Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Ina Šingliarová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101396
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101396.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. D. XX, XXX XX E., právne
zastúpená: Mgr. Oleg Pacholčuk, advokát ,so sídlom Nám. 1. mája 9, 811 06 Bratislava, IČO: 51 358
492, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna
44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2025/008531-010 zo dňa 14.07.2025, konajúc o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
17.09.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/008531-010 zo dňa

14.07.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru
Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-1565-021/2024-PC zo dňa 23.10.2024, ktorým bola zamietnutá
podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení žiadosť
žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný

účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Žalobkyňa argumentovala tým, že hrozba
závažnej ujmy je ťažiskom čiastkového konania o návrhu na priznanie odkladného účinku. Poukázala
na § 36 ods. 1 písm. b) a § 33 ods. 6 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, z ktorých vyplýva,
že žalobkyňa po rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, ktoré sú nezákonne založené na
nesúhlasnom stanovisku Slovenskej informačnej služby (SIS) sa nachádza v situácii, keď jej reálne

hrozí aj zrušenie prechodného pobytu. Právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a
ich okamžitý výkon dáva právnu účinnosť ich nezákonne získanému podkladu, ktorými je stanovisko
SIS, ktoré sa odvoláva na ohrozenie bezpečnosti štátu žalobkyňou. Hrozba závažnej ujmy je tak v jej
prípade priama a nie hypotetická. Rozhodnutia založené na stanovisku SIS ohrozujú pobyt žalobkyne
na území Slovenskej republiky. Zrušenie prechodného pobytu žalobkyne predstavuje závažný zásah do
jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, keďže na území Slovenskej republiky žije

v spoločnej domácnosti so svojím synom.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.12.2025 vyjadril aj k návrhu na priznanie odkladného
účinku. Uviedol, že žalobkyňa má na území Slovenskej republiky naďalej platný prechodný pobyt a táto
skutočnosť znamená, že výkon napadnutého rozhodnutia nemá žiadny okamžitý a ani priamy dopad na
jej pobytový status, právo na pobyt, či na jej osobný alebo rodinný život. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na

údajne automatickú prax začatia správnych konaní o zrušení prechodného pobytu po zamietnutí žiadosti
o dlhodobý pobyt, ide o všeobecné tvrdenie bez konkrétneho vzťahu k osobe. Žalovaný uviedol, že v jejprípade nebolo začaté konanie o zrušení prechodného pobytu a ani k nemu nepristúpi, pokiaľ prebieha
súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o dlhodobom pobyte. Podľa žalovaného tak neexistuje žiadna
bezprostredná hrozba závažnej ujmy. Žalobkyňa sa naďalej legálne zdržiava na území Slovenskej

republiky. Konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu by mohlo byť vedené len v budúcnosti na
základe nových a samostatne posúdených skutočností, a teda ide len o hypotetickú hrozbu. Žalovaný
preto navrhol zamietnuť návrh na odkladný účinok.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené

s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo
svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne

konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

9. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny
súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná

dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),

že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

- inom vážnom nenapraviteľnom následku.

11. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh
na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a
okolnosti veci. Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje

žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy
na životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v § 185 SSP
a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia
orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobkyňa dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe
dostatočne neodôvodnila a len všeobecné poukázanie na možné budúce zrušenie prechodného pobytu,

ktoré je však predmetom samostatného a osobitného správneho konania, odlišného od v tejto veci
preskúmavaného správneho konania, na preukázanie hrozby závažnej ujmy podľa názoru správneho
súdu nepostačuje.12. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné
tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobkyňa nevysvetlila, akú závažnú ujmu, či značnú hospodársku
škodu,resp.finančnúškodualeboinývážnynenapraviteľnýnásledok,bymoholmaťvýkonnapadnutého

rozhodnutia v danom konkrétnom prípade, čím si žalobkyňa nesplnila svoju procesnú povinnosť
preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesla dôkazné bremeno. Preukázanie
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru správneho súdu
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku
odkazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa

30.05.2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu
závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka
konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú
s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa

neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo
už nastal.“

13. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti

je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“
a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne.
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom,
či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom
odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným

spôsobom závažná ujma.

14. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho
priznanie. Podľa názoru súdu žalobkyňa argumentovala výlučne nezákonnosťou preskúmavaných

rozhodnutí a možnosťou zrušenia prechodného pobytu. Ako už správny súd uviedol, predmetom
súdneho prieskumu sú rozhodnutia o zamietnutá žiadosti o dlhodobý pobyt a nie možné budúce
rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu. Argumentácia žalobkyne o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného pre priznanie odkladného účinku je taktiež právne irelevantná. Správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje

zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.

15. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovalipriznanieodkladnéhoúčinkuajevýhradnenažalobkyni,abyhroziacuzávažnúujmu,čiiný

vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych
dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto
osvedčenia predložila súdu relevantné dôkazy.

16. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej

žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi,

ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem
reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálnehoprínosu. Žalobkyňa túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijak
neodôvodnila a neosvedčila.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.