Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 10S/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101353
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101353.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, so sídlom Tulčík 310,
082 13 Tulčík, IČO: 31303862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného
– určenia kvóty lovu vlka dravého č. 20383/2025 6925/2025-740 zo dňa 28. 08. 2025, o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09. 09.
2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 09.
09. 2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného – určenia kvóty lovu vlka

dravého č. 20383/2025 6925/2025-740 zo dňa 28. 08. 2025 (ďalej len „opatrenie“), ktorým žalovaný
podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v relevantnom znení (ďalej len „zákon o poľovníctve“) určil ročnú kvótu lovu vlka dravého v poľovníckej
sezóne 2025/2026 v Slovenskej republike v celkovom počte 74 jedincov, pre poľovné revíry v územnej
pôsobnosti okresných úradov, pozemkových a lesných odborov v rámci jednotlivých krajov nasledovne:
Banskobystrický kraj - 21 jedincov, Žilinský kraj – 25 jedincov, Prešovský kraj – 17 jedincov, Košický

kraj – 7 jedincov a Trenčiansky kraj – 4 jedince, za podmienok bližšie uvedených žalovaným.

2. Spolu so žalobou bol správnemu súdu doručený aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
(ďalej len „návrh“) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil
tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí

spočívajúcavusmrtení74jedincovvlkadravého,keďže samotnéopatreniepovoľujelovvlkadravéhouž
od 01. 09. 2025 do 15. 01. 2026. Bez priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je podľa žalobcu
možné zabrániť tomu, aby nebolo usmrtených všetkých 74 jedincov. Žalobca sa odvolal na vyjadrenie
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky prezentované na zasadnutí pracovnej skupiny dňa 09. 06.
2025 v Správe Slovenskej republiky podľa čl. 17 Smernice o biotopoch za obdobie 2019 – 2024, ktorá
je predkladaná Slovenskou republikou, a v ktorej sa uvádza, že v alpskom biogeografickom regióne je

600 jedincov a v panónskom biogeografickom regióne 11 jedincov vlka dravého. Z týchto údajov podľa
žalobcu vyplýva, že na základe opatrenia má byť usmrtených viac než 12 % z odhadovaného počtu
vlčej populácie. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že v dôsledku absencie relevantných údajov pri určení
kvóty vlka dravého na poľovnícku sezónu 2025/2026 nie je možné predpokladať skutočný zásah do vlčej
populácie a dôsledky pre priaznivý stav tejto populácie. Určenie kvóty žalovaným na základe opatrenia
považoval žalobca za neadresnú, nelokalizovanú a nezaloženú na údajoch, ktoré sú pre jej stanovenie

nevyhnutné. Takto určená kvóta ale podľa žalobcu predstavuje nebezpečenstvo, že vykonaným lovommôže dôjsť ku nezvratným následkom na vlčej populácii. Uviedol, že sa nemala určiť žiadna kvóta na
lov vlka; neučenie kvóty lovu vlka má podľa žalobcu za následok, že tento lov nebude možné realizovať.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 04. 12. 2025, pričom
administratívny spis doručil dňa 09. 12. 2025. Žalovaný vyjadril nesúhlas s priznaním odkladného
účinku správnej žalobe, pretože považoval uvádzané tvrdenia žalobcu za nepodložené. Žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že pri vydávaní opatrenia disponoval dostatočným rozsahom podkladov na to, aby
kvalifikovane určil maximálny počet jedincov, ktorý môže byť v poľovníckej sezóne 2025/2026 ulovený

a nedošlo by pritom vplyvom realizovaného lovu k ohrozeniu priaznivého stavu jeho populácie. Na
základe týchto skutočností preto žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu zamietol.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v § 184 až § 189 SSP má predbežný, zabezpečovací a
dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom
sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 379/2024). Rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné,
keďže na jeho základe sa pozastavujú účinky právoplatného, a teda vykonateľného rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v súdnom konaní považuje za zákonné. (obdobne
aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 5. 2017, sp. zn. III. ÚS 364/2017).
Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná

dispozičnou zásadou, kedy návrh na jeho priznanie by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu podľa § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa
§ 185 písm. a) SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie
správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

13. 10. 2022, sp. zn. II. ÚS 457/2022). Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje
priznanie odkladného účinku aj riadne doložil. (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa
10. 09.2021, bod 7)
7. Od preukázania hrozby závažnej ujmy, ako jedného zo zákonných materiálnych znakov, závisí, či

správny súd prizná žalobe odkladný účinok alebo návrh na jeho priznanie zamietne. Hrozba závažnej
ujmy nesmie byť hypotetická, príp. nepatrná, musí byť priama a musí mať závažný dopad na subjektívne
práva. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z
rozhodnutia žalovaného. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34).

8. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti
návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach žalobcu o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí
v prípade usmrtenia 74 jedincov vlka dravého na základe napadnutého opatrenia.

9. Správny súd považoval za potrebné na úvod konštatovať, že vydávanie, resp. určovanie ročnej kvóty
lovu vlka dravého je zákonnou právomocou žalovaného podľa § 72 písm. m) zákona o poľovníctve.
Z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalovaný prijíma rozhodnutie o určení lovu vlka dravého pre
každý kalendárny rok (resp. poľovnícku sezónu) vo vymedzenom období. Vydanie opatrenia žalovaným
preto nie je mimoriadnym správnym aktom, resp. nie je správnym aktom vydávaným na konkrétnu

(ojedinelú) situáciu v priebehu kalendárneho roka.

10. V nadväznosti na predchádzajúci odsek považoval správny súd za potrebné uviesť, že návrhom
nebolo súdu bližšie ozrejmené, či práve v posudzovanom prípade došlo k mimoriadnemu navýšeniuodstrelu jedincov vlka dravého oproti minulým rokom (resp. minulým poľovníckym sezónam) alebo či
stanovený počet jedincov (určená kvóta lovu) je vybočením, príp. excesom oproti iným alebo v minulosti
žalovaným určeným kvótam lovu vlka dravého. Dôležitosť tejto otázky vyplýva pre správny súd za

účelom vyhodnotenia hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Správny súd pripomína, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je konaním návrhovým, kde dôkazné bremeno preukázania hrozby
závažnej ujmy na životnom prostredí leží na strane žalobcu. Napriek skutočnosti, že správny súd si
je vedomý osobitnej dôležitosti ochrany životného prostredia a citlivosti danej témy, bez predloženia
relevantných údajov, dôkazov a preukázania istého stupňa závažnosti hroziacej ujmy na životnom

prostrední, nie je možné rozhodnúť o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

11. Žalobca sa v rámci svojho návrhu odvoláva na vyjadrenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej
republiky zo dňa 09.06.2025, podľa ktorej napadnutým opatrením by malo dôjsť k usmrteniu viac než
12 % jedincov vlka dravého z odhadovaného počtu vlčej populácie. Správny súd ale musí pri tejto
príležitosti konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keďže žalobca tieto svoje tvrdenia

nijak nepreukázal. Súd preto nemal v čase rozhodovania jednak osvedčené tvrdenia samotného žalobcu
a zároveň nebolo súdu predložené také množstvo dôkazov a z nich vyplývajúcich údajov, aby bolo z nich
možné nespochybniteľne ustáliť hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Obdobne nemal správny
súd možnosť posúdiť ani ďalšie, takpovediac protichodné záujmy iných dotknutých subjektov (napr.
poľnohospodárov, chovateľov, členov urbárskych spoločenstiev, príp. poľovníckych združení), ktorým

by práve priznanie odkladného účinku mohlo odôvodnene spôsobiť škodu na ich majetku, právach
a majetkových hodnotách.

12. Správny súd nespochybňuje, že v prípade vlka dravého sa jedná o významný druh živočícha, ktorý
má nepochybne význam pre ekosystém krajiny a je chránený nielen na vnútroštátnej ale aj európskej

úrovni. Napriek tomu je ale potrebné uviesť, že na pozastavenie účinkov napadnutého opatrenia,
ktoré nemá individuálne, ale všeobecné účinky na celom území Slovenskej republiky, nepostačuje len
konštatovanie, že ide o chráneného živočícha.

13. V závere súd považoval za potrebné len dodať, že výkon samotného opatrenia (obdobie počas

ktorého je možné loviť vlka dravého) je viazaný na časové obdobie od 01. septembra 2025 do
času, dokiaľ žalovaný nezastaví lov vlka dravého v príslušnom kraji, najdlhšie do 15.
januára 2026. Z administratívneho spisu súd zistil, že výkon opatrenia bol v rámci Prešovského kraja
zastavený žalovaným na základe listu zo dňa 28.10.2025. Navyše je potrebné dodať, že výkon opatrenia
neprebieha v celej oblasti Banskobystrického, Žilinského, Prešovského, Košického a Trenčianskeho

kraja, kedy je obmedzený napr. územiami s piatym stupňom ochrany, územím európskeho významu,
prihraničnéhoúzemiasČeskourepublikoualeboúzemiamipanónskehobiogeografickéhoregiónu.Tieto
územia sú podrobne vymedzené aj podľa priloženej mapy, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
Pre priznanie odkladného účinku bolo potrebné preto zohľadniť aj tento obmedzený účinok napadnutého
opatrenia, voči ktorému ani sám žalobca neuviedol žiadnu bližšiu argumentáciu.

14. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému preukázaniu
hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom
stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom
ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. V konaní preto neboli

naplnenémateriálnedôvodypodľacitovanýchustanoveníSSPnato,abybolorozhodnutéopozastavení
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného žalovaným.

15.Nazákladevyššieuvedenéhopretosprávnysúdpodľa§188SSPzamietolnávrhtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti uznesenia.

16. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).