Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408219351
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. D., o vymoženie 733,90

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5Er/1457/2008 – 35 zo dňa 11. 06. 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Er/1457/2008 – 97 zo
dňa 23. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/1457/2008 – 35 zo dňa 11. 06. 2024 v
spojení s opravným uznesením č. k. 5Er/1457/2008 – 97 zo dňa 23. 05. 2025 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „ZoRK“), § 41 ods. 2 písm. d/,
§ 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2,
§ 4 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 879f ods. 3, ods. 4, § 879g Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a na základe

rozhodcovskej doložky. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o revolvingovom úvere a viedli súd
k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku (bod 17.2) berúc do úvahy kritéria, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Základné právo občana – spotrebiteľa
na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných
práv Európskej únie, ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv
spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1

smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica
93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že
čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné

informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľavnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ

nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo
ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského
rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že
spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych

rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by
súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol
viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie
v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu
rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný
súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených
v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie
uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo

či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne

posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového

poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je
neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by
takoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubolasamotnározhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,

ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice – postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Častokrát je rozhodcovská zmluva
vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej

zmluve, čo je premietnuté aj v predmetnej exekúcii. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Nejde

teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Exekučný súd preto zaujal názor, že ak
rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala

založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. To je pravdepodobne aj
najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V zmluve zahrnuté (v bode17.2.1) rozhodcovské konanie a presné vymenovanie osôb rozhodcov veriteľom ešte pred podpisom
samotnej štandardnej zmluvy znamená, že (veriteľ) dodávateľ musí mať istotu, že si môže do zmluvy
uvedené údaje uvádzať. Už len tieto skutočnosti považoval prvoinštančný súd za dostačujúce na

záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a
rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa uznesenia Najvyššieho súd
SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc.“ Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie
nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom,
je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok
právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,
ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Z vyššie uvedených
dôvodov, vychádzajúc jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu je potrebné aj v tomto štádiu konania zastaviť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom.

Pokiaľ ide o vzniknuté trovy exekúcie, o týchto súd rozhodne osobitným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy

o revolvingovej pôžičke Občiansky zákonník neobsahoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných
podmienkach používaných v spotrebiteľských zmluvách. Tento inštitút bol do slovenského právneho
poriadku vnesený až novelou zákona č. 150/2004 Z. z. Súd prvej inštancie preto nesprávne posudzoval
zmluvné podmienky ako neprijateľné, keďže Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy takého
ustanovenia nemal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak založené na základe retroaktívnej

aplikácii zákona. Na vzťahy vzniknuté do 01. 05. 2004, kedy nadobudla účinnosť Zmluva o pristúpení
k EÚ, nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS ani ako interpretačné
pravidlo, pretože takýto postup by bol retroaktívny a v právnom štáte neprípustný. Právna úprava
v čase uzavretia zmluvy neobsahovala ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Oprávnený ďalej argumentoval tým, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej
úpravypovolené,pričomzákonzakazujelentakéustanovenie,ktoréspotrebiteľanútikrozhodcovskému
konaniu. Z formulácie článku 17 ods. 17.1. však vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou
môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov

výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri
podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby.
Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného
vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ,
potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu v prípade voľby rozhodcovského konania. Samotný fakt,

že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľa (dodávateľa), nie je daný uzavretím zmluvy
s rozhodcovskou doložkou, ale vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných
povinností.
Čo sa týka formulárového znenia zmluvy a vopred určených rozhodcov v rozhodcovskej doložke,
oprávnený poukázal na to, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy

mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá
jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu o revolvingovej pôžičke
spolu s rozhodcovskou doložkou uzavrieť. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom
na miesto rozhodcovského konania, oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege vzásade písomné, pričom miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t. j. spotrebiteľ má
objektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený tak uzavrel, že rozhodcovská doložka a všetky
podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne tak, aby boli zrozumiteľné pre

priemerného spotrebiteľa. Oprávnený poučil povinného v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo
znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského
konania a jeho podmienky, pričom zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia
rozhodcovskej doložky/zmluvy.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného oprávneným (§ 379, §
380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 11.
2008domáhalvočipovinnémuvykonaniaexekúciespoukazomna rozhodcovskýrozsudokč.RK-97/04/
GR, ktorý vydal dňa 10. 06. 2004 rozhodca JUDr. Gustáv Ret, ustanovený zmluvnými stranami na
základe rozhodcovskej doložky v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003,
ktorý sa stal právoplatným dňa 30. 06. 2004 a vykonateľným dňa 06. 07. 2004. Súdny exekútor doručil

dňa 29. 12. 2008 Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s prílohami. Dňa 13. 01. 2009 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu ide v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva
zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01. 04. 2004 a režim typových zmlúv bol do nášho
právnehoporiadkuzavedenýnovelouzákonaoochranespotrebiteľač.310/1999Z.z.účinnouod01.01.

2000. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým
bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je potrebné zabezpečiť
právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to ostatne vyplýva už zo samotného označenia tejto
zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento zákon v čase uzavretia dotknutej
zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003 spotrebiteľské zmluvy neupravoval.

Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho
poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členom. Z tohto členstva jej
o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení
Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu
Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej

únie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade
tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi
smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo
veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátnysúd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu,
že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu,
napríklad Obchodného zákonníka. Preto aj zmluvy uzavreté pred 01. 05. 2004, t. j. pred vstupom

Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy Občiansky zákonník ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
neobsahoval,jepotrebnéposúdiťakospotrebiteľskéaaplikovaťnanepríslušnéustanovenianaochranu
spotrebiteľa, a to za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako to
konštatoval napr. aj Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 15. 06. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/2009.

11. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu s povinným uzatváral,
je dodávateľom služby – poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,
čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní zmluvy
vystupovalakofyzickáosobaazožiadnychustanovenízmluvynevyplýva,žekonalscieľomvzťahujúcim
sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Je teda
nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je

naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok č. RK-97/04/GR zo dňa
10. 06. 2004, vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného

rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17.2 Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 03. 10. 2003.

13. Z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne

skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu
vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať,
či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41

Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady
exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12.
2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

15. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že
táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto
výnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok

podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

16.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. 02. 2012, sp. zn. 3 Cdo122/2011, konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012, uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalejvuznesenízodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo1/2012,zdôraznil,žeajkeďúčastníkrozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

17. V posudzovanom prípade je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. Zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003. Podľa bodu 17.1 zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom

konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v
článku 17.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na
žalobcovi. Podľa bodu 17.2.1 zmluvy (rozhodcovská doložka), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v

jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr.
Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová. Podľa bodu 17.3 zmluvy, rozhodcovská
doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude
primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2003, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 11. 2003,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 11. 2003,
typová zmluva nesmie obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;
b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

22. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými

zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnomprocese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

23. Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné
označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na
iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky v prípade zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007.
Občiansky zákonník účinný do 31. 12. 2007, resp. zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

(účinný v čase uzatvorenia zmluvy) v § 23a ods. 2 len demonštratívne uvádza niektoré neprijateľné
(neprimerané) podmienky, a teda charakter neprijateľných (neprimeraných) podmienok mohli mať i iné
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu (nápadný nepomer) v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech (na škodu) spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa
takejto doložky rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak
ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený vymienil už v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu,
je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového
procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže ustanovenie § 39 ani § 53 Občianskeho zákonníka nikdy
neboli zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť

absolútnu,pôsobiacubezďalšiehopriamozozákona,naktorúmuselsúdprihliadaťzúradnejpovinnosti.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. 06. 2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských veciach zároveň vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní

zmluvynesúhlastak,abyvprípadevyznačenianesúhlasuvzájomnésporyvsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, pričom povinný v danom prípade možnosť
vysloviť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nemal.

25. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd záverom poznamenáva, že
neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto

(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.