Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013341
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123013341.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkýň: 1./ Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H., 2./ Y. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H., obidve
zastúpené JUDr. Mgr. Petrom Staríčkom, advokátom, Nábrežná 859/11, Bardejov, IČO : 52 405 800
proti žalovaným: 1./ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, H., 2./ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. Y.,

I., obaja zastúpení Mgr. Ing. Máriusom Hričovským, Dr. Oec., advokátom, Gorkého 15, Bratislava, IČO:
37 925 687 o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1./,2./ proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 26. júna 2025, sp. zn. 64C/42/2024-340 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania ( výrok II.) potvrdzuje.
Žalobkyne 1./, 2./ majú voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II.
Súd priznáva žalobkyniam 1./ a 2./ voči žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyne sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by

súd uložil žalovaným povinnosť vypratať nehnuteľnosti: stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby:
rodinný dom, situovanú na adrese C. G. I. XX, XXX XX H., umiestnenú na pozemku parcely registra „C“
s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 173 m2, a pozemok
parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 319 m2, evidované v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX, okres: Bratislava I, Obec: H.-G. I., katastrálne územie: Staré mesto ( ďalej len „ nehnuteľnosti“)

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa 16.06.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa
17.06.2025, zobrali žalobkyne svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť dôvodiac, že
žalovaní ku dňu 31.05.2025 opustili nehnuteľnosti a ukončili ich vypratanie, ktoré bolo predmetom sporu.
Žalovaní zavinili začatie vedenia sporu a opustením nehnuteľnosti ku dňu 31.05.2025 tieto vypratali a
vydali žalobkyniam, čím uznali žalobkyňami uplatnený nárok.

1.2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1 C.s.p.. Nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby
došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ustanovenia § 251 , § 256 ods. 1, §
257, § 262 ods. 1, C.s.p.. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods.1 C.s.p. je

súd povinný skúmať, či niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. Zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto je irelevantné, či išlo o dôvodne podanú žalobu. Prizastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale či
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Mal zato, že zastavenie konania zavinili žalovaní, a

to tým, že v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti,
ktorej splnenia sa žalobkyne domáhali splnili, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkýň voči
žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom
súd rozhodol vo výroku II. uznesenia. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na
aplikáciuustanovenia§257C.s.p.. Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutévzmysle§262ods.2

C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu to proti výroku II. o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaní 1./,2./ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) C.s.p. a žiadali aby odvolací súd
uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že súd im prizná voči žalobkyniam 1./ a 2./ nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% a alternatívne tak, že súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania.
2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podali žalobcovia dňa 19.12.2023
bez právneho dôvodu vzhľadom na to, že nájomný vzťah, upravený nájomnými zmluvami zo dňa
2.7.2020 a následne 20.12.2022 trval. Ukončený bol až výpoveďou doručenou žalovaným dňa

29.12.2023. V tom čase mali žalovaní preplatok na nájomnom vo výške 10.750,- €.
Keďže žalobcovia odmietli nájomné vrátiť, považovali žalovaní za oprávnené nehnuteľnosť užívať na
základe uhradeného nájomného. O nájomné a celkové finančné vyporiadanie prebieha v predmetnej
veci spor na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/l 20/2024. Na výzvu Okresného súdu Martin
súdu sa sporové strany pokúsili dospieť k mimosúdnej dohode, ktorej súčasťou malo byť aj

dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti. K uzatvoreniu takejto dohody však nikdy nedošlo a nedošlo ani
k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti. Počas rokovaní o Mimosúdnej dohode žalobcovia pristúpili
napriek prebiehajúcemu sporu na Mestskom súde Bratislava IV k svojpomocnému uchopeniu tým, že
vymenili zámky v čase neprítomnosti žalovaných v nehnuteľnosti a tým, im znemožnili dostať sa do nej.
Žalovaní sa o tom, že sa už nedostanú do nehnuteľnosti dozvedeli dňa 4.5.2025 keď zistili, že nemôžu

otvoriť bránku do dvora a videli časť svojich osobných vec í vyhodených v predzáhradke. Žalobcovia
ich prinútili aby si najnevyhnutnejšie veci odniesli pod ich dohľadom s tým, že časť vecí im neumožnili
odniesť vzhľadom na krátkosť času, ktorý im bol poskytnutý. Žalovaní teda v rozpore s bodom 13.
uznesenia nesplnili dobrovoľne žalobný návrh ale boli v procese svojpomocného/útočného uchopenia a
následného vyhrážania sa zničením ich osobných vecí žalobcami prinútení nehnuteľnosť opustiť. V tejto

veci žalovaní podali trestné oznámenie na žalobkyne dňa 9.5.2025 na 00 PZ Bratislava 1, Lermontovova
ulica.
2.2. Ďalej uviedli, že uchopovacia (útočná) svojpomoc je v režime Občianskeho zákonníka neprípustná
a môže vyústiť do zodpovednostných vzťahov podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
a právny poriadok by takémuto postupu nemal poskytovať a ani neposkytuje právnu ochranu. Podanie

žaloby na vypratanie nehnuteľnosti bolo podané v čase, kedy nájomná zmluva platila a vypovedaná bola
ažpopodanížalobynavypratanienehnuteľnosti.Napriektomu,ženeexistovalnapodaniežalobyprávny
dôvod a Výpoveď nájomnej zmluvy bola snahou žalobcov pripraviť žalovaných o finančné prostriedky,
po podaní žaloby pristúpili žalobcovia k „Výkonu spravodlivosti“ tým, že svojpomocne vec prevzali
pod svoju kontrolu a pod hrozbou zničenia hodnotných vecí vo vlastníctva žalovaných ich vyhnali z

nehnuteľnosti, a teda vykonali rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľnosti pred samotným rozhodnutím
súdu v predmetnej veci a teda vystupovali v roli nielen súdu ale aj súdneho exekútora. S poukázaním
na § 256 ods. 1 C.s.p. zastavenie konania zavinila teda strana žalobcov tým, že použili nedovolené
svojpomocné/útočné uchopovanie ako náhradu riadneho konania pred súdom a keď vyhnali žalovaných
z nehnuteľnosti a následne stiahli svoju žalobu. Zastavenie konania zavinili žalobcovia, a to tým, že

v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, ktorej
splnenia sa žalobcovia domáhali, si použitím uchopovacej svojpomoci a pod vyhrážkou zničenia majetku
vynútiliodžalovaných.ZáverompoukázalinazáveryvrozhodnutíNSSRsp.zn. 2Obo/33/2000opoužití
svojpomoci a mali zato, že v tomto prípade išlo o použitie útočnej svojpomoci po tom, čo sa v predmetnej
veci začali dva súdne spory, čiže v žiadnom prípade nešlo o bezprostredne hroziaci zásah do práva.

3. Žalobkyne 1./,2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1./,2./ uviedli, že žalovaní v odvolaní
priamo zavádzajú a uvádzajú nepravdivé informácie. Poukázali nato, že v Oznámení o vyprataní
nehnuteľnosti zo dňa 19.06.2025, samotní potvrdili, že „žalobný návrh bol v plnom rozsahu naplnený“, čoinými slovami znamená, že žalovaná povinnosť bola splnená a žalovaní neuviedli žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd prvej inštancie rozhodnúť inak, ako rozhodol. Navrhli napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať im voči žalovaným aj náhradu trov odvolacieho konania.

3.1. Stav, keď bolo nutné podať žalobu na súd, zavinili samotní žalovaní ktorí jednak poškodili predmet
nájmu a jednak neplatili riadne za užívanie nehnuteľností. Pokiaľ ide o skutkový stav v danej veci,
faktom je, že k inštalácii vykurovacieho telesa došlo neodborne, bez papierov (revíznych správ), v
rozpore s protipožiarnymi predpismi - nehnuteľnosť na niečo také nebola ani naprojektovaná. Steny boli

následne v dôsledku takto nainštalovanej piecky a jej používania zadymené a čierne od sadzí, čím došlo
k poškodeniu predmetu nájmu. Mestský súd Bratislava IV v spore o nariadenie neodkladného opatrenia
(momentálne už právoplatne skončenom) rozhodnutím č. k. 40C/1/2025 - 52 zo dňa 31.01.2025 v
tomto smere prisvedčil argumentácii žalobcov, stotožnil sa s tým, že išlo o ohrozujúci stav na mieste
samom a neodkladné opatrenie nariadil. A žalovaní sa proti tomuto rozhodnutiu súdu ani neodvolali,
pretože zjavne vedeli, že takéto ich konanie nemôže obstáť (čo im však nebránilo spoliehať sa na

predlžovanie času rozhodnutia v ďalších súvisiacich konaniach a čím dlhšie nehnuteľnosti užívať bez
zaplatenia). Zo spomínaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení je tiež zrejmé, že žalovaní zatiahli do
sporov aj susedu p. S. v dôchodcovskom veku (77 rokov), doslova ju zmanipulovali, táto im dobrovoľne
poskytovala káblami istý čas el. energiu a vodu - až Mestský súd Bratislava IV tomuto konaniu
ohrozujúcemu bezpečnosť v radovej zástavbe na mieste samom neodkladným opatrením zabránil. K

odpojeniu žalovaných od energií totiž došlo zákonnou cestou a na základe toho, že predovšetkým
žalovaní už nemali žiaden právny titul na užívanie nehnuteľností a ani ho nepreukázali dodávateľom
energií. Navyše žalovaní aj po odpojení od energií uviedli do omylu nového dodávateľa, ktorého oslovili,
keď požiadali o opätovné pripojenie a doložili za týmto účelom ako podklad už v tom čase ukončenú
Nájomnú zmluvu (o jej ukončení pritom vedeli).

3.2. Tvrdenia žalovaných o realizácii akejsi „uchopovacej právomoci“ sú takisto v hrubom rozpore
so skutočným stavom. Stav bol taký, že žalovaní fyzicky opustili nehnuteľnosť (susedia žalobcov
informovali, že si brali so sebou mechy naplnené osobnými vecami a viacero dní ich nevideli),
nehnuteľnosť bola v zanedbanom stave, susedia upozornili vlastníkov (žalobcov), že v záhrade burina

prerastá cez pozemok, všade je špina, začína sa šíriť smrad z vody v bazéne, kde bola hniloba,
po záhrade bolo vidno behať potkany. Išlo o realizáciu zákonných práv žalobcov, a nie o nejakú
„uchopovaciu právomoc“, ako sa to v odvolaní snaží opisovať druhá strana, ale o oprávnenie vlastníkov
a aj o predchádzanie ďalším škodám. Žalovaným bolo umožnené sa vysťahovať, nikto im v tom nijako
nebránil ani im veci nezničil, len žalovaná 1./ stále konala tak, aby bolo z jej pohľadu možné čo i len

potenciálne žalobcom narobiť ďalšie a ďalšie problémy a obštrukcie, doslova sa vysmievala žalobcom
a chovala sa arogantne.

3.3. Ďalej uviedli, že žalovaní podávali účelové a nedôvodné trestné oznámenia, a to viaceré - a všetky
s rovnakým výsledkom, žiaden protiprávny čin nebol preukázaný pričom žalobcovia odmietajú, že by

sa dopustili čohokoľvek protiprávneho. Stav (aj v súvisiacich v súdnych konaniach) bol taký, že so
žalovanými sa nedalo nijako rozumne dohodnúť, dlhodobo neplatili za užívanie nehnuteľností a by sa
v tejto situácii dokonca mohla položiť otázka, či naopak z ich strany nešlo o neprípustnú „uchopovaciu
právomoc“ - keď niekto vedome, aj keď vie, že nemá platný právny titul na užívanie nehnuteľností,
tieto naďalej, hoci aj bez právneho titulu, užíva. Konanie žalovaných je nutné vyhodnotiť aj ako hrubé

zneužívanie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi a takémuto ich konaniu nemožno poskytnúť
ochranu. Niet dôvodu, prečo by žalovaní za takéto svoje konanie nemali znášať aj povinnosť nahradiť
žalobcom v plnom rozsahu trovy konania. Zhrnúc teda platí, že zastavenie konania v tomto prípade
procesne zavinili žalovaní, ktorí nehnuteľnosti dlhodobo odmietali vypratať a odišli z nich až v čase
po začatí súdneho konania (resp. v jeho priebehu), keď žalobcovia boli nútení najprv podať žalobu o

vypratanie na súd a riešiť situáciu takýmto spôsobom.

4. Žalovaní nevyužili svoje právo a repliku nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o nároku na náhrade

trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ nie je dôvodné.6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6.1. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil a vec aj náležitým
spôsobom odôvodnil; vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania. Žalovaní, tým, že v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť
vypratať nehnuteľnosti, ktorej splnenia sa žalobkyne domáhali splnili, zavinili zastavenie konania. V
konaní nebol tvrdený a súd ani sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia §v 257 C.s.p..
Odvolací súd sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia.

7.1. V posudzovanej veci žalovaní 1./,2./ procesne zavinili zastavenie konania v dôsledku čoho sú
povinní v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania žalobcom 1./,2./. Pojem „procesné
zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné

interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom
je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je
možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
„procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). V zásade pri späťvzatí žaloby, zastavenie konania má na

svedomí strana žalobcu. Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku
správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 569/2017). Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie
žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu,

teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v
meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/1/2014).

7.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie prijal záver, že v danom prípade je daná
zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania daná na strane žalovaných. V prejednávanej veci je

zrejmé, že žalobkyne podali na súd dňa 19.12.2023 žalobu ktorou sa domáhali voči žalovaným 1./,2./
vypratanie nehnuteľnosti. Po podaní žaloby, konkrétne dňa 31.5.2025 prišlo zo strany žalovaných 1./,2./
k vyprataniu nehnuteľnosti bez toho, aby zo strany súdu prvej inštancie prišlo k meritórnemu prejednaniu
veci. Zo správania žalovaných je teda zrejmé, že splnili žalovaný nárok žalobcov, uznali jeho dôvodnosť
bez toho, aby súd prvej inštancie mal možnosť predmetný nárok meritórne prejednať.

8. Žalovaní v odvolaní namietali, že žaloba na vypratanie nehnuteľnosti bola podaná bez právneho
dôvodu ( pozri odsek 2.1.). Súd prvej inštancie správne daný prípad posudzoval len z procesného
hľadiska, a to teda kto zavinil zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby neprišlo zo strany žalobcov
svojvoľne, ale práve z dôvodu správania žalovaných. Súd prvej inštancie ani nemohol preskúmavať

dôvodnosť žaloby, nakoľko v danom prípade by musel už prejednávanú vec posúdiť aj z pohľadu
hmotného práva ( Občianskeho zákonníka), čiže by musel vec meritórne posúdiť. Rozhodujúce v danom
prípade je len, že zo strany žalovaných 1./,2 prišlo k vypratanie nehnuteľnosti, čo malo za následok, že
žalobcovia vzali žalobu späť, a preto zavinenie za zastavenie konania bolo daná na strane žalovaných.

8.1. Nedôvodná je aj obrana žalovaných uplatnená prvý krát až v odvolaní, že nesplnili dobrovoľne
žalobný návrh ,ale boli v procese svojpomocného/útočného uchopenia a následného vyhrážania sa
zničením ich osobných vecí žalobcami prinútení nehnuteľnosť opustiť a preto zastavenie konania zavinili
žalobcovia ( pozri odsek 2.2.). Obrana žalovaných zostala však len v rovine ničím nepodloženýchtvrdení, keďže žalovaní v tomto smere dôkazy počas konania na súde prvej inštancie nezaložili.
Za dôkazy preukazujúce toto tvrdenie nemožno považovať Emailovú komunikáciu zo dňa 9.5.2025 a
10.5. 2025, ani Trestné oznámenie zo dňa 9.5.2025 priložené k odvolaniu ( č.l. 352 spisu), keďže sa

jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p.. V zmysle citovaného ustanovenia
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedená emailová komunikácia a
trestné oznámenie ako listinné dôkazy mohli žalovaní použiť v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia.
Vzhľadom na dátum ich vyhotovenia ( 9.5.2025, resp. 10.5.2025) mohli byť uplatnené počas konania
na súde prvej inštancie, k čomu nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho
uvedenia zavinením z nedbanlivosti, čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tieto listinné dôkazy
neprihliadol. Odvolaciemu súdu neuniklo, že žalovaní 1./,2./ sa vyjadrovali k späťvzatiu žaloby podaním

doručeným súdu 9.6.2025 ( č.l. 334 spisu), kde útočnú svojpomoc pri vyprataní nehnuteľnosti vôbec
nespomenuli,alenaopakuviedli,že„...........žepredmetnánehnuteľnosťboladňa31.5.2025žalovanými
vyprataná a je plne pod kontrolou žalobkýň. Žalovaní do predmetnej nehnuteľnosti nemajú žiaden
prístup, nedisponujú klúčmi ani nijakou možnosťou vstupu do nehnuteľnosti. Vypratanie nehnuteľnosti
bol predmetom snahy žalovaných o mimosúdne vysporiadanie vzájomných záväzkov a pohľadávok v

spore vedenom na OS Martin.....“ . Obsah podania je v rozpore s ich tvrdeniami v odvolaní o svojpomoci
žalobcov, čím sa odvolaciemu súdu obrana žalovaných v rámci odvolacieho konania javí ako účelová,
s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.2. Ďalšími námietkami žalovaných 1./,2./ sa odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože

tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach
konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán
konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,
IV. ÚS 112/05).

9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa nároku na náhradu trov konania ( výrok II.) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia 1./,2./ mali v odvolacom konaní plný
úspech, preto im vznikol voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).