Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202112
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1421202112.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a sudkýň
JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: K. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K.
I.Á. XX, XXX XX E. E., proti žalovanej: P. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XX, XXX XX K., zast. Advokátska
kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 2304/6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní správcu žalobcu ako dlžníka a

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. B4-9C/44/2021-477 zo dňa 26.
augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.) a žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.)

2.Vdôvodochnapadnutéhouzneseniasúdprvejinštancieohľadomzistenéhoskutkovéhostavuuviedol,
že v priebehu konania zistil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
Žilina sp. zn. 9OdK/63/2024 zo dňa 21.06.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2024 dňa

27.06.2024. V nadväznosti na vyhlásenie predmetného konkurzu, správkyňa žalobcu vo vyjadrení zo
dňa 02.05.2025 uviedla, že konkurzné konanie vedené na OS Žilina sp. zn. 9OdK/63/2024 voči dlžníkovi
K. C., je konanie vedené podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), konkrétne podľa § 167 a nasl. ZKR. V týchto
konkurzných konaniach nemožno automaticky použiť ustanovenia o konkurznom konaní obsiahnuté
v druhej časti zákona, resp. na konania podľa štvrtej časti zákona sa aplikujú len tie ustanovenia z

druhej časti zákona, na ktorých primerané použitie zákon v štvrtej časti výslovne odkazuje, a teda
dlžník, na ktorého bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona, nemá postavenie úpadcu (ani
nie je úpadcom). Ust. § 53 ods. 3 písm. b) ZKR, na ktoré súd poukazuje v oznámení žalobcovi aj
správcovi, na posudzovaný prípad nedopadá, nakoľko konkurzné konanie je vedené podľa štvrtej časti
ZoKR a žalobca nie je úpadcom. Podľa správkyne režim súdnych konaní, ktoré boli v čase vyhlásenia
konkurzu podľa štvrtej časti ZKR vedené voči dlžníkovi alebo vedené dlžníkom sa spravuje jednak §

167e ZKR (ktoré upravuje „osud“ konaní vedených voči dlžníkovi - tieto sa zastavujú, ak sa v nich
uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojené len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú)
ajednak§167qods.2ZKR,ktorýupravuje„osud“konanívedenýchopohľadávkach(majetku)patriacich
dlžníkovi. Predmetné konanie je podľa správkyne konaním z hľadiska konkurzného konania podľa
štvrtej časti zákona konaním, v ktorom sa jednak uplatňuje pohľadávka dlžníka (majetok spadajúci do
konkurznej podstaty) a jednak v ktorom sa uplatňuje pohľadávka voči dlžníkovi, nakoľko žalovaná v

konaní uplatňuje náhradovú pohľadávku voči dlžníkovi. Správkyňa ďalej oznámila súdu, že do súpisu
majetku všeobecnej konkurznej podstaty bol spísaný majetok, ktorý účastníci činia majetkom tvoriacimBSM. Zároveň, správkyňa oznámila súdu, že do konkurzného konania boli prihlásené pohľadávky voči
dlžníkovi, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze, a to: 1. Prihláška pohľadávky veriteľa P. C. vo
výške 24 835,95 eur, titulom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa

§ 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa správkyne je predmetom prebiehajúceho
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov majetok, ktorý podlieha konkurzu
podľa štvrtej časti zákona a zároveň sú predmetom vysporiadania pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré môžu
byť uspokojené len v konkurze (a zároveň aj boli veriteľmi prihlásené do konkurzu 9OdK/63/2024), čím
je daná prekážka v pokračovaní v konaní. V konaní je možné s poukazom na § 167q ods. 2 in fine

ZKR pokračovať v prípade, ak majetok, pohľadávky zapísané do súpisu všeobecnej podstaty, prestane
podliehať konkurzu. Žalovaná v nadväznosti na prebiehajúce konkurzné konanie voči žalobcovi a
vyjadrenie správkyne žalobcu zo dňa 02.05.2025 vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.05.2025 uviedla,
že v predmetom konaní je nevyhnutné postupovať podľa § 53 ods. 3 ZKR a so správcom konať namiesto
úpadcu. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné stotožňovať s
konaniami, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka v konkurze a postupovať spôsobom predpokladaným §

167e alebo § 167q ZKR. Predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je definovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho následné vyporiadanie a až s
poukazom na spôsob vyporiadania môže alebo nemusí vzniknúť pohľadávka voči druhému manželovi.
Zákon nepripúšťa možnosť, aby vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonal sám
správca, naopak zákon predpokladá ingerenciu súdu v konaní skrz uzatvorenie zmieru alebo vydanie

rozsudku. Zužovať konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka nie je možné.

3. S poukazom na § 161 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 166a, §
166b, § 167 ods. 1, § 167i ods. 1, § 167e ods. 1 ZKR súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhlásením

konkurzu na majetok žalobcu zanikol predmet tohto konania v zmysle § 167i ods. 1 ZKR pokiaľ ide o
majetok,ktorýbolvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovkudňuzánikumanželstva,aktorýdoteraz
nebol vyporiadaný a zároveň sa naplnili aj zákonné dôvody na postup v zmysle § 167e ods. 1 ZKR,
nakoľko sa v tomto konaní uplatňuje náhradová pohľadávka žalovanej podľa § 166a ods. 1 ZKR voči
upadnutému manželovi z titulu vyporiadania bezpodielové spoluvlastníctva manželov. Podľa súdu prvej

inštancie neboli preukázané dôvody na prerušenie konania a po zohľadnení preukázaných skutočností
súd konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 167e ods.1 ZKR zastavil.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal, že právna úprava bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v oddlžovacom konkurze neobsahuje odkaz na ostatné časti zákona.

Ustanovenie § 47 ods. 1 ZKR a ani ustanovenie § 53 ZKR sa preto nevzťahujú na oddlžovací konkurz,
ktorý je komplexne upravený v štvrtej časti ZKR a nie je viazaný na ostatné časti ZKR. Ustanovenie
§ 167i ods. 1 ZKR obsahuje samostatnú právnu úpravu účinkov oddlžovacieho konkurzu vo vzťahu
k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov a pokiaľ nedošlo do vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do konkurznej podstaty patrí celá masa

majetku, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov; teda nielen podiel pripadajúci dlžníkovi
tak, ako je to upravené pri konkurzoch vyhlásených podľa druhej časti ZKR. Zánikom bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovvznikádruhémumanželovipohľadávkaztituluvysporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pretože ZKR nemá inú úpravu (v rámci § 166b ZKR), ide o pohľadávku
„novú“ (za konkurznou podstatou), ktorá je vymáhateľná v celom rozsahu, pričom táto pohľadávka

môže byť v zmysle § 166a ZKR uspokojená len v konkurze. Počas konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani dohodou a ani súdnym rozhodnutím. Preto vyhlásením
oddlžovacieho konkurzu patrí celý zostávajúci majetok, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov ku dňu zániku manželstva do konkurznej podstaty žalobcu, resp. dlžníka.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256
ods.1 C.s.p. V konaní vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej, keďže procesnú zodpovednosť
za zastavenie konania znáša výlučne žalobca, ktorý ako jediný subjekt podľa § 167 ods. 1 ZKR mohol
iniciovať konanie o svojom oddlžení.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie správca dlžníka (žalobcu) a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil dôvodiac, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
nesprávne, nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e, f) a h) C.s.p.. Uviedol,
že voči dlžníkovi (žalobcovi) bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá časť

má vlastné ustanovenia týkajúce sa vysporiadania BSM ( § 167i ZKR), ako aj vlastné ustanovenia
upravujúce „osud“ súdnych konaní vedených proti dlžníkovi ako žalovanému, v ktorých sa uplatňuje
pohľadávka proti dlžníkovi (§ 167e ZKR) a aj ustanovenia upravujúce „osud“ súdnych konaní vedených
dlžníkom ako žalobcom, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka (majetkové právo) patriace dlžníkovi (§
167q ods. 2 ZKR). Správca v konkurze podľa štvrtej časti ZKR nie je oprávnený podávať nové žaloby

za dlžníka, nemá ex lege aktívnu vecnú legitimáciu na takéto konania; v prípade, ak sa správcovi
nepodarí vymôcť pohľadávky dlžníka, nie je oprávnený uplatňovať ich súdnou cestou, ale tieto speňaží
v rámci ponukového konania a v prípade, ak sa to správcovi nepodarí, takýto majetok (pohľadávku) z
konkurznej podstaty vylúči, čím prestane podliehať konkurzu a dlžník môže pokračovať v pôvodnom
súdnom konaní o jej vymoženie (§ 167q ZKR). Súd prvej inštancie uvedené zákonné ustanovenia
nezohľadnil, resp. nesprávne ich aplikoval. V konaní o vyporiadaní BSM bola dlžníkom ako žalobcom

uplatnená aj pohľadávka proti žalovanej vo výške 150 000 eur, ktorú správca síce spísal do všeobecnej
konkurznej podstaty (viď OV č. č. 83/2025 zo dňa 02.05.2025), avšak na základe námietky Radky
Karelovej, t.j. žalovanej) bola k predmetnému majetku zapísaná poznámka a následne, nakoľko žiadny
veriteľ prihlásenej pohľadávky v konkurznom nežiadal správcu o postup podľa § 167j ods. 2 veta druhá
ZKR, správca v súlade s § 167j ods. 2 in fine ZKR túto pohľadávku po uplynutí zákonnej lehoty zo súpisu

všeobecnej konkurznej podstaty dlžníka (žalobcu) vylúčil. Vylúčenie majetku bolo zverejnené v OV č.
153/2025 zo dňa 11.08.2025 K039283. Podľa správcu súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že
predmet konania zanikol, nakoľko vyhlásenie konkurzu nemalo vplyv na dlžníkom uplatnený nárok v
prebiehajúcom konaní v rozsahu žalovanej pohľadávky v sume 150 000 eur. Súd mal počas obdobia, v
ktorom bola táto pohľadávka žalobcu spísaná do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty súdne konanie

prerušiť, a ak by sa predmetná pohľadávka bola speňažila v konkurze (a teda by zanikla splnením), len
vtedy by mohol súd rozhodnúť o zastavení konania. K speňaženiu majetku - pohľadávky uplatnenej v
súdnom konaní voči žalovanej v konkurznom konaní vedenom na žalobcu nedošlo. Táto pohľadávka
bola zo súpisu vylúčená, nie je preto daný dôvod na zastavenie konania. Súd prvej inštancie opomenul
ust. § 167q ZKR, ktoré dopadá na posudzovaný prípad, a teda vec nesprávne právne posúdil.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie
nevhodnou aplikáciou jednotlivých ustanovení zastavil proces v rozpore so zákonom, čím došlo
k odmietnutiu spravodlivosti a upretiu práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že došlo
k neoprávnenému zastaveniu procesu ako celku, čím došlo k znemožneniu domáhania sa jeho

majetkových práv, čím mu bolo upreté základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú
Ústavou Slovenskej republiky čl. 46 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. vec prejednal podľa § 385 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a je
potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

10. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze (§166a), alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

11. Podľa § 167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie

konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

12. Podľa § 167i ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka.

V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššiecitovaným ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p.) sa v zásade stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa
vysporiadava so zásadným procesnoprávnym aspektom, t.j. so skutočnosťou, že v konaní sa naplnili

zákonné dôvody na postup v zmysle § 167e ods. 1 ZKR.

14. Platná právna úprava zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku
vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyporiadava zaniknuté
bezpodielové spoluvlastníctvo dlžníka - fyzickej osoby radikálnym spôsobom v tom smere, že do

konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov s výnimkou prípadu, ak došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
už pred vyhlásením konkurzu podľa štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v takom
prípade patrí do konkurznej podstaty len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Vo
všeobecnosti platí, že zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká druhému manželovi
pohľadávka z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 Občianskeho

zákonníka, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Táto
pohľadávka nie je judikovaná súdom, nakoľko rozsah určenia výšky tejto pohľadávky zostáva sporný
s prihliadnutím na potenciálnu disparitu podielov manželov, rozsah záväzkov a podobne. Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia vo vzťahu k takejto pohľadávke.

15. Dôvodová správa k vyššie citovanému ustanoveniu § 167e ZKR uvádza, že „...sa upravuje účinok
vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník, ak ide o konania, v
ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť, alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia, tieto
konania treba zastaviť. Osobitne sa upravuje premlčanie takýchto nárokov, ak by sa zistilo, že nie sú
predpoklady na vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada. V odseku 4. sa

upravujeprávopopierajúcehoveriteľavstúpiťdokonaniaohľadomoddlženímnedotknutejpohľadávky...“

16. Vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov v ust. § 167i citovaného zákona dôvodová
správa zdôrazňuje, že „jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik BSM. Do podstaty bude
patriť celý majetok BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov, podávajúci sa aj z hmotného

práva (porovnaj § 147 OZ). Druhý z manželov má právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému
manželovi z titulu vyrovnania podielov (§ 150 OZ). Ide však o pohľadávku „za konkurznou podstatou“.
Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v
budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje § 114 OZ. Osobitne sa upravuje možnosť
do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorí majú právo byť

uspokojení z masy BSM“.

17. Krajský súd poukazuje aj na komentár k ustanoveniu § 167i citovaného zákona (Ďurica, M., Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2021, strana 1197-1199), podľa
ktorého „Podobne ako v likvidačnom konkurze aj vyhlásením oddlžovacieho konkurzu zaniká BSM.

Novela však siahla k radikálnej zmene v tom, že do konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku,
ktorá tvorila BSM s výnimkou prípadu, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k vysporiadaniu BSM. V
takom prípade patrí do konkurznej podstaty len majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Novela
nemá ochranárske ustanovenia v prospech veriteľov ohľadne masy BSM, tak ako sú upravené v § 53
ods. 3 pre potreby likvidačného konkurzu. ... Zákon rieši práva veriteľov vo vzťahu k majetku, ktorý patril

do BSM, ale nerieši práva druhého manžela. Zánikom BSM vzniká druhému manželovi pohľadávka z
titulu vysporiadania BSM podľa § 149 OZ, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených v § 150 OZ.
Pri určení výšky pohľadávky musí byť zohľadnené to, čo zo svojho vynaložil druhý manžel na spoločný
majetok, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok, to, ako sa staral o rodinu a ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení pričinenia sa musí vziať na zreteľ aj

starostlivosťodetianaobstarávaniespoločnejdomácnosti.Pretožezákonnemáinúúpravu,ideo„novú“
pohľadávku, ktorá je vymáhateľná v celom rozsahu. ... Ostatným veriteľom zákon umožňuje prihlásiť
všetky pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené z majetku patriaceho do BSM. Ide zrejme o situáciu, keď
veriteľ nemá pohľadávku voči dlžníkovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, ale má pohľadávku
voči jeho manželovi. Táto úprava zodpovedá § 147 OZ, podľa ktorého môže byť pohľadávka veriteľa

len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do
BSM. Nezabezpečení veritelia sa z tohto majetku uspokojujú pomerne. Veritelia si môžu prihlásiť len
tie pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. O inom ako
pomernomuspokojenímôžesúdrozhodnúťnanávrhveriteľa,ktorýpodávočisprávcovi.Prirozhodovanío rozsahu uspokojenia zákon odkazuje súd na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia
sú problematické, pretože upravujú separátne uspokojovanie určitej skupiny veriteľov akoby mimo
rozvrhu výťažku, podľa pravidiel, ktoré sú stanovené v § 167u. Toto separátne uspokojovanie možno

aplikovať iba na určenie výšky podielu (pohľadávky) druhého manžela podľa kritérií stanovených v §
150 OZ. Ohľadne iných veriteľov Občiansky zákonník stanovuje len podmienky, za ktorých je možné
uspokojiť pohľadávku veriteľa len jedného z manželov aj z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva (po vyhlásení konkurzu, z konkurznej podstaty - § 147 OZ).“

18. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd uvádza, že podľa § 167 citovaného zákona návrh
na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou len podľa štvrtej časti
zákona (oddlženie je upravené len v štvrtej časti v ustanoveniach § 166 až § 167w). Z ust. § 166 ods.
1 vyplýva, že každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa
oddlženia konkurzom, alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či
má záväzky z podnikateľskej činnosti. Podmienky návrhu na vyhlásenie konkurzu upravuje ust. § 167

a vyhlásenie konkurzu podrobne upravuje ust. § 167a. Ustanovenie § 167b ods. 1 upravuje oprávnenie
dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj, že konanie vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka. V
súvislosti s vyhláseným konkurzom ZKR v ust. § 167e ods.1 upravuje povinnosť súdu zastaviť konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje

za nevymáhateľnú (§ 166b), a to v prípade, ak bol vyhlásený konkurz. Ustanovenie § 167h upravuje
konkurznú podstatu a osobitne § 167i upravuje náležitosti ohľadom BSM tak, že vyhlásením konkurzu
zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 167i ods.1) s tým, že do konkurznej
podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom BSM, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu; to neplatí, ak
už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie

podania návrhov na vyhlásenie konkurzu; ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je
v dlžníkovom BSM, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka
druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi (§ 167i ods.3).

19. Ustanovenie § 167e ods.1 citovaného zákona stanovuje povinnosť zastaviť súdne konanie, v ktorom

sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze v zmysle §166a alebo sa považuje
za nevymáhateľnú v zmysle §166b. Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona sa súdne konania,
v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze a pohľadávky, ktoré
sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné, sa neprerušujú. Súd je povinný tieto
konania bez zbytočného odkladu zastaviť.

20. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 18.08.2021, bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo
právoplatnosťou rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV o rozvode manželstva, t.j. dňa
21.11.2020. Na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZKR uznesením Okresného

súdu Žilina sp. zn. 9OdK/63/2024 zo dňa 21.06.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2024
dňa 27.06.2024. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej do dňa vyhlásenia
konkurzu na majetok žalobcu vyporiadané nebolo, a preto tak ako správne uviedol súd prvej inštancie
pohľadávka z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je novou pohľadávkou, za
konkurznou podstatou, ktorá je vymáhateľná v celom rozsahu, a preto táto pohľadávka môže byť v

zmysle § 166a ZKR uspokojená v konkurze.

21. Správca žalobcu ako dlžníka tvrdí, že vyhlásenie konkurzu nemalo vplyv na dlžníkom uplatnený
nárok v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozsahu žalovanej
pohľadávky v sume 150 000 eur. V konaní o vyporiadaní BSM bola dlžníkom ako žalobcom uplatnená aj

pohľadávka proti žalovanej vo výške 150 000 eur, ktorú správca síce spísal do všeobecnej konkurznej
podstaty, avšak na základe námietky žalovanej bola k predmetnému majetku zapísaná poznámka a
následne, nakoľko žiadny veriteľ prihlásenej pohľadávky v konkurze nežiadal správcu o postup podľa
§ 167j ods. 2 veta druhá ZKR, správca v súlade s § 167j ods. 2 ZKR túto pohľadávku po uplynutí
zákonnej lehoty zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty dlžníka (žalobcu) vylúčil. Vylúčenie majetku

bolo zverejnené v OV č. 153/2025 zo dňa 11.08.2025 K039283. Podľa správcu nie je preto daný dôvod
na zastavenie konania a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko opomenul ust. §
167q ZKR.22. Odvolací súd sa s uvedeným názorom správcu nestotožnil a naďalej zastáva názor, že súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď konštatoval, že vyhlásením konkurzu na majetok
žalobcu zanikol predmet tohto konania v zmysle § 167i ods. 1 ZKR pokiaľ ide o majetok, ktorý bol v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu zániku manželstva, a ktorý doteraz vyporiadaný nebol
a zároveň sa naplnili aj zákonné dôvody na postup v zmysle § 167e ods. 1 ZKR, nakoľko sa v tomto
konaní uplatňuje náhradová pohľadávka žalovanej podľa § 166a ods. 1 ZKR voči bývalému manželovi,
namajetokktoréhobolvyhlásenýkonkurz,ztituluvyporiadaniabezpodielovéspoluvlastníctvamanželov.
V danom prípade nie je preto dôvodné tvrdenie správcu, že vyhlásenie konkurzu nemalo vplyv

na dlžníkom uplatnený nárok v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
rozsahu žalovanej pohľadávky v sume 150 000 eur, nakoľko zánikom BSM vzniká druhému manželovi
pohľadávka z titulu vysporiadania BSM podľa § 149 OZ, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených
v § 150 OZ a pri určení výšky pohľadávky musí byť zohľadnené to, čo zo svojho vynaložil druhý manžel
na spoločný majetok, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok, to, ako sa staral o
rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pri určení pričinenia sa musí vziať

na zreteľ aj starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V danom prípade ide teda o
„novú“ pohľadávku, ktorá je vymáhateľná v celom rozsahu, a nielen vo výške 150 000 eur, ktorá suma
nemusízodpovedaťpeňažnejpohľadávkežalobcuztituluvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov voči žalovanej, tak ako sa uvádza vo vylúčení zo súpisu majetku (čl. 493). Uvedená suma 150
000 eur, ktorú žalobca od žalovanej v konaní o vyporiadanie BSM požadoval titulom vyporiadania BSM

zostáva aj naďalej len v rovine tvrdenia dlžníka - žalobcu bez zohľadnenia pravidiel stanovených v ust. §
150 OZ. S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že v konaní neboli preukázané dôvody
na postup podľa § 167q ZKR, a preto námietku správcu dlžníka, že súd prvej inštancie opomenul ust. §
167q ZKR, a teda vec nesprávne právne posúdil, nemožno vyhodnotiť za dôvodnú.

23. Správca žalobcu v odvolaní uviedol, že odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, teda nielen vo vzťahu k výroku o zastavení konania, ale aj vo vzťahu k výroku ktorým žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vo vzťahu k napádanému výroku o
trovách konania neuviedol v odvolaní žiaden dôvod spochybňujúci správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancieonárokužalovanejnanáhradutrovkonania.Odvolacísúdzastávanázor,žesúdprvejinštancie

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej dostatočne a správne odôvodnil, keď uviedol,
že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania tu výlučne znáša žalobca, ktorý ako jediný subjekt
podľa § 167 ods. 1 ZKR mohol iniciovať konanie o svojom oddlžení. Faktickým podaním návrhu na
konkurz (resp. vyhlásením konkurzu na základe tohto návrhu) tak žalobca procesne zavinil zastavenie
predmetného konania na základe uvedených zákonných ustanovení, čím bolo zároveň znemožnené,

aby súd vykonaním navrhnutého dokazovania zistil a ustálil dôvodnosť podanej žaloby. Počas celého
konania pritom nevyšla najavo žiadna taká okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla odôvodniť
rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania podľa iného zákonného ustanovenia, ako je § 256
ods. 1 C.s.p. Takémuto odôvodneniu podľa odvolacieho súdu niet čo vytknúť.

24. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

25. Na základe uvedeného obsah odvolania správcu dlžníka a ani žalobcu nebol preto spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd
preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne, vrátane výroku o trovách konania
(zastavenie prvoinštančného konania zavinil dlžník - žalobca), podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419

C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).