Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100951
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 28Sas/21/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.:
JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 51 814 498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813

63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. 605 412 7464 0 zo dňa 12. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

9 28Sas/21/2024

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 605 412 7464 0 zo dňa 12. 11. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 07. 2024 z r

u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

7 28Sas/21/2024

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 10. 06. 2024 žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadala priznať od 12. 04. 2023. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna
poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 605 412 7464 0
zo dňa 29. 07. 2024 tak, že ju podľa § 65, § 293z a § 263 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení zamietol
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Na odôvodnenie uviedol, že obdobie od 01. 05. 1985 do 31.
07. 2007 bolo žalobkyni zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Toto obdobie dôchodkového
poistenia nie je možné vzhľadom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť

na nárok na starobný dôchodok. Orgán verejnej správny prvého stupňa ďalej uviedol, že k 12. 04.
2023 žalobkyňa získala 3 530 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 9 rokov a 245 dní. Žalobkyňa
nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.2. Žalobkyňa podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05. 08. 2024 a zo dňa 13. 09. 2024 (na základe oznámenia žalovanej o

plynutí novej lehoty na podanie odvolania), o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 605 412 7464 0
zo dňa 12. 11. 2024 vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že zmenila
prvostupňové rozhodnutie vo výroku, takto: ,,Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
zamietam Vašu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 10. júna 2024“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Naodôvodnenieuviedla,žeakpoisteneczískaldobuslužbyvrozsahu,ktorýzakladánároknavýsluhový

dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Poukázala na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo
dňa 30. 08. 2007, ktorým bol žalobkyni od 01. 08. 2007 priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“) v znení § 143c ods. 8 zákona č. 732/2004 Z.z.
výsluhovýdôchodok.Celkovádobatrvaniaslužobnéhopomeruzhodnotenávrozsahunárokužalobkyne

na výsluhový dôchodok je podľa § 58 ods. 1 písm. g) Zákona č. 328/2002 Z.z. 22 rokov a 97 dní. Ide o
dobu trvania pracovného pomeru žalobkyne v colnej správe od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007. Uvedené
obdobieniejemožnéhodnotiťprenároknastarobnýdôchodokvovšeobecnomsystémepodľaprávnych
predpisov o sociálnom poistení. Nakoľko žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol jej priznaný výsluhový dôchodok, v súlade

s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. sa doba
služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobkyni na nárok na
starobný dôchodok nebola zhodnotená. Žalobkyňa nesplnila podmienku potrebnej doby dôchodkového
poisteniavrozsahunajmenej15rokov,apretojejžiadosťostarobnýdôchodokbolazamietnutá.Obdobie
profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné

postupovať podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. (ďalej
len „Dohovor č. 128”). Napadnuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi
dňa 15. 11. 2024.

Správna žaloba

3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (19. 11. 2024) podala správnu žalobu v sociálnych veciach
podľa§199anasl.zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
aj „SSP“) na Správny súd v Banskej Bystrici. Žalobné námietky žalobkyne sa koncentrovali na celkovú
dobu dôchodkového poistenia, ktorá mala byť zhodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa
v podstatnom namietala nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy, keďže jej mala byť
zhodnotená celková doba jej dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok, ktorá je
31 rokov a 342 dní, vrátane 22 rokov a 97 dní hodnotených pre účely priznania výsluhového dôchodku.
Rozhodnutiami orgánov verejnej správy bolo porušené právo žalobkyne na priznanie starobného

dôchodku v správnej výške, nakoľko orgány verejnej správy do úvahy nebrali celú dobu dôchodkového
poistenia žalobkyne. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa odkázala na čl. 33 Dohovoru č. 128,
judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, 1So/127/2004, 10So/18/2015,
9So/187/2014, 1so/15/2015, 9So/136/2014, 9So/46/2015, 7So/58/2015, 9So/154/2015, 7So/16/2016,
7So/19/2016), rozsudky Krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave,

Trnave, Žiline ako i na rozsudky správnych súdov. Ďalšia námietka žalobkyne sa týkala princípu právnej
istoty, ktorého súčasťou je i požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 192/06, IV. ÚS 481/2011). Rozhodnutia orgánov
verejnej správy sú podľa žalobkyne arbitrárne, skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom

rozporesprávnymipredpismi,oktoréžalovanáopierasvojerozhodnutie.Vnesúladesobsahomprávnej
praxe je i interpretácia právnych predpisov zo strany orgánov verejnej správy. Žalobkyňa nesúhlasila
so záverom žalovanej, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný
dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok
na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Žalobkyňa konečne navrhla správnemu súdu, aby podľa

§ 191 ods. 1 písm. c) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec
vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu
trov konania. Žalobkyňa žiadala, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.Vyjadrenie žalovanej

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14. 01. 2025 zotrvala na svojej argumentácii uvedenej

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že s námietkami žalobkyne nesúhlasí, považuje
ich za nedôvodné, pričom opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na starobný
dôchodok bol správny a dôvody nepadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach,
na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná mala za to, že nárok
žalobkyne na starobný dôchodok bol posúdený správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi

o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaná navrhla, aby správny
súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

Replika žalobkyne

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 13. 02. 2025 zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch

uvedených v podanej správnej žalobe. Navyše uviedla, že postup žalovanej je diskriminujúci
voči skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie.
Do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bola žalobkyňa poistencom Sociálnej poisťovne. Ust. 274 Zákona
o sociálnom poistení nemá žiadny právny význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového
poistenia. Toto ustanovenie výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II.

kategórie zachováva nárok na skorší od vchod do dôchodku. Ďalej poukázala na rozsudky Najvyššieho
súdu SR, ktoré dávajú jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor žalovanej nemôže obstáť.
Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym
názorom Ústavného súdu SR vysloveným v Uznesení IV. ÚS 481/2011 - 19 zo dňa 10. 11. 2011, ako aj I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 03. 02. 2026 napadnuté rozhodnutie

žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 134 ods. 2 písm. d), § 202 ods. 2, § 203
ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba v sociálnych veciach je dôvodná.

7. Splnomocnený právny zástupca žalobkyne sa na nariadenom pojednávaní pridŕžal všetkých

skutočností a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. Navyše poukázal
na Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2023 z 05. 06. 2024,
ktorý sa týka predčasného starobného dôchodku a s tým súvisiaceho zápočtu doby služby do celkovej
doby dôchodkového poistenia.

8. Poverená zástupkyňa žalovanej sa na nariadenom pojednávaní pridržiavala všetkých svojich
doterajších písomných vyjadrení, trvala na tom, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Podľa § 293fw prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca
narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak.

11. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

12. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia akosuma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a
zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo

sirotského dôchodku.

13. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná zmenila prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku (žiadosť žalobkyne
o starobný dôchodok žalovaná zamietla podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, pričom vypustila
poukaz na § 293Z a § 263 ods. 10 cit. zák.) dôvodu, že obdobia hodnotené pre nárok na výsluhový

dôchodok nemožno hodnotiť pre výpočet starobného dôchodku, a teda žalobkyňa nesplnila podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

16. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek, teda
63 rokov, dňa 12. 04. 2023. Žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, na výpočet ktorého jej bola

zhodnotenádobatrvaniaslužobnéhopomeruvcolnejspráveod01.05.1985do31.07.2007,t.j.celková
doba výkonu štátnej služby v rozsahu 22 rokov a 97 dní. Vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia žalobkyňa získala 3 530 dní. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 10. 06. 2024, doručenou orgánu
verejnej správy prvého stupňa dňa 17. 06. 2024, požiadala o starobný dôchodok.

17. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobkyni zhodnotená pre priznanie výsluhového
dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobkyne na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

18. Správny súd na úvod uvádza, že z právnej úpravy sociálneho poistenia (Zákon o sociálnom

poistení) a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov (Zákon č. 328/2002 Z. z.) je zrejmé,
že aj keď oba systémy sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (či už služby
alebo zamestnania), osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu (teda aj v civilnom
zamestnaní), ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,

vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na
hodnotení doby služby poistenca.

19. V danom prípade žalobkyni dňom 01. 08. 2007 vznikol podľa § 38 ods. 1 a § 39 a § 68 ods. 2 písm.
a) Zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého

výška (11 205,- Sk) bola určená s prihliadnutím na dobu trvania služobného pomeru v colnej správe
(od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007, t.j. 22 rokov a 97 dní), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania.
Pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobkyni zhodnotené
obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do
dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok

priznaný podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku,
na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
zabezpečení (poistení). Podľa § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak
policajt (v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení – aj ozbrojený príslušník finančnej

správy) vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba
jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemala hodnotiť. Podľa § 39 Zákona
č. 328/2002 Z. z. pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej
služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ nie je týmtozákonom upravené. Pri posudzovaní spornej otázky je teda v konkrétnom prípade potrebné vychádzať
zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo hodnotené pre
„výšku“ dôchodku v osobitnom systéme, potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom

systéme sociálneho zabezpečenia.

20. K tejto problematike existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR (na ktorú správne
poukazovala v podanej správne žalobe žalobkyňa). Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom sa cituje z Rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. 08. 2012, ktorý konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav,
týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,
že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia

boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č.
328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov

ozbrojenýchzborovneobsahujeúpravustarobnýchdôchodkov,sirotskýchavdovskýchdôchodkov,ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
ainvalidnýchvýsluhovýchdôchodkov,ktorésúzaloženélennahodnotenídobyslužbypoistencaavôbec
nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti

potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z
pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom
systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok
na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v
časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký

dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených
zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri
ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného

systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala
za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti
zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal)
a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona
vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom

systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,

následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba zhodnotená
pre účely priznania výsluhového dôchodku nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia
podľa Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy saurčuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku v zmysle ustanovení Zákona č. 328/2002 Z. z..

22. Ak teda žalovaná vo veci žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok rozhodla tak, že žiadosť zamietla,
nakoľko absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, tak jej rozhodnutie má za následok, že žalobkyni nebolo zachované jeho ústavné
právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné

zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

23. Žalobkyňa je poberateľkou dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej
republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu

starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume
primeranej dobe trvania služobného pomeru s tým, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa
Zákona o sociálnom poistení má žalobkyňa zákonný nárok na to, aby jej bola do doby zamestnania
započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa čl.

33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo Zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby súčet výsluhového
dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania)
hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

24.SprávnysúdvtejtospojitostipodpornepoukazujenazáveryvyslovenévRozsudkuNajvyššiehosúdu
SRsp.zn.9So/15/2016zodňa28.02.2018vznení:„Odporca(SP)nesprávnezaložilsvojuargumentáciu
na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal
nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“...

„Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II.
pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy
policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

25. Správny súd konštatuje, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
v otázke týkajúcej sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v
postavení obdobnom ako u žalobkyne, keďže vyššie citované právne názory boli opakovane vyjadrené

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.

26. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny

súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

27. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť žiadosť žalobkyne o starobný
dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym

názorom správneho súdu viazaný.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny

súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

2 28Sas/21/2024

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.