Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Juraj Marko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sas/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1025200226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1025200226.4

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D.,
proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 9,
945 01 Komárno, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KN3/OHN_NVAŠSD/
SOC/2025/35679-28 zo dňa 21.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2025 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KN3/OHN_NVAŠSD/SOC/2025/35679-28 zo dňa
21.05.2025 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil Krajský

súd v Bratislave prípisom zo dňa 26.05.2025 podanú žalobu Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako
„správny súd“) ako súdu vecne, miestne a kauzálne príslušnému v zmysle § 9, § 10 a § 13 SSP.

2. Po preskúmaní obsahu podania žalobcu a jeho príloh správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je prvostupňovým rozhodnutím vo veci žiadosti žalobcu o výplatu prídavku na dieťa podanej
dňa 02.10.2024. Žalobca zároveň pripojil k žalobe ako prílohu aj odvolanie proti tomuto prvostupňovému

rozhodnutiu adresované Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Správny súd preto uznesením č. k.
14Sas/12/2025 – 15 zo dňa 21.10.2025 vyzval žalobcu na ustálenie predmetu súdneho prieskumu tak,
či naďalej trvá na žalobe proti prvostupňovému rozhodnutiu, alebo sa mieni domáhať preskúmania
zákonnosti druhostupňového rozhodnutia. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2025, pričom
žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a nedoplnil/neopravil svoju žalobu.

3. Správny súd dožiadaním žalovaného zo dňa 22.10.2025 zároveň zistil, že odvolacie konanie vo
veci odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu už bolo ukončené rozhodnutím
č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2025/6345-0008 LM zo dňa 09.07.2025 (ďalej ako „druhostupňové
rozhodnutie“) s tým, že odvolací orgán potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Z vyššie
uvedeného vyplynulo, že žalobca v danej veci už vyčerpal riadny opravný prostriedok (odvolanie)
voči prvostupňovému rozhodnutiu, a preto správny súd opätovne uznesením č. k. 14Sas/12/2025

- 34 zo dňa 04.12.2025 vyzval žalobcu, aby jednoznačne uviedol, či naďalej trvá na žalobe proti
prvostupňovému rozhodnutiu, alebo sa mieni domáhať preskúmania zákonnosti druhostupňového
rozhodnutia. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 21.12.2025, pričom žalobca do
dnešného dňa žiadnym spôsobom nereagoval a nedoplnil/neopravil svoju žalobu.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov(ďalejako„SSP“),vsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávamaleboprávomchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8.Podľa§6ods.2písm.c)SSP,správnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvsociálnych
veciach.

9. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej ako „procesné
podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12.Správnysúdpredvecnýmprejednanímžalobyskúmalpodmienkyprípustnostisúdnehopreskúmania
žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre
neprípustnosť, pretože napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym
súdom.

13. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje ochranu právam, právom chráneným
záujmom fyzických a právnických osôb pred ich porušením nezákonným rozhodnutím alebo opatrením
orgánov verejnej správy. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť v zásade všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva a právam
chránené záujmy alebo povinnosti právnickej a fyzickej osoby, alebo ktorými sú alebo môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Z prieskumu zákonnosti pred správnym
súdom sú vylúčené rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sú vymenované v § 7 SSP.
S poukazom na § 7 písm. a) SSP zároveň platí, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity
súdneho prieskumu, a teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho
konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením riadnych opravných

prostriedkov, resp. po ich márnom vyčerpaní. Za márne vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov
sa považuje rozhodnutie druhostupňového orgánu o podanom opravnom prostriedku, ktorým nebolo
opravnému prostriedku vyhovené.

14. Správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP je teda v danej veci možné podať len proti

druhostupňovému rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým nebolo vyhovené
odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd zároveň dodáva, že je prvoradou
povinnosťou žalobcu, aby presne vymedzil predmet prieskumu, teda rozhodnutie, ktorého preskúmania
zákonnosti sa žalobou domáha. Správny súd túto činnosť žalobcu nemôže nahrádzať. Pokiaľ tedažalobca za predmet prieskumu označil prvostupňové rozhodnutie, pričom túto vadu neopravil ani na
základe opakovanej výzvy súdu, správny súd musí v danej veci konštatovať neprípustnosť žaloby
z dôvodu nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu.

15. Neprípustnosť žaloby je dôvodom na odmietnutie žaloby, a preto správny súd po zistení, že
napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu,
postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol.

16. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

17. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

18. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho

riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ
áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,

že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

20. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť a
bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v
konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva
zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému

právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 439 ods. 1 SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správnysúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.