Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Igor Ragan

Legislation area – Obchodné právoKonkurz

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124200029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Premium Coding, s.r.o., Národná
16A, 010 01 Žilina, IČO: 54 266 181, právne zastúpený: Mgr. Michalom Zemanom, advokát Advokátskej
kancelárie Zárecký Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 730, proti žalovanému: REMOZA
INTERNATIONAL, s.r.o., Kuzmányho 11, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 102 499,
právne zastúpený: JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35
553 961, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
z 23. septembra 2024, č. k. 87Cbi/1/2024 - 105, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 23. septembra 2024, č. k. 87Cbi/1/2024 - 105.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky
vo výške 365,50 eur s poradím „E - iná pohľadávka“ prihlásenej do konkurzu vyhláseného na majetok
úpadcu REMOZA s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 763 764,
zapísanej do zoznamu pohľadávok pod číslom 3 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že si prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok spoločnosti
REMOZA s.r.o. (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“) pohľadávku 365,50 eur, ktorú dôvodil tým, že
Okresný súd Prešov uznesením z 14.7.2022, sp. zn. 24Cb/32/2020 zamietol návrh dlžníka na zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia a spoločnosti Claims Collection, s.r.o., (ďalej len „postupca“), priznal voči
dlžníkovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto uznesenia Okresný
súd Prešov vydal dňa 15.8.2022 uznesenie, sp. zn. 24Cb/32/2020, ktorým určil výšku trov konania
365,50 eur. Postupca a žalobca uzatvorili dňa 27.10.2023 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe

ktorej postupca postúpil na žalobcu okrem iného aj vyššie uvedenú pohľadávku. Prihlásená pohľadávka
žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 3. Žalovaný poprel právny dôvod, výšku a
vymáhateľnosť uvedenej pohľadávky, pričom uviedol, že popiera aj poradie, avšak neuviedol najnižšie
uznané poradie, preto sa má za to, že popretie poradia je neúčinné. Popretie pohľadávky žalovaný
odôvodnil tým, že priznané trovy, ktoré si žalobca uplatnil v prihláške, nemajú byť uvedené v časti istina,
alevčastinákladyzuplatnenia.Žalobcazvýraznil,ženiejepodstatné,čipríslušnúsumusprávneuviedol
v správnej kolónke, nakoľko je podstatné, či jeho nárok je vymedzený aspoň v popise pohľadávky.

Nesúhlasil ani s tým, že nejde o istinu pohľadávky. Náklady na právne zastúpenie, ktoré vznikli právnemu
predchodcovi žalobcu (postupcovi) a ktorých náhrada bola právnemu predchodcovi žalobcu priznaná
súdom, nemôže predstavovať náklady z uplatnenia pohľadávky, keďže právny predchodca žalobcu
nemal žiadnu pohľadávku, v súvislosti s ktorou by vznikli tieto náklady na právne zastúpenie.3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch popretia prihlásenej
pohľadávky. Zvýraznil, že pre perfektnosť prihlášky nepostačuje len hmotnoprávne posudzovanie

prihlásenej pohľadávky, ale aj formálnoprávne a tieto dve hľadiská sa musia prekrývať. Z uznesenia
Okresného súdu Prešov z 15.8.2022, č. k.: 24Cb/32/2020 - 455 nevyplýva, že by sa malo jednať o
istinu, ale práve o trovy právneho zastúpenia. Uvedenie pohľadávky ako istina v prihláške nezodpovedá
právnemu dôvodu a prílohám, na ktoré odkazuje žalobca. Trovy konania sa totiž považujú za náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podaný dlžníkom bol

dôvodný s poukazom na § 344 a § 334 C.s.p., preto tieto trovy konania nie sú ani dôvodné a právny
predchodca žalobcu v konaní sp. zn. 24Cb/32/2020 nemohol mať plný úspech vo veci.

4. Žalobca v replike uviedol, že ak právnemu predchodcovi žalobcu zanikla celá pohľadávka (v dôsledku
jej splnenia dlžníkom), pohľadávku už predsa neuplatňuje a nemôžu mu vznikať žiadne ďalšie náklady
spojené s jej uplatnením. To, že išlo o nedôvodný návrh dlžníka na zrušenie zabezpečovacieho

opatrenia bolo právoplatne vyriešené, a to uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.7.2022, sp.
zn. 24Cb/32/2020 (ktorým bol tento návrh zamietnutý ako nedôvodný a právnemu predchodcovi žalobcu
bola priznaná predmetná náhrada trov konania). Účelnosť a dôvodnosť výšky trov bola predmetom
posudzovania v uznesení Okresného súdu Prešov z 15.8.2022, sp. zn. 24Cb/32/2020, pričom ide o res
iudicata.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca nerozptýlil pochybnosti týkajúce sa argumentácie žalovaného
k aplikácii § 29 ods. 4 ZKR. Zároveň uviedol, že prihláška žalobcu bola nepreskúmateľná aj s poukazom
na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 31R/1/2023 zo dňa 6.9.2023, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 12.9.2023 súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti REMOZA s.r.o.

8. Žalobca si prihláškou zo dňa 27.10.2023 prihlásil do konkurzu (aktuálne vedeného pod sp. zn.
31K/31/2023) pohľadávku na zaplatenie sumy 365,50 eur, titulom rozhodnutia Okresného súdu Prešov
sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa 15.8.2022 o výške trov konania.

9. Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 28.11.2023 žalovaný poprel uvedenú pohľadávku v celom

rozsahu z dôvodu jej spornosti, keďže veriteľ si prihlasuje istinu (365,50 eur), avšak z prihlášky
pohľadávky je zrejmé, že má ísť údajne o trovy vzniknuté v rámci konania vedeného pod sp. zn.:
24Cb/32/2020, teda podľa právneho poriadku má ísť o náklady z uplatnenia. Žalovaný mal za to, že z
uvedeného dôvodu je pohľadávka popretého veriteľa v celom prihlásenom rozsahu nepreskúmateľná
a sporná, keďže veriteľ si prihlasuje istinu, avšak táto istina nevyplýva z prihlášky pohľadávky, ani z

príloh uvedených v konkurznom konaní. Podľa priloženého uznesenia Okresného súdu Prešov (jeho
bodu 21. a 22. odôvodnenia) je pritom uvedené, že záložné právo zriadené uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa 15.10.2020 zaniklo a teda aj samotné zabezpečovacie opatrenie,
zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ex lege.
Nakoľko zabezpečovacie opatrenie zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky, nie sú ani dôvodné

akékoľvek ďalšie nároky, či náklady súvisiace s týmito nárokmi, keď už došlo k splneniu zabezpečovanej
pohľadávky.

10. Uviedol súd prvej inštancie, že spornou otázkou v konaní bola samotná dôvodnosť popieracieho
prejavu a to s prihliadnutím na zodpovedanie otázky, či trovy konania priznané právnemu predchodcovi

žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa 15.8.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.9.2022 a vykonateľnosť dňa 21.9.2022, sú príslušenstvom pohľadávky, alebo
tvoria samostatnú pohľadávku, teda jej istinu.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, 3 písm. b), 5, 6, 9, 11, 12,

14, 15, 18, 19, 21 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ktoré upravujú popretie a zistenie prihlásenej
pohľadávky. Ďalej podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje príslušenstvo pohľadávky.12. Zvýraznil súd prvej inštancie, že žalovaný poprel uvedenú pohľadávku jednak z dôvodu, že ju
ako nárok priznaný Okresným súdom Prešov považoval za nedôvodnú a jednak z dôvodu, že by sa
malo jednať o príslušenstvo pohľadávky, ktoré malo byť uplatnené v samostatnej kolónke „náklady z

uplatnenia“.

13. Súd prvej inštancie poukázal, že prihlásená pohľadávka predstavuje trovy konania priznané
právnemu predchodcovi žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa
15.8.2022,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa17.9.2022vspojenísuznesenímOkresnéhosúduPrešov

sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa 14.7.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2022, pričom súd je
týmito právoplatnými rozhodnutiami viazaný.

14. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Cb/32/2020 vznikol na základe uznesenia zo dňa 15.8.2022
samostatný procesnoprávny nárok na náhradu trov konania, ktorý nebol ani nie je spojený s iným

jeho nárokom (pohľadávkou) majúcim pôvod v hmotnom práve, nemožno ho ako taký viazať k nároku
právneho predchodcu žalobcu pôvodne uplatnenému v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
24Cb/32/2020, keďže tento ešte predtým zanikol. Z toho dôvodu je vznik nároku právneho predchodcu
žalobcu potrebné viazať výlučne na konštitutívne rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov
konania. V danej veci teda nejde o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu nebol v konaní o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenianositeľomtohtonávrhu,alepráveopačnousporovoustranouapriznanieprávananáhradutrov
konania bolo vyústením jeho procesného úspechu v spore. Právny predchodca žalobcu nebol nositeľom
žiadneho hmotného práva, ku ktorému by sa mohli viazať priznané trovy konania ako príslušenstvo (IV.
ÚS 186/2021 z 13.7.2021).

15. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dôvody popretia žalobcovej pohľadávky uvedené v
popieracom prejave žalovaného neobstoja a žalobe vyhovel. Zároveň ďalšie argumenty strán sporu už
považoval za nevýznamné, bez potreby sa nimi osobitne zaoberať.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zrušenie alebo
zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

keď dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že príslušenstvom
pohľadávky sú aj trovy konania, ktoré sa považujú za náklady spojené s jej uplatnením, teda sa nemôžu
považovať za istinu. Uvedené zodpovedá aj právnej doktríne, podľa ktorej náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3MObdo/2/2010, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky
sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti
s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný opätovne poukázal na
ustanovenie § 29 ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa celková suma pohľadávky v prihláške rozdelí na istinu
a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Žalobca

pri prihlasovaní svojej pohľadávky nedodržal formálne náležitosti tým, že pohľadávku v nej uviedol ako
istinu a nie ako príslušenstvo v samostatnej kolónke „náklady z uplatnenia“, pričom súd prvej inštancie sa
s námietkou formalizovaného poňatia prihlášky pohľadávky, ako aj samotného ZKR, žiadnym spôsobom
nevysporiadal.

18. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Dôvodil,
že žalobcom prihlásené priznané trovy konania nemôžu byť považované za príslušenstvo pohľadávky,
pretože nie sú viazané na žiadnu existujúcu pohľadávku. Príslušenstvo pohľadávky, vrátane nákladov
na jej uplatnenie, môže vzniknúť iba v súvislosti s existujúcou pohľadávkou. Ak pohľadávka zanikla,
jej príslušenstvo už nemôže vzniknúť. Právny predchodca žalobcu nemal žiadnu pohľadávku, ku ktorej

by sa priznané trovy konania viazali. Zvýraznil žalobca, že ak nejde o príslušenstvo, musí ísť o
istinu. Ide o analogickú situáciu, ako keď žalobca bezdôvodne žaluje žalovaného a po zamietnutí
žaloby je žalovanému priznaná náhrada trov konania. Takýto žalovaný nemal žiadnu pohľadávku, teda
priznanie náhrady trov nemôže predstavovať náklady z uplatnenia pohľadávky. Žalovaným uvádzanéuznesenie NS SR sp. zn. 3MObdo/2/2010 nie je v spore použiteľné, keďže rieši problematiku, že
predžalobná výzva a iné úkony sa nepriznávajú ako trovy konania, avšak môžu sa žalovať priamo
s pohľadávkou ako náklady spojené s uplatnením pohľadávok, avšak vždy sa vyžaduje existencia

pohľadávky. Žalovaný dôvodil, že nie je podstatné, či prihlasujúci veriteľ príslušnú sumu správne uviedol
v správnej kolónke, nakoľko je podstatné, či jeho nárok je vymedzený aspoň v popise pohľadávky. Z
popisu pohľadávky žalobcu je jednoznačné, akú pohľadávku si žalobca prihlásil. Právny dôvod vzniku
pohľadávky predstavuje opis skutočností, z ktorých daná pohľadávka vznikla. Žalobca v prihláške riadne
popísal, z akého dôvodu daná pohľadávka vznikla. Rozdelenie pohľadávky na istinu a príslušenstvo

nie je podstatnou náležitosťou prihlášky. Z hľadiska sumy pohľadávky je podstatnou náležitosťou len
uvedeniecelkovejsumypohľadávky(§29ods.1písm.e/ZKR).Aniprípadnénesprávneoznačeniesumy
pohľadávky ako istina alebo príslušenstvo nemá a nemôže mať za následok nesprávnosť prihlásenia
pohľadávky a nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky.

19. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v podanom odvolaní.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -

§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p., na základe týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav

aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim
procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

26. Odvolací súd preto odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

27.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,

považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného uviesť nasledovné:28. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia svojej popretej pohľadávky. Odvolací súd udáva,
že účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave

zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

29. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať
základnénáležitostiprihlášky,inaksanaprihláškuneprihliada.Základnýmináležitosťamiprihláškysú:a)
meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,

ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú
osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné
číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny

dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková
suma pohľadávky.

30. Podľa § 29 ods. 4 ZKR, celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo,
pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

31. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie.
Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

32. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní
(občianskoprávnom spore).

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si prihlásil pohľadávku 365,50 eur, ktorá predstavuje trovy

konania priznané právnemu predchodcovi žalobcu právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov z
15.8.2022, č. k. 24Cb/32/2020 – 455 voči úpadcovi ako žalovanému, ktorú výšku pohľadávky žalobca
uviedol v tlačive prihláška pohľadávky pod položkou 27 (istina) a zároveň pod položkou 33 (celková
suma). Prílohou prihlášky pohľadávky bolo aj predmetné uznesenie z 15.8.2022, č. k. 24Cb/32/2020 –
455. Z obsahu prihlášky pohľadávky, tak ako to v nej uviedol žalobca jednoznačne vyplýva právny dôvod

vzniku prihlásenej pohľadávky, ktorý predstavuje nárok na náhradu trov konania, ktorý je samostatným
(judikovaným) procesným nárokom, ktorý nadobudol povahu samostatnej pohľadávky, ktorá nie je
spojená s iným jeho nárokom (pohľadávkou) majúcou prípadný pôvod v hmotnom práve a preto
ako takáto samostatná pohľadávka nemá povahu príslušenstva pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

34. Odvolací súd zároveň zvýrazňuje, že právne relevantným dôvodom na popretie takto prihlásenej
pohľadávky žalobcu by nebolo ani to, že táto pohľadávka, ktorú žalovaný považuje za príslušenstvo,
mala byť podľa žalovaného uvedená pod položkou 31 prihlášky (náklady z uplatnenia), keďže žalobca
vpodanejprihláškejednoznačneanezameniteľneuviedoljejprávnydôvod,ktorýniejespôsobilývyvolať

akúkoľvek nepreskúmateľnosť, resp. zámenu s inou pohľadávkou a zároveň túto pohľadávku žalobca
jednoznačne uviedol aj v položke 33 (celková suma) v súlade s § 29 ods. 1 písm. e) ZKR. Z uvedeného
dôvodu sa na prihlásenú pohľadávku nemôžu vzťahovať ani zákonné následky uvedené v § 29 ods. 1,
veta prvá ZKR, teda že sa na ňu neprihliada.

35. Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie § 29 ods. 4 ZKR, podľa ktorého celková suma pohľadávky
sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa rozdelí podľa právneho dôvodu
vzniku, odvolací súd zvýrazňuje, že zákonodarca v tomto ustanovení nepoužil ani slovo „musí“. Preto
ani prípadné nerozdelenie sumy pohľadávky, resp. ani jej prípadná nesprávna špecifikácia na istinu
a príslušenstvo nemá žiadne právne dôsledky, keďže ide o samotnú prihlásenú pohľadávku, ktorej výška

zodpovedá celkovej sume, uvedenej v položke 33 prihlášky.

36. K námietke žalovaného, že prihlášku pohľadávky je nevyhnutné posudzovať striktne formálne,
odvolací súd udáva, že prílišný formalizmus nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného konaniaa prihlášku v danej sporovej veci bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t. j. či sa jedná o
riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobcu. Z prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na
predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 ZKR spĺňala náležitosti s vyjadrením

pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil prihlášku žalobcu v
súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Výklad právneho
predpisu totiž nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, v posudzovanej
veci práva vlastniť majetok v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade je potrebné použiť

taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval. V opačnom prípade by sa minul
účel ZKR, ktorý sleduje uspokojenie veriteľov dlžníka - úpadcu.

37. Pokiaľ žalovaný namietal samotné nesprávne rozhodnutie o trovách konania v konaní sp. zn.
24Cb/32/2020, odvolací súd s poukazom na § 32 ods. 18 ZKR udáva, že dôvodom pre účinné popretie
pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti,

ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť
dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.

38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.

ako vecne správny.

39. Odvolací súd taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (výrok II.), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania podľa § 255 C.s.p. voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný.

40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.