Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 0C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426201142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201142.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: O. I., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. X, I., proti žalovanému: I. I.,
E.. XX.XX.XXXX, I. I.- Z., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.01.2026 zakázať žalovanému
vstupovať do bytu na adrese U. XX, I. a na adrese Č. X, I. z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 28.01.2026 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd zakázal žalovanému:
- nepribližovať sa k O. I. W. B. S. na verejných aj súkromných miestach,
- vstupovať do bytu na adrese Č. X, I. a na adrese U. XX, I.,

- akokoľvek kontaktovať O. I. W. B. S..

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na W. U. XX, I. býva jej mama B.
S.Á., ktorú žalovaný ohrozuje svojim neprijateľným správaním. Veľakrát je pod vplyvom drog, správa
sa agresívne a je neprispôsobivý. Dňa 27.01.2026 musela prísť na adresu U. XX, I. a zavolať políciu,
ktorá ho z bytu vyviedla. Incidenty sa stále len stupňujú a má vážne obavy o jej zdravie, nakoľko má

vysoký vek 82 rokov a zdravotné problémy. Už niekoľkokrát bola ohrozená správaním žalovaného, keď
bol pod vplyvom omamných látok, matka má choroby, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť. V byte na U. XX, I.
matka žalovaného nechávala v dobrej vôle prespať, aby nebol na ulici, ale už sa ďalej nedá znášať jeho
správanie, má z neho strach, je absolútne nevyspytateľný. Niekoľkokrát musela žalobkyňa prísť do bytu
a riešiť jeho agresívny stav, snažili sa to riešiť, ale bezvýsledne. Žalovaný keď príde k matke, nechce
odtiaľ odísť, snažila sa mu pomôcť tým, aby sa mal kde vyspať, najesť, umyť, ale už nie je možné ďalej

akceptovať jeho správanie pod vplyvom omamných látok, nakoľko ju ohrozuje svojím správaním.

3. Na adrese Č. X, I. žalovaný mal trvalý pobyt kde sa už nezdržiava viac ako 10 rokov. Trvalý pobyt
mu žalobkyňa zrušila z dôvodu jeho neprispôsobivého spôsobu života. Žalovaný bol 2 x v Z. na liečení,
niekoľkokrát ho zobrala polícia, keď bol pod vplyvom omamných, kde v minulosti býval v podnájme.

4. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o bezpečnosť svojej
mamy ako aj žalobkyne, z dôvodu fyzických a psychických hrozieb zo strany žalovaného, aby boli
chránené práva a dôstojnosť žalobkyne a mamy žalobkyne.

5. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
3216. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do
24 hodín od doručenia návrhu.

10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.

11. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa

nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, či ide o
zásah primeraný. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a naliehavosťou jej riešenia ( rozhodnutie
NS SR sp.zn. 5Cdo/91/2012). Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou
ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti sa javia
ako pravdepodobné ( rozhodnutie Ústavného súdu SR I ÚS 102/2005, III ÚS 298/2008).

12. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá
z násilia. V danom prípade ide o ochranu pred domácim, skrytým násilím, úlohou tohto inštitútu je

eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Násilie je
možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo
psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilie môže
maťrôzneformy,môžebyťnapríklad,fyzické,verbálne,sociálne,ekonomické,sexualizované,psychické
iemocionálne,môžebyťzjavné,aleiskryté.Účelomneodkladnéhoopatreniajeposkytnúťoprávnenému

ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj z dôvodu, že skutkový stav vo veci
nie je náležite zistený (uznesenie NS SR z 15.10.2012, sp. zn. 5M Cdo 10/2012).

13. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí

obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP a pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah
má podozrivý z násilia k bytu ( domu), dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť
dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy

zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný
rodinný život.14. Podľa ustanovenia čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu života
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

15. V tejto súvislosti možno uviesť, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilím však nie je konflikt, nakoľko konfliktne sa

stretnú rovnocenné strany, kým o násilie ide vtedy, ak jedna strana zneužije povahu moci, násilím je
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky, a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa

spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete.

16. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že
z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby

úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu,
že zo strany žalovaného dochádza k správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému
ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život.
Nepostačuje teda len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania.

17. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len tvrdila skutočnosti, že správanie sa
žalovaného je neprijateľné, pod vplyvom drog sa správa sa agresívne, je neprispôsobivý, musela zavolať
políciu v byte na adrese U. XX, I., kde býva jej matka B. S., ktorú žalovaný ohrozuje svojím správaním.
Incidenty sa stupňujú a má vážne obavy o jej zdravie, nakoľko matka má 82 rokov. Žalovaný bol aj 2x
na liečení v Pezinku, niekoľko krát ho vzala polícia, keď bol pod vplyvom omamných látok, keď býval

v podnájme.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť len z dôvodu opatrnosti. Výnimočnosť
zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu.
Žalobkyňa uvedené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žiadnym dôkazom

neosvedčila (napr. záznamom z polície, potvrdením od lekára a podobne). Žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že matka v byte na U. XX, I. nechávala žalovaného v
dobrej viere prespať, aby nebol na ulici. Navyše matka žalobkyne ani nepodala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalovanému, aby mu bola uložená povinnosť nevstupovať do bytu v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP.

19. Súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, ktorým sa žalobkyňa
domáhala, aby súd zakázal žalovanému, vstupovať do bytu na adrese Č. X, I. v ktorom býva žalobkyňa.
Pri rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že žalovaný na adrese Č. X, I. sa nezdržiava viac
ako desať rokov. V súčasnej dobe žalovaný ani nemá adresu bydliska evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskejrepubliky. Žalobkyňa nepreukázalasvojetvrdenieotakomnásilnomsprávanísažalovaného
voči nej, ktoré by nadobúdalo intenzitu takého fyzického a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že
neboli splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pri rozhodovaní
nemožno vychádzať len zo samotných tvrdení žalobkyne, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň
spoľahlivo osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a
hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia

nad požiadavkou úplnosti skutkových tvrdení. Súd nemal osvedčenú naliehavosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami a nutnosť okamžitého zásahu, keď na jeho základe nebolo možné
vyvodiť záver podozrenia žalovaného z násilia a ani také jeho nebezpečné konanie, ktorým by mohla
byť bezprostredne ohrozená telesná, či duševná integrita žalobkyne.21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov

konanianepriznal,keďpodľaobsahuspisumu vpredmetnomkonanížiadnetrovynevznikli,jevsúlades
čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže
žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli, rozhodol súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov

konania nepriznal a o výške náhrady týchto trov konania nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.