Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 30P/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208860
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124208860.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Alenou Sabolovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, dieťa rodičov matky A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zast. Advokátskou
kanceláriou Lucia Raková, s.r.o., so sídlom Levočská 4, Prešov a otca D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XXX, F. B. G., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn 27P/209/2018 zo dňa 17.04.2019 v časti výživného na
maloletú tak, že

otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc od 18.10.2024 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 18.10.2024 do 31.01.2026 na mal. A. vo výške 1.050,- Eur,
je otec povinný splatiť do 31.07.2026,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.10.2024 matka podala návrh na zvýšenie výživného na A.. Svoj návrh odôvodnila tým, že A.

nastúpila minulý rok do 1. ročníka ZŠ., tým sa zvýšili výdavky na školné, školské potreby (zošity, školská
taška, úbor na telesnú výchovu, výtvarnú výchovu, ZRPŠ), maloletá navštevuje školskú družinu. Od
septembra 2024 navštevuje Základnú umeleckú školu, bolo potrebné kúpiť keyboard, ktorý jej matka
zakúpila. Nakoľko sa otec na týchto výdavkoch nepodieľa, žiada o zvýšenie výživného na sumu 200 Eur.

2. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/178/2024-51 zo dňa 06.02.2025 súd rozhodol: I. mení
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn 27P/209/2018 zo dňa 17.04.2019 v časti výživného na maloletú tak, že

otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc od 18.10.2024 opakovane do budúcna, II.
dlžné výživné za obdobie od 18.10.2024 do 28.02.2025 na mal. A. vo výške 311,- Eur, je otec povinný
splatiť do 31.05.2025, III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Uznesením Krajský súd v Prešove č. k. 24CoP/44/2025-120 zo dňa 11.09.2025 rozhodol: Zrušuje
rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu doplnenia

dokazovania, so zameraním na zistenie skutočného stavu a to zistením výšky všetkých oprávnených
výdavkov maloletého dieťaťa a príjmov rodičov.4. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 08.11.2024 matka uviedla, že trvá na podanom návrhu. Otec
platí na maloletú A. výživné stanovené súdom, t.j. 130 Eur mesačne. Nad rámec súdom stanoveného
výživného na maloletú ničím neprispieva. Čo sa týka osobného kontaktu, tak ten sa nerealizuje v

intenciách rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/209/2018 zo dňa 17.04.2019, ale na základe
dohody oboch rodičov, cca 4 x mesačne. Otec je nespokojný s tým, že v rámci styku musí za maloletou
A. jazdiť z Vranova nad Topľou do Sabinova. Tam a naspäť je to okolo 160 km. Rodičia boli oboznámený,
že na základe odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR je výška vyživovacej povinnosti otca
vzhľadom na vek maloletej 200 Eur, pri zohľadnení skutočnosti, že terajšia manželka otca je gravidná.

Otec nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 200 Eur mesačne, táto suma sa mu zdá, vzhľadom na
jeho príjem privysoká, navrhol sumu 150Eur mesačne. Matka so sumou 150 eur mesačne nesúhlasila.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a oboznámením sa s návrhom,
rodným listom, ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/209/2018-39 zo dňa 17.04.2019 bola mal. A. zverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 130 Eur mesačne.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.10.2024 vyplýva, že dňa 30.10.2024
opatrovník telefonicky kontaktoval matku, aby si s ňou dohodli termín osobného stretnutia na odd.

SPODaSK za účelom osobného pohovoru. Nemohla sa osobne stretnúť, bol s ňou vykonaný telefonický
pohovor. Uviedla, že trvá na podanom návrhu ohľadom zvýšenia výživného, nakoľko sa jej zvýšili
výdavky na maloletú. Otec maloletej uhrádza pravidelne bežné výživné a podľa slov matky nič navyše na
maloletú neprispeje. Tvrdila, že styk otca s maloletou prebieha nepravidelne. Nepopiera, že A. sa na otca
teší a má ho rada. Počas letných prázdnin mali dohodu, ktorá podľa slov matky nefungovala a maloletá

bola prevažne v starostlivosti matky. Matka pracuje na ÚPSVaR Prešov s mesačným príjmom 900,- Eur
mesačne v čistom. Svoje mesačné výdavky uvedie na informatívnom stretnutí rodičov. Poberá prídavok
na dieťa a daňový bonus. A. chodí na ZŠ Komenského, 2. ročník. Dňa 30.10.2024 opatrovník telefonicky
kontaktoval otca maloletej, aby s ním dohodli termín osobného stretnutia na odd. SPODaSK za účelom
osobného pohovoru. Momentálne sa nemohol osobne stretnúť, nakoľko je pracovne zaneprázdnený,

opatrovník vykonal telefonický pohovor. Uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Otec je ženatý,
s manželkou majú 9-mesačného syna a manželka je opäť tehotná + manželka má 2-ročné dieťa z
predošlého manželstva. Styk otca s maloletou sa nerealizuje podľa právoplatného rozsudku. S dcérou
má dobrý vzťah. Otec tvrdil, že si dcéru berie pravidelne každý víkend v mesiaci od piatka do nedele.
Pár krát sa stalo, že si ju nevzal, pretože bol chorý alebo mal neodkladné povinnosti. V takomto intervale

fungujú od jedného roka veku maloletej. Podľa slov otca má matka skoro každý víkend voľný. Počas
letných prázdnin ju mal skoro celé dva mesiace a to tak, že: 10 dní bola pri starej matke zo strany otca,
12 dní u otca, atď. V domácnosti otca má A. vlastnú detskú izbu. Má s ňou dobrý vzťah a dobrý vzťah
má s maloletou aj otcova manželka. Dcére kúpi všetko čo potrebuje aj napriek tomu, že sa s manželkou
uskromnia na iných veciach. Otec pracuje ako SZČO na pozícii zvárač s mesačným príjmom 1800,- Eur.

Mesačné výdavky otca: hypotéka 1200,- Eur, inkaso 320,- Eur, výživné na A. 130,- Eur, paušál + TV +
internet 77,- Eur + manželkin paušál 25 – 30,- Eur, pohonné hmoty 250,- Eur, bežné výdavky na stravu,
oblečenie, drogériu, plienky pre deti, umelé mlieko, hygienické potreby pre deti, vitamíny, lieky.

8. Matka na pojednávaní trvala na návrhu.

9. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom, predložil daňové priznanie, aj výpis účtu. Je to
pre neho ruinujúce. Platí hypotéku 900,- Eur. Teraz odvody neplatí, poberá rodičovský príspevok. Môže
prísť o prácu zo dňa na deň a nebude mať príjem. Predtým zarábal viac. Ak by matka skôr žiadala vyššie
výživné, tak by súhlasil, teraz je iná situácia. Podľa výpisu z banky, mesačne má otec a jeho rodina

vyššie výdavky ako príjmy.

10. Opatrovník súhlasil s návrhom na zvýšenie s prihliadnutím na opodstatnené potreby maloletej
a možnosti a schopnosti otca.

11. Súd doplnil dokazovanie. Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný
dopravný inšpektorát vo Vranove nad Topľou zo dňa 11.11.2025 otec má na ODI Vranov nad Topľou
zaevidované motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, r. výroby 2013.12. Lustráciu v bankách bolo zistené, že otec nemá evidovaný účet v dostupných lustráciach.

13. Otec je zamestnaný ako živnostník, jeho IČO je 51293536, živnosť vykonáva pre firmu UNIMONT

na základe zmluvy o dielo. Príjem je pohyblivý, 1.200 - 1.300,- Eur v čistom už po odpočítaní odvodov.
Predložil potvrdenie zdravotnej poisťovne Dôvera zo dňa 03.11.2025 o úhrade poistného na verejné
zdravotné poistenie v roku 2024 vo výške 880,20 Eur. Otec má živnosť od roku 2023. Odvody do
sociálnej poisťovne začal platiť v 07/2025, dovtedy bol od odvodov oslobodený a to vo výške 237,02
Eur mesačne. Otec predložil zmluvu o dielo zo dňa 08.11.2023 uzatvorenú medzi ním a UNIMONT –

VSM, s.r.o. z ktorej vyplýva, že hodinová zúčtovacia sadzba je 9 Eur, ktorá sa bude pohybovať v súlade
s mesačným hodnotením a v rámci splnenia normatív jednotlivých zákaziek min. 6 Eur/hod. do max.
13 Eur/hod.

14. Z predložených výpisov otca z podnikateľského účtu vyplýva, že príjem otca bol v 04/2025 1.837,50
Eur, 05/2025 1.215 Eur, 06/2025 1.267,50 Eur, 07/2025 2.330 Eur, 08/2025 1.641 Eur a 845 Eur

a 09/2025 1.890 Eur.

15. Matka má čistú priemernú mesačnú mzdu za obdobie od 11/2024 do 10/2025 970,20 Eur. Taktiež
matka predložila žiadosť - súhlas k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s Mestom Sabinov a informáciu
o finančnom vyrovnaní VSE za spotrebu elektriny a služby od 02.11.2024 do 10.11.2025 výška

nedoplatku 65,80 Eur. Matka predložila zoznam výdavkov v súvislosti s nástupom maloletej do 1. ročníka
vo výške 182 Eur (č. l. 177), ďalej výdavky na rok 2025 v súvislosti so školou 159,39 Eur a prehľad
výdavkov od roku 2023 do 2025, kde oblečenie od 02/2023 do 11/2023 priemerne 12,88 eur/mesačne,
topánky 03/2023 25 Eur, oblečenie za 02/2024, 05/2024, 08/2024, 10/2024, 12/2024 priemerne 26,36
Eurmesačne...(č.l.178-179).Taktiežpredložilapokladničnédokladyonákupepotravín,oblečenia,obuv

a tiež kópie internetových objednávok týkajúcich sa oblečenia. Matka doplnila internetovú objednávku
o kúpe keyboardu vo výške 135,60 Eur a kúpe školskej tašky vo výške 53,90 Eur. Matka predložila
potvrdenie o úhrade poplatkov zo Základnej umeleckej školy D. zo dňa 28.11.2025 a to školné vo
výške 100 Eur dňa 09.10.2024, 150 Eur dňa 31.01.2025 a 100 Eur dňa 17.09.2025, ďalej príspevky
do združenia 7 Eur dňa 17.11.2024 a 7 Eur dňa 31.01.2025. Z potvrdenia Základnej školy, H. XX, D.

vyplýva, že matka zaplatila v školskom roku 2023/2024, 2024/2025 a 2025/2026 poplatok za činnosť
ŠKD vo výške 480,- Eur a režijné náklady vo výške 72 Eur. Matka platila aj triedny fond, poplatok za
korčuliarsky výcvik 30 Eur, poplatok za plavecký výcvik 50 Eur.

16. Na pojednávaní dňa 08.01.2026 zástupkyňa matky uviedla, že maloletá je žiačkou 3. ročníka

základnej školy. Matka zabezpečuje 99 % starostlivosti o maloletú, taktiež žiadala, aby súd prihliadol
na potencionalitu príjmu otca maloletej, nakoľko vzhľadom na jeho pracovnú pozíciu je trh práce široký,
pracovné ponuky sú, plat sa pohybuje na východnom Slovensku do 2.700 Eur, pričom otec maloletej má
možnosť na zabezpečenie rodiny ísť pracovať aj do zahraničia, tam je ten plat dvoj až troj násobne vyšší.

17. Na pojednávaní dňa 08.01.2026 otec uviedol, že nepôjde pracovať do zahraničia, má ďalšie dve
deti, o ktoré sa chce starať a chce žiť na Slovensku, aj pracovať na Slovensku. Otec namietal výdavky
predložené matkou, napríklad veci, ktoré A. nepoužíva, napr. šošovky. Otec s manželkou študoval tie
výdavky a uviedol, že jeho ďalšie 2 deti nemajú toľko topánok ako A. na jednu sezónu. Nie jen možné,
aby dieťa použilo 8 párov topánok na jednu sezónu, on ako dospelý človek nemá 8 párov topánok.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných rodičov. Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare apod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na

ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov.

28. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78

ods. 3 zákona o rodine už samotný vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o
sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

29. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 6 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy
výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd

zistil, že u maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že nastúpila na základnú školu. S nástupom do školy
boli u navrhovateľky prirodzene zvýšené výdavky na štúdium. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej
zmene pomerov u dieťaťa, ktorá by odôvodňovala návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného.

30. Obaja z rodičov zmenili svoj osobný stav, otcovi pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Matka je

zamestnaná, jej priemerný príjem je 970 Eur mesačne. Otec je živnostník, jeho priemerný príjem je
1.837 Eur.31. Súd vykonal dokazovanie aj zistením platov na pozícii zvárač a taktiež pracovnými ponukami
na stránke profesia.sk. Keďže otec sa sám dobrovoľne rozhodol pracovať ako SZČO, je zrejmé, že
musí znášať aj nepriaznivé dôsledky s tým spojené, ako on argumentoval a to platenie odvodov (otec

platí odvody do sociálnej poisťovne od 07/2025 a v roku 2024 platil odvody do zdravotnej poisťovne,
pričom návrh na zvýšenie výživného bol podaný v 10/2024) a nákup pracovného oblečenie a pomôcok.
Podnikateľské riziko nemožno prenášať na maloleté dieťa. Súd neprihliadol na tvrdenie otca o poklese
príjmov o zaplatené odvody, keďže povinnosť otca platiť odvody a ktoré nemôže mať za následok
nezvýšenie výživného. Je však zrejmé, že potencionalita jeho príjmov je určite dosahovať iný, vyšší

príjem. Potencionalitu príjmov nad 1.800,- Eur mesačne, mal súd preukázanú z voľných pracovných
miest v meste Prešov. V zmysle Uznesenia Krajského súdu v Prešove na stránke www.platy.sk bolo
zistené, že na pozícii zvárač sa plat pohybuje od 1.128 Eur do 2.819 Eur.

32. Súd nemohol rezignovať na skúmanie majetkových pomerov otca, čo realizoval dostupnými
lustráciami a taktiež výpismi z účtu v banke. Súd vykonal dokazovanie hľadaním pracovných ponúk na

internete, kde zistil napr. pracovná ponuka na pozíciu zvárač s miestom výkonu práce Prešov a mzdové
podmienky od 1.500 Eur do 2.700 Eur mesačne (č. l. 240)

33. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 z
20.02.2019, v ktorom je vedené, že: „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej

platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce

aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“

34. Zmena nastala aj na strane matky a je nepochybné, že príjem sa jej zvýšil, keďže v súčasnosti

pracuje a má vyšší príjem ako v roku 2018. Súd teda vidí aj zmenu pomerov na strane matky. V tomto
konaní matka podrobne špecifikovala výdavky na maloletú. Súd ustálil výšku oprávnených výdavkov
maloletého dieťaťa, tak ako je uvedené v bode 15.

35. Ak teda súd sa má pohybovať do rámca tzv. „tabuľkového výživného“ pri určení výživného, výživné

tak ako ho súd určil z príjmu 1.800 Eur, aj keď potencionalita príjmu je vyššia. Vzhľadom na to, súd
postupoval v zmysle vyššie uvedeného princípu a vychádzal z možnej výške príjmu na spodnej hranici,
zo zárobku vo výške 1 800 Eur.

36. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutočného stavu a s prihliadnutím k uvedeným

ustanoveniam zákona súd zvýšil výživné zo strany otca z dôvodu, že na strane maloletej sa jej rastom
podstatne zvýšili všetky potreby. Od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo skoro 6 rokov. Potreby
maloletej sa za tieto roky podstatne niekoľkokrát zmenili od potrieb, ktoré mala v čase, keď bolo zo strany
otca pre ňu ako 2 ročné dieťa určené výživné vo výške 130 Eur. Zmena pomerov nastala na strane mal.
A., kedy posledné rozhodnutie prvostupňového súdu bolo v čase, keď A. mala 2 roky. V súčasnej dobe je

tretiačka na základnej škole. Je teda zjavné, že výdavky na ňu sú spojené s tým, čo deklarovala matka.

37. Zmena pomerov však nastala aj na strane otca. Jeho príjem bol v čase posledného rozhodovania
850 Eur mesačne. V tom čase bol slobodný. V súčasnej dobe je príjem otca 1.800 Eur, je ženatý, má
ďalšie 2 vyživovaciu povinnosť. Príjem otca od posledného rozhodnutia sa zdvojnásobil. Otec uviedol,

že platí hypotéku 900 Eur. Pôvodná argumentácia otca bola založená na tom, že platí hypotéku 900,-
Eur, jeho manželka príjem nemá a mesačne minie všetky peniaze. Súd poukazuje na to, že v čase
keď otec získal hypotéku a zabezpečoval bývanie pre svoju rodinu musel preukázal dostatočný príjem
a musel si byť vedomý, aký je to záväzok a či bude schopný splácať takú sumu do budúcna. Záväzok
otca nemôže byť na ujmu maloletej. Súd však upriamuje pozornosť otca, že popri výdavkoch, ktoré má

v súvislosti s bývaním a svojou rodinou (a nie je to len byt, ale napr. aj auto) je vždy prioritným výdavkom
vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. Z rozhodovacej praxe a taktiež z odporúčacích tabuliek
Ministerstva spravodlivosti SR je výška vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na vek maloletej 200 Eur,
pri zohľadnení skutočnosti, že otec má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, teda súd sa pohyboval do tohtorámca pri určení výživného. Matkou navrhované výživné vo výške 200 Eur považuje za plne primerané
s poukazom na všetky citované zákonné ustanovenia. Argumentáciu otca, že mal. Bianka má veľa
topánok a k nemu chodí v 1 topánkach a že má drahšie oblečenie, súd vyhodnotil ako neúčinnú, nakoľko

matka preukázala, že nakupuje v bežných obchodoch.

38. Na výživné od otca je maloletá odkázaná, aj s prihliadnutím k príjmu matky a s poukázaním na
hore uvedené výdavky, ktoré má matka s jej školou, stravovaním a zabezpečovaním oblečenia. Súd
zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je strava, ošatenie,

hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k
rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby). Výdavky prezentované
v konaní sú oprávnené a v absolútne primeranej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené je v najlepšom
záujme maloletej, aby bol otec zaviazaný na výživné v takej výške, v akej je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

39. Dlžné výživné preto súd určil za obdobie od 18.10.2024 do 31.01.2026 vo výške 1.050,- Eur je otec
povinný splatiť do 31.07.2026.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Prešov.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.