Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100C/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123474645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123474645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou Ph.D. v právnom spore žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom: C., B. X, zastúpená.: Mgr. Tomáš Matúšek, advokát so sídlom v Bratislave,
Jamnického 8, proti žalovanému: D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F., G. XX, zastúpený: BREZOVAN
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Francisciho 2383/1, IČO: 55 328 881 o zaplatenie 5.000,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 5.000 eur od 14.08.2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

III. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v upomínajúcom konaní domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 5000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 5000 eur od 28.7.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobkyne. Žalobu odôvodnila
tým, že žalovaný mal záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom novoobjaveného dedičstva v rámci dedičského konania po poručiteľoch H. I. a D. I., ktorých
nadobúdateľmi boli v zmysle príslušného uznesenia o dedičstve viacerí rodinní príslušníci žalobkyne.

Žalovaný mal záujem o sprostredkovanie predaja týchto nehnuteľností zo strany žalobkyne. Žalobkyňa
a žalovaný z uvedeného dôvodu komunikovali prostredníctvom e-mailovej komunikácie v uvedenej
záležitosti, ktorej výsledkom bolo uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ust. § 774 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Zmluva“).

2. Odmena za sprostredkovanie predaja pozemkov bola medzi sporovými stranami dohodnutá na sumu
5.000,- eur, ktorá mala byť žalobkyni zaplatená zo strany žalovaného po vykonaní prevodu vlastníckeho

práva k uvedeným pozemkom medzi žalovaným a jednotlivými vlastníkmi – p. J. C., G. C., K. C., G.
C., L. C., G. M., D. N., G. C. a D. C., G. C.. Zmluvy s vyššie uvedenými osobami boli uzatvorené dňa
18.07.2023, pričom vklad vlastníckeho práva na základe týchto zmlúv bol Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, povolený dňa 27.07.2023, ako vyplýva z predložených informatívnych výpisov z listu
vlastníctva č. XXXX, listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. C. a listu vlastníctva č. XXXX a listu vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. A.. Žalovaný si však svoj záväzok zaplatiť žalobkyni za sprostredkovanie predaja
pozemkov sumu 5.000,- eur ani len čiastočne nesplnil, a to napriek tomu, že tento v rámci e-mailovej

komunikácie viackrát sám žalobkyni potvrdil.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 4. januára 2024, sp. zn. 9Up/1993/2023 vydal platobný rozkaz,
ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.4. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že rozporuje
skutočnosť, že žalobkyňa predložila súdu doslovnú komunikáciu so žalobkyňou ohľadom predaja

predmetných nehnuteľností, a ďalej zásadne nesúhlasí, že by sa malo jednať o uzatvorenie
sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
počas celého obdobia vzájomnej komunikácie nekonala spôsobom, ktorý by bolo možné nazvať
sprostredkovaním. Žalobkyňa sa ponúkla, že prejedná dedičstvo v mene ostatných členov jej rodiny.
Pôvodne bolo z jej strany komunikované, že dedičstvo nadobudne priamo žalobkyňa a že to následne

predá žalovanému. Dokonca sa žalobkyňa prezentovala ako advokát. Následne bolo zo strany
žalobkyne komunikované, že ak by sa dedičské konanie nedalo prejednať spôsobom, že nehnuteľnosti
nadobudne žalobkyňa, tak ich nadobudne matka žalobkyne. Teda celý čas žalobkyňa konala vo svojom
vlastnom záujme, pričom spoločná komunikácia medzi stranami nespočívala v tom, že by obstarávala
záležitosť pre žalovaného, ale primárne žalobkyňa obstarávala záležitosť sama pre seba. K tomuto
tvrdeniu svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa zvyšovala jednotkovú cenu za 1 m2 pri predmetných

nehnuteľnostiach, v priamom rozpore so záujmom žalovaného. Keďže jej primárnym záujmom boli
jej vlastné záujmy, prípadne potom záujmy predávajúcich. Žalobca pôvodne ponúkal a navrhoval,
aby predmetné nehnuteľnosti boli predané za sumu 30,- eur / m2, teda celková cena za predané
nehnuteľnostiprirozlohe787,875m2malabyť23.636eur.Žalovanýzaplatilsumu27.000,-eur.Žalovaný
nemaluzatvorenúžiadnupísomnúzmluvuosprostredkovaní,zktorejbymalformálnepísomneodstúpiť,

keďže žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný nemá záujem dobrovoľne uhradiť
žalobkyni žiadnu odmenu z neplatného právneho úkonu. V závere dodal, že ako ďalší rozpor s dobrými
mravmi vidí, že žalobkyňa nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb ani na sprostredkovanie
predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností za odplatu, napriek tomu, že sa po celý čas tak prezentovala.
Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností je pritom viazanou živnosťou, nehovoriac o

možnosti poskytovať právne služby, čo je vyhradené iba advokátom riadne zapísaným v Slovenskej
advokátskej komore, pričom žalobkyňa týmito oprávneniami nedisponuje, ktoré konanie žalobcu, kedy
účelovo zavádzala žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu okrem iného uviedla, že žalovaným prezentované tvrdenia sú

klamlivé a žiadnym spôsobom nepreukázané. Dňa 22.06.2022 žalovaný napísal žalobkyni: „Odmenu za
vaše právne služby navrhujeme vo výške 5 000,00 EUR. Súčasne Vám viem poukázať preddavok na
Váš účet (môže byť aj súkromný), napríklad vo výške 2 000,00 EUR“. „Ďalej odmena za Vaše služby
nie je závislá, od toho, aby všetci dedičia povinne predali svoj podiel na pozemkoch. Postačuje aj
časť dedičov.“ Dňa 14.07.2022 žalovaný napísal žalobkyni: „Samozrejme, čo sa týka Vašej provízie 5

000,00 EUR, to platí...“ Dňa 12.12.2022 žalovaný napísal žalobkyni: „Cena pred tým bola 30 EUR/m2,
Vy chcete za klientov 40 EUR, tak to dajme na stred 35 EUR/m2“ Dňa 02.07.2023 žalovaný napísal
žalobkyni: „Jedna vec ešte na uistenie, celková a konečná kúpna cena je 27 000,00 EUR. Vzhľadom
k tomu, že realitný trh je aktuálne zamrznutý.“ Žalobkyňa s poukazom na znenie citácii žalovaného má
jednoznačne za to, že žalovaný požiadal o sprostredkovanie predaja nehnuteľností po tom, ako budú

tieto nehnuteľnosti nadobudnuté dedičmi v dedičskom konaní. Sám žalovaný ponúkol žalobkyni províziu
za sprostredkovanie tohto úkonu (dokonca aj vo forme preddavku). Skutočnosť, že žalovaný raz uvádza,
žeodmenajeprovíziou,potomodmenouzaprávneslužby,niejevkontexteplatnostiuzatvoreniaZmluvy
relevantnou, ale predstavuje iba neznalosť právnej terminológie žalovaného.
Z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu o sprostredkovanie

predaja nehnuteľností v jeho prospech, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala možnosť komunikovať
priamo s nadobúdateľmi predmetných nehnuteľností v dedičskom konaní (budúci predávajúci). Tvrdenie
žalovaného, že žalobkyňa mala v jeho neprospech navyšovať jednotkovú cenu za m2 je nepravdivé.
Žalobkyňa ako sprostredkovateľ komunikovala tak so žalovaným, ako aj so spoluvlastníkmi vlastníkmi
nehnuteľností, pričom tlmočila ich požiadavky priamo žalovanému. Uvedené žalobkyňa preukazuje

v zmysle e-mailovej komunikácie zo dňa 02.06.2023, v ktorej žalobkyňa informovala žalovaného o
návrhu kúpnej ceny zo strany spoluvlastníkov nehnuteľností (nie jej osobne, keďže nehnuteľnosti
nevlastnila), a to nasledovne: „Predstava J. C., K. F. a L. C. s dcérami je cca 38 EUR/m2“. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa iba tlmočila predstavu spoluvlastníkov nehnuteľností žalovanému,
ako záujemcovi. Išlo o jej povinnosť ako sprostredkovateľa v prospech žalovaného ako záujemcu, aby

sa tento mohol slobodne rozhodnúť, či návrh kúpnej ceny príjme alebo nie. Sám žalovaný pristúpil
na kompromis navrhnutý spoluvlastníkmi nehnuteľností vo veci kúpnej ceny za m2, a to nasledovne:
„Cena pred tým bola 30 EUR/m2, Vy chcete za klientov 40 EUR, tak to dajme na stred 35 EUR/m2“.
Z uvedeného konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sám zvýšil jednotkovú cenu zam2. Žalobkyňa nad rámec uvedeného dáva do pozornosti súdu, že žalovaný dňa 21.06.2023 informoval
žalobkyňu o jeho nasledovnom rozhodnutí:
„Aktuálne je na realitnom trhu reálny pokles predaja o viac ako 80%. Predpokladaný čas zotavenia sa

trhu s nehnuteľnosťami je až koncom budúceho roka. Z tohto dôvodu je mnou ponúknutá kúpna cena
v celkovej úhrnnej výške 27 000,00 EUR.“ Žalobkyňa preto nesúhlasí s fabuláciami žalovaného, ktorý
sa snaží navodiť dojem, že žalobkyňa mala postupovať akokoľvek v rozpore so zákonom alebo dobrými
mravmi. Žalovaný sám stanovil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorá bola výsledkom kompromisu medzi
ním, ako budúcim kupujúcim, a spoluvlastníkmi Nehnuteľností, ako budúcimi predávajúcimi. Výsledná

jednotková cena za m2 predstavovala po prepočte 34,27 EUR/m2. Ďalej uviedla, že má za to, že
zmluva má písomnú formu, ktorá je zachytená v predloženej e-mailovej komunikácii. Žalobkyňa taktiež
poukazuje na skutočnosť, že OZ neustanovuje povinnú písomnú formu pre sprostredkovateľskú zmluvu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.2024 uviedol, že bol v rozhodujúcom čase presvedčený,
pretožehootomžalobkyňapresvedčila,žekomunikujesadvokátom,ktorýpoprávnejstránkezabezpečí

prededenie na seba (resp. potom na svojich rodinných príslušníkov) a následne prebehne predaj
medzi žalobkyňou a žalovaným. Presne z toho dôvodu sa žalovaný dňa 12.12.2022 vyjadril žalobkyni
spôsobom, že hovoril o „žalobcovom klientovi“, teda rodinných príslušníkoch žalobkyne (emailová cit.
žalovaného „Cena pred tým bola 30 EUR/m2, Vy chcete za klientov 40 EUR, tak to dajme na stred..“).
Nielen táto emailová komunikácia preukazuje, že žalobkyňa a žalovaný komunikovali medzi sebou ako

strany, ktoré rokovali o podmienkach budúcej kúpnej zmluvy, nie ako sprostredkovateľ, ktorý obstaral
uzatvorenie kúpnej zmluvy pre záujemcu. Žalobkyňa „tlmočenie kúpnej ceny“ vidí ako sprostredkovanie
v prospech záujemcu. No z emailovej komunikácie ako aj tvrdení žalovaného, vyplýva niečo iné.
Dňa 11.12.2022 žalobkyňa napísala žalovanému: „... sa teda spýtať, či predsa len nedoriešime tú
prededenú časť po H. I.. Praje si to tak jedna z mojich .. Ešte by som sa chcela

opýtať, či by sme sa vedeli dohodnúť na cene 40 EUR/ m2, nejde o nejaký veľký cenový rozdiel, nakoľko
ide o celkom malé rozlohy, takže verím, že to bude z Vašej strany v poriadku.“
Žalobkyňa konala vo svojom vlastnom záujme (či už priamo alebo v prospech tretích osôb –
predávajúcich), pričom spoločná komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným nespočívala v tom, že by
obstarával záležitosť pre žalovaného, ale primárne žalobkyňa vyjednávala podmienky pre predávajúcich

a dokonca ako je uvedené v emaile zo dňa 11.12.2022 inicioval uzatvorenie kúpnej zmluvy z podnetu
jedného rodinného príslušníka. Žalobkyňa zvyšovala jednotkovú cenu za 1 m2 pri predmetných
nehnuteľnostiach, v priamom rozpore so záujmom žalovaného. Keďže jeho primárnym záujmom boli
jej vlastné záujmy, prípadne potom záujmy predávajúcich. Žalobkyňa pôvodne ponúkala a navrhovala,
aby predmetné nehnuteľnosti boli predané za sumu 30,- EUR / m2, teda celková cena za predané

nehnuteľnosti pri rozlohe 787,875 m2 mala byť 23.636 EUR. Žalovaný zaplatil sumu 27.000,- EUR.
Žalobkyňa tvrdí, že nekonala v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že sám žalovaný navrhol kúpnu
cenu za nehnuteľnosti. Pričom zároveň žalobkyňa tvrdí, že „len tlmočila podmienky predaja druhej
zmluvnej strany“, tak ako vyplýva z emailu zo dňa 11.12.2022, v ktorom žalobkyňa ponúka, či by sa
vedeli dohodnúť na nejakej cene (v tomto prípade 40 EUR/m2) a obhajuje túto cenu, že sa jedná

len o malé plochy. Sumárom, takýto postoj žalobkyne absolútne neobstojí, už z tohto emailu vyplýva,
že si žalobkyňa v argumentácii protirečí, vôbec „len netlmočila podmienky druhej strany“, ale naopak,
snažil sa žalovaného presvedčiť, aby pristúpil na sumu 40 EUR/m2, pričom táto predstava vychádzala
z požiadavky rodinného príslušníka žalobkyne.

7. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 14.8.2024, v ktorom v podstate
zopakovala doterajšiu argumentáciu a dodala, že žalovaný dlhodobo prejavoval záujem o odkúpenie
nehnuteľností - parciel, ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli matka žalobkyne, t.j. J. C., G. C. a jej
ďalší rodinní príslušníci. Dňa 27.6.2022 žalovaný telefonicky kontaktoval žalobkyňu s tým, že tak ako
spomínal v novembri 2021, mal by záujem o odkúpenie parciel vedených na H. a D. I. a zaujímal sa či

má niekto z dedičov v pláne podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, resp. či to nemá v
pláne riešiť v mene dedičov žalobkyňa osobne. Žalobkyňa mu odpovedala že nevie o tom, že by sa do
toho niekto z dedičov chystal púšťať a že ona sama to nemá prečo riešiť. O pár minút volal žalovaný
žalobkyni opäť s tým, či by mala záujem celú záležitosť sprostredkovať za odmenu 5.000 €, ktorú by jej
poukázal v prípade úspešného prejednania dotknutého majetku v dodatočnom dedičskom konaní a jeho

následného odpredaja žalovanému aspoň časťou dedičov. Na túto telefonickú komunikáciu odkazoval
sám žalovaný v emaile z toho istého dňa, ktorým žalobkyni svoj návrh písomne potvrdil. V predmetnom
emaile zo dňa 27.6.2022 žalovaný uviedol, že má záujem o „prejednanie dedičstva po neb. I. H. a
neb. manž. I. D. G. A. a následne aj o kúpu týchto podielov“ s tým, že na vyplatenie odmeny vovýške 5.000 € nebude závislé „od toho, aby všetci dedičia povinne predali svoj podiel na pozemkoch“.
Žalobkyňa s týmto návrhom súhlasila, pričom mala za to, že jeho prijatím medzi nimi došlo k uzatvoreniu
sprostredkovateľskej zmluvy – strany zmluvy boli zjavné, odmena tiež a za predmet zmluvy, teda určenie

činnosti, ktorú mala ako sprostredkovateľ vykonávať považovala to o čo ju žalovaný v emaile žiadal,
teda zabezpečenie prejednania určeného majetku neprejednaného v pôvodnom dedičskom konaní a
sprostredkovanie príležitosti pre žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu aspoň k jeho časti.

8. Žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení zo dňa 12.9.2024 zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu

zameranú predovšetkým na konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.

9. Po otvorení pojednávania vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5000 eur od 28.7.2023 do 13.8.2023 späť,
s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením listinných dôkazov:
e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.10.2023, 27.7.2022, 14.7.2022,
12.12.2022, 16.12.2022, 17.12.2022, 28.12.2022, 5.1.2023, 10.1.2023, 14.3.2023, 13.4.2023,
17.4.2023, 19.4.2023, 20.4.2023, 2.5.2023, 3.5.2023, 9.5.2023, 10.5.2023, 30.5.2023, 2.6.2023,
21.6.2023, 2.7.2023, 13.7.2023, 14.7.2023, 3.8.2023, Ponuka na odkúpenie pozemkov zo dňa

13.1.2021, e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným z roku 2021, ďalšieho spisového
materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalovaný kontaktoval žalobkyňu telefonicky a neskôr mailom. Už
v minulosti (r. 2021/2022 -pozn. súdu) žalovaný uzavrel s dedičmi prvý obchod (odkúpil spoluvlastnícke

podiely – pozn. súdu)), teraz sa zaujímal, či došlo k prededeniu predmetných nehnuteľností (v žalobe
špecifikovaných nehnuteľností – pozn. súdu). Žalobkyňa o tejto skutočnosti nemala vedomosť. Žalovaný
jej v telefonáte navrhol odmenu 5000 eur, ak sa „do toho pustí“, čo jej následne potvrdil v emailovej
komunikácii. Žalobkyňa nemala osobne záujem o to, aby prebehlo dedičské konanie o novoobjavenom
majetku, avšak bola motivovaná odmenou od žalovaného. Jej záväzok vo vzťahu k žalovanému mal dve

časti, jednak zabezpečiť, aby prebehlo dedičské konanie o novoobjavenom majetku a jednak zastrešiť
komunikáciu medzi žalovaným a jej príbuznými (dedičmi). Podmienkou pre vyplatenie odmeny nebolo
odpredaniespoluvlastníckychpodielovodvšetkýchdedičov,žalovanémustačilo,abyhopredalaibačasť
dedičov. Keď žalovaný navrhol kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 30eur/m2, žalobkyňa jeho požiadavku
„tlmočila“ dedičom. Medzi dedičmi bol návrh na predaj za 40 eur/m2, na čo žalovaný dal protinávrh

35eur/m2. Nakoniec kúpna cena bola dohodnutá pod 35eur/m2, niečo vyše 34 eur/m2. Žalobkyňa
počas dedičského konania komunikovala s úradmi, zháňala informácie o pôvodnom dedičskom konaní
Žalobkyňa v čase komunikácie so žalovaným bola zapísaná ako advokát v zozname advokátov, avšak
poskytovaniu služieb ako advokát sa nikdy nevenovala, nemala žiadneho klienta, nakoľko pôsobí v inej
oblasti. Nikdy sa pred dedičmi ani žalovaným neprezentovala ako ich právny zástupca, neuzatvorila

s dedičmi ani so žalovaným žiadnu dohodu o plnomocenstve.

12. Z výsluchu žalovaného súdu zistil, že od rodiny žalobkyne kupoval pozemky v roku 2021, vtedy
si všimol, že je tam aj nejaká pozostalosť, ktorá ešte nebola prejednaná dedičsky. Dedičia boli tí istí,
čo mu v minulosti predávali pozemok, čiže dedičov poznal. Bolo treba prejednať dedičstvo. V rámci

komunikácie so žalobkyňou sa jej spýtal, či je advokátka a ona povedala, že áno. Žalovaný mal za
to, že by to žalobkyňa mohla vybaviť, že by sa nejako dohodli. Mal záujem nehnuteľnosti odkúpiť,
ponúkol žalobkyni kúpnu cenu 30,- eur/m2 s tým, že by ona sprocesovala dedičské konanie. Takže bola
taká dohoda, že sa prejedná dedičstvo, žalovaný vyplatí kúpnu cenu 30,- eur/m2 a teda samozrejme
žalobkyňa dostane aj odmenu 5000,- eur. Odmena bola sľúbená, ale dohoda bola na 30,- eurách. Keď

sa už uzatvárala kúpna zmluva, tak žalobkyňa pýtala 40,- eur, dokonca 50,- eur/m2. Čiže žalobkyňa
ako keby nie že sprostredkovala nejaký predaj pre žalovaného alebo sprostredkovala právne služby pre
žalovaného, ale na konci celého toho procesu jednoducho kazila to, o čo mal žalovaný záujem.

13. Z e-mailovej komunikácie medi žalobkyňou a žalovaným súd zistil, že dňa 27.7.2022 žalovaný

odvolávajúc sa na telefonickú komunikáciu so žalobkyňou potvrdil záujem o prejednanie dedičstva po
neb. H. I. a neb. manželke D. I., G. A. a následne o kúpu podielov parciel E XXXX a K. v k.ú. A.
L. O. C.. Zároveň navrhol žalobkyni odmenu za právne služby 5000 eur, ktorá nie je závislá od toho,
aby všetci dedičia predali svoj podiel na pozemkoch. Emailom zo dňa 14.7.2022 žalobkyňa vyjadrilasúhlassnavrhovanouodmenou5000eurastručneinformovalažalovanéhoostavededičskéhokonania.
Emailom zo dňa 14.7.2022 žalovaný uistil žalobkyňu o provízii 5000 eur. V decembri žalobkyňa opätovne
informovala mailom žalovaného o stave dedičského konania a zároveň žalovaný navrhol kúpnu cenu

35 eur/m2 po tom, čo pôvodne navrhoval 30eur/m2, avšak zo strany dedičov bola požiadavka 40 eur/
m2. Dňa 17. decembra 2022 žalovaný opätovne uviedol, že odmena žalobkyne platí vo výške 2500 eur
a „keď bude aj ďalšie dedičské zvyšných 2500 eur.“ Dňa 5.1.2023 žalovaný navrhol „počkať aj na druhé
dedičské“, „možno potom sa rozhodnú predať aj tí poslední dvaja“ (L. C. a H. P.) a znova zopakoval, že
odmenažalobkyneje5000eur,pričomdodal,že„skúpnoucenouniesmeďalekooddohody“.Vpriebehu

nasledujúcich mesiacov – január až júl 2023 žalobkyňa informovala žalovaného o stave dedičského
konania a postoji predávajúcich ohľadne kúpnej ceny. Dňa 2.7.2023 žalobkyňa oznámila žalovanému,
že predávajúce návrh akceptujú. Ďalšia komunikácia sa týkala obsahu zmlúv, ich podpisu a stretnutia
sporových strán pred bankou, kde mala žalobkyňa žalovanému odovzdať podpísané zmluvy.

14. Podľa § 145 ods .2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 9% zo sumy 5000 eur za obdobie od 28.7.2023
do 13.8.2023, súd po zistení, že žalovaný so späťvzatím v časti súhlasí, súd konanie o uvedenej časti
zastavil.

17. Podľa § 774 až 777 Občianskeho zákonníka (OZ), sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje
sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

18. Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti

súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek,
len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

19. Definícia sprostredkovateľskej zmluvy je vymedzená v ustanovení § 774 OZ. Z uvedenej

zákonnej formulácie môžeme vyvodiť, že sprostredkovateľskou zmluvou je zmluva, ktorou sa záujemca
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu alebo za
sprostredkovanie jej pričinenia za predpokladu, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením
(činnosťou) sprostredkovateľa.

20. Predmetom zmluvy je sprostredkovanie, teda zaobstaranie, zabezpečenie. Sprostredkovanie, t.
j. zabezpečenie smeruje k samotnému uzavretiu zmluvy. V sprostredkovateľskej zmluve by malo
byť aspoň rámcovo vymedzené, k uzavretiu akej zmluvy alebo príležitosti, činnosť sprostredkovateľa
smeruje.

21. Sprostredkovanie musí mať reálny základ, t. j. musí spočívať v skutočnej pracovnej činnosti
sprostredkovateľa, ako napríklad v reálnom spolupôsobení, v podávaní informácií a pod. Medzi
činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy, resp. vznikom príležitosti uzavrieť zmluvu musí byť
priama príčinná súvislosť. Uvedené má následne aj dopad na odmenu sprostredkovateľa. (pozri bližšie
Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I, C.H. Beck, 2. vydanie, 2019)

22. V danom prípade mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy
o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy s dedičmi po
poručiteľoch neb. H. I. a neb. D. I., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti – parcely registra „E“ č.
XXXX L. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území A. L. O. C.. Je nesporné, že v čase pred

uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy žalovaný poznal, resp. mal kontakt na dedičov po vyššie
uvedených poručiteľoch, avšak predmetné nehnuteľnosti neboli „prededené“, t.j. žalovaný nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo od právnych nástupcov poručiteľky, nakoľko v uvedenom čase ich
spoluvlastnícke právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalovaný uzatvorilústnu zmluvu o sprostredkovaní so žalobkyňou, ktorej úlohou bolo vytvoriť pre žalovaného možnosť
uzatvoriť kúpnu zmluvu s dedičmi ohľadne predmetných nehnuteľností, čo v praxi znamenalo, že
žalobkyňa bude iniciovať dedičské konanie o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľoch

– H. I. a D. I.. Za sprostredkovateľskú činnosť žalovaný navrhol žalobkyni odmenu vo výške 5000
eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Uvedené skutočnosti vyplývajú z počiatočnej mailovej komunikácie
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá je datovaná v mesiacoch jún/júl 2022, a z ktorej jednoznačnej
vyplýva, že žalovaný má záujem o kúpu presne špecifikovaných nehnuteľností, avšak v kúpe mu bráni
skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané v prospech zosnulých

vlastníkov, pričom do úvahy ako dedičia pripadajú príbuzní žalobkyne. Žalobkyňa neprichádzala do
úvahy ako dedič v prvom rade, avšak (aj vďaka svojmu právnickému vzdelaniu) dokázala vyvinúť
potrebné právne kroky k tomu, aby dedičstvo bolo prejedané a žalovanému sa tak mohla naskytnúť
možnosť predmetné nehnuteľnosti od nových vlastníkov odkúpiť. Žalobkyňa zabezpečila prejednanie
novoobjaveného majetku, podávala žalovanému informácie o stave dedičského konania vo vzťahu ku
každému jednotlivému poručiteľovi. Z obsahu predloženej emailovej komunikácie medzi žalobkyňou

a žalovaným je zrejmé, že otázka kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti sa stala predmetom ich
komunikácieažvdecembri2023,t.j.potom,čoboloukončenédedičskékonaniepojednomzporučiteľov
– H. I.. Dovtedy strany medzi sebou komunikovali len o dedičskom konaní. Z uvedeného je zrejmé,
že otázka kúpnej ceny nebola predmetom dohody pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní v júni /
júli 2022, a preto nie je možné viazať vyplatenie odmeny za sprostredkovanie na podmienky, ktoré

neboli súčasťou zmluvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa konala v neprospech žalovaného,
keď navyšovala kúpnu cenu. Vzhľadom na obsah sprostredkovateľskej zmluvy má súd za to, že
povinnosť žalobkyne vyplývajúca zo zmluvy o sprostredkovaní sa skončila vytvorením príležitosti
žalovanému uzatvoriť zmluvu s novými vlastníkmi predmetných parciel. Samotné dojednanie kúpnej
ceny medzi dedičmi a žalovaným bolo len nadprácou žalobkyne, ku ktorej nebola povinná. Bolo už na

samotnom žalovanom, či kúpnu zmluvu s dedičmi skutočne uzavrie a za akých podmienok. Z obsahu
zmluvy o sprostredkovaní totiž jednoznačne vyplýva len povinnosť žalobkyne zabezpečiť prejednanie
novoobjaveného majetku k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam a následne sprostredkovať predaj
predmetných nehnuteľností aspoň od časti dedičov. Toto boli žalovaným zadefilované podmienky pre
vyplatenie odmeny za sprostredkovanie. Žalobkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne

splnila, žalovaného v priebehu samotného procesu informovala o všetkých okolnostiach súvisiacich
s jej úlohou sprostredkovateľa a vytvorila pre žalovaného možnosť uzatvoriť zmluvu s dedičmi
ohľadne predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sa pričinila o prejednanie
novoobjaveného majetku, čim vytvorila pre žalovaného možnosť uzatvoriť kúpne zmluvy s dedičmi
poručiteľov.

23. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa má nárok na odmenu, keď v ďalšom procese dohadovania
kúpnej ceny podľa žalovaného vystupovala ako zástupca dedičov a sama mala navyšovať kúpnu cenu
vneprospechžalovaného.Vprvomradejepotrebnézopakovať,žepodľaobsahupredloženeje-mailovej
komunikácie predmetom sprostredkovateľskej zmluvy bolo vytvorenie príležitosti pre žalovaného

uzatvoriť kúpne zmluvy s budúcimi dedičmi (stačí s časťou dedičov) ku konkrétnym nehnuteľnostiam.
Táto povinnosť bola zo strany žalobkyne splnená, preto podľa názoru súdu splnením týchto povinností
žalobkyni vznikol nárok na dohodnutú odmenu vo výške 5000 eur. Skutočnosť, že žalovaný využil ďalej
žalobkyňu ako osobu, cez ktorú dojednával s dedičmi výšku kúpnej ceny, a samotná skutočnosť, že
vo výsledku kúpna cena bola dohodnutá v rozpore s predstavou žalovaného, nemá vplyv na nárok

žalobkyne na vyplatenie odmeny za sprostredkovanie. Už bolo viac krát uvedené, výška kúpnej ceny
nebola(atoanirámcovo)súčasťouzmluvyosprostredkovaníapredajnehnuteľnostízakonkrétnukúpnu
cenu nebol teda podmienkou pre vyplatenie odmeny sprostredkovateľovi. Preto by bolo nadbytočné
a nehospodárne zaoberať sa spornými tvrdeniami žalobkyne a žalovaného o tom, či žalobkyňa len
„tlmočila“ žalovanému požiadavky dedičov ohľadne výšky kúpnej ceny alebo mala konať ako ich

zástupca. V tejto súvislosti súd len pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Žalobkyňa preukázateľne vyzvala žalovaného na zaplatenie odmeny dňa 3.8.2023 prostredníctvom
elektronickejkomunikácie.Výzvažalobkynenazaplatenieodmenysatakdosférydispozíciežalovaného
dostala dňa 3.8.2023, pričom lehotu na zaplatenie poskytla žalovanému „do konca budúceho týždňa“,
t.j. do 13.8.2023. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobkyni úroky z omeškania od 14.8.2023, t.j. po

márnom uplynutí lehoty na zaplatenie v zákonnej výške.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

30. Žalobkyňa nebola úspešná v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
5000 eur od 28.7.2023 do 13.8.2023, v ktorej časti bolo konanie zastavené zavinením žalobkyne,
nakoľko zobrala žalobcu v uvedenej časti späť po vypočutí predbežného názoru súdu. Žalobkyňa tak

bola neúspešná v rozsahu 0,37%. Celkový úspech žalobkyne predstavuje 99,26%, preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava, písomne v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.