Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 5, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209450
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209450.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX
XX E., zastúpený: Mgr. Petra Marikovič Klimeková, advokátka, so sídlom Slovanská 1111/35, 922 03
Vrbové, IČO: 42 163 790 proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Povinnej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi k bytu č. XX na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX,
vchod XX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. 9858, parcela registra „ C”, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súpisným č. XXXX o veľkosti
25/565 a spoluvlastníckeho podielu na bytovým domom zastavanom pozemku parcelné č. 9858 o
veľkosti 25/565 evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie
E. vo vlastníctve žalovanej záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky priznanej Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 107C/61/2024 zo dňa 09.10.2025 vo

výške 13.600,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 07.05.2024
do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že v konaní vo veci
sp. zn. 107C/61/2024 súd vyhlásil dňa 09.10.2025 rozsudok, ktorý ku dňu podania tohto návrhu nie je
právoplatný, nakoľko žalovaná sa vyhýba doručovaniu súdnych zásielok a naťahuje čas. Navrhovateľ

má za to, že žalovaná si je vedomá svojho dlhu, avšak zaplatiť ho nemieni. Medzičasom sa navrhovateľ
dozvedel skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že povinná sa zbavuje svojho majetku, preto sa žalobca
domnieva, že tak koná s úmyslom ukrátiť ho ako veriteľa a teda je tu dôvodná obava, že exekúcia,
ktorej podkladom má byť právoplatný a vykonateľný rozsudok sp. zn. 107C/61/2024 zo dňa 09.10.2025,
bude ohrozená. Navrhovateľa sa s povinnou nevie skontaktovať a žalovaná očividne nemieni svoj dlh
zaplatiť. Povinná je ku dňu spísania návrhu vlastníčkou bytu – garzónky v E.. Navrhovateľ sa dozvedel,

že povinná tento byt predáva. Inzerát bol zverejnený na internetovom portáli bazoš.sk, v ktorom he
uvedené telefónne číslo povinnej, prostredníctvom ktorého vždy komunikovala s navrhovateľom. Taktiež
text inzerátu Taktiež text inzerátu, že inzerent predá byt o výmere 26 m2 pri Zimnom štadióne v E.
korešponduje so skutočnosťou, byt žalovanej sa nachádza v uvedenej lokalite a z priloženého listu
vlastníctva vyplýva nielen lokalita, ale z veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
zariadeniach, príslušenstve bytového domu a na zastavanom pozemku tiež výmera bytu 25 m2. Žalobca

sa taktiež dozvedel, že žalovaná sa údajne vyjadrila na jednej obhliadke tohoto bytu, že ho potrebuje
predať rýchlo. Skutočnosť, že tento inzerát nie je zverejnený na žiadnom realitnom portáli, iba nainternetovom bazáre pod prezývkou inzerenta „Kukuli” s poznámkou, že treba poslať najskôr sms;
že nikde nie sú zverejnené ani fotografie bytu, čo je bežnou praxou, iba znásobuje obavu žalobcu
ohľadne úmyslov a pohnútok žalovanej, že sa chce potichu zbaviť svojho majetku. Žalobca práve

existenciu tohto majetku žalovanej považoval za určitú reálnu zábezpeku, ktorá by mohla byť príp. aj
predmetom exekučného záložného práva, ak mu žalovaná dlh dobrovoľne neuhradí, nakoľko žalobca
nemáabsolútnežiadnuvedomosťopráci,príjmoch,celkovejmajetkovejsituáciiaaniopobytežalovanej.
Žalobca sa taktiež úplnou náhodou dozvedel, že žalovaná už nebýva v novostavbe rodinného domu v H.,
doktorejjuonsámosobnesťahoval(čobolosúduoznamovanépodanímzodňa10.09.2024,ktorýmbola

žaloba v časti o vypratanie vzatá späť), ktorý údajne kupovala za kúpnu cenu zaplatenú žalobcom za byt
a garáž, ktoré od nej kúpil on. Žalobca sa dopočul, že tam boli so žalovanou nejaké problémy, nevie však
žiadne podrobnosti, musela sa z domu vysťahovať, pričom žalovaný nevie kde aktuálne žalovaná býva,
kde sa zdržiava, avšak vie, že žalovaná vo vyššie uvádzanej garsónke nebýva. Žalobca nemá vedomosť
o tom, či žalovaná vlastní aj iný nehnuteľný majetok, ani nevie, ako naložila s financiami, ktoré dostala
od neho ako kúpnu cenu (predtým bol v domnení, že nimi zaplatila za vyššie uvádzanú novostavbu

rodinného domu). V nadväznosti na doterajšie konanie a správanie sa žalovanej, žalobca predpokladá,
že žalovaná nemá na svojom vlastnom bankovom účte žiadne vyššie finančné čiastky, rozhodne nie na
tom bankovom účte, na ktorý jej on v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv uhrádzal kúpne ceny za byt
a garáž, ak vôbec ešte ten účet k dnešnému dňu má a o existencii iného bankového účtu žalovanej
vedomosť nemá. Žalobca má veľkú obavu, že ak by sa žalovanej podarilo vyššie uvádzaný byt v krátkej

dobe predať, že svoje financie nevymôže už ani prostredníctvom exekučného konania, najmä, ak by
sa odsťahovala do zahraničia, kde pracovala alebo pracuje. Vzhľadom ku skutočnosti, že nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku bude trvať ešte určitý čas a následne určitý čas je potrebný
aj na to, aby sa vec riešila exekučným konaním a dostala sa do štádia zriadenia záložného exekučného
práva na vyššie uvádzaný byt, je namieste obava žalobcu, že za ten čas žalovaná môže dotknutý

byt predať, zbaviť sa všetkého hodnotného majetku, čím bude exekúcia súdom priznaného nároku
ohrozená. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ohrozenie exekúcie žalobca vidí v tom, že sa žalovaná chce zbaviť v ostatnom čase svojho
nehnuteľného majetku (jediného majetku o existencii ktorého žalobca vie), čo môže významne ovplyvniť,
ak nie úplne zmariť, vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, a to aj v kontexte ďalšieho správania sa

žalovanej - nepreberania zásielok, zatajovania sa, nezdvíhanie telefónu, trvalý pobyt má iba na obci,
miesto podnikania živnosti má na adrese žalobcu a pod., tzn., že nie je možné ju vôbec nájsť a nikto
nevie, kde býva a kde sa zdržiava, čiže obava žalobcu je reálna a hrozí bezprostredne.

3. Navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil list vlastníctva č.

XXXX pre k. ú. E. a inzerát na predaj bytu.

4. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn.
107C/61/2024.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie E. vyplýva, že povinná
je výlučným vlastníkom bytu č. XX na prízemí bytového domu súpisné číslo 4839, vchod (číslo) XX,
postaveného na pozemku parc. registra „C“ č. 9858 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2,
spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

a spoluvlastnícky podiel k pozemku 25/565.

6.Zinzerátuč.186130609nabazoš.skzodňa04.12.2025vyplýva,žeosobapodmenomKukuli,telefón:
XXXXXXXXXX, predáva malý byt 26 m2 v E. pri Zimnom štadióne za cenu 59.000,- Eur.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 107C/61/2024 súd zistil, že žalobou doručenou
súdu dňa 07.06.2024 sa navrhovateľ v právnom postavení žalobcu domáhal, aby súd uložil povinnej
v právnom postavení žalovanej povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXX, vchod XX, postavený na pozemku parcelné číslo 986, parcela registra
„C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva

číslo XXXX pre okres, obec a katastrálne územie E., aby uložil žalovanej povinnosť vypratať nebytový
priestor č. 5, druh nebytového priestoru garáž, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným
číslom XXX, vchod XX, postavený na pozemku parcelné číslo 986, parcela registra „C“, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX preokres, obec a katastrálne územie E. a aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
6.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne počítaným zo sumy 3.000,- Eur od
07.05.2024 do zaplatenia. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 107C/61/2025

– 116 zo dňa 09.10.2025, ktorým konanie v časti o vypratanie bytu č. X nachádzajúceho sa na 2.
poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod XX, postavenom na pozemku parcelné
číslo 986, parcela registra „C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, ktorý je
evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres, obec a katastrálne územie E., zastavil (výrokom
I. rozsudku), konanie v časti o vypratanie nebytového priestoru č. 5, druh nebytového priestoru garáž,

nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod XX, postavenom na
pozemku parcelné číslo 986, parcela registra „C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
332 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres, obec a katastrálne územie E.,
zastavil (výrokom II. rozsudku) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.600,- Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 07.05.2024 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrokom III. rozsudku) a žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrokom IV. rozsudku). Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.
Rozsudok bol žalovanej doručovaný oznámením na úradnej tabuli súdu a podľa príslušných lehôt by
mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 09.01.2026.

8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

17. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr

do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s priloženými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neosvedčil
obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo je nevyhnutným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby
navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich
dôvodnosť, ale zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľ peňažnej
pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať ochrany svojho peňažného nároku
voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú

pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva
dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

20. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení
a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených sporovou stranou, preto ich
podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie
záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu. Esenciálnou požiadavkou

pre vyhovenie návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného prostriedku
slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania je predovšetkým osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
Obdobnedôležitoujeajpožiadavkaprimeranostizabezpečovaciehoopatrenia.Žalobcaakonavrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi

alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo
kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný
nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený.

21. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu svojej obavy, že

exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný
exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd môže
zriadenímzáložnéhoprávanazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyveriteľaposkytnúťžalobcoviochranu
z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej

exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, ako je tomu aj v danom prípade.

22. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby žiadal o zabezpečenie budúcej
exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak
(robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo

znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ohrozenie sa musí týkať majetku
povinného, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení o exekúcii. Navrhovateľ však podľa názoru súdu
neosvedčil také úkony povinnej, ktoré by postihovali jeho exekvovateľný majetok, ani také skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo znemožní exekúcia.Vychádzajúc z obsahu návrhu, navrhovateľ v ňom poukazuje na skutočnosť, že s povinnou sa nedá
skontaktovať, údajne sa snaží o rýchly predaj bytu, že sa dopočul, že sa musela vysťahovať z domu,
lebo sú s ňou problémy, že predpokladá, že povinná nemá financie a má obavu, že sa by sa odsťahovala

do zahraničia a pod., teda na viacerých miestach sú tvrdenia navrhovateľa len v rovine domnienok, čo
dostatočne neosvedčuje taký zásah, akým je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Vyhodnotiac navrhovateľom tvrdené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade obava
z ohrozenia exekúcie nie je odôvodnená, keďže len z uvedených tvrdení nemožno dospieť k záveru,

že by povinná realizovala také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Navrhovateľ neosvedčil, že sa povinná zbavuje svojho majetku
jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja
činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a povinnou.
Keďžeprezabezpečovacie opatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie,
súd ku dňu vydania uznesenia preveril, či sa na webovej stránke bazos.sk nachádza navrhovateľom

predložený inzerát, pričom súd zistil, že aktuálne sa tam nenachádza. Napokon, ak by aj povinná
predávala svoj byt, neznamenalo by to automaticky, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená
(keďže predajom bytu dochádza len k zmene formy majetku, a nie automaticky k zmenšeniu majetku).
Prípadné disponovanie povinnej s predmetom svojho vlastníctva a nesplnenie povinnosti zaplatiť dlžnú
sumu navrhovateľovi nepreukazujú, že povinná sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť budúcu

exekúciu. Navrhovateľ sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že s povinnou sa
nevie skontaktovať a zistil, že údajne povedala, že chce byt rýchlo predať. Navrhovateľ svoje tvrdenia
a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ak by aj povinná realizovala svoje právo disponovať so svojím bytom
jeho predajom, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky

navrhovateľa. Naopak by mohla vzniknúť aj domnienka, že povinná by mohla chcieť byt predať s cieľom
získať finančné prostriedky na zaplatenie dlhu voči navrhovateľovi. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
ku dňu vydania tohto uznesenia tiež vyplýva, že povinná je aktuálne stále vlastníčkou predmetného bytu
a na liste vlastníctva nie je žiadny zápis plomby.

24. Zosumarizujúc vyššie zmienené, súd vyhodnotil skutkové tvrdenia navrhovateľa tak, že tieto nie
sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, nie sú
teda právne relevantné. Navrhovateľ popísaným skutkovým stavom neosvedčil obavu, že exekúcia bude
ohrozená, teda podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97, judikát R 20/1998). Takéto
skutočnosti neboli v danom prípade osvedčené.

25. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu
podstatných tvrdení navrhovateľa súd konštatuje, že tieto tvrdenia neodôvodňujú záver o nevyhnutnosti
zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľa voči povinnej vo výške 13.600,- Eur s príslušenstvom priznanej rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. 107C/61/2024 – 116 zo dňa 09.10.2025, z dôvodu obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný
zamietol, vzhľadom k tomu, že dôvody na jeho nariadenie v zmysle § 343 CSP v konaní osvedčené
neboli.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že povinnej náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, teda z procesného hľadiska bola úspešná povinná, tej však v konaní
žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže súd voči nej doposiaľ neurobil žiaden procesnýúkon. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že povinnej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.