Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20Sa/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200294
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X/X, XXX XX F., štátna občianka SR, zast. Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 26.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 178 ods.
1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP") v znení
neskorších predpisov predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie október

2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010,
penále v sume 3.812,84 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného
na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie,
poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, respektíve do dňa začatia kontroly (t. j.

do dňa 26.04.2017). Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Prvostupňový
orgán odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že vzhľadom na to, že žalobkyňa ako samostatne
zárobkovo činná osoba neodviedla včas poistné a príspevky (za mesiac október 2009) a odviedla ich
v nižšej sume (v mesiacoch október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010,
marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010,
november 2010, december 2010), tak jej za to predpísal penále ako je uvedené vyššie. Proti tomuto
prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX/XX zo dňa 05.06.2017, konanie
o odvolaní prerušila z dôvodu, že prebiehalo súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej vo veci predpísania poistného za to isté sporné obdobie, pričom rozhodnutie vo vecipredpísania poistného má bezprostredný vplyv na rozhodnutie vo veci predpísania penále. Konanie
bolo teda prerušené až do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.01.2017, t. j. do 06.03.2020.

3. Konanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (vo veci predpísania penále) bolo opätovne
prerušené aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX/XX zo dňa 18.06.2020,
a to z dôvodu začatia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Konanie bolo teda prerušené až do právoplatného
ukončenia predmetného súdneho konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. do
05.08.2022.

4. Po právoplatnom ukončení súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, ústredie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo
dňa 04.10.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods.
2 ZSP odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
26.04.2017) prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietla a predmetné prvostupňové rozhodnutie

potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.10.2022.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná najskôr uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava dňa 02.11.2016 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým predpísala

žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osobe, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za mesiace október 2009 až december 2010
v celkovej sume 3.812,84 eur. Na základe odvolania žalobkyne, Sociálna poisťovňa, ústredie ako
odvolací orgán, vydala dňa 23.01.2017 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX pozmenila z dôvodu formálneho
nedostatku, ktorý však nemal vplyv na výšku predpísaného poistného, ani na povinnosť žalobkyne
túto dlžnú sumu uhradiť. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.02.2017. Následne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-
XX bolo na základe žaloby podanej žalobkyňou preskúmavané Krajským súdom v Trnave, ktorý

rozsudkom sp. zn. 20Sa/11/2017-64 zo dňa 23.03.2018 žalobu žalobkyne zamietol. Proti predmetnému
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sa/11/2017-64 žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorú
Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29.01.2020
(právoplatné dňa 06.03.2020). Ďalej uviedla aj to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava dňa
03.05.2016 vydala rozhodnutie č. 63969- 28/2016TT, ktorým rozhodla, že žalobkyni ako samostatne

zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo
dňa 30.09.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Na základe odvolania žalobkyne, Sociálna poisťovňa,
ústredie ako odvolací orgán, vydala dňa 21.09.2016 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 63969-28/2016TT potvrdila. Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2016. Dňa 29.05.2018

bol Sociálnej poisťovni, ústredie doručený protest prokurátora z krajskej prokuratúry Bratislava, v ktorom
prokurátor žiadal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 63969-28/2016TT a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX ako nezákonné zrušiť. Sociálna poisťovňa, ústredie
podanému protestu prokurátora nevyhovela a dňa 26.06.2018 protest prokurátora odstúpila Ministerstvu
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako dozornému orgánu, na rozhodnutie vo veci.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 24.07.2018 vydalo rozhodnutie
č. 16760/2018-M_OVP, ktorým protestu prokurátora nevyhovelo. Dňa 09.08.2018 podala žalobkyňa
proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 16760/2018-
M_OVP rozklad. Na základe podaného rozkladu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky vydal dňa 05.10.2018 rozhodnutie č. 19557/2018-M_OSL, ktorým zamietol rozklad žalobkyne

a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 16760/2018-M_OVP
potvrdil. Rozhodnutie č. 19557/2018-M_OSL nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2018. Dňa 11.12.2018
podala Krajská prokuratúra Bratislava žalobu, ktorou sa domáhala súdneho preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21.09.2016. Podaním zodňa 02.06.2021 vzala Krajská prokuratúra Bratislava žalobu späť, preto Krajský súd v Bratislave dňa
29.09.2021 vydal uznesenie sp. zn. 7Sa/110/2018-132, ktorým predmetné konanie zastavil. Keďže
žalobkyňa podala dňa 11.11.2021 proti uzneseniu sp. zn. 7Sa/110/2018-132 kasačnú sťažnosť, v konaní

pokračoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 7Ssk/26/2022 zo dňa
06.07.2022 kasačnú sťažnosť zamietol {uznesenie právoplatné dňa 05.08.2022).

6. Ďalej konštatovala, že Trnavský samosprávny kraj dňa 24.03.2006 rozhodnutím č. TA/2006/1903
vyhovel žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore: všeobecné lekárstvo, so začiatkom
prevádzkovaniazdravotníckehozariadeniadňom01.04.2006;rozhodnutímTrnavskéhosamosprávneho
kraja č. TA/949/2009/OZaHF-004 z 03.08.2009 bolo žalobkyni dňom 30.09.2009 zrušené vyššie
uvedené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a zároveň Trnavský samosprávny
kraj vyhovel žiadosti spoločnosti DK Praktik s r.o. a povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
- ambulancia, v kategórii lekár, v špecializačnom odbore: všeobecné lekárstvo, so začiatkom

prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 01.10.2009. Ďalej konštatovala, že z pokladov
vyplýva, že žalobkyňa dňa 05.10.2009 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava Registračný list
fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku týchto poistení 30.09.2009.

7. Uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa považuje za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa ustanovenia § 5 ZSP. Konštatovala,
že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnený vykonávať zdravotnícke
povolanie a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona

č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Mala za to, že dňom nadobudnutia
právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore
všeobecné lekárstvo žalobkyňa nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia - takéto právne postavenie sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorí
sú okrem licencie L1C na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár, aj držiteľmi licencie L1A

na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, aj keď tento druh licencie nevyužívajú.
Uviedla, že zo spisového materiálu vyplýva aj to, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou
dňa 02.12.2005 vydaná licencia č. G./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v
odbore všeobecné lekárstvo - z rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. G./XX zo dňa 14.11.2014
vyplýva aj to, že licencia č. G./XX bola na základe žiadosti žalobkyne zrušená až ku dňu 31.12.2014.

Konštatovala, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list
fyzickej osoby, respektíve ho podá nesprávne vyplnený - v prípade žalobkyne bol podaný Registračný list
fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 30.09.2009, na základe ktorého bola žalobkyňa
registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne

ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30.09.2009. Ďalej uviedla, že žalobkyňa ako
samostatne zárobkovo činná osoba však splnila aj v období od 01.10.2009 do 31.12.2010 podmienky
pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia - keďže
Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a
povinnéhodôchodkovéhopoistenia30.09.2009,ktorúpredložilažalobkyňaSociálnejpoisťovni,pobočka

Trnava bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočnosti, súvisiacich s predmetnou
vecou, dňa 03.05.2016 vydané rozhodnutie č. 63969-28/2016TT, ktorým pobočka rozhodla, že žalobkyni
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
nezaniklo dňa 30.09.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Konštatovala, že prvostupňový orgán vykonal
na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti

odvodu poistného a zistil, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za mesiace október 2009 až december 2010
nezaplatila v lehote splatnosti (rozpis: Príloha k rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
26.04.2017) - na základe zistenia skutočného stavu veci bolo žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím
v súlade so ZSP v znení neskorších predpisov predpísané penále v sume 3.812,84 eur. Mala za

to, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo na zrušenie
prvostupňového rozhodnutia. Konštatovala, že v zmysle ZSP v znení neskorších predpisov Sociálna
poisťovňa je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote
splatnosti a v správnej výške, pričom za platenie poistného v správnej sume a v lehote splatnostipoistného bola zodpovedná výlučne žalobkyňa. Mala za to, že prvostupňový orgán postupoval pri
predpísaní penále prvostupňovým rozhodnutím v zmysle zákona - penále bolo žalobkyni vypočítané
a predpísané prvostupňovým rozhodnutím z alikvotnej čiastky poistného zaplateného po zákonom

ustanovenej lehote za mesiac október 2009, a to odo dňa splatnosti poistného do dňa jeho úhrady;
ďalej bolo predpísané penále z dlžných súm poistného, a to za mesiace október 2009 až december
2010 odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly, t. j. do dňa 26.04.2017 (dátum vydania
prvostupňovéhorozhodnutia).Konštatovala,ževrámciodvolaciehokonaniabolopreukázané,žepenále
bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané zo správne zistenej dlžnej sumy poistného, so správnym

počtom dní omeškania a v správnej výške – prvostupňové rozhodnutie považovala za vecne správne
a v súlade so zákonom.

II.
Žaloba

8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.10.2022 domáhala zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že
napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdila, že prvostupňový orgán rozhodol o predpísaní penále napriek tomu,

že penále sa premlčalo. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžso/28/2016 z 25.01.2018, podľa ktorého „Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva
neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z
úradnej povinnosti . Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu
normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a

súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s ústavou a medzinárodnými
dokumentmi.Zuvedenéhodôvoduvychádzajúczúčeluazmysluzákonnejúpravyvovzťahupredpísania
penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru,
pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia
lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o

sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote
stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o
predpísaní penále.“ Pre prípad argumentácie žalovanej, že poistné je predpísané dňom začatia konania
vo veci predpísania poistného, respektíve vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.09.2017 poukázala na to, že zo žiadneho ustanovenia ZSP

nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky
došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ust. 147 ods. 1 ZSP. Tvrdila, že včas a oprávnenou
osobou podané odvolanie má dva účinky – suspenzívny a devolutívny účinok - suspenzívny (odkladný)
účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia a devolutívny
účinokznamená,ževecsapresúvanaorgándruhéhostupňa.Malazato,žepodanéodvolanieznamená

odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní, teda že až do končeného rozhodnutia
nemožno rozhodnutie vykonať a teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, jeho vynútenia. Ďalej
uviedla, že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/preklúzia viazala na deň vydania
rozhodnutia, respektíve deň začatia konania o predpísaní poistného/penále, výslovne by upravil, že
premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných

predpisoch (napr. § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., § 91
ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z.). Bola toho názoru, že tým že zákonodarca takto premlčanie/preklúziu
neupravil, tak premlčanie/preklúzia poistenia/penále sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o
predpísaní poistného/penále (obdobne napr. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z., § 23 ods. 8 zákona č.
129/2010 Z.z., 48 ods. 14 zákona č. 56/2012 Z.z.). Ďalej upriamila pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého „Na to, aby mohli
nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na
to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený
v zákone (porovnaj napr. ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992
o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje

ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, §
236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však
takéto následky zákon nespája.“ Bola toho názoru, že došlo k premlčaniu (k preklúzii) predpísaného
penále. Nežiadala nariadenie pojednávania.III.

Vyjadrenia účastníkov konania

9. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.12.2022 zopakovala priebeh administratívneho konania,
ako aj všetky argumenty ktorými odôvodňovala napadnuté rozhodnutie. Konštatovala, že žalobkyňa
bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) ZSP v

znení účinnom do 31.12.2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov číslo: L1A/TT/0484/05, vydanej Slovenskou lekárskou
komorou dňa 02.12.2005 - predmetná licencia bola na žiadosť žalobkyne zrušená Slovenskou lekárskou
komorou rozhodnutím číslo: LZA/TT/0484/05 zo dňa 14.11.2014, ku dňu 31.12.2014. Vzhľadom na

príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom
období, t. j. v roku 2008 (1 773 336,00 Sk) a 2009 (50 609,91 Sk), vzniklo žalobkyni v spornom období aj
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, s následnou odvodovou povinnosťou.
Keďže žalobkyňa za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila poistné v súlade s § 143 ods. 1 ZSP
v znení neskorších predpisov prvostupňový orgán bol podľa ustanovenia § 240 ods. 1 ZSP povinný

penále predpísať. Pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa v súlade so ZSP vychádzala zo sumy
poistného za sporné obdobie, ktoré v deň splatnosti poistného žalobkyňa neuhradila – prvostupňový
orgán predpísal penále odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
SociálnejpoisťovnevŠtátnejpokladnicizačasťmesiacaoktóber2009azazvyšnúčasťmesiacaoktóber
2009 a za mesiace november 2009 až december 2010 do dňa začatia kontroly, t. j. do 26.04.2017.

Uviedla, že záväzným podkladom na vydanie rozhodnutia vo veci predpísania penále bolo rozhodnutie
vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a rozhodnutie
vo veci predpísania poistného, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia vo veci predpísania penále a
ich zákonnosť bola podrobená aj súdnemu prieskumu. Mala za to, že vydanie žalobou napadnutého
rozhodnutia o predpísaní penále má právnu oporu v § 240 ods. 1 a 2 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods.

1 ZSP v znení neskorších predpisov - § 240 ods. 1 ZSP neukladá Sociálnej poisťovni možnosť penále
predpísať, ale povinnosť penále predpísať, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce predpísanie
penále - túto skutočnosť však žalobkyňa v podanej správnej žalobe nenamieta. Bola toho názoru,
že zásadnou otázkou, ktorá je v predmetnej veci sporná, je aplikácia § 147 ZSP v znení neskorších
predpisov, ktorý upravuje právny inštitút premlčania. Konštatovala, že z pohľadu žalobkyne je právo

predpísať penále premlčané, na čo Sociálna poisťovňa mala prihliadnuť z úradnej povinnosti, pričom
premlčanie mala podľa názoru žalobkyne posudzovať až k právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Uviedla, že s týmto právnym názorom žalobkyne nemôže súhlasiť a poukázala na to, že v judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky existujú rozdielne názory na to, či má Sociálna poisťovňa na
uplynutie premlčacej lehoty prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, t. j.

či je lehota upravená v § 147 ods. 1 ZSP lehotou premlčacou alebo prekluzívnou – tvrdila, že rovnako aj
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že v rozhodovacej praxi senátov
najvyššieho súdu boli vyslovené rôzne právne názory na otázku, či ustanovenie § 147 ZSP ukladá
žalovanej, aby na premlčanie práva predpísať poistné prihliadala aj bez zodpovedajúcej námietky osoby,
ktorá je povinná ho odvádzať - keďže by sa akýmkoľvek rozhodnutím vo veci odklonil minimálne od

jedného z už vyslovených právnych záverov, senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
postúpil vec uznesením 9Sžsk/83/2020 zo dňa 30.03.2022 na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky - Najvyšší správny súd v predmetnom uznesení poukázal na
doterajšiujudikatúrunajvyššiehosúdu,ktoráktejtootázkeformulovalarozličnéstanoviskáapripomenul,
že„Ustanovenie§147ods.1zákonač.461/2003Z.z.predovšetkýmzjazykovéhohľadiskajednoznačne

normuje, že právo predpísať poistné „sa premlčuje" a nie, že právo zaniká. Ako však správne naznačil
už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7Sžso 28/2016, posúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého
„premlčania" je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práve neexistuje jednotná definícia
pojmu a účinkov premlčania. Avšak práve odvetvie sociálneho zabezpečenia (poistenia) poskytuje
dostatok príkladov, že medzi premlčaním a preklúziou a ich účinkami sa dôsledne rozlišuje.“ Poukázala

na to, že na tomto mieste Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol historickú genézu právnej
úpravy inštitútu „premlčania" v práve sociálneho zabezpečenia (poistenia) od unifikovaného predpisu,
zákona č. 221/1924 Zb. z. a n. o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby,
ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1926 a ktorý upravoval sociálne poistenie v Československu, ažpo v súčasnosti platný a účinný ZSP v znení neskorších predpisov. Uviedla, že z prehľadu, ktorý v
tejto veci Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, vyvodil napokon záver, že predpisy na
úseku sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia v rôznych historických obdobiach rozlišovali

medzi premlčaním a preklúziou (zánikom) nároku. Zároveň Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
vyslovil právny názor, že „...z uvedeného prehľadu vyplýva, že ak tieto predpisy upravovali premlčanie,
jeho účinky minimálne dôvodové správy a judikatúra spájali s námietkou premlčania, ktorú vznesie
povinná osoba. Ako dosvedčuje znenie dnes účinného § 147 zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj dôvodová
správa k nemu, toto ustanovenie jasne nadväzuje na dovtedajšiu právnu úpravu premlčania práva

predpísať poistné, a nie jeho preklúzie. Preto žalovaná nemusí prihliadať na premlčanie z úradnej
povinnosti, ak povinná osoba príslušnú námietku nevzniesla. V prospech tohto záveru svedčí takisto
úprava § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008, podľa
ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť na základe rozhodnutia
o uznaní námietky premlčania dlžníka. Podľa § 151 ods. 4 odpísaním pohľadávky podľa odseku
2 pohľadávka zaniká. Citované ustanovenia tak viažu účinky odpísania pohľadávky až na uznanie

námietky premlčania dlžníka. Naopak, ani § 150 ani § 151 cit. zák. neviažu odpísanie (a ani zánik)
pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa §147 ods. 1 cit. zák." Bola
toho právneho názoru, že „inštitút premlčania“ a „inštitút preklúzie“ sú dva rozličné právne inštitúty,
ktoré nie je možné zamieňať. Preklúzia je spôsob zániku práva (vrátane jeho nároku) uplynutím tzv.
prekluzívnej (prepadnej) lehoty, výslovne stanovenej zákonom, ak sa nevykonalo v predpísanom čase.

Na preklúziu príslušné orgány prihliadajú z úradnej povinnosti a plnením prekludovaného práva vzniká
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny inštitút preklúzie je v právnom poriadku Slovenskej
republikyterminologickyvyjadrenýako„zaniká“,„inakprávozanikne“.Naprotitomupremlčanieznamená
uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva bez toho, že by oprávnený subjekt svoje právo
vykonal. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, ak povinný vzniesol námietku premlčania,

ktorá má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva (zánik nároku). Premlčaná
pohľadávka však naďalej existuje, len jej plnenie nemožno vynútiť štátnou autoritou, ak dlžník vznesie
námietku premlčania. Premlčaná pohľadávka sa mení na naturálnu obligáciu, ktorej splnenie nie je
plnením bez právneho dôvodu. Právny inštitút premlčania je v právnom poriadku Slovenskej republiky
terminologicky vyjadrený ako „premlčanie“, „právo sa premlčí“. Ak zákon výslovne hovorí o premlčaní,

potom ide v každom prípade o premlčanie. Ak zákon ustanovuje, že „právo alebo nárok inak zanikne“,
pretože nebolo uplatnené včas, ide o preklúziu. Mala za to, že ak by vôľa zákonodarcu pri tvorbe
právnej úpravy premlčania obsiahnutej v § 147 ZSP v znení neskorších predpisov smerovala k úprave
právneho inštitútu preklúzie, zákonodarca by nepoužil terminológiu „premlčanie", „sa premlčí", ktorá je
v právnom poriadku Slovenskej republiky typická pre právny inštitút premlčania a ktorého nárok, resp.

vymáhateľnosť tohto nároku, možno odvrátiť námietkou premlčania. Za predpokladu, že by skutočným
úmyslom zákonodarcu bolo upraviť v ustanovení § 147 ZSP v znení neskorších predpisov právny inštitút
preklúzie, zákonodarca by pri tvorbe ustanovenia § 147 ZSP použil terminológiu typickú pre právny
inštitút preklúzie a predmetné ustanovenie by znelo napríklad: „Právo predpísať poistné zanikne, ak
poistné nebolo predpísané do desiatich rokoch odo dňa jeho splatnosti". Na podporu tohto tvrdenia sa

odvolala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020,
bod 24., v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že „Pokiaľ krajský súd založil svoj záver o tom,
že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia práve z dôvodu, že
správny orgán neprihliadol ex offo na prípadné premlčanie predpisovaného penále, kasačný súd dal
za pravdu sťažovateľke (Sociálnej poisťovni), že takúto povinnosť nemala, pretože právo predpísať

penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt.“
Rovnako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/64/2018 zo dňa 29.01.2020
výslovne vyplýva, že námietku premlčania musí účastník konania v konaní vo veciach sociálneho
poistenia uplatniť, z čoho je zrejmé, že na námietku premlčania Sociálna poisťovňa neprihliada „ex
offo“. Poukázala aj na to, že v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa 26.02.2020 Najvyšší súd

Slovenskej republiky tiež dospel k právnemu záveru, že: „Správne orgány nemali možnosť v rámci
administratívneho konania zaoberať sa námietkou premlčania, ktorá im nebola žalobcom vznesená
do právoplatného skončenia veci žalovanou.“ – konštatovala, že z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že námietkou premlčania sa Sociálna poisťovňa môže zaoberať výlučne vtedy, ak bola účastníkom
konania vznesená v rámci konania vo veciach sociálneho poistenia. Zdôraznila, že vzhľadom na to, že

žalobkyňa do skončenia odvolacieho konania námietku premlčania nevzniesla, tak sa nemohla zaoberať
právom predpísať penále z pohľadu jeho premlčania. Rovnako sa nestotožnila s názorom žalobkyne,
že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote. Bola toho
právneho názoru, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať penále je potrebné posudzovaťvždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané, pretože týmto dňom
si Sociálna poisťovňa toto svoje právo uplatnila. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, na ktorý sa žalobkyňa v tejto súvislosti odvoláva,

poukázala na to, že každý rozsudok, či už krajského súdu, alebo Najvyššieho súdu/správneho súdu
Slovenskej republiky, predstavuje individuálny právny akt štátneho orgánu s justičnou právomocou, ktorý
sa vyznačuje individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu (veci), na ktoré sa vzťahuje a nemá
všeobecne záväzný charakter. Poukázala na odlišný právny názor na otázku premlčania, ktorý vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018, v ktorom

najvyšší súd dospel k záveru, že „...námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia
lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej
poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu
prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo
zrejmeneboloúmyslomzákonodarcu.Podľanázoruodvolaciehosúduzhľadiskazachovaniapremlčacej
lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr

v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad,
podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu
druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné
dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného. V druhostupňovom správnom konaní
správny orgán (tu žalovaná) preskúma správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v

čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona 461/2003 Z. z.).“ Uviedla, že rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 majú rovnakú právnu silu. Tvrdila,
že jej právny názor, že uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty je potrebné posudzovať k dátumu
vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým bolo penále predpísané vychádza z

tej skutočnosti, že ZSP v znení neskorších predpisov priznáva účastníkovi konania právo podať proti
prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (odvolanie). Odvolanie, ktoré bolo podané
včas a oprávnenou osobou má za následok, že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť
a vykonateľnosť, a to až do času, kým o odvolaní nerozhodne odvolací orgán. Pobočka Sociálnej
poisťovne,ktorávydalaprvostupňovérozhodnutie,jepovinnáupovedomiťostatnýchúčastníkovkonania

o obsahu podaného odvolania, vyzvať ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili a súčasne podľa
potreby doplní konanie o vykonanie nových dôkazov. Ak o odvolaní nerozhodne pobočka Sociálnej
poisťovne, ktorá vydala prvostupňové rozhodnutie, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného
konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie
došlo. Odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to

nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a následne rozhodnutie
zmení, zruší alebo odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z uvedeného je podľa jej názoru zrejmé, že
v rámci odvolacieho konania sa vykonáva množstvo procesných úkonov, čo môže mať za následok, že
odvolacie konanie trvá dlhší čas (odvolací orgán má právo v odôvodnených prípadoch aj predĺžiť lehotu
na rozhodnutie). Za predpokladu, že by sa uplynutie premlčacej lehoty posudzovalo k právoplatnému

rozhodnutiu Sociálnej poisťovne (ako to prezentuje žalobkyňa), v praxi by dochádzalo k situáciám,
že by sa premlčalo aj právo predpísať penále, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala včas a v súlade
so ZSP v znení neskorších predpisov. Opakovane zdôraznila, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa
penále predpisuje, nie je možné predvídať, kedy rozhodnutie, ktorým sa penále predpísalo, nadobudne
právoplatnosť. V aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňu dátumu

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané vzhľadom na to, že pri predpísaní penále
Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,
t. j. nedá sa predpokladať kedy účastník konania rozhodnutie prevezme, či ho vôbec prevezme, ak
ho prevezme či podá odvolanie alebo sa vzdá odvolania, resp. odvolanie nepodá, rovnako sa nedá
predpokladať, kedy bude ukončené odvolacie konanie v prípade, ak účastník konania využije svoje

právo na podanie opravného prostriedku. Ak by Sociálna poisťovňa prijala prezentovaný právny názor
žalobkyne, premlčanie by sa posudzovalo výslovne k abstraktnému dátumu, ktorý naostatok nemusí
byť ani správny a mohlo by dokonca dochádzať k prípadom, kedy povinná osoba bude spôsobovať
prieťahy v konaní za účelom, aby sa predpísané penále stalo aspoň z časti premlčané; naviac môže
dôjsť v rámci odvolacieho konania aj k prerušeniu tohto konania z dôvodov ustanovených v § 193 ZSP

v znení neskorších predpisov, tak, ako to bolo v prípade žalobkyne, kedy Sociálna poisťovňa, ústredie
rozhodnutím č. 41441-2/2017-BA/PK zo dňa 05.06.2017 a následne rozhodnutím č. 22022-3/2020-BA/
PK zo dňa 18.06.2020, prerušila odvolacie konanie. Po odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo odvolacie
konanie prerušené, pokračovala v konaní a následne vydala napadnuté rozhodnutie. Tvrdila, žeskutočnosť, že v súlade so ZSP v znení neskorších predpisov prerušila konanie o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci predpísania penále neznamená, že si právo predpísať penále neuplatnila včas, a
to dňa 26.04.2017, t. j. ešte pred uplynutím práva na predpísanie penále za október 2009 až december

2010. Uviedla, že z § 147 ods. 1 ZSP jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za
10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe § 241 ods. 1 ZSP v
znení neskorších predpisov sa ustanovenie § 147 ZSP vzťahuje aj na penále. Zo slovného spojenia
„právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie
poistného, povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní

poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Tým po formálnej
i materiálnej stránke naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. V tejto súvislosti upriamila
pozornosť aj na to, že zo žiadneho z ustanovení ZSP v znení neskorších predpisov ani len nepriamo
nevyplýva, že rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané, musí v rámci plynutia premlčacej doby
nadobudnúť aj právoplatnosť. Práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote
znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým,

že „predpíše poistné“, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak Sociálna poisťovňa predpíše
poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty,
účastník konania nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna
poisťovňa si svoje právo uplatnila včas. Tvrdila, že na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že rozhodnutie
vo veci predpísania poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v

prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia, rozhodujúci právny
askutkovýstavvčasevydaniaprvostupňovéhorozhodnutia,ktoréjepredmetomodvolaciehokonania.V
súvislosti s uvedenou námietkou poukázala aj na tú skutočnosť, že rovnaký právny názor zastáva v tejto
veci aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, t. j. že uplynutie desaťročnej
premlčacej lehoty je potrebné posudzovať k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, ktorým bolo penále predpísané. Poukázala na to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky je gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, a
preto je potrebné prihliadať v predmetnej veci aj na právny názor ministerstva - hoci jeho výklad právnej
normy, ktorú vytvoril, nie je pre súd záväzný, bližšie však objasňuje, čo viedlo zákonodarcu k tvorbe
určitej právnej normy, resp. ako treba určitú právnu normu interpretovať - tento právny názor vyslovil

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.9Sžso/94/2018 zo dňa 23.09.2019. Uviedla, že
právo predpísať penále sa podľa § 147 ods. 1 ZSP premlčí za desať rokov odo dňa splatnosti poistného,
za ktoré bolo penále predpísané - z uvedeného je podľa jej názoru zrejmé, že pri posudzovaní námietky
premlčania je rozhodujúci dátum splatnosti poistného, z ktorého bolo penále predpísané. Vzhľadom na
dátumy splatnosti poistného, za ktoré prvostupňový orgán predpísal žalobkyni penále prvostupňovým

rozhodnutím, považovala za zrejmé, že poistné za mesiac október 2009, bolo splatné dňa 08.11.2009
a teda premlčacia lehota by uplynula až 08.11.2019 - z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia
lehota ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia neuplynula, a preto penále, predpísané za sporné
obdobie, premlčané nebolo. Záverom poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžsk/65/2019 zo dňa 30.09.2020. Zotrvala na právnom názore, že nárok na predpísanie penále

za obdobie október 2009 až december 2010 nie je premlčaný a bol uplatnený lege artis, t. j. podľa
zákona. Žalobu žiadala zamietnuť. Nežiadala nariadenie pojednávania.

10. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.02.2023 opätovne zopakovala všetky argumenty, ktoré už vzniesla
v podanej žalobe. Zotrvala na podanej žalobe, ako aj na svojej žalobnej argumentácii. Žiadala, aby súd

žalobe vyhovel.

11. Žalovaná dupliku nepodala.

IV.
Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

19. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné
poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 142 ods. 1 ZSP, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za

kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 143 ods. 1 ZSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 240 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinnom od 01. apríla 2017, fyzickým osobám
a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré
neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas
alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená
v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 240 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z.z. účinnom od 01. januára 2018, predpísané
penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované
obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

24. Podľa § 147 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, právo predpísať
poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 241 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, na pokuty a na
penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

V.
Posúdenie veci správnym súdom26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch

uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých

veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

27. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod
pridelenou spisovou značkou 20Sa/32/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-20Sa/32/2022.

28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, §
13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa
stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

29. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.10.2022, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Prvostupňový
orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 ZSP v znení

neskorších predpisov predpísal žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie október
2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010,
penále v sume 3.812,84 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov, vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, respektíve do dňa začatia kontroly (t. j. do
dňa 26.04.2017). Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha.

30. Spornou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bola aplikácia § 147 ZSP v znení neskorších
predpisov, ktorý upravuje právny inštitút premlčania. Správny súd sa preto zameral na prieskum

predmetnej aplikácie § 147 ZSP v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti však správny súd
považuje za potrebné uviesť, že keďže žalobkyňa do skončenia odvolacieho konania námietku
premlčania práva predpísať penále nevzniesla, tak sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí ani nemohla
zaoberať právom predpísať penále z pohľadu jeho premlčania – uvedený postup žalovanej je podľa
správneho súdu plne v súlade so zákonom, pričom správny súd na námietku premlčania práva predpísať

penále, ktorá bola vznesená žalobkyňou v podanej žalobe, už nemôže prihliadať (§ 135 ods. 1 SSP).

31. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava
dňa 02.11.2016 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým predpísala žalobkyni ako
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a
poistné do rezervného fondu solidarity za mesiace október 2009 až december 2010 v celkovej sume
3.812,84 eur. Na základe odvolania žalobkyne, Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán,
vydala dňa 23.01.2017 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX pozmenila z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý

však nemal vplyv na výšku predpísaného poistného, ani na povinnosť žalobkyne túto dlžnú sumu
uhradiť. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.02.2017. Následne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX bolo na
základe žaloby podanej žalobkyňou preskúmavané Krajským súdom v Trnave, ktorý rozsudkom sp.zn. 20Sa/11/2017-64 zo dňa 23.03.2018 žalobu žalobkyne zamietol. Proti predmetnému rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sa/11/2017-64 žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší
súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29.01.2020 (právoplatné

dňa 06.03.2020).

32. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil aj to, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava dňa 03.05.2016 vydala rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXXXX, ktorým rozhodla, že žalobkyni ako
samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

nezaniklo dňa 30.09.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010 (uvedené rozhodnutie bolo vydané v dôsledku
toho, že Registračný list fyzickej osoby – odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.09.2009, ktorú predložila žalobkyňa Sociálnej
poisťovni, pobočka Trnava, bola považovaná za spornú). Na základe odvolania žalobkyne, Sociálna
poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, vydala dňa 21.09.2016 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX,
ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXXXX-XX/XXXXXX potvrdila. Rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2016. Dňa
29.05.2018 bol Sociálnej poisťovni, ústredie doručený protest prokurátora z krajskej prokuratúry
Bratislava, v ktorom prokurátor žiadal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXXXX-
XX/XXXXXX a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX ako nezákonné zrušiť.
Sociálna poisťovňa, ústredie podanému protestu prokurátora nevyhovela a dňa 26.06.2018 protest

prokurátora odstúpila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako dozornému
orgánu, na rozhodnutie vo veci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa
24.07.2018 vydalo rozhodnutie č. 16760/2018-M_OVP, ktorým protestu prokurátora nevyhovelo. Dňa
09.08.2018 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 16760/2018-M_OVP rozklad. Na základe podaného rozkladu minister práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky vydal dňa 05.10.2018 rozhodnutie č. 19557/2018-M_OSL, ktorým
zamietol rozklad žalobkyne a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej
republiky č. 16760/2018-M_OVP potvrdil. Rozhodnutie č. 19557/2018-M_OSL nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.10.2018. Dňa 11.12.2018 podala Krajská prokuratúra Bratislava žalobu, ktorou sa domáhala
súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo

dňa 21.09.2016. Podaním zo dňa 02.06.2021 vzala Krajská prokuratúra Bratislava žalobu späť, preto
Krajský súd v Bratislave dňa 29.09.2021 vydal uznesenie sp. zn. 7Sa/110/2018-132, ktorým predmetné
konanie zastavil. Keďže žalobkyňa podala dňa 11.11.2021 proti uzneseniu sp. zn. 7Sa/110/2018-132
kasačnú sťažnosť, v konaní pokračoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením
sp. zn. 7Ssk/26/2022 zo dňa 06.07.2022 kasačnú sťažnosť zamietol {uznesenie právoplatné dňa

05.08.2022).

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil taktiež to, že žalobkyňa v čase vydania
napadnutého rozhodnutia nebola sporiteľkou podľa osobitného predpisu.

34. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil aj to, že Trnavský samosprávny kraj
dňa 24.03.2006 rozhodnutím č. TA/2006/1903 vyhovel žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore:
všeobecné lekárstvo, so začiatkom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 01.04.2006;
rozhodnutímTrnavskéhosamosprávnehokrajač.TA/949/2009/OZaHF-004z03.08.2009boložalobkyni

dňom 30.09.2009 zrušené vyššie uvedené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
a zároveň Trnavský samosprávny kraj vyhovel žiadosti spoločnosti DK Praktik s r.o. (zastúpenej
žalobkyňou, so sídlom spoločnosti Za bránou 1/A, Smolenice) a povolil prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia - ambulancia, v kategórii lekár, v špecializačnom odbore: všeobecné lekárstvo, so začiatkom
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 01.10.2009. Z obsahu administratívneho spisu

správny súd zistil taktiež to, že žalobkyňa dňa 05.10.2009 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka
Trnava Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku týchto poistení 30.09.2009
(uvedená odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia 30.09.2009, ktorú predložila žalobkyňa Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, bola však

považovaná za spornú - žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo až dňa 31.12.2010 – viď. bod 32. odôvodnenia tohto
rozsudku).35. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil taktiež to, že žalobkyni bola Slovenskou
lekárskou komorou dňa 02.12.2005 vydaná licencia č. G./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo - z rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. LZA/

TT/0484/05 zo dňa 14.11.2014 vyplýva aj to, že licencia č. G./XX bola na základe žiadosti žalobkyne
zrušená až ku dňu 31.12.2014.

36. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení
alebo zániku sociálneho poistenia, o predpísaní poistného a o predpísaní penále v troch samostatných

konaniach. Otázky vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobkyne, respektíve zániku/nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby – žalobkyne a predpísania poistného boli už právoplatne
vyriešené v iných vyššie uvedených konaniach a v konaní o predpísaní penále sa už nemôžu
preskúmavať – v tomto smere teda žalovaná postupovala správne a zákonne, keďže z predmetných
právoplatných rozhodnutí pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.10.2023 sp. zn. 7Ssk/11/2021.

37. K námietkam žalobkyne správny súd uvádza nasledovné:

38. Z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak ZSP neustanovuje inak, pričom § 241 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov
ustanovuje, že na penále platí § 147 o poistnom primerane. Penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej
poisťovne dňom jeho predpísania formou rozhodnutia. K otázke okamihu vzniku pohľadávky na penále
správny súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/20/2013

zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého: „... je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále
nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre
vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je
predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č.
461/2003 Z. z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v

nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj
vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.“

39. Správny súd ďalej považuje za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/63/2019 zo dňa 29.11.2023, ktorý v časti svojho odôvodnenia

uviedol: „Kasačnému súdu neuniklo, že žalobkyňa ešte v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky namietla,
že predpísané poistné je premlčané. Zrejme kvôli použitému zrušovaciemu dôvodu sa správny súd
nezaoberal otázkou, či žalovaná túto otázku posúdila správne. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia
sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn.

1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa
citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej
na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po
uplynutítejtodobynamietnuťpremlčanietohtoprávavovzťahukpoistnému,ktorédouplynutiatejtodoby
nebolopredpísané(hociajneprávoplatnevydaným)rozhodnutímpobočky.Tentoprávnynázorjepodľa§

466 ods. 3 SSP záväzný aj pre senáty kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od tohto
právneho názoru mal odkláňať. Ako však uviedla už žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, premlčacia
doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od splatnosti poistného, ktorá nastáva spravidla
ôsmym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí
(§ 143 ods. 1 cit. zák.). V prerokúvanej veci pobočka svojím rozhodnutím predpísala najstaršie poistné

za február 2008, ktoré podľa citovaných ustanovení bolo splatné najskôr 8. marca 2008. Premlčané
by tak bolo najskôr 8. marca 2018 a ak bolo predpísané rozhodnutím pobočky vydaným 19. februára
2018, stalo sa tak pred jeho premlčaním.“ Uvedené možno analogicky použiť aj na predpísanie penále
v prejednávanej veci (správny súd poukazuje na uvedené najmä z dôvodu lepšieho pochopenia toho,
prečo sú námietky žalobkyne nedôvodné, a to z opatrnosti, aj keď žalobkyňa námietku premlčania práva

Sociálnej poisťovne predpísať penále nevzniesla v administratívnom konaní).

40. Ďalej má správny súd za to, že inštitút premlčania procesného práva predpísať poistné alebo penále
podľa § 147 ods. 1 ZSP je legislatívne jednoznačne upravený a pri použití, či už gramatického výkladuprávnej normy alebo logického výkladu právnej normy nie je pochýb o tom, že úmyslom zákonodarcu
bolo ustanoviť premlčaciu lehotu, a nie prekluzívnu lehotu, práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné
alebo penále. Správny súd je jednoznačne toho názoru, že pri uplatnení procesného práva Sociálnej

poisťovne podľa § 147 ods. 1 ZSP postačuje samotné vydanie písomného rozhodnutia o poistnom
alebo penále (prvostupňového rozhodnutia pobočkou), t. j. premlčacia desaťročná lehota ustanovená
pre uplatnenie práva (oprávnenia) Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále sa viaže ku dňu
vydania rozhodnutia o predpísaní poistného (v rámci vecnej príslušnosti Sociálnej poisťovne podľa §
178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod a § 179 ods. 1 písm. b) ZSP). To znamená, že premlčanie práva Sociálnej

poisťovne podľa § 147 ods. 1 ZSP sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o poistnom alebo
penále. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, kedy by Sociálna poisťovňa, pobočka v okamihu
vydania prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného nevedela určiť, či právo predpísať poistné
alebo penále sa nepremlčí a to napríklad v dôsledku podania odvolania účastníkom konania. Následne
by mohla nastať situácia, kedy by ani Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový správny orgán,
nevedela rozhodnúť o námietke premlčania poistného alebo penále uplatnenej účastníkom konania v

rámcipodanéhoodvolaniavzhľadomnato,ževčasevydaniadruhostupňovéhorozhodnutiabynevedela
určiť, kedy bude toto rozhodnutie doručené účastníkovi konania a teda kedy nadobudne právoplatnosť.

41. K otázke ohľadne toho, či žalovaná mala alebo nemala prihliadať ex offo na prípadné premlčanie
predpisovaného penále, správny súd poukazuje na bod 24. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020, v ktorom kasačný súd vyslovil nasledovný právny
názor „Pokiaľ krajský súd založil svoj záver o tom, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia práve z dôvodu, že správny orgán neprihliadol ex offo na prípadné
premlčanie predpisovaného penále, kasačný súd dal za pravdu sťažovateľke (Sociálnej poisťovni),
že takúto povinnosť nemala, pretože právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva,

ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt.“ Rovnako aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/64/2018 zo dňa 29.01.2020 výslovne vyplýva, že námietku
premlčania musí účastník konania v konaní vo veciach sociálneho poistenia uplatniť, z čoho je zrejmé,
že na námietku premlčania Sociálna poisťovňa neprihliada „ex offo“. Správny súd poukazuje aj na
to, že v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa 26.02.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež

dospel k právnemu záveru, že „Správne orgány nemali možnosť v rámci administratívneho konania
zaoberať sa námietkou premlčania, ktorá im nebola žalobcom vznesená do právoplatného skončenia
veci žalovanou.“ Vzhľadom na uvedené správny súd považuje námietky žalobkyne za nedôvodné.

42. K otázke uplynutia premlčacej lehoty správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018, ktorý v odôvodnení uviedol: „proti
rozhodnutiu prvého stupňa možno podať odvolanie (§ 215 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom v čase správneho konania) a toto odvolanie má odkladný účinok (ods. 5). Podaním
odvolania začína odvolacie konanie, v ktorom správny orgán prvého stupňa vykonáva úkony uvedené
v § 216 zákona o sociálnom poistení, prípadne doplní dokazovanie. V zmysle § 218 zákona o

sociálnom poistení odvolací orgán doplní dokazovanie, prípadne odstráni zistené nedostatky. Z
uvedeného je zrejmé, že odvolacie konanie môže trvať dlhšiu dobu, pričom druhostupňový správny
orgán preskúmava rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda len vo vzťahu k veci, o ktorej
rozhodol prvostupňový správny orgán. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne
včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového

rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo
úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí,
aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný
deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad, podľa ktorého
by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého

stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie,
z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného. V druhostupňovom správnom konaní správny
orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho
vydania (§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.).“

43. Záverom správny súd z opatrnosti (navyše) poukazuje aj na to, že vzhľadom na dátumy splatnosti
poistného, za ktoré prvostupňový orgán predpísal žalobkyni penále prvostupňovým rozhodnutím (dňa
26.04.2017), je zrejmé, že poistné za mesiac október 2009 bolo splatné dňa 08.11.2009, a teda
premlčacia lehota by uplynula až 08.11.2019. Z uvedeného teda podľa správneho súdu jednoznačnevyplýva, že desaťročná premlčacia lehota ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia neuplynula,
a preto penále, predpísané za sporné obdobie, premlčané nebolo.

44. V dôsledku vyššie uvedených skutočností správny súd považoval všetky námietky žalobkyne za
nedôvodné.

45. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil

nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako ani predchádzajúceho postupu správnych orgánov,
súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).