Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100271
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, so sídlom:
Dlhýrad16,08501Bardejov,IČO:42342546,protižalovanému:GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovne,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.04.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2025
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17.02.2025, postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „Zákon

o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13.01.2025 z dôvodu,
že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
počet dní obdobia dôchodkového poistenia, s poukazom na počet dní obdobia dôchodkového poistenia
v osobitnom systéme sociálneho poistenia, kde bol dôchodkovo poistený v rozsahu 37 rokov a 66

dní. V rámci svojho odvolania poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7So/138/2011, 9So/138/2011, 10So/21/2015, 9So/74/2014 a 5Sžo/195/210, v ktorých Najvyšší súd v
skutkovo rovnakých prípadoch zrušil rozhodnutia sociálnej poisťovne a vrátil ich na ďalšie konanie. V
súhrne bol dôchodkovo poistený v systéme osobitného a všeobecného poistenia viac ako 15 rokov a
sociálna poisťovňa mala tieto obdobia poistenia v celom rozsahu zhodnotiť a následne postupovať podľa
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2025 potvrdil.4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu,
ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie
dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods.

5 zákona o sociálnom poistení. K 01.09.2020 žalobca získal 4622 dní obdobia dôchodkového poistenia,
teda 12 rokov a 242 dní. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZ-
VZ-44.757-1/2010 zo dňa 18.10.2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2010 podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nakoľko bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená celá doba

služobnéhopomeruvhasičskomazáchrannomzborevrátanevojenskejslužbyniejemožnévsúlades§
255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako
obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. A tak z dôvodu, že ku
dňu dovŕšenia dôchodkového veku, k 01.09.2020 nebol žalobca dôchodkovo poistený vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.05.2025 domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2025, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu zo dňa 17.02.2025 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a priznania
nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na to, že sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých

období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala vypočítanú sumu
dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. Priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je

významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady: priznanie
invalidného výsluhového dôchodku podľa § 40 až 45 zákona č. 328/2002 Z.z., a teda, ak by policajt aj
nesplnil podmienku získania viac ako 10 alebo 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má poisťovňa
povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a

dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme. Žalobca na podporu svojich tvrdení zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/144/2016 zo dňa 25.04.2018 a sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa
15.08.2012.

7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2025 s námietkami žalobcu nestotožnil, považoval ich
za nedôvodné a mal za to, že postup žalovaného pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok
bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný po zrekapitulovaní doterajšieho
priebehu administratívneho konania opätovne zotrval na svojom právnom názore, že nie je možné

žalobcovi v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania
služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.
K námietke žalobcu, že žalovaný mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru žalovaný uviedol, že
zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do

zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2
Dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej
služby v hasičskom zbore nebol zaradený do týchto kategórií funkcií. Žalovaný v prípade žalobcu zvolil
rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii. Žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 11.08.2025 zotrval na všetkých argumentoch uvedených v
správnej žalobe a vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/16/2016
poukázal na súdnu prax, podľa ktorej je potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoréobdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému,
potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V danom
prípade mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného

systému zhodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok. Až na základe takto zhodnotenej doby poistenia bolo možné určiť teoretickú
výšku starobného dôchodku žalobcu, ktorý by prípadne mohol byť následne krátený pri rešpektovaní
požiadaviek vyjadrených v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V závere žalobca poukázal na bod 22 rozsudku
Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023.

9. Žalovaný na výzvu súdu duplikou na repliku žalobcu nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

10. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, žalobca ani žalovaný nežiadal vec prejednať
na pojednávaní, a tak správny súd dňa 26.01.2025 verejne vyhlásil rozsudok majúc za to, že správna
žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil

prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),

štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej aj „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,

že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

24. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho

poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

31. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej

len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.32. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto

zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský

výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo

najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až

l), alebo
e) 60 rokov.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

37. Podľa prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov
a 2 kalendárne mesiace.

38. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu

výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade
materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v
prípade materskej dovolenky len raz.

39. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

40. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

41. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.43. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V.

Právny názor správneho súdu

45. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa
13.01.2025 požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od
01.09.2020. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZ-VZ-44.757-1/2010 zo
dňa 18.10.2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2010 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60

v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej aj „zákona č. 328/2002 Z.z.“). Žalobca vykonával základnú vojenskú službu od 01.10.1979 do
30.09.1981, výkon služby v hasičskom zbore od 01.09.1983 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii
a výkon služby v hasičskom zbore od 01.01.2000 do 31.08.2010 v III. pracovnej kategórii , a tak celková
doba výkonu služby žalobcu pre nárok na výsluhový dôchodok zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002

Z. z. bola 28 rokov a 280 dní. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou
3a a 3b zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov dňa 01.09.2020.

46. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku

od 01.09.2010. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu celkom 28 rokov a 280 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový
dôchodok priznaný žalobcovi od 01.09.2010. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako

aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby
dôchodkovéhopoisteniavylúčilauvedenúdobuvýkonuzákladnejvojenskejslužbyadobuvýkonuslužby
hasiča a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu 12 rokov a 242 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

47. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli

poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov

neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného

systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto

systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkovéhozabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie

nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa

ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

48. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období

poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia

(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa

napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku

zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku

dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od
teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať sociálnu poisťovňu.

49. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.

50. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených

síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie
dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

51. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu

akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).52. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je

významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitnýchsystémochdôchodkovéhopoistenia.Pritakomtopostupesociálnapoisťovňaposkytnedávku

dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012).

53. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a

nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z.

54. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme

získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

55. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby hasiča nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

56. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký
senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby
poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter

starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj
pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom

systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

57. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

58. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúťo jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

60. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).