Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/396/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7811204305.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2,
821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX D., zastúpenej: JUDr. Attila Elek, advokát, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, IČO: 42 331 374,
ovymoženiesumy873,51euraspríslušenstvomatrovamiexekúcievedenejusúdnehoexekútoraJUDr.

Ladislava Jakubca, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.05.2011 domáhal u súdneho

exekútora vykonania exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe
exekučného titulu – Rozhodcovského rozsudku zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn.
SR 0149/11 zo dňa 01.03.2011.

2. Podľa § 243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

3. Dňa 27.05.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5808033165* zo dňa 03.06.2011.

4. Súd sa najprv zaoberal skutočnosťou, či sa na danú exekúciu nevzťahuje niektorý z dôvodov na
vydanie upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.
o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len zákon ZoUNEK). Za týmto účelom tunajší súd
adresoval súdnemu exekútorovi výzvu zo dňa 23.11.2022. Dňa 14.12.2022 doručil súdny exekútor súdu
svoje podanie, v ktorom uviedol, že v danej exekúcii nie je možné vydať upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, nakoľko dochádza k pravidelným zrážkam z majetku povinnej. Súd na základe lustrácie

v sociálnej poisťovni zistil, že povinná je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého je možné
vykonávať zrážky. Z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že v danej exekúcii je prítomná absolútna
výnimka podľa ust. 2 ods. 2 písm. f) zákona ZoUNEK a nie je možné vydať upovedomenie o zastavení
starej exekúcie podľa ust. § 8 ods. 1 zákona ZoUNEK.

5. Dňa 28.10.2022 doručila povinná súdu svoj návrh na odklad a zastavenie exekúcie. V podanom

návrhu povinná od súdu požadovala, aby uznesením zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z dôvodu, že exekúcia je na jej majetok vedená v rozpore so zákonom, nakoľkoexekučnom titulom v danom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý povinná považuje za
nezákonný.

6. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere
podpísanej oprávneným a povinným a to s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu. Súd je oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej
zmluvy, prípadne rozhodcovskej doložky nielen pred samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek

počas exekučného konania. V súvislosti s uvedeným súd skúmal, či v danom prípade prichádza do
úvahy použitie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a následne tiež, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy,
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí
mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodol.

7. Z oprávneným predložených listín súd zistil, že povinná a právny predchodca oprávneného
(Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavreli zmluvu o vydaní flexibilnej platobnej karte zo dňa 28.09.2005.

Dňa17.10.2007došlokuzavretiudohodyoúhradepohľadávkyvsplátkach,pričompovinnásazaviazala
uhradil svoj záväzok pozostávajúci z istiny vo výške 19 839,30 Sk, ostatného príslušenstva podľa zmluvy
vo výške 4 766,19 Sk, nákladov na inkasné konania vo výške 3 400,00 Sk. Zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o je platnosti, výklad alebo zrušenie budú
riešené:

a) Pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s, so sídlom Karloveské
rameno, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, DIČ: XXXXXXXXXX, zapísanú v obchodnom registri
Okresného sudu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd, rozhodcovské konania bude vedené podľa

pravidle rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa
príslušného právneho, predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie na všeobecnom súdu,
považuje sa táto skutočnosť na rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

8. Zmluva o vydaní flexibilnej platobnej karty zo dňa 28.09.2005, ktorá založila záväzkový právny vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneným a povinnou, považoval súd jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.12. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 a nasl.

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“), ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o
právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne
použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka t.j. § 52 a nasl.

14. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) sú

spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti

15. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na

iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy
bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu

dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo
dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v
znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania
v exekučnom konaní20. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov

uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

21. Podľa Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účastní spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez

návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

22. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (čl. 3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

24. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá
podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.

25. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená
v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa

aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje,

nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní účinnom do 31.12.2014, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014).
Účinky právoplatného rozsudku v Občianskoprávnym kódexoch nie sú upravené, teória však rozoznáva

dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový
právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý

je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná,
teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej
právoplatnosti existujú výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov.
Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaníúčinnom do 31.12.2014, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného
súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje súdu
odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje

niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Tunajší súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný, môže teda skúmať, či sú
tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,
či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní účinnom do 31.12.2014, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto
samostatne posúdiť, napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, ale je
oprávnený posúdiť aj obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej

možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Aby bolo možné
preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo potrebné preskúmať aj listiny, na
základe ktorých vznikol medzi oprávneným a povinným záväzkovo právny vzťah, z dôvodu porušenia
ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.

27. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva zo dňa 28.09.2005 medzi oprávneným (jeho predchodcom
–Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Predchodca
oprávneného má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri
poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupuje
v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu jeho obchodnej, alebo

inej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej
ochrany nemôže vzdať, ani inak zhoršiť svoje postavenie.

28. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané
údaje o povinnej a výške úveru. Povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok
poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Povinná teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

29. Na základe predloženej rozhodcovskej doložky je súdu zrejme, že oprávnený mohol na základe
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinná týmto stratila právo brániť sa voči nárokom oprávneného
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie

pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému
rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo predstavuje daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách).

30. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s ust. § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.32. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované
v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda

vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto
normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany
spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov
resp. konania proti nim.

33. Dohoda o úhrade dlžnej sumy v splátkach, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka a z

ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu
povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený
(dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu,niejemožnéposkytnúťsúdnuochranuvrámciexekúcie,akjeexekučnýmtitulomrozhodcovský

rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje
ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe
rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na začatie rozhodcovského
konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom

vopred pripravená a povinná ju nemala možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohla
zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom
možno predpokladať, že si dlžníčka bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné
dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec

riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská
doložka je v neprospech povinnej ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania,
nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinnej
(spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

34. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne

normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda
nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú
všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká
a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa, vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby
podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal

by sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a
ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv alebo si inak zhoršuje svoje postavenie,
čo spotrebiteľské právo vylučuje.

35. Súd preskúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc

rozhodnúť daný spor. Súd je toho názoru, že danú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
platne uzavretú, pretože takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Okrem toho dohoda o úhrade
pohľadávky v splátkach, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka je po formálnej stráne značne
adhéznou zmluvou, ktorú oprávnený (jeho právny predchodca) vopred pripravil v predtlačenej podobe,
pričom údaje o povinnej sú do danej zmluvy len vpisované. Z obsahu danej zmluvy nie je vôbec zrejmé,že by jej predchádzali vzájomné zmluvné rokovania medzi povinnou na jednej strane a oprávneným na
druhej strane. Skôr je zrejmé, že danú zmluvu vopred pripravil oprávnený na predtlačenom formulári,
do ktorého došlo len vpísaniu identifikačných údajov o povinnej, pričom daná zmluva bola následne len

daná povinnej na podpis.

36. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už pred formuloval v
rozhodcovskej doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Ak v určitej veci nedošlo
k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a
nemôže byť ani exekučným titulom. Okrem toho tunajší súd upriamuje svoju pozornosť aj na uznesenie
Krajského súdu Košíc sp. zn. 13CoE/265/2021 zo dňa 26.09.2022, ktorý v odôvodnení uviedol, že

ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už pred
formuloval v rozhodcovskej doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

37. Ak v určitej veci nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže

byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a
materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto

exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

38. Neprijateľná rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou dohody o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 17.10.2007 sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, a teda ani nemohla založiť dôvod
na vznik exekučného titulu, ktorým sa stal rozhodcovský rozsudok. Na základe toho súd dospel k
záveru, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00149/11 zo dňa 01.03.2011 je nespôsobilý exekučný titul

spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017.

40. Nakoľko súd týmto uznesením rozhodol o zastavení exekúcie, ktorým bolo docielené ukončenie
exekúcie na majetok povinnej, nepovažoval súd za potrebné, aby rozhodoval o odklade exekúcie.

41. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, o tom kto a v akej výške (v prípade ich uplatnenia) bude povinný tieto
trovy znášať, rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p. – v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s

uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).