Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709202558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7709202558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,
D., zastúpený advokátom JUDr. Ján Martinec, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému E. F.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XX, C., zastúpený advokátom JUDr. Radoslav Soták, Námestie slobody
7, Michalovce, o zaplatenie 5.522,41 eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe žalovaného o vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalobcuažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduMichalovce
zo dňa 25. septembra 2023 č.k. 11C/144/2009-570

r o z h o d o l :

I. Rozsudok vo výroku o žalobe žalobcu zrušuje a konanie o žalobe zastavuje.

II. Potvrdzuje výrok rozsudku o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného.

III. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozsudkom súd rozhodoval o nároku žalobcu zo zmluvy o dielo uzatvorenej stranami
sporu dňa 16.10.2006 na výstavbu hypokaustovej pece s akumulačným ťahom a súčasne vodným
výmenníkom. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný neuhradil zostatok ceny diela v rozsahu 5.522,24 eur
(166.368,- Sk) ako bola vyúčtovaná poslednou faktúrou z 15.12.2006 č. 26FV076. Pre omeškanie

žalovaného s úhradou ceny diela žiadal žalobca priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti faktúry 6.1.2007 v hodnote 9,5% ročne. Žalovaný vo výpovedi potvrdil, že dielo bolo
riadne zhotovené, odovzdané, podpísal preberací protokol, namietal však voči nároku žalobcu dôvodiac
predbežnou cenou diela dohodnutou v zmluve vo výške 26.448,91 eur (796.800,- Sk), ktorú uhradil
zálohovými platbami na účet dňa 19.9.2006 v sume 16.596,96 eur (500.000,-Sk), 17.10.2006 v sume
8.298,48 eur (250.000,- Sk) F. H. J. J. J., dňa 1.12.2006 uhradil 2.485,90 eur (74.890,-Sk) a 11.1.2007 K.
F.J.J.J.J.zaplatilsumu1.809,17eur(54.503,-Sk).Napokonžalobcoviodovzdalvhotovosti poprevzatí

diela ešte 2.323,57 eur (70.000,- Sk). Žalobca poprel prevzatie údajnej hotovostnej platby 2.323,57 eur
(70.000,- Sk), potvrdil, že ostatné zaplatené sumy zodpovedajú faktúram ako boli vyúčtované za dodané
práce a materiál s tým, že na spoločnosť J. J. patriacu žalovanému, boli faktúry vystavené na základe
požiadavky žalovaného. Uviedol, že cena bola určená v zmluve len predbežne, časť materiálu, za ktorý
žalovaný zaplatil nebol predmetom vykonaného diela pre zmenu požiadaviek žalovaného, ale žalovaný
si materiál ponechal vrátane zlatej kozubovej vložky RF 55r zlato. Celková cena materiálu a práce za
zhotovené dielo nebola uhradená, dlh zodpovedal pohľadávke uplatnenej v konaní. V priebehu konania

žalovaný podaním z 2.3.2023 uplatnil proti žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzájomnou žalobou s návrhom, aby bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 20.729,70 eur (624.503,-
Sk) s úrokom z omeškania 5% ročne od 11.1.2007 do zaplatenia. Vznik bezdôvodného obohatenia
odôvodňoval tým, že žalobca fakturoval cenu v rozpore so zmluvou o dielo, on ako fyzická osoba sifaktúry nevedel zúčtovať, tieto ako daňové doklady mali chýbajúce náležitosti. Tvrdil, že v zálohovej
faktúre na sumu 16.596,96 eur (500.000,- Sk) išlo o svojvoľné rozšírenie o dodávku RF 55r zlatej
kozubovej vložky, za plnenie bez právneho dôvodu považoval aj platbu vo výške 1.809,17 eur (54.503,-

Sk) L. M. N. O. L. J. J. J. zo dňa 15.12.2006, ktorú uhradil 11.1.2007 (faktúra č. 26FV077), ako aj
zaplatenie sumy 2.323,57 eur (70.000,- Sk), ktorú mal žalobcovi odovzdať v hotovosti dňa 19.12.2006,
pri odovzdaní diela, čo celkovo predstavovalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
20.729,70 eur (624.503,-Sk).

2. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby potom, čo jeho v poradí
prvý zamietavý rozsudok z 27.6.2013 č.k. 11C/144/2009-254 bol zrušený uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 25.1.2015 č.k. 6Co/470/2013-272 s uloženou povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť
primeranú cenu za zhotovené dielo. Pri právnom posúdení nároku žalobcu podľa § 631 až § 635
Občianskeho zákonníka (OZ) o zmluve o dielo prijal záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom
o existencii dlhu. Vychádzal z úvahy, že žalovaný platbami na základe vystavených faktúr za materiál

a práce uhradil celkovo 31.514,07 eur (949.393,- Sk) teda viac ako bola predbežná cena dohodnutá
v zmluve o dielo 26.448,91 eur (796.800,- Sk). Neprihliadal na v konaní podaný znalecký posudok č.
3/2020 z 30.6.2020 znalca P. Q., ktorý žalobcom požadovanú cenu diela včítane neuhradeného doplatku
za dielo hodnotil ako cenu primeranú s prihliadnutím na charakter diela, použité materiály a ojedinelosť
jeho technického prevedenia v čase vyhotovenia diela v roku 2006. Súd sa stotožnil s námietkami

žalovaného proti znaleckému posudku, že znalec nevysvetlil, na základe akých právnych noriem
posudzoval počet hodín vynaloženej práce na vyhotovenie diela a porovnávané dielo nedostatočne
individualizoval.

3. Vzájomnú žalobu žalovaného súd zamietol prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú žalobcom.

Nárok žalovaného posudzoval podľa ustanovení § 451 OZ o vydaní bezdôvodného obohatenia a § 107
ods. 1, 2 OZ o premlčaní práva na jeho vydanie. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že žalovaný
nárok uplatnil podaním z 2.3.2023 po sedemnástich rokoch od uzavretia zmluvy o dielo v roku 2006,
z ktorej mal vyplývať.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (CSP). Pre zhodný pomer
úspechu a neúspechu sporových strán nepriznal im náhradu trov konania.

5. Rozsudok napadli odvolaním obe strany sporu. Žalobca tvrdil existenciu odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávnej

interpretácie v konaní aplikovaných právnych noriem. Žiadal rozsudok zmeniť a priznať mu uplatňovaný
nárok. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP, dôvodiac, že
mu boli odopreté procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd
nevykonal vo veci vzájomnej žaloby dokazovanie a sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené vo veci samej, a rozhodnutie súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového

stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia. Rovnako navrhoval rozhodnutie zmeniť, jeho
vzájomnej žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov.

6. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že sa dopustil rovnakých pochybení, ako
v predchádzajúcom konaní, keď nevzal do úvahy, že predmetom dohôd medzi stranami sporu bolo

nielen zhotovenie hypokaustovej pece s akumulačným ťahom a vodným výmenníkom, ale aj dodávka
zlatej kozubovej vložky RF55R. Z uvedených dôvodov nie všetky žalovaným uhrádzané platby mohli byť
zúčtované na práce vykonané na samotnom diele, ktorého prevzatie riadne potvrdil, a to aj podpisom
na preberacom protokole, ako aj vo svojej výpovedi zo dňa 19.1.2020. Poukázal na to, že súdu bol
predložený cenník jednotlivých súčastí hypokaustovej pece s názvoslovím. Vytýkal súdu, že nesúhlas

so znaleckým záverom založil len na bagatelizovaní jeho výsledkov bez toho, aby to malo oporu
v odborných výhradách voči znaleckému posudku. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že na
stanovenie primeranej ceny práce použil súvahu cien troch diel zhotovených s podobným rozsahom.
Cenu materiálu určil z dodávateľských faktúr veľkoobchodu, z ktorých bol materiál dodaný žalobcovi
zakúpený. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že cena diela zodpovedá primeranej cene. Nepovažoval

preto za zrejmé, prečo neuniesol dôkazné bremeno, a ani to, prečo by mal byť znalecký posudok
neúčelný, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Ako nepreukázané hodnotil tvrdenie žalobcu, že
od neho prijal v hotovosti platbu 2.323,57 eur (70.000 Sk). Zopakoval chronológiu práce a dodávkymateriálov pre žalovaného, ich fakturáciu ako aj uhradené platby i následne vyúčtovanie nedoplatku,
ktorý je predmetom sporu.

7.Žalovanývodvolanínesúhlasilstým,žesúdprvejinštancierozhodnutieozamietnutívzájomnejžaloby
založil výlučne na posudzovaní premlčania. Tvrdil, že sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení na strane
žalobcu až dňa 23.2.2023, kedy vykonal na súde prvej inštancie štúdium spisového materiálu zistiac,
že žaloba, postavená na faktúre č. 26FV076 z 15.12.2006, z obsahu ktorej vyplýva, že fakturovaná
suma za dodanie a montáž hypokaustovej pece HKD41SK nerez je vo výške 15.480,58 eur (466.368

Sk) nekorešponduje so sumou, ktorú si dohodli v zmluve o dielo zo dňa 16.10.2006. Správne mala
byť fakturovaná už len suma 7.993,10 eur (240.800 Sk). Zastával názor, že plnomocenstvo udelené
žalobcom jeho zástupcovi na celé konanie, sa nevzťahuje na konanie o vzájomnej žalobe, plnú moc
považoval za nepreskúmateľnú, a aj z tohto dôvodu hodnotil postup súdu prvej inštancie ako nesprávny,
ak na uvedené neprihliadal a vzal do úvahy obranu žalobcu prednesenú jeho zástupcom proti vzájomnej
žalobe.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil jeho tvrdenia o tom, že o údajnom bezdôvodnom
obohatení sa dozvedel až pri nahliadnutí do súdneho spisu 23.2.2023 za špekulatívne a nepravdivé,
pretože pokiaľ žalovaný považoval svoj nárok za bezdôvodné obohatenie, jeho existencia mu mohla byť
známa už zo samotnej žaloby a jej prílohy, na ktoré reagoval v odpore zo dňa 28.5.2009, rovnako tak na

prejednaní veci na prvom pojednávaní 19.1.2010, ako aj v priebehu ďalších rokov 2011-2012. O nároku
bolo dokonca rozhodnuté prvýkrát rozsudkom z 27.6.2013, od 14.9.2020 je žalovaný zastúpený tiež
advokátom, keď nielen dovtedy, ale aj potom žalovaný nahliadol do súdneho spisu. K tvrdenému
bezdôvodnému obohateniu pritom malo dôjsť platbami žalovaného v prospech žalobcu, ktoré boli
realizované v rokoch 2006-2007. Je tak nepochybné, že premlčacia doba tak objektívna 3-ročná, ako

aj subjektívna 2-ročná dávno uplynula. Poukázal na prednes žalovaného na prvom pojednávaní :
„Nepopieram, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela som podpísal, dielo bolo riadne zhotovené,
odovzdané.“ Žalovaný žalobcovi nezaplatil viac ako pre neho žalobca vykonal. Námietky k nedostatku
plnej moci považoval za irelevantné, keďže ide o plnú moc na celé konanie a teda vzťahuje sa aj na
zastupovanievkonaníovzájomnejžalobepodanejdotohtosporu.Navyšeajsámžalobcabezohľaduna

to, či je zastúpený zástupcom alebo nie, vzniesol sám námietku premlčania na pojednávaní 25.9.2023.
Žalobca poukázal tiež na konkurzné konanie na majetok žalovaného.

9. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené z údajov dostupných z verejného registra, že po
vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku dňa 15.12.2023, bolo v Obchodnom vestníku č. 239/2023

zverejnené uznesenie Mestského súdu Košice sp.zn. 30Odk/204/2023 z 11.12.2023, ktorým bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného E. F. G.. Žalovaný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Odvolací súd
pretoprvakomoholpristúpiťkmeritórnemupreskúmaniuodvolania,savysporiadalsprávnevýznamnou
skutočnosťou, akou je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného dlžníka.

10. Podľa §167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“), ak
bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).
V zmysle §166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§166b a 166c), len v konkurze

alebo splátkovým kalendárom môže byť pritom uspokojená o. i. a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi
(ďalej len „rozhodujúci deň“). V zmysle §166c ods. 1 ZKR oddlžením sú však nedotknuté pohľadávky:
a) veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou
dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom

písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz, b) z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom
právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom
je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva, d) zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na
zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka
dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,

g) peňažný trest podľa Trestného zákona a h) nepeňažná pohľadávka.

11. Procesný inštitút oddlženia (zbavenie dlžníka jeho dlhov) je procesným nástrojom určeným výlučne
pre dlžníka, ktorým za podmienok ustanovených v ZKR možno dosiahnuť nevymáhateľnosť zákonomvymedzených pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom
v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a nepodnikateľom. Na
rozdiel od likvidačného konkurzu vyhláseného podľa I.hlavy, 2.Časti ZKR procesným účinkom konkurzu

vyhláseného podľa 4.Časti ZKR je, že súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa
uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§166a a nasl. ZKR) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze
vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§166b) okrem pohľadávok v konkurze nedotknuteľných
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť v zmysle citovaného
ustanovenia §167e ZKR.

12. Predmetom sporu bol peňažný nárok na uspokojenie veriteľa – žalobcu zo zmluvy o dielo. Uplatnená
pohľadávka voči žalovanému vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok v rámci jeho
oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku
na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca v tomto sporovom konaní si
uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, pričom zároveň nejde o pohľadávku

oddlžením nedotknutú (§166c ZKR), ako je citované zhora, boli naplnené zákonné predpoklady na
zastavenie predmetného konania s poukazom na ustanovenie §167e ods. 1 ZKR.

13. Odvolací súd preto v zhode so zákonnou úpravou rozhodol o zastavení konania podľa §167e
ods. 1 ZKR, potom, čo zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie per analogiam

(článok 4 ods. 1 CSP) s podporným použitím ustanovenia §391 ods. 1 v spojení s §389 ods. 1 písm.
a) CSP (nie sú splnené procesné podmienky pre pokračovanie v konaní). Zákonodarca v právnej
úprave výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu
zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa §167e ZKR, teda že sa tak môže stať aj v
odvolacom konaní. Účelom ustanovenia §167e ZKR pritom jednoznačne je zastavenie konania bez

rozhodnutiaouplatnenejpohľadávke,pretožetátomôžebyťuspokojenálenvkonkurze.Podľaprávneho
názoru odvolacieho súdu zastaveniu konania musí preto predchádzať zrušenie rozsudku o predmetnej
pohľadávke. Vzhľadom na to, že civilné súdne konanie trvá až do jeho právoplatného skončenia,
a to buď meritórnym rozhodnutím alebo rozhodnutím procesným, t. j. inak, než meritórne, konanie
pred odvolacím súdom nie je samostatným konaním, ale je pokračovaním konania pred súdom prvej

inštancie, s ktorým tvorí preto jeden celok. Na tom je koncipovaný aj samotný Civilný sporový poriadok,
ktorý so zastavením konania odvolacím súdom podľa §391 ods. 1 CSP vždy viaže i predchádzajúce
zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Civilný sporový poriadok v žiadnom
zo svojich ustanovení neumožňuje totiž, aby jedno a to isté súdne konanie bolo skončené rozsudkom vo
veci samej, hoci dosiaľ neprávoplatne, a zároveň aj nemeritórne zastavením celého konania. Odvolací

súd považoval preto za nevyhnutné pred zastavením konania, ktorú povinnosť mu ukladá ustanovenie
§167e ZKR, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

14. Vzhľadom na účel ustanovenia §167e ZKR, ako tento je uvedený vyššie, neprávoplatný rozsudok
súdu prvej inštancie vydaný v sporovej veci o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze,

nemápraktickývýznam,alekeďžeZKRsúduukladápovinnosťkonaniezastaviť,odvolacísúdodvolaním
napadnutý rozsudok per analogiam preto zrušil a konanie v zrušenom rozsahu zastavil.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu tak ostala iba vzájomná žaloba žalovaného proti žalobcovi, vo
vzťahukuktorejKrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdpokladnomvyhodnotenívčasnostiaprocesnej

prípustnosti podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté prejednal odvolanie
podľa § 385 ods. 1 CSP na nariadenom pojednávaní dňa 19.11.2025 v rozsahu vyplývajúcom z §
379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods.
1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený po skončení pojednávania, na ktorom súd zopakoval

a doplnil dokazovania, dňa 19.11.2025 v pojednávacej miestnosti č. dv. 210, II. poschodie Krajského
súdu v Košiciach.

16. Je nesporné, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka záväzkového vzťahu zo zmluvy
o dielo, v ktorej žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a v čase uzavretia zmluvy žalobca ako dodávateľ

(aktuálnepodnikateľskúčinnosťukončil).Ajvtýchtovzťahochsauplatňuje§107OZoplynutípremlčacej
doby pre uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdení žalovaného,
ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo poskytnutím plnenia žalobcovi v roku 2006-2007. Žalovaný
žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že suma 16.596,96 eur (500.000,00 Sk) nímzaplatená na základe zálohovej faktúry č. 267Z007 a k nej vystavenej zúčtovacej faktúry č. 26FV052,
ktorú sumu uhradil 19.9.2006, suma 1.809,17 eur (54.503,00 Sk) podľa faktúry č. 26FV077 O. L. J. J.
J., uhradená 11.1.2007 a tvrdené peňažné plnenie v hotovosti poskytnuté žalobcovi dňa 19.12.2006 vo

výške 2.323,57 eur (70.000,00 Sk) predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane dodávateľa – žalobcu,
keďže malo byť prijaté bez právneho dôvodu, lebo nezodpovedalo podľa názoru žalovaného obsahu
zmluvy o dielo. Vo vzťahu k uvedenému nároku, ktorý sa stal predmetom sporu až na základe podania
žalobcu z 2.3.2023 vzniesol žalobca námietku premlčania.

17. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého sa odvracia súdna vymáhateľnosť
nároku. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch tým, aby zmluvné strany
uplatňovali svoje nároky v primeraných lehotách a súčasne jeho účelom je zabrániť tomu, aby osoby
povinné neboli v neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby
súd prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania, pretože v prípade jej oprávnenosti, taký postup
vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, keď nie je potrebné vykonávať ďalšie dôkazy.

V zhode s uvedeným princípom hospodárnosti postupoval aj súd prvej inštancie dospejúc k správnemu
záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak by taký aj existoval, je premlčaný.

18. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v §
107 ods. 1, 2 OZ tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
(1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (2).

19. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia § 107 OZ ustanovuje 2-ročnú

subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ
skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
priznať. Objektívna doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne fakticky
došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení
nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako
objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil,keďsaskutočne,tedapreukázateľnedozvieotýchskutkovýchokolnostiach,nazákladektorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď nadobudne vedomosť o rozsahu

a osobe obohateného.

20. Pre záver o tom, kedy sa dozvedel oprávnený o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
teda o jeho rozsahu a subjekte, ktorý ho získal, je podstatný len tento skutkový stav, nie už jeho
právna kvalifikácia, či teda bolo možné uvažovať o právnom posúdení nároku ako o nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

21. V prejednávanom spore základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od
peňažného plnenia poskytnutého žalovaným, resp. J. J. J., o ktorom plnení žalovaný v priebehu sporu
tvrdil, že nimi bola uhradená cena diela, resp. aj viac, neskôr argumentáciu podaním vzájomnej žaloby

zmenil tak, že ide o plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu. Subjekt obohateného sa v priebehu sporu
nijako nezmenil, nedošlo ani k zmene skutkových okolnosti na základe ktorých žalovaný žiadal vydanie
bezdôvodného obohatenia – nárok sa týkal zmluvy o dielo na podklade ktorej boli vystavené faktúry
uhradené žalovaným resp. treťou osobou, a ktorom plnení uvádzal, že ním uhradil cenu diela resp. aj
viac ako bolo v zmluve uvedené.

22. Aj keď má žalovaný postavenie spotrebiteľa, nemožno v danom prípade uvažovať o tom, aby
sa o skutkových dôvodoch zakladajúcich jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedel
až v priebehu sporu, dokonca nazretím do súdneho spisu v r. 2023, keďže k uvedenému dátumu
nedošlo k žiadnym novým okolnostiam, ktoré by mali vplyv na jeho možnosť podať vzájomnú žalobu už

v čase začatia sporu. Nešlo o bezdôvodné obohatenie zakladajúce sa na porušení zákona v priebehu
kontraktačnej fázy, ktoré samotné by nemalo vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ale kde by došlo
k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku osobitnej sankcie vyplývajúcej priamo zo zákona, ako to bolo
v prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch, čo konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí III.ÚS/43/2020,čiSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-485/2019A.F.F.R.J.J..Napokonajaktuálneplatnéustanovenie
o vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľských zmlúv § 53e OZ účinné od 1.7.2024 (ktoré sa
však aplikuje len na vzťahy vzniknuté po 30. júni 2024) upravuje, že premlčacia doba na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr ako 3 roky od posledného plnenia spotrebiteľa.

23. Z tvrdení žalovaného podporených obsahom faktúr, na podklade ktorých žalovaný žalobcovi plnil,
prevodnými bankovými príkazmi bolo preukázané, že zo sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada
vydať, najneskôr bola uhradená čiastka 1.809,17 eur (54.503,00 Sk) ku dňu 11.1.2007. Žalobca uvedené

plnenia prijímal za účelom uspokojovania svojich nárokov zo zmluvy o dielo a zmluvy o kúpe materiálu
pre žalovaného. Nemožno preto ani uvažovať o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalobcu, teda
smerujúcom k zámeru získať plnenie od protistrany s úmyslom neoprávneného finančného zvýhodnenia
(pokiaľ by tomu tak aj bolo najneskôr by premlčacia doba uplynula v r. 2017). Žalovaný poukazoval
finančné čiastky dobrovoľne a pokiaľ mal za to, že sa tak dialo bez právneho dôvodu, poznal všetky
rozhodujúce skutočností (obsah zmluvy o dielo, obsah faktúr, dohodnuté a poukázané finančné plnenie),

abysamoholdomáhaťnárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaakohovymedzilsvojouvzájomnou
žalobou. Jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote od poskytnutia plnenia, teda najneskôr ku dňu 11.1.2009. Žalobca dôvodne namietal
premlčanie nároku, a nakoľko premlčané právo nemožno žalovanému priznať (§100 ods. 1 OZ), súd
správne vzájomnú žalobu zamietol, jeho rozsudok bol preto v tejto časti ako vecne správny potvrdený.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd vzal do úvahy, že rozhodnutie
o žalobe a vzájomnej žalobe, má z pohľadu komplexnosti vysporiadavaných vzťahov v pomere
k preskúmavanému rozsudku súdu prvej inštancie charakter zmeňujúceho rozhodnutia, z ktorých
dôvodov odvolací súd rozhodoval aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s § 396 ods. 2 CSP.

Nakoľko ani jedna zo strán sporu v konaní z procesného hľadiska nedosiahla úspech, teda ich pomer
procesnej úspešnosti a neúspešnosti je zhodný, žiadnej z nich nebola náhrada trov konania priznaná
v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).