Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100641
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100641.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Ascona Trading s.r.o., so sídlom Radlinského 972/3,
052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 011 146, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav
Mikloš, so sídlom Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A,
827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0064/99/2025 z 27.08.2025,

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 21.10.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
osobne do podateľne súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0064/99/2025 z 27.08.2025, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej len „inšpektorát“) č. ZE/0201/08/24
zo 17.03.2025 o uložení žalobcovi peňažnej pokuty vo výške 16 501,- Eur pre porušenie povinnosti
distribútora podľa § 8 písm. b) zákona č. 346/2013 Z.z. o obmedzení používania určitých nebezpečných
látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach, na základe kontroly internetového
obchodu A. začatej dňa 23.10.2024 v sídle inšpektorátu, s pokračovaním dňa 24.10.2024 a dňa
28.10.2024 a následne ukončenej dňa 04.11.2024 v sídle inšpektorátu, a z dôvodu nezákonnosti sa

domáhal ich zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a priznania mu náhrady trov konania
voči žalovanému.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca
odôvodnil nezákonnosťou zásahu žalovaného spočívajúceho v uložení mu pokuty vo výške 16 501,- Eur
s poukazom, že v zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala

ale vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalobca
vyjadril presvedčenie, že nepriznaním odkladného účinku žalobe by prípadným výkonom rozhodnutia
došlo k zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok. Žalobca definoval ako hlavný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe hrozbu exekúcie a v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia
ohrozenie jeho existencie. Podľa žalobcu je pokuta vo výške 16 501,- Eur vzhľadom na jeho súčasnú
finančnú situáciu neprimerane vysoká, likvidačná, spôsobilá privodiť žalobcovi závažnú ujmu na jeho

majetku a jej zaplatenie spôsobí žalobcovi vážne nenapraviteľné a bezprostredne hroziace následky,
pričom už len čiastkovou úhradou by došlo k ohrozeniu riadneho chodu žalobcu a k úplnej nemožnosti
plnenia si daňových a odvodových povinností. Žalobca ďalej poukázal na čl. 50 ods. 2 Ústavy SR
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v tej súvislosti, že trestanie za správne delikty musí
podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a preto ústavné záruky musia byť
poskytnuté aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Podľa názoru

žalobcu je priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodné a účelné, nebude tým zasiahnuté
do práv a oprávnených záujmov žalovaného a súčasne dostatočne ochráni práva a oprávnené záujmyžalobcu. Žalobca zdôraznil možnosť žalovaného vymáhať pokutu exekučne pričom na podporu svojich
tvrdení žalobca priložil k návrhu daňové priznanie za posledné účtovné obdobie (rok 2024), z ktorého
podľa jeho názoru vyplýva, že sa vo finančnej oblasti pohybuje v mínusových číslach, uložená pokuta

je 4x vyššia ako jeho daňová povinnosť a žalobca je presvedčený o dôvodnosti žaloby a o tom, že
súd vyhovie jeho žalobnému návrhu, zruší obe rozhodnutia a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca ako dôkaz priložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2024.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení z 13.01.2026 k dôvodom návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe vyjadril len v tom rozsahu, že pokuta bola čo do primeranosti uložená v zákonom
stanovenom rozpätí (16 501,- Eur až 160 000,- Eur) na jeho dolnej hranici s tým, že u žalobcu nastal
v posledných rokoch pokles tržieb, avšak na základe ich výšky za rok 2024, ktorá dosahovala sumu
615 572,- Eur žalovaný nepovažuje výšku pokuty za likvidačnú a majúcu žalobcom opísané následky.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu

tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku

okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať

v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu
sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný
nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto
návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom

následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185
písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to

dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladnéhoúčinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe.

12. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej
v zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok, ktorá by nastala prípadným výkonom žalobou napadnutého

rozhodnutia, a ktorá je spôsobilá znemožniť žalobcovi plniť si svoje daňové a odvodové povinnosti a
ohroziť samotnú jeho existenciu. Žalobca tvrdil, že pokuta vo výške 16 501,- Eur, ktorá je 4x vyššia
ako jeho daňová povinnosť, je vzhľadom na jeho aktuálnu ekonomickú situáciu neprimerane vysoká,
pre žalobcu likvidačná a spôsobilá privodiť mu závažnú ujmu na jeho majetku, a to aj v prípade len
čiastkovej úhrady, pričom svoju nepriaznivú finančnú situáciu podľa jeho názoru preukázal daňovým

priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2024, ktoré súdu predložil
spolu so správnou žalobou.
Splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je povinný osvedčiť
(nie len tvrdiť ale aj preukázať) sám žalobca, ktorý je povinný v tomto prípade uniesť dôkazné bremeno.
Žalobca na preukázanie svojich tvrdení správnemu súdu predložil iba daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za rok 2024, žiadne iné doklady, resp. písomnosti svedčiace o tom, že mu výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, žalobca k správnej žalobe nepripojil. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil svoju aktuálnu ekonomickú a finančnú situáciu, na základe ktorých
by správny súd mohol preveriť pravdivosť a reálnosť jeho tvrdení, a následne konštatovať dôvodnosť
podaného návrhu. Hrozba značnej hospodárskej či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na majetku

musí vyplývať z dôkazov, ktoré je žalobca povinný predložiť už pri podaní návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe a ktoré musia byť dostatočne konkrétne, aby ich správny súd mohol
vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcu iniciatívne sám vyhľadával na preukázanie
jeho tvrdení dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výlučne
úlohou žalobcu, aby už v okamihu podania návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe predložil súdu

konkrétne dôkazy, ktoré vo svojom súhrne vytvoria dostatočný podklad na to, aby súd mohol posúdiť
v akej finančnej kondícii sa žalobca aktuálne nachádza. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné
bremeno, t.j. nepreukáže relevantné dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe predložením
potrebných dôkazov, súd nemôže nahradiť aktivitu žalobcu svojím ďalším postupom.
Keďže žalobca na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz iba daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za rok 2024, správny súd si nemohol urobiť úsudok o jeho celkovej finančnej
(majetkovej) situácii. Daňové priznanie poukazuje na výsledky hospodárenia a podnikateľskej činnosti
žalobcu za rok 2024, avšak výsledok hospodárenia za ten ktorý rok je iba čiastočným ukazovateľom
ekonomickej kondície právnickej osoby a samo o sebe nie je dostatočným dôkazom o hrozbe závažnej
ujmy. K daňovému priznaniu bolo potrebné predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by v súhrne preukazovali

nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu ako napríklad aktuálny výpis z bankového účtu, stav majetku
spoločnosti, stav príjmov, tovaru, zásob, prevádzkových nákladov, pohľadávok, výška úverového
zaťaženia a pod. Iba vtedy by správny súd mohol vyhodnotiť, či uložená peňažná pokuta vo výške
16501,-Eurjevzhľadomnaokolnostiprípaduneprimeranevysokáaprežalobculikvidačná.Ibasamotná
výška uloženej peňažnej pokuty sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej majetkovej ujmy žalobcu.

Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sa tak dostávajú do čisto hypotetickej a abstraktnej roviny, čo
odôvodňuje záver správneho súdu o tom, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

13.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéopakovanepoukázať,žepriznanieodkladnéhoúčinkujevýnimočným
inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch, ak žalobcovi
hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutéhorozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom
spojeným s výkonom rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré je spojené s peňažným plnením (v danom prípade uložená peňažná pokuta vo výške 16 501,-

Eur za iný správny delikt, pozn.) nepochybne vždy zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu
a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, či podnikateľskú činnosť, avšak na
priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie § 185 písm. a) SSP predpokladá, aby v dôsledku
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil mimoriadny dopad na majetkovú či
podnikateľskú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom

vedúcim k ochromeniu, či k ukončeniu podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, prípadne k inému
nenapraviteľnému následku. Súčasne je nutné preukázanie, že neexistuje iné menej radikálne riešenie,
ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr. platenie záväzku v splátkach, dočasné
zníženie nákladov, možnosť úveru, pozn.). V intenciách uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že
tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho majetkovú sféru,
avšak bez osvedčenia zásadného (až devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho podnikateľskú

činnosť, ktorému nie je možné zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné bez ďalšieho
priznať odkladný účinok správnej žalobe. Ako už bolo uvedené, osvedčiť (nie len tvrdiť, ale aj preukázať)
tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno
tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie
odkladného účinku uviedol nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil konkrétnym

dôkazmiasúčasne,abypreukázalpríčinnúsúvislosťmedzihroziacouujmouanapadnutýmrozhodnutím
a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi. Preukázanie tvrdenej hrozby závažnej
a nenapraviteľnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná.

14. Ako hlavný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca definoval hrozbu
a možnosť exekúcie a v prípade núteného výkonu napadnutého rozhodnutia ohrozenie jeho
existencie. Správny súd uvádza, že samotná realizácia exekučnej vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia nepostačuje na splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je právnym dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti

exekučného titulu v prípade, ak povinný subjekt dobrovoľne nesplní ním uloženú povinnosť. Správny
súd má za to, že hrozba exekúcie sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej a nenapraviteľnej ujmy
a nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj s ohľadom na zásadu
subsidiarity správneho súdnictva. Inými slovami, samotný výkon exekúcie ešte neznamená, že táto
svojimi dôsledkami tak zasiahne do majetkovej sféry povinného subjektu (v danom prípade žalobcu), že

mu je spôsobilá privodiť nezvratnú ujmu a sama o sebe nepredstavuje dôvod na rozhodnutie správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, ale musela by k nej pristúpiť ďalšia skutočnosť,
a to zo strany žalobcu riadne preukázanie hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku exekúcie.
Rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe sa nesleduje všeobecne
uplatniteľné oddialenie účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide

o výnimočný inštitút, aplikovateľný iba v prípade splnenia zákonných predpokladov pre jeho priznanie
s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. V tomto prípade však žalobca vo vzťahu k svojim
tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by
znemožnila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, či ohrozila jeho samotnú existenciu.

15. Žalobca svoj návrh odôvodnil aj samotnou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a svojím presvedčením o dôvodnosti žaloby a o tom, že súd jeho žalobnému návrhu vyhovie.
V tejto súvislosti je nevyhnutné mať na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania
odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa

jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody
súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať
alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci

samej. Inak povedané, súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijako
neposudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia ale skúma iba to, či sú splnené podmienky pre
priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 185 SSP.Správny súd má za to, že len presvedčenie žalobcu o dôvodnosti žaloby a nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
neobstoja a nie sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k

záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami
napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania
správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

17. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).