Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 14, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-10C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200842
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5419200842.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. B., F. XXX/X, bývajúca v G. na adrese: E., H. XX I., právne
zastúpená: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107 a
žalovanej: J. A. J., C. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. B., L. XXXX/X, právne zastúpená:
JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 12.06.2019 sa žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu proti žalovanej domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku
parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, zapísaného na LV č.
XXXX pre k.ú. K. M., obec a okres E. B., v podiele 111/158, ako aj náhrady trov tohto konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. XX/X/XXXX, II Dnot
XX/XXXX zo dňa 18.05.2009 je právnou nástupkyňou po jej otcovi L. D., a to pokiaľ ide o nároky

z rozhodnutia N. L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2006, na základe ktorého bolo jej otcovi L. D. navrátené okrem
iného vlastnícke právo k parcele registra „E“ č. XXX o výmere 6835 m2 v podiele 111/158. V zmysle
identifikácie parciel zo dňa 03.05.2004 je súčasťou parcely registra „E“ č. XXX o výmere 6835 m2 aj
pozemok zodpovedajúci parcele registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123
m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. K. M., obec a okres E. B.. Z uvedeného je teda zrejmé, že
podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X v podiele 111/158 je žalobkyňa ako právna nástupkyňa

L. D., a to titulom rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha
určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 111/158 k parcele č. XXX/X, pretože
aj napriek jej svedčiacemu vlastníckemu právu nie je ako spoluvlastníčka predmetnej parcely zapísaná
v katastri nehnuteľností. Podľa zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. K. M. je ako vlastníčka parcely č. XXX/X
v celosti zapísaná žalovaná, a to titulom darovania zo strany jej otca J. K. na základe darovacej zmluvy
č. V XXXX/XX zo dňa 17.07.2009 - XXX/XX. J. K., ktorý žije/žil v jednej domácnosti so žalovanou,
pritom mal vedomosť o spoluvlastníckom práve žalobkyne k parcele č. XXX/X v podiele 111/158, keďže

vyššie uvedené rozhodnutie N. L. O. v G. mu bolo doručované. Žalobkyňa výzvou zo dňa 07.08.2006
adresovanou J. K. a podaniami zo dňa 19.11.2018 a 01.02.2019 žiadala žalobkyňu o vysporiadanie
uvedenej situácie, avšak jej požiadavka o zosúladenie právneho stavu bola odmietnutá. Žalobkyňa svoj
naliehavý právny záujem na určení jej spoluvlastníckeho práva k parcele č. XXX/X odôvodnila tým, ženie je zapísaná ako spoluvlastníčka predmetnej parcely v katastri nehnuteľností, pričom ako vlastníčka
tejto parcely je v celosti zapísaná žalovaná, ktorá odmieta uznať nárok žalobkyne.

3. Ako prílohy žaloby žalobkyňa súdu doručila nasledovné listinné dôkazy: osvedčenie o dedičstve
vydané notárom P. J. Q., ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Dolný Kubín,
sp.zn. XX/X/XXXX, II E. XX/XXXX zo dňa 18.05.2009; rozhodnutie N. L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-
X-XX-XX zo dňa 22.03.2006; identifikácia parciel zo dňa 03.05.2004; výpis z LV č. XXXX k.ú. K. M.
zo dňa 11.06.2019; výzva zo dňa 07.08.2006 adresovaná R. J. K.; odpoveď R. J. K. na výzvu zo dňa

11.09.2006; výzva zo dňa 19.11.2018 adresovaná žalovanej; odpoveď právneho zástupcu žalovanej na
výzvu zo dňa 07.01.2019 a list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 01.02.2019 adresovaný právnemu
zástupcovi žalovanej.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu elektronicky dňa 26.07.2019, ktorým žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietnuť a priznať jej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalovaná uviedla, že pozemok
parcela č. XXX/X v minulosti patril do vlastníctva jej (už nebohých) rodičov - R. J. K., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelého v roku 2017 a D. K., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 18.12.2000, pretože: a)
dňa 31.08.1982 títo uzavreli so správcom stavebného pozemku za S. H. C. s bývalým J. v E. B.
Dohodu o osobnom užívaní stavebného pozemku - parcely „EN“ v evidencii nehnuteľností zapísanej

pod č. XXX/X o výmere 123 m2, k.ú. K. M., a to na základe rozhodnutia bývalého N. G. K., F. N.
K. E. B. číslo: F./XXXXXXX zo dňa 30.08.1982, registrovanú bývalým T. G. E. B. pod reg. č. C. dňa
01.09.1982. Za zriadenie práva osobného užívania tohto stavebného pozemku rodičia žalovanej zaplatili
984 Kčs; b) dňa 11.10.1983 bolo vydané bývalým N. G. K., odbor O. L. v E. B. pre rodičov žalovanej
stavebné povolenie pod č. O./XXXX-XXX/X-I., na základe ktorého rodičia žalovanej na jeseň roku

1983 začali na predmetnom pozemku s výstavbou chaty; c) dňa 04.08.1992 bolo vydané bývalým
N. O. U. L. E. B., oddelenie územného rozvoja a stavebného poriadku kolaudačné rozhodnutie pod
č.XXXXXXXXXXXXX, prot. č. XXXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.1992, na základe
ktorého bola skolaudovaná stavba - chata postavená na pozemku parcela č. XXX/X k.ú. K. M.; d)
dňa 13.08.1992 bola chata pod súpisným číslom XX zapísaná spolu s pozemkom parcelou č. XXX/X,

zastavanáplochaovýmere123m2doevidencienehnuteľnostínaLVč.XXXk.ú.K.M..Žalovanávrámci
svojej obrany poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vydané v konaní vedenom pod sp.zn.
XXX/XX/XXXXzodňa20.04.2010,vktoromsúdkonštatoval,že„RozhodnutieN.L.O.K.G.č.N.-XXXX/
XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006 ohľadne „E“ KN parcely č. XXX k.ú. K. M. navracia L. D. vlastnícke
právo k tomuto pozemku v podiele 111/158. Vo vzťahu k umiestneniu chaty so súpisným číslom XX

na pozemku „C“ KN parcela č. XXX/X uvedené rozhodnutie nekonštituuje ani nedeklaruje žiadne nové
právne vzťahy. Ani toto rozhodnutie teda nie je v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností ohľadne
vyššie uvedených nehnuteľností“. S týmto záverom Krajského súdu v Žiline sa stotožnil aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 20.10.2011 sp.zn. XXXX/XXX/XXXX. Žalovaná
zároveň poukázala na závery N. L. O. v G. uvedené na str. 3, ods. 3 odôvodnenia jeho rozhodnutia zo

dňa 22.03.2006. Podľa žalovanej správny orgán pochybil, pretože k pozemkom, ktoré sa oprávnenej
osobe uvedeným rozhodnutím nevydávajú, mal byť pričlenený aj pozemok parcela č. XXX/X, keďže
aj tento pozemok bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, t. j. dňa 22.03.2006, zastavaný,
a to chatou súpisné číslo XX a bol vo vlastníctve fyzických osôb (viď výpis z LV č. XXX k.ú. K. M. zo
dňa 13.08.1982), ktoré neboli a nie sú povinnými osobami podľa zákona č. 503/2003 Z.z.. Žalovaná

pochybenie správneho orgánu pri vydaní uvedeného rozhodnutia videla v tom, že štát nemohol vydať
pozemok, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve fyzických osôb. V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku žalovaná poukázala na ustanovenie § 872 ods. 1, 4 Občianskeho
zákonníka. Zákon č. 509/1991 Zb., ktorý novelizoval Občiansky zákonník, nadobudol účinnosť dňa
01.01.1992, a teda ku dňu 01.01.1992 sa zo zákona premenilo právo osobného užívania na vlastnícke

právo právnych predchodcov (rodičov) žalovanej k predmetnému pozemku. Žalovaná poukázala tiež na
nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikyzodňa28.05.1997sp.zn.II.O..Žalovanámázato,žeSlovenská
republika v zastúpení N. L. O. K. G. uvedeným rozhodnutím porušila ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 503/2003 Z.z.), v zmysle ktorého citovaný zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
neboli vydané podľa osobitného predpisu a ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho
patria alebo lesný fond. Pri predmetnom pozemku ide o druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností
najmenej od roku 1992 ako zastavaná plocha a nádvorie. V ďalšom došlo k porušeniu ust. § 4 ods. lcitovaného zákona, kedy zákon hovorí, že povinnými osobami podľa uvedeného zákona sú právnické
osoby, ktoré ku dňu účinnosti uvedeného zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky
právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Je zrejmé, že sporný pozemok je

od 01.01.1992 vo vlastníctve súkromných fyzických osôb. Taktiež došlo k porušeniu ust. § 6 ods. l písm.
a) citovaného zákona, ktorý explicitne zakazuje vydanie pozemku alebo jeho časti, ak pozemok je vo
vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. l). Žalovaná tiež poukázala
na to, že parcelu č. XXX/X so započítaním doby jej právnych predchodcov užíva od roku 1982, a to až
do súčasnosti v dobrej viere, že jej tento pozemok patril a patrí, a preto došlo minimálne k vydržaniu

vlastníckeho práva k predmetnému pozemku jej právnymi predchodcami v zmysle ust. § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka ku dňu 12.10.1993 (t.j. po uplynutí 10 rokov od vydania stavebného povolenia
č. O./XXXX-XXX/X-I. k stavbe chaty súpisné číslo XX k.ú. K. M.).

5. Ako prílohy vyjadrenia k žalobe žalovaná súdu doručila nasledovné listinné dôkazy: Dohoda
o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 31.08.1982, registrovaná T. G. E. B. pod reg. č. RII.

XXX/XX dňa 01.09.1982; rozhodnutie N. G. K., F. N. K. E. B. č. F./XXXXXXX zo dňa 30.08.1982;
ústrižok poštovej zloženky zo dňa 02.09.1982 ohľadne zaplatenia sumy 984,- Kčs R. J. K. J. G. K. v E.
B.; stavebné povolenie vydané N. G. K., N. O. L. K. E. B. č. O./XXXX-XXX/X-I. zo dňa 11.10.1983;
kolaudačné rozhodnutie vydané N. O. U. L. E. B., oddelenie územného rozvoja a stavebného poriadku
č. XXXXXXXXXXXXX, prot. č. XXXX/XX zo dňa 04.08.1992; výpis z LV č. XXX k.ú. K. M. zo dňa

13.08.1992; list právneho zástupcu žalovanej zo dňa 07.01.2019 adresovaný právnemu zástupcovi
žalobkyne a výpis z LV č. XXXX k.ú. K. M. zo dňa 04.01.2019.

6. K vyjadreniu žalovanej k žalobe sa žalobkyňa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 20.08.2019 (tzv. replika). Žalobkyňa uviedla, že

právni predchodcovia žalovanej uzatvorili Dohodu o osobnom užívaní stavebného pozemku k parcele č.
XXX/X, pričom z dokladov predložených žalobkyňou (najmä geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX zo dňa
20.04.1982, identifikácia parciel pre reštitučné účely) vyplýva, že táto parcela bola vytvorená oddelením
od parcely č. XXX. V súčasnosti je však vo vlastníctve žalobkyne parcela č. XXX/X, ktorá sa má
nachádzať vo vnútri bývalej parcely č. XXX a nie vo vnútri bývalej parcely č. XXX, z ktorej bola oddelená.

Právni predchodcovia žalovanej nedbanlivostným konaním, napriek tomu, že mali do osobného užívania
nadobudnúť časť parcely č. XXX, postavili chatu na parcele č. XXX a tento stav sa nesprávnym zápisom
parcely č. XXX/X do katastrálnej mapy snažili legalizovať (teda parcelu č. XXX/X, ktorá im mala patriť,
zasadili do parcely č. XXX, kde nezákonne - na cudzom pozemku postavili chatu). Právni predchodcovia
žalovanej tak na základe Dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku mohli nadobudnúť vlastnícke

právo len k takému pozemku, ktorý bol súčasťou parcely č. XXX. Žalobkyňa má za to, že žalovanej
nemôže svedčiť vlastnícke právo ani titulom vydržania, pretože u jej právnych predchodcov absentuje
dobromyseľnosť. Právny predchodca žalovanej R. J. K. musel vedieť, že k stavbe jeho chaty dochádza
na parcele č. XXX, čo vyplýva zo skutočnosti, že tento ako podpredseda J. E. B. uzatváral zmluvu
o prevode vlastníctva dňa 13.09.1978 na výkup pozemkov na výstavbu rekreačných chát na parcele

č. XXX. Z geometrického plánu zo dňa 20.04.1982, z geometrického plánu zo dňa 11.08.1992, ako aj
z rozhodnutia N. L. O. K. G. zo dňa 22.03.2006 museli právni predchodcovia žalovanej vedieť, že parcela
č. XXX/X je vytvorená z parcely č. XXX a nie je súčasťou reštituovanej parcely č. XXX. Žalobkyňa mala
tak za to, že právni predchodcovia žalovanej nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k tej parcele, ktorá
je dnes zapísaná ako parcela č. XXX/X, pretože táto je súčasťou bývalej parcely č. XXX a predmetom

nadobudnutia právnymi predchodcami žalovanej bola časť parcely č. XXX.

7. Ako prílohy repliky žalobkyňa súdu doručila nasledovné listinné dôkazy: geometrický plán č. XXX-
XXX-XXXX-XX zo dňa 20.04.1982 a výkaz výmer; geometrický plán č. XXX-XX/X-92 zo dňa 11.08.1992
a výkaz výmer; kúpna zmluva zo dňa 14.06.1978; kúpna zmluva zo dňa 23.07.1982; hospodárska

zmluva o prevode vlastníctva zo dňa 13.09.1978 a geometrický plán č. XXX-XXXX-XX zo dňa
03.05.1977 a výkaz výmer; žiadosť J. K. E. B., odbor výstavby č. XXX/XX zo dňa 20.09.1978 adresovaná
H. V.; identifikácia parciel zo dňa 03.05.2004; identifikácia parciel zo dňa 22.11.2016 a stanovisko N. O.
E. B. zo dňa 24.11.2016 adresované právnemu zástupcovi žalobkyne.

8. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 13.09.2019 (tzv. duplika). Žalovaná v súvislosti
s prípadnými chybami pri zápise parcely č. XXX/X do vtedajšej evidencie nehnuteľností poukázala na
pomery vo vtedajšom komunistickom Československu pri zápise nehnuteľností, kedy štátne orgánysami určovali, čo a akým spôsobom sa zapíše do evidencie nehnuteľností a občan nemal možnosť
akýmkoľvek spôsobom zasahovať do tohto procesu. Žalovaná sa pridržiavala svojho vyjadrenia
k žalobe, poukázala na zrejmý a jasný obsah Dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku zo

dňa 31.08.1982, ktorá prešla registráciou bývalým T. G. E. B. pod reg. č. C. XXX/XX dňa 01.09.1982
s tým, že tento právny úkon je základom pre vznik vlastníckeho práva jej právnych predchodcov v
zmysle ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.01.1992. K tomuto dňu došlo súčasne
k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, a to či už štátu alebo iného subjektu. Žalovaná
opätovne poukázala na nález O. H. S. C. zo dňa 28.05.1997 sp.zn. II. O. XXX/XXXX. Uviedla, že

tvrdenia žalobkyne o tom, že otec žalovanej R. J. K. mal vedieť, že stavia chatu na inom pozemku
ako mal, a to z titulu jeho pracovného zaradenia - podpredseda J. v E. B., sú fabuláciou, jedná sa
o vykonštruovanú úvahu, ktorá nemá oporu v žiadanom listinnom dôkaze. Otec žalovanej pracoval
ako podpredseda J. v E. B. v období od 01.01.1972 do 30.06.1981 s tým, že Dohoda o osobnom
užívaní stavebného pozemku bola realizovaná až v roku 1982, presne 31.08.1982. Na záver žalovaná
uviedla, že predloženými dôkazmi nie je možné spochybniť dobromyseľnosť jej právnych predchodcov

pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému pozemku.

9. Na základe zhodných návrhov strán sporu bolo konanie v tejto veci uznesením tunajšieho súdu
č.k. 10C/27/2019-193 zo dňa 13.08.2020 postupujúc podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prerušené. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.08.2020.

10. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/27/2019-201 zo dňa 25.02.2021, právoplatným dňa
02.03.2021, bolo na návrh žalobkyne podľa § 163 ods. 2 prvá veta CSP rozhodnuté o pokračovaní v
konaní.

11. Podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 31.01.2022 žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu súdu oznámila, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu tohto
sporu, o ktoré sa strany sporu pokúšali, kvôli čomu došlo k odročeniu pojednávania dňa 29.11.2021.
V tomto podaní žalobkyňa zároveň poukázala na bod 1. reštitučného rozhodnutia (rozhodnutie N.

L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006), kde sú uvedené parcely, ku ktorým
sa vlastníctvo nenavracia, pričom parcela č. XXX/X tam nie je uvedená. Naopak bod 2. uvedeného
rozhodnutia uvádza, že vlastnícke právo sa navracia k parcele registra E-KN č. XXX o výmere 6835
m2. Navrátená výmera pozemkov zodpovedá súčasným výmerám parciel č. XXX/X o výmere 2587 m2,
č. XXX/X o výmere 3127 m2, č. XXX/XX o výmere 421 m2 a č. XXX/XX o výmere 570 m2. Spolu je

výmera týchto parciel XXXX m2, pričom zvyšných 130 m2 predstavuje práve parcelu č. XXX/X o výmere
123 m2 (7 m2 je odchýlka). Žalobkyňa tiež poukázala na postup pri vytváraní pozemku parcely č. XXX/
X, kedy geometrickým plánom bolo určené, že táto sa vytvára z parcely EN č. XXX/X, a to z jej časti
zodpovedajúcej PK parcele č. XXX. V skutočnosti však pozemok bol vytvorený z časti parcely EN č.
XXX/X, ktorá zodpovedala PK parcele č. XXX, čo je nepochybné z hľadiska jej skutočného umiestnenia,

aj umiestnenia podľa katastrálnej mapy. Právny predchodca žalovanej kupoval pozemok parcelu č. XXX/
X tak, že tento mal byť odčlenený od PK parcely č. XXX (pôvodne vo vlastníctve rodiny T.), avšak chatu
postavilnaPKparceleč.XXX.Tentonesúladmuselbyťprávnemupredchodcovižalovanejznámy,ateda
nemohol byť dobromyseľný ani pred vydaním reštitučného rozhodnutia v otázke držby pozemku parcely
č. XXX/X. Právny predchodca žalobkyne nadobudol vlastnícke právo k podielu na parcele č. XXX/X bez

ohľadu na to, či bol alebo nebol v čase vydania reštitučného rozhodnutia jeho spoluvlastníkom právny
predchodca žalovanej. Ak by aj ten vydržal vlastnícke právo k pozemku pred vydaním reštitučného
rozhodnutia, jeho právoplatnosťou sa vlastníkom podielu k pozemku stal právny predchodca žalobkyne.
Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná po vydaní reštitučného rozhodnutia,
pretože jej bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/XXX/XXXX.

12. Súd následne (po ďalších odročených pojednávaniach stanovených na deň 01.06.2022
a 20.07.2022) vec prejednal na pojednávaní dňa 07.09.2022 v prítomnosti strán sporu a ich právnych
zástupcov, ktorí upustili od výsluchu oboch strán sporu. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zotrvala na podanej žalobe. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, žalobkyňa upustila

od výsluchu svedka R. J. K., ktorý zomrel, ako aj od vyžiadania ďalších listín, ktoré navrhla vyžiadať
v replike. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa na pojednávaní pridržiavala svojich
doterajších písomných vyjadrení. Uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Súd potom
uvedené pojednávanie s ohľadom na návrh žalobkyne odročil na neurčito s tým, že žalobkyni poskytollehotu 10 dní na oznámenie, na ktorých z navrhnutých dôkazov zotrvá, na čo žalobkyňa reagovala
(prostredníctvom svojho právneho zástupcu) podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky
dňa16.09.2022, prílohou ktorého boli aj ďalšie listinné dôkazy - výpis z LV č. XXXX k.ú. K. M. zo dňa

27.06.2006 a darovacia zmluva zo dňa 27.06.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 07.08.2006 pod č.
V XXX/XX.

13. Následne žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom tunajšiemu
súdu elektronicky dňa 05.10.2022, poukazujúc na písomnú odpoveď N. O. E. B., katastrálny odbor

zo dňa 12.09.2022 a grafickú identifikáciu parciel zo dňa 22.09.2022, ktoré boli prílohou uvedeného
podania, uviedla, že je jednoznačné, že parcela registra C-KN č. XXX/X je súčasťou parcely registra
E-KN č. XXX.

14. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu
elektronicky dňa 27.10.2022 vyjadrila k vyššie uvedenému podaniu žalobkyne s prílohami tak, že

zotrvala na skôr prezentovanom vyjadrení, a síce, že reštitučné rozhodnutie N. L. O. K. G. je z časti
v rozpore zo zákonom, a teda nezákonné, keďže štátny orgán porušil ust. §§ 1, 4 ods. 1 a 6 ods. 1
zákona č. 503/2013 Z.z.. Žalovaná poukázala na to, že z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu,
t.j predmetného reštitučného rozhodnutia N. L. O. K. G., má vzniknúť vlastnícke právo žalobkyne
k predmetnému pozemku. Nebyť tohto nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu, nevznikol by ani

tento súdny spor. Takého konanie je však v rozpore zo starou zásadou práva - ,,právo nevzniká
z bezprávia“ (Ius ex iniuria non orfitur), a preto mu nemôže byť priznaná zo strany súdu právna ochrana.
Súd teda nemôže rozhodnúť tak, že z rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré je zjavne nezákonné, prizná
vlastnícke právo žalobkyni k predmetu sporu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. W. XXX/XX-XX zo dňa 15.01.20019, v ktorom sa uvádza, že pri

uplatnení vyššie uvedenej starej zásady (právo nevzniká z bezprávia) na právnom úkone, ktorý nepožíva
právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva.

15. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 18.01.2023 žalobkyňa (prostredníctvom svojho právneho
zástupcu) žiadala žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, pričom sa pridržiavala všetkých svojich doterajších

vyjadrení. Uviedla, že doložila značný dôkazový materiál preukazujúci, že parcela č. XXX/X je súčasťou
pôvodnej parcely č. XXX. Žalobkyňa spresnila svoje právne nástupníctvo po svojom otcovi, kedy ako
titul označila darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XX. Žalovaná na uvedenom
pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na dôvody uvádzané v jej predchádzajúcich
vyjadreniach. Zároveň opätovne poukázala na porušenie zákona zo strany N. L. O. K. G., ktoré vydalo

z časti nezákonné reštitučné rozhodnutie, ako aj na následné porušenie zákona zo strany N. O. E. B.,
katastrálny odbor, kedy došlo k svojvoľnému postupu tohto štátneho orgánu pri vykonávaní príslušných
zápisov týkajúcich sa pozemku parcela E-KN č. XXX, resp. C-KN č. XXX/X k.ú. K. M.. Žalovaná zároveň
uviedla, že ak by súd rozhodol v prospech podanej žaloby, došlo by ku vzniku ďalšej krivdy, tentoraz
v neprospech žalovanej.

16. Súd sa okrem všetkých vyššie uvedených listinných dôkazov, predložených stranami sporu v
priebehu tohto konania, ďalej oboznámil s pripojeným spisom N. O. E. B., pozemkový a lesný odbor
(teda spisom pôvodného N. L. O. K. G.) č. C., z neho najmä s rozhodnutím N. L. O. K. G. č. N. -
XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006 vrátane doručeniek ohľadne doručenia toho rozhodnutia

účastníkom uvedeného konania, s pripojeným spisom Krajského súdu v Žiline sp.zn. XXX/XX/XXXX,
s pripojeným spisom H. B. E. B. č. V XXXX/XX a tiež s aktuálnym výpisom z LV č. XXXX k.ú. K. M..

17. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd na pojednávaní dňa 18.01.2023 vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobe vyhovel - rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/27/2019-348 zo dňa

18.01.2023 (Okresný súd Dolný Kubín následne ku dňu 31.05.2023 zanikol a jeho preberajúcim súdom
je od 01.06.2023 Okresný súd Námestovo, teda tunajší súd). V odôvodnení uvedeného rozsudku sa
súd najskôr zaoberal prípustnosťou takejto určovacej žaloby a s tým spojenou existenciou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže tento nevyplýva z osobitného právneho predpisu (§
137 písm. c/ pred bodkočiarkou CSP), pričom dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom

určení naliehavý právny záujem (bod. 30. odôvodnenia uvedeného rozsudku). Ďalej v odôvodnení
uvedeného rozsudku súd skonštatoval, že žalobe vyhovel preto, lebo v konaní bolo preukázané, že
žalobkyňa nadobudla od jej právneho predchodcu (otca) R. L. D., či už titulom dedenia (ako to žalobkyňa
tvrdila pôvodne v žalobe), resp. na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2006, ktorej vklad bolpovolený dňa 07.08.2006 pod č. V XXX/XX (ako to tvrdila žalobkyňa neskôr v priebehu konania), parcelu
registra „E“ č. XXX, trvalý trávny porast o výmere 6835 m2 v podiele 111/158 (ktorú menovaný právny
predchodca žalobkyne v uvedenom podiele získal v reštitúcii), pričom zároveň bolo preukázané, že

sporná parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2 bola nepochybne
súčasťou pôvodnej parcely registra „E“ č. XXX. Súčasne vo vzťahu k argumentácii žalovanej ohľadne
nadobudnutiajejvlastníckehoprávakspornémupozemkuvydržaním(sozapočítanímdržbyjejprávnych
predchodcov) súd takúto obranu žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú, a to vzhľadom na absenciu
dobromyseľnosti na strane právnych predchodcov žalovanej. Zároveň sa nestotožnil s argumentáciou

žalovanej spočívajúcou v nezákonnosti reštitučného rozhodnutia.

18. Na základe odvolania podaného žalovanou proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline,
ako súd odvolací, uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2024 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného
uznesenia odvolací súd prioritne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne

odôvodnený, resp. že argumentácia súdu obsiahnutá v odôvodnení rozsudku je natoľko rozporná, že
rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

19. Odvolací súd v uvedenom zrušujúcom uznesení uviedol, že žalovaná v odvolaní jednak namietala
nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému

pozemkujejprávnymipredchodcamivzmysle§872ods.1Občianskehozákonníkaasúčasnenamietala
záver súdu prvej inštancie, že jej právni predchodcovia vedeli, že svoju chatu stavajú na nesprávnom
pozemku, a teda nie na časti pozemku „EN“ č. XXX, ale na časti pozemku „EN“ č. XXX, majúc za to,
že súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Odvolací súd vo vzťahu k
uvedenej odvolacej námietke poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie možno

do určitej miery vyvodiť, že dôvodom neakceptovania obrany žalovanej vo vzťahu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k dotknutému pozemku podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo to, že
uvedeným spôsobom mohli právni predchodcovia žalovanej nadobudnúť vlastnícke právo len k takému
pozemku, ktorý im bol predmetnou dohodou v skutočnosti prenechaný, avšak bez bližšej konkretizácie
dôvodov, z ktorých vychádzal. Z uvedeného záveru potom nemožno jednoznačne vyvodiť, či základom

úvahysúduprvejinštancieboloto,žeprávnympredchodcomžalovanejvznikloprávoosobnéhoužívania
k inému pozemku, ako bol vymedzený v Dohode o osobnom užívaní stavebného pozemku uzavretej
medzi J. G. K. K. E. B. ako správcom stavebného pozemku a právnymi predchodcami žalovanej,
či pozemok, na ktorom svoju chatu následne aj postavili (ktorý aj v súčasnosti zodpovedá parc. KN
„C“ č. XXX/X), bol jej právnym predchodcom J. G. K. K. E. B. aj reálne v teréne pridelený, alebo

či sa právni predchodcovia so stavbou svojej chaty reálne (a svojvoľne) posunuli na iný pozemok,
ako im bol pridelený. Uvedenú otázku pritom odvolací súd považuje za zásadnú pre posúdenie
uvedenej Dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku, ako titulu nadobudnutia vlastníckeho
práva k dotknutému pozemku v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedenej úvahy v
kontexte ďalšieho záveru súdu prvej inštancie o tom, že právni predchodcovia žalovanej si museli byť

vedomí, že chatu nestavajú na časti pozemku parcely č. XXX, teda na parcele č. XXX/X, ktorý im bol
prenechaný na stavebné účely, ale so stavbou chaty sa „posunuli“ na pozemok parcela č. XXX, nie
je odvolaciemu súdu úplne zrejmé, či súd prvej inštancie mal na mysli reálny posun stavby v teréne
oproti stavu, ktorý bol určený (pôvodne) na výstavbu a na ktorom sa stavba následne aj realizovala
(inými slovami to, či právni predchodcovia žalovanej postavili chatu súp. č. XX na inom pozemku, ako

im bol reálne v teréne vyčlenený na základe predmetnej Dohody o osobnom užívaní pozemku), keď
uvedenáskutočnosťbybolaspôsobilouzásadnezmeniťposúdeniemožnostinadobudnutiavlastníckeho
práva k spornému pozemku „transformáciou“ práva osobného užívania pozemku na vlastnícke právo
(v prípade ak by Dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku za splnenia ďalších formálnych,
ako aj materiálnych podmienok, bola spôsobilá založiť právo osobného užívania pozemku), prípadne

záver o ne/dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovanej vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním. V tejto súvislosti odvolací súd upriamil pozornosť na to, že žalovaná vzniesla
námietku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia aj vo vzťahu k bodu 41. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zdôraznil svojvôľu právnych predchodcov žalovanej vo vzťahu
k umiestneniu chaty s tým, že pozemok parcela č. XXX/X bol zasadený do pozemku parcela č. XXX

a v prípade, ak by právni predchodcovia žalovanej umiestnili stavbu chaty na časti parcely č. XXX
(kde ju aj mali umiestniť podľa Dohody osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 31.08.1982),
časť pozemku parcely č. XXX by v súčasnosti nebola zastavaná chatou žalovanej. V nadväznosti na
uvedené odvolací súd poukázal na to, že uvedené závery súdu prvej inštancie vyznievajú vyslovenekonštatačne, keď súd prvej inštancie nijakým spôsobom neprezentoval myšlienkové postupy, ktoré ho
viedli k uvedeným záverom a bez čo i len čiastočného načrtnutia svojho myšlienkového postupu vyvodil
uvedené závery. Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej

ohľadnenedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancie.Odvolacísúdpoukázalnato,že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť, či súd prvej inštancie vychádzal pri svojich
záveroch z úvahy, že právni predchodcovia žalovanej nepostavili svoju chatu súp. č. XX na pozemku
parcela č. XXX/X tak, ako im mal byť (reálne) daný do užívania na základe rozhodnutia N. G. K. - F. N.
K. E. B. č. Fin. X-XXX/XXXX-J. zo dňa 30.08.1982 a Dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku

uzavretej dňa 31.08.1982 medzi J. K. E. B. ako správcom stavebného pozemku a rodičmi žalovanej (t.j.
či sa so stavbou v teréne posunuli na iný pozemok), alebo či ju postavili práve na mieste prideleného
(v teréne reálne vyčleneného) pozemku.

20. Odvolací súd v uvedenom zrušujúcom uznesení ďalej vo vzťahu k argumentácii žalobkyne,
že nadobudnutie vlastníckeho práva na základe reštitučného rozhodnutia je originárnym spôsobom

nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa vlastnícke právo nového vlastníka neodvodzuje od
vlastníctva dovtedajšieho vlastníka, poukázal na to, že s uvedenou premisou je možné v zásade sa
stotožniť. V konkrétnostiach prejednávanej veci by však uvedený záver mal za následok (v prípade
preukázania dôvodnosti obrany žalovanej) odňatie vlastníckeho práva fyzickej osobe, ktorá je ako
vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na čl. 20 Ústavy

SR, podľa ktorého, každý má právo vlastniť majetok a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane
ľudský práv a základných slobôd, podľa ktorého, „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva...“ Len osobe, ktorá
nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnym poriadkom),

patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR (k tomu viď aj PL. ÚS 33/95). Taktiež
platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo v súlade
s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom ochrany prvou vetou
článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie. C. H. BECK: Bratislava,
2019, s. 517 a nasl.). V intenciách uvedeného ustanovenia je potom potrebné vykladať aj znenie zákona

č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
vzneníneskoršíchpredpisov,ktorýstanovuje,žeoprávnenýmosobámsanavrátivlastníctvokpozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu vymedzenú v § 3 citovaného zákona, pričom týmto
nemožno zasiahnuť do vlastníctva fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem povinnej osoby (t.j.

osoby definovanej v § 4 ods. 1 tohto zákona). Z uvedeného vyplýva, že povinnou osobou nie je fyzická
osoba. Podstata sporu o ochranu vlastníckeho práva spočíva v strete vlastníckeho práva žalobkyne k
pozemku vydaného jej právnemu predchodcovi (reštitučným rozhodnutím pôvodne navrátený pozemok
reg. KN „E“ parc. č. XXX) a sporného pozemku (pozemok reg. KN „C“ č. XXX/X), ktorý už v čase
dotknutého reštitučného rozhodnutia bol vlastnícky zapísaný v prospech otca žalovanej (v súčasnosti

zapísaný v prospech žalovanej). Pri potenciálnej konkurencii vlastníckeho práva žalovanej (k spornému
pozemku) a vlastníckeho práva žalobkyne, ústavne konformnému výkladu zodpovedá podľa názoru
odvolacieho súdu výklad, v zmysle ktorého rozhodnutím pozemkového úradu nemožno zasiahnuť
do vlastníckeho práva inej fyzickej, resp. právnickej osoby s výnimkou povinnej osoby definovanej
§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia N. L. O. K. G. č.

N./XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006, právoplatného a vykonateľného dňa 02.05.2006. Uvedeným
rozhodnutím teda nemožno zasiahnuť do vlastníckeho práva inej fyzickej osoby v prípade, ak by súd
dospel k záveru, že žalovanej (v čase reštitučného rozhodnutia jej otcovi) prislúcha/lo vlastnícke právo
k dotknutému pozemku. Uvedené rozhodnutie vo vzťahu k dotknutému pozemku nemôže potom (samo
osebe) zakladať vznik vlastníctva žalobkyne, nakoľko súčasne nezakladá (a ani nemôže zakladať)

dôvod na odňatie vlastníctva žalovanej (v prípade preukázania rozhodných skutočností osvedčujúcich
vlastníctvo žalovanej).

21. Tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci ďalej konal.

22. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu e-mailom dňa
26.09.2024 podanie, ktoré bolo dňa 01.10.2024 doplnené elektronicky, v ktorom uviedla, že vo veci je
ešte jedna rozhodujúca skutočnosť, a to že dňa 23.07.1982 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi
osobami: J. M., W. M., Q. T. a N. T. ako predávajúcimi a štátom ako kupujúcim. Predmetom kúpy nazáklade tejto kúpnej zmluvy bola parcela č. XXX/X, pričom pri jej vymedzení kúpna zmluva odkazuje na
geometrický plán, ktorým mala byť vytvorená odčlenením z PK parcely č. XXX. Z uvedeného je teda
absolútne zrejmé, že parcela č. XXX/X, ktorá sa neskôr na základe Dohody o osobnom užívaní mala

prenechať právnym predchodcom žalovanej, sa vytvárala z PK parcely č. XXX, čo potvrdzuje textová
časť geometrického plánu, ďalej skutočnosť, že predávajúci boli vlastníci PK parcely č. XXX a napokon
skutočnosť, že časť PK parcely č. XXX nebolo možné predať z dôvodu, že jej podielová spoluvlastníčka
P. D. (podiel o veľkosti 47/158) dlhodobo žila v W. a k vyvlastneniu jej spoluvlastníckeho podielu nemohlo
dôjsť a ani nedošlo. Ak sa teda neskôr zistilo, že parcela, na ktorej je postavená chata so súp. č. XX, sa

vskutočnostinachádzavPKparceleč.XXX,rozhodnenešloosituáciu,žebyúmyslomštátubolovykúpiť
parcelu vo vnútri PK parcely č. XXX, túto dať do osobného užívania právnym predchodcom žalovanej,
avšak došlo k omylu v textovej časti geometrického plánu a chybou v písaní sa uviedlo, že parcela č.
XXX/X vzniká z PK parcely č. XXX. V skutočnosti bolo úplne nepochybné, že vytvorenie parcely č. XXX/
X bolo naviazané na PK parcelu č. XXX, pretože práve od vlastníkov tejto parcely došlo k výkupu. Ak
sa následne v grafickej časti geometrického plánu parcela č. XXX/X zakreslila do terénu tak, že sa mala

nachádzať vo vnútri PK parcely č. XXX, spôsobuje to neplatnosť kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedeného
dôvodu je potom neplatná aj Dohoda o osobnom užívaní. Uvedené skutočnosti teda vylučujú, že by sa
žalovaná mohla stať vlastníčkou parcely č. XXX/X na základe skutočnosti, že jej právni predchodcovia
túto získali do osobného užívania. V prípade právnych predchodcov žalovanej nemôže byť splnená
podmienka dobromyseľnosti, a to najmä z dôvodu, že z geometrického plánu zo dňa 20.04.1982

a geometrického plánu zo dňa 11.08.1992 bolo možné jednoznačne zistiť, že parcela č. XXX/X bola
vytvorená z PK parcely č. XXX, ale v skutočnosti právni predchodcovia žalovanej postavili chatu na PK
parceleč.XXX.Pritomvžiadnomprípadenejdeonepatrnúodchýlku,keďPKparcelač.XXXjeodmiesta
stavby chaty vzdialená cca 100 m. Ďalším významným momentom, ktorý vylučuje dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalovanej, je doručenie reštitučného rozhodnutia otcovi žalovanej R. J. K. dňa

24.03.2006. Teda napriek skutočnosti, že právni predchodcovia žalovanej vedeli (resp. mali vedieť), že
parcela č. XXX/X je vytvorená z PK parcely č. XXX, stavbu chaty súp. č. XX zrealizovali na pozemku,
ktorý je súčasťou PK parcely č. XXX, vo vzdialenosti cca 100 metrov od hranice s PK parcelou č. XXX,
a teda je zrejmé, že právni predchodcovia vedeli (resp. mali vedieť), že budujú chatu na pozemku, ku
ktorému nemajú právo.

23. Na pojednávaní dňa 09.10.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že čo sa týka samotnej
dobromyseľnosti, táto na strane žalovanej, resp. jej právneho predchodcu absentuje, najmä s ohľadom
na skutočnosť, že právny predchodca žalovanej uzatvoril v roku 1978 kúpnu zmluvu za štát, v ktorej
predmetom prevodu boli pozemky vytvorené z pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola v spoluvlastníctve

právneho predchodcu žalobkyne. Preto ak právny predchodca žalovanej začal s vybudovaním chaty na
mieste medzi týmito pozemkami, muselo mu byť zrejmé, že aj pozemok parcela č. XXX/X musel byť
vytvorený z pôvodnej parcely č. XXX, a teda nemohol byť odkúpený od rodiny T. ako vlastníkov pôvodnej
parcely č. XXX. Žalobkyňa má informácie od súčasníkov danej doby, z ktorých vyplýva, že celá záležitosť
vznikla tak, že bolo zistené, že nie je možné vytvoriť a odkúpiť parcelu z pôvodnej parcely č. XXX tak,

ako to bolo vykonané v roku 1978, keďže sa zistilo, že pôvodná parcela č. XXX je len v užívaní P. J. a toto
nebolo oprávnené previesť vlastnícke právo k danej parcele. Jedinou možnosťou teda bolo vytvorenie
a odkúpenie parcely z pôvodnej parcely č. XXX od rodiny T.. K vybudovaniu chaty však evidentne došlo
na parcele č. XXX. Pokiaľ ide o názor odvolacieho súdu ohľadom ochrany vlastníctva, tak je potrebné
uviesť, že odvolací súd svoju úvahu spojil s povinnosťou preukázať, že žalovaná je vlastníčkou sporného

pozemku, napr. na základe vydržania, čo však v tomto konaní nebolo preukázané.

24. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 09.10.2024 uviedol, že odvolací súd vyslovil v
odôvodnení svojho rozhodnutia právny názor, ktorým v podstate potvrdil obranu žalovanej v celom
súdnom konaní a síce, že poukázal na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok

a tiež na čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého je
vlastnícke právo chránené. A preto nie je možné, a to aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom reštitučným rozhodnutím, o ktoré opiera žalobkyňa podanie
svojej žaloby, zasiahnuť do vlastníckeho práva inej fyzickej osoby. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 13.09.2024 (uvedené v bode 22. tohto odôvodnenia), v bode 9. tohto vyjadrenia žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu znáša do konania novú skutočnosť, ktorá doteraz nebola
pred súdom prejednávaná, a síce to, že podľa názoru žalobkyne štát, v tom čase Československá
socialistickárepublika,nenadobudolvlastníckeprávokpozemkuparceleč.XXX/X,pretožepodľanázoru
žalobkyne štát pozemok, ktorý mal vzniknúť, resp. z ktorého mal vzniknúť pozemok parcela č. XXX/X,nevykupoval od vlastníkov tohto pozemku, a preto v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo. Na základe tejto skutočnosť žalobkyňa tvrdí, že štát nemohol odovzdať do osobného užívania
právnemu predchodcovi žalovanej pozemok, na ktorom stojí chata patriaca žalovanej, t.j. pozemok

parcela č. XXX/X, vzhľadom k tomu, že sa nikdy štát nestal vlastníkom pozemku, z ktorého parcela č.
XXX/X bola vytvorená. Ak by sme toto tvrdenie akceptovali, potom vzniká otázka, že žaloba bola podaná
na osobu, ktorá nie je pasívne vecne legitimovaná a že žalobu je potrebné podať na štyroch pôvodných
vlastníkov, a to: J. M., W. M., Q. T. a N. T., resp. ich právnych nástupcov. Avšak aj v tomto prípade, ak by
tak žalobkyňa učinila, si myslí, že vzhľadom na stanovisko krajského súdu, že reštitučným rozhodnutím

nie je možné zasiahnuť do vlastníckeho práva inej fyzickej osoby, by žalobkyňa nebola úspešná. Čo
sa týka ešte otázky, ktorú žalobkyňa vnáša v súvislosti dobromyseľnosťou, resp. vedomosťou právneho
predchodcu alebo právnych predchodcov žalovanej ohľadne toho, že predsa otec žalovanej musel
vedieť o tom, že chata súp. č. XX nestojí tak, ako by mala stáť, t.j. na tom mieste, ktoré bolo určené,
tak v tomto smere chce uviesť, že nebol zo strany žalobkyne produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by takúto
skutočnosť potvrdzoval.

25. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v prvom rade chce uviesť,
že parcela č. XXX/X bola len hospodárskou jednotkou a nie vlastníckou jednotkou, a teda ak malo
dochádzať k prevodu vlastníckeho práva, muselo byť identifikované, z ktorej konkrétnej parcely „E“
je novovytvorená parcela vytvorená. To znamená, či je vytvorená z parcely č. XXX, XXX alebo XXX.

V danom prípade zo situačného plánu vyplýva, že parcela právneho predchodcu žalovanej je priestorovo
umiestnená vo vnútri parcely č. XXX, a preto mal byť právnemu predchodcovi žalovanej známy tento
nesúlad, keďže štát odkupoval parcelu č. XXX/X nie od vlastníkov parcely č. XXX, ale od vlastníkov
parcely č. XXX. Z uvedeného je potom zrejmé, že nie je možné, aby bola daná dobromyseľnosť
a tým pádom nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej,

resp. žalovanou. V tejto súvislosti poukazuje na geometrický plán z roku 1977, na ktorý odkazuje
hospodárska zmluva z roku 1978. Z tohto je zrejmé, že okrem jedného prípadu všetky novovytvorené
parcely pre chaty boli vytvorené z pôvodného pozemku č. XXX, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve rodiny
D. a zdôrazňuje, že bolo potrebné rozlišovať medzi tým, či sa jedná o parcelu č. XXX, XXX alebo XXX,
pretože tieto jednotlivé parcely boli vo vlastníctve konkrétnych vlastníkov a medzi parcelou č. XXX/

X, ktorá ako hospodársky celok prekrývala predmetné parcely, ale nemala vlastníka iba užívateľa P.
J.. Skutočnosti, ktoré teraz uvádzajú, okrajovo uvádzali už aj v pôvodnom konaní, určite vo vyjadrení
žalobkyne zo dňa 31.01.2022, avšak túto argumentáciu nerozvíjali detailne, nakoľko boli toho názoru, že
nie je podstatné, kto bol vlastníkom predmetných pozemkov v čase vydania reštitučného rozhodnutia,
pretože reštitučné rozhodnutie založilo nový stav. Tento názor zastávajú aj teraz, ale s ohľadom na

argumentáciu odvolacieho súdu dopĺňajú, že pokiaľ ide o vlastníctvo právneho predchodcu žalovanej,
toto nemohlo byť nadobudnuté ani zmluvným spôsobom, keďže dohoda o osobnom užívaní, resp. kúpna
zmluva zo dňa 23.07.1982 sa odvíjajú od vlastníctva rodiny T., ktorá však bola vlastníkom parcely
č. XXX a zo spisu je evidentné, že parcela, o ktorú v tomto konaní ide, sa priestorovo nachádza
v parcele č. XXX. A vlastníctvo nemohlo byť nadobudnuté ani vydržaním, napr. z dôvodu, že zo

snímky z pozemkovej mapy, ktorá je prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby, jednoznačne vyplýva,
že parcela, na ktorej mal právny predchodca žalovanej budovať chatu, je priestorovo umiestnená vo
vnútri parcely č. XXX a z geometrického plánu zo dňa 20.04.1982 pre zmenu vyplýva, že parcela,
o ktorú v tomto konaní ide, mala byť právne vytvorená z parcely č. XXX, takže je tu evidentný nesúlad
medzi skutkovým a právnym stavom, ktorý vylučuje dobromyseľnosť. Zdôrazňuje, že dohoda o osobnom

užívaní uzatvorená v prospech právneho predchodcu žalovanej nadväzuje na kúpnu zmluvu uzavretú
medzi štátom a rodinou T.. Táto však bola vlastníkom parcely č. XXX, a teda nemohla previesť vlastnícke
právo k niečomu, čo sa fyzicky nachádza mimo ich vlastníctva, teda vo vnútri parcely č. XXX. Ak odvolací
súd nastolil otázku, v čom spočíval nesúlad, tak z konania majú za preukázané, že nešlo o prípad, kedy
by parcela č. XXX/X bola právne aj priestorovo vytvorená z parcely č. XXX a došlo k omylu len v tom, že

chata sa fyzicky postavila na inom mieste, ale nesúlad spočíval v tom, že parcela č. XXX/X bola právne
vytvorenázparcelyč.XXXapriestorovozparcelyč.XXX.Nesúladtedapresnespočívavtom,žeparcela
č. XXX/X nemohla byť vytvorená z parcely č. XXX. Teda stavba bola postavená na mieste vyplývajúcom
zo snímky z pozemkovej mapy, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia o umiestnení stavby. Avšak teda tvrdia,
že právny predchodca žalovanej si mal preveriť, či skutkový stav a právny stav sú súladné, keďže už

z dokumentácie tento nesúlad vyplýval. Teda parcela č. XXX/X bola právne vytvorená z parcely č. XXX.

26. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 právny zástupca žalovanej uviedol, že v súvislosti s tým, čo povedal
právny zástupca žalobkyne, že pozemok parcela č. XXX/X je len akousi hospodárskou jednotkoua nie vlastníckym alebo skutočným pozemkom, táto skutočnosť podľa jeho názoru nie je pravdivou,
pretože s pozemkom parcelou č. XXX/X nakladali vo svojich rozhodnutia bývalý N. K. E. B. tak, ako
to vyplýva z rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 11.05.1982, ktoré poskytol súdu okresný archív

a tiež táto parcela sa vyskytuje aj v hospodárskej zmluve o prevode vlastníctva medzi P. J. M. a S. T.
zastúpeným bývalým J. K. E. B. zo dňa 13.09.1978. Keďže dokazovanie v tomto súdnom konaní na
základerozhodnutiaodvolaciehosúdusazúžilo„lenna“to,čiprávnypredchodcažalovanej,jejotecp.R.
J. K., vedel, resp. mal vedomosť o tom, že pozemok, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, mal byť
vytvorený z pozemku č. XXX a nie tak, ako je to uvedené v geometrickom pláne z roku 1982 z pozemku

č. XXX, sa snaží žalobkyňa preukázať, resp. preukazovať prílohou o rozhodnutia o umiestnení stavby,
ktorou je snímka z pozemkovej mapy zo dňa 21.06.1977, pričom rozhodnutie o umiestnení stavby
je zo dňa 11.05.1982. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdí, že z tejto snímky
jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že chata žalovanej je postavená na pozemku č. XXX. Z tohto
vyvodzuje, že o tejto skutočnosti mal právny predchodca žalovanej mať vedomosť v čase, keď staval
predmetnú chatu. Chcel by však súd upozorniť na to, že z originálnu snímky z pozemkovej mapy, ktorý

tu má v rukách, vyplýva, že do tejto snímky z pozemkovej mapy niekto podľa neho amatérsky červenou
ceruzkou zakreslil štvorec, ktorý má mať označenie č. 3 a tento štvorec má predstavovať predmetnú
chatu. Keďže nie je zrejmé z tej kópie, ktorá sa nachádza v súdnom spise, že je to vec - štvorec, ktorý
je doplnený treťou osobou do pôvodnej snímky z pozemkovej mapy, chce týmto vysloviť spochybnenie
tohto zakreslenia z dôvodu, že nevie, kto to tak realizoval (zakreslil). Vyzerá to, že je to realizované

amatérsky, pričom zároveň chce poukázať, že predmetná snímka z pozemkovej mapy je vytvorená
v mierke 1:2000, a teda že 1 cm na tejto snímke sa rovná 2000 metrom v realite. Aj napriek tomu,
že v súdnom spise sa nachádza kópia tejto snímky, avšak čiernobiela, chce predložiť súdu a zároveň
založiť do spisu originál tejto snímky z pozemkovej mapy, z ktorého tieto jeho tvrdenia vyplývajú. Táto
snímka je súčasťou rozhodnutia o umiestnení stavby, takže tieto listiny predloží ako celok. Ako už

naznačil, dokazovanie v tomto konaní sa posunulo do určitej úrovne, a preto by sa ešte chcel vyjadriť
k písomnému vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 14.11.2024. V tomto
vyjadrení právny zástupca žalobkyne v bodoch 3.,6., 7. a 10. predmetného vyjadrenia opakovane tvrdí
to, čo podľa jeho názoru nebolo jednoznačne preukázané, že právnemu predchodcovi žalovanej R. K.
muselo byť zrejmé, teraz cituje: „Že chatu buduje na pôvodnej PK parcele č. XXX (pôvodné vlastníctvo

rodiny D.), a teda mu musel byť zrejmý aj z toho vyplývajúci nesúlad, keďže parcela č. XXX/X, na ktorej
mal chatu začať budovať, bola podľa GP z r. 1982 (ktorým bola vytvorená) odčlenená nie z pôvodnej
PK parcely č. XXX, ale z pôvodnej PK parcely č. XXX (pôvodné vlastníctvo rodiny T.).“. Toto tvrdenie nie
je v súlade s tým, čo dnes zaznelo na pojednávaní, kde právny zástupca žalobkyne tvrdí, že uznávajú,
že chata bola postavená tam, kde to bolo vymedzené. Omyl, ktorý je naznačovaný v tom vyjadrovaní,

že teda tento omyl mal právny predchodca žalovanej poznať a vedieť o ňom, nebol jednoznačne
preukázaný v tomto súdnom konaní, a preto nie je možné z dnešného pohľadu hodnotiť vedomosť
alebo nevedomosť právneho predchodcu žalovanej o tom, že predmetný geometrický plán z roku 1982
nebol spravený profesionálne, a teda že tento geometrický plán nie je v súlade s už dnes známou
realitou. V tomto smere opätovne argumentuje žalovaná súdnymi judikátmi Najvyššieho súdu ČR, a to

sp.zn. 22Cdo/3249/2009, resp. sp.zn. 22Cdo/1004/2009, z ktorých všeobecne vyplýva, že je potrebné
prihliadať pri súčasnom rozhodovaní na okolnosti, za ktorých právny úkon v reálnom čase, to znamená
v období minulého storočia, v období komunistickej diktatúry, vznikol. Preto nemôže byť dané na ťarchu
právnemu predchodcovi žalovanej, ktorý sa už dnes bohužiaľ nemôže vyjadriť k okolnostiam, či už
uzatvorenia dohody o osobnom užívaní pozemku, resp. k realizácii stavby predmetnej chaty. A preto si

myslí, že žalobkyňa v danom smere nepreukázala tú skutočnosť, na ktorú nás nasmerovalo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a teda, že právny predchodca žalovanej vedel o tom, že stavia chatu na pozemku
parcele č. XXX a nie na pozemku parcela č. XXX. Ak berieme teda do úvahy rozhodnutie odvolacieho
súdu, ten vo svojom odôvodnení zhrnul, čo je podstatou tohto súdneho sporu, ktorý zapríčinili podľa
jeho názoru svojím neprofesionálnym prístupom pracovníci orgánu štátu, či už v minulom storočí - v 70-

tych, resp. 80-tych rokoch a taktiež pri vydávaní reštitučného rozhodnutia v roku 2006. K vydržaniu
vlastníckeho práva žalovanej chce teda ešte povedať toľko, ak teda odvolací súd tvrdí, že reštitučným
rozhodnutím nemožno zasiahnuť do vlastníckeho práva inej fyzickej osoby, v prípade, ak by súd
dospel k záveru, že žalovanej v čase reštitučného rozhodnutia jej otcovi prislúchalo vlastnícke právo
k predmetnému pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že podľa názoru žalovanej toto vlastnícke právo

prislúchalo právnemu predchodcovi žalovanej z dôvodu, že tento v čase uzatvárania dohody o osobnom
užívaní pozemku bol dobromyseľný, že nemal možnosť tak, ako to tvrdí žalobkyňa, zistiť nezrovnalosti
pri realizácii geometrického plánu z roku 1982, že argumenty žalobkyne o tom, že právny predchodca
žalovanej to mal vedieť z toho dôvodu, že pracoval na J. v E. B., neobstoja, pretože ako listinnýmidôkazmi preukázali, právny predchodca žalovanej pracoval na bývalom J. K. E. B. od 01.01.1972 do
30.06.1981. A teda nie tak, ako to tvrdí žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2024 v bode 10.,
kde podľa jej názoru tam mal pracovať až do 30.06.1982. V čase uzatvorenia dohody o osobnom užívaní

pozemku žalovaný na J. v E. B. už nepracoval. Podľa názoru žalovanej neexistuje relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval to, že právny predchodca žalovanej R. K. mal vedomosti o tom, čo tvrdí žalobkyňa,
že vedel o omyle, ktorý sa vyskytol, či už pri vykupovaní pozemkov zo strany štátu S. H. republiky od
fyzických osôb, aj pri vytvorení a realizovaní geometrického plánu z roku 1982.

27. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2024 ešte uviedol, že ak došlo k dokresleniu
predmetného štvorca do snímky, tak tomu bolo ešte pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby,
keďže toto rozhodnutie na tento nákres odkazuje, a teda z toho vyplýva, že tento zákres vykonal
buď právny predchodca žalovanej alebo iná osoba, avšak právny predchodca žalovanej tento podklad
príslušnému úradu s predmetným zákresom predložil. Ale najmä je však dôležité uviesť, že pokiaľ teda
žalovaná strana tvrdí, že ide o amatérsky nákres, o to viac platí, že právny predchodca žalovanej mal

byť obozretný a preveriť si správnosť tohto zákresu. Domnievajú sa, že z predloženého evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý predložila žalovaná v rámci príloh jej písomného vyjadrenia,
podľa nich vyplýva, že právny predchodca žalovanej pracoval na J. E. B. až do 30.06.1982, čo by
zodpovedalo číselnému radu uvedenému v predmetnom dôkaze, ako aj výške hrubého zárobku. Pokiaľ
ide o geometrický plán z roku 1977 a ich tvrdenie, že parcela č. XXX/X je len hospodárskou jednotkou,

doposiaľ síce nepoužili pojem hospodárska jednotka, ale táto povaha jednoznačne vyplýva práve z toho
výkazu výmer, ktorý je súčasťou daného plánu, kde sa rozlišuje medzi PK parcelami a EN parcelou
a medzi vlastníkmi a užívateľom. PK parcely č. XXX, XXX I. XXX majú vlastníkov a EN parcela č. XXX/
X má užívateľa. Z tohto teda vyplýva, že keďže sa malo jednať len o hospodársku jednotku, P. M. bolo
len jej užívateľom a vlastníkov mali jednotlivé PK parcely, z ktorých bola táto EN parcela vytvorená.

Parcela č. XXX/X bola teda len hospodárskou jednotkou, a preto sa pri nej nikdy neuvádzalo vlastníctvo,
teda kto bol jej vlastníkom. Týmto chcú teda povedať, že parcela č. XXX/X ani nemohla byť predmetom
prevodu, pretože nemala svojich vlastníkov. Vlastníkov mali jednotlivé parcely, ktoré túto hospodársku
jednotku tvorili, teda PK parcely č. XXX, XXX I. XXX. Ešte k dobromyseľnosti chce uviesť, že tvrdia, že
právny predchodca žalovanej bol odborník, bol zamestnanec J. E. B., uzatváral hospodárske zmluvy

a dokonca aj hospodársku zmluvu, ktorá sa týkala pozemkov pod susednými chatami, preto majú za to,
že situácia mu bola známa, poznal polohu susedných chát a pokiaľ vybudoval tú svoju na mieste, na
ktorom bola vybudovaná, muselo mu byť zrejmé, keďže poznal výkaz výmer z roku 1977, hospodársku
zmluvu z roku 1978 a ďalšie dokumenty, na ktoré poukazovali, že stavbu realizuje na PK parcele č. XXX.
Strana žalobkyne netvrdí nič o diktatúre, ale je pravdou, že právny predchodca žalovanej bol zástupca J.,

a teda štátu. To posilňuje ich teóriu o tom, že mu boli známe jednak konkrétne pomery v lokalite a jednak
požiadavkynajehoopatrnosťpriposudzovaníumiestneniapozemkumuselibyťvyššie,akopriostatných
osobách. Ak by tu mal byť záver o tom, že došlo k vydržaniu, považujú za doposiaľ nepreukázané, či
napr. uplynula aj zákonom vyžadovaná doba na vydržanie v nadväznosti na prípadnú dobromyseľnosť.
Čo má však preukazovať žalovaná strana.

28. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu doložili v priebehu
ďalšieho konania: Dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 31.08.1982 (lepšie čitateľná
fotokópia), Kúpna zmluva zo dňa 23.07.1982, Identifikácia parciel zo dňa 03.03.1998, Rozhodnutie
o umiestnení stavby zo dňa 11.05.1982 vrátane snímky z pozemkovej mapy (tieto listiny aj v originály),

evidenčný list dôchodkového zabezpečenia R. J. K., uznesenie N. K. E. B. zo dňa 31.07.1981 a
potvrdenie vydané N. K. E. B., odborom kádrovej a personálnej práce dňa 05.05.1987.

29. Po opätovnom zhodnotení vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

30.ZvýpisuzLVč.XXXXk.ú.K.M.,obecaokresE.B.bolozistené,žežalovanájezapísanáakovýlučná
vlastníčka (spoluvlastnícky podiel 1/1) pozemku C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 123 m2 (sporný pozemok), pričom ako titul nadobudnutia jej vlastníckeho práva je uvedená
darovacia zmluva č. V XXXX/XX zo dňa 17.07.2009 - XXX/XX a darovacia zmluva č. V XXXX/XX zo dňa
02.10.2013 - XXX/XX. Žalovaná je zároveň na uvedenom LV zapísaná ako výlučná vlastníčka stavby -

chaty súp. č. XX postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX/X.

31. Ďalej bolo zistené, že rodičia žalovanej - manželia R. J. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý v roku 2017
a D. K., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa 18.12.2000, uzatvorili dňa 31.08.1982 so správcomstavebného pozemku s bývalým J. v E. B. Dohodu o osobnom užívaní stavebného pozemku parcela
„EN“ č. XXX/X o výmere 123 m2, k.ú. K. M., a to na základe rozhodnutia bývalého N. G. K., F. N. K. E. B.
číslo: F./XXXXXXX zo dňa 30.08.1982, registrovanú bývalým T. G. E. B. pod reg. č. C. dňa 01.09.1982.

Za zriadenie práva osobného užívania tohto stavebného pozemku rodičia žalovanej zaplatili 984,- Kčs.

32. Dňa 11.05.1982 bolo vtedajším N. K. E. B., odborom územného plánovania pod č.j.Výst. XXXX/XX
vydané Rozhodnutie o umiestnení stavby, na základe ktorého bol na návrh R. J. K. vymedzený stavebný
pozemok v rekreačnej oblasti B. D. parc. č. XXX/X poradové č. 3 podľa schválenej územnoplánovacej

dokumentácie čís. XX/XX-X zo dňa 31.07.1981 na umiestnenie stavby rekreačnej chaty. V tomto
rozhodnutí bolo uvedené, že vymedzenie pozemku je vyznačené na príslušnom situačnom pláne
v mierke 1:2000, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia. Zo H. z pozemkovej mapy,
ktorá teda tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného Rozhodnutia o umiestnení stavby, vyplýva, že N. K. E.
B., odbor územného plánovania pod č. XXXX/XXXX schválil dňa 11.05.1982 umiestnenie chaty pre R.
J. K. na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. K. M. na mieste ohraničenom červenými čiarami tak, ako to bolo

zakreslené červenou pastelkou s uvedením poradového č. 3.

33. Zo Stavebného povolenia vydaného vtedajším N. K. E. B., N. O. L. dňa 11.10.1983 pod č. O./XXXX-
XXX/X-A/2 vyplýva, že pre R. J. K. ako stavebníka bolo vydané stavebné povolenie na stavbu chaty na
pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. K. M., pričom z tohto stavebného povolenia zároveň vyplýva, že stavba

má byť umiestnená - uličná čiara na 1 m od prednej hranice pozemku, zo strany susedov 15 m od ľavého
suseda a 20 m od pravého suseda a výškovo sokel 1,40 m.

34. Dňa 04.08.1992 bolo vydané pre rodičov žalovanej vtedajším bývalým N. O. U. L. E. B., oddelením
územného rozvoja a stavebného poriadku kolaudačné rozhodnutie pod č. XXXXXXXXXXXXX, prot.

č. XXXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.1992, na základe ktorého bola skolaudovaná
stavba - chata postavená na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. K. M.. Dňa 13.08.1992 bola chata pod súp.
číslom XX zapísaná spolu s pozemkom parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 123 m2 do evidencie
nehnuteľností na LV č. XXX k.ú. K. M..

35. Z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 20.04.1982 vyplynulo, že parcela č. XXX/X
o výmere 123 m2 k.ú. K. M. bola vytvorená oddelením od parcely E-KN č. XXX/X (pôvodne vedenej
ako PK parc. č. XXX, zapísanej v PK vložke č. XXX). Uvedené vyplynulo aj zo stanoviska N. O. E. B.,
pozemkový a lesný odbor zo dňa 24.11.2016.

36. Zo stanoviska N. O. E. B., katastrálny odbor zo dňa 12.09.2022 súd zistil, že parcela registra „E“ č.
XXX, trvalý trávny porast o výmere 5844 m2 bola na základe Rozhodnutia o schválení ROEP zo dňa
13.04.2011 rozdelená na parcelu registra „E“ č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 2587 m2 a parcelu
registra „E“ č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 3127 m2. Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-
XXXX-XX bola vytvorená parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 123 m2, ktorá bola vysporiadaná a jej

výmera odpísaná z PK parc. č. XXX, zapísanej v PK vložke č. XXX. V skutočnosti sa parcela registra
„C“ č. XXX/X polohovo nachádza na parcele registra „E“ č. XXX/X. Parcela registra „C“ č. XXX/X bola
v čase tvorby ROEP už zapísaná na LV č. XXXX v celku, preto nebola predmetom konania, ale z výmery
parcely registra „E“ č. XXX/X bola výmera parcely registra „C“ č. XXX/X odpočítaná o výmeru 123 m2.
Parcela registra „E“ č. XXX/X má zapísanú na liste vlastníctva grafickú výmeru 3126 m2 a rozdiel vo

výmere 7 m2 je v dovolenej odchýlke. Pozemková kniha za výmery parciel neručí, ručí len za vlastníctvo.

37. Z grafickej identifikácie parciel, vyhotovenej N. O. E. B., katastrálny odbor dňa 22.09.2022, je zrejmé,
že sporná parcela registra „C“ č. XXX/X je súčasťou parcely registra „E“ č. XXX.

38. Na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. XX/X/XXXX, II Dnot XX/XXXX zo dňa 18.05.2009,
vydaného notárom P. J. Q., ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Dolný Kubín,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2009, v konaní o dedičstve po poručiteľovi R. L. D., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. B., J. D. XXXX/X, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, jedinou dedičkou zo
závetubolažalobkyňa,ktorájedcérouporučiteľa.Ztohtoosvedčeniaodedičstvevyplýva,žepredmetom

dedičstva na strane aktív bol o.i. aj reštitučný nárok poručiteľa voči H. C. - H. L. F. na vydanie pozemkov
vo vlastníctve štátu, resp. finančnej náhrady, priznaný poručiteľovi o.i. aj rozhodnutím N. L. O. K. G. č.
N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006 v nezistenej hodnote.39. Rozhodnutím N. L. O. K. G. č. OPÚ - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006, právoplatným
a vykonateľným dňa 02.05.2006, bolo rozhodnuté, že právnemu predchodcovi žalobkyne R. L. D. ako
oprávnenej osobe sa nenavracia vlastníctvo k pozemkom v k.ú. K. M., pôvodne zapísaným v PK vložke

č. XXX a podľa identifikácie parciel zo dňa 03.05.2004 takto: C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 75 m2, C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, C-KN
parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 116 m2, C-KN parc. č. XXX/XX, TTP o výmere 1129 m2, C-KN parc. č. XXX/XX,
TTP o výmere 3163 m2, C-KN parc. č. XXX/XX, TTP o výmere 1817 m2 a časť C-KN parc. č. XXX/X

o výmere 38 m2, všetky v úhrnnej výmere 6521 m2 a v podiele 111/158, z dôvodu uvedeného v § 6
ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 503/2003 Z.z., pretože pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu
zastavané a sú vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré nie sú povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č.
503/2003 Z.z. (výrok I. bod 1. uvedeného reštitučného rozhodnutia).

40. Rozhodnutím N. L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006 bolo taktiež

rozhodnuté,žeprávnemupredchodcovižalobkyneR.L.D.akooprávnenejosobesanavraciavlastníctvo
k pozemkom v k.ú. K. M., pôvodne zapísaným v PK vložke č. XXX a podľa identifikácie parciel zo dňa
03.05.2004, v čase vydania uvedeného rozhodnutia zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok E-KN parc.
č. XXX, TTP o výmere 6835 m2 v podiele 111/158 (výrok I. bod 2. uvedeného reštitučného rozhodnutia).

41. Zo spisu pôvodného N. L. O. K. G. (v súčasnosti spis N. O. E. B., L. I. X. N. č. C.) mal súd zároveň
preukázané, že rozhodnutie N. L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006 bolo
riadne doručené ako R. L. D. (právnemu predchodcovi - otcovi žalobkyne), tak aj R. J. K. (právnemu
predchodcovi - otcovi žalovanej).

42. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/39/2009-50 zo dňa 20.04.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.12.2011, vyplýva: ,,Porovnaním grafickej časti geometrického plánu č. XXX-
XXX-XXXX-XX, ktorým bol pozemok v súčasnosti C-KN parc. č. XXX/X vytvorený, s grafickou
časťou ku geometrickému plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ďalej s PK mapou na PK parc. č. XXX
I. XXX, s príslušnou mapou evidencie nehnuteľností, s príslušnou katastrálnou mapou a napokon aj

s identifikáciou parciel zo dňa 03.05.2004, Katastrálny úrad v Žiline dospel k záveru, že v tomto prípade
chybná identifikácia pozemku EN parc. č. XXX/X na časť pozemku PK parc. č. XXX v PK vložke č.
XXX k. ú. K. M. v geometrickom pláne z roku 1982, resp. chyba v spracovaní právneho stavu tohto
geometrického plánu bola spôsobená zhotoviteľom a následne aj autorizačným overovateľom tohto
geometrického o plánu.“.

43. V danom prípade obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že právni predchodcovia (rodičia) žalovanej
k spornému pozemku KN-C parc. č. XXX/X nadobudli vlastnícke právo s poukazom na § 872 ods. 1
Občianskehozákonníkakudňu01.01.1992,atospoukazomnaDohoduoosobnomužívanístavebného
pozemku zo dňa 31.08.1982, ktorá prešla registráciou vtedajším T. G. E. B.. Zároveň žalovaná uvádzala,

žepokiaľbysúdneakceptovaluvádzanúskutočnosť,ktorámalasvedčiťvlastníckemuprávujejprávnych
predchodcov k predmetnému pozemku, že k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva k spornému pozemku
došlo so započítaním držby jej právnych predchodcov vydržaním.

44. Súd uvedenú obranu žalovanej po zhodnotení vykonaného dokazovania vyhodnotil ako dôvodnú

vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej. Súd totižto ohľadne posúdenia vlastníctva sporného
pozemku KN-C parc. č. XXX/X dospel k záveru, že k tomuto pozemku, ku ktorému právnym
predchodcomžalovanej-jejrodičomR.J.K.aD.K.,C.Q.vzniklonazákladeDohodyoosobnomužívaní
stavebného pozemku zo dňa 31.08.1982 právo osobného užívania, nadobudli títo právni predchodcovia
žalovanej s poukazom na § 872 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo tzv. transformáciou

ku dňu 01.01.1992. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ by právnym predchodcom žalovanej nesvedčilo
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku zo zákona tak, ako je vyššie uvedené, možno
ďalej konštatovať, že právni predchodcovia žalovanej nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku
aj vydržaním podľa §§ 130 ods. 1, 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 872 ods.
6 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.09.1992, teda po uplynutí 10 ročnej lehoty odo dňa registrácie

Dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 31.08.1982, na základe ktorej sa právni
predchodcovia žalovanej dostali do oprávnenej držby (užívania) sporného pozemku. Z uvedeného je
teda nepochybné, že právni predchodcovia žalovanej sa najneskôr ku dňu 01.09.1992 sa stali vlastníkmi
sporného pozemku.45. Pokiaľ strana žalobkyne namietala dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej
s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že sporný pozemok KN-C parc. č. XXX/X bol

geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 20.04.1982 chybne zidentifikovaný z pozemku EN
parc. č. XXX, pričom je nepochybné, že sporný pozemok sa nachádza vo vnútri parc. č. XXX, o čom
musel mať otec žalovanej R. J. K. vedomosť, keďže pracoval na vtedajšom J. v E. B., čo malo vylučovať
jeho dobromyseľnosť (keď mal mať ako podpredseda J. K. E. B. zároveň vedomosť o uzatvorení
Hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva 13.09.1977), podľa názoru súdu sa v tomto smere jedná

len o domnienky žalobkyne, ktoré v konaní neboli preukázané. Naviac (ako podotkol právny zástupca
žalovanej v záverečnej reči), právo osobného užívania predmetného pozemku vzniklo nielen otcovi
žalovanej R. J. K., ale aj jej matke D. K., C. Q., vo vzťahu ktorej ani žiadne takéto námietky zo strany
žalobkyne vznesené neboli. K uvedenej nezrovnalosti v súvislosti s nesprávnou identifikáciou sporného
pozemku súd naviac dodáva, že v danom prípade sa jednalo len o chybné zameranie (nesprávnu
identifikáciu) predmetného pozemku vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX, v čom ide o skutkový omyl,

keďže zo strany právnych predchodcov žalovanej nedošlo reálne k žiadnemu posunu v teréne (teda
že by chatu súp. č. XX postavili na inom mieste, než im bol pridelený na základe Dohody o osobnom
užívaní stavebného pozemku, teda preukázateľne chatu postavili v súlade s Rozhodnutím o umiestnení
stavby zo dňa 11.05.1982, ktorého súčasťou je Snímka z pozemkovej mapy, kde bola táto chata
zakreslená po poradovým č. 3), čo teda nevylučuje existenciu dobromyseľnosť na strane právnych

predchodcov žalovanej. V tomto smere súd zároveň podporne poukazuje na rozhodnutia, na ktoré
poukázala žalovaná - rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 3249/2009 zo dňa
22.08.2009 a sp.zn. 22C do1004/2009 zo dňa 30.08.2011, v ktorom sa uvádza, že: ,,Pri posudzovaní
dobrej viery držiteľa v čase po roku 1948 i neskôr je potrebné prihliadnuť na to, že sa ujal držby
nehnuteľnosti v čase, keď bola vážne narušená stabilita vlastníckych vzťahov kedy neboli uznávané

niektoré tradičné princípy súkromného práva, právna úprava vlastníckych vzťahov bola neprehľadná
( týkali sa jej často aj odvodené normy) a konečne kedy správne orgány (národné výbory) mali široké
faktické aj právne oprávnenie zasahovať do vlastníckych vzťahov. V takomto prípade nemožno na
držiteľaklásťrovnakénárokyakovstabilizovanomprávnomštáte,rešpektujúcimtradičnéavžitéprincípy
občianskeho práva.“. V ďalšom sa tu uvádza, že: „Držiteľ môže konať aj v takzvanom právnom omyle,

pričom právny omyl môže byť ospravedlniteľný aj preto, že bol vyvolaný štátnym orgánom, pretože
držiteľ môže dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo.“. Z uvedených skutočností je
preto zrejmé, že dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej nebola v konaní ničím relevantne
spochybnená. A teda platí to, čo je vyššie uvedené, že právni predchodcovia žalovanej nadobudli
vlastnícke právo k spornému pozemku najneskôr ku dňu 01.09.1992 vydržaním.

46.Uvedenýzáversúdu,žetedaprávnipredchodcoviažalovanejnadobudlivlastníckeprávokspornému
pozemku KN-C parc. č. XXX/X najneskôr ku dňu 01.09.1992, je významnou skutočnosťou vo vzťahu
ku vydanému rozhodnutiu N. L. O. K. G. č. N. - XXXX/XXXXX-X-XX-XX zo dňa 22.03.2006, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2006, ktorým bolo prinavrátené vlastnícke právo

právnemu predchodcovi žalobkyne R. L. D. ohľadne pozemku KN-E parc. č. XXX, trvalý trávny porast
o výmere 6835 m2 v podiele 111/158, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, keďže z vykonaného
dokazovania vyplynula ďalšia skutočnosť, a to, že sporný pozemok KN-C parc. č. XXX/X je súčasťou
parcely registra „E“ č. XXX. Súd však s ohľadom na vyššie uvedené zistenia konštatuje, že sporný
pozemok, ku ktorému právni predchodcovia žalovanej nadobudli vlastnícke právo najneskôr ku dňu

01.09.1992, nemôže byť predmetom navrátenia vlastníckeho práva právnemu predchodcovi žalobkyne
R. L. D. na základe vyššie uvedeného reštitučného rozhodnutia, keďže s poukazom na § 6 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania predmetného rozhodnutia N. L. O. K. G. bol tento
pozemok zastavaným pozemkom vo vlastníctve fyzickej osoby - právnych predchodcov žalovanej, ktorí
nie sú povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 uvedeného zákona. Ako zároveň konštatoval odvolací súd

v jeho zrušujúcom uznesení, opačným postupom by došlo k odňatiu vlastníckeho práva fyzickej osobe,
ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, čo by bolo v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, podľa
ktorého: „každý má právo vlastniť majetok“ a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, podľa ktorého: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať
svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva...“.

47. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú zamietol, keďže v konaní nebolo preukázané, že by na žalobkyňu prešlo vlastníckeprávo k spornému pozemku v podiele 111/158 po jej otcovi R. L. D. na základe daného reštitučného
rozhodnutia.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech (keďže žaloba bola zamietnutá), proti žalobkyni nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP
(uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).