Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Pavel Ištók
Legislation area – Správne právo – Dôchodky
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-23Sa/89/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200495
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200495.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 -
10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej
E. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok z 18. 01. 2022 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 02 2022 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z. alebo ZSP“) žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný podľa § 71
ods. 1 ZSP lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
oviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu.
3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie
podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhodnutie číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci
invalidného dôchodku žalobcu.
4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného
stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 05.
04. 2022, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredia dňa 09.09.2022 2021. Uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené
do Kapitoly VIII, oddielu B, Položky 7, písmena a ) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení –
choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích – ľahkého stupňa: dýchavica presahujúcaobvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení s miernym zhoršením pľúcnych funkcii s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutie bola zvýšená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 40 %.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní o invalidnom dôchodku
žalobcu bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o
sociálnom poistení.
II. Žaloba a jej dôvody, vyjadrenie žalovanej
6. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na Krajský súd v Nitre,
v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.
7. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa jeho názoru je zdravotné postihnutie, ktoré ma aktuálne diagnostikované, takého rozsahu, že
pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobu, a je teda invalidný a spĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 11 a 71 ods. 11 ZSP. Poukázal na
svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje vykonávať sústavnú pracovnú činnosť.
Posudkový lekár sa nesprávne vysporiadal s diagnózami žalobcu, s jeho zdravotným postihnutím
a určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V jeho prípade nie je možné
predpokladať zmenu v nepriaznivom zdravotnom stave a prognosticky možno jeho zdravotný stav
hodnotiť ako dlhodobý. Žalobca nesúhlasí s určenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
Žalobca navrhol aby súd zrušil ako napadnuté tak aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré k žalobe pripojil
ako prílohy, súčasne aj s lekárskymi správami z 27.10.2022 a 02.11.2022.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 20. 12. 2022 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázala, na skutočnosť že námietky žalobcu ktorými nesúhlasí s posúdením jeho
zdravotného stavu nie sú dôvodné, záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení, pričom títo sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo
vzájomných súvislostiach. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy ktorými by
spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov.
9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.
III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
10. Podľa § 2 ods. 1 „SSP“ v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
18. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.
24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
25. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
26. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
27. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Podľa kapitoly VIII, oddielu B, položky č. 7, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
Choroby dýchacej sústavy - choroby dolných ciest dýchacích – ľahkého stupňa: dýchavica presahujúcaobvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení s miernym zhoršením pľúcnych funkcii je stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 10 - 30 %.
29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
30. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku
na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych
súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.
32.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.
33. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení
s rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.01.2022
zamietnutá.
35. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a s tým spojeného vzniku
nároku na invalidný dôchodok.
36. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového
pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti,na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej
erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a
presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada
so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom
konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).
37. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý v lekárskom
posudku z 18.01.2022 skonštatoval že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú iné choroby
pľúc - ľahkého stupňa s mierou poklesu schopnosti na 30%, na hornej hranici v dotknutej položke
s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia, spolu 40%.
38. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ktorý v posudku z 05.04.2022
skonštatoval, že po opätovnom prehodnotení lekárskych vyšetrení zostáva ďalej rozhodujúcim
zdravotným postihnutím – iné choroby pľúc – ľahkého stupňa s mierou poklesu 30% - na hornej hranici
položky s navýšením pre ostatné ochorenia o 10% na 40%.
39. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 09.09.2022 posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie - dospel k záveru, že na základe predložených odborných vyšetrení sa
u žalobcu jedná o choroby pľúc ľahkého stupňa, s miernym zhoršením pľúcnych funkcií, s dýchavicou
presahujúcou obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 30%. Ostatné zdravotné postihnutia
podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10% na celkových 40%.
40. Podkladom odborného lekárskeho posudku z 9.9.2022 boli lekárske vyšetrenia z 01.10.
a 18.10.2021 (hospitalizácia v špec. Nemocnici sv. Svorada, Zobor v Nitre), kardiologické vyšetrenie
z 19.07. a 22.09.2021, pneumologické vyšetrenia z 26.07. a 20.09.2021, 18.05.2022 – reumatologické
vyšetrenie, ortopedické vyšetrenie z 22.07.2021 a hematologické vyšetrenie z 21.07.2021.
41. Vo vzťahu k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určenej MPSVZČ tak správny súd
medzi závermi posudkov posudkových lekárov nezistil rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod
pochybovať. Posudky považuje súd za logické a presvedčivo odôvodnené. Z obsahu posudkov je
zrejmá úvaha posudkových lekárov, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a zodpovedajúcej k nemu prislúchajúcej MPSVZČ, žiada sa dodať že úplne na hornej hranici
prislúchajúceho rozpätia.
42. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
43. Žalobca predložil súdu lekárske nálezy zo dňa 27.10. a 2.11.2022, ktoré sú zjavne z obdobia po
vydaní napadnutého rozhodnutia, v administratívnom konaní preto nemohli byť žalobcom predložené
a žalovaná sa pri rozhodovaní a ani pri vypracovaní lekárskeho a komplexného posudku ich obsahom
logicky zaoberať nemohla, z ktorého dôvodu sa ich obsahom nemôže zaoberať ani súd.
44. Správny súd tak zásadne pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného vychádzal zo skutkového a
právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania žalovaného - právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a
konštatuje, že nakoľko správnym orgánom taký dôkaz (lekárske nálezy z 27.10. 02.11.2022) predložené
neboli a ani byť nemohli, logicky sa s ním nemohli v priebehu konania ani vysporiadať. Úlohou súdu nie je
nahradiť správny orgán v jeho kompetencii, ani nahradiť správne uváženie uvážením súdu, ale naopak
posúdiť, či sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovýmstavom a či tam, kde sa jeho rozhodnutie opieralo o správnu úvahu, nedošlo k vybočeniu z medzí a
hľadísk stanovených zákonom.
45. V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobcovi nič nebránilo podať novú žiadosť spolu s
aktuálnymi lekárskymi správami ktoré v priebehu súdneho konania predložil, prípadne aj neskoršie
mapujúcimi vývoj jeho ochorenia, na základe ktorých bola jeho žiadosť opätovne posudzovaná.
46. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne
a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5
zákona o sociálnom poistení) sú vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a MPSVZČ
úplné,dostatočnepodloženéodbornýmivyšetreniamianálezmi,súnáležiteodôvodnené,beznejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
47. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho
postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.