Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725201829.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobcu: M. E., G.. XX.X.XXXX,
K. A. Č.. XX, L., zastúpeného: Petruška & partners s.r.o., IČO: 47 254 882, so sídlom Kupecká 18,
949 01 Nitra proti žalovanému: M. Č.N., K.: E. XXX, XXX XX B., Č. P.N., o zaplatenie 3.000,00 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 45C/37/2025-56

zo dňa 12. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému nárok na

náhradu trov konania neprizná (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 3.000,00 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a dňa 23.07.2025
vydal európsky platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 28.07.2025. Proti
európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 04.08.2025 odpor, ktorý doplnil dňa 08.08.2025.

Žalovaný nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky a zároveň namieta nepríslušnosť tunajšieho
súdu. Podľa názoru žalovaného je pre predmetnú právnu vec v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008, rozhodné právo Českej republiky.

3. Právne odkazujúc na § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 4 ods. 1, čl. 5 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetná vec nepatrí do právomoci súdu prvej inštancie, a preto konanie zastavuje.
V zmysle článku 4 bod 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na
ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, čo v danej veci znamená - na súdoch
Českej republiky. Uviedol, že žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu skutkovo odôvodnil tým že, v
januári 2025 mal záujem o kúpu nákladného auta V. L. XXX Y., ktoré predával žalovaný. Dňa 20.01.2025

žalobca ako fyzická osoba poukázal zo svojho účtu sumu 3.000,00 eur za účelom rezervácie vozidla na
bankový účet žalovaného ako fyzickej osoby, hoci predajcom vozidla bola spoločnosť Červenka group
s.r.o. Vzhľadom k tomu, že k predaju vozidla z dôvodu odstúpenia od kúpy zo strany žalobcu napokon
nedošlo, žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu domáha vrátenia zaplatenej
zálohy v sume 3.000,00 eur s príslušenstvom. Vrátenie zálohy v odpore proti európskemu platobnému
rozkaz namietol žalovaný. Po tom, čo žalobca opakovane zavádzal žalovaného o úhrade celej sumy za

vozidlo, k čomu neprišlo, žalovaný si v súlade s uzavretou dohodou ponechal sumu 3.000,00 eur ako
zmluvnú pokutu za neuskutočnenie kúpy / predaja vozidla. Žalovaný má bydlisko v Českej republike a napredmetnú právnu vec s ohľadom na opis skutkového stavu nemožno uplatniť žiadne kritériá upravené
v oddieloch 2 až 7 nariadenia, súd s poukazom § 9 CSP.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

5. Voči predmetného uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil

tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na čl 5 bod 1, čl. 7 bod 2 nariadenia. Dôvodil, že uvedené znenie dotknutého článku nariadenia možno
zaradiť aj nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, keďže je zrejmé, že pod aplikáciu čl. 5
a 7 nariadenia spadajú akékoľvek a všetky deliktné nároky. Použitím správnych prostriedkov výkladu
čl. 5 a 7 nariadenia je právomoc slovenských súdov daná aj v prípadoch uplatňovania si nárokov z
titulu mimozmluvnej zodpovednosti, teda aj nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu

účelom čl. 5 a 7 nariadenia je poskytnutie ochrany subjektom v prípadoch uplatnenia ich nárokov z
titulu mimozmluvnej zodpovednosti (teda aj v prípadoch uplatnenia nárokov na vydanie bezdôvodného
obohatenia), a to stanovením právomoci slovenských súdov na prejednanie týchto sporov v prípadoch,
kedy ku skutočnosti zakladajúcej vznik nároku z mimozmluvnej zodpovednosti došlo alebo mohlo dôjsť
na území SR. Rozumné usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu predstavuje založenie právomoci

slovenského súdu na prejednanie veci, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že ku skutočnosti
zakladajúcej nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo na území SR a tento nárok
sa riadi slovenským hmotným právom. Základný význam čl. 7 bod 2 nariadenia je poskytnutie osobitej
právomoci v prípadoch nárokov z titulu mimozmluvnej zodpovednosti a takáto právomoc sa uplatňuje
pri splnení kritérií, ktorými sú:

- deliktný nárok, medzi ktorý patrí aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa judikatúry
Súdneho dvora pojem „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ v zmysle nariadenia zahŕňa
akúkoľvek žalobu, ktorej cieľom je vyvodiť zodpovednosť žalovaného a ktorá nespadá pod zmluvné veci
v zmysle tohto nariadenia
- miesto kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

S poukazom na vyššie uvedené podľa žalobcu právomoc okresného súdu je daná podľa čl. 5 a 7
nariadenia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a žiadal ho
potvrdiť. Žalobcom požadovaná suma predstavuje jeho nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorý nie je

možné podradiť pod čl. 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 ako sa
domnieva žalobca a na prípadné súdne konanie je príslušný súd Českej republiky.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalobcom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej

inštancie konanie o jeho žalobe pre nedostatok právomoci zastavil, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
a) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

8. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

9. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom

členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvné zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo
alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, procesne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 v spojení s ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje ajodvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní zároveň nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria

jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a
právne závery súdu prvej inštancie.

12. Na doplnenie považoval odvolací súd dodať, že odvolacia námietka žalobcu, že v predmetnej veci
má právomoc konať a rozhodnúť súd prvej inštancie s poukazom na čl. 5 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 nariadenia,
je nedôvodná. K pojmu „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“, ako aj k „žalobe o vrátenie

plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu z titulu bezdôvodného obohatenia“ zaujal stanovisko Súdny
dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C - 242/20 zo dňa 09. decembra 2021, v zmysle ktorého:
„ Návrh na vrátenie založený na bezdôvodnom obohatení spočíva na záväzku, ktorý nevyplýva zo
skutočnosti,ktorázakladánárokzmimozmluvnejzodpovednosti.Tentozáväzoktotižvznikánezávisleod
konania žalovaného, takže neexistuje príčinná súvislosť, ktorú by bolo možné preukázať medzi škodou a

prípadným protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustil. ... návrh na vrátenie založený
nabezdôvodnomobohatenínemôžespadaťdooblastinárokovzmimozmluvnejzodpovednosti....návrh
na vrátenie založený na bezdôvodnom obohatení patrí do právomoci súdov členského štátu bydliska
žalovaného.“

13. Žalobca sa vo všeobecnosti nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými
v napadnutom rozhodnutí, pričom poukazoval na svoje vlastné vnímanie ako skutkovej, tak aj právnej
stránky problematiky právomoci slovenského všeobecného súdu vo veci konať. Primárne odvolací
súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/252/04), ani právo

na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I.ÚS/50/04). Do obsahu základného práva podľa ust. článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý proces podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS/3/97, II.ÚS/251/03). Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať

s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v
súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak
súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.

14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia ESD, odvolací súd k tejto

argumentáciiudáva,ževkaždomsposudzovanýchprípadovboliurčujúcekonkrétneskutkovéokolnosti,
a preto nebolo možné v súdenom prípade z týchto rozhodnutí vychádzať.

15. Súd prvej inštancie tak v rámci napadnutého uznesenia dospel k správnemu právnemu záveru,
že žalovaný v danom prípade nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a nie je možné založiť

právomoc slovenského súdu ani podľa iných ustanovení Nariadenia, následkom čoho vyhlásil absenciu
svojej právomoci a procesne správnym postupom konanie podľa ust. § 9 CSP zastavil. Na správnosti
tohto záveru nič nezmenila ani odvolacia argumentácia žalobcu.

16. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov
konania na súde prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).