Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100252
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., právne
zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky,
so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OdVS-29-1/2024 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 22.11.2023 bol náčelníkom štábu strategického plánovania Generálneho štábu OS SR
vypracovanýnávrhnaprepusteniežalobcuakoprofesionálnehovojakazoslužobnéhopomeruzdôvodu,
že na základe rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR č. VeVZRK-EL9/4 - 100 - 4/223
zo dňa 04.07.2023 v spojení s rozhodnutím Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany

SR o odvolaní č. SEĽUZ - 283 - 10/2023 - OdSP zo dňa 11.10.2023 bol žalobca uznaný ako trvalo
nespôsobilý výkonu štátnej služby. Návrh skončiť štátnu službu žalobcu prepustením zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka bol odôvodnený s poukazom na § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015
Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“). Žalobca vyjadril nesúhlas s návrhom s tým,
že rozhodnutie o určení nespôsobilosti na výkon štátnej služby považuje za nezákonné a mieni sa
domáhať zrušenia tohto rozhodnutia prostredníctvom súdu.

2. Oznámením č. PÚ - EL233/1 - 3 - 1101/2023 - 4.OdPČ-1 zo dňa 28.11.2023 bolo žalobcovi oznámené,
že dňa 28.11.2023 bol doručený návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákon č. 281/2015 Z. z. a žalobca bol s poukazom na ustanovenie § 33
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) vyzvaný, aby sa v lehote piatich kalendárnych dní od doručenia oznámenia
vyjadril. Žalobca zároveň v potvrdení, ktoré tvorí prílohu uvedeného oznámenia, svojím podpisom

potvrdil, že bol oboznámený s tým, že dňa 28.11.2023 začalo konanie o jeho prepustení zo služobného
pomeru.Vo vyjadrení zo dňa 06.12.2023 žalobca uviedol, že rozhodnutie, ktorým bola konštatovaná
jeho nespôsobilosť a je podkladom a dôvodom začatia konania o prepustení zo služobného pomeru,
považuje za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že prieskumu zákonnosti rozhodnutí o nespôsobilostina výkon štátnej služby sa domáha v súdnom konaní, v ktorom zároveň žiada o priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Žiadal preto, aby konanie o prepustení zo služobného pomeru bolo prerušené
do skončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej

komisie o nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Zároveň žalobca žiadal, pre prípad ak návrhu
na prerušenie konania nebude vyhovené, o vydanie rozhodnutia o prepustení na konci zákonom
stanovenej lehoty, nakoľko do toho času môže súd priznať správnej žalobe odkladný účinok a zabrániť
vzniku škody.

3. Následne riaditeľ personálneho úradu Ozbrojených síl SR (ďalej len „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) personálnym rozkazom č. 14 365 zo 20.12.2023 podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015
Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe s tým,
že služobný pomer sa skončí dňa 16.01.2024, pretože žalobca je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu
službu. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že z rozhodnutia prieskumnej komisie
a Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR vyplýva, že žalobca je nespôsobilý

vykonávať štátnu službu, pretože bolo objektívne preukázané, že zmeny v zdravotnom stave žalobcu
sú závažné a podmieňujú trvalú zmenu jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby.
Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 zákona č.
281/2015 Z. z. uviedol, že nenastal ani jeden z dôvodov, ktorý by mal za následok prerušenie konania
o prepustení, ktorého sa žalobca vo svojom vyjadrení domáhal. Zároveň ešte uviedol, že nedisponuje

oprávnením uvážiť, či v prípade naplnenia dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.
rozhodne o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru alebo nie, pretože prepustenie
je povinným zákonným následkom po vykonanom prieskumnom konaní, ktorého výsledkom bolo
rozhodnutie so záverom „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.
z. podmienku zdravotnej spôsobilosti musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas výkonu štátnej služby.

4. Z potvrdenia o doručení personálneho rozkazu zo dňa 16.01.2024 vyplýva, že žalobcovi bol doručený
uvedený personálny rozkaz, žalobca ho prevzal, ale odmietol podpísať potvrdenie o jeho prevzatí.

5. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. OdVS - 29 - 1/2024 zo dňa 21.02.2024, ktorým žalovaný
s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
personálny rozkaz č. 14 365 zo dňa 20.12.2023.

6. Žalovaný uviedol, že niektoré odvolacie námietky žalobcu nesúvisia s meritom veci, preto na ne

neprihliadal. Ďalej uviedol, že žalobca musí v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.
ako profesionálny vojak spĺňať podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. c) až g), k) a l) zákona č. 281/2015
Z. z. po celý čas výkonu štátnej služby, medzitým aj podmienku, že je zdravotne spôsobilý, psychicky
spôsobilý a fyzicky zdatný. Podľa žalovaného vznikol zákonný obligatórny dôvod na skončenie štátnej
služby prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe. Žalovaný

poukázal na to, že podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR je
žalobca trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, čím bol naplnený obligatórny dôvod rozhodnutia o
prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru.

Správna žaloba – žalobné body

7. Žalobca podal v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho konania, zrušenia rozhodnutia
žalovaného a priznania náhrady mzdy. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany
SR, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozkazu a pre rozhodnutie žalovaného, je napadané správnou
žalobou na Správnom súde v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 20Sas/10/2023. Žalobca
odkázal na obsah podanej správnej žaloby v tejto veci. Žalobca namietal, že za účelne vymyslenú
diagnózu bol uznaný za zdravotne nespôsobilého pre ďalší výkon štátnej služby s najvyšším stupňom

nespôsobilosti písmenom „D“, a to v rozpore s prílohou vyhlášky Ministerstva obrany SR č. 426/2015
Z. z. v znení č. 50/2022 Z. z. v čase rozhodovania, ale najmä so v súčasnosti platnou a účinnou
vyhláškou Ministerstva obrany SR č. 446/2022 Z. z., konkrétne na str. 44 prílohy č. 1 vyhlášky
Ministerstva obrany SR č. 446/2022 Z. z. nie je uvedený žiadny stupeň zdravotnej spôsobilosti vovzťahu k diagnóze žalobcu. Preto podľa žalobcu bolo otázne, na základe čoho prieskumná komisia
vyhodnotila jeho zdravotnú spôsobilosť ako „najhoršiu“. Žalobca uviedol, že bol na psychologickom
posúdení súkromne, o čom predkladá najaktuálnejšiu lekársku správu z psychiatrie ÚVN zo dňa

27.12.2023, ktorá potvrdzuje závery psychologického posudku zo dňa 25.09.2023, a teda žalobca je
„bez psychopatologických symptómov“, preto je zdravotne spôsobilý. Podľa žalobcu sa zistenia uvedené
v rozhodnutí Ústrednej vojenskej lekárskej komisie nezakladajú na objektívne zistenom zdravotnom
stave žalobcu. Nie je možné, že rôzni psychológovia pri skúmaní psychickej zdravotnej spôsobilosti
tej istej osoby dospejú k absolútne protichodným záverom. Podľa žalobcu lekárske správy a posudky

jeho zdravia vykazujú známky nekonzistentnosti a nekoherentnosti, nielen s podkladmi od veliteľov,
ale aj so samotným konaním žalovaného, nakoľko nielen poveril žalobcu za veliteľa ročníka, ale stal sa aj
náčelníkom skupiny na základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin (od 01.10.2021, ale počas
prieskumného konania ho žalovaný prevelil z útvaru z Martina na generálny štáb do Bratislavy). Takto
postupoval jeho zamestnávateľ napriek tomu, že od apríla 2022 vedel, že prebieha prieskumné konanie
zisťujúce jeho zdravotný stav.

9. Žalobca ďalej namietal, že rozkaz mu bol doručený počas jeho práceneschopnosti, a teda
počas ochrannej doby. Prepustenie počas práceneschopnosti považoval žalobca za nezákonné
a diskriminačné. Poukázal na to, že Zákonník práce v ustanovení § 64 ods. 1 písm. a) stanovuje jeden
z mnohých prípadov, kedy nemôže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

je práve aj v čase, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz,
čo bol aj prípad žalobcu. Zároveň žalobca poukázal na zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej službe),
ktorý taktiež v ust. § 76 ods. 1 písm. a) upravuje jeden z mnohých prípadov, kedy nemôže zamestnávateľ
dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, a to taktiež práve v čase, keď je štátny zamestnanec

uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Žalobca uviedol, že obdobne je to
aj pri zamestnancovi na základe zákona vo verejnom záujme. V tejto súvislosti poukázal na to, že odlišne
a diskriminačne je to upravené v zákone č. 281/2015 Z. z., ktorý v ust. § 86 ods. 1 stanovuje zákaz
prepustenia v ochrannej dobe, ale iba pri organizačnej zmene (§ 83 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015
Z. z.). Nikde však nie je uvedené, že je zákaz prepustenia žalobcu počas práceneschopnosti, a to

aj z dôvodu, že predtým bol uznaný prieskumnou komisiou za zdravotne nespôsobilého. V zákone
č. 281/2015 Z. z. absentuje definícia pojmu ochranná doba a zároveň v ustanovení § 217 zákona č.
281/2015 Z. z. nie je uvedená odvolávka na ustanovenie § 64 Zákonníka práce. Podľa žalobcu ide
o evidentnú diskrimináciu profesionálnych vojakov voči ostatným zamestnancom. Použitím ust. § 64
Zákonníka práce na základe analógie sa odstráni diskriminácia a aj v prípade profesionálnych vojakov

bude práve aj doba práceneschopnosti, počas ktorej žalobca dostal rozkaz o prepustení zo služobného
pomeru, aplikovateľná napriek tomu, že v ust. § 217 zákona č. 281/2015 Z. z. nie je uvedený odkaz
na ustanovenie § 64 Zákonníka práce.

10. Žalobca namietal porušenie § 4 zákona č. 281/2015 Z. z. tým, že bol diskriminovaný a nebola mu

poskytnutá ochrana ako je poskytovaná iným zamestnancom inými právnymi predpismi – Zákonník
práce, zákon o štátnej službe. Podľa žalobcu v tejto časti nie je zákon č. 281/2015 Z. z. v súlade s inými
právnymi predpismi SR, čo nemôže byť na príťaž žalobcu. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie
§ 2a ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 a 6 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že mu nie je známy žiadny
takýto evidentný „zaujatý“ postup žalovaného, to znamená nepozná z armády žiadny iný prípad
kedy by žalovaný postupoval voči zamestnancovi obdobne a berie to ako psychický nátlak na jeho
osobu odhliadnuc od toho, že ide evidentne o diskriminačné zaobchádzanie. V tejto súvislosti žalobca
odkázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/190/2021 zo dňa 06.12.2022. Podľa

žalobcu pri zistení zdravotnej nespôsobilosti bol žalovaný povinný žalobcovi (pri prvom zistení) oznámiť
zníženie spôsobilosti, k čomu nedošlo, a teda došlo k procesnému pochybeniu. Žalovaný postupoval
úplne opačne a žalobcu povýšil, resp. prevelil z vojenského útvaru na generálny štáb, čiže konanie
žalovaného, a to aj vzhľadom na jeho ďalšie pokyny, napr. vysielanie na služobné cesty, podrobenie sa
previerke na NBÚ, nepotvrdzujú, že diagnóza žalobcu bola taká ako sa mu pripisuje. Žalobca poukázal

aj za na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/107/2017 zo dňa 11.10.2017 týkajúce
sa neplatnosti výpovede danej služobným úradom štátnemu zamestnancovi.11. Podľa žalobcu žalovaný neprihliadol na všetky ostatné listinné dôkazy a obmedzil sa iba na odkaz
na rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR. Zároveň žalovaný
neprihliadal na svoje absolútne kontradiktórne správanie sa voči žalobcovi (povýšenie, preradenie

z vojenského útvaru na generálny štáb). Žalobca ďalej poukázal na to, že od roku 2022 do 12/2023 (PN),
resp. do 01/2024 (do prepustenia) naďalej vykonával riadne a zodpovedne svoju prideľovanú prácu
a úlohy.

12. Žalobca sa v rámci petitu správnej žaloby domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania

náhrady mzdy, pričom si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na ustanovenie § 83 ods. 1 písm. b) zákona č.
281/2015 Z. z. s tým, že ide o obligatórny dôvod na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka

zo služobného pomeru. Služobný úrad sa o obligatórnom dôvode na prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru dozvedel až dňa 28.11.2023, kedy mu bol doručený návrh na prepustenie zo služobného
pomeru. Všetky námietky žalobcu namierené na postupy žalovaného voči jeho osobe (vysielanie
na služobné cesty, vyžadovanie bezpečnostnej previerky tretieho stupňa, prevelenie na vyšší stupeň
riadenia - generálny štáb Ozbrojených síl SR) je potrebné považovať za irelevantné a bezpredmetné,

nesúvisiace s predmetom sporu. Žalovaný až do doručenia právoplatného rozhodnutia o odvolaní
voči rozhodnutiu prieskumnej komisie musel voči žalobcovi postupovať v zmysle platných zákonov
a interných predpisov a nemohol voči žalobcovi postupovať inak ako voči iným profesionálnym vojakom,
pretože by sa dopustil zjavnej diskriminácie. Neobstojí tvrdenie, že žalovaný vedel o zdravotných
problémoch žalobcu dlhšie, nakoľko až doručením rozhodnutia o odvolaní voči rozhodnutiu prieskumnej

komisie sa žalovaný dozvedel o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu a až týmto dňom mohol
voči žalobcovi začať administratívne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka.

14. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s tým, že všetky žalobné body, ktoré žalobca v správnej
žalobe uviedol, sa týkajú výhradne rozhodnutia prieskumnej komisie, ktorým bol žalobca uznaný
za nespôsobilého vykonávať štátnu službu. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby poukazuje
na svoj zdravotný stav, na aktuálne lekárske správy a na nesprávne závery prieskumnej komisie, ktoré
ale s predmetom sporu vôbec nesúvisia.

15. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa doručenia personálneho rozkazu, tak žalovaný uviedol, že žalobca
bol profesionálnym vojakom, ktorého právne postavenie komplexne upravuje zákon č. 281/2015 Z. z..
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 217 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. s tým,
žežalobcomvsprávnejžalobeuvádzanéustanoveniepojednávajúceoochrannejdobe-§64Zákonníka

práce - sa v zmysle tohto ustanovenia v prípade profesionálnych vojakov neaplikuje. Zákon č. 281/2015
Z. z. možno z právneho hľadiska považovať za lex specialis k Zákonníku práce (lex generalis).
Žalovaný poukázal na zásadu lex specialis derogat legi generali s tým, že zákon č. 281/2015 Z. z.
rieši samostatne problematiku ochrannej doby, a preto sa ustanovenia Zákonníka práce na prípad
žalobcu jednoznačne nemôžu aplikovať. Zákon č. 281/2015 Z. z. komplexne rieši všetky právne

vzťahy vojakov, preto je vylúčená akákoľvek komparácia s iným zákonom pojednávajúcim o ochrannej
dobe. Zákon o štátnej službe upravuje právne postavenie štátnych zamestnancov a je absurdné,
aby sa porovnali tieto dva právne predpisy, resp. práva vyplývajúce profesionálnym vojakom/štátnym
zamestnancom z právnych predpisov vzťahujúcich sa na nich. Navyše zákon o štátnej službe sa
v zákone č. 281/2015 Z. z. nachádza len ako odkaz v poznámkach v šiestich prípadoch vzťahujúcich

sa na inú problematiku (vojenský ombudsman a vedúci štátny zamestnanec) a nie na problematiku
ochrannej doby. Na žalobcu sa preto nemôžu vzťahovať ustanovenia iných predpisov pojednávajúce
o ochrannej dobe a je nepochybné, že žalovaný bol oprávnený doručiť žalobcovi personálny rozkaz
aj počas jeho práceneschopnosti.

16. Žalobca podľa žalovaného nemohol byť diskriminovaný vo vzťahu k štátnym zamestnancom,
resp. zamestnancom žalovaného, keďže žalobca bol profesionálnym vojakom, ktorý by mohol byť
diskriminovaný len vo vzťahu k iným profesionálnym vojakom, teda v porovnateľnej skupine, v ktorej
sú porovnateľné podmienky, čo žalovaný poprel. Všetci profesionálni vojaci majú rovnaké postavenie(s výnimkou hodnosti) a žalovaný poprel priamu alebo nepriamu diskrimináciu medzi vojakmi. V § 4
ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. je priamo odvolávka na antidiskriminačný zákon, ktorý musí žalovaný
pri prístupe k jednotlivým vojakom dodržiavať a žiadnej diskriminácie sa voči žalobcovi žalovaný v tomto

prípade nedopustil. Na prípad žalobcu sa nemôžu aplikovať iné ustanovenia Zákonníka práce ako tie,
ktorésúuvedenév§217zákonač.281/2015Z.z.,aužvôbecsananehonemôžuaplikovaťustanovenia
zákona o štátnej službe, nakoľko zákon č. 281/2015 Z. z. rieši právne postavenie profesionálnych
vojakov komplexne. Ak by bol aj iný profesionálny vojak v obdobnej situácii ako žalobca, postupoval by
žalovaný rovnako.

17. Podľa žalovaného rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov obsahujú všetky formálne
a obsahové zákonné náležitosti, je v nich uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými
úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodovali. Orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v intenciách príslušných
zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne

závery.Rozhodnutiasúzrozumiteľnéanáležiteodôvodnené.Podľažalovanéhoniejedôvodnazrušenie
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

18. Pokiaľ žalobca v petite správnej žalobe žiadal, aby súd priznal náhradu mzdy, žalovaný uviedol,
že správny súd nie je oprávnený o takejto žiadosti rozhodnúť, nakoľko správne súdy v zmysle SSP

rozhodujú len o zákonnosti rozhodnutí a nie sú oprávnené uložiť povinnosť žalovanému nahradiť mzdu
žalobcovi. Preto tento návrh považoval žalovaný za irelevantný.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

19. V podanej replike žalobca uviedol, že predvolanie žalobcu na prieskumnú komisiu zo dňa 16.06.2023
neobsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti s tým, že bol určený skorý termín prieskumnej
komisie na 04.07.2023, nakoľko predvolanie bolo žalobcovi doručené 22.06.2023. Žalobca poukázal
aj na to, že bol hospitalizovaný za účelom komplexného zhodnotenia psychického zdravotného stavu
s cieľom skúmania jeho zdravotného stavu na základe záverov psychologičky a nie na základe

prejavov, napr. nevhodného, neštandardného správania. Ďalej žalobca uviedol, že k psychologickým
správam, na ktoré sa odvoláva žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí, považuje za potrebné uviesť,
že sú mätúce a protichodné. Žalobca uviedol, že závery posúdenia jeho zdravotného stavu sú
nekonzistentné a nekoherentné so správaním žalovaného ale aj ďalších osôb, napr. posádkového
lekára. Žalobca poukazoval na to, že sa podrobil bezpečnostnej previerke, ktorej súčasťou je posúdenie

zdravotného stavu vrátane psychologického posúdenia a tomuto sa podrobil s pozitívnym výsledkom,
teda mu bol udelený Národným bezpečnostným úradom certifikát na stupeň „Tajné“. Žalobca označil
správy lekárov za neobjektívne a nedôvodné. Poukazoval aj na to, že každoročne od roku 2021
bol zdravotne posudzovaný posádkovým lekárom s výsledkom „A“, čo znamená spôsobilý výkonu
štátnej služby, a to aj po roku 2022. Namietal potom protichodné správanie posádkovej lekárky

s tým, že prieskumné konanie bolo iniciované na základe jej návrhu. Návrh na vykonanie prieskumnej
komisie nebol podaný v súlade s § 100 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., pretože žalobca nebol
vôbec dočasne práceneschopný pre chorobu alebo úraz a ani po 5-dňovej hospitalizácii nebol
žiadnou z lekárok vypísaný ako práceneschopný. Žalobca namietal, že mu v rámci prieskumného
konania jeho zdravotného stavu nebol sprístupnený celý administratívny spis na nahliadnutie. Opätovne

poukazoval na úkony žalovaného, ktoré vykonal, a to, že žalobcu prevelil z vojenského útvaru
Martin na Generálny štáb v Bratislave, teda podľa žalobcu je nelogické, aby bol ktokoľvek prevelený
na vyšší stupeň riadenia ak je preskúmavaný po zdravotnej stránke. Žalobca žiadal, aby si súd
vyžiadal jeho kompletný osobný a zdravotný spis. Žalobca poukazoval aj na to, že v osobnom
spise žalobcu nie sú záznamy o nejakom jeho neštandardnom konaní. Poukazoval na to, že pri

každoročnom hodnotení dosahoval hornú hranicu hodnotenia, teda mal dobré výsledky. Za nepravdivé
označil žalobca tvrdenie žalovaného, že sa o zdravotných problémoch žalobcu dozvedel až doručením
druhostupňového rozhodnutia prieskumnej komisie, pretože samotné prvostupňové rozhodnutie bolo
doručované nielen veliteľovi ale aj do osobného spisu na personálny úrad. Žalobca predložil do konania
psychologické posudky, s ktorými sa ale prieskumná komisia ani odvolací orgán nezaoberali a rovno

ich zamietli, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie. Žalobca nebol ani raz
uznaný za práceneschopného z dôvodu diagnózy, pre ktorú bol uznaný za nespôsobilého na výkon
štátnej služby. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že správna žaloba obsahuje dôvody, ktoré
sa týkajú rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR. Sám žalovanýuvádza, že personálny rozkaz je založený na výsledku prieskumnej komisie a na rozhodnutí Ústrednej
vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR, teda na týchto rozhodnutiach je personálny rozkaz
priamo závislý, a preto správny súd musí prejudiciálne vyhodnotiť zákonnosť rozhodnutí Ústrednej

vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR. Súd nemôže hodnotiť personálny rozkaz izolovane,
ale musí posudzovať jeho zákonnosť v širšom kontexte podaného žalobného návrhu. V prípade,
že by sa súd nezaoberal zákonnosťou rozhodnutí Ústrednej vojenskej lekárskej komisie a prieskumnej
komisie, išlo by o neúplné zistenie skutkového stavu a neúplne zistenie zákonnosti personálneho
rozkazu potvrdeného žalovaným rozhodnutím. Žalobca zároveň uviedol, že ak by žalovaný alebo súd

vyhodnocovali toto podanie žalobcu tak, že ide o rozširovanie správnej žaloby, ide o nepravdivé tvrdenie
resp. úvahu, pretože tieto tvrdenia sú známe z už doložených resp. vyžiadaných písomnosti a nejde
o nové skutočnosti ale len o ich zhrnutie. Žalobca predložil znalecký posudok znalca G. H. E., G.,
odbor Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality č. 5/2024 do dňa
03.05.2024.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

20. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že replika žalobcu sa netýka predmetu sporu, nakoľko žalobca
v nej uvádza skutočnosti súvisiace s jeho zdravotným stavom. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie
o odvolaní voči rozhodnutiu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR a rozhodnutie

žalovaného o odvolaní podanom proti personálnemu rozkazu sú každé výsledkom samostatného
administratívneho konania, ukončeného samostatným individuálnym správnym aktom a tieto sú určené
na samostatný prieskum správnym súdom. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca podal samostatnú
správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej
komisie Ministerstva obrany SR. Podľa žalovaného prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom

je posúdenie zákonnosti rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej komisie o nespôsobilosti žalobcu
na výkon štátnej služby, ale nerieši prejudiciálnu otázku vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu. Žalovaný
zotrval na tom, že bol daný obligatórny dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a že postup
ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú zákonné.

Ďalšie vyjadrenie žalobcu

21. V ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci personálny
rozkazsúnezákonné,nakoľkonespĺňajúvšetkyzákonomstanovenénáležitostiabolivydanénazáklade
účelového a tendenčného konania lekárov a priamych nadriadených žalobcu, ktorí na žalobcu vyvíjali

nedôvodný tlak, čo preukazuje podľa žalobcu aj predložený znalecký posudok, na závery ktorého
odkázal. V ďalšom podaní žalobca predložil znalecký posudok C. C. I., znalca v odbore Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria č. 10/2025 zo dňa 28.10.2025, na závery ktorého odkázal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Uznesením sp. zn. 3S/21/2024 zo dňa 01.07.2025 správny súd prerušil toto súdne konanie
do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ssk/63/2025, v ktorom
bolo rozhodované o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici
vydanému v konaní vedenom pod sp. zn. 20Sas/10/2023, v ktorom správny súd preskúmal rozhodnutie

Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa
11.10.2023,ktorýmbolopotvrdenérozhodnutieprieskumnejkomisieMinisterstvaobranySRč.VeVZRK-
EL9/4-100-4/2023 zo dňa 04.07.2023 o zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby
profesionálneho vojaka (rozsudok sp. zn. 20Sas/10/2023 zo dňa 25.02.2025). Proti uvedenému
rozhodnutiu správneho súdu o prerušení konania podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú následne vzal

späť a kasačný súd preto uznesením sp. zn. 7Ssk/89/2025 zo dňa 28.10.2025 kasačné konanie zastavil.
Uznesením sp. zn. 3S/21/2024 zo dňa 16.01.2026 správny súd následne rozhodol o pokračovaní
v súdnom konaní podľa § 100 ods. 3 SSP.

23. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP

na deň 21.01.2026. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu predniesol časť argumentácie uvedenej
v správnej žalobe a v podanej replike. Uviedol, že pri preskúmaní zdravotnej a psychickej spôsobilosti
žalobcu nebolo prihliadané na aktuálne lekárske správy a nálezy ale za rozhodujúci bol braný kolaps,
ktorý nastal v júni 2014. Boli stanovené diagnózy bez toho, aby bol záver diagnosticky podložený.Odkázal na znalecké posudky, ktoré podľa žalobcu spochybňujú závery, ktoré boli prijaté. Ďalej právny
zástupca žalobcu citoval časť záverov zo znaleckého posudku C. C. I. č. 10/2025. Poukázal na vnútornú
nelogickosť a rozporuplnosť konania žalovaného, ak v čase prieskumu zdravotného stavu žalobcu

bol tento prevelený z Martina do Bratislavy. Podľa žalobcu bol postup žalovaného nekonzistentný,
nakoľko žalobca bol testovaný na zbrojný preukaz a bol aj podrobený bezpečnostnej previerke,
pričom v rámci hodnotenia jeho zdravotného stavu nebolo vysporiadané sa dostatočne ani s dôkazmi
predkladanými žalobcom v tomto smere. Ďalej poukázal na to, že žalobca bol posádkovým útvarovým
lekárom vyhodnotený ako zdravotne spôsobilý a že rozhodnutia prieskumných komisií sú nedostatočne

odôvodnené. Poukázal na rozpor záverov s predloženými znaleckými posudkami a navrhol aj prípadnú
konfrontáciu lekárov Ústrednej vojenskej nemocnice s psychológom a psychiatrom, ktorí vypracovali
znalecké posudky, ktoré žalobca predložil do konania. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal žiadne
nevhodné ani neprimerané správanie žalobcu a žalobca bol dlhodobo uznaný za zdravotne spôsobilého.
Neboli ani preukázané žiadne záznamy o trestoch, žiadne pokarhania alebo prípadne upozornenie
pred tým, ako žalobca začal byť odosielaný na preverenie jeho zdravotného stavu. Žalobca sa podrobil

výzve na absolvovanie posúdenia jeho zdravotného stavu a je pravdou, že keby sa nepodrobil, tak
zrejme by mu bol daný príkaz na podrobenie sa, ale žalobca nemal žiadne zdravotné problémy, preto
nebol dôvod na nepodrobenie sa vyhodnotenia jeho zdravotného stavu. Ďalej právny zástupca žalobcu
uviedol, že je pravdou, že rozhodnutia prieskumných komisií boli samostatným predmetom prieskumu
v konaní pred Správnym súdom v Banskej Bystrici aj v konaní pred Najvyšším správnym súdom SR, ale

v tejto súvislosti uvádza, že voči týmto rozhodnutiam bola podaná ústavná sťažnosť. Ďalej poukazuje
na to, že podľa žalobcu nebola splnená prekážka res iudicata, teda nejde o totožnú vec tak ako sú
požiadavky na totožnosť vecí vymedzené a taktiež mal za to, že aj v tomto súdnom konaní sa správny
súd musí zaoberať aj tou argumentáciou žalobcu, ktorou napáda rozhodnutia prieskumných komisií,
nakoľko správny súd nie je viazaný iným rozhodnutím správneho súdu v inej veci, správny súd musí

vykonať vlastné dokazovanie, a teda sa musí ako s prejudiciálnou otázkou zaoberať aj rozhodnutiami
prieskumných komisií. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol požiadavky na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy ako aj správneho súdu, uviedol, že zotrváva na podanej správnej
žalobe a žiadal, aby správny súd rozhodol v zmysle petitu správnej žaloby. Poverená zástupkyňa
žalovaného uviedla, že žalovaný zotrváva na písomných vyjadreniach a že námietky žalobcu smerujú

vočirozhodnutiamprieskumnejkomisieaÚstrednejvojenskejlekárskejkomisieapredmetomprieskumu
v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru, pričom išlo o obligatórny dôvod na prepustenie. Podľa žalovaného
sú rozhodnutia zákonné a dostatočne odôvodnené, preto navrhla správnu žalobu zamietnuť. Právny
zástupca žalobcu následne ešte uviedol, že si nevie predstaviť, ako by procesne správny súd konal, ak

by si opomenul vyhodnotiť rozhodnutia prieskumných komisií a nastolil otázku, že bude ťažké naprávať
nezákonný stav, ak by Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti zrušil rozhodnutia správnych
súdov, ktorými boli preskúmané rozhodnutia prieskumných komisií. Poverená zástupkyňa žalovaného
k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedla, že ak by správny súd zamietol správnu žalobu a žalobca
by podal kasačnú sťažnosť, tak existuje odkladný účinok kasačnej sťažnosti. V rámci záverečného slova

právny zástupca žalobcu uviedol, že odkazuje na prednes na dnešnom pojednávaní ako aj na písomné
prednesy a navrhuje správnej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného náhradou trov konania. Poverená
zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že žalovaný sa pridržiava písomných
vyjadrení aj prednesu na pojednávaní a navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

24. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a
z dôvodov podanej správnej žaloby (§135 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je
nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

25. Podľa § 1 zákona č. 281/2015 Z. z.; (1) Tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov
(ďalej len "štátna služba") a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného
pomeruprofesionálnychvojakov.(2)Naprávnevzťahyprofesionálnychvojakovprivýkoneštátnejslužby
sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

26. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 281/2015 Z. z.; (1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s
občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu
štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované vsúvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby. (2) V súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej

skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.(3) Výkon
práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.

27. Podľa § 83 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z.; Štátna služba profesionálneho
vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru
(ďalej len „prepustenie“), a) ak v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a
nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený alebo podľa právoplatného rozhodnutia
prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, b) podľa právoplatného rozhodnutia

prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, alebo, ak sa na neho vzťahoval pri
prijatí do štátnej služby § 16 ods. 10 a podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo
nespôsobilývykonávaťštátnuslužbualebofunkciu,doktorejjeustanovený,akvodseku7niejeuvedené
inak. (7)Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa neuplatní, ak služobný úrad so súhlasom profesionálneho
vojaka požiada ministra o súhlas na ponechanie profesionálneho vojaka v štátnej službe a minister

tento súhlas služobnému úradu udelí. Služobný úrad, ktorého sa súhlas podľa prvej vety týka, ponechá
profesionálneho vojaka vo funkcii alebo ho ustanoví do funkcie, ktorej výkon nie je na ujmu jeho zdravia.

28. Podľa § 16 ods. 1, 2 a 10 zákona č. 281/2015 Z. z.; (1) Do štátnej služby možno prijať občana, ak
a) požiadal o prijatie do štátnej služby,

b) ku dňu prijatia do štátnej služby dosiahol najmenej 18 rokov veku,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d) má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a štátne
občianstvo štátu, ktorý je
1. členským štátom Európskej únie, alebo

2. členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom
je Slovenská republika,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) je bezúhonný,
g) je spoľahlivý,

h) ovláda štátny jazyk,
i) dosiahol vzdelanie na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, do ktorej má byť po skončení prípravnej
štátnej služby ustanovený; to neplatí, ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý počas prípravnej štátnej
služby absolvuje vysokoškolské štúdium, na ktoré bol prijatý,
j) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby

podľa osobitného predpisu,
k) je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný,
l) spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom, ak sú požadované na výkon funkcie, do ktorej
bude ustanovený vo Vojenskom spravodajstve,
m) ku dňu prijatia do štátnej služby skončil činnosti, ktorých vykonávanie je obmedzené alebo zakázané

podľa § 12 a ku dňu prijatia do štátnej služby skončil, prerušil alebo pozastavil výkon činností, ktorých
vykonávanie je zakázané podľa § 13
n) nie je voči nemu vedené trestné stíhanie,
o) súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,
p) úspešne absolvoval prijímacie konanie.

(2) Podmienky podľa odseku 1 písm. c) až g), k) a l) musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej
služby. (10) Služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) môže so súhlasom ministra výnimočne prijať do
štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva aj občana, ktorý nespĺňa podmienky zdravotnej
spôsobilosti a fyzickej zdatnosti.

29. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.; Konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a) sa
nezačne v ochrannej dobe, ak je
a) profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť
nespôsobil úmyselne alebo v dôsledku požitia alkoholu alebo užitia inej omamnej alebo psychotropnejlátky a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu poskytnutú
v dobe dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz až do jej skončenia,
b) profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke, keď je profesionálny vojak na

rodičovskej dovolenke, počas ktorej má nárok na materské podľa osobitného predpisu, alebo keď sa
osamelý profesionálny vojak trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky.

30. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.; (1) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri
vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú aj ustanovenia § 1 ods. 4, § 15, 16, § 17 ods. 1 a 3, §

18, § 19 ods. 1, § 20, § 32 až 35, § 37, § 38a, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 6, 7 a 11, § 48 ods. 7 a 8, § 49
ods. 4, § 75 ods. 3, § 85 ods. 2 a 3, § 86 ods. 2, § 90 ods. 1, 2, 7, 8 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 ods.
3, § 93, § 94 ods. 1, § 97 ods. 4, § 99, 117, 118, § 122 ods. 4, § 129 až 132, § 136 ods. 1, § 137 ods.
1, ods. 4 písm. b) a c), ods. 5 písm. a), b), i) a j), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až e), g) a h), ods.
3 písm. c) a d), ods. 4 až 6, § 144 ods. 1 a 2, § 144a ods. 1 písm. a), c) až f), ods. 2 písm. b), c) a f), §
146, § 150, § 152 ods. 4 a 5, § 152a, § 152b, § 160, 161, § 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182

až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2, § 192 až 198, § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, §
221 a 222 Zákonníka práce.

31. Podľa § 64 ods. 1Zákonníka práce; (1) Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v
ochrannej dobe, a to

a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia,
b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol zamestnanec

povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon
mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol
zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení
z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,
c)vdobe,keďjezamestnanecuvoľnenýnavýkondobrovoľnejvojenskejprípravy,napravidelnécvičenie

alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") podľa osobitného
predpisu,
d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od
oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom,
najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej

dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa
osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky,
e) v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
f) v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne
nespôsobilým na nočnú prácu.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe prednášal aj námietky, ktoré sa týkali rozhodnutia Ústrednej
vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ - 283 - 10/2023 - OdSP zo dňa 11.10.2023,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR č. VeVZRK-EL
9/4 - 100 - 4/2023 zo dňa 04.07.2023 o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu zo zdravotných

dôvodov. Žalobca pritom v správnej žalobe sám uvádzal, že prieskumu uvedených rozhodnutí sa
domáhal samostatne podanou správnou žalobou, v konaní vedenom na Správnom súde v Banskej
Bystricipodsp.zn.20Sas/10/2023.Opodanejsprávnejžalobežalobcusprávnysúdrozhodolrozsudkom
sp. zn. 20Sas/10/2023 zo dňa 25.02.2025 (právoplatný dňa 04.03.2025), ktorým uvedené rozhodnutia
komisií zrušil a vec vrátil prieskumnej komisii Ministerstva obrany SR na ďalšie konanie. Na základe

kasačnej sťažnosti Ministerstva obrany SR Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 6Ssk/63/2025
zo dňa 25.09.2025 (právoplatný dňa 25.10.2025) zmenil rozsudok správneho súdu tak, že správnu
žalobu žalobcu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania na správnom súde
a kasačnom súde. Z uvedeného je preto zrejmé, že rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu žalobcu
v súvislosti so zdravotnou spôsobilosťou na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, ktoré boli

podkladom pre rozhodnutie žalovaného a personálny rozkaz, napadnuté žalobcom v tomto súdnom
konaní, boli samostatným predmetom súdneho prieskumu a správny súd musí rešpektovať výsledky
uvedeného súdneho konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici v spojení s kasačným
konaním vedeným na Najvyššom správnom súde SR. Pokiaľ by správny súd opätovne vyhodnocovalnámietky žalobcu týkajúce sa procesu vyhodnotenia jeho spôsobilosti na výkon štátnej služby, správny
súd by sa neprípustne opätovne zaoberal otázkou, ktorá už bola právoplatne vyriešená. V tomto
súdnom konaní žalobca jednoznačne vymedzil v správnej žalobe predmet súdneho prieskumu, a to

rozhodnutie žalovaného, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného
pomeruprofesionálnehovojaka.Predmetomprieskumuvtomtosúdnomkonanípretonebolirozhodnutia
prieskumnej komisie a Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR týkajúce sa
vyhodnotenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka. V zmysle
ustanovenia § 27 ods. 1 SSP je správny súd na návrh žalobcu oprávnený pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy,zktoréhopreskúmavanérozhodnutievychádzalo,akbolopreňskôrvydanérozhodnutiezáväzné
a nebolo ho možné samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. V tomto prípade
ale rozhodnutie, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádzalo, a ktoré preň bolo záväzné v otázke
zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, bolo samostatným
predmetom súdneho prieskumu, a preto nebol dôvod na postup podľa § 27 ods. 1 SSP. Preto žalobné

námietky, ktoré žalobca vznášal vo vzťahu ku konaniu prieskumnej komisie a Ústrednej vojenskej
lekárskej komisie Ministerstva obrany SR, ako aj vo vzťahu k ich rozhodnutiam o nespôsobilosti žalobcu
na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné a nesúvisiace
s týmto súdnym konaním.

33. Žalobca ďalej namietal doručenie personálneho rozkazu počas trvania práceneschopnosti a
poukazoval v tejto súvislosti na to, že zákon č. 281/2015 Z. z. nedefinuje pojem ochrannej doby
a neodvoláva sa v ustanovení § 217 ods. 1 na ustanovenie § 64 Zákonníka práce, ktorého analogickej
aplikácie sa žalobca domáhal, a namietal aj diskrimináciu profesionálnych vojakov v porovnaní
s inými zamestnancami, u ktorých je vylúčené skončenie pracovného alebo služobného pomeru

počas ochrannej doby, ktorú predstavuje aj doba práceneschopnosti. Aj tieto žalobné námietky
správny súd vyhodnotil za nedôvodné. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z. vyplýva, že
predmetom úpravy tohto zákona je štátna služba profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré
súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov, pričom na
právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce len

v tom prípade, ak to ustanovuje tento zákon. Z citovaného ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č.
281/2015 Z. z., ktoré taxatívne vymedzuje ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú
na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby, vyplýva, že toto ustanovenie
neodkazujenaprimeranúaplikáciuustanovenia§64Zákonníkapráce,ktoréobmedzujezamestnávateľa
podať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, pričom touto ochrannou dobou je aj doba, keď je

zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz (ak si túto neschopnosť
úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok), a taktiež v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu
až do dňa ich skončenia. Žalobca sám v správnej žalobe uvádza, že ustanovenie § 217 ods. 1 zákona
č. 281/2015 Z. z. neodkazuje na aplikáciu § 64 Zákonníka práce. Nemožno súhlasiť s argumentáciou

žalobcu, že pokiaľ takéto obmedzenie zakotvuje Zákonník práce, prípadne aj zákon o štátnej službe
a zákon o výkone práce vo verejnom záujme, ide o diskrimináciu profesionálnych vojakov pokiaľ
zákon č. 281/2015 Z. z. takéto obmedzenie pre skončenie služobného pomeru a definíciu ochrannej
doby neobsahuje, prípadne neodkazuje na primeranú aplikáciu ustanovenia § 64 Zákonníka práce.
Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že úprava štátnej služby profesionálnych

vojakov v zákone č. 281/2015 Z. z. je komplexná a pokiaľ bolo úmyslom zákonodarcu primerane
aplikovať niektoré ustanovenia Zákonníka práce, tak tieto sú taxatívne v § 217 ods. 1 zákona č. 281/2015
Z. z. vymedzené. Štátna služba profesionálnych vojakov je charakteristická tým, že na tento druh štátnej
služby sú kladené prísnejšie kritériá, a preto je dôvodný aj prísnejší náhľad zákonodarcu pri vymedzení
podmienok skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka. Z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona

č. 281/2015 Z. z. je pritom zrejmé (na čo poukazuje aj samotný žalobca), že zákonodarca osobitným
spôsobom obmedzil konanie o prepustení profesionálneho vojaka v ochrannej dobe, ktorú za týmto
účelom aj vymedzil, ale len pre dôvod skončenia služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a) zákona
č. 281/2015 Z. z., teda z organizačných dôvodov.

34. Žalobca nespochybňuje, že sa na neho po celú dobu výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka
vzťahovala podmienka zakotvená v ustanovení § 16 ods. 1 písm. k) zákona č. 281/2015 Z. z. a to,
že profesionálny vojak musí byť zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný. Preto ak
podľaprávoplatnéhorozhodnutiaprieskumnejkomisiejetrvalonespôsobilývykonávaťštátnuslužbu,boldaný obligatórny dôvod na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného
pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. a k prepusteniu žalobcu došlo práve
v súlade s týmto ustanovením. Samotné konanie o prepustení zo služobného pomeru bolo iniciované

až potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu, teda
v súlade s týmto ustanovením. Správny súd nedospel k záveru, že by žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
postupoval diskriminačne, nakoľko bol daný zákonný dôvod na jeho prepustenie.

35. Pokiaľ žalobca poukazoval na znalecký posudok č. 5/2024 zo dňa 03.05.2024, G. H. E., G.,

odbor Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality k tomuto správny
súd považuje za potrebné uviesť, že ide o závery znaleckého posudku, ktoré sa týkajú vyhodnotenia
zdravotného stavu žalobcu, čo sa netýka merita tú prejednávanej veci. To platí aj pre ďalší znalecký
posudok C. C. I., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria č. 10/2025 zo dňa
28.10.2025. Správny súd nepovažoval za potrebné ani vykonanie dokazovania konfrontáciou lekárov
ÚVN a znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky predložené žalobcom, taktiež nepovažoval za

potrebné vyžiadať si osobný a zdravotný spis žalobcu, nakoľko predmetom prieskumu v tomto súdnom
konaní neboli rozhodnutia, ktoré sa týkali posúdenia zdravotného stavu žalobcu.

36. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby správny súd priznal žalobcovi náhradu mzdy. Správny
súd k tomuto návrhu uvádza, že v správnom súdnictve správny súd na základe všeobecnej správnej

žaloby preskúmava zákonnosť rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy (§ 2 a § 6 SSP), pričom
výsledkom meritórneho (vecného) prieskumu je pri všeobecnej správnej žalobe len zamietnutie
správnej žaloby, zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo zrušenie správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie (príp. aj rozhodnutia orgánu verejnej správy
1. stupňa) v intenciách § 190 a § 191 SSP, príp. peňažná moderácia podľa § 192 SSP. Správny súd

preto nemá právomoc rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy.

37. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že proti rozhodnutiu
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým bol zmenený rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici
vo veci týkajúcej sa prieskumu rozhodnutí o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby

profesionálneho vojaka podal ústavnú sťažnosť a nastolil otázku následkov v prípade, že by Ústavný
súd SR uznal ústavnú sťažnosť za dôvodnú, k tomu správny súd uvádza, že v prípade, že by nastala
takáto situácia, tak žalobcovi právny poriadok priznáva príslušné prostriedky ochrany jeho práv, resp.
reparácie zásahu do jeho práv.

38. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo
na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.