Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 14, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201813
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: Univerzita Karlova,

Přírodovědecká fakulta, verejná vysoká škola, so sídlom Albertov 2038/6, 128 00 Praha 2 – Nové Město,
Česká republika, IČO: 002 16 208, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. Augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.09.2021 č. XXXXX-X/XXXX-
XX, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
28.02.201 bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie marce 2014 až december 2017 v sume
10 679,98 Eur.
2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodla žalovaná
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08.09.2021( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že
odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila .

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že povinnosť predpísať penále ukladá príslušnej
pobočke zákon. Na výpočet penále má vplyv výška oneskorene zaplateného poistného a povinných
príspevkov, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, dátum zaplatenia a následne zistený
počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Za plnenie zákonom
ustanovených povinností riadne a včas zodpovedá výlučne účastník konania.

II. Žaloba a vyjadrenie žalovanej.
4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu a žiadal súd aby ho súd
zrušil, spolu s prvostupňovým rozhodnutím a uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi späť čiastku
poskytnutú bez právneho dôvodu vo výške 10 679,98 Eur a nahradiť trovy konania.
5. Žalobca poukázal predovšetkým na skutočnosť že k posunu zaplatenia poistného za zamestnanca
skutočne došlo z dôvodu neoznámeného súbehu pracovného pomeru zamestnanca v ČR u žalobcu
a v SR do decembra 2017. Žalobca ako zamestnávateľ odvádzal za zamestnanca poistné poisťovniam

príslušným v ČR, keďže nemal dôvod pochybovať že je jediným zamestnávateľom zamestnanca.
V osobnom dotazníku zamastenec pri nástupe do zamestnania zamestnávateľa v SR neuviedol. .
žalobca nemá prístup do českého ani slovenského registra obyvateľov a nemá preto ako zistiť či jeho
zamestnanci majú iného zamestnávateľa.6. Zamestnanec podal v roku 2017 so spätnou účinnosťou k roku 2014 žiadosť o vystavenie potvrdenia
o príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia SR – formulár A1, ktoré bolo 9.
septembra 2017 vydané a oznámené žalobcovi. Po jeho doručení žalobcovi boli všetky prostriedky za

zamestnanca odvedené v ČR žalobcovi vrátené a následne uhradené Sociálnej poisťovni. Aj napriek
tomu došlo k predpísaniu penále vo výške 10679,98 Eur, ktoré žalobca dňa 28.02.2021 uhradil z dôvodu
zamedzenia ďalšieho rastu vymáhanej čiastky.
7. Žalobca má za to že napadnuté rozhodnutie je formalistické keď sa nevyporiadalo s námietkami
žalobcu prečo bol žalobca podľa žalovanej a prvostupňového orgánu v omeškaní. Napadnuté

rozhodnutie sa nevyporiadalo s námietkami riadne a včas podanými žalobcom, predovšetkým
snámietkouženemoholbyťsplatbamipoistnéhovomeškaní,keďžezjehostranyobjektívneneexistoval
možnosť, ako sa o tejto svojej povinnosti dozvedieť a naopak vo chvíli keď sa o tejto povinnosti dozvedel,
došlozjehostranyksplneniu.Včomžalobcuvidíporušenieprincípovriadnehoaspravodlivéhoprocesu.
8. Predpísanie rozsiahleho penále za uvedenej situácie žalobca vníma ako v rozpore so základnými
princípmi fungovania právneho štátu a to najmä zásadou zákonnosti, princípom právnej istoty,

legitímnych očakávaní a predvídateľnosti práva a rozhodovania orgánov verejnej moci. V prípade
akceptácie žalobou napadnutých rozhodnutí by objektívne bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu,
neexistoval postup, ktorým by predpísaniu penále dokázal zabrániť.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná

poukázala na skutočnosť, že § 240 ods. 11 ZSP stanovuje Sociálnej poisťovni povinnosť a nie
možnosť, predpísať penále, ak žalovaná zistí zákonné podmienky pre vznik penále. Keďže žalobca
poistné a povinné príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil, bola žalovaná povinná
penále predpísať. Žalobca sa omeškal s platením poistného. Zákon nepozná žiadne liberalizačné
inštitúty, neumožňuje žalovanej penále odpustiť resp. ho znížiť. Žalovaná vo svojom rozhodnutí zaujala

stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, zdôvodnila
skutkový a j právny stav.
10. Žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia ako verejné právo, je vybudované na
kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona, a jednotlivé ustanovenia sú pre
výkonné orgány záväzné. Princíp právnej istoty v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je

potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Žalovaná pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu aby takéto
rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej súdu repliku nezaslal.

IV. Pojednávanie, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych
súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave

a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 19Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.

13.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý

predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 128 ods. 1 až 11 ZSP (1) poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b)

zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne
nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákonneustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. (4) Poistné na invalidné
poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo

predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je
dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšil
dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je
poistenec podľa prvej a druhej vety.(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a
poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú

osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. (6) Zúčtovanie
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na
invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií. (7) Sociálna
poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do
dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného

fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. (8) Poistné na úrazové poistenie
platí zamestnávateľ. (9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne
poistený. (10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis 42)
neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti. (11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne

dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d) štát.

15. Podľa § 129 ods. 1 a 2 ZSP (1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného
na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie,

suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma
poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z
vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). (2)
Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie

vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného
na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu
solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

16. Podľa § 141 ods. 1 ZSP 1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú

povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 142 ods. 1 ZSP (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom
postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za

splnenú.

18.Podľa§143ods.1 ZSP(1)Poistnéjesplatnédoôsmehodňakalendárnehomesiacanasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca

uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby
uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto
osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej
osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a,

ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na
základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné
z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistnéz vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na
základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu
zamestnávateľapodľa§138ods.8písm.a),akideopríjemfyzickejosobyzprávnehovzťahunazáklade

ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti

podľa písmena a).

19. Podľa § 144 ods. 1 ZSP (1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú
sumu nepredpíše.

20. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (základné nariadenie) „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

21. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia“ znamená v súvislosti

s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo
niektorých právnych predpisov.

22. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov
členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a

podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich
rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

23. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha

právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

24. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje

postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,
informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

25. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne

určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13
základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.
Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého
členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

26. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie
určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným radom členského štátu bydliska do konca

tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

27. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za

ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.“

28. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné,ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného
poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.“

29. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Právopredpísaťpoistnésapremlčízadesaťrokovododňajehosplatnosti,aktentozákonneustanovuje
inak.“

30. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzickým

osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie,ktoréneodviedlipoistnéapríspevkynastarobnédôchodkovésporeniezapríslušnýkalendárny
mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon

neustanovuje inak.“

31. Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Predpísané
penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované

obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

32. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým zamietla
odvolanie v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie , ktorým bola žalobcovi ako
zamestnávateľovi predpísané penále za obdobie marec 2014 až december 2017 v sume 10 679,98 Eur.

Z

33. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava
vykonala na základe údajov uvedených v systéme žalovanej porovnanie správnosti a včasnosti odvodu
poistného a povinných príspevkov a zistila že žalobca ako zamestnávateľ poistné a povinné príspevky

za obdobie marec 2014 až december 2017 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe uvedeného bolo
prvostupňovýmrozhodnutímžalobcovipredpísanépenálevsume10679,98eur.Žalobcaod01.03.2014
zamestnával zamestnanca doc. Róberta Gyepesa (ďalej aj len zamestnanec) , ktorý v osobnom
dotazníku zamestnanca pri nástupe do zamestnania zamestnávateľa v SR neuviedol. Dňa 09.09.2017
bolo vydané potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa

tzv formulár A1, podľa ktorého sa na zamestnanca od 01.03.2014 do 31.10.2018 uplatňujú právne
predpisy Slovenskej republiky

34. V tu prerokúvanej veci tak žalovaná 09.10.2017 (okamihom vydania potvrdenia A1) ustálila, že na
zamestnanca sa v období od 1. 3. 2014 do 31. 10.2018 vzťahovali právne predpisy Slovenskej republiky.

Podľa čl. 13 ods. 4 základného nariadenia to znamenalo, že zamestnanec sa na účely slovenských
právnych predpisov považoval za osobu, ktorá vykonáva všetky svoje činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba a ktorá získava celý svoj príjem v Slovenskej republike. Na základe
toho sa tak aj jej pracovný pomer zamestnanca so žalobcom v Českej republike posudzoval tak,
ako keby tento vzťah vykonával v Slovenskej republike, a preto žalobca ako zamestnávateľ z iného

členského štátu bol podľa čl. 21 ods. 1 vykonávacieho nariadenia povinný plniť všetky povinnosti, ktoré
mu ukladajú právne predpisy uplatniteľné na jeho zamestnanca, teda podľa slovenských právnych
predpisov. Pobočka žalovanej teda dôvodne zisťovala či bolo poistné žalobcom odvedené a zistila
že žalobca ako zamestnávateľ poistné a povinné príspevky za obdobie marec 2014 až december
2017 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe uvedeného bolo prvostupňovým rozhodnutím v spojení

s napadnutým rozhodnutím žalobcovi predpísané penále v sume 10 679,98 eur.

35. Podstatu námietok žalobcu správny súd vidí v skutočnosti, že mu zamestnanec neoznámil súbeh
zamestnaneckých pomerov v ČR a SR, z ktorého dôvodu sa o uplatniteľnosti legislatívy SR a teda aj
povinnosť platiť poistné a príspevky za zamestnanca podľa slovenských právnych predpisov splnil až

potom ako mu bol oznámený slovenskou inštitúciou vydaný formulár A1.

36. K otázke uplatniteľných právnych predpisov súd uvádza, že princíp, že osoba pri výkone činnosti
v rôznych členských štátoch podlieha len predpisom jedného členského štátu, je kľúčovým cieľomzákladného nariadenia, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych
právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť Zo znenia čl. 13 základného
nariadenia je zrejmé, že toto nariadenie potom priamo upravuje použiteľné právne predpisy. Len čo sa

teda na určitá osoba ocitne v situácii, ktorú predpokladá toto nariadenie, uplatňuje sa na ňu bez ďalšieho,
čo znamená, že sa na ňu podľa pravidiel ustanovených v tomto nariadení vzťahujú len právne predpisy
jedného členského štátu. Z . čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že stačí, aby osoba v niektorom
členskom štáte podliehala právnym predpisom upravujúcim dávky v starobe (teda napr. dôchodkovému
poisteniu v Slovenskej republike), a spadá do osobnej pôsobnosti nariadenia. Na účely čl. 13 základného

nariadenia je potom zasa podstatné, či osoba vykonáva v inom členskom štáte určitú činnosť (napr.
žalobca v Poľsku), ale nie to, či by táto činnosť v tomto členskom štáte zakladala účasť na sociálnom
poistení.

37. Na čl. 13 základného nariadenia nadväzuje čl. 16 vykonávacieho nariadenia. Zo znenia čl. 16 ods. 1
a 6 vyplýva, že osoba má informovať príslušnú inštitúciu členského štátu bydliska o tom, že vykonáva

činnosť v rôznych štátoch, a ak tak neurobí, môže táto inštitúcia postupovať podľa čl. 16 aj z vlastného
podnetu, len čo sa dozvie o takejto činnosti. Táto inštitúcia sa môže o činnosti v inom členskom štáte
dozvedieť až potom, čo sa táto činnosť začala vykonávať, a dokonca miestami až potom, čo už sa jej
výkon skončil. Napriek tomu čl. 16 neobmedzuje túto inštitúciu žiadnym časom, dokedy môže uplatniť
postup podľa tohto článku. Inak povedané, keďže ustanovenie čl. 13 základného nariadenia sa na

dotknutú osobu vzťahuje okamihom, kedy začala vykonávať tam uvedené činnosti v rôznych štátoch, no
príslušná inštitúcia sa o tom môže dozvedieť až po skončení tejto činnosti, môže táto inštitúcia aj spätne
ustáliť, aké právne predpisy sa na dotknutú osobu podľa čl. 13 vzťahovali v čase, kedy vykonávala tam
uvedené činnosti.

38. Podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisysúuplatniteľné,poskytneosvedčenie,žetietoprávnepredpisysúuplatniteľné,prípadneuvedie,
dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné. Toto osvedčenie podľa čl. 5 ods. 1 cit. nar. uznávajú
inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil
za neplatné.

39. V prípadoch upravených v čl. 13 základného nariadenia môže príslušná inštitúcia členského štátu
bydliska ustáliť, že právne predpisy tohto členského štátu sa vzťahujú na osobu, ktorá vykonáva činnosť
v inom členskom štáte.

40. Určenie použiteľných právnych predpisov inou inštitúciou tak zásadne nemá vplyv na oprávnenie
tejto inštitúcie vydať potvrdenie A1. Z toto vyplýva, že inštitúcia, ktorá je oprávnená ustáliť použiteľné
právo, vydá tieto potvrdenia až po jeho ustálení, ku ktorému takisto dôjde až po skončení obdobia,
ktorého sa toto potvrdenie týka.

41. Zo všetkých uvedených dôvodov tak podľa správneho súdu možno uzavrieť, že žalovaná bola
oprávnená a povinná ustáliť právne predpisy, ktorým podliehal zamestnanec od 01.03.2014 do
31.10.2018, a to len čo sa dozvedela, že zamestnanec žalobcu v tomto období vykonával činnosť
zamestnanca v Českej republike a Slovenskej republike.

42. Z už z citovanej základnej zásady, že osoba má podliehať len právnym predpisom jedného členského
štátu, vyplýva, že nie je prípustné akési obdobie „neistoty“, kedy nebude jasné, aké predpisy sa na
pracovníka majú použiť (rozsudok z 2. marca 2023, C-410/21 a C-661/21, DRV Intertrans de Verbraeken
J. en Zonen BV, ods. 53 a nasl.). Preto aj predbežné určenie použiteľných predpisov podľa čl. 16 ods. 2
vykonávacieho nariadenia treba považovať za „určenie použiteľných predpisov“ s tým dôsledkom, že na

osobu sa tieto predpisy skutočne vzťahujú. Ak teda príslušná inštitúcia bydliska tejto osoby predbežne
podľa čl. 16 ods. 2 určí, že sa na osobu vzťahujú jej právne predpisy, je oprávnená od tohto okamihu
vychádzať z použiteľnosti týchto predpisov.

43. Na žalobcu ako zamestnávateľa sa priamo vzťahuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady

č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadnie) a jeho vykonávacie
nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o
Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúci všeobecnú platnosť, je záväzné vo
svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácieeurópskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné
vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

44. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje
nariadenie, na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu
cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému
sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15

preambuly základného nariadenia).

45. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy
určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V
prejednávanej veci nebolo sporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Slovenskej republike, a teda
na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná slovenská inštitúcia ZUS. Nebola sporným

ani skutočnosť, že žalovaná uplatniteľnú legislatívu v prípade žalobcu určila.

46. Oprávnenie a povinnosť príslušnej inštitúcie rozhodnúť o uplatniteľnosti právnych predpisov nie
sú žiadnym spôsobom ovplyvnené alebo vylúčené existenciou právoplatného rozhodnutia o vzniku
poistenia. Základné nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a žiadnym rozhodnutím orgánu

členského štátu (a teda ani právoplatným rozhodnutím o vzniku poistenia) nie je možné vylúčiť jeho
použitie pre konkrétny prípad.

47. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných právnych predpisov
vychádzať. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016).

48. Z poukazom na uvedené východiská týkajúce sa uplatniteľnej legislatívy správny súd konštatuje
že uplatniteľná legislatíva sa na zamestnanca a teda aj na žalobcu ako zamestnávateľa vzťahovala
od 01.03.2014 do 31.10.2018 v zmysle základného a vykonávacieho nariadenia od samého zariadenia

aformulárA1–potvrdenievydanéhoslovenskýmorgánomZÚStakýtostavlensdefinitívnomplatnosťou
deklaruje, vydanie takéhoto potvrdenia z odstupom resp. nevedomosť žalobcu ako zamestnávateľa
o súbežnom pracovnom pomere v SR nemôžu uplatnenie slovenskej legislatívny na daný prípad vylúčiť.
Nemožno preto vylúčiť nie len uplatnenie legislatívy týkajúcej sa povinnosti platiť poistné riadne a včas
ale aj povinnosti žalovanej v prípade nezaplatenia poistného riadne a včas predpísať v takom prípade

penále.

49. Žalobca namietal, že k omeškaniu došlo bez jeho zavinenia, keďže o povinnosti platiť poistné sa
dozvedel až po oznámení formulára A1, nakoľko jeho zamestnanec mu súbeh so zamestnaní v SR
neoznámil a objektívne sa nemal ako o vzniku povinnosti odvádzať poistné za zamestnanca nemal ako

dozvedieť.

50. Pokiaľ ide o legitímne očakávania, ich účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej
moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si

pravdivosť tvrdenia/mlčania/ zamestnanca, ktorí mu v dotazníku vykonávanie súbežného pracovného
pomeru v SR neuviedol, a teda prakticky o skutočnosti že na zamestnanca (a tým pádom aj na neho
ako zamestnávateľa) sa uplatní legislatíva SR a je teda povinný odvádzať za neho poistné v SR (a je
teda z plnením tejto povinností v omeškaní) správny súd nespochybňuje, ako ani tú skutočnosť, že
žalobcovi takto vznikla povinnosť, o ktorej v danom momente nevedel resp. ju nepredpokladal. Takéto

konanie, v prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva .Nie je
možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie právnej povinnosti
zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany správneho orgánu.
Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom
rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho ako aj materiálneho).

51. Zmysel a účel ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. spočíva predovšetkým v postihnutí
povinného subjektu, ktorý si svoju povinnosť platiť poistné a príspevky riadne a včas neplní, tento účel
však nie je absolútny a pripúšťa aj výnimku, vyplývajúcu z ust. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003Z.z. ktoré túto prísnosť primerane zmierňuje, keď povinným subjektom, ktorý svoju povinnosť riadne
a včas nesplnili a bolo im na základe § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povolené dlžnú sumu
splácať, použitie penále vylučuje v prípade povolených súm splátok a tieto podľa § 146 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z.z. nahrádza miernejšou sadzbou trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB s dolnou
hranicou minimálne 10%.

52. V súvislosti s právnou povahou penále správny súd zastáva názor, že penále vo svojej podstate
a účelu, ktorý plní, predstavuje určitý zákonom predpokladaný následok postihujúci povinný subjekt

pre prípad, že si svoje povinnosti nesplní riadne a včas; v prípade že sa povinný subjekt dostane do
omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov, tejto skutočnosti následne
zodpovedá povinnosť Sociálnej poisťovne plynúca z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici [(...) Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy

za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (...)“]. Penále má povahu sankčného
úroku postihujúceho dlžníka s plnením svojej povinnosti s tým, že jeho právna existencia a súčasne
aj samotná výška je plne závislá od právnej existencie primárnej pohľadávky – poistného a povinných
príspevkov, t. j. sleduje jej osud.

53. Vzťah medzi poistným (a povinnými príspevkami) na jednej strane a penále na strane druhej je
vzťahom z pohľadu penále determinovaný akcesoritou, keď samotná existencia (a následne aj samotná
výška)penálevprvomradezávisíodexistenciesvojho„právnehozákladu“,majúcimvtomtokonkrétnom
prípade podobu včas neuhradeného poistného, prípadne povinných príspevkov.

54. Penále má povahu sankčného úroku, avšak táto sankčná povaha nedosahuje intenzitu chápanú
v rovine „trestnej“, teda v rovine vecne spadajúcej pod režim správneho trestania; nejde o sankciu za
priestupok, za správny delikt, prípadne za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 a nasl. SSP). Pri
stanovení výšky penále, prípadne pri stanovení, či Sociálna poisťovňa vôbec pristúpi k predpisu penále
Sociálnapoisťovňanedisponujevoľnoumierouuváženiaarovnakosanajejpostupyneuplatňujúzásady

trestného práva hmotného (predovšetkým princíp subsidiarity sankčného postihu, princíp proporcionality
kladúci dôraz jednak na primeranosť uloženej sankcie z hľadiska jej účelu a jednak na individualizáciu
sankcie). Je síce pravdou, že ustanovenie § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2004 upravovalo možnosť Sociálnej poisťovne odpustiť na základe písomnej žiadosti fyzickej
osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch povinnosť zaplatiť

penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto
žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádzali poistné
včas a v správnej sume, avšak táto (diskrečná) právomoc bola Sociálnej poisťovni odňatá zákonom č.
721/2004 Z. z. účinným od 1.1.2005. Počnúc týmto dátumom zostala vo vzťahu k Sociálnej poisťovni
zachovaná voľná miera uváženia len vo vzťahu k možnosti povoliť splátky dlžných súm poistného pre

jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, a to na
základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné, čo možno v
súlade s § 146 v spojení s § 241 zákona č. 461/2003 Z. z. analogicky aplikovať aj na oblasť penále. V
neskoršom období už sám zákonodarca prostredníctvom inštitútu tzv. generálneho pardonu upravoval
v niekoľkých časových štádiách odpustenie povinnosti zaplatiť penále s tým, že (s výnimkou § 293bj

zákona č. 461/2003 Z. z.) už Sociálna poisťovňa nedisponuje diskrečnou právomocou čo do rozhodnutia
o tom, či uloží povinnosť zaplatiť penále, alebo nie (pozri § 293ap, § 293bl, prípadne pomerne aktuálny
generálny pardon upravený v § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z.).

55. Podľa názoru správneho súdu má navyše penále na rozdiel od sankcie skôr kompenzačný charakter,

prostredníctvom ktorého sa kompenzuje ekonomická ujma, ktorá vznikla na verejnom rozpočte tým, že
nebolo poistné zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby zaplatené riadne a včas. V tomto smere
možno podporne odkázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu z 27. septembra
2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (bod 31), podľa ktorého „Ustanovenie § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. viaže
penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej

lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa citovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05%
denne, teda 18,25 až 18,3% ročne, a určuje sa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s
ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní). Jeho výška je tak závislá výlučne od dlžnej sumy
a trvania omeškania, ktoré sa podľa citovaného ustanovenia končí okamihom, kedy príslušná platbadôjde na účet žalovaného alebo sa zaplatí v hotovosti, prípadne exekútorovi. Ide teda dôsledne len
o obdobie, počas ktorého žalovaný nemá v príslušnom fonde (§ 158 citovaného zákona) k dispozícii
finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba.

Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný
inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného
zaplatenia poistného. (...).“

56. Možno preto uzavrieť, že penále upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. predstavuje z právneho

predpisu vyplývajúci dôsledok porušenia povinnosti uhradiť poistné (a povinné príspevky) riadne a včas.
Vzniká v každom prípade oneskorenej platby poistného (a povinných príspevkov) a bez ohľadu na
zavinenie povinného subjektu. Pohľadávka na penále vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky
poistného a povinných príspevkov, dňa jeho splatnosti, doby trvania omeškania a percentuálnej sadzby,
ktorá v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, je táto pohľadávka určiteľná čo do svojej výšky ku
ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola striktne formalizovaným postupom vyúsťujúcim do

vydania rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne aj predpísaná.

57. Princípu proporcionality, znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom
a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný;
prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné;

použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

58. Správny súd považoval za legitímne, aby cieľ sledovaný zakotvením výšky penále na 0,05% denne,
t.j. 18,25% ročne – včasné a riadne platenie poistného a povinných príspevkov – bol dodržaný, pričom
penále ako nástroj na dosiahnutie takéhoto cieľa môže byť použité. Stanovenie takéhoto právneho

nástroja je vzhľadom na všetky okolnosti danej právnej úpravy vhodné, potrebné a nevyhnutné.

59. O výške stanovených penále tak nemožno uvažovať ako o neproporcionálnej, resp. zakladajúcej
nerovnosť medzi súkromnoprávnymi subjektami a štátom. Je potrebné poznamenať že výška penále
vyjadrená výškou 0,05% denne nemôže mať na povinný subjekt bez ďalšieho prekvapivý a likvidačný

účinok, nakoľko jeho výška je mu od prvého dňa omeškania známa a výšku pôvodného dlhu dosiahne
len pri neplnení zákonom stanovenej povinnosti po dobu viac ako 5 rokov. Pričom nie len sankčné úroky
v súkromnoprávnych vzťahoch, ale aj samotné úroky ako cena úverov v súkromnoprávnych vzťahoch
v histórii Slovenskej republiky (poskytovaných predovšetkým bankami) dosahovali neraz vyššie sadzby
(za súčasného predpokladu súladu s dobrými mravmi, t.j. nepresahujúcimi priemernú výšku úrokov

poskytovaných bankami o viac ako 100%). Ustanovením § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak podľa
názoru správneho súdu neboli stanovené neprimerane vysoké penále, ktoré by neústavne zasahovali
do základných práv a slobôd.

60. K námietke žalobcu, že žalovaná rozhodnutie nedostatočne odôvodnila keď sa nevyporiadala

s námietkou žalobcu, že nemohol byť v omeškaní s platbami odvodov, keď objektívne z jeho strany
neexistovala možnosť, ako sa o tejto jeho povinnosti dozvedieť a naopak vo chvíli, keď sa o povinnosti
dozvedel, došlo z jeho strany k bezodkladnému plneniu. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že ak
možno z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ustáliť, prečo žalovaná takto rozhodla (akú
a akým spôsobom právnu normu na vec aplikoval, a aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania

vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci). Žalovaná sa podľa názoru správneho súdu dostatočne
vysporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, vrátane uvedenej námietky , keď jasne
uviedla prečo považuje za splnené všetky predpoklady pre vznik povinnosti žalobcu platiť a odvádzať
poistné a povinné príspevky a súčasne zdôraznila, že povinnosť predpísať penále ukladá príslušnej
pobočke zákon, s tým že na výpočet penále ma rozhodujúci vplyv výška oneskorene zaplateného

poistného, dátum splatnosti, dátum zaplatenia a zistení počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti
nie je možné zohľadniť a penále nie je možné odpustiť. Za plnenie zákonom ustanovených povinností
včas a riadne zodpovedá výlučne účastník konania. Skutočnosť, že bezprostredne po zistení chyby
žalobcanedoplatkyuhradilnemánasprávnosťpredpísaniapenálevplyv.Vzhľadomnaokolnostiprípadu
takéto odôvodnenie je možné považovať za dostatočné.

61. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovanej správny súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.
augusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces aodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“
Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa
10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu
možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie
procesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho
súdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou,

ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Preto v nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo v
tu súdenej veci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia orgánu
prvého stupňa z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
základné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne
perfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.

62. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaná sa v rozhodnutí vyrovnala so všetkými relevantnými
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobrala skutkový stav, ktorý správne právne
vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. .

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo

požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).