Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 112T/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012194
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012194.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Nikoletou Uhlíkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E., adresa na doručovanie F. G. XXXX/X, E., pre pokračovací
prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a
pokračovacíprečinkrádežepodľa§212odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaní
konanom dňa 25.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., A. G. nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
I.
dňa 20.03.2024 v čase okolo 14:10 hod. prekonal na presne neustálenom mieste oplotenie pozemku
s rodinným domom v obci D. C. H. I. J. XX/XX, vysoké v nižšej časti 161 cm, vo vyššej časti 195 cm,
prešiel po pozemku smerom k zadným vstupným dreveným dverám rodinného domu, ktoré za pomoci
neustáleného predmetu vypáčil, vnikol dovnútra domu, v ktorom zotrval až do príchodu poškodenej B. K.
a po pristihnutí zo strany poškodenej z miesta utiekol, čím majiteľke nehnuteľnosti B. K. spôsobil škodu

poškodením dverí vo výške 200 €,

II.
dňa 09.04.2024 v časovom rozmedzí od 12:00 hod. do 14:00 hod. prekonal na presne neustálenom
mieste oplotenie pozemku s rodinným domom v obci L. M. C. N. I. J. XXX, vysoké 160 cm, prešiel
po pozemku k rodinnému domu, prerezal sieťku proti hmyzu na otvorenom pivničnom okne, cez ktoré
vnikol do kotolne domu, v ktorej neustáleným predmetom vypáčil uzamknuté dvere vedúce na schodisko

k prízemiu rodinného domu, kde v obývacej miestnosti odcudzil zo sekretára 5ks zlatých prsteňov
a 2ks zlaté retiazky a z priestorov kuchyne 2ks jednokilových balení kávy zn. Lavazza, čím majiteľovi
nehnuteľnosti N. I. spôsobil škodu poškodením sieťky na okne a dverí vo výške 200 € a odcudzením
kávy a šperkov vo výške 364 €,

III.
v presne neustálený čas dňa 14.04.2024 vošiel do rodinného domu so súpisným číslom XXX v obci

Prenčov, okres O. E., v priestoroch ktorého v spálni z kozmetického stolíka odcudzil dámske náramkové
hodinky, dámsku obrúčku zo žltého kovu, dámsky prsteň zo žltého kovu, dámsku retiazku zo žltého kovu
o dĺžke 40 cm, pánsku obrúčku zo žltého kovu, dámsku obrúčku zo žltého a ružového kovu, 2 ks náušníc
zo žltého kovu, v celkovej hodnote 2000 € a z nočného stolíka ďalej odcudzil finančnú hotovosť vo výške
5000 €, čím poškodenej N. O. spôsobil škodu odcudzením šperkov vo výške 2000 € a poškodeným P.
N. O. a N. O. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 5000 €,
t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním /
v bode 1 a 2/ a na viacerých osobách /v bode 1 až 3/,- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu /v bode 2 a 3/,

č í m s p á c h a l
- pokračovací prečin: porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona /v bode 1 a 2/ a s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona /v bode 1 až 3/

- pokračovací prečin: krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a Trestného zákona /v bode 2 a 3/
za to sa mu u k l a d á:
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2
Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
manželom P. N. O., nar. XX.XX.XXXX a manželke N. O. nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q. XXX
škodu vo výške 4 800,00 Eur (slovom štyritisícosemsto eur) za odcudzenú finančnú hotovosť.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
N. O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX škodu vo výške 2 000,00 Eur (slovom dvetisíc eur) za
odcudzené veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 18. 08. 2025 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku

pod č. 2 Pv 158/24/2207-57 obžalobu na obvineného A. B. pre pokračovací prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona v bode 1 a 2/ a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona /v bode 1 až 3/ a
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci dňa 10.11.2025 súd umožnil urobiť
obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom
obžalovaný, po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa so svojím obhajcom po zákonnom poučení
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv 158/24/2207-57 zo

dňa 14.08.2025. Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo
všetkých prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal
vinu zo spáchania skutkov, ktoré sú predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste
a o náhrade škody.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2025 vykonal
dokazovanie čítaním častí listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to výpisy z centrálnej
evidencie priestupkov, odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu v databáze súdov a Generálnej

prokuratúry SR, uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými a ostatný podstatný obsah spisu. Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 vykonal dokazovanie čítaním častí listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku, a to správy Okresného riaditeľstva policajného zboru Trnava zo
14.11.2025 o spolupráci obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní inej trestnej
činnosti.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.či

ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu omožnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,
t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným

účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna
prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré
bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje

pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej
prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými
druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je

pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný
v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Okresný súd ustálil, že
v zmysle ust. § 2 ods.1 Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejší Trestný zákon účinný od 6.
augusta 2024, najmä pokiaľ ide o ukladanie trestu, preto súdený skutok právne posúdil a tresty ukladal
podľa Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024.

Z odpisu registra trestov zo dňa 10.11.2025 vyplynulo, že obžalovaný má v odpise registra trestov
19 záznamov, už bol súdne trestaný, a to celkom 15-krát zohľadniac skutočnosť, že v dôsledku
ukladania súhrnného trestu došlo k zrušenie štyroch odsúdení, pričom 3 odsúdenia má zahladené
( jedno zahladené odsúdenie bolo zrušené v dôsledku ukladania súhrnného trestu). Z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 10.11.2025 vyplynulo, že obžalovaný spáchal celkom

1 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že
obžalovaný je od 13.03.2025 vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Leopoldov v predmetnej trestnej veci. Z lustrácie v databáze súdov bolo zistené, že sa voči
obžalovanému viedli na súdoch SR viaceré trestné a exekučné konania, aktuálne sa trestné konanie
vedie len v predmetnej trestnej veci.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody, ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na neho
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súčasne výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali

aj rozhodnutie o náhrade škody.
Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, pričom trest má páchateľovi zabrániť v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je

súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Okresný súd skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a postupom podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona ustálil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, okresný súd vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona. Súd nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, pretožesúd žiadnu aktívnu významnú spoluprácu obžalovaného nevzhliadol a s jej aplikáciou sa nestotožňuje.
Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie pritom už má obžalovaný
zohľadnené aplikáciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Priznanie tejto

poľahčujúcej okolnosti si vyžaduje aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to
najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného
činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje
na objasnení trestného činu. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu

k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v
poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo
len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie
je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu
(ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva, akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal
v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť okrem

toho, že sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní. Súd po podaní obžaloby rozhoduje
spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle
zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10
Trestnéhoporiadku.Pretosamotnépriznanieobžalovanéhonemôžebyťpoľahčujúcouokolnosťoupodľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 6Tdo/41/2017).

Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného konania
napomáhal príslušným orgánom najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť. Táto okolnosť
však nemôže mať pre objasnenie skutku zásadný význam. Zásadný význam pre trestné konanie má
totiž dokazovanie, ktoré sa vykonáva tak ako v tomto prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Tdo/76/2014). Aby bolo možné

zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť
si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna
účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,
previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania,

nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods.10
Trestnéhoporiadku,nielen„operatívne“)dotejmiery,abymohlabyťpodanáobžalobaalebonávrhurčitej
(faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým
obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení (alebo musí ísť o dve
rôznefaktickéokolnosti).“Zcitovanýchčastítohtostanoviskajezrejmé,žepoľahčujúcuokolnosťpodľa§

36 písm. n) Trestného zákona nie je možné priznať automaticky spolu s poľahčujúcou okolnosťou podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona len na základe samotného priznania sa obvineného. Na zohľadnenie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je tak potrebná určitá aktívna účasť a
napomáhanie obvineného orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní vlastnej trestnej
činnosti. (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Tdo/77/2017).

Pokiaľ ide poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, ktorej sa dožadoval obžalovaný
z dôvodu čiastočnej úhrady škody poškodeným, súd dospel k záveru, že túto nie je možné priznať.
Obžalovaný síce v tejto trestnej veci škodu dobrovoľne čiastočne uhradil počas trestného konania, avšak
obžalovaný uhradil škodu vo výške 200,00 Eur ( skutok I. obžaloby), škodu vo výške 564,00 Eur ( skutok

II. obžaloby) a škodu vo výške 200,00 Eur poškodeným manželom O., pričom z celkovej výšky škody
spôsobenej manželom O. vo výške 5 000,00 Eur teda zostala neuhradená škoda vo výške 4 800,00 Eur
a škoda vo výške 2 000,00 Eur zostala neuhradená za odcudzené šperky poškodenej O. ( skutok III.
obžaloby). Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k úhrade celej škody, nemožno konštatovať priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Pre použitie tejto poľahčujúcej okolnosti

je základným predpokladom náhrada škody alebo odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Pri
odstránení škodlivých následkov trestného činu zákon nevyžaduje, aby páchateľ tieto následky úplne
odstránil a aby to urobil osobne, ale stačí, ak k tomu svojim aktívnym zásahom prispel. Pri nahradení
spôsobenej škody musí však ísť o úplnú náhradu škody. (O., R., J., N., K., N., D., N. a kol. Trestný zákon.
Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010 ).

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Trestného zákona, ktorej sa dožadoval obžalovaný
súd uvádza, že ospravedlniteľným silným citovým rozrušením bude spravidla taký stav duševného
rozpoloženia páchateľa, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje jeho rozumovú alebo vôľovú zložku konania,
čím významným spôsobom znižuje mieru jeho zavinenia. Treba ním rozumieť silné citové pohnutiepáchateľa (prežívanie intenzívnej emócie), pričom povaha takéhoto citového pohnutia (strach, zlosť,
radosť, ale aj bolesť) nemá na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vplyv. Podstatou silného rozrušenia
môže byť krátkodobá duševná porucha alebo iný stav vyvolaný ochorením, silnou telesnou či duševnou

vyčerpanosťou, prežitím otrasnej udalosti, útokom na osobu páchateľa a pod. Súd v tomto smere
konštatuje, že odôvodnenie priznania tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovaným narodením syna
obžalovanému a skutočnosťou, že potreboval finančné prostriedky pre jeho potreby, oblečenie, kočiar,
hračky, stravu, lieky, nie je takou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala priznať poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. a) Trestného zákona.

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Trestného zákona, ktorej sa obžalovaný dožadoval, súd
konštatuje, že nezistil okolnosti, pre ktoré by túto poľahčujúcu okolnosť bolo možné priznať. Obžalovaný
odôvodnil jej aplikáciu opäť narodením syna a skutočnosťou, že potreboval finančné prostriedky pre
jeho potreby, oblečenie, kočiar, hračky, stravu, lieky. Súd konštatuje, že nezistil tiesnivé osobné alebo
rodinné pomery na strane obžalovaného. Inak povedané, súd neakceptoval argumenty obžalovaného

spočívajúce v tom, že trestnú činnosť vykonával v dôsledku narodenia syna, nakoľko nemal peniaze
na kúpu jeho potrieb.

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, teda, že obžalovaný prispel k odhaleniu
alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny a ktorej sa

obžalovaný dožadoval, súd konštatuje, že nezistil okolnosti, pre ktoré by túto poľahčujúcu okolnosť bolo
možné priznať, nakoľko z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani z obsahu predloženého
spisového materiálu taká skutočnosť nevyplýva. K uvedenému súd dodáva, že obžalovaný „absolvoval“
výsluch s príslušníkmi policajného zboru, ktoré sa týkali inej trestnej veci. Obžalovaný sa dožadoval
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, poukazujúc na správu OR PZ Trnava

zo dňa 14.11.2025, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný svojou výpoveďou v pozícii svedka v trestnej
veci obvinených stíhaných za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
písm. c), d) Trestného zákona podporil dôkazy preukazujúce vinu obvinených a vznesenie obvinenia
ďalšiemu členovi organizovanej skupiny. Z uvedeného vyplýva, že osamotená svedecká výpoveď
obžalovaného nebola jediným dôkazom, nakoľko pri odhaľovaní organizovanej skupiny je pravidlom

vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré spočíva v zaobstaraní početných relevantných dôkazov, a preto
ešte výpoveď obžalovaného, ktorá môže byť len jedným z množstva dôkazov nepostačuje na priznanie
tejto poľahčujúcej okolnosti.

Okresný súd vzhliadol existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Jedná

sa o priťažujúcu okolnosť, ktorá zohľadňuje mnohosť trestnej činnosti obžalovaného, t. j. že páchateľ
spáchal viac trestných činov v jednočinnom alebo viacčinnom súbehu, v danom prípade sa obžalovaný
dopustil pokračovacieho prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona a pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a Trestného zákona.

V prípade obžalovaného bola na súbeh trestnej činnosti obžalovaného aplikovaná absorbčná zásada
podľa §41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej sa trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Pri aplikácii absorbčnej zásady neprichádza
k sprísneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ako je tomu v prípade asperačnej zásady podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu pri aplikácii § 37 písm. h) a § 41 ods. 1 Trestného

zákona neprichádza k zohľadneniu tejto istej skutočnosti v neprospech obžalovaného dva krát. Naviac
pri aplikácii aktuálneho znenia Trestného zákona sa nezvyšuje dolná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ani v prípade prevahy priťažujúcich okolností, ako tomu bolo doposiaľ.

Okresnýsúdvzhliadolajpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Trestnéhozákona,tedažeobžalovaný

bol už za trestný čin odsúdený; pričom súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať. Obžalovaný bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný ( zohľadniac skutočnosť, že
v dôsledku ukladania súhrnného trestu došlo k zrušeniu niektorých odsúdení podľa odpisu registra
trestov ), a to nielen na území Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, Nemeckej spolkovej
republiky, Talianskej republiky. Obžalovaný má v odpise registra trestov 19 záznamov a naposledy

vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 23.05.2023. U obžalovaného ide o špeciálnu recidívu
k majetkovej trestnej činnosti. Stíhaného skutku sa dopustil necelých 10 mesiacov po jeho prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozhodnutím Okresního soudu Pardubice, Česká republika, sp. zn.2T/2/2018, pričom ďalšieho skutku sa v Českej republike dopustil ani nie mesiac po uplynutí skúšobnej
doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (Okresní soud Pardubice, sp.zn
4T/13/2025), preto nie je namieste neprihliadnuť aj na jeho predchádzajúce odsúdenia v rámci skúmania

existencie priťažujúcich okolností.

Majúc na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel súd k záveru, že v
predmetnej trestnej veci nie je možné postupovať v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona. K
vyhláseniuobžalovanéhoovinetrebauviesť,ženejdeookolnosť,ktorápodmieňujeautomatickypoužitie

označeného ustanovenia. Okresný súd môže takto postupovať len v prípade, že by trest uložený
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby bol trestom zákonným a spravodlivým, čo
vzhľadom na osobu obžalovaného nie je splnené. Okresný súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť,
že ani doterajší výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočne
odstrašujúci účinok. Súd dodáva, že pokiaľ ide o uplatnenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, je nevyhnutné
uviesť, že ide len o fakultatívnu možnosť súdu ukladať trest odňatia slobody znížením o jednu tretinu

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku. Samotné priznanie obžalovaného, pritom tak ako už bolo vyššie uvedené, bolo
zohľadnené v priznaní poľahčujúcej okolnosti, že sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Dôvody na
aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňujúce mimoriadne znížiť trest, súd v danom prípade
nezistil.

Pokiaľ obžalovaný žiadal priznať mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, súd k tomu uvádza, že na použitie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa
tohto ustanovenia sa vyžaduje podstatne väčší prínos takéhoto páchateľa v rámci napomáhania
príslušným orgánom pri objasňovaní trestného činu, ako je to pri poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. n) Trestného zákona a zdôrazňuje, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
je len fakultatívnou možnosťou a obžalovaný nedisponuje nárokom na zníženie trestu. Naviac súd
konštatuje, že obžalovaný svojou výpoveďou v pozícii svedka podporil dôkazy preukazujúce vinu
obvinených a vznesenie obvinenia ďalšiemu členovi organizovanej skupiny, pričom však sa nejednalo
o objasnenie obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, keď z priloženej správy

vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva policajného zboru Trnava, odbor kriminálnej polície z 14.11.2025
vyplýva, že vypovedal v pozícii svedka v trestnej veci obvinených stíhaných za pokračovací zločin
podvodupodľa§221ods.1,ods.2,ods.3,písm.c),d)Trestnéhozákona.Rovnakosazvlášťvýznamnou
mierou nepodieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti
tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296,

trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť
závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa. Pokiaľ ide o mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, k tomu súd uvádza, že obžalovaný významnou mierou
neprispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej

skupiny a nenapomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil. Z vyššie uvedených dôvodov súd
konštatuje, že neboli splnené podmienky na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2
písm. b) a d) Trestného zákona.

V prípade obžalovaného bola na súbeh trestnej činnosti obžalovaného aplikovaná absorbčná zásada
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej sa trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, keďže obžalovaný sa dopustil dvoch
trestnýchčinov.Vdanomprípadejetoprečinporušovaniedomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2
písmeno a) Trestného zákona podľa ktorého sa trest ukladá v zmysle uvedenej zásady. Okresný súd

teda pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal so sadzby trestu odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov
vzťahujúcu sa na tento trestný čin. V rámci takto ustanovenej trestnej sadzby okresný súd považoval
za primeraný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. V tomto kontexte súd zohľadnil existenciu
poľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Súdprihliadoltiežnaskutočnosť,žeobžalovanývpozíciisvedka
napomáhal pri objasňovaní inej trestnej činnosti, hoci táto skutočnosť nebola dôvodom na priznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n), o) Trestného zákona a ani dôvodom na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona. Súd prihliadol na snahu obžalovaného nahradiť
škodu, hoci nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže
došlo len k čiastočnej úhrade škody. Prihliadol tiež na skutočnosť, že obžalovaný bol pre trestný činkrádeže a porušovania domovej slobody odsúdený opakovane, pričom pred spáchaním prejednávanej
trestnej činnosti bol obžalovaný opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom
z tohto dôvodu nebolo možné, ale ani účelné, obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložiť. Žiada sa dodať, že stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v Českej republike, ktorá
skutočnosť však nebola dôvodom aplikácie § 49 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na to, že sa
nejedná o odsúdenie v Slovenskej republike a ani odsúdenie uznané súdom Slovenskej republiky.

Súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a
to nielen so zreteľom na početnosť predchádzajúcich odsúdení. Obžalovaný je špeciálny recidivista,
ktorý má v odpise registra trestov 19 záznamov. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný
spáchal dva trestné činy a jeden z nich páchal viacerými čiastkovými útokmi. Z odpisu registra
trestov pritom vyplýva, že opakovaný výkon niekoľkonásobných nepodmienečných trestov odňatia
slobody bol bez zjavného výchovného efektu. Ak ani predchádzajúce nepodmienečné tresty nepôsobili

na obžalovaného “formatívne“, nebola iná možnosť ako opätovne ukladať nepodmienečný trest
odňatia slobody. V prípade obžalovaného teda neboli splnené podmienky ani na uloženie žiadneho
alternatívneho trestu. Súd dopĺňa, že obžalovaný vykonával trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom ako aj nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený a
napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkonom uložených trestov obžalovaný pokračoval v páchaní

trestnej činnosti. Jednalo sa o dlhodobý spôsob života obžalovaného, a preto si musel byť vedomý
jeho dôsledkov, ak ho, aj vplyvom uložených trestov, nezmení. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno
v prípade obžalovaného považovať za primeraný žiadny iný trest ako nepodmienečný trest odňatia
slobody. Aplikujúc kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd dospel k záveru, že s požiadavkou preventívneho, výchovného i

morálneho účelu trestu korešponduje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Takýto trest odňatia slobody je individualizovaný a odráža okolnosti na strane obžalovaného.

Pokiaľ sa obžalovaný dožadoval uloženia podmienečného odkladu trestu odňatia slobody s tým, aby súd
zaviazal obžalovaného na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní predmetnej

trestnej činnosti, súd uvádza odhliadnuc od skutočnosti, že na odsúdeného je podľa názoru súdu
potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, že v danom štúdiu trestného konania
(v súdnom konaní) nie je možné zaviazať obžalovaného na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom
konaní.Spoluprácaobžalovanéhovtomtoštádiutrestnéhokonaniasorgánmičinnýmivtrestnomkonaní
je dobrovoľná a je vylúčené ju vynucovať uložením takejto povinnosti.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním aktuálnej správy od
vyšetrovateľky o spolupráci obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom priznania
poľahčujúcich okolností, čo by mohlo mať vplyv na ukladanie trestu, súd uvádza, že tento návrh na
doplnenie dokazovania odmietol a nevykonal doplnenie dokazovania z dôvodu, že už z predloženej

správy vyšetrovateľky OR PZ Trnava zo 14.11.2025 jasne vyplýva, že obžalovaný vypovedal v pozícii
svedka v trestnej veci obvinených stíhaných za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2, ods. 3, písm. c), d) Trestného zákona, a teda neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. b) a d) Trestného zákona z dôvodov už vyššie uvedených. Je
potrebné zdôrazniť, že zo správy plynie, že obžalovaný podporil dôkazy preukazujúce vinu obvinených

a vznesenie obvinenia ďalšiemu členovi organizovanej skupiny, t.j. z uvedeného vyplýva, že osamotená
svedecká výpoveď obžalovaného nebola jediným dôkazom, nakoľko pri odhaľovaní trestnej činnosti
spáchanej organizovanou skupinou je pravidlom vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré spočíva v
zaobstaraní početných relevantných dôkazov, a preto výpoveď obžalovaného, ktorá môže byť len
jedným z množstva dôkazov nepostačuje na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, na tom nič nezmení

skutočnosť, že by došlo k aktualizácii tejto správy v tomto smere, že by zo správy plynula významná
miera spolupráce za stavu, keď už v čase jeho výpovede dňa 13.11.2025 sa jednalo len o podporu už
existujúcichdôkazov,t.j.užzosprávyzo14.11.2025možnovyvodiť,ženešlootakúmieruspolupráce,že
v prípade, že niet výpovede obžalovaného nebolo by možné organizovanú skupinu usvedčiť z páchania
trestnej činnosti. Inak povedané, za uvedeného stavu by nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. o) Trestného zákona. Vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona by bola aktualizovaná správa o spolupráci obžalovaného s orgánmi činnými
v trestnom konaní bez relevancie vzhľadom na skutočnosť, že na jej priznanie sa vyžaduje, aby
obžalovaný významným spôsobom napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, inak povedané,aktualizácia správy, resp. doplnenie dokazovania sa má týkať miery spolupráce obžalovaného s orgánmi
činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní trestnej činnosti iných osôb, preto je bez významu vo vzťahu
k priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh na doplnenie dokazovania

odmietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že v danej veci nevidel priestor pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona
z dôvodu toho, že sa jedná o úmyselnú trestnú činnosť opakovane už súdne trestanej osoby, kedy za
daných okolností závažnosť stíhaných skutkov rozhodne bola vyššia než nepatrná.

Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej
činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. So zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného
nemožno mať dôvodne za to, že by jeho náprava bola lepšie zaručená v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. V tomto miernejšom ústave už trest vykonával, napriek tomu pár

mesiacov po výkone trestu sa opätovne dopúšťal majetkovej trestnej činnosti. Zjavne teda pobyt v tomto
type ústavu nepôsobil na neho dostatočne prevýchovne.

Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody súd uložil podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu poškodeným manželom P. N. O., nar. XX.XX.XXXX a N. O. nar. XX.XX.XXXX,

obaja trvale bytom Q. XXX vo výške 4 800,00 Eur (slovom štyritisícosemsto eur) za odcudzenú finančnú
hotovosť poníženú o realizovanú úhradu vo výške 200,00 Eur a poškodenej N. O. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XXX škodu vo výške 2 000,00 Eur (slovom dvetisíc eur) za odcudzené veci.

VzhľadomnanahradenúškoduzostranyobžalovanéhopoškodenémuN.I.vovýške364,00Eur(slovom

tristošesťdesiatštyri eur) za odcudzené veci a škodu vo výške 200,00 Eur (slovom dvesto eur) za
poškodenú sieťku na okne a poškodenie dvier a poškodenej B. K. vo výške 200,00 Eur (slovom dvesto
eur) za poškodené dvere v plne uplatnenej a preukázanej výške súd nerozhodoval o náhrade škody v
tejto časti.

Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia obžalovaného a možnosti nápravy svedčia pre záver,
žesúdomuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyzohľadňujevšetkyzásadypreukladanietrestov,
pričom súd považuje uložený trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a je individualizovaný na osobu
obžalovaného tak, aby zabezpečil jeho následnú nápravu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Trnava. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie

nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech

obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s
podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.