Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202136
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4210202136.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Denisy Šaligovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobkyne: nesv. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. D. X, zastúpenej E. F., ustanoveným opatrovníkom a právnym zástupcom: JUDr. Ľudovít Didi,
advokát so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, IČO: 37 868 250, proti žalovanému: G. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XX, I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná
4, Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 2.911,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. januára 2025 č. k. 7C/228/2010-658, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 8. januára 2025 č. k. 7C/228/2010-658
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť jej sumu 2.911,10 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný si od nej v
exekučnom konaní vymohol pohľadávku vo výške 2.911,10 eura titulom vyhotovenia pomníka pre jej
neb. otca, vo vzťahu ku ktorej predložil v rámci dedičského konania fiktívnu faktúru zo dňa 17.4.2006 bez
toho, aby pomník vyhotovil. Uvedené konanie a prijaté plnenie považovala za bezdôvodné obohatenie

sa žalovaného na jej úkor a to plnením bez právneho dôvodu a tiež za prospech získaný z nepoctivých
zdrojov, pričom konanie žalovaného podľa jej názoru napĺňa znaky trestného činu podvodu, avšak
minimálne je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaný na jej výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia nereagoval, uplatnila si i úrok z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 11.2.2010 do
zaplatenia. Zároveň súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.
2. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol o podanej žalobe rozsudkom č. k. 7C/228/2010-365 zo dňa

27.4.2016 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 970,36 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
vo zvyšku uplatnený nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
na odvolanie oboch strán sporu uznesením č. k. 12Co/39/2019-464 zo dňa 11.5.2021 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci z odvolacieho
súdu a po opätovnom prejednaní veci na pojednávaní súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom

č.k. 7C/228/2010-530 zo dňa 16.12.2022 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 970,36
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatnený nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom
zamietol. Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Protitomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací o podaných
odvolaniach rozhodol uznesením č.k. 12Co/58/2023-594 zo dňa 28.5.2024 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom

zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd v prvej inštancie v napadnutom rozsudku chaoticky a
zmätočne rekapituloval vyjadrenia sporových strán, svedkov, obsah listín, avšak nevysporiadal sa so
všetkými skutkovými okolnosťami, keďže úplne opomenul dôležitú skutočnosť, podstatnú pre posúdenie
predmetnej veci, ktorou je to, že cena za zhotovenie pomníka bola žalovanému priznaná v dedičskom
konaní po poručiteľovi (neb. otcovi žalobkyne), keďže opatrovníčka dedičky (žalobkyne) dlh poručiteľa

voči žalovanému uznala a v mene dedičky uzavrela dedičskú dohodu, ktorá bola schválená súdom.
Tiež konštatoval, že na základe právoplatného a vykonateľného dedičského rozhodnutia bola potom
pohľadávka žalovaného vymožená v exekučnom konaní. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa so
skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa dedičského a exekučného konania, vo veci opätovne rozhodnúť
a rozhodnutie zdôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

3. Následne súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil, že žalobkyňa ako jediný dedič v prvej
dedičskej skupine nadobudla momentom úmrtia jej otca - neb. J. B. dedičstvo pozostávajúce z
majetku, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojho úmrtia. Dedičské konanie po poručiteľovi (neb. otcovi
žalobkyne)saviedlonaOkresnomsúdeKomárnopodsp.zn.12D/159/2006aboloukončenéuznesením
zo dňa 21.10.2008, v ktorom boli špecifikované aktíva a pasíva dedičstva, pričom dedičstvo bolo

potvrdené žalobkyni s povinnosťou úhrady dlhov veriteľom: žalovanému v sume 235.460,- Sk do
31.12.2008 bezúročne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v sume 8.700,- Sk do
31.12.2008bezúročne.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa13.12.2008avykonateľným
sa stalo dňa 31.12.2008. Keďže žalobkyňa žalovanému sumu vo výške 235.460,- Sk v lehote do
31.12.2008neuhradila,žalovanýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,ktorýbolspísanýnaExekútorskom

úrade v Komárne súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Szabó dňa 29.1.2009. Týmto návrhom
sa žalovaný (v procesnom postavení oprávneného) domáhal vymoženia dlžnej sumy od žalobkyne
(v procesnom postavení povinnej) na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008. Súdny exekútor podal
na Okresný súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie

sa viedlo pod sp. zn. 16Er/47/2009 (EX 38/2009), v rámci ktorého bola dlžná suma povereným súdnym
exekútoromvplnejvýškevymoženáadňa8.1.2010vcelkovejsume7.845,55euravyplatenávkancelárii
súdneho exekútora do rúk žalovaného.

4. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/159/2006 vyplýva, že pohreb neb. otca žalobkyne

vybavoval a náklady zaň uhradil žalovaný, ktorý bol bratom neb. otca žalobkyne. Žalovaný sa ako
usporiadateľ pohrebu zúčastnil predbežného vyšetrenia u súdneho komisára (JUDr. Frideriky Košinovej,
ktorú súd poveril úkonmi súdneho komisára v predmetnej dedičskej veci) dňa 11.5.2006, v rámci
ktorého oznámil všetky relevantné údaje týkajúce sa poručiteľa, údaje o jeho osobnom stave, rodinných
príslušníkoch, majetku a dlhoch. Tiež predložil listiny preukazujúce zostatok na účte poručiteľa, dlh

poručiteľa titulom pôžičky poskytnutej mu žalovaným na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.1.2004
vo výške 130.000,- Sk, náklady na vyhotovenie znaleckého posudku na ocenenie rodinného domu
vo vlastníctve poručiteľa vo výške 3.808,- Sk, náklady na vyhotovenie pomníka pre poručiteľa vo
výške 87.700,- Sk (podložené faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom), z ktorých vyplynulo,
že dňa 17.4.2006 vystavil žalovaný ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom GITA -

Kamenosochárstvo, Štefan Nagy, IČO: 11 900 857 pre seba ako fyzickú osobu - odberateľa faktúru za
vyhotovenie pomníka pre 1 osobu (neb. Nagy Géza) a pomníkové diely, základy betónové, písmená
sekané (zlaté) znejúcu na sumu 87.700,- Sk, pričom ako dôkaz o úhrade faktúry vystavil príjmový
pokladničný doklad č. 000437 zo dňa 17.4.2006) a náklady na pohreb poručiteľa celkove vo výške
13.9581,30 Sk (16.251,30 Sk po odpočítaní pohrebného vo výške 2.300,- Sk = 13.951,30 Sk). Nakoľko

žalobkyňa bola v čase dedičského konania pozbavená spôsobilosti na právne úkony (a to rozsudkom
Okresného súdu Levice č.k. 10 Ps 5/05-36 zo dňa 19.7.2005) a za jej opatrovníka bola ustanovená
jej matka K. L. (rozsudok OS Levice sp. zn. 10 Ps 5/05 založený), táto žalobkyňu zastupovala ako
účastníka dedičského konania po neb. J. B.. Dňa 17.7.2006 sa uskutočnilo na notárskom úrade
súdneho komisára za prítomnosti opatrovníčky žalobkyne a žalovaného pojednávanie. Zo zápisnice

o pojednávaní vyplynulo, že opatrovníčka žalobkyne po poučení v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku vyhlásila, že dedičstvo po neb. otcovi žalobkyne v mene žalobkyne
neodmieta, je spôsobilá dediť a že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Zároveň
boli oznámené výsledky predbežného vyšetrenia, v zmysle ktorých bol vyhotovený súpis aktív a pasívdedičstva, keď do pasív bola zahrnutá pohľadávka žalovaného podľa predložených dokladov a aj za
vyhotovenie pomníka a pôžičku celkove vo výške 235.460,-Sk, ktorú opatrovníčka žalobkyne v celom
rozsahu čo do základu i výšky uznala s povinnosťou úhrady zo strany dedičky (žalobkyne) bezúročne

do 31.12.2006. V rámci pojednávania bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bola určená všeobecná cena
majetku vo výške 1.000.582,50 Sk, výška dlhov v sume 247.134,- Sk (pohľadávka žalovaného v sume
235.460,- Sk a odmena notára v sume 11.674,- Sk) a čistá hodnota dedičstva vo výške 753.448,50 Sk
s návrhom dedičskej dohody, podľa ktorej celé dedičstvo aktíva aj pasíva prevezme pozostalá dcéra
poručiteľa (žalobkyňa) s povinnosťou úhrady dlhov veriteľovi (žalovanému) v sume 247.134,-Sk do

31.12.2006 bezúročne s tým, že vec bude predložená Okresnému súdu Levice na schválenie právneho
úkonu v mene nesv. dedičky (keďže právny úkon vykonaný v mene nesvojprávnej osoby podliehal
schváleniu súdom). Okresný súd Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/306/2006 uznesením č.k.
8P/306/2006-40 zo dňa 30.5.2008 schválil právny úkon opatrovníčky žalobkyne za nesv. žalobkyňu a
to uzavretie dedičskej dohody po poručiteľovi J. B., zomr. X.X.XXXX. Dňa 21.10.2008 vydal Okresný
súd Komárno uznesenie sp. zn. 12D/159/2006, v ktorom boli špecifikované aktíva a pasíva dedičstva

(pasívom dedičstva bola pohľadávka žalovaného podľa predložených dokladov a aj za vyhotovenie
pomníka a pôžičku celkove vo výške 235.460,- Sk a pohľadávka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno vo výške 8.700,- Sk), pričom celé dedičstvo, aktíva aj pasíva, bolo potvrdené žalobkyni s
povinnosťou úhrady dlhov veriteľom: žalovanému v sume 235.460,- Sk do 31.12.2008 bezúročne a
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v sume 8.700,- Sk do 31.12.2008 bezúročne. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2008 a vykonateľným sa stalo dňa 31.12.2008.

5. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil existenciu pôvodného pomníka a jeho nahradenie novým
pomníkom ako aj vizuálnu stránku jeho vyhotovenia, keď strany sporu existenciu a vyhotovenie nového
pomníka nepopierali a nespochybňovali.

6. Žalovaný v konaní uviedol, že v priebehu dedičského konania opatrovníčka žalobkyne - dedičky
súhlasila s tým, aby bola jeho pohľadávka zahrnutá do dedičstva. Potvrdil, že pomník vyhotovil nielen
pre neb. otca žalobkyne, ale aj pre ich neb. Rodičov. Pomník pre neb. otca žalobkyne vyhotovil v mesiaci
február 2009 s tým, že vyhotovenie pomníka za sumu 87.700,- Sk opatrovníčka žalobkyne uznala.

Na vyhotovený pomník vyryl ako prvé meno neb. otca žalobkyne a tiež tam vyryl mená svojich neb.
rodičov a to už na vlastné náklady. V čase vystavenia faktúry bol materiál na vyhotovenie pomníka
už zakúpený, avšak samotný pomník v tom čase ešte vyhotovený nebol, tento bol vyhotovený až vo
februári2009.Sumavovýške87.700,-Skpredstavujecenuzamateriál,pričomzaprácusiničneúčtoval.
Žalobkyňa a ani jej opatrovníčka nemali peniaze, všetko ohľadne nákupu materiálu na vyhotovenie

pomníka financoval z vlastných prostriedkov. Žalobkyňa ešte pred pohrebom s tým súhlasila. Uviedol
tiež, že uhrádzal všetky náklady spojené s pohrebom svojho brata - neb. otca žalobkyne, tiež uhrádzal
náklady na ubytovanie žalobkyne a jej opatrovníka ako aj náklady dedičského konania. Mal za to, že
jeho rodičia si zaslúžia, aby v mali spoločný hrob s ich synom - jeho bratom. Konštatoval, že faktúru a
príjmový pokladničný doklad vyhotovil v roku 2006 z dôvodu, že v tom čase už materiál na vyhotovenie

pomníka mal zakúpený a tieto doklady vystavil na účely ich predloženia v rámci dedičského konania po
neb. otcovi žalobkyne.

7. Prvá opatrovníčka nesv. žalobkyne K. L. uviedla, že so žalovaným sa na pohrebe rozprávali aj o
nákladochnapohreb,keďvšetkoohľadnepohrebuvybavovalžalovaný. Poprela,žebysabolirozprávali

o náhrobnom kameni, tiež poprela, že by si žalovaný uplatnil nejaké nároky z titulu postavenia hrobu,
resp. náhrobného kameňa v dedičskom konaní, o tom nebola reč. Neskôr, po rozhovore so žalovaným
počas prerušenia pojednávania, uviedla, že sa so žalovaným chce dohodnúť, keď žalobu zoberie späť
v celom rozsahu, ak žalovaný vyhotoví náhrobný kameň pre jej druhého neb. manžela.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá Občianskeho
zákonníka a mal za preukázané, že od žalobkyne ako povinnej bola v prospech žalovaného ako
oprávneného v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/47/2009 (EX
38/2009) vymožená pohľadávka vo výške 7.845,55 eura (7.815,84 eura = 235.460,-Sk a trovy exekúcie
vo výške 29,71 eura) a to na podklade exekučného titulu, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu

Komárno sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2008 a
vykonateľným sa stalo dňa 31.12.2008. Súčasťou vymoženej pohľadávky bola i suma vo výške 2.911,10
eura, ktorej zaplatenia sa domáha žalobkyňa podanou žalobou. Nakoľko táto suma predstavuje časť
pohľadávky uznanej opatrovníčkou žalobkyne v rámci dedičského konania a táto pohľadávka bolav rámci dedičského konania vysporiadaná, teda vo vzťahu k tejto pohľadávke existuje právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým bol usporiadaný súkromnoprávny vzťah medzi účastníkmi dedičského konania
- dedičom a veriteľom (ktorého účastníctvo vyplývalo z ustanovenie § 175b OSP), súd už v tomto

spore nebol oprávnený tento skorším rozhodnutím súdu (uznesením Okresného súdu Komárno sp.
zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008) právoplatne usporiadaný súkromnoprávny vzťah žalobkyne a
žalovaného vyriešiť odlišne. Preto, keďže rozhodnutie vydané v rámci dedičského konania, v rámci
ktorého došlo k vyporiadaniu pohľadávky žalovaného ako veriteľa, nadobudlo charakter exekučného
titulu (nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným) a na jeho základe bola v rámci exekúcie

vymožená od žalobkyne žalovaná suma v prospech žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že prijatím tohto vymoženého plnenia nemohlo dôjsť a ani nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa
žalovaného na úkor žalobkyne, nakoľko plnenie na základe exekučného titulu nie je plnením bez
právneho dôvodu a nejde ani o plnenie získané z nepoctivých zdrojov. Z uvedeného dôvodu súd
podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný sa prijatím plnenia
vymoženého v exekučnom konaní na základe exekučného titulu (ktorým bolo právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie súdu) na jej úkor bezdôvodne obohatil.

9. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na právoplatné dedičské rozhodnutie, už nebol
oprávnený opakovane posudzovať otázku platnosti právneho úkonu uznania dlhu učineného v rámci
dedičského konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12D/159/2006 opatrovníčkou

žalobkyne (dedičky), otázku existencie dlhu v čase jeho uznania, ani otázku existencie zmluvy o dielo a
moment jeho vyhotovenia. Z uvedeného dôvodu súd vyjadrenia žalovaného a výpovede svedkov K. L.
a E. F., týkajúce sa priebehu pohrebu neb. otca žalobkyne, úhrady nákladov za pohreb a nákladov na
vyhotovenie pomníka, existencie dohody o vyhotovení pomníka, momentu vyhotovenia tohto pomníka
ako aj jeho prevedenia a listinné dôkazné prostriedky predložené v súvislosti s vyššie uvedeným na

účely rozhodnutia vo veci nevyhodnocoval, keďže tieto sú s ohľadom na ustálené právne posúdenie
veci bez právneho významu.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1
CSP a keďže žalovaný bol v spore plne úspešnou stranou, priznal mu nárok na náhradu trov konania

(prvoinštančného i odvolacieho) vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Žiadal pripustiť

možnosť podať odvolanie. Uviedla, že súd sa mal zaoberať otázkou uznania dlhu v dedičskom konaní,
ako aj otázkou existenciou dlhu v čase jeho uznania, keďže je zrejmé, že do pasív dedičstva bola
zahrnutá žalovaným uplatnená (podstrčená) pohľadávka za vyhotovenie pomníka v sume 2.911,10 eura.
Túto pohľadávku súd nemal pojať do pasív dedičstva po poručiteľovi J. B., keďže faktúra bola fiktívna.
Uviedla, že má podozrenie, že išlo o podvod zo strany žalovaného, ktorý sa dohodol s notárkou a zneužili

opatrovníčku žalobkyne K. L., ktorá ako jednoduchá žena nemala ani poňatia, čo schvaľuje a s čím
súhlasí. V čase vyhotovenia faktúra pomník nebol vyhotovený, bol vyhotovený až s odstupom niekoľkých
rokov od prejednania dedičstva. Tiež má pochybnosť o tom, že by jej otec bol žalovanému dlžný
sumu 130.000,-Sk titulom pôžičky. Ďalej namietala žalobkyňa pochybenie súdu v konaní 8P/306/2006,
v ktorom bol schválený právny úkon opatrovníčky – uzatvorenie dedičskej dohody, keď nezistil, že v tom

čase pohľadávka žalovaného neexistovala. Namietala priznanie trov žalovanému, nakoľko v dedičskom
konaní konal v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom sa nezákonne obohatiť. Záverom uviedla, že
napadnutý rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov.

12. K odvolaniu za písomne vyjadril žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že jeho pohľadávka voči bratovi v čase dedičského konania existovala, pretože sa spolu dohodli
na vyhotovení náhrobného kameňa až po uhradení ceny za dielo. Pôvodná opatrovníčka nekonala
v rozpore so záujmami žalobkyne. On zakúpil stavebný materiál na výstavbu náhrobného kameňa ešte
za života nebohého brata. K. L. o tom mala vedomosť, inak by pohľadávku nebola uznala. Ďalej uviedol,

že dedičské rozhodnutie je vo vzťahu k tomuto konaniu res iudicata, vecou rozhodnutou. Pokiaľ má
žalovaný priznanú pohľadávku 87.700,-Sk právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo exekučným titulom
a v exekučnom konaní bola pohľadávka žalovaného vymožená, nie je možné, aby žalobkyňa žiadala
tú istú sumu vrátiť.13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

17. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobkyňou v jej odvolaní. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd
považuje za správne i argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.

18. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo

je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.19. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

20. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala od žalovaného sumy 2.911,10 eura s príslušenstvom,

ktorú ju súd v dedičskom konaní po jej otcovi neb. Gejzovi Nagymu (pôvodne sumu 87.700,- Sk)
zaviazal zaplatiť žalovanému titulom dlhu nebohého voči nemu. Dedičské konanie po poručiteľovi
J. B. bolo právoplatne skončené, dedičské rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním. Predmetné
právoplatné dedičské rozhodnutie bolo exekučným titulom pre vymoženie pohľadávky žalovaného voči
žalobkyni. Žalovaný pohľadávku voči žalobkyni vymohol zákonný spôsobom na základe právoplatného
a vykonateľného právneho titulu. Právoplatné dedičské rozhodnutie je záväzné pre účastníkov konania

aj pre súdy.

21. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, dodáva,
že preskúmanie uznania dlhu, ku ktorému došlo v dedičskom konaní (zvyčajne v rámci dohody dedičov
alebo vyhlásenia o pasívach), je v inom súdnom konaní možné iba v konaní na základe žaloby

o neplatnosť dedičskej dohody, alebo žaloby o určenie neplatnosti uznania dlhu, pričom žalobkyňa ani
jednu z nich nepodala.

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie správne žalobu žalobkyne zamietol
a dostatočne vysvetlil právne dôvody svojho rozhodnutia, preto odvolací súd ako vecne správny

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa návrhom žalobkyne
na pripustenie dovolania nezaoberal, pretože nešpecifikovala konkrétnu dovolaciu otázku v zmysle §
421 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, ktorá podala odvolanie a bola v
odvolacom konaní neúspešná. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).