Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100280.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom E.
F. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Referát
lesného hospodárstva, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2025/016801-003 zo dňa 18.03.2025 v spojení s
opatrením a rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Ernesta Rótha 30, 048

01 Rožňava, č. OU-RV-PLO2-2024/007812-009 zo dňa 10.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.05.2025 bola správnemu súdu elektronicky doručená správna žaloba žalobkyne zo dňa

16.05.2025, bez právneho zastúpenia, (žalobkyňa má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňavštudijnomodboreprávo),ktorousadomáhala,abysúdzrušilrozhodnutiežalovanéhoč.OU-KE-
OOP4-2025/016801-003 zo dňa 18.03.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s opatrením a
rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, č. OU-RV-PLO2-2024/007812-009
zo dňa 10.12.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a zároveň rozhodol, že Opatrenie Okresného
úradu Rožňava, sp. zn. OU-RV-PLO2-2024/001035-004 zo dňa 01.02.2024 o vykonaní zmien údajov

v registri pozemkových spoločenstiev je právoplatné. Obsiahlu prílohu správnej žaloby tvorili okrem
voľne dostupných údajov z výpisov z katastra nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva č. XXXX a
č. XXXX), predchádzajúci zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách s účinnosťou do
30.04.2013, Zmluvy o pozemkovom spoločenstve Urbariát Kónyárt Plešivec a Súkromný les Kónyárt
Plešivec a tiež chronologicky doložený prehľad dokumentov, listín a zápisníc zo zasadnutí zhromaždenia
vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec a Súkromný les Kónyárt Plešivec, ako

aj kópie spisov orgánov verejnej správy prvého aj druhého stupňa (na základe žiadostí o sprístupnenie
informácií). Dňa 27.09.2025 žalobkyňa doručila súdu do spisu doplnenie žaloby o ďalšie dokumenty -
dôkazné prostriedky.

2. Žalobkyňa sa v zmysle žalobného petitu domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
ako aj prvostupňového rozhodnutia, a preto v súlade s výslovnou úpravou Správneho súdneho poriadku

ide v danom prípade o všeobecnú správnu žalobu. Podľa dôvodovej správy k ust. § 177 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v z.n.p. (ďalej len „SSP“) predstavuje základný druh žaloby v
správnom súdnictve, prostredníctvom ktorej sa možno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správna žaloba primárne slúži na ochranu subjektívnych
(verejných) práv účastníkov právnych vzťahov, teda fyzických osôb a právnických osôb. Výnimku
predstavuje subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (napr. tzv. zainteresovaná verejnosť, ktorá môže

správnu žalobu podať vo vlastnom mene a na ochranu verejných práv) ako aj prokurátor, u ktoréhopredstavuje správna žaloba právny prostriedok, ktorým sa domáha ochrany zákonnosti. Správna žaloba
opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby (§ 179 SSP).

3. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa ust. § 5 ods. 9 SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym
súdom.

5. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa ust. § 35 ods. 1 a ods. 2 SSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, orgán verejnej správy, a ten komu ju zákon priznáva. Účastník konania môže pred správnym

súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v
plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.

7. Podľa ust. § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len

„procesné podmienky“).

8. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na

spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

10. Podľa ust. § 177 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

11. Podľa ust. § 178 ods. 1 až ods. 3 SSP (Žalobná legitimácia), žalobcom je fyzická osoba alebo
právnickáosoba,ktoráosebetvrdí,žeakoúčastníkadministratívnehokonaniabolarozhodnutímorgánu
verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch. Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním

napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol
porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v z.n.p.

(ďalej len „zák. č. 97/2013 Z.z.“) spoločenstvom sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
osobitné predpisy 2) a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,3),
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,4)

c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktoréhovlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania.

13. Podľa ust. § 3 zák. č. 97/2013 Z.z., spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.

14. Podľa ust. § 4 ods. 1, prvá veta zák. č. 97/2013 Z.z., spoločenstvo podľa tohto zákona sa
zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve") uzavretou vlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.

15. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. d/ a písm. f/ zák. č. 97/2013 Z.z., zmluva o spoločenstve musí byť
písomná a musí obsahovať, d) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti, f) práva a povinnosti
členov spoločenstva.

16. Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia

najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho
orgánov,spôsobzvolávaniaaorganizáciuzasadnutiavalnéhozhromaždenia(ďalejlen„zhromaždenie"),
hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje
zmluva o spoločenstve.

17. Podľa ust. § 5 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z.z., súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj: a) zoznam
členov spoločenstva (ďalej len „zoznam členov"), b) zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva (ďalej len „zoznam
nehnuteľností") podľa § 18 ods. 2.

18. Podľa ust. § 13 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z., orgánmi spoločenstva sú: a) zhromaždenie, b) výbor, c)
dozorná rada, d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

19. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z., výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon,

zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené
týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

20. Podľa ust. § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., výbor: a) koná za členov spoločenstva pred súdmi
a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne

obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z ich vlastníctva,

21. Podľa ust. § 17 ods. 5 a ods. 3 zák. č. 97/2013 Z.z., dozorná rada má právo zvolať zasadnutie
zhromaždenia, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je

podozrenie, že došlo k porušeniu tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov; dozorná rada má v takom prípade povinnosti
výboru podľa § 14 ods. 2 až 4 a 6. Dozorná rada zvolá zasadnutie zhromaždenia, ak ju o to požiada
splnomocnenýzástupcačlenovspoločenstvapodľa §14ods.5.Dozornárada,ktorejuplynulofunkčné
obdobie a nie je zvolená nová dozorná rada, a dozorná rada, ktorá nemá počet členov podľa odseku 2

a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia novej dozornej rady alebo člena dozornej
rady môže vykonávať len oprávnenia podľa odseku 5 a kontrolovať činnosť výboru podľa § 16 ods. 7.

22. Podľa čl. VIII., bod. 8.10 (Práva a povinnosti členov spoločenstva) Zmluvy o pozemkovom
spoločenstve Urbariát Kónyárt Plešivec zo dňa 7.12.2018 (ďalej len „zmluvy o spoločenstve“) člen

spoločenstva môže podať na súd návrh na zrušenie spoločenstva, ak: a/ spoločenstvo nevykonáva
činnosť, a b/ výbor ani dozorná rada nemá minimálny počet členov a nenastúpi náhradník , alebo nie sú
zvolení členovia výboru a dozornej rady alebo výboru a dozornej rade uplynulo funkčné obdobie a ani
opakovane nie je zvolený výbor alebo dozorná rada.

23. Podľa čl. VIII., bod. 8.11 (Práva a povinnosti členov spoločenstva) zmluvy o spoločenstve
člen spoločenstva má právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia prijatého
zhromaždením.24. Podľa čl. XII. veta prvá (Stanovy) zmluvy o spoločenstve, spoločenstvo nevydá stanovy.

25. Správny súd si po podaní správnej žaloby vyžiadal od žalovaného vyjadrenie a administratívny spis

na preukázanie opodstatnenosti tvrdení žalobkyne v zmysle obsahu jej podanej žaloby.

26. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.09.2025 ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že žalovaný rozhodoval v správnom konaní o odvolaní Pozemkového spoločenstva Urbariát
Kónyárt Plešivec, ČSA 478, 049 11 Plešivec, IČO: 35506580, proti rozhodnutiu Okresného úradu

Rožňava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-RV-
PLO2-2024/007812-009, zo dňa 10.12.2024, ktorým tento prvostupňový správny orgán vyhovel protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava č. Pd 93/24/8806-6, zo dňa 27.09.2024 proti opatreniu
prvostupňového správneho orgánu o vykonaní zmien údajov v registri pozemkových spoločenstiev.
V podanom proteste prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava napadol vyššie citované opatrenie
prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že toto opatrenie nebolo v súlade so zákonom č.

97/2013 Z. z. a so Zmluvou o Pozemkovom spoločenstve Urbariát Kónyart Plešivec, uzavretou
vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava
tak na základe podnetu väčšinového spoluvlastníka spoločne obhospodarovaných nehnuteľností
Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec vykonal dozor súvisiaci s výkonom orgánu štátnej
správy - prvostupňovým správnym orgánom, a to ohľadom správneho aktu vydaného v administratívnom

konaní vo veci opatrenia, ktorým je podľa § 26a zák. č. 97/2013 Z. z. v registri pozemkových
spoločenstiev zápis zmeny údajov podľa § 23 ods. 1 písm. a), b) a d) až h) zákona o pozemkových
spoločenstvách.

27. Z obsahu administratívneho spisu okrem iného ďalej vyplýva, že odvolanie Pozemkového

spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ČSA 478, 049 11 Plešivec, IČO: 35506580, voči
prvostupňovému rozhodnutiu bolo prvostupňovému správnemu orgánu elektronicky doručené dňa
13.01.2025. Na podklade predmetného odvolania si následne napádané rozhodnutie Pozemkové
spoločenstvo Urbariát Kónyárt Plešivec, IČO: 35506580, elektronicky prevzalo dňa 30.03.2025.

28. Z verejne dostupného Informačného systému lesného hospodárstva, a to z registra pozemkových
spoločenstiev, Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, IČO: 35506580, (ďalej len
„register“) ďalej vyplýva, že dátum jeho zápisu je 15.12.1997, pričom v rámci organizačnej štruktúry
je ako predseda odo dňa 03.01.2023 uvedený H. H. a jeho náhradníkom je od 20.05.2023 G. C..
Súd sa ďalej z predmetného registra dozvedá, že predseda koná v plnom rozsahu, v zmysle zákona

č. 97/2013 Z. z. a zmluvy o založení pozemkového spoločenstva. Štatutárnym a výkonným orgánom
spoločenstva je výbor, za ktorý koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí
výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu. Z registra ďalej vyplýva, že v rámci
organizačnej štruktúry výboru spoločenstva je odo dňa 03.01.2023 uvedený predseda H. H. a jeho
náhradníkom je od 20.05.2023 G. C.. A. B. A. C. D. bola uvedená ako členka výboru od 08.12.2023

do 28.12.2023. V rámci organizačnej štruktúry dozornej rady je od 20.05.2023 uvedená ako predseda
A. B. A. C. D..

29. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom súdneho aj administratívneho spisu súd jednoznačne
uzavrel, že z obsahu správnej žaloby nevyplýva, aké konkrétne, reálne právo žalobkyne mohlo byť

orgánom verejnej moci (žalovaným) porušené, keď v čase vydávania rozhodnutí žalobkyňa nebola
účastníčkou konania. Ako to aj zo žalobkyňou doložených dôkazov, a to predovšetkým z výpisu z
registra spoločenstiev zo dňa 08.02.2024, vyplýva, žalobkyňa síce figurovala v organizačnej štruktúre
ako predseda predmetného spoločenstva od 29.12.2023, a teda aj v tomto administratívnom konaní
vystupovala za spoločenstvo navonok, avšak následne dňom právoplatnosti napádaného rozhodnutia

žalovaného predmetné právo konať za spoločenstvo navonok de iure stratila. To však nič nemení na
skutočnosti, že účastníkom konania bolo v tomto administratívnom konaní Pozemkové spoločenstvo
Urbariát Kónyárt Plešivec, IČO: 35506580, a nie samotná žalobkyňa, preto táto v zmysle vyššie
citovaného § 178 ods. 1 až ods. 3 SSP, nie je aktívne legitimovaná na podanie tejto správnej žaloby.
Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto správnej žaloby by v hypotetickom prípade malo iba

Pozemkové spoločenstvo Urbariát Kónyárt Plešivec, IČO: 35506580. Ako to z cit. ust. § 16 ods. 1 zák.
č. 97/2013 Z.z., vyplýva, mohlo by tak urobiť prostredníctvom výboru (t.j. odo dňa 03.01.2023 uvedený
predseda H. H., príp. jeho náhradníka), ktorý je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Predmetné spoločenstvo v zmysle predložených dôkazov žalobkyňou riadi činnosť spoločenstvaa rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje zák. č. 97/2013 Z.z. a zmluva o
spoločenstve, keďže ako to i sama žalobkyňa uviedla, odo dňa 07.12.2018 spoločenstvo v zmysle vyššie
cit. čl. XII. veta prvá (Stanovy) zmluvy o spoločenstve, nevydáva stanovy, iba dodatky ku zmluve. Inak

povedané, zo žiadneho ustanovenia zákona. č. 97/2013 Z.z. a ani zmluvy o spoločenstve nevyplýva
pre žalobkyňu možnosť ako samotná členka predmetného spoločenstva členka, resp. ako predseda
dozornej rady tohto spoločenstva konať pred správnym súdom a podávať za spoločenstvo všeobecnú
správnu žalobu v zmysle cit. ust. § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z..

30. Jednou z procesných podmienok, definovaných v cit. ustanovení § 97 Správneho súdneho
poriadku je aj aktívna procesná legitimácia žalobcu. Správny súd aktívnu žalobnú legitimáciu skúma
vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívna žalobná
legitimácia je takou procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Preto, ak správny
súd zistí nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie u toho, kto správnu žalobu podal, môže toto zistenie
viesť jedine k odmietnutiu správnej žaloby, bez toho, aby bol správny súd predtým povinný vyčerpať

svoje procesné možnosti vedúce k náprave tohto nedostatku. Žalobná legitimácia (aktívna procesná
legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), v
ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Ako už bolo vyššie uvedené, vo všeobecnosti rozlišujeme
žalobnú legitimáciu účastníka administratívneho konania (§ 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku),
žalobnú legitimáciu prokurátora (§ 178 ods. 2 SSP) a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti

(§ 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku). Nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľná
podmienka konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne.

31. Na základe uvedených faktov a prednesenej argumentácie, správny súd dospel k záveru, že osoba,
označená v žalobe ako žalobca nebola aktívne procesne legitimovaná na jej podanie, nakoľko nemala

postavenie účastníka administratívneho konania. (k tomu pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 21.11.2018, sp. zn. 16Co/208/2018).

32. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania,

ktorý nevyhnutne vedie k odmietnutiu správnej žaloby. Správny súd preto postupoval podľa ust. §
98 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku a správnu žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ako osoby zjavne neoprávnenej na jej podanie, odmietol tak, ako to je uvedené vo
výroku I. tohto rozhodnutia.

33. Podľa ust. § 163 Správneho súdneho poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.

34. Podľa ust. § 170 písm. a) Správneho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

35. Podľa § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s všeobecnou zásadou upravenou v § 170
písm. a) Správneho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania, nakoľko podanie bolo odmietnuté tak, ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP v spojení s § 147 ods.2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom štádiu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh, § 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak ( § 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).