Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100775
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X-II. zo
dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, žiadosťou, spísanou v Sociálnej
poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou dňa 8. januára 2016, žalobca požiadal o starobný dôchodok,
ktorý žiadal priznať od 6. januára 2016.

2.PrávoplatnýmrozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXXXzodňa9.februára2016
bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 6. januára
2016 priznaný starobný dôchodok v sume 593,40 Eur mesačne. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. marca 2020 bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3, § 82
a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára
2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 650,30 Eur mesačne.

3. Následne žalobca žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 31. októbra 2022, požiadal
o prepočítanie výšky starobného dôchodku žalobcu po zhodnotení doby trvania pracovného pomeru,
za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je
podľa žalobcu obdobím sociálneho poistenia. Žalobca v tej súvislosti poukazoval na zmeny, ktoré nastali
od stanovenia výšky starobného dôchodku až do 26. marca 2019, pričom poukazoval na rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 21CoPr/7/2018-592 zo dňa 26. februára 2019, ktorými

bolo rozhodnuté tak, že písomná výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa
2. januára 2013, doručená dňa 12. júna 2013, je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá naďalej.
Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 26. marca 2019. Vo svojej žiadosti žalobca žiadal
o zhodnotenie celého obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru, t. j. od 1. októbra 2013 do26. marca 2019 a zhodnotenie žalobcom vypočítaných vymeriavacích základov (mesačných funkčných
platov) v predmetnom období pri prepočte jeho starobného dôchodku.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 26. júna 2024 podľa §
65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov následne zvýšila sumu
starobného dôchodku od 31. októbra 2019 na sumu 653,40 Eur mesačne. Uvedené rozhodnutie nie je
predmetom preskúmavania správneho súdu v predmetnej veci.

5. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie následne Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len
„správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 26.06.2024 (ďalej len
„rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla,
že žalobcovi sa zvyšuje starobný dôchodok, a to :
na sumu 676,40 Eur mesačne od 1.1.2020,

na sumu 694,00 Eur mesačne od 1.1.2021,
na sumu 703,10 Eur mesačne od 1.1.2022,
na sumu 786,10 Eur mesačne od 1.1.2023,
na sumu 869,50 Eur mesačne od 1.7.2023,
- na sumu 900,90 Eur mesačne od 1.1.2024.

6. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že suma starobného dôchodku sa zvýšila
za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Zvýšenie
starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa
podľa§ 66 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. určuje k 1. januáru 2020 ako súčin súčtu jednej

polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania
tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zvýšenia. V období
počas poberania starobného dôchodku žalobca od 1. januára 2019 do 31. októbra 2019 získal osobný
vymeriavací základ 6.499,22 Eur, všeobecný vymeriavací základ bol 11.448,00 Eur a osobný mzdový
bod je 0,5678. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2020 je 13,6361 Eur.

7. Žalobca mal za to, že zvýšenie starobného dôchodku patriace žalobcovi za obdobie dôchodkového
poistenia počas poberania tohto dôchodku je 3,87128879 Eur mesačne a je určené ako súčin
jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2839 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 Eur. K
31. decembru 2019 sa starobný dôchodok vyplácal v sume 653,40 Eur mesačne. Suma starobného

dôchodku 657,30 Eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 653,40 Eur a 3,87128879 Eur.

8. Suma starobného dôchodku bola ďalej rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 82 a
§ 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená (o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov) od 1. januára 2020 o 2,9 %, čo je o 19,10 Eur mesačne, na 676,40 Eur mesačne,

od 1. januára 2021 o 2,6 %, čo je o 17,60 Eur mesačne, na 694,00 Eur mesačne a podľa § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. bola zvýšená od 1. januára 2022 o 1,3 %, čo je o 9,10 Eur mesačne, na 703,10 Eur
mesačne, od 1. januára 2023 o 11,8 %, čo je o 83 Eur mesačne, na 786,10 Eur mesačne a podľa § 82
a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. bola zvýšená od 1. júla 2023 o 10,6 %, čo je o 83,40 Eur mesačne,
na 869,50 Eur mesačne a podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bola

zvýšená od 1. januára 2024 o 3,6 %, čo je o 31,40 Eur mesačne, na 900,90 Eur mesačne.

9. Správny orgán prvého stupňa doplnil, že percento zvýšenia dôchodku je určené podľa § 82 ods. 1
písm. b), § 293gb ods. 1, § 293gc ods. 1 a vzorca uvedeného v prílohe č. 4a k zákonu č. 461/2003
Z. z., pričom vzorec zohľadňuje mimoriadne zvýšenie dôchodku o 10,6 % v roku 2023. Pri výpočte

percentazvýšeniadôchodkuvyplácanéhok1.januáru2024savychádzazpercentamedziročnéhorastu
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom Slovenskej republiky
za prvý polrok roka 2023, ktoré je 14,5 %. Týmto rozhodnutím zároveň zmenil rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 13. marca 2020.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie zo dňa
26.07.2024, v ktorom uviedol, že nespochybňuje fakt, že dochádza k zvyšovaniu sumy starobného
dôchodku, ale to, že sa zvyšuje z nesprávneho základu (prvotnej hodnoty pred zvýšením). Namietal,
že napadnuté rozhodnutie nie je vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľkood 1. januára 2014 do 31. marca 2015 mal žalobca vykázané nesprávne vymeriavacie základy, a to
v rozpore s tým, aký funkčný plat mal zamestnávateľom určený. Ďalej uviedol, že od 1. apríla 2015
mala byť pre výpočet starobného dôchodku zahrnutá suma vymeriavacieho základu, ktorá mu v zmysle

zákona o odmeňovaní patrí, a z ktorej mal zamestnávateľ zaplatiť a odviesť poistné, pretože sa nejedná
o obdobie v zmysle § 140 zákona o sociálnom poistení. Namietal, že od 1. apríla 2015 do 26. marca
2019 mal nulový vymeriavací základ, aj napriek tomu že pracovný pomer trvá a poistenie sa považuje
za neprerušené. Ďalej nesúhlasil so zvýšením starobného dôchodku len tri roky spätne od dátumu,
kedy bola jeho žiadosť doručená Sociálnej poisťovni. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vychádza

z predpokladov a úvah, ktoré sú nesprávne. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 4So/75/2009, a v tej súvislosti mal za to, že Sociálna poisťovňa tento rozsudok nevzala
do úvahy. Poukázal tiež na rozdielnosť konania Sociálnej poisťovne v obdobných prípadoch pri určení
započítateľného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych dávok.

11. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „preskúmavané

rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu,
podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Preskúmavané
rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.09.2024.

12.Vdôvodochsvojhorozhodnutiažalovanýcitujúcustanoveniazákonaosociálnompoistení,konkrétne
ustanovenie § 218 ods. 1, 2, konštatoval, že vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho
započítania výšky vymeriavacích základov, kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Mesto
Vranov nad Topľou v období od 1. októbra 2013 do 26. marca 2019, zamestnávateľ Mesto Vranov nad
Topľou žalobcovi dňa 12. júna 2013 doručil výpoveď z pracovného pomeru, s uplynutím výpovednej

doby dňa 30. septembra 2013. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 21CoPr/7/2018 zo dňa
26. februára 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. marca 2019, potvrdil rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15. decembra 2017, ktorým bolo rozhodnuté o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10Cpr/5/2016
zo dňa 17. júla 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa

16. februára 2022 žalobcovi bola priznaná náhrada mzdy vo výške 7.299 Eur ako náhradu príjmu za
obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015 (6 x 1216,50 Eur). Na vyplatenie ďalších náhrad príjmu
za ďalšie obdobia zamestnávateľ žalobcu Mesto Vranov nad Topľou zaviazaný nebol.

13. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce - Nároky z neplatného skončenia

pracovného pomeru, v zmysle ktorého ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, pripadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12
mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas
36 mesiacov, resp. ako určil súd. Zamestnávateľ vyplatil v apríli 2019 náhradu mzdy v zmysle § 79 ods.

2 Zákonníka práce za 12 mesiacov (od 1. októbra 2013 - do 30. septembra 2014 vo výške 14.603,28
Eur, z ktorej boli zrazené zákonné odvody do Sociálnej poisťovne, odvody do zdravotnej poisťovne a
bola odvedená daň. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10Cpr/5/2016 zo dňa 17. júla
2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára
2022 bolo Mesto Vranov nad Topľou zaviazané zaplatiť sumu 7.299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie

od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Z uvedenej sumy po zrazení dane z príjmu a povinných
odvodov bola dňa 11. marca 2022 vyplatená suma 4.933,52 Eur. Konštatoval, že na vyplatenie
ďalších náhrad príjmu za ďalšie obdobie Mesto Vranov nad Topľou nebolo zaviazané. Zároveň listom
zo dňa 18. júna 2024 zamestnávateľ Mesto Vranov nad Topľou oznámil žalovanému, že obdobie od 1.
apríla 2015 do 26. marca 2019 nespadá do obdobia vyplatenia náhrad mzdy (ani podľa § 79 ods. 2

Zákonníka práce a ani podľa rozsudku) a za toto obdobie neboli vyplatené príjmy plynúce z neplatne
skončeného pracovného pomeru.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený na základe vystaveného
evidenčného listu od zamestnávateľa Mesto Vranov nad Topľou zo dňa 14. marca 2023 v súvislosti s

vyplatením náhrady mzdy v apríli 2019 v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za 12 mesiacov, od 1.
októbra 2013 - do 30. septembra 2014, a za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Evidenčný
list dôchodkového poistenia vystaveného zamestnávateľom Mesto Vranov nad Topľou dňa 14. marca
2023 považoval za platný a správny.15.Konštatoval,žeobdobieod1.apríla2015do26.marca2019nespadádoobdobiavyplatenianáhrady
mzdyazatotoobdobienebolívyplatenépríjmyplynúcezneplatneskončenéhopracovnéhopomeru.Mal

za to, že ak je v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu náhrada priznaná iba za konkrétne vymedzené
mesiace, náhrada sa rozpočíta pomerne na mesiace, za ktoré bola súdom priznaná a na ostatné
mesiace neplatne skončeného pracovného vzťahu, zamestnávateľ v evidenčnom liste uvedie nulové
vymeriavacie základy.

16. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, posledná veta, náhrada mzdy (v súvislosti
sneplatneskončenýmpracovnýmpomerom)podľaktorejpatrí zamestnancovivsumejehopriemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Po
právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru, by mal zamestnávateľ umožniť
zamestnancovi riadne pokračovať v práci a vyplácať ho mzdou (nie náhradou mzdy).

17. Mal za to, že po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede zo dňa 26. marca 2019 žalobcu
začal zamestnávateľ vykazovať na mesačnom výkaze poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
poistenie od 27. marca 2019 do 31. októbra 2019. Podľa žalovaného sa na obdobie po 26. marci 2019
sa náhrada príjmu priznaná rozhodnutím nevzťahuje, takže ju nie je možné rozpočítavať na dotknuté

obdobie.

18. Citoval ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého prijem z neplatne skončeného
právneho vzťahu (náhrada mzdy) sa rozpočíta na každý mesiac neplatne skončeného pracovného
vzťahu (obdobie od neplatenej výpovede do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede), avšak

zákonodarca podľa žalovaného neuvádza, že pomerne (absentuje spojenie „pomerná časť príjmu“
ako je to v § 139b zákona č. 461/2003 Z. z.). Na obdobie vylúčenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti
od 15. apríla 2019 do 2. júna 2019 sa náhrada mzdy podľa žalovaného nerozpočítava, nakoľko za
uvedené obdobie náhrada nepatrí. Za uvedené obdobie bola vyplácaná náhrada pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, nie mzda z neplatne skončeného pracovného pomeru. V období od 1. októbra 2014 do

31. marca 2015 vymeriavací základ vychádza z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.
13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022 a z aktuálneho evidenčného listu dôchodkového poistenia,
ktorý zamestnávateľ vyhotovil dňa 14. marca 2023.

19. Z uvedených dôvodov námietku žalobcu v súvislosti s nesprávnym započítaním výšky

vymeriavacích základov, kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Mesto Vranov nad Topľou v
období od 1. októbra 2013 do 26. marca 2019 vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že vykonaným
dokazovaním v odvolacom konaní bolo preukázané, že na základe súčasného právneho a skutkového
stavu a predložených listinných dôkazov žalobcovi nebolo možné na nárok na starobný dôchodok
zhodnotiť obdobie od 1. apríla 2015 do 26. marca 2019 ako obdobie dôchodkového poistenia.

20. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa zvýšenia starobného dôchodku len tri roky spätne od dátumu,
kedy bola žiadosť žalobcu doručená Sociálnej poisťovni dňa 31. októbra 2022, žalovaný poukázal na
ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorej dávka
sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo

dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky
spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Správny orgán prvého stupňa sumu
starobného dôchodku určil po preukázaní rozhodujúcich skutočností a v súlade s § 112 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. zvýšil starobný dôchodok od 31. októbra 2019, to znamená tri roky spätne od uplatnenia
nároku na jej zvýšenie. Sociálna poisťovňa tak nemohla konať už od 3. apríla 2019, nakoľko až rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16. februára 2022, ktorý bol rozhodujúci pre
určenie vymeriavacích základov a pre následné zvýšenie sumy starobného dôchodku, stanovil, akú
náhradu príjmu a za aké obdobie bol zamestnávateľ povinný uhradiť. Na základe rozsudku súdu a
v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce zamestnávateľ Mesto Vranov nad Topľou vyhotovil dňa
14. marca 2023 evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorým zamestnávateľ potvrdil vymeriavacie

základy za uvedené obdobia.

21. K rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky č. 4So/75/2009, na ktorý žalobca poukazoval
v odvolaní žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto podľa jeho názoru nejde o prezentovanú rozhodovaciu
prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú
dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je podľa žalovaného potrebné zohľadniť aj právny názor

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra
2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach
vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu,
a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Žalovaný zvýraznil, že inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch
poistencov len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s § 191

ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru
vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

II.
Správna žaloba

22. Správnou žalobou zo dňa 05.11.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 05.11.2024 sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X–II. zo dňa 04.09.2024.
Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

23. Považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa za protizákonné, a bol toho názoru, že týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich
právach. Mal za to, že došlo k naplneniu dôvodov pre ich zrušenie správnym súdom, a to podľa §
191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP.

24. Predmetom administratívneho konania bolo prepočítanie výšky starobného dôchodku žalobcu po
zhodnotení doby trvania pracovného pomeru, za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru od
dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je obdobím sociálneho poistenia (nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia, ….) v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.

25. Žalobca zvýraznil, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nie sú protizákonné z dôvodu,
že došlo k chybnému zvýšeniu sumy starobného dôchodku o chybnú hodnotu %, ale za chybnú a
protizákonnú považuje základnú sumu dôchodku (priznanú dňa 6.1.2016), ktorá sa zvyšuje o príslušnú
hodnotu percenta (%). Keďže je chybná základná suma dôchodku, ktorá sa zvyšuje, tak je podľa žalobcu

následne chybné aj samotné zvýšenie sumy dôchodku (nie percento zvýšenia, ale výsledná zvýšená
suma dôchodku).

26. Mal za to, že Sociálna poisťovňa za toto obdobie dôchodkového poistenia žalobcovi stanovila
nesprávny započítateľný vymeriavací základ a z toho dôvodu nesprávne zvýšila starobný dôchodok

žalobcu. Zamestnávateľ žalobcu, Mesto Vranov nad Topľou, dňa 03.04.2019 zrušil odhlášku z poistenia
žalobcu a Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, spolu s odhláškou doručil aj právoplatné
rozhodnutie súdu, že pracovný pomer žalobcu, ako zamestnanca u zamestnávateľa naďalej trvá, čiže
sociálne poistenie sa za toto obdobie považuje podľa žalobcu za neprerušené podľa zákona č. 461/2003
Z. z.

27. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že zo zákona č. 461/2003 Z. z. a tiež z metodického
usmerneniaSociálnejpoisťovne(verejnedostupnénawebovejstránkeSociálnejpoisťovne)kpovinnosti
zamestnávateľa viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia vyplýva, že od dňa 01.01.2015
Sociálna poisťovňa zvyšuje starobné dôchodky za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení

podmienok nároku na starobný dôchodok počas poberania alebo bez poberania tohto dôchodku alebo
jeho časti ex offo od 1. januára kalendárneho roka - bez splnenia podmienky zániku dôchodkového
poistenia. To podľa jeho názoru znamená, že žalobcovi taký nárok vznikol už pred dňom 03.04.2019,
pričom Sociálna poisťovňa už dňa 03.04.2019 zistila, že žalobca má nárok na zhodnotenie obdobia od
dňa 01.10.2013 do dňa 05.01.2016 už priznaného dôchodku (dňa 06.01.2016) a tiež na zhodnotenie

obdobia od dňa 06.01.2016 do dňa 26.03.2019 na zvýšenie starobného dôchodku za obdobie
dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku.28. Podľa žalobcu správne orgány rozhodli nesprávne, pretože žiadosť žalobcu posudzovali nesprávne,
diametrálne odlišne od toho, čoho sa žalobca domáhal – zhodnotenie dôchodku z dôvodu trvania
pracovného pomeru a dôchodkového poistenia za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru

a započítanie správnych započítateľných vymeriavacích základov patriacich žalobcovi za dané obdobie.
Žalobca totiž nežiadal zhodnotiť dôchodok preto, že mu bola vyplatená časť náhrady jeho funkčného
platu za obdobie od dňa 01.10.2013 do dňa 31.03.2015, ani z dôvodu nevyplatenia náhrady príjmu z
neplatne skončeného pracovného pomeru.

29. Keďže vymeriavací základ je závislý od výšky príjmu vyplývajúceho z pracovného vzťahu, a ten
určuje zamestnávateľ (u žalobkyne platovým dekrétom), žalobca dňa 03.11.2023 správnemu orgánu
prvého stupňa predložil platový dekrét zo dňa 31.05.2013 na preukázanie, od ktorého právneho predpisu
je závislá výška a zloženie jej funkčného platu/mzdy/príjmu (plat sa valorizuje na základe platných
Nariadení vlády SR k zákonu č. 553/2003 Z. z.) a akú výšku jej zamestnávateľ od dňa 01.06.2013 určil.
Tento však žalobcom predložený platový dekrét ako doklad/dôkaz v rozhodnutí ani nespomína, napriek

tomu, že je rozhodujúci pre toto konanie, pretože vymeriavacím základom na platenie poistného za
každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru je náhrada príjmu podľa § 79 ods.
1 Zákonníka práce.

30. Citoval viaceré rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2020 zo dňa
26.05.2021) a konštatoval, že z uvedených rozhodnutí súdov vyplýva, že platový dekrét je tak
dôkazom na účely určenia správneho započítateľného vymeriavacieho základu, ako aj iné dôkazy
a pokiaľ je medzi údajmi rozpor, žalovaný sa s tým musí vysporiadať. Týmto rozporom pri určení
započítateľného vymeriavacieho základu pre zvýšenie dôchodku žalobcu sa žalovaný podľa názoru

žalobcu nevysporiadal.

31.Poukázaltiežnatúskutočnosť,žežalovanývkonanínespochybnil,žeobdobieneplatneskončeného
pracovného pomeru od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, nie je obdobím dôchodkového poistenia.
Žalobca na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru späť získal status

zamestnanca aj v období od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019, preto má nárok na hodnotenie celej
doby jeho poistenia, ktorú taktiež späť získal. Napriek tomu, žalovaný pre účely rozhodnutia o nároku
žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., bez právneho dôvodu
vylúčil obdobie od dňa 01.04.2015 do dňa 26.03.2019 z obdobia povinného dôchodkového poistenia. V
rozhodnutiach však neuviedol ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého takto rozhodol.

32. Žalobca zároveň zvýraznil, že ak pracovný pomer zamestnanca trvá, pri určení vymeriavacieho
základunaúčelyurčeniazapočítateľnéhovymeriavaciehozákladu niejeprávnevýznamnénevyplatenie
mzdy. Tento právny názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.12.2018, č. k.
9So/81/2017, uvedený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR (pod R 60/2019). Obdobie

neplatne skončeného pracovného pomeru podľa žalobcu nie je možné vylúčiť z obdobia dôchodkového
poistenia v zmysle § 140 zákona č. 461/2003 Z. z., preto nie je možné nezapočítať vymeriavací základ
podľa pracovnej zmluvy za obdobie od dňa 01.10.2013 do dňa 26.03.2019 pre zvýšenie starobného
dôchodku žalobcu.

33. Poukázal na rozpornosť so zákonom č. 461/2003 Z. z., a tiež s metodickým usmernením Sociálnej
poisťovne k povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia, kde v bode
X.X.X.X. Vymeriavací základ z neplatne skončeného právneho vzťahu je uvedené, že ak súd rozhodol
o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za
každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu je časť príjmu plynúceho z neplatne

skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac.

34. Na základe vyššie uvedeného a ustálenej judikatúry mal za preukázané, že SP pri určení
započítateľných vymeriavacích základov za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru
žalobcu konal vo veci nezákonne, keď žalobcovi správne nezhodnotila celé toto obdobie dôchodkového

poistenia.

35. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa nesprávne právne posúdil žiadosť žalobcu, keď späť
získanú celú dobu poistenia za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru neposudzoval zpohľadu trvania poistenia, ale z pohľadu vyplatenia náhrady príjmu a pritom presadzuje právny názor
o tom, že vymeriavací základ podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. určí zamestnávateľ, a že tento
vymeriavací základ je iba zhodný s tým, čo bolo zamestnancovi priznané súdom v súdnom konaní o

náhradu príjmu pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnanca. Považoval za zrejmé, že pri
určovaní vymeriavacieho základu sa vždy musí zohľadňovať to, na čo má zamestnanec nárok (právo)
- podľa pracovnej zmluvy a podľa právneho predpisu.

36. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4So/75/2009, rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 28.05.2009, č. k. 4Sžso/28/2008, uvedený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR (pod R 9/2010) a uviedol, že Sociálna poisťovňa zo zákona bola povinná pred vydaním samotného
rozhodnutia o nároku žalobcu na prepočítanie (zvýšenie sumy) starobného dôchodku v spolupráci so
žalobcom a jej zamestnávateľom zistiť správny započítateľný vymeriavací základ, z ktorého malo byť
zaplatené poistné na sociálne poistenie aj za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru (celé
obdobiejeobdobímpoistenia),ako zamestnancaanemohlasauspokojiťlensneúplnealebonesprávne

vyplneným hlásením zamestnávateľa – evidenčným listom dôchodkového poistenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

37. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych
dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia.

38. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že námietky

žalobcu považuje za nedôvodné.

IV.
Replika žalobcu

39. Žalobca v plnom rozsahu odkázal na obsah podanej žaloby, na ktorej naďalej zotrval v celom
rozsahu.

40. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

44. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

45. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.46. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1.
januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých šesť (resp. deväť) mesiacov
kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

48. Podľa § 82 ods. 3 (resp. ods. 4) zákona o sociálnom poistení na zvýšenie dôchodkovej dávky
je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku
vyplácaní ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

49. Podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských

cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané
štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo
dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia,
na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

50. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva
zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem
príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,
príspevkovnadoplnkovédôchodkovésporenie,ktoréplatízamestnávateľzazamestnanca.Vymeriavací

základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom
zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ
zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto
zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa
právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

51. Podľa prvej vety § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnávateľa je
vymeriavací základ jeho zamestnanca.

52. Podľa § 139a zákona o sociálnom poistení, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho

vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

53. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

54. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

VI.
Konanie pred správnym súdom55. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“)vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach(§199anasl.SSP)preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívnehokonania,ktorépredchádzaloichvydaniuadospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcu
nie je dôvodná, a preto ju zamietol § 199 ods. 3 v spojitosti s § 190 SSP.

56. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.01.2026, ktorého sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu, žalobca a žalovaný. Ako právny zástupca žalobcu, tak aj žalovaný odkázali na svoje doterajšie
písomné vyjadrenia.

57. Vzhľadom na to, že dňa 27.01.2026 sa uskutočnilo aj pojednávanie tých istých účastníkov vedené
pred správnym súdom pod sp. zn. 6Sas/18/2024 (ktoré bezprostredne predchádzalo pojednávaniu v tu
prejednávanej veci – pozn. správneho súdu) právny zástupca žiadal, aby jeho prednes z uvedenej veci

bol zároveň z dôvodu hospodárnosti zahrnutý aj do prednesu v tomto konaní, v ďalšom sa venoval
už len doplneniu týchto skutočností. Právny zástupca žalobcu odkázal na svoje doterajšie písomne
prednesy a v rámci svojho prednesu sa predovšetkým venoval výkladu § 139a zákona o sociálnom
poistení, predovšetkým pojmu „...časť príjmu plynúceho“. Nesúhlasil s tým, že sa jedná len o príjem
reálne vyplatený alebo len o ten príjem, ktorý je uvedený v rozhodnutí súdu, ktorým súd rozhoduje

o nároku žalobcu, teda zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer a ktorým súd
rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru.
Mal za to, že žalobca mal v období od 1. októbrom 2013 do 26. marcom 2019 nárok na odmenu v
zmysle prílohy zákona o odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme a to z
titulu výkonu práce vo verejnom záujme z dôvodu s poukazom na jeho pracovnú zmluvu a rozhodnutie

súdu, ktorý hovorí, že tá výpoveď, čo ju žalobca dostal je neplatná. Nesúhlasil s princípom zásluhovosti,
princípom zúčastňovania sa na sociálnom poistení a princípom povinnosti mať zaplatené odvody, mať
zaplatenévšetkyfinančnénároky,ktoréSociálnapoisťovňauplatňujeavnímaaktoréSociálnapoisťovňa
spravodlivo podľa zákona pýta od určitého subjektu, a to s ohľadom na to, že všetky tieto povinnosti
sa netýkajú žalobcu, ale týkajú sa jeho zamestnávateľa. Bol toho názoru, že nemôžeme sankcionovať

žalobcu za to, čo malo alebo nemalo spraviť mesto Vranov nad Topľou. Konštatoval, že občan má právo
sa zúčastňovať sa na sociálnom poistení vychádzajúc z toho, že tento paragraf hovorí nie o povinnosti
poistenca, ale o povinnosti zamestnávateľa, teda mesta Vranov nad Topľou jeho subjektu. Považoval
výklad žalovaného, v zmysle ktorého má žalobca nárok na dávku sociálneho zabezpečenia len v tom
rozsahu v akom si zamestnávateľ žalobcu splnil svoju povinnosť uhradiť za žalobcu ako zamestnanca

svoje odvodové povinnosti (príjmy žalovaného, ktoré boli zamestnávateľom žalobcu reálne zaplatené),
za príliš reštriktívny. Nesúhlasil s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/209/2022,
pričom konštatoval, že žalobca nemôže byť jediným zamestnancom v SR, ktorá nemá právo ani na
mzdu, lebo je pripravený pracovať, ale zamestnávateľ mu nič nepridelí a nemá mať ani právo na náhradu
mzdy z tohto dôvodu, a tým pádom nemá právo byť zúčastnený na sociálnom poistení, pretože jeho

príjem plynúci je nulový a má mať vymeriavací základ nulový.

58. Zástupca žalovaného na pojednávaní (v tu prejednávanej veci v spojitosti s vyjadrením na
predchádzajúcom pojednávaní pod. sp. zn. 6Sas/18/2024) odkázal na svoje doterajšie písomné
prednesy. Mal za to, že právny zástupca žalobcu poukázal na iné skutkové prípady, ktoré absolútne

nesúvisia s danou situáciou, nakoľko žalobca mal jednak zamestnávateľom uhradenú náhradu mzdy za
obdobie 12 mesiacov a následne mal priznanú náhradu mzdy za obdobie 6 mesiacov súdom, čiže z
týchto náhrad Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok vychádzala.
Podkladom pre toto bol aj evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý vypracoval zamestnávateľ.
Nesúhlasil ani s argumentáciou, že by Sociálna poisťovňa v danej veci mala pri výpočte starobného

dôchodku vychádzať z nejakých fiktívnych súm príjmu, ktorý nebol priznaný ani súdom. Súd môže
priznať náhradu príjmu za obdobie dlhšie ako 6 mesiacov až za obdobie 36 mesiacov v konaní o náhrade
príjmu pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a súd okresný a následne aj krajský rozhodol o
náhrade príjmu v rozsahu 6 mesiacov. Zvýraznil, že predmetom preskúmavania dôvodnosti správnej
žaloby v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bola zvýšená

suma starobného dôchodku za obdobie získania ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia.

59. Na návrh právneho zástupcu žalobcu a so súhlasom súdu sa vyjadril na pojednávaní
(predchádzajúcom pojednávaní pod sp. zn. 6Sas/18/2024) aj žalobca, ktorý poukázal na tú skutočnosť,že od 01.08.2006 zákonodarca zrušil odkazy na § 77 až 80 Zákonníka práce, čím zrušil obmedzenie
náhrady príjmu podľa rozhodnutia súdu.

VII.
Právny názor správneho súdu

60. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa

04.09.2024, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán
potvrdeným rozhodnutím podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný
dôchodok žalobcu na sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020, podľa § 82 a § 293dx zákona o
sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu 694,- Eur mesačne od 01.01.2021, podľa

§ 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu 703,10 Eur mesačne
od 01.01.2022, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu
786,10 Eur mesačne od 01.001.2023, podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný
dôchodok žalobcu na sumu na sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023, podľa § 82, § 293gb ods.
1 a § 293gc ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu na sumu

900,90 Eur mesačne od 01.01.2024.

61. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca správnou žalobou namieta nesprávne právne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP) a

že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1
písm. f) SSP).

62.Akovyplývazpredloženéhoadministratívnehospisupredloženéhožalovanýmopriznanístarobného

dôchodku a jeho výške bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 6. januára 2016 priznaný starobný dôchodok v
sume 593,40 Eur mesačne. Následne však u žalobcu došlo k zmene, ktorá mala vplyv na stanovenie
výšky jeho priznaného starobného dôchodku. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.

zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
21CoPr/7/2018-592 zo dňa 26. februára 2019 bolo rozhodnuté tak, že písomná výpoveď z pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 2. januára 2013, doručená žalobcovi dňa 12. júna 2013,
je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá naďalej. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
dňa 26. marca 2019. Dňa 27.05.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené stanovisko

zamestnávateľa, v ktorom uvádza, že žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 2
Zákonníka práce za 12 mesiacov (október 2013 až september 2014). Za obdobie neplatného skončenia
pracovného pomeru zamestnávateľ žalobcovi vykázal na tlačive Výkaz poistného a príspevkov za
mesiac apríl 2019 vymeriavacie základy za mesiace október 2013 až september 2014 vo výške 1.216,94
Eur za každý mesiac. Vo Výkaze poistného a príspevkov za mesiac marec 2022 zamestnávateľ vykázal

žalobcovi vymeriavacie základy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru za mesiace
október 2014 až marec 2015 vo výške 1.216,50 Eur za každý mesiac, keďže rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa 16.02.2022 bol zamestnávateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 7.299
Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015. Z rozsudkov Okresného súdu Poprad

sp. zn. 10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoPr/1/2022 zo dňa
16.02.2022 vyplynulo, že žalobca podaním zo dňa 18.02.2020 zobral žalobu o náhradu funkčného platu
anárokovzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeručodosumy14796,38Eursčasťoupríslušenstva
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, keďže uznal vyplatenie náhrady mzdy zamestnávateľom
za mesiace október 2013 až september 2014. V zmysle opravného Výkazu poistného a príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie za obdobie marec 2022 zamestnávateľ vykázal vymeriavacie základy u
žalobcu za obdobie od apríla 2015 do marca 2019 v hodnote 0 Eur, z ktorého dôvodu bol zistený denný
vymeriavací základ žalobcu 0 Eur. Zamestnávateľ doručil dňa 28.10.2019 správnemu orgánu prvého
stupňa registračný list FO - odhláška, ktorým oznámil zánik poistného vzťahu zamestnanca (žalobcu)dňom 31.10.2019. Na vyplatenie ďalších náhrad príjmu za ďalšie obdobia zamestnávateľ zaviazaný
nebol.

63. V dôsledku uvedených zmien žiadal žalobca (žiadosťou zo dňa 31. októbra 2022) o prepočítanie
výšky starobného dôchodku po zhodnotení doby trvania pracovného pomeru, za celé obdobie neplatne
skončeného pracovného pomeru od dňa 1.10.2013 do dňa 26.03.2019, ktoré je podľa žalobcu obdobím
sociálneho poistenia v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.

64. Správny orgán prvého stupňa o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I.
zo dňa 26.06.2024 tak, že od 31. októbra 2019 zvýšil sumu starobného dôchodku žalobcu na sumu
653,40 Eur mesačne. Vychádzal pritom z ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
(zvýšenie starobného dôchodku najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na jeho zvýšenie, t. j. od
doručenia žiadosti žalobcu o prepočet dôchodku) a pri určení výšky takto zvýšenej sumy starobného
dôchodku vychádzal z vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje

zamestnávateľ - na základe vystaveného evidenčného listu od zamestnávateľa Mesto Vranov nad
Topľou v súvislosti s vyplatením náhrady mzdy v apríli 2019 v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za 12
mesiacov (od 1. októbra 2013 - do 30. septembra 2014 vo výške 14.603,28 Eur) a za použitia rozsudku
Okresného súdu v Poprade č. 10Cpr/5/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13CoPr/1/2022,ktorýmboloMestoVranovnadTopľouzaviazanézaplatiťžalobcoviďalšiunáhradumzdy

vo výške 7.299,- Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015. Za obdobie
od1.apríla2015do26.marca2019nebolivyplatené príjmyplynúcezneplatneskončenéhopracovného
pomeru, keďže uvedené obdobie nespadá do obdobia vyplatenia náhrady mzdy.

65. Následne správny orgán prvého stupňa valorizačným rozhodnutím č. 556 006 7161 0 - II. zo dňa

26.06.2024 podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobcovi sa
zvyšuje starobný dôchodok, a to na sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020, na sumu 694,00 Eur
mesačneod01.01.2021,nasumu703,10Eurmesačneod01.01.2022,nasumu786,10Eurmesačneod
1.1.2023, na sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023, na sumu 900,90 Eur mesačne od 01.01.2024.

66. Pre komplexné vysvetlenie žalôb podaných žalobcom. Žalobca správnemu súdu doručil dňa
05.11.2024 celkom tri správne žaloby o preskúmanie rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.09.2024, pričom
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. (konanie vedené pod sp. zn. 6Sas/18/2024) sa týkalo zvýšenia
starobného dôchodku podľa § 65, 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 31. októbra 2019
(a teda za obdobie 3 roky spätne ku dňu doručenia žiadosti správnemu orgánu prvého stupňa), v poradí

druhé konanie – o preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II. (v tú prejednávanej
veci vedené pod sp. zn. 6Sas/16/2024) sa týka preskúmania tzv. valorizačného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ktorým bol zvýšený starobný dôchodok žalobcu od 01.01.2020, 01.01.2021, 01.01.2022,
01.01.2023 a od 01.01.2024 a v poradí tretie konanie – o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X- III. (vedené pod sp. zn. 6Sas/17/2024) sa týka preskúmania rozhodnutia o zúčtovaní trinásteho

dôchodku, ktorý bol priznaný žalobcovi vo vyššej miere ako mu patril. Správny súd zdôrazňuje,
že vo všetkých troch konaniach správna žaloba obsahuje tie isté právne argumenty a námietky.
V preskúmavanej veci žalobca uvedené odôvodnil tým, že „keďže je chybná základná suma dôchodku,
ktorá sa zvyšuje, tak je podľa žalobcu následne chybné aj samotné zvýšenie sumy dôchodku (nie
percento zvýšenia, ale výsledná zvýšená suma dôchodku).“

67. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je iba tzv. valorizačné rozhodnutie
žalovanéhoonavýšenískôrpriznanéhostarobnéhodôchodku,ktorévdôvodochrozhodnutiapreurčenie
sumy zvýšenia dôchodkových dávok žalobcu od 01.01.2020, 01.01.2021, 01.01.2022, 01.01.2023 a od
01.01.2024 vychádzalo z vtedy platnej právnej úpravy ustanovenia § 82 zákona o sociálnom poistení

ustanovujúceho sumu navýšenia dôchodkových dávok. V konaní o správnej žalobe sa preskúmava
zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému správna žaloba smeruje. Predmet správnej žaloby
je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním v správnom konaní.
Predmetom napadnutého rozhodnutia bolo zvýšenie starobného dôchodku podľa § 82 (za použitia §
293dx, § 293fzc, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1) zákona o sociálnom poistení a tým bol vymedzený

predmet konania pred správnym súdom.

68. Podľa judikatúry v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia je predmet konania vymedzený
samotným preskúmavaným rozhodnutím (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžsk/50/2019, prípadne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 661/2020).
Možnosťou zaoberať sa výpočtom dôchodkovej dávky v konaní, v ktorom je predmetom rozhodnutie o
jej zvýšení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal tiež v rozsudkoch pod sp. zn. 9Sžsk/52/2018,

9So/85/2017, 7Sžso/25/2012, pričom správny súd sa v tomto prípade nemá dôvod od prijatého záveru
odkloniť.

69. V prerokúvanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného (a správneho orgánu
prvéhostupňa),ktorýmrozhodolozvýšení(valorizácii)priznanýchdôchodkovýchdávokžalobcu.Úlohou

a zároveň povinnosťou správneho súdu teda bolo posúdiť správnosť, a tým zákonnosť priznanej výšky
valorizácie (ktorú žalobca vôbec nenamieta). Avšak vzhľadom na to, že všetky tri vyššie uvedené
rozhodnutia žalovaného, ktoré správny súd preskúmava boli vydané v jeden deň, t. j. dňa 04.09.2024
a proti všetkým trom rozhodnutiam podal žalobca najprv odvolanie v správnom konaní a následne
aj správne žaloby, správny súd pristúpil k prieskumu v širšom rozsahu, teda preskúmal okrem výšky
žalobcovi priznanej valorizácie aj prepočet sumy priznaného zvýšeného dôchodku a žalobné námietky,

ktoré sa viažu na konanie vedené pred správnym súdom pod sp. zn. 6Sas/18/2024.

70. Pokiaľ ide o samotný prepočet výšky starobného dôchodku žalobcu, tento vykonal správny orgán
prvého stupňa v spojitosti so žalovaným v rozhodnutí (č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 04.09.2024) vecne
správne, a preto správny súd na tento odkazuje. Ako vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia

k 6. januáru 2016, teda k rozhodnému dňu kedy žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie
starobného dôchodku, žalobca získal 16 137 (teda 44 rokov a 77 dní) obdobia dôchodkového poistenia.
Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca získal náhradnú dobu
podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 110 dní, v
kalendárnom roku 1985 43 dní, v kalendárnom roku 1986 36 dní, v kalendárnom roku 1988 17 dní, v

kalendárnom roku 1989 9 dní, patrila žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového
bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia
je 40,6564. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 11 627 dní dôchodkového poistenia, to
znamená 31,8548 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel
úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný

osobný mzdový bod, je 1,2764. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške,
z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016 započítava 68 %. V súlade s
uvedenýmjehodnotapriemernéhoosobnéhomzdovéhobodu1,2680.Kudňuvznikunárokunastarobný
dôchodok, k 6. januáru 2016, tak žalobca získal 16 137 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely

výpočtu starobnéhodôchodkuje44,2110rokovdôchodkovéhopoistenia.Aktuálnadôchodkováhodnota
platná k 6. januáru 2016 je 10,9930 Eur. Sumu starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového
poisteniadovznikunárokuna starobnýdôchodokjetakvovýške616,30Eurmesačne,určenáakosúčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty (Priemerný osobný mzdový bod 1,2680 x 44,2110 rokov obdobia dôchodkového poistenia x

aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 = 616,30 Eur mesačne). Suma starobného dôchodku sa
ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania
dôchodku o 1,90 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a)
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z.) na 618,20
Eur mesačne. Od 1. januára 2017 sa zvýšila o 1,97044680 Eur mesačne za obdobie dôchodkového

poistenia od 6. januára 2016 do 12. apríla 2016, podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č.
461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovsazvýšilaod1.januára2017o8,20Eurmesačnena628,40
Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa zvýšila od
1. januára 2018 o 8,40 Eur mesačne na 636,80 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov sa suma starobného dôchodku zvýšila od 1. januára 2019 o 2,6 %,

čo je o 16,60 Eur mesačne, na 653,40 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku tak predstavuje sumu
657,30 Eur mesačne ako súčet súm 653,40 Eur a 3,87128879 Eur, ktorá suma zvýšeného starobného
dôchodku zodpovedá sume priznanej žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným.

71. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že na účely valorizácie dôchodkových dávok podľa § 82

zákona o sociálnom poistení vychádza správny orgán prvého stupňa zo sumy dôchodkovej dávky,
vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa suma dôchodkovej dávky zvyšuje (§ 82 ods.
1 zákona o sociálnom poistení „Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sazvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku. Sumu starobného dôchodku teda žalovaný neprepočítava nanovo.

72. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nie sú protizákonné z dôvodu,
že došlo k chybnému zvýšeniu sumy starobného dôchodku o chybnú hodnotu %, ale za chybnú
a protizákonnú považuje základnú sumu dôchodku (priznanú dňa 06.01.2016), ktorá sa zvyšuje o
príslušnú hodnotu percenta (%). Keďže je podľa jeho názoru chybná základná suma dôchodku, ktorá

sa zvyšuje, tak je podľa žalobcu následne chybné aj samotné zvýšenie sumy dôchodku (nie percento
zvýšenia, ale výsledná zvýšená suma dôchodku).

73. Správny súd nezistil, že by správny orgán prvého stupňa pri zvyšovaní sumy dôchodkových dávok
pre rok 2020-2024 pochybil, keď
- podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na

sumu 676,40 Eur mesačne od 01.01.2020,
- podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu 694,-
Eur mesačne od 01.01.2021,
- podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu 703,10 Eur
mesačne od 01.01.2022,

- podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu 786,10 Eur
mesačne od 01.01.2023,
- podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok žalobcu na sumu na
sumu 869,50 Eur mesačne od 01.07.2023,
- podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšil starobný dôchodok

žalobcu na sumu na sumu 900,90 Eur mesačne od 01.01.2024.

74. Suma starobného dôchodku bola najprv preskúmavaným rozhodnutím žalovaného podľa § 82 a
§ 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená (o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov) od 1. januára 2020 o 2,9 %, čo je o 19,10 Eur mesačne, na 676,40 Eur

mesačne, od 1. januára 2021 o 2,6 %, čo je o 17,60 Eur mesačne, na 694,00 Eur mesačne a podľa § 82
zákona č. 461/2003 Z. z. bola zvýšená od 1. januára 2022 o 1,3 %, čo je o 9,10 Eur mesačne, na 703,10
Eur mesačne, od 1. januára 2023 o 11,8 %, čo je o 83 Eur mesačne, na 786,10 Eur mesačne a podľa § 82
a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. bola zvýšená od 1. júla 2023 o 10,6 %, čo je o 83,40 Eur mesačne,
na 869,50 Eur mesačne a podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bola

zvýšená od 1. januára 2024 o 3,6 %, čo je o 31,40 Eur mesačne, na 900,90 Eur mesačne. Percento
zvýšenia dôchodku je určené podľa § 82 ods. 1 písm. b), § 293gb ods. 1, § 293gc ods. 1 a vzorca
uvedeného v prílohe č. 4a k zákonu č. 461/2003 Z. z., pričom vzorec zohľadňuje mimoriadne zvýšenie
dôchodku o 10,6 % v roku 2023. Pri výpočte percenta zvýšenia dôchodku vyplácaného k 1. januáru
2024 sa vychádza z percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov

vykázaného štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2023, ktoré je 14,5 %.

75. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa pri výpočte zvýšenia dôchodku vychádzal
z platných právnych predpisov a iný výpočet ani nebol možný.

76. V ďalšom sa správny súd venuje žalobným námietkam uvádzaným v správnej žalobe.

77. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta predovšetkým nesprávne
určený započítateľný vymeriavací základ patriacich žalobcovi za dané obdobie a z toho dôvodu
nesprávne zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti žiadal o zhodnotenie

celého obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru, t. j. od 1. októbra 2013 do 26. marca
2019 a zhodnotenie žalobcom vypočítaných vymeriavacích základov (mesačných funkčných platov) v
predmetnom období pri prepočte jeho starobného dôchodku. Mal za to, že vymeriavací základ je závislý
od výšky príjmu vyplývajúceho z pracovného vzťahu, a ten určuje zamestnávateľ u žalobcu platovým
dekrétom, preto pri určení vymeriavacieho základu žalobcu mal vychádzať z platového dekrétu, ktorý

žalobca v konaní predložil. V tej súvislosti namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,
ktorýsatýmtovôbecnezaoberal.Taktiežnamietalajto,žesumastarobnéhodôchodkumalabyťzvýšená
od skoršieho dátumu, nakoľko nárok žalobcovi vznikol už pred 03.04.2019 (kedy boli správnemu orgánuprvého stupňa doručené právoplatné rozhodnutia súdov o tom, že pracovný pomer u zamestnávateľa
žalobcu naďalej trvá).

78. V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukazuje na zákonné ustanovenie § 139a zákona
o sociálnom poistení, ktoré upravuje vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatného skončenia
právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne

skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

79. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pojem vymeriavací základ vymedzuje predovšetkým
§ 138 zákona o sociálnom poistení. Podľa odseku 1 ide najmä o príjem plynúci zo zárobkovej
činnosti zamestnanca, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Takýmto príjmom je

predovšetkým mzda vyplatená podľa § 118 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie
§ 139a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia
právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac
neplatne skončeného právneho vzťahu je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; aj na takýto

vymeriavací základ sa použijú niektoré odseky § 138.

80. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 7Ssk/209/2022, ktorý sa zaoberal výkladom § 139a zákona o sociálnom poistení a ktorý je plne
aplikovateľný aj na prejednávanú vec: „ ... 14. Ustanovenie § 139a bolo do zákona č. 461/2003 Z.

z. vložené novelou vykonanou zákonom č. 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2006. Touto
novelou sa zároveň vypustila náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru z ustanovenia
§ 138 ods. 1 písm. c) cit. zák. Podľa dôvodovej správy (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné
obdobie, tlač 1518) bolo cieľom tejto zmeny zjednotiť zahŕňanie týchto náhrad do vymeriavacieho
základu bez ohľadu na to, či sa náhrada zamestnancovi vyplatila počas trvania pracovného pomeru

alebo až po jeho skončení. V dôsledku toho je tak toto ustanovenie špeciálnou právnou normou, ktorá
upravuje posudzovanie týchto náhrad ako vymeriavacieho základu. Zo znenia uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že vymeriavací základ sa má určiť osobitne za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného
pracovného pomeru. Pritom týmto vymeriavacím základom má byť časť príjmu pripadajúca na jeden
kalendárny mesiac. Takto jazykovo vyjadrenú normu je možné vykladať najmenej dvoma spôsobmi:

predovšetkým možno dospieť k záveru, že priznaná náhrada (ako príjem plynúci z neplatného skončenia
pracovného pomeru) sa má rozpočítať na každý mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru. Proti
tomuto záveru však svedčí predovšetkým to, že samo znenie § 139a nepoužíva formuláciu „pomerná"
časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac, ale hovorí len o časti. Preto je možný aj taký
výklad, že pri určení vymeriavacieho základu za určitý kalendárny mesiac sa má zistiť, aká časť celkovej

náhrady mzdy bola priznaná práve vzhľadom na posudzovaný kalendárny mesiac.

81. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad normy doplniť aj
inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematickým zaradením a účelom normy (porov.
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a

ďalšie). Citované ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. samo neupravuje podmienky nároku
na náhradu mzdy (ako príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu), ale na tento nárok
len nadväzuje. Samotný tento nárok upravuje ustanovenie § 79 Zákonníka práce, ktorého znenia
prechádzalo rôznymi novelizáciami, no podľa ktorého v zásade platilo a platí, že ak zamestnávateľ
dal neplatnú výpoveď alebo neplatne okamžite skončil pracovný pomer a zamestnanec oznámil, že

trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer sa (zásadne) nekončí, ak súd (z určitých dôvodov)
nerozhodne inak. Zamestnávateľ je (zásadne) povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku, a to odo dňa, kedy zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení
pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa takto mala poskytnúť náhrada mzdy, presiahne určitý

počet mesiacov, mohol súd náhradu mzdy za presahujúci čas nepriznať. ...“.

82. Z vyššie uvedeného rozhodnutia pre danú vec vyplýva relevantný záver, že pojem „príjem plynúci
z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi“ je potrebné chápať vovýzname náhrada mzdy. Tento záver vyslovil najvyšší správny súd ako všeobecne platný, vyplývajúci z
právnej úpravy Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení. Z ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka
prácetaktiežvyplýva,žemzdasaposkytujeažvtedy,akbolaprácazostranyzamestnancaužvykonaná,

inak by nebol naplnený definičný znak mzdy, že ide o mzdu „za vykonanú prácu“. Pri neplatnom skončení
pracovného pomeru sú nároky z neho vyplývajúce iné ako mzda. Upravené sú v § 79 Zákonníka práce
explicitne ako „náhrada mzdy“ („Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. -
odsek 1, druhá veta“). Za mzdu pritom podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nemožno považovať náhradu
mzdy.D.takniejenárokomvyplývajúcimzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru.Pokiaľbyžalobca

začal opätovne vykonávať prácu, už by mu neprináležala náhrada mzdy, ale priamo mzda a nešlo by o
nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru.

83. Je preto nedôvodná požiadavka žalobcu, aby ako vymeriavací základ bola zobratá fiktívna
(nevyplatená) mzda vyplývajúca z jeho platového dekrétu. Jednak žalobca v predmetnom období prácu
u zamestnávateľa fakticky nevykonával, a preto nemá nárok na mzdu podľa pracovnej zmluvy (ak by

prácu vykonával a mal by z tohto titulu nárok na mzdu, vymeriavací základ by sa spravoval § 138
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nie § 139a zákona o sociálnom postení) a keďže súd rozhodol o
neplatnosti skončenia právneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom, vymeriavací základ v zmysle
§ 139a zákona sociálnom poistení môže byť iba vyplatená náhrada mzdy ako jediný príjem plynúci z
neplatného skončenia pracovného pomeru.

84.Žalobcanapojednávanínamietal,že§79ods.1a2nemalibyťvôbecpoužité,nakoľkood01.08.2006
zákonodarca zrušil odkazy na § 77 až 80 Zákonníka práce, čím zrušil obmedzenie náhrady príjmu podľa
rozhodnutia súdu. S uvedeným konštatovaním sa správny súd nestotožňuje. Aj napriek skutočnosti, že
skutočne novelou účinnou od 01.08.2006 boli zrušené priame odkazy v zákone o sociálnom poistení na

§ 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné konštatovať, že § 139a zákona o sociálnom poistení, ktorý je
špeciálnouprávnounormou,ktoráupravujeposudzovanienáhrady mzdy ako vymeriavacieho základu,
sám neupravuje podmienky nároku na náhradu mzdy (ako príjmu plynúceho z neplatne skončeného
právneho vzťahu), ale na tento nárok len nadväzuje. Preto je potrebné vychádzať z tej právnej úpravy,
ktorá tento nárok upravuje. Týmto hmotnoprávnym ustanovením je § 79 Zákonníka práce. Preto správny

orgán prvého stupňa ako aj žalovaný konali správne, keď v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa
aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného aplikovali ustanovenie § 79 Zákonníka práce.

85. Žalobca taktiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/209/2022 žiadal aplikovať
na prejednávanú vec, avšak v inej jeho časti, a to pokiaľ vyslovil, že evidenčné listy dôchodkového

poistenia nie sú bezvýhradne záväzné a pokiaľ z iných dôkazov vyplývajú iné skutkové závery, je
potrebné ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti a zaoberať sa o rozporom medzi nimi. V danom prípade
však nebol preukázaný rozpor medzi evidenčnými listmi dôchodkového poistenia a rozsudkami súdu
o priznaní náhrady mzdy. Naopak, evidenčné listy boli vyhotovené podľa odôvodnení týchto rozsudkov
a boli s nimi v súlade. Preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej z tohto dôvodu. Rovnako

aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2020 (na ktorý žalobca v správnej žalobe taktiež
poukazoval) bol zistený rozpor medzi evidenčným listom dôchodkového poistenia a inými dôkazmi.
Keďže v tu prejednávanej veci takýto rozpor zistený nebol, ani tento rozsudok nie je na prejednávanú
vec aplikovateľný.

86. V tejto súvislosti žalobca zároveň namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré sa vôbec nezaoberali žalobcom predloženým platovým dekrétom na preukázanie výšky a zloženia
funkčného platu žalobcu v predmetnom období. Ako už uviedol správny súd vyššie, pri určení
započítateľného vymeriavacieho základu vychádzali správne orgány z evidenčných listov predložených
zamestnávateľom a za použitia právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov za použitia rozsudku

Okresného súdu v Poprade č. 10Cpr/5/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13CoPr/1/2022, ktorým bolo Mesto Vranov nad Topľou zaviazané zaplatiť žalobcovi ďalšiu
náhradu mzdy vo výške 7299 Eur ako náhradu príjmu za obdobie od 1.októbra 2014 do 31. marca
2015. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebol preukázaný rozpor medzi evidenčnými listmi
dôchodkového poistenia a rozsudkami súdu o priznaní náhrady mzdy, nebolo potrebné použiť pre

určenie vymeriavacieho základu u žalobcu aj predložený platový dekrét. Uvedené preto správny súd
nevyhodnotil ako nedostatok preskúmavaného rozhodnutia, ktorý by spôsoboval jeho nezákonnosť
z titulu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.87. Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia vyšších súdov, ktoré žalobca žiadal v správnej žalobe aplikovať,
správny súd uvádza, že čo sa týka rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4So/75/2009, v tomto rozsudku
vôbec nebol aplikovaný § 139a zákona o sociálnom poistení, ale len § 138 ods. 1 písm. a) v znení

účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku. Preto na tomto rozsudku nie je možné účinne postaviť
argumentáciu nesprávnej aplikácie § 139a zákona o sociálnom poistení. Čo sa týka rozsudku
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/28/2008, tento posudzoval iné skutkové okolnosti. So zamestnancom
nebol neplatne skončený pracovný pomer, nebola mu vyplatená náhrada mzdy, ale zamestnávateľ mu
riadne nevyplácal mzdu a neplatil odvody. Neaplikoval sa § 139a zákona o sociálnom poistení, ale zákon

č. 274/1994 Z. z. Aj rozsudok sp. zn. 9So/81/2017 posudzoval iný skutkový stav, keď zamestnancovi
nebola vyplácaná mzda, nešlo o neplatné skončenie pracovného pomeru a taktiež sa neaplikoval § 139a
citovaného zákona. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/1/2020, predmetom súdneho
prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného o zániku povinných poistení k určitému dňu. V tu posudzovanej
veci sa neskúmali podmienky zániku povinných poistení, preto ani tento rozsudok nie aplikovateľný na
posudzovanú právnu vec.

88. Čo sa týka judikátu R 51/1975 (stanovisko Cpjf 104/74 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod č. 51/1975), tento sa týka niektorých ustanovení Zákonníka práce zákona č.
65/1965 Zb., napr. aj § 61 ods. 2. Z citovaného textu nevyplýva rozpor so základnou premisou, z ktorej
vychádza správny súd, totiž že z neplatného skončenia pracovného pomeru vzniká nárok nie na mzdu,

ale na náhradu mzdy. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu, v zmysle ktorej žalobca tvrdí, že mu v zmysle
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí nárok na náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, správny súd uvádza, že uvedený nárok žalobcu je
v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.01.2013 limitovaný. Podľa uvedeného

ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje
12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci
12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi
vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Ak teda
celkový čas, za ktorý by sa takto mala poskytnúť náhrada mzdy, presiahne určitý počet mesiacov,

mohol súd náhradu mzdy za presahujúci čas nepriznať, pričom ako už súd uviedol, náhrada mzdy
bola žalobcovi poskytnutá zamestnávateľom dobrovoľne za mesiace október 2013 až september 2014
a za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 na základe rozhodnutia súdu, teda spolu za prvých 18
mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru a vo zvyšku súd náhradu mzdy nepriznal. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

vyjadrené v rozsudku sp. zn. 7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023 (body 17 a 18), v zmysle ktorých „...
nárok na náhradu mzdy podľa § 79 Zák. práce nepredstavuje akúsi paušálnu sumu za celé obdobie
neplatne skončeného pracovného pomeru, ale poskytuje sa za presne vymedzené obdobia, spravidla
jednotlivé kalendárne mesiace. Za určité mesiace sa pritom nemusí poskytnúť vôbec, pretože nemusia
byť splnené podmienky jej poskytnutia v zmysle cit. § 79 Zákonníka práce, prípadne môže byť nárok za

daný mesiac už premlčaný. ... formuláciu „časť príjmu... pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac“
v ustanovení § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. v žiadnom prípade nemožno vykladať ako „pomernú“
časť takého príjmu (náhrady mzdy) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac. Naopak, zo všetkých
uvedených dôvodov citované ustanovenie § 139a treba vykladať tak, že aj vymeriavací základ podľa
tohto ustanovenia je potrebné určovať osobitne za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného

právneho vzťahu. Treba teda ustáliť, aká konkrétna náhrada mzdy (ako príjem plynúci z tohto vzťahu) sa
zamestnancovi priznala za ten-ktorý kalendárny mesiac. Ak sa zistí, že za niektorý konkrétny kalendárny
mesiac sa zamestnancovi nepriznala žiadna náhrada (napríklad preto, že na ňu nemal nárok alebo
bola premlčaná), potom na tento kalendárny mesiac nepripadá žiadna časť priznaného príjmu (náhrady
mzdy), ktorá by mohla byť vymeriavacím základom v zmysle § 139a zákona č. 461/2003 Z. z....“

89. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný postupoval správne, ak akceptoval vo výkazoch uvedené
vymeriavacie základy za obdobie od 01.10.2013. V konaní totiž vyplynulo, že náhrada mzdy bola
žalobcovi poskytnutá zamestnávateľom dobrovoľne (nie na základe rozhodnutia súdu) za mesiace
október 2013 až september 2014 (čo žalobkyňa akceptovala - rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.

10CPr/5/2016 zo dňa 17.07.2020) a za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 na základe rozhodnutia
súdu, teda spolu za prvých 18 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru a vo zvyšku
súd náhradu mzdy nepriznal. Žalobca tak za obdobie od apríla 2015 do marca 2019 nemá nárok na
mzdu, keďže preukázateľne prácu pre zamestnávateľa nevykonával a zároveň za toto obdobie nemáani nárok na náhradu mzdy. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu je správny súd toho
názoru, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali správne, keď žalobcovi určili
vymeriavací základ v uvedenom období v sume 0 Eur, pričom správne určili aj vymeriavacie základy

v ďalších obdobiach, ktoré majú vplyv na určenie výšky starobného dôchodku priznaného žalobcovi.

90. Správny súd vo svojom odôvodnení odkazuje aj na rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-7Sa/7/2023 zo dňa 25.11.2024 v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu
kasačného sp. zn. 7Ssk/26/2025 zo dňa 15.08.2025, ktorá sa týkala rovnakých účastníkov (žalobcu

taktiež právne zastupoval rovnaký právny zástupca), kde predmetom konania bolo preskúmanie
rozhodnutia, ktorým bol priznaný žalobcovi nárok na nemocenské vo výške 0 Eur za deň od 15.04.2019
do 02.06.2019, teda do ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. V uvedenej právnej veci
je do značnej miery obsiahnutá totožná právna argumentácia žalobcu, ako aj žalovaného, a taktiež
odpovede správneho súdu a súdu kasačného na žalobné námietky, ktoré sú takmer totožné ako tu
v prejednávanej veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že väčšina žalobných námietok žalobcu už bola

predmetom preskúmania a vyhodnotenia kasačného súdu.

91. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci E. A. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS

209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku.

92. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný sa

v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav,
tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.

93. S poukazom na uvedené považuje správny súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového

správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 199
ods. 3 v spojitosti s § 190 SSP zamietol.

94. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu

trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za

neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).