Uznesenie – Dedičské právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422205299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422205299.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. E. XXX/XXX, XXX XX D., X/XXXX F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. D. XX/X, XXX XX D., zastúpení:
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti žalovanej: H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX

D., zastúpená: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka so sídlom Štúrova 1409/17, 949 01 Nitra, IČO: 42
122 422, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 18C/150/2022 – 167 zo dňa 27. 03. 2024 v spojení s opravným uznesením č.
k. 18C/150/2022 – 265 zo dňa 15. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na čl. 8, č. 9, čl. 11 ods. 1, 2, 4, čl. 17, § 137 písm. c)
Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou
domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D., obec D., okres J. K., zapísané na
LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere 2 520 m2, parcela KN-C č.
XXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere 229 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku,
patria do dedičstva po nebohom L. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ktorý naposledy býval
na adrese D. č. domu XXX ako aj náhrady trov konania vo výške 100 %. V konaní mal za preukázané,

že žalovaná je podľa výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru, pre kat.
územie D., obec D., okres J. K. výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k parcelám registra „C“ evidované na
katastrálnejmapeč.XXX/Xvovýmere2520m2,druhpozemku-záhrada,parc.č.XXX/Xvovýmere229
m2, druh pozemku - záhrada. Podľa výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho
odboru, pre kat. územie D., obec D., okres J. K. žalobca v 1. rade spolu so svojou manželkou majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidované

na katastrálnej mape č. XXX/X vo výmere 728 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie s tým,
že na tejto parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a parc. č. XXX/X vo výmere 71 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Z Výpisu z pozemkovoknižnej vložky XXX katastra: D., súd
prvej inštancie zistil, že parcela č. XXX/X/XX, druh pozemku roľa D. pole vo výmere 3 970 m2 bola
vedená vo vlastníctve M. M. v celosti. Predmetná parcela č. XXX/X/XX bola podľa identifikácie parciel
ku dňu 04. 02. 1994 rozdelená na tri parcely, a to na parcelu XXX/X pre B. C., na parcelu č. XXX/X, XXX/

X pre H. N. a parcela č. XXX nebola uvedená, že by bola vedená na meno nejakého vlastníka. Podľa
Katastrálnej mapy súd prvej inštancie zistil, že parcelu č. XXX/X užívali štyria dedičia, a to pani O., paniN., G. C. a B. C.. Ďalej mal za preukázané, že dňa 09. 02. 1994 bola spísaná Notárska zápisnica N 11/94,
Nz 47/94 v notárskej kancelárii JUDr. H. I. v J. K., ktorá vzhľadom na dohodu o vyrovnaní dedičských
podielov uzavretú právom neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., č. k. D 820/60 v zmysle

zákona č. 293/92 Zb. medzi dedičmi, právom nebohej 1. P. C., a. I. C., bytom P. XXX, b. L. C., bytom D.
XXX, c. G. C., bytom D. XXX, právom nebohého 2 Q. M., a. P. O., bytom D. X, I. H. N., bytom D. XXX, c.
právom nebohej H. M. zomr. v roku XXXX - právom neb. Q. M., osvedčila, že nehnuteľnosti v kat. území
obce D., zapísané medzi inými aj v pozemnoknižnej vložke č. XXX, parc. č. XXX/X/XX - roľa – 3 970 m2
prevezmú dedičia takto: I. C. v podiele 1/6, L. C. v podiele 1/6, G. C. v podiele 1/6, P. O. v podiele 1/4, H.

N.vpodiele1/4.Notárskazápisnica-dohodaovyrovnanídedičskýchpodielovpodliehalazáznamovému
konaniu pod Z 1081/94 a návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom podávala navrhovateľka P.
O., bytom D. X návrhom zo dňa 09. 02. 1994 a súčasťou bola aj samotná notárska zápisnica, ako aj
uznesenieponeb.M.M.,č.k.D820/60-9z03.01.1961.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciekonštatoval,
že notárska zápisnica neobsahuje podpisy prítomných dedičov citovaných v nej ani žiadny iný listinný
dôkaz, ktorý by preukazoval, kto bol prítomný pri spísaní notárskej zápisnice. Z Osvedčenia o dedičstve

č. k. 8D/628/2005-50 zo dňa 12. 07. 2006 súd zistil, že bolo prejednané dedičské konanie po neb. L. C.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX a dedičmi v prvej dedičskej skupine
boli A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX a R. F., S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.
XX, deti poručiteľa. Toto osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 07. 2006 a sporná nehnuteľnosť
parcela č. 376/a/14 nebola predmetom prejednania dedičstva. Podľa uznesenia č. k. D 820/60-9 v

dedičskej veci po neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX v D. dedičmi v II. skupine podľa zákona boli súrodenci
1. - P. C., 2. - H. M., 3. - Q. M., rovným dielom a parcelu č. XXX/X/XX ako aj parcelu č. XXX/X/XXX
vedenú v pozemkovej vložke č. XXX nadobudol v celosti Q. M.. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že
stavebný pozemok podľa dohody dedičov preberajú všetci zákonní dedičia rovnomerne. Zo Zápisnice v
dedičskom konaní D 820/60-7 zo dňa 03. 10. 1960 spísanej na bývalom MNV v D. v dedičskej veci po

neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX v D. súd prvej inštancie zistil, že parcela č. XXX/X/XX vedená v tom
čase v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako aj ďalšie nehnuteľnosti v kat. území D., ktoré boli predmetom
tohto dedičského konania, vzhľadom na to, že išlo o poľnohospodársku pôdu o výmere spolu asi 4
hektáre, malo hodnotu 10.000,- Kčs a stavebný pozemok asi vo výmere 20 árov mal hodnotu 5.000,-
Kčs. Zároveň v tejto zápisnici bolo vyhlásené uznesenie z dôvodu, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu,

podľa ktorej poľnohospodársku pôdu prevezme Q. M. ako člen JRD v D. a stavebný pozemok o výmere
20 á prevezmú všetci zákonní dedičia rovným dielom. Vlastnoručne boli podpísaní na konci zápisnice
štátny notár, zapisovateľka a prítomní dedičia, a to C. P., Q. M. a H. M.. Podľa čestného vyhlásenia H.
N., S. M., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 21. 02. 2023 pani H. N. týmto prehlásila, že dňa 21. 07. 2022 jej
bola ukázaná Notárska zápisnica N 11/94, Nz 47/94, avšak nikdy v minulosti žiadnu dohodu o vyrovnaní

dedičských podielov a vydaní parciel nepodpisovala a nikdy sa na nej nezúčastnila. Jedine na prosbu
pána C. ústnou dohodou poskytla užívanie časti pozemkov č. XXX/X a č. XXX/X na pestovanie zeleniny.
Túto dohodu písomne zrušila pri predaji pozemku svojej dcére - H. I..

3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodná parcela č. XXXX/XX ako pozemkovoknižná

parcela č. XXX/X/XX a následne Geometrickým plánom č. 762-86-2740-78 rozčlenená na parc. č. XXX/
X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, nachádzajúca sa v intraviláne katastrálneho územia D., nikdy nebola
združená v poľnohospodárskom podniku v kat. území D., čo bolo preukázané potvrdením R. družstva
D. a potvrdením Obce D.. Žalobca v 1. rade žiadal Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o
prešetrenie zápisu evidovania údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX

kat. územia D., vzhľadom na to, že podľa Notárskej zápisnice č. N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dedičia: I. C. v podiele 1/6, L. C. v podiele 1/6, G. C. v
podiele 1/6, P. O. v podiele 1/4 a H. N. v podiele 1/4. Okresný úrad, katastrálny odbor v oznámení zo dňa
03. 12. 2021 uviedol, že nakoľko pozemkovoknižná parcela č. XXX/X/XX už v čase spísania Notárskej
zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 bola dotknutá technickými i právnymi zmenami,

najmä Geometrickým plánom č. 762-86-2740-78, Kúpnou zmluvou zo dňa 20. 04. 1978, Dohodou o
zriadení práva OSU č. RII-205/78 zo dňa 08. 06. 1978, Rozhodnutím č. k. 5D/848/82-9 právoplatným dňa
21. 09. 1982, zmenu vlastníckeho práva titulom Osvedčenia dohody o vyrovnaní dedičských podielov
uzatvorenú právom neb. M. M. sp. zn. D 820/60 v tejto časti, t. j. v prípade nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, nebolo možné v operáte katastra nehnuteľností vykonať. Z týchto dôvodov je ku dňu

spísania tohto oznámenia t. j. 03. 12. 2021 na LV č. XXX kat. územia D. evidovaná ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností C-KN parciel č. XXX/X a XXX/X H. N., S. M.. Žalobca v 1. rade opätovne žiadal
Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o prešetrenie zápisov v katastri nehnuteľností ohľadom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX kat. územia D. v súvislosti s Notárskou zápisnicou N 11/94,Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 a Okresný úrad, katastrálny odbor uviedol žalobcovi 1. rade, že pôvodná
PK parcela č. XXX/X/XX, ktorá bola zapísaná v PK vložke č. XXX je ku dnešnému dňu majetkoprávne
vysporiadaná nasledovne: ako E-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda s výmerou 393 m2, zapísaná na LV

č. XXX ako C-KN parcela č. XXX/X - záhrada s výmerou 2 520 m2 a č. XXX/X - záhrada s výmerou 229
m2, evidované na LV č. XXX, ako C-KN parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 728
m2 a č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 71 m2, zapísané na LV č. XXX. Žalobcovia
predžalobou výzvou zo dňa 14. 07. 2022 vyzvali žalovanú na uzatvorenie mimosúdnej dohody, k čomu
nedošlo.

4. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu a zistil,
že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva titulom právoplatného osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/628/2005-50 zo dňa 12. 07. 2006 po
neb. L. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XXX, ktorý bol otcom žalobcov,
teda právnym predchodcom a žalobcovia sú dedičia, priami potomkovia podľa § 473 OZ. Žalovaná je

pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní, lebo podľa výpisu z LV č. XXX kat. územia D. je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území D., obec D., okres J. K., a to parciel C-KN č.
XXX/X a XXX/X, ktoré sú predmetom tohto sporu.

5. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal druhou dôležitou otázkou, či žalobcovia majú naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva v súlade s ustanovením
§ 137 písmeno c) CSP. Žalobcovia naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby odôvodnili
tým, že konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi z hľadiska predmetu konania je
konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa. Podľa názoru žalobcov, naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe je daný spôsobilosťou rozsudku byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 Cdo/179/2010 zo dňa 28. 09. 2010). Žalobcovia mali za to, že zápis v katastri nehnuteľností
nie je správny a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územia D. nepatrí
žalovanej v rozsahu 1/1 k celku, ale právnemu predchodcovi žalobcov, ktorý túto nehnuteľnosť vydržal,
lebo ju nepretržite užíval od roku 1978 spolu aj so žalobcom v 1. rade a aj titulom dohody o vyrovnaní

dedičských podielov po neb. M. M., D 820/60 na základe Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa
09. 02. 1994. Okrem toho poukázali na to, že žalobcovia nemajú k dispozícii iný druh žaloby, ktorým by
bolo možné ako vlastníka nehnuteľností vo veľkosti 1/6 zapísať nebohého a spor vyriešiť.

6. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ako predbežnú otázku musel podrobiť skúmaniu notársku

zápisnicu, či bola platne uzatvorená alebo nie, lebo žalobcovia od tohto titulu odvodzovali svoje
vlastnícke nároky k nehnuteľnostiam a právna predchodkyňa žalovanej popierala svoju účasť pri
spísaní tohto právneho úkonu a namietala správnosť obsahu notárskej zápisnice, lebo dotknutá parcela
nebola poľnohospodárskym a ani lesným pozemkom, ale parcelou v intraviláne obce, čo strany
sporu nenamietali, naopak, na tejto skutočnosti sa zhodli. Podľa názoru súdu prvej inštancie vydaniu

OsvedčenianotáraspísanéhodonotárskejzápisnicemuselopredchádzaťuzavretieDohodyovyrovnaní
dedičskýchpodielov,ktorámalabyťsúčasťouspisovéhomateriáluNotárskejzápisniceN11/94,Nz47/94
zodňa09.02.1994.Súčasťou spisovéhomateriáluktejtozápisnicivšaknebolažiadnaosobitnádohoda
o vyrovnaní dedičských podielov. Naviac notárska zápisnica zo dňa 09. 02. 1994 nebola podpísaná
prítomnýmiúčastníkmianeboloanikonštatované,ktobolprítomnýprispisovanítejtonotárskejzápisnice

z dedičov a spisový materiál neobsahoval pripojenú dohodu o vyrovnaní dedičských podielov. Okrem
toho dohoda o vyrovnaní dedičských podielov musela obsahovať overený podpis povinnej osoby, ak
taká nebola, tak taká osoba musela byť osobne prítomná na pojednávaní u notára. Predmetná notárska
zápisnica nie je podpísaná povinnou osobou, jej podpis nie je overený, nie je v nej uvedené, kto sú
prítomní pri spisovaní notárskej zápisnice a ani ostatní dedičia nie sú podpísaní, čo vedie jedine k tomu

záveru, že právna predchodkyňa žalovanej neuzavrela žiadnu dohodu o vyrovnaní dedičských podielov
a teda notárska zápisnica osvedčuje uzavretie neexistujúcej dohody o vyrovnaní dedičských podielov, ku
ktorej uzavretiu relevantným spôsobom zo strany povinnej osoby nikdy nedošlo. Vzhľadom na absenciu
podpisov účastníkov pod textom notárskej zápisnice v danom prípade nie je možné preukázať, či právna
predchodkyňa žalovanej, pani H. N., bola pri tomto úkone prítomná, lebo neexistuje zápisnica podpísaná

jej účastníkmi ako to vyžadovalo vtedy platné znenie Zákona o notároch a notárskej činnosti.

7.Vprípadeparcelyč.XXX/X/XXovýmere3970m2,ktorábolapôvodnevedenávPKvložkeč.XXXkat.
územia D. a ktorá bola predmetom dedičského konania po neb. M. M. na základe uznesenia D 820/60-9zo dňa 02. 01. 1961 (správne malo byť 03. 01. 1961), súd prvej inštancie konštatoval, že išlo o stavebný
pozemok, nachádzajúci sa v intraviláne obce, a táto parcela nikdy nebola združená v JRD. S poukazom
na uvedený charakter parcely, ako aj s poukazom na znenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. ohľadom

parcely č. XXX/X/XX nebolo možné uzavrieť Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, lebo táto parcela
nespĺňala zákonné podmienky § 13. Ak by aj bola uzatvorená dohoda o vyrovnaní dedičských podielov,
bola by v časti týkajúcej sa PK parc. č. XXX/X/XX neplatná. Okrem toho v čase vydávania notárskej
zápisnici v roku 1994 PK parcela č. XXX/X/XX o výmere 3 970 m2 v evidencii katastra neexistovala, k
čomusaosobitnevyjadrilOkresnýúradNovéZámky,katastrálnyodbor,pretožeužvroku1994existovali

iba z parcely č. XXX/X/XX vytvorené nové C-KN parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a
jeho manželky a parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X vo vlastníctve H. N., S. M.. Z uvedeného vyplýva,
že údaje uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 09. 02. 1994 boli neaktuálne, zápisnica pojednáva o
neexistujúcej parcele, a preto ak bola uzatvorená Dohoda o vyrovnaní dedičských podielov s rovnakými
údajmi, takáto dohoda je neplatná z dôvodu neexistujúceho predmetu vyporiadania. To bol napokon aj
dôvod, pre ktorý notárska zápisnica nebola zapísaná do katastra nehnuteľností.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť, lebo v konaní žalobcovia
bezpochyby nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich právnom predchodcovi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na tú skutočnosť,
že v prípade katastrálneho územia D. sa jedná o nezjednotený operát, t. j. operát pozemkovej knihy

sa nezjednotil s operátom pozemkového katastra a z tohto dôvodu bol zápis vlastníckeho práva k PK
parcele č. XXX/X/XX titulom Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 vykonaný na LV
č. XXX ako parcela E-KN č. XXXX/XX - orná pôda s výmerou 3 906 m2 a ako vlastníci boli zapísaní: I.
C. v podiele 2/12, L. C. v podiele 2/12, G. C. v podiele 2/12, P. O. v podiele 3/12 a H. N., S. M. v podiele
3/12. V roku 2002 bola na základe rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. X-92/2002 právoplatné

dňa 09. 05. 2002 vykonaná oprava výmery parcely E-KN č. XXXX/XX z hodnoty 3 906 m2 na hodnotu
393 m2, a to z dôvodu, že v roku 1978 Q. M. ako vtedajší vlastník PK parcely č. XXX/X/XX, z ktorej bola
E-KN parcela č. XXXX/XX vytvorená (podľa rozhodnutia D 820/60-9), predal Kúpnou zmluvou zo dňa
20. 04. 1978 časť pôvodnej parcely o výmere 799 m2 vtedajšiemu Miestnemu národnému výboru D..
Odčlenená časť bola podľa Geometrického plánu č. 762-86-2740-78 označená ako EN parcela č. XXX/X

a v zmysle citovanej Kúpnej zmluvy bola zapísaná na LV č. X do vlastníctva ČS štátu - MNV D. v podiele
1/1, ktorý následne na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania (OSU) stavebného pozemku
č. RII-205/78 zo dňa 08. 06. 1978 zriadil právo OSU k EN parc. č. XXX/X v prospech B. C. a manželky D.,
S. J., o čom svedčí ku dnešnému dňu zápis na LV č. XXX kat. územia D. ako parcely C-KN č. XXX/X a
XXX/X.ĎalšiačasťpôvodnejparcelyoznačenávGPakoparcelaENč.XXX/X-záhradasvýmerou2520

m2 a parc. č. XXX/X - záhrada s výmerou 229 m2, bola zapísaná titulom uznesenia č. k. D 820/60-9 do
vlastníctva Q. M. v podiele 1/1 na LV č. XXX. Na základe právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva
v Nových Zámkoch č. k. 5D/848/82-9 v dedičskej veci po neb. Q. M., nadobudla vlastnícke právo k
EN parcelám č. XXX/X a č. XXX/X H. N., S. M. v podiele 1/1, ktorá následne Kúpnou zmluvou v znení
Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 zo dňa 08. 11. 2021 previedla vlastnícke právo v celosti v prospech H. I., S.

N. - žalovanej, ktorá je na LV č. XXX zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností aj v súčasnosti.
Na LV č. XXX ostal evidovaný zbytok E-KN parcely č. XXXX/XX s výmerou 393 m2 (vytvorená z PK
parcely č. XXX/X/XX), kde sú ku dnešnému dňu evidovaní na základe právoplatných verejných listín
vlastníci: I. I. v podiele 3/12, R. F., S. C. v podiele 2/12, G. D., S. C. v podiele 2/12, H. I., S. N. v podiele
3/12 a A. O. C. v podiele 2/12.

9. Vyvodiac z vyššie uvedeného je potom jednoznačný záver Okresného úradu, katastrálneho odboru,
že pôvodná PK parcela č. XXX/X/XX, ktorá bola pôvodne zapísaná v PK vložke č. XXX, je v súčasnosti
majetkovoprávne vysporiadaná, a preto nie je možné žalobe žalobcov v žiadnom prípade vyhovieť. Pani
N. dala právnemu predchodcovi žalobcov ako aj samotnému žalobcovi v 1. rade iba ústny súhlas na

užívanie časti záhrady, a to na pestovanie zeleniny, čo ale neznamená, že toto je možné klasifikovať ako
právny titul vydržania a dobromyseľnej držby k sporným nehnuteľnostiam. V danom prípade notárska
zápisnica N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 je absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku
čoho nemohlo dôjsť v žiadnom prípade k platne uzavretej dohode u vyrovnaní dedičských podielov,
a preto predmetné nehnuteľnosti nemôžu patriť do dedičstva po neb. L. C., právnom predchodcovi

žalobcov. Okrem toho neplatnou je aj dohoda o vyrovnaní dedičských podielov spísanej vo forme
notárskej zápisnice, pričom už v čase vykonania tohto neplatného právneho úkonu neexistovala PK
parcela č. XXX/X/XX a záznamovým konaním v súvislosti s Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94
zo dňa 09. 02. 1994 nemohlo dôjsť k platnému zápisu v tom čase už neexistujúcej parcely č. XXX/X/XX. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval Notársku zápisnicu N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09.
02. 1994 za absolútne neplatný právny úkon spísaný v rozpore so zákonom č. 293/1992 Zb., ale aj
zákona č. 323/1992 Zb. v znení do 30. 11. 2000, a teda právny úkon neexistoval v konaní a žalobcovia

to nepreukázali, že by existoval platný právny titul, na základe ktorého by bolo možné ich žalobe
vyhovieť a z tohto dôvodu nepreukázali v konaní ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Nie je preto možné súhlasiť s právnym názorom a kvalifikáciou
žalobcov, ktorí poukazovali na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, konkrétne na Nález II. ÚS
484/2015 zo dňa 14. 11. 2018, keďže v danej veci nie je možné hovoriť o faktickej držbe a ani o

dobromyseľnom vydržaní ako nadobúdacieho titulu.

10. Vzhľadom na to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia musia tvrdiť a aj
osvedčiť, a žalobcovia tieto podmienky nesplnili, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a
ďalej sa z vecou bližšie nebolo potrebné zaoberať, keďže nebola splnená otázka zásadného významu.

11. Súd prvej inštancie návrh žalobcu v 1. rade na výsluch svedka A. Q. I. zamietol ako nehospodárny,
neefektívny z dôvodu, že tento svedok nebol priamo účastný pri spisovaní dohody o vyrovnaní
dedičských podielov, a preto nemal dôvod sa vyjadrovať k uzavretiu takejto dohody.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech,

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške súd prvej inštancie rozhodne
samostatným uznesením.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia namietali, že na pojednávaní dňa 27. 03. 2024, na ktorom súd
rozhodol,nebolinaplnenéprocesnépodmienkypreuskutočneniepojednávaniaarozhodnutie.Dôvodom
je skutočnosť, že súd nedoručil včas žalobcom vyjadrenie žalovanej zo dňa 20. 03. 2024, urobil tak
až na pojednávaní dňa 27. 03. 2024. Z tohto dôvodu bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý
súdny proces, žalobcovia nemali možnosť riadne sa oboznámiť s vyjadrením protistrany a adekvátne

naň reagovať. Pričom toto vyjadrenie súd prevzal aj do odôvodnenia rozsudku. Doručenie vyjadrenia nie
je zaznamenané ani v zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 03. 2024. Súd neoboznámil obsah posledného
vyjadrenia žalovanej zo dňa 20. 03. 2024 na str. 2 až 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 03. 2024.
Súd sa nezaoberal podstatou argumentáciou žalobcov, v zmysle ktorej je zrejmé, že H. N. uzatvorila
dohodu o vyrovnaní dedičských podielov osvedčenú Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09.

02. 1994 a podľa toho sa aj správala. V priebehu konania predložili fotografiu LV č. XXX (plomba kvôli
prevodu na žalovanú) na ktorej titulom nadobudnutia nehnuteľnosti pod Z 1081/94-95/95 v prospech
H. N. S. M. bola práve Notárska zápisnica N 11/94, Nz 47/94. Je preto nesporné, že v roku 1995
sama právna predchodkyňa žalovanej nadobúdala vlastnícke právo titulom Notárskej zápisnice J. XX/
XX, J. XX/XX, pričom nenamietla jej platnosť, nenamietla, že nebola prítomná u notárky a neuzatvorila

dohodu. Teda bezpochyby dohodu o vyrovnaní dedičských podielov osvedčenú notárskou zápisnicou
uzatvorila a bola jej známa. PK parcela č. XXX/X/XX (z ktorej vznikli parcely KN-C XXX/X a XXX/X ktoré
sú predmetom tohto konania) bola titulom Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 aj reálne zapísaná
do katastra nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela E-KN č. XXXX/XX - orná pôda s výmerou 3 906
m2. Správa katastra Nové Zámky rozhodnutím č. j. X-92/2002 zo dňa 17. 04. 2002 opravovala výmeru

parcely zapísanej na LV č. XXX v k. ú D.. List vlastníctva č. XXX bol založený v roku 1994 práve na
základe Notárskej zápisnice J. XX/XX, NZ 47/94 pod Z 1081/94. Toto rozhodnutie bolo doručované aj
H. N. ako podielovej spoluvlastníčke (titulom danej notárskej zápisnice). H. N. však nespochybňovala
pravosť notárskej zápisnice. Ďalej správa katastra Nové Zámky rozhodnutím č. j. X-78/2002 zo dňa
05. 04. 2002 opravovala výmeru inej parcely zapísanej na LV č. XXX v k. ú D.. List vlastníctva č.

XXX bol tiež založený v roku 1994 práve na základe Notárskej zápisnice J. XX/XX, NZ 47/94 pod Z
1081/94. H. N. listom z 27. 03. 2002 vyjadrila svoj nesúhlas s navrhovanou opravou výmery. H. N.
nespochybňovala pravosť notárskej zápisnice, ale vyjadrovala nesúhlas so znížením výmery parcely,
ktorej bola podielovou spoluvlastníčkou práve titulom Notárskej zápisnice N 11/94, NZ 47/94. Desiatky
rokov bola H. N. vlastníkom nehnuteľností titulom notárskej zápisnice, táto notárska zápisnica jej bola

dobre známa a nespochybňovala jej pravosť. Spochybňovať notársku zápisnicu začala účelovo až teraz
v súdnom konaní. Z uvedeného je zrejmá nepravdivosť tvrdení žalovanej. Súd prvej inštancie tieto
skutočnosti úplne odignoroval a nevenoval im v odôvodnení rozhodnutia žiadnu pozornosť, ani jedinú
vetu. Súd sa nezaoberal podstatnými námietkami žalobcov a týmto postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Spis notárky JUDr. H. I. sp. zn. N XX/XX, J. XX/XX bol pripojený a jeho obsahom je aj originál
notárskej zápisnice. Teda Notárska zápisnica N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 existuje, bola riadne

spísaná u notárky a osvedčuje uzavretie existujúcej dohody o vyrovnaní dedičských podielov. Notárska
zápisnica N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 je pravdivá a jej pravdivosť sa aj predpokladá, ide
o verejnú listinu. Ak žalovaná tvrdí opak, musí to preukázať, teda dôkazné bremeno je na žalovanej.
Žalovaná v tomto smere žiadny relevantný dôkaz neuviedla. Žalovaná spochybňuje formálne náležitosti
notárskej zápisnice a dohody o vyrovnaní dedičských podielov. Žalovaná však vôbec nevysvetlila prečo

hoci vedela o notárskej zápisnici od roku 1994, spochybňovať jej pravosť začala až v tomto súdnom
konaní. Čestné vyhlásenie H., rod. M. zo dňa 21. 02. 2023 je absurdné. Tvrdenia žalovanej aj H. N., S.
M. sú evidentne účelové. Vzhľadom na vek pani N. je otázne či si bola vedomá čo vlastne podpisovala.
Súd mal H. N. S. M. vypočuť v konaní ako svedka, aby sa odstránili rozpory. Návrh na výsluch H. N. S.
M. uskutočnili ešte v žalobe (strana 4, bod 7. žaloby). Súd tento dôkaz nevykonal a vôbec neodôvodnil
prečo. Súd nevykonal ani návrh na výsluch Q. I.. Jeho svokra P. O., bola účastníčka danej dohody o

vyrovnaní dedičských podielov v roku 1994 a zároveň bola sestrou H. N.. P. O. podávala aj návrh na
zápis vlastníckeho práva do katastra na základe notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94. V súčasnosti
sú už všetci účastníci dohody o vyrovnaní dedičských podielov z roku 1994 (okrem pani H. N.) mŕtvi. Q.
I. je jednou z mála osôb, ktorá môže dosvedčiť ako boli v rodine usporiadané majetkové vzťahy a kto
užíval predmetné pozemky. Súd bez riadneho odôvodnenia zamietol návrh na výsluch Q. I.. Neplatnosť

Dohody o vyrovnaní dedičských podielov nespôsobilo ani to, že parcela č. XXX/X/XX o výmere 39.70
árov nebola pozemkom združeným v JRD. K chybnému zápisu vlastníckeho práva k parcele č. 376/
a/14 došlo práve preto, že notár tento pozemok nesprávne zaradil pri návrhu na zápis k pozemkom
združeným v JRD, hoci išlo o stavebný pozemok. Použite zákona č. 293/1992 Zb. je namieste. Presne
akotopredpokladáuvedenýzákonv§13privypriadanídedičstvapoM.M.podľadovtedajšíchpredpisov

došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych pozemkov poručiteľa len jedným dedičom – Q. M. len preto,
že išlo o pozemky združené v JRD a došlo tým k opomenutiu dedičov. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že notár chybne uviedol tento pozemok ako združený v JRD. Uvedené je v súlade s účelom a zmyslom
daného zákona, ktorým je zmieriť majetkové krivdy. Platnosť Dohody o vyrovnaní dedičských podielov
potvrdil aj kataster, keď na základe tejto listiny zapísal vlastnícke právo, napr. k parcele č. XXXX/XX o

výmere 393 m2 (k. ú. D., evidovaná na LV č. XXX). Medzi stranami nie je sporné, že pozemky, ktoré sú
predmetom tohto konania boli stavebným pozemkom aj v roku 1960. V zmysle uznesenia D 820/60-9 zo
dňa 3. januára 1960 (po nebohom M. M.) sa dohodlo, že stavebný pozemok preberajú všetci súrodenci
rovnomerne a ostatné nehnuteľnosti tvoriace roľnícky podnik prevezme Q. M., člen JRD v D.. Teda
parcela č. 376/a/14 (stavebný pozemok) mala byť podľa uznesenia D 820/60-9 na katastri zapísaná

v prospech všetkých súrodencov rovnomerne, každému v podiele 1/3 k celku. V rozpore s dohodou
dedičov zo dňa 03. 10. 1960 a v rozpore s obsahom Uznesenia D 820/60-9 bol na katastri zapísaný
ako výlučných vlastník parcely č. 376/a/14 jediný súrodenec Q. M. (starý otec žalovanej). Po smrti Q.
M. nadobudla predmetné nehnuteľnosti jeho dcéra H. N. S. M., ktorá uzatvorila v zmysle zákona č.
293/1992Zb.oúpraveniektorýchvlastníckychvzťahovknehnuteľnostiamsostatnýmidedičmiDohoduo

vyrovnaní dedičských podielov právom neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX trvale bytom D., sp. zn. D820/60
spísanú vo forme Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994. H. N. S. M. si bola vedomá
dohôd medzi dedičmi, rešpektovala užívanie nehnuteľností žalobcom v 1. rade, nakoľko vedela a vie, že
žalobcovia (resp. ich otec L. C.) sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KNC XXX/X a XXX/X v veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku. Predsa samotná H. N. S. M. dobrovoľne uzatvorila s ostatnými

dedičmi Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov a podľa toho sa aj správala. Nezhody začali až po
tom čo nehnuteľnosti nadobudla žalovaná. Ďalej vytkli, že rozsudok súdu prvej inštancie si odporuje,
keď súd prvej inštancie v bode 21. na strane 12 rozsudku cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo
96/2008 zo dňa 28. 10. 2009, ktorý jasne uviedol, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k

tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Napriek tomu podľa názoru
súdu prvej inštancie žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení a preto
súd žalobu zamietol. Konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z hľadiska predmetu
konaniakonanímourčenievlastníckehoprávaporučiteľa.UvedenýnázorjepotvrdenýNajvyššímsúdom
SR v judikáte publikovanom pod č. R 32/2011. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú, aby rozhodnutím

súd zosúladil zápis v katastri so skutočným stavom. Teda, aby ako vlastník nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX bol zapísaný nebohý L. C. vo veľkosti spol. podielu 1/6 k celku. V súčasnosti je ako
vlastník daných nehnuteľností evidovaná žalovaná vo veľkosti 1/1 k celku. Naliehavý právny záujem
žalobcov je v tomto prípade nepochybne daný. Žalobcovia nemajú k dispozícii iný druh žaloby, ktorýmby bolo možné ako vlastníka nehnuteľností vo veľkosti 1/6 k celku zapísať nebohého a spor vyriešiť. V
prípade ak budú žalobcovia v tomto konaní nakoniec úspešní, bude ako podielový spoluvlastník daných
nehnuteľností zapísaný právny predchodca žalobcov a po dodatočnom dedičskom konaní budú ako

vlastníci evidovaní žalobcovia (jediní dedičia). Teda dôjde k zhode zápisu vo verejnom registri (katastri)
so skutočným stavom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v prípade úspechu žalobcov v
tomto konaní vznikne medzi žalobcami a žalovanou podielové spoluvlastníctvo. Vznik podielového
spoluvlastníctva medzi žalobcami a žalovanou automaticky neznamená vznik ďalšieho sporu. V prípade
vzniku podielového spoluvlastníctva môže dôjsť k obnove spoločného užívania daných nehnuteľnosti,

tak ako tomu bolo do roku 2021. Vzniknuté podielové spoluvlastníctvo bude prípadne možné zrušiť
a vyporiadať dohodou. Predmetné pozemky sú navyše deliteľné, nakoľko prístup k nim je možný
nie len od rodinného domu súp. číslo XXX ale aj z opačnej strany po parcele KN-E č. XXXX/XX vo
vlastníctve obce D.. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, vôbec ani len okrajovo nevysvetlil prečo nemožno hovoriť o faktickej
držbe. Pričom faktická držba predmetných pozemkov nebola medzi stranami ani sporná. Uvedeným

postupom súdu znova došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Ak mal súd za to, že
L. C. nenadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov, mal
skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, na ktoré v konaní poukazovali. K vydržaniu
vlastníckeho práva nepochybne došlo minimálne od roku 1994 do smrti L. C. v roku 2005, kedy uplynulo
11 rokov. Titulom jeho dobromyseľnej držby bola nepochybne dohoda o vyrovnaní dedičských podielov z

roku 1994, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou JUDr. H. I. sp. zn. N 11/94, Nz 47/94. Desaťročná
vydržacia doba tak určite uplynula v roku 2004. Titulom jeho dobromyseľnej držby bolo však aj uznesenie
D 820/60-9 zo dňa 3. januára 1960 (po nebohom M. M.) a faktická, nepretržitá a nerušená držba.
Nehnuteľnosti ktoré sú predmetom tohto konania (parcely č. XXX/X a XXX/X) sú záhradou, ktorá sa
nachádza za domom súp. číslo XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a manželky a túto

dlhodobo užívali parcelu ako záhradu za domom. Parcelu č. XXX/X užívali viacerí, žalobcovi umožnil
užívať dané nehnuteľnosti jeho otec. Voči užívaniu nehnuteľností žalobcom v 1. rade H. N. nemala
námietky, súhlasila s tým. Užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom v 1. rade potvrdila aj žalovaná,
ktorá uvádza, že parcelu č. XXX/X užíval celú žalobca v 1. rade a z parcely č. XXX/X užíval cca štyristo
metrov. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca v 1. rade oplotil parcelu č. XXX/X ešte v rokoch 1978

- 1979. Otec žalobcu v 1 . rade mu s výstavbou plotu pomáhal. H. N. ani jej právny predchodca Q. M.
písomne ani ústne nenamietali užívanie sporných parciel. Žiadne rušenie držby nebolo v tomto konaní
tvrdené ani preukázané až do roku 2021. Otec žalobcov L. C. a následne aj jeho syn žalobca v 1. rade sa
správali ako podieloví spoluvlastníci parciel KNC XXX/X a XXX/X (bývalá p. č. XXX/X/XX), nakoľko ich
držali a užívali bez akéhokoľvek rušenia až do roku 2021. Ústavný súd pri vydržaní vlastníckeho práva

priorizuje skutočnú držbu pred prípadnými formálnymi nedostatkami nadobúdacieho titulu. V konaní
bola preukázaná dobromyseľná držba právneho predchodcu žalobcov - L. C., ktorý ku dňu smrti v roku
2005 nepochybne vydržal predmetné nehnuteľnosti vo veľkosti spol. podielu 1/6 k celku. V konaní bol
preukázaný spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, existencia nadobúdacieho titulu i uplynutie
vydržacej doby.

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a žalovanej priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že žalobcovia
odvodzovali vlastníckeho právo ich právneho predchodcu len od dvoch listín: uznesenie ŠN Nové zámky
D820/60zodňa02.01.1961,NotárskazápisnicaN11/94Nz47/94spísanávNÚJUDr.H.I..Považovala

za irelevantné, či H. N., S. M. nadobudla na základe tejto NZ aj iné nehnuteľnosti. Notárska zápisnica je
záznamovou listinou, ktorú kataster zapisuje bez skúmania jej obsahu a okolností jej vydania. Katastru
je vždy k záznamu doručený odpis NZ a nie je povinnosťou katastra skúmať či a za akých okolností
bol vydaný originál NZ. Kataster nie je oprávnený skúmať platnosť listiny predloženej na záznamové
konanie. Platnosť takejto listiny je oprávnený skúmať len súd. V tomto súdnom konaní ale žalobcovia

odvodzujú od Notárskej zápisnice N 11/94 vlastnícke právo svojho právneho predchodcu k dotknutým
nehnuteľnostiam a nakoľko žalovaná tvrdí, že H. N., S. M. nikdy nebola osobne prítomná pri spisované
predmetnej NZ tak, ako to zákon pre platnosť NZ vyžaduje, je nevyhnuté vykonať v tomto smere
dokazovanie predložením originálu NZ, ktorý musí obsahovať podpisy všetkých účastníkov úkonu, t. j.
aj podpis H. N., S. M.. Originál NZ s podpismi všetkých účastníkov úkonu sa však v spise pripojenom

z archívu OS Nové Zámky nenachádza. V archívnom spise sa však nachádza len listina opatrená
pečiatkou a podpisom notárky JUDr. I., t. j. odpis NZ. Listina obsahujúca podpisy všetkých účastníkov
úkonu, t. j. originál NZ sa však v spise nenachádza. Náležitosti notárskej zápisnice spísanej dňa 09.
02. 1994 upravuje zák. č. 323/1992 Zb. v znení do 30.11.2000. Podľa §47 ods. h) zák. č. 323/1992Zb. v znení platnom v čase spísania zápisnice, originál Notárskej zápisnice musel obsahovať podpisy
účastníkovúkonu.Akpodpisyneobsahuje,zápisnicatrpívadouanemôžebyťpovažovanázarelevantný
doklad o nadobudnutí vlastníctva. Vzhľadom na absenciu podpisov účastníkov pod textom NZ v danom

prípade nie je možné preukázať, či H. N. bola pri tomto úkone prítomná, nakoľko neexistuje zápisnica
podpísaná jej účastníkmi, ako to vyžadovalo vtedy platné znenie zákona o Notároch a notárskej činnosti.
H. N. svoju účasť pri tomto úkone popiera. Žalovaná bola názoru, že inak ako predložením originálu
NZ s podpisom H. N. sa jej účasť pri úkone a jej súhlas s jeho obsahom preukázať nedá. Za situácie,
kedy H. N. popiera svoju osobnú časť pri spisovaní NZ je teda na nich dôkazné bremeno ohľadom

preukázania ich tvrdenia osobnej prítomnosti H. N. pri spisovaní NZ. Na pojednávaní dňa 27. 03. 2024
právny zástupca žalobcov trval na výsluchu Q. I.. Výsluch iných svedkov, resp. účastníkov konania
nenavrhoval. Uznesenie o zamietnutí návrhu na výsluch Q. I. súd odôvodnil tým, že navrhovaný svedok
nebol osobne prítomný pri spisovaní N11/94, NZ 47/94 v notárskom úrade JUDr. I. a teda má len
sprostredkované informácie, ktoré súd nepovažuje za právne relevantné. Skutočnosť že predmetom
konania je pozemok, ktorý bol stavebným už v r. 1960 ale žalovaná nespochybňuje a s týmto tvrdením

sa stotožňuje. Parc. č. XXX/X/XX nikdy nebola združená v JRD, nakoľko sa nachádzala v intraviláne
Obce a bol na nej postavený rodinný dom. Ohľadom pôvodnej pzkn. parc. č. XXX/X/XX nebolo možné
uzavrieť Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, keďže parcela nespĺňala podmienky §13 zák. č.
293/1992 Zb. Ak by takáto dohoda bola uzavretá, je v časti pzkn. parc. č. XXX/X/XX neplatná. Uznesenie
D 820/60-9 zo dňa 02. 01. 1961 (správne malo byť 03. 01. 1961) obsahuje vo výrokovej časti presné

číselné označenie predmetnej parcely č. XXX/X/XX, ako aj číselné označenie pozemnoknižnej vložky
XXX, v ktorej bola parcela evidovaná s tým, že podiel po poručiteľovi pod B/2 v celosti nadobúda Q.
M.. Jedná sa o právoplatné rozhodnutie, ktoré je záväzné pre všetkých jeho účastníkov. S poukazom
na uvedené je súd takýmto rozhodnutím viazaný a nie je možné s odstupom 62 rokov tvrdiť, že v texte
rozhodnutia bola urobená chyba. Poukázala na Zápisnicu D 820/60-7 zo dňa 03. 10. 1960 na ktorú

odkazuje uznesenie D 820/60-9 zo dňa 02. 01. 1961, z ktorej textu je zrejmé, že parc. č. XXX/X/XX bola v
samostatnom odseku ocenená spolu s ostatnými parcelami na sumu 10.000,- Kčs a „stavebný pozemok
o výmere asi 20 árov“ bol samostatne ocenený na sumu 5.000,- Kčs. V závere zápisnice je konštatované
uzavretie dedičskej dohody podľa ktorej stavebný pozemok o výmere 20 á preberajú všetci zákonní
dedičia a poľnohospodársku pôdu (vrátane parc. č. XXX/X/XX) prevezme Q. M.. Vydané uznesenie je

teda správne a predmetnú parcelu podľa jeho záverov správne zdedil Q. M., v celosti. Vydržanie ako
titul nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov začali uvádzať žalobcovia až na
pojednávaní dňa 27. 03. 2024. Dovtedy v žalobe a vo všetkých svojich vyjadreniach užívanie parciel
bolo uvádzané len ako dôkaz tvrdenia žalobcov, že žalovaná považovala NZ za platnú a preto umožnila
užívanie. Žalobcovia poučení podľa § 153 ods. 1. až 3. CSP boli povinní uplatniť tvrdenie o vydržaní

skôr ako na pojednávaní dňa 27. 03. 2024. Ak tak neurobili, súd na ne nemusí prihliadať. Uznesenie D
820/60-9 zo dňa 02. 01. 1961 obsahuje vo výrokovej časti presné číselné označenie predmetnej parcely
č. XXX/X/XX, ako aj číselné označenie pozemnoknižnej vložky XXX, v ktorej bola parcela evidovaná
s tým, že podiel po poručiteľovi pod B/2 v celosti nadobúda Q. M., t. j. otec H. N., S. M. a starý otec
žalovanej. Predmetnú parcelu však zdedil len Q. M., preto je vylúčené aby P. C., ktorá bola účastníčkou

dedičského konania bola v dôvodnom presvedčení, že zdedila na tejto parcele podiel. r. 2002 bolo okrem
iného aj právnemu predchodcovi žalobcov L. C. doručené rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky
X92/2002 zo dňa 17. 04. 2002 (jedná sa o rozhodnutie uvádzané v odvolaní pod bodom II.5.) z ktorého
je zrejmé, že sa opravuje výmera E/KN parc. č. XXXX/XX z pôvodnej výmery 3 906 m2 na novú výmeru
393 m2. Právny predchodca žalobcov L. C. od r. 2002 vedel, že nie je podielovým spoluvlastníkom

dotknutých parciel, a teda nemohol byť v tomto smere dobromyseľným držiteľom. Právni nástupcovia
po L. C. si museli byť vedomí, že L. C. nebol podielovým spoluvlastníkom parciel, nakoľko tieto neboli
ani v pôvodnom pozemnoknižnom označení ako parc. č. XXX/X/XX, ani v novom označení ako C/KN
parc. č. XXX/X, XXX/X, predmetom dedičského konania po ňom. K užívaniu došlo len preto, žalobca v
1. rade si parc. č. XXX/X oplotil bez súhlasu žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne a bez zamerania

geometrickým plánom. Parc. č. XXX/X žalobcovia užívali na základe ústneho súhlasu žalovanej, resp. jej
právnej predchodkyne, a to žalobca v 1. rade cca 400m2 za parc. č. XXX/X a G. C. cca 300m2 za vinicou
(E/KN parc. č. XXXX/XX). Žalovaná, ani jej právna predchodkyňa im však parcely nikdy nepredala,
nakoľko ich vždy považovala za svoje vlastníctvo. Mali len právo časti parciel dohodnutým spôsobom
užívať.

15. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že podpis H. N. pod textom notárskej zápisnice o osvedčení o
vyrovnaní dedičských podielov nebol vôbec potrebný a zákon to nevyžadoval. Navyše zo správania H.
N. je nepochybne zrejmé, že dohodu o vyrovnaní dedičských podielov osvedčenú Notárskou zápisnicouN 11/94, Nz 47/94 uzatvorila a bola jej známa. Žalovaná aj súd nesprávne poukazujú na ustanovenie §
46 a nasl. zákona č. 323/1992 zb. (ďalej len notársky poriadok) v znení účinnom v roku 1994. Dohoda
o vyrovnaní dedičských podielov uzavretá právom neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.,

sp. zn. D 820/60 bola osvedčená Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 a nie
spísaná vo forme notárskej zápisnice. Teda išlo o verifikačnú (osvedčovaciu) činnosť notára, ktorý vo
forme verejnej listiny zabezpečil dôkaz o osvedčovanej skutočnosti. Notárka správne postupovala podľa
§ 56 notárskeho poriadku, ktorý upravuje osvedčovaciu činnosť notára a nie podľa § 46, ktorý upravuje
solemnizačnú činnosť notára (spisovanie listín o právnych úkonoch) a Notárska zápisnica N 11/94, Nz

47/94 zo dňa 09. 02. 1994 o osvedčení dohody o vyrovnaní dedičský podielov (teda o osvedčení právne
významnej skutočnosti) obsahuje všetko čo zákon predpokladá. Odpis priložili k žalobe, no po tom, čo
súd pripojil notársky spis, je súčasťou súdneho spisu aj originál notárskej zápisnice. Pre konanie je
veľmi významný fakt, že H. N. S. M. nenamietla, že nebola prítomná u notárky a neuzatvorila dohodu.
Z mnohých listinných dôkazov predložených v tomto konaní je zrejmá dlhoročná vedomosť H. N. S.
M. o Notárskej zápisnici N 11/94, Nz 47/94. Zároveň žalovaná ani len náznakom netvrdila, že by H.

N. S. M. pred začatím tohto súdneho konania spochybňovala Notársku zápisnicu N 11/94, Nz 47/94.
Teda bezpochyby dohodu o vyrovnaní dedičských podielov osvedčenú notárskou zápisnicou uzatvorila
a bola jej známa. Návrh na výsluch H. N. S. M. uskutočnili ešte v žalobe (strana 4, bod 7. žaloby). Súd
mal H. N. S. M. vypočuť v konaní ako svedka no tento dôkaz nevykonal a vôbec neodôvodnil prečo.
V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva poukázali na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2024. Notárska zápisnica
N 11/94, Nz 47/94 (verejná listina) obsahovala všetky náležitosti predpokladané zákonom a súd vôbec
nemal posudzovať jej platnosť. No ak mal súd za to, že L. C. v dôvodu formálnych nedostatkov notárskej
zápisnice nenadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov,
mal skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, na ktoré v konaní poukazovali. A toto

vydržanie mal skúmať vo svetle aktuálnej rozhodovacej praxe. To, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva
došlo priamo Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94 alebo vydržaním je vecou právneho posúdenia,
ktoré má v rukách súd. Aj v žalobe uvádzali dôvody dobromyseľnej držby žalobcov. Pojednávanie na
ktorom súd rozhodol bolo prvým pojednávaním vo veci, preto úvahy žalovanej o koncentrácii konania sú
veľmiformálneaniesúnamieste.NadobromyseľnejdržbeL.C.formálnachybavoznačenípozemkunič

nezmenila a ďalej pokračovala. Už v zmysle uznesenia D 820/60-9 zo dňa 3. januára 1960 sa súrodenci
dohodli, že stavebný pozemok preberajú všetci súrodenci rovnomerne a ostatné nehnuteľnosti tvoriace
roľnícky podnik prevezme Q. M., člen JRD v D.. Teda už P. C. (stará mama žalobcov) žila vo vedomí,
že stavebný pozemok zdedila spolu s ostatnými súrodencami rovným dielom. V súlade s uvedeným, po
zmene režimu uzatvorila H. N. S. M. v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. s ostatnými dedičmi Dohodu o

vyrovnaní dedičských podielov právom neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX trvale bytom D., sp. zn. D820/60
osvedčenú Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994. Na základe uvedeného niet
pochýb že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L. C., zomrelom XX. XX. XXXX.

16. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že ak notárka osvedčovala uzavretie Dohody je nepochybné,

že takáto dohoda musela byť písomne uzavretá. V konaní však nebola predložená žiadna Dohoda.
Potvrdzuje to fakt, že žalobcovia nepredložili žiadnu Dohodu s overeným podpisom H. N. a v archíve
súdu sa nenachádza ani originál NZ s jej podpisom. Dohoda o vyrovnaní dedičských podielov uznaním
vlastníctva v prospech oprávnenej osoby je podkladom pre vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1.
V prípade, ak by aj mala byť notárska zápisnica posudzovaná podľa § 56 Notárskeho poriadku, vzťahuje

sa na ňu aj § 47, podľa ktorého NZ musí obsahovať okrem iných náležitostí aj: h) podpisy účastníkov
alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov ch) odtlačok úradnej
pečiatky notára a jeho podpis. Ak žalobcovia tvrdia, že do spisu bol doložený originál NZ, tak nimi
predložená listina obsahuje len odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Podpisy účastníkov
na nej absentujú a preto je jednoznačné, že sa jedná len o odpis NZ. V ostatnom zotrvala na svojom

vyjadrení.

17. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že prevod vlastníctva nastal na základe
osvedčenia notára presne tak ako to predpokladá zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v § 2 ods. 1. Dohode o vyrovnaní dedičských podielov ako

podkladu pre vydanie osvedčenia notárom, zákon nepredpisoval žiadnu konkrétnu formu. Existenciu
dohody o vyrovnaní dedičských podielov potvrdzuje práve Notárska zápisnica N 11/94, Nz 47/94, ktorá
je zápisnicou o osvedčení právne významnej skutočnosti. Keďže úlohou notára pri vydávaní osvedčenia
je vo forme verejnej listiny zabezpečiť dôkaz o osvedčovanej skutočnosti. Pri osvedčovaní právnevýznamných skutočností sa notár naplno prejavuje ako osoba požívajúca dôveru, ktorej povinnosť je
starostlivo zachytiť všetko podstatné čo sa v jeho prítomnosti udialo. Obligatórne náležitosti notárskej
zápisnice o osvedčení právne významných skutočností (po primeranom použití § 46 až § 54 NP)

sú: miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, opis
osvedčovanej právne významnej skutočnosti, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ako je
ďalej zrejmé aj z komentára, notárske zápisnice o osvedčení právne významných skutočností nemajú
účastníkov (s výnimkou osvedčenia podľa § 63a). Iné osoby okrem notára podpisujú len notárske
zápisnice o osvedčení podľa § 63a, notárske zápisnice osvedčujúce priebeh valných zhromaždení a

zasadaní PO a notárske zápisnice osvedčujúce priebeh dobrovoľnej dražby. Pri všetkých ostatných
notárskych zápisniciach o osvedčení právne významných skutočností postačí, ak ich podpíše iba notár.
V tomto súdnom konaní je súčasťou spisu originál Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94. Tento originál
je dostupný aj v rámci elektronického súdneho spisu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že originál Notárskej
zápisnice N 11/94, Nz 47/94, ktorá je zápisnicou o osvedčení právne významnej skutočnosti podpisuje
iba notár. V závere originálu Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 nie je uvedené vôbec nič o rovnopise

kt. má doslovne súhlasiť s prvopisom. V ostatnom odkázali na odvolanie a doterajšie vyjadrenia.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcami (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením treba zrušiť podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP)

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

21. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi
L. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D.,
obec D., okres J. K., zapísané na LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXX/X, druh pozemku - záhrada

o výmere 2 520 m2, parcela KN-C č. XXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere 229 m2 vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011) dospel k záveru,
že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi. Rovnako tak akceptuje žaloby, ktorým sa dedič domáha určenia, že poručiteľ bol ku
dňu svojej smrti vlastníkom tej veci. V týchto konaniach ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré
nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe
požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,

nepotvrdzujerozhodnutieodedičstve(osvedčenieodedičstve),žededičjevsúčasnostivlastníkomveci.

23. S ohľadom na uvedenú ustálenú judikatúru odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval
za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, že do dedičstva po nebohom
L. C., zomr. XX. XX. XXXX patrí sporná nehnuteľnosť. Žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na

podanie predmetnej žaloby, keďže domáhať sa určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patrí určitá vec,
sa môže dedič a dedičmi po L. C. sú žalobcovia. Pasívne vecne legitimovaný je nesporne žalovaná,
ktorá je evidovaná ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností. V tomto smere súd prvej inštancie
zmätočne konštatuje v odôvodnení, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, a preto
sa vecou bližšie nebolo potrebné zaoberať, keďže nebola splnená otázka zásadného významu, na

strane druhej však skúmal dôvodnosť podanej žaloby. V prípade, že nie je splnená podmienka danosti
naliehavého právneho záujmu, súd prvej inštancie žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal vecou
samou. Súd prvej inštancie však posudzoval dôvodnosť podanej žaloby, a preto nemožno súčasne
konštatovať, že naliehavý právny záujme na požadovanom určení nebol daný.24. V prejednávanej veci je predmetom konania určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (nehnuteľnosť)
patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, ktorú žalobu v zmysle

vyššie uvedeného môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka, teda len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Žalobcovia tvrdili, že poručiteľ ku dňu
svojej smrti bol vlastníkom v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti, keďže právny predchodca žalobcov
a žalovanej M. M. zomrel v roku 1960 a podľa uznesenia v dedičskej veci po nebohom M. M. č. k. D
820/60-9 zo dňa 03. 01. 1960 dedičia uzavreli dedičskú dohodu s tým, že stavebný pozemok preberajú

všetcisúrodencirovnomerneaostatnénehnuteľnosti,ktorétvoriliroľníckypodnik,prevezmededičQ.M.,
člen JRD v D., a preto parcela č. XXX/X/XX mala byť podľa uznesenia D 820/60-9 na katastri zapísaná
v prospech všetkých súrodencov rovnomerne, každému v podiele 1/3 k celku. V rozpore s dohodou
dedičov zo dňa 03. 01. 1960 a v rozpore s obsahom uznesenia D 820/60-9 podľa žalobcov bol na katastri
zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXX/X/XX jediný súrodenec Q. M. (starý otec žalovanej). Po
smrti Q. M. nadobudla parcelu č. XXX/X/XX (v tom čase už časť označenú ako parcela č. XXX/X a XXX/

X) jeho dcéra H. N., S. M., ktorá túto nehnuteľnosť v roku 2021 previedla na žalovanú. H. N., S. M.
uzatvorila podľa zákona č. 293/1992 Zb. s ostatnými dedičmi Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov
právo neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., sp. zn. D 820/60 spísanú vo forme Notárskej
zápisnice N11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994. Na základe Dohody o vyrovnaní dedičských podielov,
notár osvedčil prevzatie pozemkov dedičmi po M. M., ktorými boli jeho súrodenci, resp. v roku 1994

už deti jeho súrodencov. Medzi dedičmi je uvedený aj L. C. (syn P. C. S. M.), ktorý v zmysle Dohody
o vyrovnaní dedičských podielov prevzal okrem iného pozemky XXX/X/XX a XXX/X/XXX, zapísané
vo vložke č. XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku. Žalobca 1. rade mal za to, že
on spolu so svojím otcom L. C. sa správali ako podieloví spoluvlastníci parciel C-KN č. XXX/X a č.
XXX/X, lebo tieto parcely užívali až do roku 2021, kedy sa dozvedel, že je vyznačená plomba na liste

vlastníctva a následne bola zapísaná ako vlastníčka žalovaná. Z uvedených dôvodov podľa názoru
odvolacieho súdu žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že vec - nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľke. Vlastník má totiž právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci,

návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva,
ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom špecifickou žalobou v tomto smere
je žaloba o určenie, že veci patria do dedičstva po poručiteľovi (vlastníkovi). Dedič má tak naliehavý
právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi
proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Žalobcovia tak uplatnili vhodný právny prostriedok na

ochranu vlastníckeho práva poručiteľa, ktorou je žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

25. S ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcov bolo potrebné posúdiť ako predbežnú otázku platnosti
a existencie dohody o vyrovnaní dedičských podielov uzavretá právom neb. M. M., zomr. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D., sp. zn. D 820/60, ktorá mala byť osvedčená Notárskou zápisnicou N 11/94, Nz 47/94

zo dňa 09. 02. 1994. Podľa Notárskej zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 sa osvedčilo, že
nehnuteľnosti v kat. území obce D., zapísané medzi inými aj v pozemnoknižnej vložke č. XXX, parc. č.
XXX/X/XX - roľa – 3 970 m2 prevezmú dedičia takto: I. C. v podiele 1/6, L. C. v podiele 1/6, G. C. v podiele
1/6, P. O. v podiele 1/4, H. N. v podiele 1/4. Išlo o verifikačnú (osvedčovaciu) činnosť notára, ktorý vo
forme verejnej listiny zabezpečil dôkaz o osvedčovanej skutočnosti, ako správne poukázali žalobcovia.

Notár v tomto prípade postupuje podľa § 56 notárskeho poriadku, ktorý upravuje osvedčovaciu činnosť
notára a nie podľa § 46, ktorý upravuje solemnizačnú činnosť notára (spisovanie listín o právnych
úkonoch). Hoci Notárska zápisnica N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 o osvedčení dohody o
vyrovnaní dedičských podielov (teda o osvedčení právne významnej skutočnosti) obsahuje všetko čo
zákon predpokladá, nemusela obsahovať podpisy dedičov, v konaní však absentovalo predloženie

predmetnej dohody o vyrovnaní dedičských podielov, ktorá by preukazovala jej uzatvorenie právnou
predchodkyňou žalovanej H. N., S. M.. Zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam takúto dohodu umožňoval za podmienok uvedených v štvrtej časti tohto zákona.
Takáto dohoda bola potom podkladom pre vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1 zákona č. 93/1992
Zb., podľa ktorého sa na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v zákone

v evidencii nehnuteľností zapísala za vlastníka osoba uvedená v osvedčení. Ak došlo k takémuto
zápisu a do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností si neuplatnila na súde alebo
v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, tak sa zapísaná osoba stalavlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. Dovtedy mala postavenie oprávneného
držiteľa. V danom prípade notárka JUDr. H. I. osvedčovala uzavretie Dohody, nie je však zrejmé, kto
bol prítomný pri osvedčovaní existencie dohody dedičov o vyrovnaní dedičských podielov a táto dohoda

nebola obsahom ani spisu notárky. Žalovaná namietala, že H. N., S. M. nikdy nebola osobne prítomná
pri spisovaní predmetnej NZ, a preto bolo na žalobcoch, aby preukázali uzatvorenie predmetnej dohody
medzi dedičmi. V archívnom spise sa však nachádza len listina opatrená pečiatkou a podpisom notárky
JUDr. I., t. j. odpis NZ, nie je tak zrejmé, či H. N. bola pri tomto úkone prítomná a to najmä za situácie,
keď H. N. popiera svoju osobnú časť pri spisovaní NZ a aj uzatvorenie takejto dohody.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že takúto dohodu v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o
úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam bol vecne legitimovaný (ako povinná osoba)
uzatvoriť na jednej strane iba ten, kto dedením nadobudol určitú nehnuteľnosť v podiele presahujúcom
jeho dedičský podiel, a to len preto, že išlo o nehnuteľnosť v užívaní „socialistickej organizácie“, a
na druhej strane ten (oprávnená osoba), koho dedičský podiel bol takto znížený. Obsahom Notárskej

zápisnice N 11/94, Nz 47/94 zo dňa 09. 02. 1994 (č. l. 15 spisu), ktorá bola spísaná podľa zákona č.
293/1992 Zb. podľa § 2 malo byť osvedčenie, že osoby oprávnené a osoba povinná uzatvorili dohodu
o vyrovnaní dedičských podielov a že podľa § 15 zákona č. 293/1992 Zb. sa dohodli na vyrovnaní
znížených dedičských podielov vyplývajúcich z dedičského rozhodnutia po M. M., a to uznesenia č. k.
D 820/60-9, z ktorého vyplýva, že dedičmi v II. skupine podľa zákona boli súrodenci 1. - P. C., 2. - H. M.,

3. - Q. M., rovným dielom a parcelu č. XXX/X/XX ako aj parcelu č. XXX/X/XXX vedenú v pozemkovej
vložke č. XXX nadobudol v celosti Q. M.. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že stavebný pozemok
podľa dohody dedičov preberajú všetci zákonní dedičia rovnomerne. Zo Zápisnice v dedičskom konaní
D 820/60-7 zo dňa 03. 10. 1960 spísanej na bývalom MNV v D. v dedičskej veci po neb. M. M., zomr.
XX. XX. XXXX v D. vyplynulo, že parcela č. XXX/X/XX vedená v tom čase v pozemnoknižnej vložke

č. XXX ako aj ďalšie nehnuteľnosti v kat. území D., ktoré boli predmetom tohto dedičského konania,
vzhľadom na to, že išlo o poľnohospodársku pôdu o výmere spolu asi 4 hektáre, malo hodnotu 10.000,-
Kčs a stavebný pozemok asi vo výmere 20 árov mal hodnotu 5.000,- Kčs. Zároveň v tejto zápisnici bolo
vyhlásené uznesenie z dôvodu, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej poľnohospodársku
pôdu prevezme Q. M. ako člen JRD v D. a stavebný pozemok o výmere 20 á prevezmú všetci zákonní

dedičia rovným dielom. Vlastnoručne boli podpísaní na konci zápisnice štátny notár, zapisovateľka a
prítomní dedičia, a to C. P., Q. M. a H. M.. Podľa identifikácie parciel ku dňu 04. 02. 1994 parcela č.
XXX/X/XX vedená v tom čase v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre kat. územie D. vo výmere 3 970
m2 bola rozdelená na tri parcely, a to na parcelu XXX/X pre B. C., na parcelu č. XXX/X, XXX/X pre H.
N. a parcela č. XXX nebola uvedená, že by bola vedená na meno nejakého vlastníka. V danom prípade

parcela č. XXX/X/XX o výmere 3 970 m2, ktorá bola pôvodne vedená v PK vložke č. XXX kat. územia
D. a bola predmetom dedičského konania po neb. M. M. na základe uznesenia D 820/60-9 zo dňa 03.
01. 1961, nikdy nebola združená v JRD, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Preto s poukazom
na uvedený charakter parcely, ako aj s poukazom na znenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. ohľadom
parcely č. 376/a/14 nebolo možné uzavrieť Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, lebo táto parcela

nespĺňala zákonné podmienky § 13 predmetného zákona. Preto aj v prípade, ak by by aj bola uzatvorená
dohoda o vyrovnaní dedičských podielov, bola by v časti týkajúcej sa PK parc. č. XXX/X/XX neplatná,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Naviac v čase vydávania notárskej zápisnici v roku 1994 PK
parcela č. XXX/X/XX o výmere 3 970 m2 v evidencii katastra neexistovala, k čomu sa osobitne vyjadril
Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor v oznámení zo dňa 03. 12. 2021 aj 08. 02. 2022 na základe

žiadosti žalobcu v 1. rade o prešetrenie zápisov v katastri nehnuteľností a údajov o vlastníckom práve k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územia D., pretože už v roku 1994 existovali iba z parcely
č. XXX/X/XX vytvorené nové C-KN parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a jeho manželky
a parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X vo vlastníctve H. N., S. M..

27. V danom prípade však žalobcovia na pojednávaní dňa 27. 03. 2024 argumentovali tým, že v prípade
ak právny predchodca žalobcov L. C. z formálnych nedostatkov notárskej zápisnice nenadobudol
predmetné nehnuteľnosti na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov, vydržal predmetné
nehnuteľnosti s tým, že dohoda o vyrovnaní dedičských podielov z roku 1994, resp. Notárska zápisnica
N 11/94, Nz 47/94 je spôsobilým titulom k oprávnenej držbe predmetných pozemkov v prospech L. C.

v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/6 s tým, že k vydržaniu vlastníckeho práva nepochybne došlo
minimálne od roku 1994 do smrti L. C. v roku 2005, kedy uplynulo 11 rokov. Súd prvej inštancie sa
však žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto argumentáciou žalobcov. Pokiaľ žalovaná namietala,
že žalobcovia poučení podľa § 153 ods. 1. až 3. CSP boli povinní uplatniť tvrdenie o vydržaní skôrako na pojednávaní dňa 27. 03. 2024 a ak tak neurobili, súd na ne nemusí prihliadať, je potrebné
poukázať na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto argumentáciou
žalobcov a to ani v tom smere, že by túto odmietol z dôvodu koncentrácie konania podľa § 153

CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v napadnutom rozhodnutí sa s touto argumentáciou žalobcov
vysporiadať tak, aby závery súdu poskytli dostatočnú a presvedčivú odpoveď, ktorá by bola z hľadiska
prejednania podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľná. Bolo teda potrebné vysporiadať
sa v odôvodnení rozhodnutia s posúdením naplnenia všetkých zákonných podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním právneho predchodcu žalobcov L. C..

28. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch H. N., S.
M.,ktorýnavrhlivžalobe(strana4,bod7.žaloby),pričomneodôvodnilprečonepristúpilknavrhovanému
výsluchu. Súd prvej inštancie nevykonal ani návrh na výsluch Q. I., ktorého svokra P. O., bola účastníčka
danej dohody o vyrovnaní dedičských podielov v roku 1994 a zároveň bola sestrou H. N. a P. O.
podávala aj návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra na základe Notárskej zápisnice N 11/94, Nz

47/94. Keďže v súčasnosti sú už všetci účastníci dohody o vyrovnaní dedičských podielov z roku 1994
(okrem pani H. N.) mŕtvi, svedok Q. I. je jednou z mála osôb, ktorá môže dosvedčiť ako boli v rodine
usporiadané majetkové vzťahy a kto užíval predmetné pozemky. Odvolací súd sa s touto námietkou
žalobcov stotožnil, keďže bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať s uplatneným
návrhom na vykonanie dôkazu a to výsluchom svedkyne H. N. a pokiaľ nepovažoval vykonanie tohto

dôkazu za potrebné, mal návrh na výsluch svedkyne zamietnuť s uvedením dôvodov. Ako vyplýva z
obsahuspisuaodôvodneniarozhodnutiasúdprvejinštanciesastýmtonávrhomnezaoberalaabsentuje
v tomto smere uvedenie jeho dôvodov ako posúdil predmetný návrh. Vo všeobecnosti platí, že je síce
na súde, aby zvážil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, no ak sa rozhodne niektoré nevykonať, je jeho
povinnosťou zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu

strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,
na ktorej overenie alebo vyvrátenie sa navrhuje dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Druhým je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, ani nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe
na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou hodnotou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j.
argument, podľa ktorého určité tvrdenie, na ktorého overenie alebo vyvrátenie sa dôkaz navrhuje, bolo

už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. V prípade ak tieto dôvody
zistenéneboli,súdpostupujevrozporesčl.46ods.1ačl.48ods.2ÚstavySR,ktorégarantujúprestranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 03. 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019). V ďalšom

konaní bude potrebné posúdiť návrh na vykonanie dôkazu svedkyne H. N., S. M. a opätovne aj návrh na
výsluch svedka Q. I., keďže žalobcovia sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva aj s ohľadom
na otázku vydržania vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov.

29. Okrem toho sa súd prvej inštancie ďalej dopustil procesného pochybenia v tom smere, že nedoručil

včas žalobcom vyjadrenie žalovanej zo dňa 20. 03. 2024, urobil tak až na pojednávaní dňa 27. 03. 2024.
Z tohto dôvodu žalobcovia nemali možnosť riadne sa oboznámiť s vyjadrením protistrany a dodržanú
lehotu na prípravu a adekvátne naň reagovať. Súd prvej inštancie pritom prevzal z tohto vyjadrenia
argumentáciu žalovanej do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Doručenie tohto vyjadrenia nie je
zaznamenané ani v zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 03. 2024 a z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že

súd prvej inštancie neoboznámil obsah vyjadrenia žalovanej zo dňa 20. 03. 2024.

30. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná, pričom bude
postupovaťvzmyslepokynovodvolaciehosúdu.Následnevoveciopätovnerozhodne,pričomvosvojom
rozhodnutíuvedie,ktoréskutočnostimalzapreukázanéanazákladečoho,ktorénemázapreukázané,z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal prípadne
ďalšie navrhnuté dôkazy. Svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné

a rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

31. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.