Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100002.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: D+D COMPANY s. r. o., so sídlom: Športová 486/20, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
IČO: 52 611 981, právne zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, Povoznická 18, 841 03 Bratislava, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom:Lazovná63,97401BanskáBystrica,

IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103157307/2023 zo dňa 19.
decembra 2023, takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2020 (ďalej
aj „kontrolované zdaňovacie obdobie“) podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnompretotokonanie(ďalejlen„ZákonoDPH“alebo„zákonč.222/2004Z.z.“).Daňovákontrolabola
ukončená doručením Protokolu č. 102142203/2021 zo dňa 05.11.2021 (ďalej len „Protokol“) s výzvou
na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 19.11.2021. Žalobca sa k Protokolu
vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 23.12.2021. Správca dane prerokoval so

žalobcom predložené pripomienky dňa 16.06.2022, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní,
ku ktorej sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 30.06.2022.

2. Správca dane Rozhodnutím č. 101974334/2022 zo dňa 13.07.2022 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane sume 3 333,04 eur

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020 (ďalej aj „prvé rozhodnutie správcu
dane“). Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný Rozhodnutím č. 103429192/2022 zo dňa
21.12.2022 predmetné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
a rozhodnutie (ďalej aj „zrušujúce rozhodnutie žalovaného“ alebo „prvé rozhodnutie žalovaného“).

3. Správca dane následne vo veci opätovne rozhodol Rozhodnutím č. 101815517/2023 zo dňa

19.07.2023 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku a opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3
333,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020 (ďalej aj „rozhodnutiesprávcu dane september 2020“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), pričom daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 23.10.2020 predstavovala sumu 382,41 eur, daň zistená správcom
danevovyrubovacomkonanípredstavovalasumu3715,45eur,rozdieldanepredstavujesumu3333,04

eur.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane september 2020 vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom
období september 2020 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 3 333,04 eur z dodávateľských faktúr
vystavených daňovým subjektom EURO DB GROUP s.r.o., Karpatské námestie 10/A, 831 06

Bratislava – m.č. Rača, IČO: 36 350 940, DIČ: 2022115821 (ďalej aj „EURO DB GROUP
s.r.o.“ alebo „dodávateľ“):
- faktúra č. 200928555 zo dňa 28.09.2020, predmet: dodávka kondenzačnej jednotky Sinclair ASE- 60
AH do reštaurácie Kačabar v celkovej hodnote 2 760,- eur (z toho základ dane: 2 300,- eur, DPH 20 %:
460,- eur);
- faktúra č. 200929556 zo dňa 29.09.2020, predmet: drevoštiepka pod detské ihrisko na objekte Kačabar

v celkovej hodnote 1 800,- eur (z toho základ dane: 1 500,- eur, DPH 20%: 300,- eur);
- faktúra č. 200930557 zo dňa 30.09.2020, predmet: čistenie kanalizácie na objekte Kačabar v celkovej
hodnote 1 200,- eur (z toho základ dane: 1 000,- eur, DPH 20 %: 200,- eur);
- faktúra č. 200930558 zo dňa 30.09.2020, predmet: čistiace prostriedky v celkovej hodnote 1 746,24 eur
(z toho základ dane: 1 455,20 eur, DPH 20 %: 291,04 eur);

- faktúra č. 200930559 zo dňa 30.09.2020, predmet: nové tesnenia na okná + sieťky proti hmyzu
naobjekteKačabarvcelkovejhodnote1740,-eur(ztohozákladdane:1450,-eur,DPH20%:290,-eur);
- faktúra č. 200930560 zo dňa 30.09.2020, predmet: bukové stoly do reštaurácie Kačabar v celkovej
hodnote 4 752,- eur (z toho základ dane: 3 960,- eur, DPH 20%: 792,- eur);
- faktúra č. 200930561 zo dňa 30.09.2020, predmet: bukové stoličky do reštaurácie Kačabar v celkovej

hodnote 4 800,- eur (z toho základ dane: 4 000,- eur, DPH 20 %: 800,- eur) a
- faktúra č. 200930562 zo dňa 30.09.2020, predmet: bukové barové stoličky do reštaurácie Kačabar
v celkovej hodnote 1200,- eur (z toho základ dane: 1 000,- eur, DPH 20 %: 200,- eur), (ďalej aj
„dodávateľské faktúry september 2020“).

5. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia september 2020 uviedol, že na základe kontrolných
zistení prijal záver, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH, žalobca nepreukázal, že mu
spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“), prípadne iná zdaniteľná osoba,
dodala zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane

v zdaňovacom období september 2020 (ďalej aj „kontrolované zdaňovacie obdobie“). Poukázal na to,
že za účelom objasnenia skutkového stavu a získania účtovných a daňových dokladov spoločnosti
EURO DB GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2020 zaslal do sídla deklarovaného
dodávateľa výzvu, na ktorú tento nereagoval a požadované účtovníctvo nepredložil. Správca dane
dňa 13.04.2021 vykonal výsluch svedka - bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa p. Václava

Hrácha (konateľ do 31.08.2020), o čom spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že svedok potvrdil
obchodnú spoluprácu so žalobcom, ktorej predmetom bol predaj umývacích prostriedkov, stolov,
stoličiek a poskytnutie „nejakých“ služieb; uviedol, že s konateľom žalobcu p. A. sa dlhodobo pozná,
zmluvný vzťah nebol uzatvorený, všetko prebiehalo telefonicky alebo pri obede. Potvrdil vystavenie
kontrolovaných faktúr v septembri 2020, aj keď už nebol konateľom spoločnosti, podľa jeho vyjadrenia

mal plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti, ktoré správcovi dane nepredložil. K predmetu
fakturácie na faktúre č. 200928555 sa svedok vyjadril, že predmetom dodania bola kondenzačná
jednotka, ktorú mal objednať z Čiech od neidentifikovaného dodávateľa, pričom montáž kondenzačnej
jednotky mal realizovať on osobne so známym, ktorého neidentifikoval. Drevoštiepku deklarovanú
na faktúre č. 200929556 mal svedok kúpiť z Poľska cez Bazoš, „Poliak“ mu tovar doviezol do Čadce,

dopravu mal svedok zabezpečiť prostredníctvom svokrovej dodávky. Predmetom fakturácie na faktúre
č. 200930559 mali byť tesnenia, ktoré objednával v Poľsku a vymieňal ich on osobne, dodávateľa
neidentifikoval, prepravu mal zabezpečiť svokrovou dodávkou. Zariadenie v zmysle faktúr č. 200930560,
č. 200930561 a č. 200930562 mal svedok zabezpečiť subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti
AUDI VIDE TACE s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti p. B. mal dať zariadenie vyrobiť na zákazku

v Čechách, dopravu mal zabezpečiť dodávateľ. Čistiace prostriedky v zmysle faktúry č. 200930558
mal zabezpečiť taktiež dodávateľ AUDI VIDE TACE s.r.o. (ďalej aj „subdodávateľ“). Svedok uviedol,
že okrem faktúr nevystavil žiadne doklady, žalobca však počas daňovej kontroly predložil k faktúram
č. 200930558, č. 200930562 a č. 200929556 aj dodacie listy, čo správca dane vyhodnotil ako rozporvo výpovediach konateľov žalobcu a deklarovaného dodávateľa. Miesto vykládky fakturovaného tovaru
bola reštaurácia Kačabar, pri vykládke mal byť konateľ žalobcu a pravdepodobne aj prevádzkarka, tovar
sa neskladoval, išiel priamo k odberateľovi. K faktúre č. 200930557 svedok uviedol, že sa vykonávali

práce na dvore a bolo zabezpečené aj čistenie záchoda, práce mal vykonávať svedok osobne spolu
s neidentifikovaným kamarátom. K svojmu dodávateľovi AUDI VIDE TACE s.r.o. uviedol, že mal s ním
dlhodobejšie skúsenosti a tento vedel zabezpečiť skoro všetko; komunikoval s p. B., ktorý ovláda
lámanú češtinu, fakturovaný tovar mu bol odoslaný po šoférovi. K prevodu obchodného podielu svedok
uviedol, že z dôvodu Corony mu vznikli dlhy, a preto spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. predal, prevod

zabezpečoval právnik, účtovníctvo poslal prostredníctvom dodávky a niektoré doklady sa odovzdali
osobne, on pri tom však nebol prítomný. Podľa vyjadrenia svedka nový konateľ C. D. (občan Litvy) mal
hovoriť lámavo česky a komunikoval s ním jeho svokor. Správca dane uviedol, že predvolal ako svedka
C. D., ktorý sa na pojednávanie nedostavil, pričom prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej len „MVI“) bolo zistené, že osoba C. D. nie je zapísaná v registri obyvateľov Litovskej
republiky, z čoho správca dane vyvodil, že sa jedná o neexistujúcu osobu.

6. Správca dane preveril účty deklarovaného dodávateľa žalobcu EURO DB GROUP s.r.o. a zistil,
že účet vo Fio banka a.s. bol založený 22.09.2020, jeho disponentom bol E. F., bývalý konateľ, na účet
prichádzali finančné prostriedky vo veľkých objemoch od viacerých spoločností, ktoré boli následne
v ten istý deň prevedené na účty patriace spoločnosti IDEAL-F COMPANIES s.r.o., ktorej konateľom bol

taktiež E. F., resp. URSA GROUP s.r.o., ktorej konateľom bol jeho svokor. Na preverovanou účte nebola
evidovaná žiadna úhrada dodávateľovi AUDI VIDE TACE s.r.o., ani českým a poľským dodávateľom;
účet vedený v G. G. H. bol zrušený 16.10.2020, disponentom účtu bol E. F., bývalý konateľ, na účet
prichádzali finančné prostriedky vo veľkých objemoch od viacerých spoločností, ktoré boli následne
vyberané v hotovosti v priebehu jedného dňa, prípadne prevedené na účty iných spoločností (napr.

AUDI VIDE TACE s.r.o. - konateľ I. B., Rob - stav s.r.o. - konateľ I. B., M&M Global s.r.o. - konateľ J.
K. - svokor E. F.). V mesiaci september 2020 sú na účte evidované prichádzajúce platby od viacerých
spoločností, ktoré boli následne vybraté v hotovosti a boli prevedené na účty spoločností Technolim
s.r.o., ALT EUROPE s.r.o., zostatok na účte bol prevedený na účet spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o.
vedený vo Fio banka a.s. Konateľ žalobcu sa k obchodnej spolupráci s deklarovaným dodávateľom

EURO DB GROUP s.r.o. vyjadril v Zápisnici zo dňa 23.02.2021 s tým, že pred uzatvorením spolupráce
si nechal vypracovať cenové ponuky od viacerých dodávateľov, tento dodávateľ mal najlepšiu ponuku;
k prevereniu dodávateľa uviedol, že majiteľa pozná dlhé roky, ponúkol najlepšie ceny a výhodou
bolo aj zabezpečenie prepravy; za žalobcu konal p. A. a za dodávateľa E. F., komunikácia mala
prebiehať osobne alebo telefonicky; tovar mal byť dodaný na adresu registrovaného sídla žalobcu.

Správca dane za účelom preverenia skutkového stavu zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov
zo dňa 18.05.2021, na ktorú žalobca reagoval písomne dňa 11.06.2021 s tým, že nedisponuje žiadnymi
ďalšími dôkazmi preukazujúcimi zdaniteľné obchody. Žalobca mal za to, že správca dane sa o dodaní
predmetných plnení presvedčil na miestnom zisťovaní; uviedol, že fotodokumentácia sa nachádza
na internetových stránkach, medzi výzorom pôvodných stolov a stoličiek a nových stolov a stoličiek

nie je rozdiel, pretože mali byť vyrábané na zákazku tak, aby zodpovedali pôvodnému vzoru. Žalobca
uviedol, že dodávateľa si preveril cez všetky verejne dostupné registre, pričom s E. F. sa pozná
dlhšie a dôveruje mu. Správca dane ďalej poukázal na výpoveď svedkyne H. L. (Zápisnica z dňa
04.05.2022), ktorá Uviedla, že pozná E. F., ktorý k nim chodieval na obedy a uviedla, že dodával
„tieto“ veci (konkrétne veci však nešpecifikovala), nepoznala spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o.,

AUDI VIDE TACE s.r.o. ani osobu I. B.; potvrdila, že spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. bola
dodávateľom žalobcu a že E. F. pravdepodobne montoval tesnenia na okná, avšak jej vyjadrenia boli
neurčité, vo všeobecnej rovine; nebola prítomná pri čistení kanalizácie a nevedela identifikovať osoby,
ktoré mali čistenie vykonávať, nevedela, či spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. bola dodávateľom
žalobcu v septembri 2020 a nevyjadrila sa ani k tomu, čo bolo predmetom obchodnej spolupráce.

Svedkyňa J. J. podľa Zápisnice zo dňa 04.05.2022 potvrdila, že pozná E. F. a zdalo sa jej, že je
majiteľom spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o., spoločnosť AUDI VIDE TACE s.r.o. ani osobu I. B.
nepoznala; potvrdila, že spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. bola v septembri 2020 dodávateľom
žalobcu,kpredmetuobchodnejspolupráceuviedla,žepredmetombolododávanieaopravy(ktorébližšie
nešpecifikovala); uviedla, že dodávateľ mal doviezť čistiace prostriedky v bandaskách (podľa vyjadrenia

E. F. mali byť čistiace prostriedky obstarané i dovezené spoločnosťou AUDI VIDE TACE s.r.o.);
nevedela sa konkrétne vyjadriť k osobám, ktoré vykonali čistenie kanalizácie, neuviedla, kto montoval
kondenzačnú jednotku, k sieťkam a tesneniam na okná sa vyjadrila, že ich montoval „Vašo“; k nákupu
čistiacich prostriedkov uviedla, že štandardne nakupujú od spoločnosti ECONIA s.r.o. alebo si nakupujúsami; nevedela, od koho žalobca nakupuje vybavenie do reštaurácie, uviedla však, že naposledy boli
vymieňané od „Vaša“. Výpoveď svedkyne vyhodnotil správca dane ako všeobecnú. Správca dane
poukázal na to, že spoločnosť AUDI VIDE TACE s.r.o. resp. jej konateľa I. B., ktorý mal podľa vyjadrenia

Václava Hrácha realizovať prepravu čistiacich prostriedkov, stolov a stoličiek priamo do reštaurácie
Kačabar, nepoznala ani prevádzkarka H. L. ani skladníčka J. J., a to napriek tomu, že obe potvrdili,
že majú na starosti preberanie tovaru v reštaurácii Kačabar.

7. Na základe zistených skutočností nebolo podľa správcu dane možné zistiť pôvod nadobudnutia

tovaru, pohyb a fyzickú prepravu tovaru, nebolo možné preveriť okolnosti a spôsob dodania
fakturovaného tovaru, manipuláciu s ním. Taktiež nebolo možné preveriť u dodávateľov fyzické
vlastníctvo tovaru a prevod práva nakladať s preverovaným tovarom ako vlastník. Zo strany sporného
dodávateľa nebolo preukázané reálne dodanie preverovaného tovaru deklarovaného na sporných
faktúrach. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty práva odpočítať daň obsiahnutej v § 49 ods. 1 a ods.

2 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že faktúry a iné listiny by boli z hľadiska
nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak by bolo nepochybné, že v nich uvedené
údaje odrážajú reálnu skutočnosť, čo sa však v danom prípade nepotvrdilo, nakoľko v priebehu
daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by
preukazovali, že deklarované obchody boli reálne dodané spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o.,

prípadne inou zdaniteľnou osobou. Prijatý záver podľa správcu dane vychádza z nasledovných zistení:
- spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. bola bez materiálneho a personálneho vybavenia a bez reálneho
sídla rizikovým ekonomicky nečinným, problémovým, nedôveryhodným a nekontaktným subjektom,
v preverovanom období bol konateľom spoločnosti C. D., občan Litvy, ktorá osoba nie je evidovaná v
registri obyvateľstva Litovskej republiky, jedná sa o neexistujúcu osobu, reálna existencia štatutárneho

orgánu nebola preukázaná, fiktívna osoba C. D. nemala právnu subjektivitu a právnu subjektivitu
nemohol získať ani deklarovaný dodávateľ; - žalobca mal dojednávať spoluprácu s E. F., bývalým
konateľom deklarovaného dodávateľa, ktorý tvrdil, že obchody dojednával na základe plnej moci,
predmetnú plnú moc zo dňa 31.08.2022 správca dane spochybnil, táto nemohla byť udelená fiktívnou
osobou; - rozpory vo vyjadreniach žalobcu vo vzťahu ku oprávnenosti konania E. F. za deklarovaného

dodávateľa, keď žalobca na jednej strane tvrdil, že E. F. bol konateľom do 21.10.2022 (k prevodu
obchodného podielu došlo k 31.08.2020, kedy podľa obchodného registra bola ukončená jeho funkcia
konateľa), na druhej strane tvrdil, že konal na základe všeobecného plnomocenstva od nového
konateľa (ktorý je neexistujúcou osobou); - výpoveď E. F., ktorý si nepamätal podstatné skutočnosti,
neidentifikoval dodávateľov, svoje tvrdenia nevedel podložiť žiadnymi hodnovernými dôkazmi, nakoľko

účtovníctvo mal odovzdať novému konateľovi (v zdaňovacom období september 2020 však mal podľa
svojho vyjadrenia konať na základe splnomocnenia a účtovnými dokladmi podľa správcu dane mohol
disponovať), identifikoval jediného dodávateľa - AUDI VIDE TACE s.r.o., ktorý mal dodať časť plnení
(stoly, stoličky, čistiace prostriedky), drevoštiepku mal nakúpiť cez Bazoš z Poľska, sieťky mal nakúpiť
tiež z Poľska a kondenzačnú jednotku mal nakúpiť z Českej republiky, dodávateľov uvedených tovarov

však neidentifikoval; - podľa kontrolného výkazu DPH spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. za 3. štvrťrok
2020 táto spoločnosť v septembri 2020 vystavila 84 faktúr pre rôznych odberateľov, v septembri 2020
si však spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. neuplatnila odpočítanie dane ani od jediného dodávateľa,
v júli a auguste 2020 si uplatnila odpočet dane od jediného dodávateľa – AUDI VIDE TACE s.r.o.,
ktorá spoločnosť za 3. štvrťrok 2020 nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz DPH;

- deklarovaný dodávateľ EURO DB GROUP s.r.o. nemal v roku 2020 majetok ani zamestnancov,
v období september 2020 nedeklaruje žiadne odpočítanie dane od tuzemských dodávateľov, z čoho
vyplýva, že dodávky v zmysle všetkých 84 vystavených faktúr by musela vykonať spoločnosť sama,
z informačných systémov finančnej správy bolo zistené, že E. F. mal v septembri 2020 vykonávať
služby pre spoločnosť MARMUS s.r.o. v rozsahu 20 až 25 dní v mesiaci od rána do večera v sídle

tejto spoločnosti a mal by v zmysle vystavených faktúr uskutočniť ešte ďalších 83 iných zdaniteľných
obchodov pre 16 rôznych odberateľov, čo je nereálne. Podľa správcu dane spoločnosť EURO DB
GROUP s.r.o. vystavovala faktúry so zámerom a cieľom umožnenia neoprávneného odpočítania dane
odberateľom; - podľa vyjadrenia E. F. dodávku stolov, stoličiek a čistiacich prostriedkov pre žalobcu
mala dodať spoločnosť AUDI VIDE TACE s.r.o., vrátane zabezpečenia prepravy, dodanie predmetných

tovarov a ich preprava však nebola preukázaná ani zo strany žalobcu, ani zo strany deklarovaného
dodávateľa EURO DB GROUP s.r.o.; - z informačného systému finančnej správy správca dane zistil,
že boli vykonávané daňové kontroly DPH u viacerých spoločností, ktoré deklarovali nadobudnutie
rôznych tovarov a služieb práve od spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o., pričom im bolo odopretéprávonaodpočetDPHzdôvodunesplneniahmotnoprávnychpodmienok-bolaspochybnenámateriálna
existencia plnení; - preverovaním bankových účtov spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. správca dane
zistil účelovosť činnosti tejto spoločnosti, pretože účet vo Fio banka a.s. založil E. F. v čase, kedy už

nebol konateľom spoločnosti, bol jeho disponentom, finančné prostriedky neboli použité na úhrady
deklarovaným dodávateľom, ale boli prevedené na účet ďalšej spoločnosti, kde jediným konateľom bol
E. F. a následne boli vyberané v hotovosti.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na zistenia vyplývajúce z dokazovania

vykonaného vo vyrubovacom konaní po doručení zrušovacieho rozhodnutia žalovaného, pričom zistil,
že orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane
a poistného, pričom trestné stíhanie sa týka osoby E. F. - bývalý konateľ EURO DB GROUP s.r.o.
Následne správca dane v rozhodnutí opísal zistenia týkajúce sa jednotlivých deklarovaných dodaní:
- vo vzťahu k dodaniu kondenzačnej jednotky Sinclair uviedol, že túto mal E. F. objednať z Českej
republike, pričom dodávateľa si nepamätal a uviedol, že montáž realizoval osobne so známym, ktorého

však neidentifikoval. Správca dane zistil, že v oblasti podnikania žalobcu sa nachádzajú viaceré
spoločnosti, ktoré sú obchodnými zástupcami klimatizačných jednotiek Sinclair a tieto ponúkajú rovnakú
kondenzačnú jednotku za nižšiu cenu, ako bola fakturovaná žalobcovi deklarovaným dodávateľom, ako
aj odbornú montáž. Správcovi dane nebol deklarovaným dodávateľom predložený žiaden hodnoverný
účtovný alebo iný doklad, ktorý by jednoznačne preukázal reálnosť nadobudnutia tovaru v tuzemsku

z iného členského štátu a jeho následný predaj žalobcovi, nebola preukázaná ani preprava tovaru a táto
ani nebola vyfakturovaná, vo vzťahu k žalobcovi nebola fakturovaná ani montáž. Ani zo strany žalobcu
ani zo strany deklarovaného dodávateľa neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali
reálnosť dodania zdaniteľného plnenia uvedeného na spornej faktúre.
- vo vzťahu k dodaniu drevoštiepky pod detské ihrisko správca dane uviedol, že žalobca predložil len

faktúru a dodací list, z ktorých nie je zrejmé množstvo drevoštiepky, doklady obsahujú len informáciu
o množstve dodania „1ks“ a cenu. Podľa vyjadrenia E. F. drevoštiepku mal kúpiť z Poľska cez Bazoš,
pričom Poliak (fyzická osoba) mu mal tovar doviezť do Čadce a dopravu k žalobcovi mal následne
zabezpečiť E. F. osobne. E. F. nevedel identifikovať osobu, ktorá mu mala drevoštiepku dodať,
nebola preukázaná ani preprava z Poľska, ani k žalobcovi, svedok nedoložil žiadny hodnoverný

účtovný alebo iný doklad, ktorý by jednoznačne preukázal reálnosť nadobudnutia tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu a jeho následný predaj žalobcovi. Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom
období máj 2020 nakúpil mulčovaciu kôru od dodávateľa AGRO TEAM s.r.o. (predajca záhradníckych
potrieb, vrátane substrátov, štiepky a kôry), pričom cena 70 l mulčovacej kôry stála 6,30 eur s DPH.
Spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. fakturovala žalobcovi cenu 1 800, eur s DPH, t.j. muselo by sa

jednať o 285 vriec v objeme 70 l, čo by pokrylo plochu viac ako 425 m2 plochy ihriska, čo je podľa
fotografií uverejnených na webe nereálne.
- vo vzťahu k poskytnutiu služby čistenie kanalizácie v objekte Kačabar správca dane poukázal
na výpoveď E. F., ktorý uviedol, že práce vykonával na dvore a bolo zabezpečené čistenie záchoda,
ktoré práce mal vykonať on osobne s kamarátom, ktorého neidentifikoval. Žalobca okrem faktúry

nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali druh a rozsah fakturovanej služby, toto nie je zrejmé
ani z výpovede E. F., ktorý sa vyjadroval nekonkrétne, nevedel identifikovať osobu, s ktorou mal služby
realizovať, pričom samotná spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. sa nezaoberala čistením kanalizácií
a odtokov, nemala technické vybavenie. Cena krtkovania sa podľa zistení správcu dane pohybuje
cca 80,- eur bez DPH, resp. hodinová sadzba cca 120,- eur bez DPH, pričom deklarovaný dodávateľ

žalobcovi fakturoval sumu 1 000,- eur bez DPH. Správca dane spochybnil vykonanie služby E. F.,
ktorý mal v septembri 2020 dodávať aj plnenia v zmysle ďalších 83 faktúr pre 16 odberateľov, čo je
nereálne.
- vo vzťahu k dodaniu čistiacich prostriedkov (značka GO!) správca dane poukázal na výpoveď E.
F., ktorý uviedol, že čistiace prostriedky mu zabezpečila spoločnosť AUDI VIDE TACE s.r.o., pričom

prepravu mal zabezpečovať p. B. (fiktívna osoba). Bolo zistené, že v zdaňovacom období september
2020 spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. nedeklarovala v kontrolnom výkaze DPH žiadne plnenia
od spoločnosti AUDI VIDE TACE s.r.o. Správca dane poukázal na rozpory vo výpovediach E. F.
a skladníčky J. J. ohľadne osoby, ktorá mala predmetné čistiace prostriedky dodať do reštaurácie
Kačabar, deklarovaný dodávateľ ani žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie a prepravu

tovaru. Navyše žalobca štandardne nakupuje čistiace prostriedky do reštaurácie od spoločnosti ECONIA
s.r.o., čo potvrdila aj svedkyňa L.. Správca dane zistil, že žalobca si uplatňuje pravidelne odpočítanie
dane od spoločnosti ECONIA s.r.o. a táto má v ponuke práve čistiace prostriedky značky GO!.
Porovnaním ceny za čistiace prostriedky od deklarovaného dodávateľa a od spoločnosti ECONIAs.r.o. bolo zistené, že tovar od spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. bol nakúpený za nevýhodnejšie
ceny, pričom žalobca v septembri 2020 deklaroval aj obstaranie tovaru od spoločnosti ECONIA
s.r.o. Deklarovaný dodávateľ EURO DB GROUP s.r.o. sa nezaoberá nákupom a predajom čistiacich

prostriedkov, v septembri 2020 nedeklaroval žiadne dodanie od tuzemských spoločnosti, t.j. nemal
od koho čistiace prostriedky nadobudnúť.
- vo vzťahu k deklarovanému dodaniu bukových stolov, stoličiek a barových stoličiek správca dane
poukázal na výpoveď E. F., podľa ktorého mu uvedený tovar mala zabezpečiť spoločnosť AUDI
VIDE TACE s.r.o., vrátane prepravy (p. B.). V zdaňovacom období september 2020 však podľa

zistenia správcu dane spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. nedeklarovala v kontrolnom výkaze DPH
žiadne plnenia od spoločnosti AUDI VIDE TACE s.r.o. Správca dane poukázal na rozpor vo výpovedi
Václava Hrácha ohľadne počtu dodaných stoličiek (svedok uviedol, že stoličiek malo byť dodaných
11, podľa faktúry malo byť však dodaných 32 bukových stoličiek a 5 barových stoličiek), ako aj na
rozpor týkajúci sa prepravy uvedeného tovaru (žalobca tvrdil, že prepravu zabezpečil deklarovaný
dodávateľ, E. F. uviedol, že prepravu mala realizovať osoba I. B., ktorého nepoznali a neoznačili

ani prevádzkarka H. L., ani skladníčka J. J.). Správca dane ďalej konštatoval, že z fotodokumentácie
dostupnej na webovej stránke zistil, že stoly, stoličky a barové stoličky majú totožný výzor ako boli
stoly a stoličky v predchádzajúcich rokoch, okrem faktúr a dodacích listov neboli zo strany žalobcu
ani zo strany deklarovaného dodávateľa predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali reálnosť
dodania zdaniteľného plnenia na sporných faktúrach.

- vo vzťahu k dodaniu tesnení na okná a sieťok proti hmyzu správca dane uviedol, že žalobca
predložil len faktúru a dodací list, z ktorých nie je zrejmé množstvo sieťok a tesnení, ktoré mali byť
dodané do reštaurácie Kačabar. Faktúra a dodací list obsahujú len informáciu, že sa jedná o dodanie
nového tesnenia na okná a sieťky proti hmyzu v počte „1 ks“, s uvedením ceny. Podľa vyjadrenia
E. F. sa jednalo o vnútorné tesnenia - gumičky, ktoré objednával „tuším“ z Poľska a vymieňať ich

mal on osobne, nevedel presne ako objednal tovar, prepravu mal zabezpečiť osobne svokrovou
dodávkou z Poľska, nevedel identifikovať dodávateľa. Správca dane konštatoval, že nebol preukázaný
pôvod nadobudnutia tovaru, ani preprava k žalobcovi. Svedok nepreukázal žiadnym spôsobom,
že spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. tovar prepravila k žalobcovi, preprava z Poľska nebola
vyfakturovaná, nebola fakturovaná ani montáž. Správca dane konštatoval, že je nereálne, aby E. F.

osobne dokázal v priebehu mesiaca september 2020 vykonať všetky fakturované služby a všetky
fakturovanétovary,kpredmetuplneniasavyjadrovallenvovšeobecnosti,nepredložilžiadnyhodnoverný
účtovný ani iný doklad, ktorý by jednoznačne preukázal reálnosť nadobudnutia tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu a jeho následný predaj žalobcovi. Správca dane konštatoval, že sa zaoberal
každým plnením v zmysle sporných faktúr, ako to od neho požadoval žalovaný v zrušujúcom

rozhodnutí. Na základe kontrolných zistení prijal záver, že spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o.
nebola skutočným dodávateľom a žalobcovi nedodala žiadne plnenia, nevykonávala reálnu ekonomickú
činnosť, z daňových kontrol vykonaných u ňou deklarovaných odberateľov bola spochybnená materiálna
existencia tovarov a služieb deklarovaných na faktúrach, ktoré mala vystaviť spoločnosť EURO DB
GROUP s.r.o.

9. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že preukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok a že predložil dostatočné doklady preukazujúce reálnosť
zdaniteľných plnení. Žalobca predložil len faktúry a dodacie listy, ktoré boli totožné s faktúrami (hoci
E. F. nemal vedomosť o vystavení dodacích listov), pričom niektoré faktúry nespĺňali ani zákonné

náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH (napr. pri faktúrach za dodanie drevoštiepky,
tesnení na okná, sieťok a čistenie kanalizácie, nie je uvedené presné množstvo dodaného tovaru, resp.
rozsah dodanej služby). Svedok E. F. identifikoval len jediného dodávateľa - spoločnosť AUDI VIDE
TACE s.r.o., dodanie tovaru (stoly, stoličky, barové stoličky a čistiace prostriedky), ani prepravu nevedel
preukázať a spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. v septembri 2020 nedeklarovala žiadne plnenia

od tuzemských dodávateľov. V prípade dodania kondenzačnej jednotky, sieťok na okná a drevoštiepky
mal byť tovar nakupovaný z iných členských štátov (ČR a Poľsko) od neplatiteľov, svedok nevedel
identifikovať konkrétnych dodávateľov, nebol preukázaný pôvod nadobudnutého tovaru, pohyb a fyzická
preprava tovaru, ani okolnosti a spôsob dodania tovaru, deklarovaný dodávateľ nepreukázal reálne
dodanie preverovaného tovaru deklarovaného na sporných faktúrach. Podľa správcu dane bolo zistené,

že spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. bola len formálnym dodávateľom, odberateľom v septembri 2020
nedodala žiadne tovary ani služby a faktúry boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia. Žalobca
nevenoval zvýšenú pozornosť prevereniu svojho dodávateľa. Deklarovaný dodávateľ ani žalobca
nepredložili dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľnýchobchodov. Deklarovaný dodávateľ nepotvrdil vierohodnosť faktúr. Z vykonaného dokazovania vznikli
presprávcudanedôvodnépochybnostioreálnomvykonávaníekonomickejčinnostidodávateľa,žalobca
okrem sporných faktúr a dodacích listov nepredložil žiadny dôkaz o reálnom dodaní tovaru a služieb

prostredníctvom deklarovaného dodávateľa a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, neubezpečil
sa o zákonnom konaní osoby vystavujúcej faktúru. Správca dane s výsledkami vyrubovacieho konania
oboznámil žalobcu Oznámením zo dňa 30.06.2023. Žalovaný podal dňa 11.07.2023 vyjadrenie, v
ktorom namietal, že odmietnuť odpočítanie dane je možné len v prípade preukázania účasti daňového
subjektu na daňovom podvode, poukazujúc na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Správca dane k

námietkam uvedeným vo vyjadrení žalobcu uviedol, že sa nezaoberal judikatúrou SD EÚ týkajúcou
sa vedomej účasti daňového subjektu na daňovom podvode, nakoľko dôvodom na nepriznanie nároku
na odpočítanie dane v tomto prípade bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle Zákona
o DPH. Konštatoval, že zo strany správcu dane boli spochybnené zdaniteľné obchody realizované
spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o., ktorá bola deklarovaná na sporných faktúrach ako dodávateľ,
ale aj vlastná realizácia samotných zdaniteľných obchodov, ktoré mali tvoriť právny základ pre odpočet

DPH zo strany daňového subjektu v takom rozsahu, ako si ich uplatnil. Správca dane uzavrel, že žalobca
nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo žalobcom deklarované pre účely odpočtu
DPH, tzn. hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie nároku na odpočet DPH neboli splnené.

10. Správca dane s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 19

ods. 1, § 69 ods. 5 a § 71 ods. 1 písm. c), ods. 3 Zákona o DPH konštatoval, že zistil dostatočne skutkový
stav za kontrolované zdaňovacie obdobie, zabezpečil všetky dostupné zákonné dôkazy ako podklady,
ktoré vyhodnotil a vyvodil právny záver, pričom bolo rozhodnuté v súlade so Zákonom o DPH a Daňovým
poriadkom. Správca dane uzavrel, že nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške
3 333,04 eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa EURO DB GROUP s.r.o. z dôvodu, že žalobca

nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.

11. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane september 2020 v zákonnej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103157307/2023 zo dňa 19.12.2023

(ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú
kontrolu zameranú na dodržiavanie Zákona o DPH v kontrolovanom zdaňovacom období september
2020, na predchádzajúce vydané rozhodnutie správcu dane, na dôvody jeho zrušenia uvedené v
predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného i na dôvody uvedené v odvolaní žalobcu. Ďalej v odôvodnení

rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, na vykonané úkony správcu dane, zhrnul
podstatný obsah rozhodnutia správcu dane, vrátane skutkových zistení a vyhodnotenia jednotlivých
dôkazov predložených žalobcom i zabezpečených správcom dane, ako aj vyhodnotenia svedeckých
výpovedí. Poukázal na úkony správcu dane vykonané vo vyrubovacom konaní po zrušení prvého
rozhodnutia správcu dane, vrátane zistení vyplývajúcich z doplneného dokazovania týkajúcich sa

dodania tovarov a služieb, ktoré boli predmetom kontrolovaných faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom EURO DB GROUP s.r.o., v dôsledku čoho správca dane konštatoval, že okrem faktúr
(v niektorých prípadoch aj dodacích listov) neboli zo strany žalobcu, ani zo strany deklarovaného
dodávateľa, predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali reálnosť dodania zdaniteľného plnenia
uvedeného na sporných faktúrach, resp. že nebol preukázaný rozsah fakturovanej služby, nebol

preukázaný pôvod tovaru, ani preprava. Poukázal tiež na záver správcu dane, že žalobcovi
nepriznal uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške 3 333,04 eur z dodávateľských faktúr
od dodávateľa EURO DB GROUP s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazné
prostriedky, ktoré by preukazovali, že deklarované obchody boli reálne dodané spoločnosťou EURO DB

GROUP s.r.o., prípadne inou zdaniteľnou osobou. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval
v zmysle zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, pričom mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia správca
dane vyhodnotil jednotlivé dodania deklarovaných tovarov a služieb, prehodnotil všetky kontrolné
zistenia, predložené doklady, vyjadrenia platiteľa, svedecké výpovede, ako aj všetky informácie,
ktoré mal k dispozícii, vrátane informácií dostupných zo systému finančnej správy, a prijal záver,

že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
v zmysle Zákona o DPH. Odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle
zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože správca dane ako dôvod
nepriznania nároku na odpočítanie dane nepovažoval podvodné konanie, a preto nebolo potrebnépostupovať v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ uvedenej v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného.
Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, že správca dane vyhodnocoval dôkazy
účelovo. Mal za to, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Zdôraznil,

že v procese správy daní a v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt (žalobca), ktorý je
povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania
dane, hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Pre splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane
nepostačuje len existencia faktúry. Daňové doklady - faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie
dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich

vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Žalovaný konštatoval, že z dôkazov získaných
správcom dane vyplýva, že vznik daňovej povinnosti z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov
spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o. a s tým súvisiaci vznik práva na odpočítanie DPH zo sporných
faktúr vystavených touto spoločnosťou v zdaňovacom období september 2020 daňový subjekt (žalobca)
nepreukázal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/19/2021 zo dňa 28.02.2023 a z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 (zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2021 – č. 26).

12. Žalovaný k navzájom si odporujúcim tvrdeniam žalobcu, keď na jednej strane v súvislosti
s konateľom dodávateľa E. F. tvrdil, že tento prestal byť konateľom spoločnosti EURO DB GROUP
s.r.o. až ku dňu 21.10.2020 a na druhej strane namietal závery správcu dane ohľadne plnej moci

udelenej E. F. (na základe ktorej mohol podľa žalobcu vykonávať úkony súvisiace s dokončením
obchodných spoluprác), uviedol, že pokiaľ by bol E. F. konateľom do 21.10.2022, nepotreboval
by plnomocenstvo. Samotný E. F. predložil správcovi dane Zmluvu o prevode obchodného podielu
z 31.08.2020 a v obchodnom registri je zápis, že konateľom spoločnosti dodávateľa bol do 31.08.2020.
Žalovaný tiež poukázal na to, že splnomocniteľ, od 31.08.2020 konateľ spoločnosti EURO DB GROUP

s.r.o. C. D., ktorý mal predmetné splnomocnenie E. F. udeliť, je na základe zistenia správcu dane
neexistujúca osoba. Tvrdenie žalobcu, že dôkazom jeho obozretnosti (v súvislosti s preverením
dodávateľa) je aj skutočnosť, že tovar reálne existoval a služby boli reálne platiteľovi dodané, je
podľa žalovaného neopodstatnené, pretože správca dane počas daňovej kontroly dostatočne zistil
skutkovýstav,abykvalifikovanespochybnilvierohodnosťapravdivosťspornýchfaktúroddeklarovaného

dodávateľa, čím došlo podľa žalovaného opätovne k presunu dôkazného bremena na žalobcu,
keďže tieto pochybnosti nevyvrátil. Žalovaný konštatoval, že zákon neukladá žalobcovi, aby si preveril
svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií,
pokiaľ tieto nespĺňajú podmienky v zmysle Zákona o DPH. Z hľadiska uplatnenia odpočítania dane
je podľa žalovaného zásadné nielen to, či zdaniteľné obchody uskutočnili osoby uvedené na faktúre,

ale aj to, či k vystaveniu faktúr nedochádza s úmyslom získať neoprávnený daňový prospech. Správca
dane vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že platiteľ nenadobudol zdaniteľné obchody od sporného
dodávateľa, ktorý mu vystavením faktúr zabezpečil neoprávnený daňový prospech. Žalovaný poukázal
na to, že správca dane vyhodnotil zdaniteľné obchody a prijal záver, že žalobca porušil § 49 ods. 1,
2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH, keď vykonaným dokazovaním

sa nepreukázalo dodanie tovaru a služieb platiteľovi (žalobcovi) od dodávateľa EURO DB GROUP
s.r.o. Námietku žalobcu, že správca dane sa zaoberal v podstatnej miere spoločnosťou AUDI VIDE
TACE s.r.o. a jej konateľom, žalovaný považoval za neopodstatnenú, pretože správca dane len
uviedol, že z kontrolného výkazu spoločnosti EURO DB GROU s.r.o. nevyplýva, že by si v septembri
2020 uplatnil odpočítanie dane od spoločnosti AUDI VIDI TACE s.r.o., tvrdenia E. F., že čistiace

prostriedky a stoličky nakúpil od spoločnosti AUDI VIDI TACE s.r.o. sú v rozpore s podaným kontrolným
výkazom spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. za 3. štvrťrok 2020, a dodanie predmetných tovarov
ani preprava neboli preukázané ani zo strany platiteľa ani dodávateľa. K odvolacej námietke žalobcu,
že správca dane v rozhodnutí neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia mal žalobca porušiť, žalovaný
uviedol, že táto je nepravdivá, pretože správca dane prijal záver, že platiteľ (žalobca) nepreukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH. K námietke žalobcu, že správca dane len opisuje
porušenia iných subjektov a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie inej spoločnosti (najmä
keď nebola priamym obchodným partnerom), žalovaný uviedol, že zistenia správcu dane viažuce sa
k dodávateľskej spoločnosti neboli pripísané na ťarchu žalobcu, keďže ich preukázanie správca dane

nevyžadoval od žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 5Sžsk/25/2021 zo dňa 30.03.2023. Zistenia o dodávateľovi a subdodávateľovi žalobcu podľa
žalovaného len vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach,
pričom spoločnosti sú nekontaktné, účtovníctva sú nedostupné.13. K poukazu žalobcu na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie,
žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/68/2020 zo dňa

31.03.2022, v ktorom je o.i. poukázané aj na rozsudok SD EÚ C-154/20 a z neho vyplývajúce závery.
Žalobcovi bolo uplatnené odpočítanie dane zamietnuté z dôvodu, že sa nepreukázala pravdivosť
ním predložených dokladov a tvrdení a nie výlučne na základe negatívnych zistení na strane
dodávateľa, podľa žalovaného tieto negatívne zistenia len prehlbujú pochybnosti o uskutočnení
sporných zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o. Žalobcom

označený rozsudok sa vzťahuje na prípady, keď si dotknutý subjekt splnil svoje dôkazné bremeno,
zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane, resp. oslobodenia od dane boli splnené, pričom
iný stupeň reťazca, ako ten, na ktorom sa sami podieľali, bol poznačený podvodom. Uvedený
rozsudok je podľa žalovaného na preverovaný prípad neaplikovateľný. V rozhodnutí správcu dane
sa nenachádza konštatovanie o podvodnom konaní a nie je ani dôvodné skúmať vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní. Žalobca, zaťažený dôkazným bremenom, neoznačil iných dodávateľov sporného

tovaru a sporných služieb ako spoločnosť EURO DB GROUP s.r.o. a ani neprodukoval dôkazy
v snahe preukázať nevyhnutné postavenie skutočných dodávateľov ako zdaniteľných osôb. V súvislosti
s rozsudkami označenými žalobcom týkajúcimi sa dôkazného bremena správcu dane vo vzťahu k
skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení
spojenom s daňovým únikom, žalovaný uviedol, že ak žalobca preukazuje nárok na odpočítanie dane

dokladmi, ktoré neodrážajú reálnu skutočnosť a nie sú preukázané reálne dodávky tovaru alebo služby
od deklarovaného dodávateľa, nie je dôvodné odvolávanie sa na na judikatúru SD EÚ. Zisťovanie
podvodu na predchádzajúcich a nasledujúcich stupňoch obchodu je podmienené reálnym nákupom
tovaru alebo služby od deklarovaného dodávateľa, takýto reálny nákup však v preskúmanom prípade
nebol preukázaný. Nebolo preto potrebné preukazovať vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní,

pretože nebolo preukázané, že dodávateľ EURO DB GROUP s.r.o. tovar a služby žalobcovi dodal.
Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane neuvádzal v priebehu
konania skutočnosti týkajúce sa daňového subjektu KAČABAR reštaurácia s.r.o., pretože tieto zistenia
boli uvedené už v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v rozhodnutí správcu dane z 13.07.2022.
Žalovaný považoval rozhodnutie správcu dane za vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Na základe zistení prijal správca dane záver o nepriznaní žalobcom uplatneného odpočítania dane
zo sporných faktúr z dôvodu, že v tomto prípade nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb
dodávateľom uvedeným na faktúre, prípadne inou zdaniteľnou osobou. Zároveň konštatoval, že správca
dane postupoval v súlade s § 3 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.

Správna žaloba

14. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a navrhol, aby správny
súd zrušil rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane a priznal žalobcovi náhradu trov

konania v plnom rozsahu. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
i správcu dane sú poznačené vadami, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť: a) nedostatočné a
nesprávne zistenie skutkového stavu; b) nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu a so všetkými
dôkazmi, ako aj nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov; c) nesprávne právne posúdenie splnenia
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a nesprávne právne posúdenie unesenia

dôkazného bremena, d) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, e) nepreskúmateľnosť
rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutých toho rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo

veci samej.

15. Žalobca v časti IV. body 14. – 20. správnej žaloby označenej ako „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia“ namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí prakticky v plnom rozsahu a absolútne
nekriticky preberá argumentáciu správcu dane z daňového konania. Takéto odôvodnenie žalobca

nepovažuje za dostatočné a zákonné, ani za presvedčivé. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca
za nepreskúmateľné a nezákonné aj pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a jednostranné hodnotenie
dôkazov, pričom dôraz bol podľa žalobcu kladený na skutočnosti podporujúce skutkové závery
žalovaného. Skutkový stav prezentovaný žalovaným je podľa žalobcu v rozpore so spisom a nemáv ňom oporu, argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nezaoberajú sa dostatočne
argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. Poukázal na to, že každé rozhodnutie by malo obsahovať
náležitostivzmysle§63ods.5Daňovéhoporiadku.Rozhodnutiežalovanéhojeneodôvodnenézdôvodu

rozporu súvislosti použitých právnych argumentov a skutkových okolností veci s absenciou jasných
a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s daným prípadom.
Ďalej žalobca poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy riadne odôvodňovať rozhodnutia,
ako aj dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to hmotnoprávne i procesnoprávne, vrátane
zásad daňového konania. Mal za to, že žalovaný, resp. aj správca dane, nedodržaním niektorých

zásad a ustanovení Daňového poriadku porušili práva žalobcu vo významnej miere, čo môže mať
vplyv na žalobcu, najmä s ohľadom na zaužívané postupy daňových orgánov v kontexte disponovania
s exekučným titulom. Z obsahu odôvodnenia žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa
riadne nezaoberal tvrdeniami žalobcu z odvolania a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 63
ods. 5 Daňového poriadku, neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, nevysporiadal
sa s argumentáciou žalobcu, neuviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
musí zodpovedať skutočným výsledkom daňového konania tak, ako to predpokladá § 63 ods. 5
Daňového poriadku. V tejto súvislosti odcitoval časť odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžf/37/2016 zo dňa 20.04.2017.

16. Žalobca v časti IV. body 21. - 32. správnej žaloby označenej ako „Nesprávne právne posúdenie
veci" poukázal na konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „faktúry a iné listiny by
boli z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak by bolo nepochybné, že v nich
uvedené údaje odrážajú reálnu skutočnosť, čo sa však v danom prípade nepotvrdilo, nakoľko v priebehu
daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazné prostriedky,

ktoré by preukazovali, že deklarované obchody boli reálne dodané spoločnosťou EURO DB GROUP
s.r.o.“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že okrem faktúr preukázal aj zaplatenie poskytnutých plnení,
pričom priebeh obchodnej spolupráce bol podrobne opísaný aj osobami konajúcimi za strany obchodu.
Mal za to, že žalovaný okrem formulovania zjavne nesprávneho záveru zároveň žiadnym spôsobom
nevysvetlil, ako konkrétne mohol žalobca preukázať reálnosť plnení, ak nepostačoval ním zvolený

spôsob. Následne žalobca tvrdil, že žalovaný pokračoval v konaní správcu dane, ktorý sa v priebehu
celej daňovej kontroly absolútne nezaoberal skutočnosťami, ktoré mali byť vyhodnotené v prospech
žalobcu a dokazovanie bolo vykonané takým spôsobom, že na každý dôkaz bolo hľadené spôsobom,
ktorý bol vykladaný striktne v neprospech žalobcu. Žalovaný v plnom rozsahu prebral argumentáciu
správcu dane, čo žalobca považoval za neobjektívne. Pokiaľ by správca dane postupoval v zmysle

zákona, tak by dôkazy vo vzájomnej súvislosti nemali byť vyhodnotené spôsobom, akým tomu bolo
v danom prípade. Žalobca tvrdil, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s úhradami za dodávky,
a pokiaľ túto skutočnosť žalovaný ignoruje, mal vysvetliť, prečo úhrada nie je relevantným dôkazom.
Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že mu zo strany dodávateľa boli dodané
služby, pričom vysvetlenie žalobcu dáva aj logický zmysel. To, že ani žalovaný nevyhodnotil žiadnu

zo skutočností uvádzaných zo strany daňového subjektu v rámci jeho vyjadrenia a odvolania v prospech
žalobcu, preukazuje nesprávny postup a nezákonnosť postupu žalovaného i jeho rozhodnutia. Žalobca
zdôraznil,žeplatilsvojmudodávateľovizadodávkyzdôvodureálnehododaniadanýchtovarovaslužieb.
Všetky pochybnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly vznikli podľa žalobcu iba na základe činnosti
dodávateľa žalobcu, napriek tomu sa žalovaný priklonil k argumentácii správcu dane, ktorý nevykonával

dokazovanievrámcidaňovejkontrolyvzmyslezákona.Spoukazomnaust.§24ods.1,2,3,4Daňového
poriadku žalobca tvrdil, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania reálnosti zdaniteľných
plnení, svoju dôkaznú povinnosť si splnil a následne došlo k presunu dôkaznej povinnosti na správcu
dane, ktorý by mal dostatočným spôsobom vyvrátiť tvrdenia žalobcu. Žalobca uviedol, že bol pripravený
prípadné pochybnosti ozrejmiť aj na ústnom pojednávaní a navrhoval aj rozšíriť dokazovanie, čo však

správca dane neurobil.

17. Žalobca v časti IV. body 33. - 36. správnej žaloby označenej ako „Nekontaktnosť dodávateľa“
uviedol, že trvá na tom, že dôkazné bremeno uniesol, a to aj po tom, čo správca dane vyjadril svoje
pochybnosti. Argumenty žalovaného (v zhode so správcom dane) ohľadne nekontaktnosti dodávateľa

v tom zmysle, že tento fakt svedčí v neprospech žalobcu, nemožno akceptovať. Mal za to, že žalobca
nemôže niesť zodpovednosť za pochybenie dodávateľa či subdodávateľa spočívajúce v tom, že tento
je nekontaktný a nevykonal práce (ale vykonal ich iný subjekt formou tzv. subdodávky), ktoré dodával
pod svojím menom žalobcovi, pričom skutočnosť, že žalobca si odpočet dane uplatňuje odôvodnene, jepodľa neho nepochybná. Nekontaktnosť dodávateľov nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu, ak ten
vie doložiť všetky obvyklé doklady, ktoré zákon pre splnenie podmienok na odpočítanie dane vyžaduje.
Tvrdil, že práve nekontaktnosť niektorých dodávateľov žalobcu žalobca „vykompenzoval“ konkrétnymi

a preukaznými dôkazmi, ktoré si viedol ohľadom zdaniteľných obchodov s týmito dodávateľmi. Napriek
predloženým dôkazom však správca dane zotrval na svojom názore, že zdaniteľné obchody žalobca
preukázal len formálnymi dokladmi, pritom samotné dodanie tovaru správca dane nespochybnil. Mal
za to, že dodanie tovaru napriek nekontaktnosti dodávateľa žalobca preukázal už správcovi dane, čím
došlo k splneniu podmienok na odpočítanie dane.

18. Žalobca v časti IV. body 37. - 40. správnej žaloby označenej ako „Právne posúdenie odpočtu“ k
záveru správcu dane, že „pri dodávateľovi spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. nevzniká daňovému
subjektu daňová povinnosť, t.j. nevzniklo mu ani právo na odpočítanie dane“, s poukazom na ust.
§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH,
ako aj na ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku uviedol, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno,

svoju dôkaznú povinnosť si splnil a následne došlo k presunu dôkaznej povinnosti na správcu dane.
Poukázal na rozloženie dôkazného bremena žalobcu, ktoré žalobca v danom prípade predložením
dokladov a podaním vyjadrení a vysvetlení uniesol, a teda bremeno dokazovania sa opätovne presunulo
na správcu dane, ktorý však absolútne nepreukázal, že by bol žalobca súčasťou karuselového obchodu.
Právne závery žalovaného o neuskutočnení zdaniteľných obchodov sú podľa žalobcu nesprávne.

Právne posúdenie žalovaného je založené predovšetkým na pochybnostiach o spoločnosti EURO DB
GROUP s.r.o., pričom pre žalobcu je nemožné, aj pri predložení akýchkoľvek dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení, vyvrátiť pochybnosti správcu dane o oprávnenosti odpočtu DPH. V priebehu konania
žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že nepotvrdenie niektorých skutočností nekontaktným
subjektom nemôže byť brané ako dôkaz toho, že tovar nebol dodaný, ak existujú iné dôkazy, na základe

ktorýchmožnododávkuoveriť.Vovzťahukdôkaznémubremenuodcitovalčasťodôvodneniazrozsudku
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. Afs 129/2016.

19. Žalobca v časti IV. body 41. - 52. správnej žaloby označenej ako „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia“ poukázal na porušenie zásady dvojinštančnosti v konaní, keď žalovaný podľa neho len

prevzal v celom rozsahu tvrdenia a argumentáciu správcu dane ako prvostupňového orgánu a vôbec
nevykonal preskúmanie rozhodnutia napadnutého odvolaním. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu
uvedenú v časti IV. body 15., 16. a 17. správnej žaloby s tým, že žalovaný i správca dane založili
svoje rozhodnutia len na pochybnostiach, pričom nezohľadnili zásadu in dubio mitius. Rozhodnutia
boli založené na neštruktúrovanom a nesúvislom opise vykonaného šetrenia bez presvedčivého

odôvodnenia, prečo správca dane a žalovaný dokladmi a dôkazmi predloženými žalobcom nemajú
za preukázané, že produkty, resp. služby dodal práve dodávateľ. Žalobca zopakoval svoje tvrdenie,
že preukázal dôkaznými prostriedkami v rozsahu, ktorý od neho možno spravodlivo požadovať,
splnenie podmienok na odpočítanie DPH, a argumentácia daňových orgánov nie je podložená
správnymi skutkovými zisteniami a právnym posúdením odôvodňujúcim záver vo výroku rozhodnutia

žalovaného i správcu dane. Správca dane podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
neboli v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom, ani to, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Neuviedol tiež, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu. Rozhodnutie správcu dane je podľa
žalobcu zmätočné, nepreskúmateľné a zistený skutkový stav je nedostatočný. Z obsahu odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nepreskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie v medziach podaného odvolania a s odvolacími námietkami sa primerane nezaoberal v
súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
nevysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, neuviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Žalobca v tejto súvislosti odcitoval časť

odôvodnenia z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2016 zo dňa 20.04.2017.

20. Žalobca v časti IV. body 53. - 54. správnej žaloby označenej ako „Opakované rozhodnutia“ poukázal
na skutočnosť, že rozhodnutie ako také vydané druhostupňovým orgánom je už v poradí druhým
rozhodnutím odvolacieho orgánu, pričom žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane vydané po tom,

ako na základe odvolania žalobcu zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane v tej istej veci.
Žalovaný však v tomto prípade rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktoré je prakticky totožné
s rozhodnutím, ktoré žalovaný predtým zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí správcu dane, tieto rozhodnutia považoval za vydané
v súlade s právnymi predpismi. Záver správcu dane, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené,

že dodávateľ EURO DB GROUP s.r.o. žalobcovi dodal tovar a služby uvedené na faktúrach, je
podľa žalovaného opodstatnený a nie je v rozpore s predloženým spisom. Rozhodnutia správcu dane
i žalovaného považoval za riadne odôvodnené v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Poukázal
na dôkazné bremeno žalobcu, ktorý je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení o oprávnenosti
uplatnenia odpočítania dane. Pretože ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, či sú tieto podmienky
splnené, nestačí len existencia faktúry a dokladu o úhrade, daňové a účtovné doklady sú z hľadiska

nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú
skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Za zistený skutkový stav
možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia. Z dôkazov získaných správcom dane počas daňovej kontroly podľa
žalovaného vyplýva, že vznik daňovej povinnosti z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov

spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o. a s tým súvisiaci vznik práva na odpočítanie DPH zo sporných
faktúr vystavených spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o. v zdaňovacom období september 2020
žalobcanepreukázal.VovzťahukdôkaznémubremenuajehoprenosužalovanýpoukázalnaUznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 401/09 a uviedol, že správca dane postupoval v súlade s týmto
uznesením, preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

žalobcom, a preto možno uzavrieť, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil
skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v rozhodnutí správcu dane. Ďalej žalovaný poukázal
na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/19/2021 zo dňa 28.02.2023, z ktorého
vyplýva, že nepreukázanie poskytnutia zdaniteľného plnenia, resp. nepreukázanie toho, že tento obchod
realizoval subjekt, ktorý ho fakturoval, zaťažuje osobu, ktorá si odpočet DPH uplatňuje, t.j. v tomto

prípade žalobcu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností
a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/26/2022
zo dňa 30.01.2024. Za nepravdivé považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že všetky pochybnosti správcu

dane v rámci daňovej kontroly vznikli len na základe činnosti dodávateľa žalobcu. K námietke žalobcu,
že nemôže niesť zodpovednosť za pochybenie dodávateľa či subdodávateľa spočívajúce v tom,
že tento je nekontaktný a nevykonal práce (ale vykonal ich iný subjekt formou subdodávky), žalovaný
uviedol, že zistenia správcu dane viažuce sa k dodávateľskej spoločnosti (napr. absencia účtovných
dokladov, nekontaktnosť) neboli pripísané na ťarchu žalobcu, keďže ich preukázanie správca dane

nevyžadoval od žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5Sžfk/25/2021 zo dňa 30.03.2023. Uvedené zistenia o dodávateľovi a subdodávateľovi
žalobcu podľa žalovaného len vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch
a spoločnostiach. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosti sú nekontaktné, účtovníctva sú nedostupné,
za dodávateľa EURO DB GROUP s.r.o. konala osoba E. F., ktorá v čase deklarovaných obchodov

nebola konateľom spoločnosti a splnomocniteľ C. D., ktorý sa stal konateľom spoločnosti od 31.08.2020
a mal splnomocniť E. F. na dokončenie obchodných spoluprác, je na základe zistenia správcu dane
neexistujúca osoba.

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí so žalobcom, že nepreskúmal

odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v medziach podaného odvolania. Mal za to,
že rozhodnutie správcu dane preskúmal, primerane sa zaoberal odvolacími námietkami, popísal priebeh
a výsledky daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania, vrátane výsledkov dokazovania. Poukázal na to,
že žalovaný v (zrušujúcom) rozhodnutí zo dňa 21.12.2022 uložil správcovi dane podľa
svojho presvedčenia a úsudku opätovne vyhodnotiť zistenia, prípadne zvážiť doplnenie daňového

konania, vyhodnotiť všetky informácie, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií dostupných zo systémov
finančnej správy. V prípade, že správca dane prijme záver, že pri jednotlivých dodaniach deklarovaných
služieb a tovarov neboli splnené hmotnoprávne podmienky, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti
dodávateľskej spoločnosti EURO DB GROUP s.r.o. a dodávateľ bol povinný zaplatiť daň uvedenúna sporných faktúrach len z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 Zákona DPH), nie však
z titulu uskutočnenia zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 cit.
zákona, že fakturované služby a tovary neboli reálne dodané, spochybní aj vlastnú realizáciu samotných

zdaniteľných obchodov, podľa vlastného uváženia má doplniť vykonané dokazovanie alebo odôvodniť
rozhodnutie tak, aby ním prijaté závery mali oporu v zistenom skutkovom stave, pre každé deklarované
dodanie. V prípade, že správca dane uzavrie, že v danej veci došlo k podvodnému konaniu, bude
postupovať v zmysle uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj v zmysle judikatúry, na ktorú
poukazoval žalobca v podanom odvolaní, v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne identifikuje a označí

daňový subjekt posudzovaného reťazca v kontrolovanom zdaňovacom období, u ktorého malo dôjsť
k daňovému úniku, ktorý je súčasťou podvodu na DPH, objasní v čom predmetný daňový únik
spočíval a záverom poukáže na objektívne skutočnosti, na základe ktorých platiteľ vedel alebo mal
vedieť, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom podvodom. Žalovaný konštatoval, že správca dane
v zmysle vyššie uvedeného postupoval, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil jednotlivé
dodania deklarovaných tovarov a služieb, prehodnotil všetky kontrolné zistenia, predložené doklady,

vyjadrenia platiteľa, svedecké výpovede, ako aj všetky informácie, ktoré mal k dispozícii, vrátane
informácií dostupných zo systémov finančnej správy a prijal záver, že dôvodom nepriznania nároku
na odpočítanie dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle Zákona DPH. Žalovaný mal
za to, že aj s ostatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa náležite vysporiadal vo svojom
rozhodnutí, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

23. Replika žalobcu ani duplika žalovaného nebola podaná.

24. Žalobca v správnej žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185

písm.a)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“).
O návrhu bolo rozhodnuté Uznesením sp. zn. 1Sf/1/2024 – 76 zo dňa 11.04.2024 tak, že správny súd
návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2024.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa§13ods.1SSPprejednalvecnanariadenompojednávanídňa11.decembra2025vneprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, avšak písomne ospravedlnili
svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rozsudok správny súd

vyhlásilvyvesenímskrátenéhopísomnéhovyhotoveniabezodôvodnenianaúradnejtabulisúduvsúlade
s § 137 ods. 3 SSP. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe
(§ 134 ods. 1 SSP) dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

30. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 30.09.2020 (ďalej len „Zákon o
DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckehopráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy

štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti

ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o

zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý

má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a

odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

36. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
september 2020 vo výške 3 333,04 eur. Podľa odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí daňové
orgány neuznali žalobcovi uplatnený odpočet DPH z deklarovaných dodaní tovaru vyfakturovaných
dodávateľom EURO DB GROUP s.r.o. s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
Zákona o DPH, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou EURO DB
GROUP s.r.o., teda dodávateľom uvedeným na faktúrach, ani inou zdaniteľnou osobou.

37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím správcu

dane) výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe.
Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv
má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou
orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym

súdnym poriadkom. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie
rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je
viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené.
Správny súdny poriadok v §182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje

napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje
právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy
využije. Žalobca v prevažnej časti správnej žaloby prezentoval svoje názory na postup správcu
dane i žalovaného, uvádzal svoje domnienky a konštatovania o nezákonnosti postupu daňových
orgánov a všeobecné tvrdenia bez konkrétnej argumentácie viažucej sa k preskúmavanému prípadu,

z formulácie ktorých (vzhľadom na ich všeobecnosť) nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenia
daňových orgánov, resp. o porušenie ktorých ustanovení zákona by malo ísť a s akým dôsledkom,
resp. vplyvom na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo
a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti
na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V prevažnej časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia

vzťahujúce sa k prejednávanej veci absentujú a vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí
tvrdenia žalobcu nemajú oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd nepredstavuje
ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, a teda nie je oprávnený samostatne zisťovať skutkový
stav veci, prípadne modifikovať skutkové závery orgánov verejnej správy, pretože nemôže nahrádzať
ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov uplatnených v správnej

žalobe posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,
či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov
a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Správny súd je v zmysle § 134
ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, t.j. súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí aj orgánu
verejnej správy je striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Úlohou správneho súdu nie je

nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne a všeobecne vyjadrený obsah
nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom, ani dôvody nezákonnosti
za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať.Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu
vykonaťsúdnyprieskum.Všeobecneformulovanéauplatnenénekonkrétnenámietkyžalobcutakmožno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom a rozhodnutiami orgánov

verejnej správy, ako aj s hodnotením dôkazov a právnym posúdením veci, čo bráni tomu, aby správny
súd na základe nich mohol dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

38. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových
i právnych záverov (o splnení podmienok odpočtu a splnení dôkaznej povinnosti), ku ktorým

žalobca dospel výlučne na základe svojich (všeobecných) tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi orgánov verejnej správy, tieto samé osebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánom verejnej správy nesúhlasí bez uvedenia konkrétnych
nedostatkov majúcich za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom (s jeho konkrétnymi
ustanoveniami) alebo so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých

boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska a súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení
podkladov a dôkazov, ako aj pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len

vyjadrením vlastného názoru a vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením vykonaným orgánom
verejnej správy. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná a konkrétna
argumentácia, v čom sa žalovaný, resp. správca dane mýlil, alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore
so zákonom, s vykonaným dokazovaním alebo so zásadami logického uvažovania, a preto správnej
žalobe nebolo možné vyhovieť.

39. Žalobca v správnej žalobe (duplicitne v bodoch 14 - 20 a 41 - 52) namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a tvrdil, že rozhodnutie nebolo odôvodnené v súlade
s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z takto všeobecne uplatnenej námietky nie je možné konštatovať
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa riadne

nezaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, ani s jeho návrhmi, pričom nekonkretizoval,
s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami, resp. návrhmi sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal, rovnako nie je z dôvodu všeobecnosti (nekonkrétnosti) tohto tvrdenia možné konštatovať
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu,

neuviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodlo, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pretože odôvodnenie tohto rozhodnutia
obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Konštatovanie žalobcu,
že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) nie je presvedčivé, predstavuje
len prezentáciu vlastného názoru žalobcu a vyjadrenie jeho nesúhlasu s týmto odôvodnením, resp.

s hodnotením dôkazov daňovými orgánmi. Duplicitný poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžf/37/2016 a citácia jeho parciálnej časti (týkajúcej sa otázky odôvodňovania rozhodnutí)
nepostačuje na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného bez toho, aby žalobca
konkretizoval, ktoré náležitosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane)
absentujú. Odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bez označenia jeho súvisu, resp. dopadu

na preskúmavané rozhodnutie žalovaného rovnako nepostačuje na označenie tohto rozhodnutia
za nezákonné. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že problematikou týkajúcou sa
povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej
republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i.
konštatoval,že„...jednýmzprincípovpredstavujúcichsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcim

ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia
odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom,
ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je
pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenienie je dostatočné, v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k
skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej
správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé,

z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil
pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie
otázky vo vzťahu k hmotoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho
konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane, však takýmito nedostatkami netrpia. Správca
dane vo svojom rozhodnutí podrobne popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový
stav, vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré z neho vyplynuli, uviedol vlastné vyhodnotenie týchto
skutkových okolností, ako aj obsah vyjadrenia žalobcu a stanovisko správcu dane k tomuto vyjadreniu.
Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, na základe akých skutočností a ako posúdil skutočnosti rozhodné
pre vyvodenie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Rovnako

rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vrátane vysporiadania sa
s odvolacími námietkami žalobcu. Skutočnosť, že žalobca s odôvodnením rozhodnutí, s hodnotením
dôkazov ani so závermi žalovaného, resp. správcu dane nesúhlasí, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, a
teda ani nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva orgány verejnej
správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania
a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými
námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Správny súd v tomto
ohľade nezistil porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie, vrátane práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Námietku nepreskúmateľnosti preto správny súd považoval za nedôvodnú.

40. Vo všeobecnej námietke, že skutkový stav prezentovaný žalovaným je v rozpore so spisom

a nemá v ňom oporu, žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu a keďže správny súd nie je oprávnený
za žalobcu konkretizovať námietky, resp. vyhľadávať dôvody nezákonnosti z obsahu administratívneho
spisu, uvedená námietka žalobcu nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

41. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že žalovaný, resp. pred ním správca dane,

nedodržaním niektorých zásad a ustanovení Daňového poriadku porušil vo významnej miere
práva žalobcu, avšak takto všeobecne formulovaná námietka, bez konkretizácie, ktoré konkrétne
zásady alebo ustanovenia Daňového poriadku boli porušené a ako, resp. bez ozrejmenia, aký to
malo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia správcu dane
a ktoré konkrétne práva žalobcu boli postupom daňových orgánov porušené, neumožňuje vykonať

súdny prieskum zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že rozhodnutie
žalovaného je už v poradí druhým rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktoré je podľa žalobcu prakticky totožné s rozhodnutím správcu dane,
ktoré žalovaný predtým zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, správny súd uvádza, že žalobca
námietku nekonkretizoval a neuviedol, v čom spočíva nezákonnosť takéhoto postupu a následne

vydaného rozhodnutia žalovaného. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí
správcovi dane uložil, aby buď doplnil dokazovanie a na základe vyhodnotenia zistení uviedol vo vzťahu
k jednotlivým obchodným prípadom dôvody osvedčujúce nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH alebo v prípade, ak uzavrie, že došlo k podvodnému konaniu, bude postupovať v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Správca dane pri opätovnom rozhodovaní vo veci postupoval v intenciách

zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, čo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval
aj žalovaný, ktorý uviedol, že správca dane postupoval v zmysle pokynov žalovaného, vyhodnotil
jednotlivé dodania deklarovaných tovarov a služieb, prehodnotil všetky kontrolné zistenia, predložené
doklady, vyjadrenia žalobcu, svedecké výpovede a všetky informácie, ktoré mal k dispozícii (vrátane
informácií dostupných zo systému finančnej správy) a prijal záver, že dôvodom nepriznania nároku

na odpočet dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle Zákona o DPH. Všeobecný
poukaz žalobcu na opakované potvrdenie rozhodnutia správcu dane žalovaným preto nie je spôsobilé
privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. o nezákonnosti jeho
postupu, pokiaľ nové rozhodnutie správcu dane potvrdil.42. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy
spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazné prostriedky

preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, konkrétne, že deklarované obchody
boli reálne dodané spoločnosťou EURO DB GROUP s.r.o., prípadne inou zdaniteľnou osobou. V rámci
svojej argumentácie žalobca tvrdil, že okrem faktúr preukázal aj zaplatenie poskytnutých plnení, pričom
priebeh obchodnej spolupráce bol „podrobne popísaný osobami konajúcimi za strany obchodu“. Mal
za to, že žalovaný nevysvetlil žalobcovi, ako konkrétne mohol preukázať reálnosť plnení. V tejto

súvislosti správny súd uvádza, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje odpočet DPH, je povinný preukázať
správcovi dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a je povinný
za tým účelom predložiť správcovi dane potrebné dôkazy (§24 ods. 1 Daňového poriadku). Správcovi
dane zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť označiť žalobcovi dôkazy, ktorými
by mal preukazovať svoje tvrdenia. Je na žalobcovi, aby si v prípade uplatňovania odpočtu DPH
zabezpečil (už v štádiu realizácie zdaniteľných plnení) všetky potrebné dôkazy, ktorými môže preukázať

svoje tvrdenia o splnení podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že okrem faktúr preukázal aj zaplatenie poskytnutých plnení, správny súd zdôrazňuje, že zaplatenie
faktúry nepredstavuje v zmysle Zákona o DPH hmotnoprávnu podmienku pre priznanie odpočtu DPH.
Samotná úhrada faktúry nie je (bez ďalšieho) ani dôkazom o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných
plnení, t.j. nie je dôkazom o dodaní deklarovaných tovarov alebo služieb deklarovaným dodávateľom.

Tvrdenie žalobcu, že daňové orgány sa nevysporiadali s úhradami za dodávky a túto skutočnosť
nevyhodnotili, nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z administratívneho spisu
ani z preskúmavaných rozhodnutí navyše nevyplýva, že by skutočnosť, že žalobca kontrolované faktúry
uhradil deklarovanému dodávateľovi, bola sporná. Je však potrebné pre úplnosť poukázať na to, že z
dokazovania vykonaného správcom dane, ktorý preveroval bankové účty deklarovaného dodávateľa,

bolo zistené, že uvedené finančné prostriedky deklarovaný dodávateľ žalobcu nepoužil na úhrady
deklarovaným subdodávateľom, ale tieto boli prevedené na účet ďalších spoločností (kde bol jediným
konateľom E. F., bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa žalobcu, príp. jeho svokor) a následne boli
vyberané v hotovosti, pričom tieto skutočnosti (okrem iných dôkazov a zistení) založili u správcu dane
dôvodné pochybnosti o tom, že deklarované zdaniteľné plnenia boli uskutočnené žalobcom tvrdeným

spôsobom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nevyhodnotil žiadnu zo skutočností uvádzaných žalobcom
v prospech žalobcu, toto tvrdenie je jednak všeobecné (bez označenia, ktoré konkrétne skutočnosti
neboli žalovaným vyhodnotené) a zároveň predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením
dôkazov žalovaným, čo samé osebe nie je dôvodom na konštatovanie nezákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia. Obdobne všeobecné tvrdenie žalobcu, že všetky pochybnosti správcu dane v rámci

daňovej kontroly vznikli iba na základe činnosti dodávateľa žalobcu, bez konkretizácie, aký vplyv by mala
táto skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, neumožňuje vyvodiť záver o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane. Za všeobecné tvrdenie, postrádajúce
akúkoľvek argumentáciu a konkretizáciu, je možné považovať aj tvrdenie žalobcu, že „ priebeh
obchodnej spolupráce bol podrobne opísaný osobami konajúcimi za strany obchodu“, keďže žalobca

nekonkretizoval ktoré skutočnosti mali byť výpoveďami týchto osôb preukázané a aký vplyv to malo mať
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd pre úplnosť uvádza, že výpovede konateľa
žalobcu i bývalého konateľa dodávateľa (E. F.) boli daňovými orgánmi vyhodnotené v súlade s ich
obsahom a v súlade so zásadami logického uvažovania a žalobca vo vzťahu k tomuto hodnoteniu
neprodukoval žiadne konkrétne výhrady, ani argumenty. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol,

že správca dane nevykonával dokazovanie v rámci daňovej kontroly v zmysle zákona, odcitoval
ustanovenia § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku a vzhľadom na cit. ustanovenia konštatoval,
že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré následne prešlo na správcu dane, z takto všeobecne
uplatnenej, nekonkrétnej námietky, nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí. Rovnako pokiaľ žalobca uviedol, že navrhoval rozšíriť dokazovanie, čo však správca dane

neurobil, bez toho, aby žalobca konkretizoval aké dôkazy navrhol vykonať, na preukázanie ktorých
tvrdení a aký to malo mať vplyv na zistenie skutkového stavu, prípadne ktoré ustanovenia ktorých
právnychpredpisovsprávcadaneporušilaakýtomalovplyvnazákonnosťpreskúmavanýchrozhodnutí,
nie je možné na základe takejto nekonkrétnej námietky vykonať súdny prieskum.

43. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol a k argumentom daňových
orgánovonekontaktnostidodávateľauviedol,ženemôženiesťzodpovednosťzapochybeniedodávateľa
(či subdodávateľa), ktorý je nekontaktný. Tiež tvrdil, že „nekontaktnosť niektorých dodávateľov
žalobcu“(pričomžalobcadeklarovallenjednéhododávateľa-EURODBGROUPs.r.o.,pozn.správnehosúdu) žalobca „vykompenzoval“ konkrétnymi dôkazmi (pričom tieto dôkazy žalobca nekonkretizoval,
pozn. správneho súdu). Takéto všeobecné tvrdenia a konštatácie neumožňujú správnemu súdu vykonať
súdny prieskum, navyše za situácie, keď rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nie

sú založené na nekontaktnosti dodávateľa, resp., keď žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH výlučne
z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane i žalovaného,
že zdaniteľné obchody preukázal žalobca len formálnymi dokladmi, avšak konkrétne neuviedol žiadne
skutočnosti, ani argumentáciu, ktorými by tento záver vyvrátil alebo spochybnil. V rámci námietky
nesprávneho právneho posúdenia odpočtu žalobca odcitoval ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1

písm. a), § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH a ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku, poukázal na
bližšie neoznačenú „judikatúru v tejto oblasti“ a konštatoval, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, svoju
dôkaznú povinnosť si splnil a následne došlo k presunu dôkaznej povinnosti na správcu dane, ktorý však
nepreukázal, že by bol žalobca „súčasťou karuselového obchodu“. Z takto formulovanej námietky nie
je možné pre jej všeobecnosť a absenciu skutkovej a právnej argumentácie vyvodiť nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR

sp. zn. 129/2016, správny súd uvádza, že jednak takéto rozhodnutie pre správny súd nie je záväzné
a jednak žalobca neozrejmil jeho právnu a skutkovú podobnosť s preskúmavaným prípadom.

44. Napriek všeobecnosti žalobných námietok a absencie právnej a skutkovej argumentácie
žalobcu v správnej žalobe správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská

pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného
bremena pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. Je pritom
potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím
nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie

dane z dôvodu zneužitia práva. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového
subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Formálnou
podmienkou priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa. Hmotnoprávnymi

podmienkami na odpočítanie dane sú požiadavky, aby a/ daňový subjekt nárokujúci si odpočet
bol zdaniteľnou osobou, b/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane,
musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH),
c/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia)
a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použije na účely svojich vlastných

zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (t.j.
na žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Primárne je teda povinnosťou žalobcu
preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Následne je správca dane oprávnený a zároveň povinný (s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných

procesných postupov) zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodné pre overenie splnenia podmienok
na uplatnenie nároku na odpočet dane. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je nevyhnutné
kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich
neumožňuje správcovi dane uplatnený nárok na odpočet dane žalobcovi priznať. Odpočítanie dane

môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené iba v prípadoch, ak zdaniteľná
osoba nesplní uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, prípadne ak došlo k daňovému
podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi

dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených dokladov
od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatneného nároku - preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho

pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).
Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky
boli splnené a právo na odpočet dane vzniklo. Pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesolsvoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preukázanie naplnenia
podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový
subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republikysp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.04.2020asp.zn.6Sžfk/20/2018zodňa11.06.2019).Obchodné
transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke predložením dokladov, keďže predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia spĺňajúceho zákonné podmienky, ktoré v prípade
vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (napr. Rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018
zo dňa 11.06.2019). To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa
03.09.2019). Dokazovanie v daňovom konaní aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09

zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však

správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať,
že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
čipredloženímalebonavrhnutímďalšídôkazovvyvrátispochybneniejehopôvodnýchdôkazovsprávcovi
dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného

bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa
prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane na daňový

subjekt (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 805/2017 zo dňa 15.11.2017).
Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu
daneopravdivostiahodnovernostipredloženýchlistinnýchdôkazov,alelenpochybnosťdôvodná.Takou
je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok

pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022). Ak si teda
daňový subjekt síce splní svoju prvotnú dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového
poriadku, avšak správca dane nadobudne pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre vznik

práva na odpočet DPH, sám vykoná v tomto ohľade dokazovanie na preukázanie svojich pochybností
(dôkazné bremeno zaťažujúce správcu dane, ktorý je povinný svoje pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom preukázať podľa
§ 24 ods. 3 Daňového poriadku) a po vykonaní takéhoto dokazovania v súlade s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku svoje pochybnosti daňovému subjektu oznámi a vyzve ho na ich odstránenie, dôkazné

bremeno opätovne prechádza na daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku.
Ak tak daňový subjekt neurobí a svoje opätovne prenesené dôkazné bremeno neunesie, musí znášať
negatívny následok v podobe nepriznania práva na odpočet DPH.

46. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Žalobca síce predložil faktúry a v niektorých prípadoch aj dodacie listy,
avšak správca dane na základe ním vykonaného dokazovania s poukazom na konkrétne skutočnosti
(špecifikované v rozhodnutí správcu dane a uvedené v bodoch 5 - 8 tohto rozsudku) relevantne

spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetné tovary a služby (špecifikované na faktúrach vystavených
deklarovaným dodávateľom EURO DB GROUP s.r.o.) mu boli dodané deklarovaným dodávateľom
alebo inou zdaniteľnou osobou. Žalobca nepreukázal splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky, teda,
že mu deklarovaný tovar a služby dodala iná zdaniteľná osoba, ktorá má status platcu DPH. Žalovanýpreskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, stotožniac sa so záverom správcu
dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Žalobcom deklarovaný
dodávateľ (EURO DB GROUP s.r.o.) podľa ním predložených dokladov síce status platcu DPH

mal, avšak zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, že
tovary a služby uvedené na kontrolovaných faktúrach dodal žalobcovi deklarovaný dodávateľ, resp.
iná zdaniteľná osoba. So svojimi pochybnosťami správca dane oboznámil žalobcu prostredníctvom
Oznámenia zo dňa 07.09.2021 v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol
dôkazné bremeno na ich vyvrátenie. Správca dane na str. 2 až 7 Oznámenia podrobne popísal

zistenia vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi EURO DB GROUP s.r.o. (ako aj k deklarovanému
subdodávateľovi AUDI VIDE TACE s.r.o.) na podklade ním vykonaného dokazovania a na str. 8
Oznámenia formuloval svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH
z faktúr zo strany žalobcu, pričom uviedol, že má pochybnosť, že tovary a služby deklarované
na sporných faktúrach boli dodané prostredníctvom deklarovaného dodávateľa EURO DB GROUP
s.r.o., resp. subdodávateľa AUDI VIDE TACE s.r.o. a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými

by jednoznačne a bez pochybností preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v lehote
do 15 dní od doručenia Oznámenia. Oznámenie bolo podľa poštovej doručenky nachádzajúcej
sa v administratívnom spise žalobcovi preukázateľne doručené dňa 13.09.2021. Žalobca tak mal
možnosť predložiť správcovi dane také dôkazy, resp. navrhnúť ich vykonanie, z ktorých by vyplynulo,
že deklarovaný tovar a služby mu dodal deklarovaný dodávateľ alebo iný subjekt, ktorý mal status

platcu DPH, teda, že prvá hmotnoprávna podmienka pre vznik nároku na odpočet DPH z deklarovaného
dodania tovaru a služieb bola naplnená, avšak z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca
svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku splnil. Správca dane
(rovnako aj žalovaný) preto v súlade so zákonom skonštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH, a tak musela byť daň dorubená.

Uvedené je v súlade aj so závermi Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 Kemwater
ProChemie s.r.o., v zmysle ktorého postavenie dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb
ako zdaniteľnej osoby patrí medzi hmotnoprávne požiadavky uplatnenia práva na odpočet DPH (bod
25., obdobne aj bod 27. Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 11.11.2021 vo veci C - 281/20 Ferimet), pričom
„zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade prináleží, aby preukázala,

žedodávateľtovarualeboslužieb,nazákladektorýchsatotoprávouplatňuje,malpostaveniezdaniteľnej
osoby“ (bod 34.). Podľa Súdneho dvora EÚ v predmetnom rozsudku „ak nebol skutočný dodávateľ
dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej osobe musí byť odmietnuté uplatnenie
práva na odpočítanie DPH, ak vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto
zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal

postavenie zdaniteľnej osoby“ (bod 41). Pokiaľ správca dane relevantne spochybnil, že predmetné
tovaryaslužbyvkontrolovanomzdaňovacomobdobíboližalobcovidodanédeklarovanýmdodávateľom,
bolo povinnosťou žalobcu po oznámení pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
tieto pochybnosti vyvrátiť a preukázať, že deklarované tovary a služby mu dodal buď deklarovaný
dodávateľ, ktorý bol platcom DPH, alebo že tovary alebo služby mu dodal iný subjekt v postavení

platcu DPH. Keďže tak žalobca neurobil a ani z iných údajov dostupných správcovi dane nevyplynulo,
že deklarované tovary a služby uvedené na faktúrach žalobcovi dodal subjekt v postavení platcu DPH,
správca dane v súlade s bodom 41. cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ žalobcovi právo na odpočet DPH
z faktúrami deklarovaných obchodov nepriznal.

47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, a preto je podľa § 190 SSP zamietol.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa
ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní
celkom alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky
pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo

o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobil spôsobilosť konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
podsúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnosti body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).