Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011217.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdenej A. B., pre
obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej
A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 21.10.2025, sp. zn. 3Nt/22/2025, na neverejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 9 odsek 3 zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) zmenil spôsob
výkonu trestu odňatia slobody u odsúdenej A. B. (ďalej len „odsúdená“) tak, že ju preradil z ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s maximálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že z hodnotenia správania odsúdenej vypracovaného
riaditeľom ÚVTOS C. – D. bolo jednoznačne preukázané, že u odsúdenej sa jej zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia nepodarilo dosiahnuť základný cieľ represívnej zložky trestu,

a teda nemožno tento zákonne uložený trest hodnotiť ako účelný. Odsúdená neustále a závažným
spôsobom porušovala ústavný poriadok, bola 23-krát disciplinárne potrestaná, odmenená nebola ani
raz. Okrem uvedeného z hodnotenia vyplynulo, že zintenzívnenie individuálnej práce s odsúdenou
neprinieslo v procese resocializácie žiadne pozitívne zmeny a uložený trest sa míňa účinku. Súd I.
stupňa konštatoval, že odsúdená mala doposiaľ dostatok času na to, aby si osvojila ústavný poriadok,
adaptovala sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody a preukázala zmenu svojho správania

k lepšiemu. Pri plnení cieľov programu zaobchádzania však nespolupracovala ani v jednom bode a ani
napriek pedagogickému a psychologickému pôsobeniu u nej neprišlo k pozitívnej zmene správania. Na
základe uvedeného súd I. stupňa rozhodol tak, že odsúdenú preradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podala odsúdená sťažnosť, ktorú odôvodnila

prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení sťažnosti v zásade len zhrnula odôvodnenie súdu I.
stupňa a vyjadrila, že sa stotožňuje s prednesom jej obhajcu na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa zo
dňa 21.10.2025, v ktorom vyjadril názor, že vzhľadom na mentálnu výbavu odsúdenej, resp. jej intelekt
a jej osobnosť, je náprava vo výkone trestu diskutabilná alebo otázna, skôr by mala byť umiestnená
v špecializovanom zariadení a priklonil sa k tomu, aby súd postupoval podľa § 81 Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil, a uložil súdu I. stupňa, aby

vo veci znovu konal a rozhodol.Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdenej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o
tom, že u odsúdenej bolo preukázané splnenie podmienok na preradenie na ďalší výkon trestov odňatia
slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov
vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2
Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa
stotožňuje.

Podľa § 9 odsek 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným

spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho
prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším
stupňom stráženia.

Podľa § 9 odsek 4 písmeno a/ zákona č. 475/2005 Z. z., o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do

iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj
bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do
ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd iba dopĺňa, že aj podľa názoru nadriadeného súdu, boli
splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody vyžadované vyššie citovaným
ustanovením. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS C. – D. vyplynulo, že počas výkonu trestu odňatia
slobody bola odsúdená disciplinárne potrestaná celkovo 23-krát, disciplinárne odmenená nebola ani
raz. Disciplinárnych previnení sa dopúšťala najmä nešetrným zaobchádzaním s majetkom (opakovane

demolovala celu) a sebapoškodzovaním, ktoré riaditeľ ústavu vo svojom hodnotení vyhodnotil ako
účelové s cieľom získania výhod v podobe presunu do nemocnice pre odsúdených, zmeny ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, prípadne iných výhod. Odsúdená sa taktiež dostala do rozporu s ústavným
poriadkom za nedodržiavanie zásad slušného správania a za neplnenie pokynov príslušníkov zboru.
Odsúdenej mentálna kapacita a osobnosť s poruchou regulácie afektov, s nízkou frustračnou toleranciou

a sklonmi k maladaptivite predstavovala významnú a trvalú prekážku, či už pri výkone väzby alebo
pri výkone trestu odňatia slobody. Správanie odsúdenej je neustále náladové a ťažko predvídateľné,
poukazuje na nedostatky okolo seba, nie je schopná kriticky nazerať na svoje správanie, rozhoduje
sa podľa momentálnej situácie a nezohľadňuje dôsledky. Ingerenciou odborného personálu s ňou boli
realizované individuálne aktivity so zameraním na rôzne terapeutické techniky s cieľom, aby odsúdená

rešpektovala ústavný poriadok a ďalšie interné normy, avšak realizované pohovory slúžia len k jej
dočasnému upokojeniu vo forme prejavenia pozornosti a záujmu. V dlhodobej perspektíve avšak
zostávajú akékoľvek intervencie neúčinné. V prípade odsúdenej ani usmernenie zo strany personálu
a psychiatra vyhýbať sa automatickému prísnejšiemu postihovaniu za jej konanie svoj účel dlhodobo
neplní.

Uvedené skutočnosti jednoznačne svedčia záveru, že odsúdená sa v podstate v žiadnom smere
neprispôsobila podmienkam výkonu trestu, akékoľvek metódy výchovného pôsobenia sa v jej prípade
míňajú účinku, jej postoj k vlastnému správaniu vo výkone trestu je nekritický a ľahostajne pristupuje k
akémukoľveknapredovaniuvovlastnomresocializačnomprocese.Jetakzrejmé,ževýkontrestuodňatia

slobody v strednom stupni stráženia u odsúdenej neplní svoj účel v zmysle § 34 odsek 1 Trestného
zákona, a to najmä výchovný, a teda je jednoznačne daný dôvod pre zmenu režimu výkonu trestu v
zmysle jeho sprísnenia podľa § 9 odsek 3 zákona o výkone trestu, t. j. na zmenu spôsobu výkonu
trestu tak, že v ďalšom jeho priebehu bude vykonávať trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia, v ktorom existuje predpoklad vyššej miery spôsobilosti nastoliť v

správaní odsúdenej pozitívne zmeny a zabezpečiť jej nápravu.

Pokiaľ ide o sťažnostnú argumentáciu odsúdenej založenú na tom, že by mala byť umiestnená
v špecializovanom zariadení v zmysle § 81 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že súd má tútomožnosť len v prípade, ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou,
ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený
je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb. Vzhľadom na

dikciu predmetného ustanovenia nadriadený súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS C. - D.,
z ktorého vyplýva, že odsúdená napriek jej de facto neustálemu porušovaniu ústavného poriadku (a to
aj sebapoškodzovaním), táto nebola ani v jednom prípade disciplinárne potrestaná pre fyzické alebo
iné ataky voči iným osobám, ktorými by ohrozovala ich život alebo zdravie. S poukazom na uvedené
nadriadený súd vyhodnotil, že na umiestnenie odsúdenej v detenčnom ústave nie sú splnené zákonom

predpokladané podmienky.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

So zreteľom na horeuvedené úvahy nadriadený súd sťažnosť odsúdenej postupom podľa § 193 odsek

1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.