Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120212541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Paulová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Katarínou Paulovou v spore žalobcu: Fio banka, a.s., IČO:

61858374, V Celnici 1028/10, 117 21 Praha 1, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky: Fio banka, a.s. pobočka zahraničnej banky, Dunajská 1, Bratislava-
mestská časť Staré mesto IČO: 36 869 376, proti žalovanému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N R.
XXX/XX, T. - Diely., o zaplatenie XXX,XX EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 380,60 EUR, úrok vo výške 9,5% ročne zo sumy 380,60
EUR od 01.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,60 EUR od
01.07.2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 380,60 EUR od 01.07.2020

do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré splátky sú splatné vždy
do 20. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej
splátky.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2020 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 380,60 EUR, úrok vo výške 9,5% ročne zo sumy 380,60 EUR od 01.07.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,60 EUR od 01.07.2020 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 380,60 EUR od 01.07.2020 do zaplatenia a náhrady
trov konania, titulom nezaplatenej istiny úveru na základe zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej
medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2016 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o kontokorentnom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovanému zaviazala na jeho
bežný účet zriadený na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 11.04.2016

poskytnúť žalovanému kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 200 EUR, ktorého podmienky
čerpania, splácania a pri neplnení zmluvných povinností boli upravené v zmluve a v obchodných
podmienkach. V dôsledku porušovania povinností uvedených v Zmluve zaslal žalobca žalovanému
výpoveď úverovej Zmluvy a výzvu k úhrade dlhu zo dňa 02.11.2017, na základe ktorej bola Zmluva
k 21.11.2017 ukončená a od 22.11.2017 bol úverový rámec nastavený na 0 Eur. Žalovaný si výzvu
prevzal dňa 14.11.2017. V období od 22.11.2016-01.07.2020 žalovaný kontokorentný úver čerpal a
žalobca ku dňu 01.07.2020 evidoval dlh vo výške 380,60 Eur a príslušenstvo dlhu: úrok vo výške 9,5%

ročne zo sumy 380,60 EUR od 01.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 380,60 EUR od 01.07.2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 380,60
EUR od 01.07.2020 do zaplatenia. Žalovaný uvedený dlh neuhradil, napriek tomu, že na povinnosť
vyrovnať debetný zostatok na kontokorentnom účte bol opakovane upozornený. Žalovanému bola zostrany žalobcu zaslaná tiež písomná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 29.04.2019, ktorú si žalovaný
prevzal dňa 02.05.2019. Žalovaný predmetný dlh do podania žaloby nesplatil a to ani čiastočne.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o kontokorentnom spotrebiteľskom úvere zo dňa
21.11.2016, Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, Obchodné podmienky k rámcovej
zmluve o poskytovaní platobných služieb, Prehľad pohybov na účte za obdobie 22.11.2016 - 01.07.2020,
Cenník pre finančné operácie a služby, Výpoveď úverovej zmluvy a výzva na uhradenie dlhu zo dňa
02.11.2017 s doručenkami, Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 29.04.2019.

3. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 17.04.2025, na ktoré predvolal žalobcu
a žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
16.04.2025, navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle podanej žaloby. Súd prejednal
vec v neprítomnosti žalobcu a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ust.
§ 219 ods. 2 C.s.p.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o kontokorentnom
spotrebiteľskom úvere, Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, Obchodné podmienky k
rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb, Prehľad pohybov na účte za obdobie 22.11.2016
- 01.07.2020, Cenník pre finančné operácie a služby, Výpoveď úverovej zmluvy a výzva na uhradenie

dlhu zo dňa 02.11.2017 s doručenkami, Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 29.04.2019.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mal kartu od žalobcu, no už aj zabudol, že takú banku mal, že
mal od žalobcu tú platobnú kartu. V prípade vyhovenia žalobe žiadal, aby mu súd povolil splatiť dlžnú
sumu v splátkach po 50 Eur mesačne, pretože vyživuje 4 maloleté deti.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani
rozporované, že právny predchodca žalobcu dňa 21.11.2016 poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo forme voliteľného prečerpania s výškou 200 EUR. Ročná úroková sadzba bola stanovená
9,50 %, RPMN 15,96%. Žalobca pre porušovanie zmluvných podmienok splácať úver riadne a včas
vypovedal zmluvu ku dňu 21.11.2017, výzva bola žalovanému doručená dňa 14.11.2017. Výzvou zo dňa

29.04.2019 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu vo výške 281 Eur titulom nepovoleného záporného
zostatku na jeho bežnom účte vedenom u žalobcu, ktorý vznikol v dôsledku vypovedania Zmluvy o
kontokorentnomúverezodňa21.11.2016,výzvabolažalovanémudoručenádňa02.05.2019.Zprehľadu
pohybov na účte za obdobie 22.11.2016-1.7.2020 vyplýva, že celkový dlh žalovaného na jeho účte z
titulu kontokorentného úveru predstavuje sumu 380,60 EUR.

7. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

9. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 280,60 EUR. Žalovaný porušil svoju povinnosťsplácaťúverriadneavčas.Žalovanýpovolenéprečerpaniedoposiaľneuhradil.Žalobcasivtomtokonaní
uplatnil istinu vo výške 234,70EUR,zmluvný úrok a zmluvnú pokutu a súd jeho žalobe vzhľadom k vyššie
uvedenému v celom rozsahu vyhovel.

12. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie
počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená zmluvou o úvere dňom, kedy

veriteľ požiada o splatenie úveru, z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa
nasledujúceho po splatnosti dlhu. Žalobca si však úroky z omeškania uplatnil od dňa 01.07.2020, preto
mu súd priznal úroky z omeškania od tohto dňa.
13. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov bola
0,00 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o päť
percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t. j. 5,00 % ročne.

14. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže
realizovaťvsplátkach,jenutnépodľanázorusúduvychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu,osobných

a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v
splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením
a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v prípade, ak ho súd zaviaže na úhradu dlžnej sumy žiada o
povolenie splácať dlh v splátkach vo výške 50 eur mesačne dôvodiac tým, že má vyživovaciu povinnosť
voči štyrom maloletým deťom. Z vykonanej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov SR súd zistil,
že žalovaný je skutočne otcom štyroch maloletých detí. Zároveň súd z lustrácie v Sociálnej poisťovni
zistil, že žalovaný je od 15.05.2024 doposiaľ zamestnaný v K. R. s.r.o. s veľmi nízkym vymeriavacím

základom ( v období 05/2024-02/2025 priemerne 121 Eur). Pri zohľadnení uvedených skutočností súd v
danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanému splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne, ktoré
splátky sú splatné vždy do 20. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s
plnením čo i len jednej splátky. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že pre žalobcu by malo byť

prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci len postupné, než byť odkázaný na neistý výsledok
exekučného konania, v prípade neschopnosti žalovaného zaplatiť priznané plnenie naraz (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 4Co 330/2017).

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

19. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

20. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.