Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123347875
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123347875.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXXX/XX, G. H., zastúpenej právnym zástupcom: Petruška & partners s.r.o.,
so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 47254882, proti žalovaným: 1. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/XX, J. G. I., 2. maloletý K. I., nar. X.XX.XXXX, a 3. maloletý K. I., nar. XX.XX.XXXX, žalovaní
v 2. a v 3. rade bytom u matky, L. M. F. XXXX/X, E., žalovaní v 2. a v 3. rade zastúpení matkou

ako zákonnou zástupkyňou: B. E., D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M. F. XXXX/X, E., všetci žalovaní
zastúpení právnym zástupcom: LEGAL PRO s. r. o., so sídlom Novomestská 5, Trnava, IČO: 55478387,
o zaplatenie 19.700,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.566,68 eura do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.566,66 eura do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.566,66 eura do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade

v rozsahu 1/3.

V. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade
v rozsahu 1/3 .

VI. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 3. rade
v rozsahu 1/3 .

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazuvupomínacomkonaní,doručenýmOkresnémusúduBanská
Bystricadňa22.6.2023,sadomáhalažalobkyňaodžalovanýchv1.ažv3.radezaplateniasumy19.700,-
eur, od každého podiele 1/3, titulom neuhradenej časti záväzku zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných v 1. až v 3. rade. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania. Veci bola pridelená spisová značka 36Up/952/2023.

2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od zmluvného vzťahu žalobkyne a právneho predchodcu
žalovaných v 1. až v 3. rade založeného ústnou zmluvou o pôžičke, od úmrtia dlžníka, od zodpovednosti
žalovaných v 1. až v 3. rade dedičov za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva s tým, žepredmetný dlh poručiteľa bol aj zahrnutý do pasív dedičstva po zomrelom dlžníkovi. Žalobkyňa uviedla,
že dňa 13.11.2021 (v žalobe nesprávne uvedený rok 2022) poskytla D. I., nar. XX.X.XXXX (zomr.
X.X.XXXX) sumu 21.500,- eur a dňa 15.11.2021 sumu 22.600,- eur, t. j. spolu 44.100 eur, z ktorých

jej vrátil D. I. iba časť, konkrétne dňa 24.11.2021 splátku v sume 18.400,- eur, dňa 18.3.2022 splátku
v sume 6.000,- eur, pričom ku dňu smrti bol žalobkyni dlžný zvyšných 19.700,- eur. Žalobkyňa viackrát
kontaktovala dedičov zomrelého dlžníka, avšak k úhrade zvyšku dlhu nedošlo napriek tomu, že tento
dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva po zomrelom D. I. tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu
Trnava sp. zn. 19D/54/2022, Dnot 89/2022, z ktorého je zrejmé, že nie všetci traja žalovaní zdedili

majetok po poručiteľovi každý v podiele po 1/3. Zároveň citovala z uznesenia NSSR sp. zn. 4M Cdo
18/2009 zo dňa 22.7.2010

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci v upomínacom konaní platobným rozkazom sp.
zn. 36Up/952/2023 zo dňa 7.9.2023, proti ktorému podali všetci traja žalovaní včas odpor s vecným
odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov), o čom Okresný súd Banská Bystrica upovedomil
žalobkyňu, a vyzval ju, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), čo žalobkyňa využila.

4. Žalovaný v 1. rade a žalovaní v 2. a v 3. rade uviedlo vo svojich odporoch proti platobnému rozkaz
skoro totožný text. Všetci navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a pre nedostatok ich pasívnej
vecnej legitimácie. Namietali existenciu žalobkyninho nároku čo do dôvodu aj výšky, pretože žalobkyňa
nepreukázala existenciu svojho nároku, resp. právny titul jeho vzniku, pretože z predloženého výpisu
z bankového účtu žalobkyne je zrejmé len to, že z jej strany boli na bankový účet poručiteľa D. I.

posielané peňažné prostriedky. Žalobkyňa však nepreukázala, že malo ísť o pôžičku, nepreukázala
ani jej splatnosť, ani iné dojednania. Z dôkazov predložených žalobkyňou nie je zrejmé, za akým
účelom boli peňažné prostriedky posielané na bankový účet poručiteľa, ani na aký účel mali byť
použité. Žalobkyňa mala s poručiteľom v minulosti spoločné podnikateľské aktivity, ktoré realizovali
prostredníctvom spoločnosti CARLUX, s. r. o., IČO 45900566 (nesprávne uvedené: 45800566), ktorej

jediným konateľom a spoločníkom bol žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade, aj žalovaní v 2. a v 3. rade
(resp. ich zákonná zástupkyňa ako bývalá partnerka poručiteľa) mali vedomosť, že peňažné prostriedky
boli určené pre spoločnosť CARLUX, s.r.o., pričom bankový účet D. I. mal byť iba platobným miestom.
Z uvedeného dôvodu namietol žalovaný v 1. rade aj žalovaní v 2. a v 3. rade svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní, a navrhli vypočuť žalovaného v 1. rade a zákonnú zástupkyňu žalovaných

v 2. a v 3. rade. Súčasne odkázali na uznesenie NSSR sp. zn. 5 Cdo 156/2008 zo dňa 1.4.2009,
podľaktorého,zaradeniedlhudopasívdedičstvanepreukazujeexistenciudlhu,nezakladáprávoveriteľa
na jeho vymáhanie, ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietali premlčanie dlhu.

5. Žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, okrem iného, aj z dôvodu, že predmetná pohľadávka bola

riadne prihlásená do dedičského konania po poručiteľovi, počas ktorého konania nebola zo strany
dedičov žiadnym spôsobom napádaná, resp. spochybňovaná táto pohľadávka ani do právneho dôvodu,
ani do výšky, avšak napriek tomu, aj napriek ústnym prísľubom zo strany žalovaného v 1. rade,
nebol žalobkyni predmetný dlh uhradený, a v súčasnosti spochybňujú žalovaní dokonca už aj nárok
žalobkyne. Predmetné peniaze poskytla žalobkyňa poručiteľovi na základe ústnej zmluvy o pôžičke

prevodom na jeho osobný bankový účet, z ktorého dôvodu navrhla vypočuť seba a svedka A. I. B.,
K., ktorý bol prítomný pri uzatváraní predmetnej ústnej zmluvy o pôžičke. Pripojila snímka obrazovky
(angl. screenshot) komunikácie s poručiteľom, z ktorej je zrejmé, že dňa 17.3.2022 sa ho pýtala,
či má finančné prostriedky na vrátenie, na čo zareagoval poručiteľ, že jej „zajtra pošle 6, o týždeň
6, do 10.3. zvyšných 15.“ Dňa 18.3.2022 poručiteľ skutočne uhradil žalobkyni sumu 6.000,- eur, čo

vyplýva aj z výpisu z jej bankového účtu. Námietka žalovaných o nepreukázaní účelu poskytnutia
pôžičky je právne irelevantná, keďže účel poskytnutia pôžičky nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy
o pôžičke, a pôžička môže byť poskytnutá aj bezúčelovo. K tvrdeniam protistrany, že predmetné finančné
prostriedky boli určené pre spoločnosť CARLUX, s.r.o., a že bankový účet poručiteľa mal byť len
platobným miestom, z ktorého dôvodu namietali žalovaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu, uviedla

žalobkyňa, že so spoločnosťou CARLUX, s.r.o. nebola nikdy žiadnym majetkovým ani iným vzťahom
prepojená s touto spoločnosťou, že ide o spoločnosť, ktorá bola výlučne spoločnosťou poručiteľa,
čo uviedli aj samotní žalovaní. Žalovaní nepreukázali žiadnym spôsobom svoje tvrdenie, že by osobný
bankový účet poručiteľa bol len platobným miestom. Pokiaľ by išlo o pôžičku pre spoločnosť CARLUX,s.r.o., nemala by žalobkyňa dôvod posielať peniaze na osobný bankový účet poručiteľa. Rovnako by
neexistoval dôvod, pre ktorý by poručiteľ vracal peniaze zo svojho osobného účtu, aj z dôvodu daňových
a účtovných predpisov. Podľa platných právnych predpisov nie je možné používať súkromný účet

fyzickejosobynapodnikateľskéaktivityprávnickejosoby,napríkladspoločnostisručenímobmedzeným.
Aktuálne jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti CARLUX, s.r.o. je žalovaný v 1. rade, a je
zvláštne, že prečo sám nepredložil doklady o tom, že predmetná pohľadávka je záväzkom spoločnosti
CARLUX, s.r.o. Žalovaný mohli priamo v dedičskom konaní poprieť dlh poručiteľa zaradený do súpisu
pasív, čo však neurobili, a relevantným spôsobom to súdu v tomto sporovom konaní ani nevysvetlili.

6. Žalovaní v priebehu celého sporu tvrdili, čo žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom,
že predmetné finančné prostriedky poslala poručiteľovi na jeho účet titulom pôžičky, kedy mala byť
poskytnutá pôžička žalobkyni vrátená, ani že žalobkyňou tvrdený nárok je vôbec splatný. Predloženú
SMS-komunikáciu medzi žalobkyňou a poručiteľom nepovažovali žalovaný za dôkaz o komunikácii
ohľadom predmetného nároku žalobkyne, ktorú komunikáciu ani nemožno považovať za dojednaní

splatnosti predmetného nároku, keďže z predloženej komunikácia nevyplýva ani kalendárny rok,
kedy táto prebehla, a žiadny rok v dátumoch neuviedol ani poručiteľ vo svojej SMS-správe.
Poznámky pri jednotlivých platbách žalobkyne v prospech účtu poručiteľa, t.j. pri jednej platbe: caddy,
a pri druhej platbe: superb, považovali žalovaní za dôkaz preukazujúci spoločné podnikateľské aktivity
v oblasti motorových vozidiel, kedy žalobkyňa s poručiteľom mali používať bankový účet poručiteľa

ako platobné miesto pre aktivity spoločnosti CARLUX, s.r.o. napriek tomu, že žalobkyňa nebola, a ani nie
je ani spoločníkom, ani konateľom tejto spoločnosti. Poukázali na judikát R 51/1967, podľa ktorého,
existencia dlhu poručiteľa je vecou dokazovania v konaní o žalobe veriteľa. Prípadné nepopretie dlhu
dedičmi v priebehu dedičského konania existenciu dlhu nedokazuje.

7. Na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného
sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. dňa
14.2.2024 postúpil vec Okresnému súdu Trnava, a upovedomil o tom obe strany.

8. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému súdu Trnava dňa 14.2.2024, kde bola

veci zároveň pridelená nová spisová značka: 106C/19/2024.

9. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, pričom vo veci samej sa uskutočnilo
pojednávanie dňa 29.10.2024 a dňa 17.12.2024. Na pojednávanie nariadené na deň 17.12.2024 sa
nedostavil žalovaný v 1. rade napriek tomu, že tento mal byť vo veci vypočutý rovnako, ako ostatné

subjekty sporu, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila jeho právna zástupkyňa až na
začiatku pojednávania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to pohybmi na účte žalobkyne zobrazenými na snímke
obrazovky (angl. screenshot), exportom z internet bankingu z bežného účtu žalobkyne, výpismi

z bankového účtu poručiteľa SMS-komunikáciou medzi žalobkyňou a poručiteľom a medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade, oboznámením sa s obsahom uznesenia Okresného súdu Trnava spisová značka
19D/54/2022, Dnot 89/2022 zo dňa 10.1.2023, SMS-komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade, výsluchom svedka B., výsluchom žalobkyne a zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. a v 3.
rade, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti CARLUX, s.r.o, výsluchom svedka A. I. B.,

ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 13.11.2021 odoslala žalobkyňa na účet poručiteľa (D. I.) sumu 21.500,- eur s poznámkou:
caddy, a dňa 15.11.2021 na sumu 22.600,- eur s poznámkou: superb. Na ten istý účet žalobkyne bola
dňa 24.11.2021 od poručiteľa prijatá suma 18.400,- eur a dňa 18.3.2022 suma 6.000,- eur (screenshot

o pohyboch na účte žalobkyne v E., a. s., výpis z internetbankingu).

12. Z SMS-komunikácie medzi žalobkyňou a poručiteľom je zrejmé, že žalobkyňa dňa 17.3.
(bez možnosti overenia roku písania esemesiek) sa opýtala poručiteľa, či už má peniaze, na čo tento
zareagoval v ten istý deň SMS-správou , že na druhý deň jej pošle 6, na ďalší týždeň ďalších asi tiež

6, 15 do 10.3. V kontexte s ďalšími dôkazmi vyhodnotil súd túto SMS-komunikáciu ako písanú v roku
na 2022, a že poručiteľ sa vyjadroval v tisíckach eur, že mal na mysli zaslanie peňazí žalobkyni vo výške
2 x po 6.000,- eur a 1 x v sume 15.000,- eur.13. Z SMS-komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je zrejmé, že žalovaný v 1. rade
používal telefónne číslo svojho zomrelého otca (poručiteľa, D. I.). Dňa 16.6.2022 požiadala žalobkyňa
žalovaného v 1. rade o oznámenie jeho dátumu narodenia z dôvodu splátkového kalendára, ktorý dátum

jej zaslal esemeskou žalovaný v 1. rade v bezprostredne nasledujúci deň. Dňa 15.8.2022 oznámila
žalobkyňa žalovanému v 1. rade, že podľa dohody poslala emailom aj poštou požiadavku do dedičského
konania, a že dostala spätnú informáciu. že žiadosť evidujú. V esemeske zo dňa 7.10.2022 poskytol
žalovaný v 1. rade na žalobkyni informácie o motorovom vozidle: Mazda 3 2.0 Skyaktiv - G120
RevolutionA/T, 2.0 benzín 88kw, automat 6 st., 33.000 km, r. v. 2018.

14. Dedičstvo po poručiteľovi D. I., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, bolo prejednané uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. 19D/54/2022, Dnot 89/2022 zo dňa 10.1.2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.1.2023. Dedičstvo nadobudli jeho traja dedičia zo zákona, ktorými sú jeho deti
(žalovaní v 1. až v 3. rade v tomto spore), rovným dielom, t. j. každý v podiele po 1/3 v pomere
k dedičstvu. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola určená sumou 247.047,58 eura, čistá

hodnota dedičstva sumou 150 404,59 eura, nakoľko do pasív dedičstva boli zahrnuté aj pohľadávky
viacerých veriteľov, vrátane pohľadávky žalobkyne z finančnej pôžičky v celkovej výške 44.100,- eur
(dňa 13.12.2020 požičala poručiteľovi sumu 21.500,- eur a dňa 15.11.2021 sumu 22.600,- eur, z ktorej
je poručiteľ uhradil dňa 24.11.2021 splátku vo výške 18.400,- eur, dňa 18.3.2022 splátku vo výške
6.000,- eur), s tým, že pohľadávka žalobkyne ku dňu smrti poručiteľa bola vo výške 19.700,- eur

s príslušenstvom.

15. Z výpisu z obchodného registra v časti spoločnosti CARLUX, s.r.o., IČO: 45900566, je zrejmé,
že žalovaný v 1. rade je v súčasnosti jej jediným spoločníkom a konateľom, a to od 22.12.2016.
Dovtedy, od 19.10.2011 do 21.12.2016 bol jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti jeho

otec (poručiteľ), ktorý bol predtým (od 23.10.2010 do 18.10.2011) konateľom a spoločníkom spolu
s K. O.. Do predmetu podnikania tejto spoločnosti patrí, okrem iného, kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, údržba
motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla, nepravidelná osobná cestná doprava

vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktoré majú okrem miesta pre vodiča najviac 8 miest na
sedenie, vykonávanie odťahovej služby.

16. Je všeobecne známou skutočnosťou, že označenie Superb používa výrobca motorových vozidiel zn.
Škoda, a teda pod označením vozidla ako Superb možno chápať vždy iba vozidlo zn. Škoda Superb.

Rovnako je všeobecne známe, že pod označením vozidla Caddy možno chápať vždy iba vozidla zn.
Volkswagen Caddy.

17. Svedok A. I. B. počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 17.12.2024 no predniesol konajúcemu
súdu, že je dlhoročným partnerom žalobkyne, bývajúcim s ňou v spoločnej domácnosti. vedel

že žalobkyňa sa poznala s poručiteľom z práce, s ktorým mali dobré medziľudské vzťahy, čomu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že keď cestoval svedok so žalobkyňou letecky do zahraničia, zvykli nechať
na letisku auto, a odtiaľ sa presúvali na letisko, kde sa zoznámil svedok s poručiteľom v roku 2019.
Svedok následne zistil od žalobkyne, že táto požičiavala v minulosti poručiteľovi peniaze, o čom mali
aj uzatvorené riadne písomné zmluvy o pôžičke. Niekedy okolo dušičiek 2021, cca okolo 10.11.2021

poručiteľ osobne navštívil žalobkyňu aj svedka v ich spoločnej domácnosti v Nových Zámkoch, kde
sa dohodli na tom, že žalobkyňa požičia poručiteľovi cca 44.000,- eur s tým, že poručiteľ ich vráti
do konca daného kalendárneho roka. Svedok mal vedomosť o tom, že poručiteľ istú časť pôžičky
aj vrátil, vrátenie zvyšku pôžičky sa stále odsúvalo, až napokon v máji 2022 zomrel. Svedok bol teda
osobne prítomný pritom ako sa dohadovala žalobkyňa s poručiteľom na uzatvorení zmluvy o pôžičke.

Na opakovanú otázku právnej zástupkyne žalovaných v 1. až v 3. rade, či bol svedok osobne prítomný
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a poručiteľom, svedok odpovedal, že mal vedomosť
o tom, že bola medzi nimi uzatvorená ústna dohoda o pôžičke. Vrátenie pôžičky žalobkyni garantoval
poručiteľ uvedením konkrétnych dvoch motorových vozidiel, ktoré chcel kúpiť, a následne predať, a to
zn. Caddy a zn. Superb, a z ktorého dôvodu aj bola pôžička rozdelená do dvoch častí. poručiteľ v rámci

svojho voľného času predával aj motorové vozidlá ako fyzická osoba a keďže pracoval v spoločnosti,
ktorá sa zaoberala predajom vozidiel mal prehľad o tom po akej vozidla bol dopyt. V danom prípade
poručiteľ výslovne uviedol, ktoré dve motorové vozidlá chcel predať. Dokonca aj syn poručiteľa, Norbert,
navštívil žalobkyňu v jej spoločnej domácnosti, ktorú vedie so svedkom, ktorý tam bol s nejakoudámou, kedy G. žalobkyňu nabádal, aby si prihlásila svoju pohľadávku z neuhradenej časti pôžičky
do dedičského konania po jeho otcovi, pretože nemenil sám platiť dlhy svojho otca. Následne aj
prihlásila žalobkyňa svoju pohľadávku proti poručiteľovi do dedičského konania po ňom. Na základe

výsledku dedičského konania vyzvala žalobkyňa pozostalých D. I., konkrétne žalovaného v 1. rade
a zákonnú zástupkyňu dvoch maloletých dedičov na vrátenie predmetných finančných prostriedkov.
Svedkovi žalobkyňa reprodukovala aj to, že ju zákonná zástupkyňa maloletých žalovaných v 2. a v 3.
rade aj telefonicky kontaktovala, a žiadala ju o akési počkanie, resp. odsunutie veci, a teda žiadnym
spôsobom nespochybnila dlh poručiteľa. Poručiteľa akceptoval svedok ako kamaráta, resp. ako kolegu

jeho partnerky, t. j. žalobkyne.

18. Z výpisu zo súkromného účtu D. I. (poručiteľa), vedeného v Tatra banke, a.s. je nepochybné, že dňa
13.11.2021 prijal od žalobkyne na svojom účte sumu 21.500 eur, pričom následne, v ten istý deň odoslal
sumu 21.000,- eur v prospech spoločnosti CARLUX, s.r.o. Dňa 15.11.2021 prijal od žalobkyne sumu
22.600,- eur, pričom následne, v ten istý deň poukázal v prospech spoločnosti CARLUX, s.r.o. sumu

22.000,- eur. Dňa 24.11.2021 prijal od spoločnosti CARLUX, s.r.o. sumu 18.400,- eur, ktorú v ten istý
deň zaslal na účet žalobkyne.

19. Na pojednávaniach uskutočnených v tomto spore strany ďalej uviedli:

20. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.10.2024 predniesol konajúcemu
súdu, okrem iného, že žalobkyňa sa v tomto spore domáha od žalovaných iba zaplatenia nevrátenej
časti istiny predmetnej pôžičky. Žalobkyňa odoslala poručiteľovi D. I. sumu 21.500 eur dňa 13.11.2021
a sumu 22.600 eur dňa 15.11.2021, z ktorej pôžičky vrátil poručiteľ prevodom na účet žalobkyne sumu
18.400,-eur dňa 24.11.2021, a sumu 6.000,- eur dňa 18.3.2021. Z SMS-komunikácie medzi žalobkyňou

aporučiteľomjezrejmé,žetentosavyjadrovaloúhrade6.000,-eurvdeňpredjejúhradout.j.17.3.,ktorá
skutočnosť vyplýva aj z výpisu z účtu žalobkyne. ďalšie úhrady už poručiteľ nevykonal, keďže zomrel.
Ešte pred prejednaním dedičstva po poručiteľovi komunikovala žalobkyňa tak so žalovaným v 1. rade,
ako aj zo zákonnou zástupkyňou žalovaných v 2. a v 3. rade ohľadom úhrady zvyšnej časti pôžičky.
Žalovaný v 1. rade bol ochotný uhrádzať dlh na splátky, z ktorého dôvodu aj poskytol žalobkyni svoj

dátum narodenia za účelom uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári. K písomnej dohode
však nedošlo, a predmetná pohľadávka žalobkyne bola zahrnutá do pasív dedičstva. Keďže žalovaní
neuhradili žalobkyni ani časť dlhu poručiteľa, bola nútená podať žalobu. V prípade pochybností ohľadom
roku, kedy komunikoval poručiteľ so žalobkyňou v SMS-kách ohľadom predmetnej pôžičky, ktorá
komunikácia sa nachádza v súdnom spise, uviedol právny zástupca žalobkyne, že túto skutočnosť

môže žalujúca strana preukázať predložením mobilného telefónu súdu krátkou cestou k nahliadnutiu,
z ktorého je zrejmý rok komunikácie. K tvrdeniu žalovanej strany, že poručiteľ mal byť iba platobným
miestom pre aktivity spoločnosti CARLUX, s.r.o. uviedol právny zástupca žalobkyne, že ani žalobkyňa,
ani poručiteľ neboli v danom čase ani konateľmi, ani spoločníkmi tejto spoločnosti, čo vyplýva aj z výpisu
z obchodného registra ohľadom uvedenej spoločnosti.

21. Na pojednávaní dňa 17.12.2024 predniesla žalobkyňa počas svojho výsluchu, ako aj v ďalších
svojich vyjadreniach konajúcemu súdu, že boli s poručiteľom veľmi dobrými kamarátmi, spoznali sa
v práce, keďže obaja pracovali pre Porsche, pričom naposledy poručiteľ pracoval u predajcu Bratislave
na Vajnorskej ulici. S poručiteľom trávili spolu veľa času, dokonca chodievali aj na spoločné dovolenky

so svojimi deťmi. So zákonnou zástupkyňou žalovaných v 2. a v 3. rade sa spoznala asi pred 14
rokmi na nejakej akcii. Po rozvode získala žalobkyňa určitú väčšiu finančnú hotovosť, a keď ju poručiteľ
viackrát požiadal o nejakú pôžičku, keď chcel kúpiť nejaké auto, ktoré mal vo výhľade, tak mu požičala.
Uzatvoril jednu písomnú zmluvu o pôžičke, aj s uvedením splatnosti aj so splátkami. Keďže tento
ich vzájomný vzťah s pôžičkami fungoval, ďalšie zmluvy o pôžičke uzatvárali iba ústne. Väčšinou išlo

o pôžičky na účel kúpy nejakého auta poručiteľom, a ich následného predaja. Poručiteľ bol dôveryhodný,
dlhodobo pracoval u toho istého zamestnávateľa, kde pracovala aj žalobkyňa. Žalobkyňu poručiteľ
nikdy neoklamal, zakaždým dodržal slovo, vždy jej peniaze vrátil. Po čase už nepovažovala žalobkyňa
za dôležité zakaždým uzatvárať písomnú zmluvu o pôžičke. Zisk z predaja auta, ktorý nadobudol
poručiteľ, kompenzoval poručiteľ žalobkyni iným spôsobom, napríklad, kolegiálne si „dohadzovali“

zákazníkov, keďže poručiteľ pracoval s ojazdenými autami v Bratislave, na rozdiel od žalobkyne.
Keď niekto mal záujem o ojazdené auto, odporučila ho žalobkyňa na žalovaného v Bratislave, kde
naposledy tento pracoval. Inokedy zase, keď chcela žalobkyňa kúpiť svojej matke auto, sprostredkoval
jej poručiteľ cenovo výhodnú kúpu auta. Aj po dvoch rokoch jazdenia na matkinom aute sa podarilopreto žalobkyni toto auto predať so ziskom. Inokedy doviezol poručiteľ žalobkyňu aj s rodičmi z letiska.
Žalobkyňa sa nezaujímala o to, akou formou kupoval poručiteľ autá, či ich kupoval na pre seba,
ako pre súkromnú osobu, alebo na firmu. Hotovosť zakaždým požičiavala žalobkyňa poručiteľovi na jeho

súkromný účet, a keď auto predal, peniaze jej zvykol vrátiť. Väčšinou spolu s poručiteľom telefonovala,
ale veľakrát chodieval aj do Nových Zámkov, zvykol sa zastaviť aj v prevádzke zamestnávateľa
žalobkyne, ako aj u nej doma. Naposledy žiadal poručiteľ od žalobkyne pomerne veľkú sumu pôžičky,
konkrétne 44.100,- eur, z ktorého dôvodu ju navštívil poručiteľ u nej doma, kedy bol prítomný aj životný
partner žalobkyne. Poručiteľ povedal žalobkyni aj jej životnému partnerovi u nich doma, že mal vo

výhľade kúpiť 2 autá a to Caddy a Superb, pričom stanovil, že peniaze jej vráti potom, čo čo nadobudne
auto. Aj preto poskytla žalobkyňa poručiteľovi poslednú pôžičku rozdelenú do dvoch častí s poznámkou
konkrétneho auta, z predaja ktorého chcel poručiteľ vrátiť žalobkyni požičané peniaze. Napokon sa
dohodli, že peniaze vráti poručiteľ žalobkyni do konca roka 2021, k čomu aj určitým spôsobom došlo,
keďže dňa 24.11.2021 jej vrátil 18.400,- eur. Následne komunikoval so žalobkyňou iba telefonicky, ktorá
ho po Veľkej noci opätovne skontaktovala, aby zistila, kedy jej vráti zbytok peňazí. Poručiteľ zareagoval

tým, že peniaze vráti v troch častiach, k čomu aj čiastočne došlo, pretože dňa 18.3.2022 jej vrátil
6.000,- eur. Zvyšné nevrátil s tým, že potreboval ešte niečo dokončiť, a následne žalobkyňa zistila,
že poručiteľ zomrel. Žalobkyňa nepožičiavala, ani neposielala žiadne peniaze žiadnej firme. Žalobkyňa
neobchodovala ani so spoločnosťou CARLUX, s.r.o., ktorá požičiavala autá. Žalobkyňa mala vedomosť
o tom, že poručiteľ bol kedysi spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti s tým, že vedela, že ku dňu

jeho smrti nebol ani jej spoločníkom, ani konateľom. Stále požičiavala peniaze poručiteľovi ako fyzickej
osobe nepodnikateľovi. Požičiavanie peňazí spoločnosti s ručením obmedzeným považovala žalobkyňa
navyše za rizikové, čo bol ďalší dôvod, pre ktorý nepožičiavala peniaze právnickým osobám. Žalobkyňa
nemala vedomosť o tom, že by poručiteľ bol tichým spoločníkom uvedenej spoločnosti ku dňu svojej
smrti, hoci to tvrdila zákonná zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade. Žiadnu zmluvu o pôžičke nemala

žalobkyňa podpísanú so žiadnou firmou, pretože by jej to jej zamestnávateľ ani nedovolil, keďže
žalobkyňa pracuje s autami. Zakaždým požičiavala žalobkyňa poručiteľovi peniaze po súkromnej línii,
na jeho súkromný účet, z ktorého účtu jej tento aj peniaze zvykol vrátiť. Potom, čo poručiteľ zomrel,
kontaktovala žalobkyňa jeho syna G., na ktorého získala telefonický kontakt, a vyzvala ho na vrátenie
zvyšnej časti pôžičky. Spočiatku dokonca prejavil Norbert záujem o písomnú dohodu o splátkach dlhu

poručiteľa, čo si napokon G. rozmyslel, a následne sa aj osobne zastavil u žalobkyne doma, a tlačil ju
k tomu, aby podala prihlášku do dedičského konania po poručiteľovi, pretože nechcel sám platiť dlhy
svojho otca. V dedičskom konaní dedičia netajili existenciu dlhu poručiteľa voči žalobkyni. Po skončení
dedičského konania písomne vyzvala žalobkyňa žalovaného v 1. rade a jej zákonnú zástupkyňu
žalovaných v 2.a v 3. rade na vrátenie dlhu, na čo zareagovala zákonná zástupkyňa žalovaných v 2.

a v 3. rade telefonátom, v ktorom požiadala žalobkyňu o odklad platenia, pretože zákonná zástupkyňa
maloletých dedičov poručiteľa bola tehotná, mala tesne pred pôrodom, a nechcela, aby nehnuteľnosť,
ktorú chcela predať, bola zaťažená nejakou blokáciou, a teda nepoprela existenciu dlhu. Žalobkyňa
sa nedomáha v tomto spore od dedičov poručiteľa zaplatenia úrokov z omeškania, ale žiadala iba
zaplatiť nevrátenú časť pôžičky, ktorú poskytla žalobkyňa poručiteľovi. Súčasťou SMS- komunikácie

medzi žalobkyňou a Norbertom (žalovaným v 1. rade) boli aj informácie o vozidle zn. Mazda 3.2.0,
ktoré požiadal Norbert žalobkyňu, či by mu ho nepomohla predať, ktoré vozidlo využívala jeho mama,
avšak k predaju vozidla napokon nedošlo. Žalobkyňa požičala peniaze D. I., a nie spoločnosti CARLUX,
s.r.o,, a preto ich žiadala vrátiť od dedičov D. I.. Žalovaný v 1. rade povedala žalobkyni, že zákonná
zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade ho navádzala na to, aby predmetný dlh neuznal v dedičskom

konaní, a preto nie je ani pravda, že by splnomocnená zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade nevedela
o existencii predmetného dlhu pred začatím dedičského konania. G. dal dokonca žalobkyni aj telefónne
číslo na zákonnú zástupkyňu žalovaných v 2. a v 3. rade, avšak žalobkyňa v danom čase nepovažovala
za dôležité kontaktovať ju, keďže žalobkyňa oficiálnou cestou prihlásila svoju pohľadávku do dedičstva
po poručiteľovi. Žalobkyňa by sa nikdy nedovolila zobrať si od D. detí to, čo jej nepatrí, pretože žalobou

sa domáha v tomto spore iba vrátenia svojich peňazí, ktoré jej bol poručiteľ dlžný, ktoré jej nevrátil.

22. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 17.12.2024 predniesol konajúcemu súdu, že je
potrebné rozlišovať medzi účelom pôžičky, a osobou, ktorej bola pôžička poskytnutá. Ak si niekto požičia
peniaze ako fyzická osoba na to, aby tieto peniaze dal do vlastnej alebo cudzej firmy, neznamená to,

že veriteľ je veriteľom tej firmy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že peňažné prostriedky boli
poskytnuté z účtu žalobkyne na súkromný účet poručiteľa, ktoré si požičal poručiteľ ako fyzická osoba,
aakofyzickáichajvracal.Nevracalichzpodnikateľskéhoúčtu.Žalovanýv1.rade,trebabybyťvypočutý
na danom pojednávaní, sa nedostavil na pojednávanie s tým, že jeho právna zástupkyňa na začiatkupojednávania ho ospravedlnila tým, že je na zahraničnej ceste. Tento dôvod neprítomnosti žalovaného
v 1. rade na pojednávaní žalujúca strana poprela, a zastávala názor, že tento sa účelovo vyhýba
ustanoveniu sa na pojednávanie, pretože práve on navrhol žalobkyni, aby si prihlásila do dedičského

konania predmetnú pohľadávku. Nedostavenie žalovaného v 1. rade na pojednávanie za účelom jeho
výsluchu treba vyhodnotiť ako jeho procesnú pasivitu, keďže sa nedostavil ani na predchádzajúce
pojednávanie,zpojednávanianariadenéhonadeň17.12.2024saospravedlnilažprostredníctvomsvojej
právnej zástupkyne priamo na pojednávaní. Žalovaný v 1. rade nemá postavenie svedka, mohol prísť
na pojednávanie, čo však nevyužil. Žalobkyňa vedela, že poručiteľ kupoval autá raz ako súkromná

osoba, inokedy zjavne pre spoločnosť CARLUX, s.r.o., pravdepodobne so svojím synom G., čo však
nie je predmetom tohto sporu. Na výpise z účtu žalovaného je zrejmé, že tento bol tlačený 29.10.2024,
teda v deň predchádzajúceho pojednávania. Predložené výpisy z účtu žalovaného iba preukazujú
vierohodnosť výpovede žalobkyne a svedka A. I. B., pretože dňa 13.11. prišla na účet žalovaného
odžalobkynesuma21.500,-eur,avšakiba21.000,-eurnáslednezaslalporučiteľaspoločnostiCARLUX,
s.r.o., ďalej po pripísaní sumy 22.600,- eur od žalobkyne preposlal poručiteľ spoločnosti CARLUX,

s.r.o. iba sumu 22.000,- eur. Žalobkyňa aj svedok tvrdili, že poručiteľ nejaké peniaze používal pre seba
a nejaké vkladal do firmy, avšak nemá logiku, prečo peniaze boli posielané na súkromný účet poručiteľa,
a ten ich následne posielal firme. Pokiaľ by išlo o poskytnutie pôžičky firme, uzatvorila by žalobkyňa
zmluvu s touto firmou. Je zrejmé, že navrhnutá svedkyňa P. Q. nebola prítomná pri uzatváraní
predmetnej pôžičky, nebola očitým svedkom tejto pôžičky, a nemá ani vedomosť o tejto pôžičke.

Pokiaľ táto svedkyňa mala vedomosti o nejakých iných údajných aktivitách žalobkyne a poručiteľa, tieto
nesúvisia s predmetom tohto sporu. Samotný fakt, že svedok A. I. B. je v blízkom vzťahu so žalobkyňou,
nie je dôvodom na spochybňovanie jeho dôveryhodnosti, keďže je to jediný očitý svedok, ktorý bol
prítomný pri poskytovaní predmetnej pôžičky, a vedel o nej aj svedčiť. Žalovaní nepreukázali svoju
procesnú obranu, že pôžička nemala byť poskytnutá poručiteľovi, ale spoločnosti CARLUX, s.r.o. Práve

naopak, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyňou
na súkromný účet poručiteľa, a až poručiteľ následne neskôr s týmito financiami disponoval podľa svojho
uváženia. Bol vysvetlený aj účel pôžičky, aj vrátenie pôžičky, ktorú mal vrátiť poručiteľ do konca roka tak,
ako povedal, a keďže sa omeškal, boli dojednávané nové termíny splatnosti. Žaloba je preto dôvodná,
navrhol jej vyhovieť v plnom rozsahu, a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

23. Splnomocnená zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade počas svojho výsluchu, ako aj v ďalších
vyjadreniach na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.12.2024 predniesla konajúcemu súdu,
že v dedičskom konaní vôbec neskúmala existenciu dlhov, ktoré boli zahrnuté do dedičstva
po poručiteľovi. V danom čase nemala ani právneho zástupcu, ani nevedela, akým spôsobom môže

podať sťažnosť alebo nahliadnuť do spisu. Po skončení dedičského konania si vyžiadala v banke výpisy
z účtov poručiteľa, a začala skúmať aj predmetnú pôžičku. Počas trvania manželstva s poručiteľom
bol poručiteľ konateľom spoločnosti CARLUX, s.r.o. Po rozvode poručiteľa so zákonnou zástupkyňou
žalovaných v 2. a v 3. rade sa zamestnal poručiteľ v Porsche Inter Auto, a aby nedošlo ku konfliktu
záujmov, keďže mal firmu, ktorá pôsobí v predaji automobilov, požičiava automobily a do toho aj predáva

automobily, tak túto firmu, teda CARLUX, s.r.o,, ktorá vlastnila cca 30 automobilov, previedol poručiteľ
na svojho najstaršieho syna G. (žalovaný v 1. rade), avšak naďalej celú firmu riadil poručiteľ, t. j.
bývalý manžel zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. a v 3. rade. Poskytnutie predmetných peňazí
žalobkyňou a poručiteľovi považovala zákonná zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade o obchody
medzi žalobkyňou, poručiteľom a Norbertom (žalovaným v 1 rade), keďže G. bol plnoletým konateľom

tejto spoločnosti, ktorú však v podstate riadil poručiteľ, a preto tieto peniaze by sa mala žalobkyňa
vymáhať od žalovaného v 1. rade, a nie od maloletých detí (žalovaných v 2. a v 3. rade), keďže G. prišiel
osobne za žalobkyňou, a požiadal ju, aby si uplatnila žalobkyňa vrátenie týchto peňazí v dedičskom
konaníajodmaloletýchdetí.Tietopeniazebolivýslovnepoužiténapodnikanie,nakúpuapredajáut,čím
sa zaoberá aj samotná žalobkyňa, a zaoberal sa tým aj poručiteľ, ktorý mal na to firmu, hoci nebol v danej

dobe jej konateľom, ale fakticky ju riadil. Nešlo preto o súkromnú pôžičku, pretože išlo o jej poskytnutie
na kvázi-podnikateľské účely. Žalobkyňa požičala síce peniaze poručiteľovi, ktorý ich však následne
automaticky poslal spoločnosti CARLUX, s.r.o., v ktorej pôsobil ako keby kvázi-vlastník, čo vyplýva
aj z výpisov z jeho účtu. Zakaždým, keď vracal poručiteľ peniaze žalobkyni, vrátil jej ich potom, čo mu boli
prevedené na jeho účet peniaze zo spoločnosti CARLUX, s.r.o. Preto si myslela zákonná zástupkyňa

žalovaných v 2. a v 3. rade, že išlo o kvázi-obchodovanie medzi žalobkyňou a poručiteľom. Bývalý
manžel zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. a v 3. rade, t. j. D. I. (poručiteľ), podnikal s autami aj tým
štýlom, že autá z Porsche Inter Auto vyvážali do zahraničia, pretože z firmy mali zakázané predávať
autá zahraničným kupujúcim, keďže v zahraničí boli autá drahšie než na Slovensku. Cudzí štátny občanteda nemohol prísť k nim kúpiť do predajne auto lacnejšie, než by ho bol kúpil napríklad v rakúsku, a
pretoporučiteľkúpilautonaCARLUX,s.r.o.,apotomhoďalejpredalidozahraničia,tobolaichobchodná
aktivita.

24. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. až v 3. rade na pojednávaní dňa 17.12.2024 predniesla
konajúcemu súdu, že bolo síce preukázané že peňažné prostriedky boli poukazované z účtu
žalobkyne na účet D. I., avšak nebolo preukázané, že išlo o pôžičku, ani kedy bola dojednaná jej
splatnosť. Odzneli rôzne termíny splatnosti, najprv, keď poručiteľ nadobudne auto, inokedy, že do

konca kalendárneho roka 2022, potom sa to posúvalo na základe telefonickej komunikácie medzi nimi.
Namietla vierohodnosť svedka A. I. B., ktorý je životným partnerom žalobkyne, s ktorým žije žalobkyňa
v spoločnej domácnosti, jeho výpoveď mohla byť účelová, pretože ich vzťah znižuje dôveryhodnosť
tohto svedka a jeho výpovede. Tento svedok ani nepotvrdil vo svojej výpovedi, že by bol osobne prítomný
pri uzatvorení zmluvy o pôžičke, potvrdil iba, že bol prítomný pri nejakej komunikácií, kedy poručiteľ
žiadal o poskytnutie pôžičky. Existuje rozpor v stanovení splatnosti predmetného nároku, pretože najprv

bol viazaný na moment, kedy poručiteľ nadobudne auto, neskôr zase to malo byť do konca roka 2022,
a neskôr, na základe telefonických rozhovorov medzi poručiteľom a žalobkyňou, sa mala splatnosť
zase posúvať, a ide iba o tvrdenia žalujúcej strany, ktoré táto nepreukázala. Poručiteľ bol v pozícii
nejakého tichého spoločníka spoločnosti CARLUX, s.r.o., ktorá spoločnosť bola konečným užívateľom
výhod. Z výpisu z bankového účtu poručiteľa je vidieť prichádzajúce a odchádzajúce platby, že platbu

prijatú od žalobkyne obratom poukázal spoločnosti CARLUX, s.r.o. Dňa 13.11. bola prijatá platba
od žalobkyne, ktorá suma bola obratom zaslaná spoločnosti CARLUX, s.r.o. Rovnako to boli platby
15.11. a 24.11., a teda išlo o financie primárne určené spoločnosti CARLUX, s.r.o. Výpis z účtu
žalovaného predložila právna zástupkyňa žalovaných v 1. až v 3. rade až na pojednávaní dňa
17.12.2024 tvrdením, že ho nemohla predložiť na predchádzajúcom pojednávaní, keďže na ňom neboli

pripustení žalovaní k prvotnému vyjadreniu návrhov. Na pojednávaní dňa 17.12.20247 navrhla právna
zástupkyňa žalovaných v 1. až v 3. rade vypočuť ako svedka P. Q. s tým, že jej účasť na pojednávaní
vie žalovaná strana zabezpečiť, že táto svedkyňa pracovala pre spoločnosť CARLUX, s.r.o. ešte
za života poručiteľa a že by sa viac vedela vyjadriť aktivitám medzi žalobkyňou a poručiteľom. Potreba
vykonania dôkazu výsluchom tejto svedkyne, podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej strany,

vyplynula Z výpovedí na pojednávanie dňa 17.12.2024. Žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť
a priznať žalovaným náhradu trov konania.

25. Súd vec právne posúdil nasledovne:

26. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

28. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou, a teda k jej uzavretiu nedochádza iba dohodou oboch
strán na jej celom obsahu, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Inak povedané,
bez odovzdania predmetu pôžičky nedôjde ani k vzniku právneho vzťahu pôžičky.

29. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

30. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

32. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Ustanovenie § 563 OZ treba vykladať tak, že ak veriteľ vo výzve určil dlžníkovi lehotu na plnenie, je
i takto stanovená lehota záväzná, a pred jej uplynutím sa dlžník nedostáva do omeškania.

34. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ).35. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému
dedičstvu (§ 470 ods. 2 OZ). Dlhy poručiteľa prechádzajú na jeho dedičov ku dňu jeho smrti bez potreby

výslovného prejednania jednotlivých dlhov v dedičskom konaní.

36. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú
za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa
ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo, teda zodpovednosť má

iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za
každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových
práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič
zodpovedá za dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je
zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu
na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.

Napokondeľbadlhu(aknedošlokdohodededičovaveriteľa)niejevrozhodnutíodedičstvedeklarovaná
v žiadnej jeho časti. (z uznesenia NSSR sp. zn. 4 M Cdo 18/2009 zo dňa 22.7.2010).

37. Zahrnutie určitej pohľadávky do aktív dedičstva ešte nepreukazuje, že pohľadávka skutočne existuje
(R 51/1967). Výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že ani zahrnutie dlhu do pasív dedičstva

nepreukazuje, že tento dlh skutočne existuje.

38. Zahrnutie určitej pohľadávky do aktív dedičstva ešte nepreukazuje, že pohľadávka skutočne existuje.
Ak žalovaná existenciu takejto pohľadávky zaprela a žalobca sa domáhal jej splnenie žalobou, je
povinnosťou zistiť riadne skutkový stav čo do základu i výšky zažalovanej pohľadávky a zaoberať sa

i vznesenou námietkou premlčania pohľadávky (z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 4 Cz 113/1966 zo dňa
27.1.1967).

39. Zistenia týkajúce sa majetku a dlhov poručiteľa a rozhodnutie o nich nemá totiž tak závažný dopad
ako zisťovanie dedičov, preto zaradenie či nezaradenie určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív

dedičstvanemážiadnenásledkyvočitretímosobám,ktoréniesúúčastníkmikonaniaodedičstve(okrem
prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom
konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou - § 175y ods.
2 O.s.p.). Zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva teda nepreukazuje existenciu
pohľadávky ani nezakladá právo dedičov na jej vymáhanie, a naopak, zaradenie dlhu do pasív dedičstva

nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v
tom, aby následne namietali premlčanie dlhu a pod. (z uznesenia NSSR sp. zn. 5 Cdo 156/2008 zo dňa
1.4.2009).

40. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42. Vykonaným dokazovaním listinami, a pohybmi na účte žalobkyne zobrazenými na snímke obrazovky

(angl. screenshot), exportom z internet bankingu z bežného účtu žalobkyne, výpismi z bankového účtu
poručiteľa SMS-komunikáciou medzi žalobkyňou a poručiteľom a medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade, oboznámením sa s obsahom uznesenia Okresného súdu Trnava spisová značka 19D/54/2022,
Dnot 89/2022 zo dňa 10.1.2023, SMS-komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade,
výsluchom svedka B., výsluchom žalobkyne a zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. a v 3. rade, výpisom

z obchodného registra ohľadom spoločnosti CARLUX, s.r.o, výsluchom svedka A. I. B., ako aj ďalším
obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a D. I., nar. XX.X.XXXX
(zomr. X.X.XXXX), vznikol dňa 13.11.2021 záväzkový právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému sumu 21.500,- eur a dňa 15.11.2021 ďalší záväzkový právny
vzťah zo zmluvy o pôžičke na sumu 22.600,- eur, a teda na základe týchto dvoch ústne uzatvorených

zmlúv o pôžičke požičala žalobkyňa D. I. spolu sumu 44.100,- eur. Keďže zmluva o pôžičke je
reálnou zmluvou, vzniká až okamihom poskytnutia predmetu pôžičky dlžníkovi, preto poskytnutie oboch
peňažných súm vyhodnotil súd ako poskytnutie dvoch peňažných bezúročných pôžičiek z dvoch zmlúv,
na obsahu ktorých sa ústne dojednali zmluvné strany okolo dňa 10.11.2021 doma u žalobkyne, zaprítomnosti jej životného partnera, A. I. B., ktorý vypovedal v tomto spore ako svedok. Keďže žalobkyňa
mala s D. I. dlhoročné priateľské vzťahy založené na dôvere, nepovažovala za potrebné predmetnú
zmluvu o pôžičke, resp. zmluvy o pôžičke v celkovej sume 44.100,- eur uzatvárať v písomnej podobe.

Žalobkyňa aj jej partner vedeli, že D. I. si tieto peniaze zvykol požičiavať, aby mohol kúpiť nejaké
auto, a to následne so ziskom predať, a peniaze získané z takéhoto následného predaja bezprostredne
zvykol vrátiť žalobkyni. Preto pri poskytnutí pôžičky v sume 21.500,- eur uviedla žalobkyňa pri prevode
zosvojhoosobnéhoúčtunasúkromnýúčetporučiteľapoznámkuCaddy,apriprevodesumy22.600,-eur
poznámku Superb. Výsluchom svedka bolo preukázané, že D. I. (poručiteľ) sa vyjadril, že peniaze

vráti potom, ako nadobudne auto, najneskôr však koncom roka, kedy bola pôžička poskytnutá, t.
j. koncom roka 2021 (a nie koncom roka 2022, ako nesprávne tvrdila žalovaná strana). Z celkovej
sumy 44.100 eur z oboch poskytnutých pôžičiek vrátil poručiteľ žalobkyni prevodom na jej účet časť
v sume 18.400 eur dňa 24.11.2021 a časť v sume 6.000,- eur dňa 18.3.2022, a teda nevrátil jej zvyšných
19.700,- eur, ktorú sumu do dnešného dňa nevrátili žalobkyni ani dedičia D. I., ktorými sú jeho tri deti,
teda žalovaní v 1. až v 3. rade v tomto spore.

43. Nakoľko obe zmluvy o pôžičke uzatvorili zmluvné strany, t. j. žalobkyňa a poručiteľ ústnou formou,
ústnou formou mohli túto zmluvu aj meniť (§ 40 ods. 1 OZ, § 40 ods. 2 OZ a cotrario), a mohli ústnou
formou aj meniť dátum splatnosti vrátenia pôžičky (pôžičiek). Z SMS-komunikácie medzi žalobkyňou
a poručiteľom je zrejmé, že poručiteľ požiadal o umožnenie vrátenia nevrátenej časti pôžičky v troch

častiach, z toho 1 x 6.000 eur dňa 18.3.2022, a 1x 6000,- eur o ďalší týždeň, a 1 x 15.000 eur do
10.3.2022, pričom posledný dátum vyhodnotil súd ako chybu v písaní, keďže SMS-ku o týchto dátumoch
písal poručiteľ dňa 17.3.2022. Najskorším dátumom vrátenia sumy 15.000,- eur tak mohol poručiteľ
myslieť dátum 10.4.2022 (a nie 10.3.2022). Sumu 6.000,- eur pritom reálne poukázal na účet žalobkyne
dňa 18.3.2022. Touto SMS-komunikáciou (č. l. 72 súdneho spisu) v kontexte s výpismi z účtov žalobkyne

a výpismi z osobného účtu poručiteľa, s vyjadreniami žalobkyne a svedka A. I. B. mal súd dostatočne
za preukázané, že išlo o poslednú dohodu zmluvných strán o zmene termínu vrátenia neuhradenej časti
pôžičky v splátkach.

44. Keďže predmetom sporu zostalo neuhradených 19.700,- eur z dvoch zmlúv o pôžičke, v nadväznosti

na SMS-komunikáciu medzi žalobkyňou a poručiteľom súd vyvodil, že časť v sume 6.000,- eur bol
poručiteľ povinný vrátiť žalobkyni v priebehu týždňa od 21.3.2022 (pondelok) do 27.3.2022 (nedeľa),
a zvyšných 13.700,- eur do 10.4.2022, keďže sms-ku písal dňa 17.3.2022, a muselo ísť o chybu v písaní
v mesiaci, a teda najskorší možný dátum vrátenia pôžičky mohol byť v danom prípade 10.4.2022.
Na uvedenom dojednaní o splatnosti vrátenia neuhradených častí predmetných pôžičiek nič nemení

skutočnosť, že ak by poručiteľ vrátil žalobkyni poslednú splátku v sume 15.000,- eur (a nie iba 13.700,-
eur), že by jej tak vrátil viac, než si požičal, k čomu súd poukazuje na skutočnosť, že v SMS-správe zo
dňa 17.3.2022 uviedol poručiteľ pri druhej avizovanej splátke „asi 6.000,- eur.“

45. Na základe SMS-komunikácie zo dňa 17.3.2022 vrátil poručiteľ žalobkyni iba sumu 6.000,- eur

prevodom zo svojho súkromného účtu na jej účet dňa 18.3.2022. Zvyšných 19.700,- eur z dvoch ústne
uzatvorených zmlúv o pôžičke jej nevrátil, pričom dňa 1.5.2022 zomrel.

46. Ešte pred začatím dedičského konania po poručiteľovi prejavil jeho dospelý syn G. (žalovaný
v 1. rade) navonok snahu uzatvoriť dohodu o splátkovom kalendári za účelom vrátenia dlhu

poručiteľa žalobkyni, k uzatvoreniu ktorej dohody napokon nedošlo.

47. Nevrátenú časť pôžičky v celkovej sume 19.700,- eur si riadne uplatnila žalobkyňa v dedičskom
konaní po poručiteľovi, ktorý dlh bol aj riadne zaradený do pasív dedičstva po tomto poručiteľovi.
Následne písomne vyzvala žalobkyňa všetkých dedičov poručiteľa, konkrétne žalovaného v 1. rade

a zákonnú zástupkyňu maloletých žalovaných v 2. a v 3. rade na úhradu dlhu poručiteľa v uvedenej
sume, avšak bezvýsledne.

48. Dedičia poručiteľa (žalovaní v 1. až v 3. rade) až v tomto súdnom spore začali popierať existenciu
nároku žalobkyne na vrátenie pôžičky, jej právny titul a splatnosť napriek tomu, že žalovaný v 1. rade

po smrti poručiteľa prejavoval navonok snahu dohodnúť sa so žalobkyňou na postupnom splatení dlhu
svojho otca, čo si však rozmyslel, a nechcel dlh splácať za otca sám. Po skončení dedičského konania
dokonca zákonná zástupkyňa žalovaných v 2. a v 3. rade telefonicky požiadala žalobkyňu o odklad
splatenia dlhu poručiteľa z dôvodu, že bola tesne pred pôrodom, že chcela predať nehnuteľnosť, aakékoľvek zaťaženie nehnuteľností, hoci aj „blokáciou“ v prospech žalobkyne, by mohlo zmariť možný
predaj nehnuteľnosti.

49. Už z výpovede svedka A. I. B., ako aj z výpisu z účtu žalobkyne aj z výpisu zo súkromného účtu
poručiteľa mal súd dostatočne preukázané, že tak sumu 21.500,- eur, ako aj sumu 22.600,- eur poskytla
žalobkyňa poručiteľovi na jeho súkromný účet ako pôžičku, pretože ak by tomu tak nebolo, nemal by
potom poručiteľ dôvod následne posielať na ten istý účet žalobkyne sumu 18.400,- eur, a neskôr sumu
6.000,- eur, a neprisľuboval by jej zasielanie ďalších súm v SMS-komunikácii.

50. K výhrade žalovanej strany k vierohodnosti svedka A. I. B. z dôvodu, že tento je životným partnerom
žalobkyne, konajúci súd poznamenáva, že svedok vypovedal na pojednávaní v tomto spore po poučení
konajúcim súdom o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede. Súd zdôrazňuje, že obava
z trestného stíhania, resp. dokonca z odsúdenia pre trestný čin bola u tohto svedka s veľmi veľkou
pravdepodobnosťou oveľa väčšia, než akýkoľvek potencionálny motív krivo vypovedať. Iba pre úplnosť

súd poznamenáva, že strany sporu majú právo navrhovať svedkov na preukázanie vlastných skutkových
tvrdení. Strany pritom navrhujú takých svedkov, ktorí dokážu vypovedať o skutočnostiach v ich prospech,
čo bol aj daný prípad. Pokiaľ by každý svedok, ktorý je blízkou osobou strane sporu, ktorá navrhla dôkaz
jeho výsluchom ako svedka, mal byť nevierohodný iba pre pozitívny blízky vzťah so stranou sporu,
zákonodarca by výslovne upravil v zákone nemožnosť vykonať výsluch takejto osoby ako svedka o to

viac, že veľmi často sú to práve blízke osoby a rodinní príbuzní strany sporu, ktorí sú v netrestných
súdnych konaniach vypočúvaní ako svedkovia.

51.Ktvrdeniužalovanejstrany,ženebolopreukázanédojednanietermínusplatnostipredmetnejpôžičky,
konajúci súd poznamenáva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke nie je dohoda o termíne, resp.

lehote na vrátenie pôžičky, a teda zmluvu o pôžičke možno uzatvoriť aj bez výslovnej dohody strán
o termíne vrátenia pôžičky. Keďže v danom prípade išlo o dve pôžičky uzatvorené ústnou formou, takto
uzatvorené zmluvy bolo možné kedykoľvek ústnou formou aj meniť, dopĺňať alebo inak modifikovať,
vrátane okolností ohľadom lehoty na vrátenie poskytnutej peňažnej pôžičky.

52. K výhrade žalovaných, že SMS-komunikáciu medzi žalobkyňou a poručiteľom nemožno považovať
za dojednanie splatnosti predmetného nároku žalobkyne, konajúci súd poznamenáva, že v kontexte
s ďalšími dôkazmi práveže možno túto SMS-komunikáciu vyhodnotiť ako dojednanie splatnosti oboch
pôžičiek.

53. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto sporu nie je ani zaplatenie úrokov z pôžičky, ani zaplatenie
úrokov z omeškania, a keďže v danom prípade nebola vznesená námietka premlčania (ktorá by
bola nedôvodná, keďže k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov poručiteľovi došlo v období
kratšom než 3 roky pred začatím tohto sporu), nebolo v tomto spore nevyhnutné podrobne sa zaoberať
konkrétnym dátumom splatnosti predmetných pôžičiek, pretože ak by aj nebolo preukázané dojednanie

konkrétnej splatnosti oboch pôžičiek (ktoré preukázané bolo), boli dedičia poručiteľa povinní vrátiť
žalobkyni nevrátenú časť oboch pôžičiek spolu v sume 19.700,- eur v lehote, ktorú uviedla v písomnej
výzve, adresovanej tak žalovanému v 1. rade, ako aj zákonnej zástupkyni žalovaných v 2. a v 3. rade
poskončenídedičskéhokonania.Zaslaniepísomnejvýzvyžalobkyňoudedičomporučiteľanebolopritom
medzi stranami sporné. Pokiaľ by takáto výzva neobsahovala lehotu na peňažné plnenie, podľa § 563

OZ boli žalovaní povinní toto peňažné plnenie poskytnúť žalobkyni ako veriteľovi najneskôr na druhý
deň, bezprostredne nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie dlhu poručiteľa.

54. Vykonaným dokazovaním bolo teda dostatočne preukázané, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku
bola pohľadávka žalobkyne z oboch pôžičiek v neuhradenej sume 19.700,- eur splatná, t. j. zročná.

55. V neprospech žalovanej strany bola práveže jej obrana založená na tvrdení o existencii neoficiálneho
obchodného vzťahu medzi spoločnosťou CARLUX, s.r.o. a žalobkyňou, pretože žalovaní nepreukázali,
že by žalobkyňa poskytovala peňažné prostriedky priamo tejto spoločnosti, ani že by táto spoločnosť
vracala peňažné prostriedky žalobkyni. Na existencii oboch záväzkových právnych vzťahov z dvoch

zmlúv o pôžičke medzi žalobkyňou a poručiteľom nič nemení zistenie, že časť prijatých peňazí poukázal
poručiteľ spoločnosti CARLUX, s.r.o, ktorej bol kedysi konateľom a spoločníkom, ktorej konateľom
a spoločníkom v rozhodnom čase bol jeho dospelý syn G., t. j. žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa
poskytla peniaze poručiteľovi ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, a tieto peniaze žiadala od neho vrátiťako od fyzickej osoby nepodnikateľa. Na existencii zmluvných vzťahov o pôžičke medzi žalobkyňou
a poručiteľom nič nemení preukazovanie spôsobu použitia časti takto nadobudnutých finančných
prostriedkov samotným poručiteľom. Nedostatočná bola obrana žalovanej strany, ktorá tvrdila, že

spoločnosť CARLUX, s.r.o. bola konečným užívateľom výhod z predmetných finančných prostriedkov,
poukázaných žalobkyňou na súkromný účet poručiteľa v celkovej výške 44.100 eur, že poručiteľ mal
byť iba platobným miestom. Súd poznamenáva, že zo samotného výpisu z účtu poručiteľa (hoci len
čiastočného) je zrejmé, že poručiteľ iba časť týchto peňazí previedol na účet spoločnosti CARLUX, s.r.o.
Iba skutočnosť, že prevažnú časť peňazí poskytnutých poručiteľovi žalobkyňou na jeho súkromný účet

previedol poručiteľ bezprostredne po ich prijatí ďalej na účet spoločnosti CARLUX, s.r.o., nie je dôkazom
vylučujúcim uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom
o to viac, že na účet spoločnosti CARLUX, s.r.o. nepreviedol poručiteľ ani v jednom prípade sumu
v rovnakej výške, akú prijal od žalobkyne.

56. Súd upustil od vykonania dôkazu výsluchom žalovaného v 1. rade, neprítomnosť ktorého

na pojednávaní dňa 17.12.2024 ospravedlnila jeho právna zástupkyňa až priamo na pojednávaní,
o ktorom mal tento žalovaný vedomosť, že jeho prítomnosť je nevyhnutná z dôvodu, že súd ho potrebuje
vypočuť. K nevykonaniu jeho výsluchu pristúpil súd z dôvodu, že súd nemal žiadnu garanciu, že tento
žalovaný by sa dostavil na ďalšie pojednávanie za účelom výsluchu, keďže doposiaľ nepreukázal žiadny
skutočný záujem dostaviť sa na pojednávanie, ani skutočný záujem ospravedlniť svoju neprítomnosť

na pojednávaní, ani snahu nezmariť žiadne pojednávanie vo veci. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že žalovaný v 1. rade sa nedostavil ani na skoršie na pojednávanie, uskutočnené dňa 29.10.2024, na
ktoré nebol síce priamo predvolaný, avšak právny zástupca žalovaných mohol zabezpečiť prítomnosť
tohto svojho klienta, ak chcel, aby vypovedal na pojednávaní. Zo správania žalovaného v 1. rade
v priebehu sporu (nedostavenie sa na pojednávanie, neochota riadne a včas ospravedlniť svoju

neprítomnosť na pojednávaní) vyvodil súd záver, že žalovaný v 1. rade zrejme ani nemá v úmysle
dostaviť sa na žiadne pojednávanie v tomto spore, aby mu neboli kladené otázky v prospech ostatných
žalovaných. Pripustenie tohto dôkazu by iba viedlo k ďalším prieťahom v konaní, k zbytočnému
odročeniu pojednávania na iný termín, na ktoré by sa tento žalovaný s veľmi veľkou pravdepodobnosťou
ani nedostavil.

57. Súd zamietol žalovanou stranou navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne P. Q. ako zamestnankyne
spoločnosti CARLUX, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol za svojho života poručiteľ, nie však
už ku dňu svojej smrti, ani v rozhodnom čase, kedy poskytla žalobkyňa žalovanému dve peňažné
sumy spolu vo výške 44.100,- eur, z ktorých je vrátil poručiteľ len časť, vrátenie zvyšku ktorej

sumy je predmetom tohto sporu. Tento dôkaz zamietol súd z dvoch dôvodov, a to, že tohto svedka
mohla žalovaná strana navrhnúť už v rámci písomných pojednávaní pred prvým pojednávaním vo
veci samej, nie až na pojednávaní dňa 17.12.2024, keďže táto svedkyňa sa by sa mala vyjadrovať
k okolnostiam, ktoré vyplývali z výpisov z účtu žalovaného, vytlačeného v deň prvého pojednávania vo
veci samej, t. j. dňa 29.10.2024. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že k obchodovaniu so spoločnosťou

CARLUX, s.r.o. sa vyjadrovali žalovaní už priamo v odpore proti platobnému rozkazu, ku ktorému
už mohli preto pripojiť tak výpis z účtu žalovaného, ako aj označiť svedkyňu, ktorú navrhli vypočuť
k tomuto obchodovaniu až na poslednom pojednávaní. Ďalším dôvodom zamietnutia tohto dôkazu
bolo zistenie konajúcim súdom že táto svedkyňa by sa mohla vyjadriť k obchodným aktivitám, hoci
aj neoficiálnym, medzi poručiteľom a spoločnosťou CARLUX, s.r.o. v čase, kedy už tento nebol je

konateľom a spoločníkom podľa výpisu z obchodného registra, ktorou výpoveďou chcela žalovaná
strana preukázať, že poručiteľ bol tichým spoločníkom tejto spoločnosti. Ak by aj bolo preukázané,
že poručiteľ bol v čase svojej smrti tichým spoločníkom spoločnosti CARLUX, s.r.o., nevylučuje to
možnosť uzatvorenia pôžičky medzi žalobkyňou a poručiteľom ako fyzickými osobami nepodnikateľmi.
Táto svedkyňa nebola totiž prítomná pri dojednávaní žalobkyne a poručiteľa o obsahu zmluvy o pôžičke

(resp. zmlúv o pôžičke) okolo 10.11.2021, ktoré sú predmetom sporu.

58. K argumentácii žalovanej strany, že samotný svedok sa vyjadril, že bol prítomný pri komunikácii
medzi poručiteľom a žalobkyňou ohľadom poskytnutia pôžičky, že z tohto dôvodu nemal byť fyzicky
prítomný pri uzatvorení zmluve o pôžičke, konajúci súd poznamenáva, že z kontextu celej svedeckej

výpovede je zrejmé, že tento svedok rozlišoval medzi pojmami: zmluva o pôžičke, ktorú považoval
za písomnú, a medzi dohodou o pôžičke, ktorú považoval za ústne dojednanie o pôžičke. Súd
konštatuje, že je všeobecne známe, že medzi osobami, ktoré nemajú právnické vzdelanie, dominuje
(nesprávny) názor, že zmluva môže byť iba písomná, a že ústne dohodnuté záväzky sú dohodami (a niezmluvami), ktorý názor zrejme zastával aj svedok. Iba pre úplnosť súd dodáva, že svedok nemohol byť
prítomným pri uzatvorení zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou, a považuje sa za uzatvorenú až
okamihom poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi. Tento svedok bol však nepochybne prítomným

pri dohadovaní o obsahu zmluvy (zmlúv) o pôžičke v celkovej výške 44.100,- eur.

59. Všetky výhrady žalovaných v tomto spore vyhodnotil súd ako snahu vyhnúť sa plneniu peňažného
záväzku (dlhu) ich právneho predchodcu, t. j. D. I.. Je síce pravdou, že iba samotné zaradenie dlhu
do pasív dedičstva v dedičskom konaní samo osebe nepreukazuje existenciu dlhu, avšak vzhľadom

na obsah vykonaného dokazovania, na správanie žalovaného v 1. rade a zákonnej zástupkyne
žalovaných v2.av3.radevovzťahukžalobkynieštepredzačatímtohtosporu,možnodospieťkzáveru,
že aj žalovaní mali vedomosť o existencii tohto dlhu poručiteľa ešte pred začatím tohto sporu, existenciu
ktorého začali popierať až v tomto súdnom spore, čo sa im nepodarilo.

60. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd dostatočne

za preukázané, že žalobkyňa poskytla D. I. za jeho života viacero pôžičiek, naposledy, na základe dvoch
ústnych zmlúv o pôžičke, mu poskytla pôžičku v sume 21.500,- eur dňa 13.11.2021 a pôžičku v sume
22.600,- eur dňa 15.11.2021, t. j. spolu 44.100,- eur, obe pôžičky zo svojho súkromného účtu na jeho
súkromný účet, z ktorých jej vrátil D. I. zo svojho súkromného účtu na účet žalobkyne najprv sumu
18.400,- eur, a potom sumu 6.000,- eur. Nevrátil jej zvyšných 19.700,- eur, ktorú sumu, ani jej časť,

nevrátili žalobkyni ani dedičia D. I., ktorí sú žalovanými v 1. až v 3. rade v tomto spore, ktorí nadobudli
dedičstvo po D. I. rovným dielom, každý po 1/3 v pomere k dedičstvu. S poukazom na uvedené zistenia
súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, a zaviazal každého zo žalovaných výrokmi I. až
III. tohto rozsudku k povinnosti zaplatiť žalobkyni po 1/3 zo sumy 19.700,- eur, ktoré peňažné povinnosti
vyčíslil súd tromi konkrétnymi sumami tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Nakoľko žalobkyňa bola v tomto spore plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu

hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd
podľa § 255 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti všetkým žalovaným, ktorí však
mali v tomto spore postavenie samostatných spoločníkov, a preto súd priznal žalobkyni proti každému
z nich nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 tak, ako je uvedené vo výrokoch IV. až VI. tohto
rozsudku. Súčet takto priznaných nárokov žalobkyne na náhradu trov konania predstavuje spolu nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z celého predmetu sporu. O výške trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.