Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225202934
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4225202934.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaGregušaačlenovsenátuJUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXXX/
XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, sídlo Špitálska 2206/8, 812
67 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 794 536, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Cpr/3/2025 – 230 zo 4.

decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 9Cpr/3/2025 – 230 zo 4. decembra 2025
potvrdzuje.

II. Odvolací súd nepriznáva žalovanému proti žalobcovi náhradu odvolacieho trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví o návrhu žalobcu (v
uznesení súdu prvej inštancie označovanom ako „navrhovateľ“) na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol tak, že tento zamieta (I. výrok) a žalovanému (v uznesení súdu prvej inštancie označovanom
ako „odporca“) nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil najmä na ustanoveniach § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.

1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd „pozastaví účinky skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným,

vyplývajúce z písomností o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.10.2025, doručenej 23.10.2025“
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti skončenia
pracovného pomeru.

3.2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 01.10.2025 bol prijatý do pracovného pomeru u
žalovaného, s miestom výkonu práce C.. Dňa 23.10.2025 mu bola osobne doručená písomnosť o

skončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby, ktorú jej priniesli pracovníčky žalovaného. Na
písomnosti je uvedený dátum 13.10.2025, avšak doručenie sa uskutočnilo až dňa 23.10.2025. Tento
rozdiel medzi dátumom vyhotovenia a doručenia považuje žalobca za účelový, nasvedčujúci tomu, že
žalovaný sa snažil zakryť skutočný časový sled udalostí. Bezprostredne pred doručením skončenia
pracovného pomeru manžel žalobcu podal podnet na Generálnu prokuratúru SR a ďalšie orgány,
kde poukázal na nezákonné konanie a diskrimináciu v rámci ÚPSVaR C.. Žalobca má preto dôvodné

podozrenie, že jeho prepustenie bolo pomstou za tieto podania, čo je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania podľa § 13 Zákonníka práce. Žalobca poukázal na ustanovenie § 325 ods.1 CSPs tým, že mu hrozí strata príjmu, ohrozenie životnej situácie a profesijnej povesti, pričom okolnosti
nasvedčujú tomu, že išlo o odvetné prepustenie v súvislosti s aktivitami manžela, smerujúcimi k
odhaleniu nezákonností. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné na ochranu práv žalobcu

do doby, kým sa vec právoplatne preskúma príslušnými orgánmi.

3.3.Súdprvejinštancieuzavrel,žeexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranamijepreukázaná
a vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol a v skúšobnej dobe bol ukončený. Čo sa však
týka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, túto žalobca ničím neosvedčil. V návrhu iba tvrdí, že mu

hrozí strata príjmu, ohrozená je jeho životná situácia a profesijná povesť a naliehavosť dočasnej úpravy
pomerov odôvodňuje hroziacou ujmou, ktorú nekonkretizoval. Okrem listinných dôkazov, týkajúcich sa
skutočností pred vznikom pracovného pomeru a okolností ohľadne skončenia pracovného pomeru,
žiadne iné dôkazy, preukazujúce jeho ťaživú sociálnu situáciu, nepredložil. Skončením pracovného
pomeru síce prichádza o príjem od žalovaného, čo je sprievodným následkom skončenia pracovného
pomeru, tento následok však sám o sebe neznamená, že sa dotknutý subjekt dostane do života

ohrozujúcej sociálnej situácie, ktorá si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. Žalobca svoje tvrdenia
v návrhu o hroziacej ujme, ohrození životnej situácie a profesijnej povesti bližšie neobjasnil. Pokiaľ
žalobca svoj návrh opiera práve o hroziacu ujmu a vznik ohrozenia jeho životnej situácie, bolo
potrebné, aby doložil dôkazy o svojich sociálnych pomeroch, t. j. v akej rodinnej, bytovej a finančnej
situácii sa nachádza, ktoré dôkazy by boli relevantné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a boli by spôsobilé osvedčiť skutočnosti tvrdené v návrhu, a to, že stratou
zamestnania a príjmu by sa mohol dostať do značne nepriaznivej sociálnej situácie. Súd prvej inštancie
s poukazom na § 326 ods. 1 a 2 CSP uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd
nemá povinnosť zabezpečovať si dôkazy sám vyhľadávaním listín, ktoré by preukázali skutočnosti, o
ktoré žalobca opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.4. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, keď je preukázané, že medzi stranami sporu existujú
právne vzťahy a tieto vzťahy si vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Žalobca,
ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia musí preukázať nielen existenciu právneho vzťahu
medzi stranami, ale súčasne aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade tak žalobca mal

hodnoverne osvedčiť, že stratou zamestnania a príjmu sa dostane do života ohrozujúcej situácie, ktorá
si vyžaduje jeho neodkladnú ochranu, teda mal osvedčiť existenciu vzniku hrozby reálnej ujmy, ktorej je
potrebné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, a to takého, ktoré by bolo aj vykonateľné, to
znamená, že by bolo naformulované tak, aby ním uloženú povinnosť mohol žalovaný aj reálne splniť a
súčasne by sa ním dosiahla ochrana, ktorej sa žalobca domáha.

3.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe návrhu dospel k záveru, že i keď je existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami preukázaná a vyplýva z predložených listinných dôkazov,
ako aj z toho, že žalobca dňa 30.11.2025 podal na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru (vec je vedená pod sp. zn. 10Cpr/3/2025), dôvod na vydanie neodkladného

opatrenia nebol z jeho strany žiadnym spôsobom osvedčený. Samotné skutkové tvrdenie žalobcu
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez dostatočného a hodnoverného osvedčenia,
nestačí na nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že navrhovaný petit
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevykonateľný, pretože pozastaviť účinnosť skončenia
pracovného pomeru nie je v kompetencii žalovaného.

3.6. Súd prvej inštancie preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.

3.7. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov

konania, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci
samej a rozhodnutím o ňom sa konanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí,
a to tak, že hoci žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania vzhľadom na neúspech žalobcu
(keď jeho návrh bol zamietnutý), zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy konania vznikli,
a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca odvolanie.

5. Žalobca odvolanie založil v podstate na nasledovných dôvodoch:5.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou,
atorozdielommedzidátumomuvedenýmnaskončenípracovnéhopomeru,naktoromjeuvedenýdátum

13.10.2025, a jeho skutočným doručením žalobcovi dňa 23.10.2025, v dôsledku čoho súd neúplne
zistil skutkový stav. Rovnakú vadu spôsobilo aj to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou
žalobcu o odvetnom konaní žalovaného, keď k ukončeniu pracovného pomeru došlo potom, ako manžel
žalobcu upozornil viaceré orgány na nezákonné procesy a diskrimináciu na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v C..

5.2. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
„pozastavenie účinkov skončenia pracovného pomeru“ nie je prípustné, ktorý záver je v rozpore s § 325
CSP. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj účel navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým je
predísť ujme, ktorú nemožno neskôr napraviť, a to strate príjmu, ohrozeniu sociálnej situácie a zásahu
do profesijnej povesti, pričom súd sa nezaoberal reálnym dopadom na práva žalobcu.

5.3. Žalobca napokon namietol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré predložil a nevyžiadal
si podklady od žalovaného.

6. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa žalobca v odvolacom návrhu domáhal, aby

odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a sám vo veci rozhodol tak, že
nariadi žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhované neodkladné opatrenie,
eventuálne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd podľa § 329 ods. 1 vety poslednej CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu

a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v odvolacím súdom podľa § 118 ods. 1 CSP
stanovenej lehote 10 dní.

8. Žalovaný sa k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani k odvolaniu v lehote
stanovenej odvolacím súdom a ani následne do dňa vydania tohto rozhodnutia nevyjadril.

8.1. Žalovaný doručil odvolaciemu súdu do dňa vydania tohto uznesenia len jedno podanie, datované
23.12.2025, s tým, že v tomto žiadal žalovaný o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa o 20 dní.

8.2. Odvolací súd však vzhľadom na to, že tento je jednak povinný rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 378 ods. 1
v spojení s primerane aplikovaným § 328 ods. 2 CSP do 30 dní od predloženia súdneho spisu a jednak,
ako to vyplýva z výroku a odôvodnenia tohto uznesenia, akékoľvek vyjadrenie žalovaného nebolo
spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, odvolací súd žalovanému predmetnú lehotu na
vyjadrenie sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredĺžil a na toto vyjadrenie

nevyčkával, sledujúc splnenie povinnosti rozhodnúť o odvolaní v zákonom stanovenej procesnej lehote.
Uvedený procesný postup odvolacieho súdu vzhľadom na už uvedené (a to nemožnosť privodiť svojim
vyjadrením pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci) neporušil procesné práva žalovaného,
keďže tento svojim vyjadrením nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

8.3. Čo sa týka procesnej námietky žalovaného uvedenej v predmetnej žiadosti o predĺženie lehoty
o tom, že napadnuté uznesenie ani odvolanie žalobcu mu nebolo s prípisom súdu doručené, ktorým
umožnil žalovanému sa k nim vyjadriť, odvolací súd dopĺňa, že táto nie je dôvodná, keďže nemá oporu
v súdnom spise. Ako to vyplýva totiž z obsahu súdneho spisu, žalovanému vzhľadom na obsiahlosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tento z technických dôvodov doručovaný vo viacerých

elektronických úradných správach podľa zákona o e-Governmente, ktoré všetky prevzal 23.12.2025,
pričom súčasťou jednej z nich bolo, ako to vyplýva z obsahu elektronickej doručenky, aj napadnuté
uznesenie a odvolanie žalobcu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že vo vzťahu k odvolaniu žalobcu sú splnené
podmienky vecného prejednania (§ 386 a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
viazaný pritom rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods.2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel z nižšie uvedených dôvodov k záveru,
že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho I. výrokom tohto uznesenia podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd rozhodnutie o odvolaní založil primárne na nasledovných právnych normách:

10.1. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.2. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.3. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby (d/) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10.4. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.5. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd na základe vykonaného odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je tak vo výroku ako aj v jeho odôvodnení (ktoré
je dostatočné pre jeho preskúmanie a ktoré obsahuje aj vysporiadanie sa s pre vec podstatnými
vyjadreniami žalobcu obsiahnutými v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) v plnom
rozsahu správne. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v celom rozsahu stotožňuje s výrokom ako aj

odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzuje primárne len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia podľa § 387 ods. 2 CSP a za

účelom vysporiadania sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní podľa § 387 ods. 3 CSP dopĺňa nasledovné.

13. Inštitút neodkladného opatrenia je jedným z prostriedkov procesného zabezpečenia, upraveného
spolu so zabezpečovacím opatrením v prvom diely tretej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku.

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1 CSP iba v prípade, ak sú splnené
základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované
ako (a/) potreba bezodkladne upraviť pomery alebo (b/) obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom
ich kumulácia nie je vylúčená). Tomuto zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, upravené v § 326 CSP. Navrhovateľ (resp. žalobca) neodkladného opatrenia

je podľa uvedeného ustanovenia nad rámec všeobecných náležitosti podania podľa § 132 CSP okrem
iného povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

15. Keďže neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v civilnom spore len na návrh (§ 324 ods. 1 CSP), je

aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ovládané dispozičným princípom (čl. 7 CSP),
znamenajúcim, že súd pri posudzovaní dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže vychádzať
len z tých dôvodov, z ktorých sa jeho nariadenia v návrhu domáha navrhovateľ. Súčasne aj v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia aj dôkazmi (čl. 8 CSP).

16. Tak, ako musí byť pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného
osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana (a to na úrovni
hodnoverného osvedčenia – § 326 CSP), osvedčeniu podliehajú všetky zákonné podmienky nanariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom práve na osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená.

17. K už uvedenej nutnosti osvedčenia všetkých zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup
štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti sú také, ktoré spĺňajú atribút vysokej

pravdepodobnosti a súd len z takýchto skutočností môže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia následne vychádzať. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia), ako
odvolací súd už uviedol, podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd v nadväznosti na už uvedené uzatvára, že žalobca, ktorý sa svojim návrhom
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, je už v návrhu povinný uviesť (okrem iného) rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, pričom súčasne vychádzajúc z dispozičného princípu uplatňovaného pri rozhodovaní
o návrhu musí uniesť vo vzťahu k takýmto tvrdeným skutočnostiam aj dôkazné bremeno, teda dôkazmi
osvedčiť ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje splnenie podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude

ohrozená. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len, či žalobca
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje splnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčil.

19. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že práve z týchto

východísk rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal, v ich medziach
posudzoval aj osvedčenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzoval splnenie podmienok
nariadenia neodkladného opatrenia a následne dospel aj k správnemu záveru o tom, že žalobca
neosvedčil ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali podľa neho zakladať potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, čo je jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia (s alternatívou v danosti

obavy, že exekúcia bude ohrozená).
20. Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (a ani neskôr) netvrdil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
by sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že by exekúcia
rozsudku, ktorého sa vo veci samej žalobca domáha, bola ohrozená (žiadny zo žalobcom tvrdených

dôvodov nie je subsumovateľný pod tento právny dôvod nariadenia neodkladného opatrenia). Naviac,
vzhľadom na to, že vecou samou, do ktorej právoplatného skončenia sa žalobca domáhal návrhom,
o ktorom rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením, nariadenia neodkladného
opatrenia (podaným ešte pred podaním žaloby vo veci samej, ktorú však žalobca následne podal
a vec je vedená pod sp. zn. 10Cpr/3/2025, ako to zistil súd prvej inštancie a toto zistenie žalobca

v odvolaní nespochybnil) je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (ako to tvrdí aj samotný
žalobca už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd sa s týmto určením veci
samej, vo vzťahu ku ktorej návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, stotožňuje),
je z povahy veci vylúčené, aby v prejednávanej veci bol naplnený dôvod nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúci v obave, že exekúcia bude ohrozená. Keďže totiž vecou samou je určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vo vzťahu ku ktorému hmotnoprávnemu nároku sa žalobca
domáhal v prejednávanej veci návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia jeho dočasnej procesnej
ochrany, rozsudok, ktorým bude rozhodnuté v tejto veci (či už zamietnutím žaloby alebo určením
neplatnosti skončenia pracovného pomeru), nebude vykonateľný (ale môže nadobudnúť len vlastnosť
právoplatnosti - § 226 CSP), keďže výrokom vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

sa neukladá povinnosť plniť (§ 232 ods. 1 CSP), a preto nebude ani exekučným titulom (§ 45 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti [inak aj len „Exekučný poriadok“]).
Tovylučuje,abyboltentovykonávanývexekučnomkonaní,atedajevylúčenáajobava,žejehoexekúcia
bude ohrozená.

21. Z tohto dôvodu povaha hmotnoprávneho nároku, ktorého sa žalobca vo veci samej domáha (určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru), umožňuje, aby mu bola poskytnutá procesná ochrana
nariadením neodkladného opatrenia len v prípade, že žalobca osvedčí skutočnosti odôvodňujúce
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami (§ 325 ods. 1 CSP).22.Žalobcavpodanomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatvrdí,ženariadenianeodkladného
opatrenia sa domáha z dôvodu, že mu hrozí strata príjmu a ohrozenie životnej situácie (pričom však

bližšie nešpecifikuje, aké konkrétne ohrozenie jeho životnej situácie mu hrozí) a profesnej povesti. Tieto
dôvody žalobca následne opakuje v odvolaní, pričom v nich vzhliada potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia.

23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v bodoch

13. až 15. odôvodnenia dospel k záveru, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mu hrozí strata príjmu,
tak táto skutočnosť nie je sama o sebe dôvodom, ktorý zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
a rovnako, že ostatné dôvody nariadenia neodkladného opatrenia žalobca len tvrdí, avšak žiadnym
dôkazom ich neosvedčil.

24. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ako vyplýva už z jazykového znenia § 326 ods. 1 CSP,

dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je okrem iného potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
Potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Ak preto nie je v určitej veci daná nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nie je splnená
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúca v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
25. V nadväznosti na uvedené sa súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že

samotné tvrdenie o hrozbe straty príjmu nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa má poskytnúť procesná ochrana hmotnoprávnemu nároku na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Nevyhnutnosť úpravy pomerov strán zo sporného ukončenia pracovného pomeru
do právoplatného skončenia konania vo veci samej by bola daná iba ak by žalobca v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepracoval zo závažných dôvodov

(najmä negatívny zdravotný stav, objektívny nedostatok pracovných príležitostí), nemal by žiadny
pravidelný príjem, pričom tento hmotný deficit by nebol schopný kompenzovať inak, napr. príjmom
z majetku, ktorým nezabezpečuje iné potreby seba a svojej rodiny, z podnikateľskej činnosti alebo
iným príjmom podľa osobitných predpisov (osobitne práva sociálneho zabezpečenia). Uvedené možno
analogicky vyvodiť aj z § 325 ods. 2 písm. a) CSP, upravujúceho jeden z druhov neodkladného opatrenia,

ktorým sa má poskytnúť procesná ochrana hmotnoprávnemu nároku na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, podľa ktorého je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorého základe
samážalobcovizostranyžalovanéhozamestnávateľaposkytovaťaspoňčasťpracovnejodmeny(čomá
byť celkom zrejme podľa žalobcu aj dôsledkom ním navrhovaného neodkladného opatrenia) naplnený
okrem iného iba vtedy, ak žalobca zo závažných dôvodov po spornom ukončení pracovného pomeru

nepracuje. Ak by mal zákonodarca za to, že bezodkladná úprava pomerov je daná bez ďalšieho vtedy,
ak zamestnancovi hrozí strata príjmu, osobitne by v § 325 ods. 2 písm. a) CSP nenegoval tento
záver výslovnou právnou úpravou. Vzhľadom na totožnosť hmotnoprávneho nároku, ktorý má chrániť §
325 ods. 2 písm. a) CSP s hmotnoprávnym nárokom, ktorého procesnej ochrany sa domáha žalobca
v prejednávanej veci a na to, že žalobca smeruje svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

ajkdôsledkuvymedzenémuv§325ods.2písm.a)CSP,niejedôvodanalogickyneposudzovaťsplnenie
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej ho žalobca odôvodňuje hrozbou straty
príjmu, aj v kontexte § 325 ods. 2 písm. a) CSP (a to aj v nadväznosti na čl. 4 ods. 1 CSP).

26. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani následne (vrátane odvolania) netvrdil

žiadne skutočnosti, pre ktoré si nie je schopný hmotný deficit spôsobený v dôsledku sporného ukončenia
pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom zabezpečiť inak (napr. zamestnaním sa,
príjmom z majetku nezabezpečujúceho jeho potreby a potreby jeho rodiny, príjmom z podnikateľskej
činnosti či príjmom podľa predpisov sociálneho zabezpečenia a pod.).

27. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že len samotná
hrozba, resp. strata príjmu z pracovného pomeru nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
zo sporného ukončenia pracovného pomeru, ktoré tvorí vec samu.

28. Rovnako súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že ostatné skutočnosti, ktoré žalobca vymedzil

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a zopakoval ich v odvolaní), z ktorých vyvodzoval
naplnenie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia (a to ohrozenie životnej situácie žalobcu,
zásah do profesijnej povesti), žalobca žiadnym dôkazom neosvedčil. Žalobca v celom konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil jediný dôkaz, ako to správne uviedol aj súd prvejinštancie v odvolaním napadnutom uznesení, ktorý by osvedčoval, ako je ohrozená životná, resp.
sociálna situácia žalobcu či dôkazy osvedčujúce, že bolo zasiahnuté do profesijnej povesti žalobcu.
Naviac odvolací súd dopĺňa, že vo vzťahu k týmto dôvodom žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia,

keďže ani len neuviedol, ako konkrétne je ohrozená jeho životná, resp. sociálna situácia (ktorej stav
ani neopísal) a k akému zásahu do profesijnej povesti žalobcu malo dôjsť a aké sú jeho následky,
odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca len abstraktne uviedol tieto tvrdenia bez
akejkoľvek opory v konkrétne opísaných rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré bol povinný v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP uviesť.

29. Keďže žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov (keď vo vzťahu k týmto nepredložil a nenavrhol žiadny dôkaz) a samotná
skutočnosť hrozby straty príjmu nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán zo sporného
ukončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nesplnení
podmienok nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, čo je dôvodom na zamietnutie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP. Žalobca nedôvodne namietal
v odvolaní, že sa súd prvej inštancie nezaoberal reálnou potrebou ochrany jeho práv, keďže bolo na
žalobcovi, aby túto dôkazmi osvedčil, ktorú procesnú povinnosť si však žalobca nesplnil a v dôsledku
toho neuniesol ani dôkazné bremeno osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi ním a žalovaným.

30. V nadväznosti na uvedené, čo sa týka odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení
v dôsledku opomenutia dôkazov o rozdielnom dátume medzi dátumom uvedeným na skončení
pracovného pomeru a dátumom jeho doručenia žalobcovi a o odvetnom konaní zo strany žalovaného
(keď manžel žalobcu pred doručením skončenia pracovného pomeru podal podania na viaceré orgány,

v ktorých upozornil na nezákonné procesy a diskrimináciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky), odvolací súd uvádza, že tento nebol v prejednávanej veci naplnený. Ako
to vyplýva aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia, súd prvej inštancie primárne dospel k záveru
o nesplnení podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca
neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom listinné dôkazy,

ktoréžalobcaknávrhupripojilvovzťahukuvedenýmtvrdeniamotom,žeukončeniepracovnéhopomeru
so žalobcom bolo odvetou za to, že jeho manžel poukazoval na nezákonné procesy na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny v C. a spochybňujúce dátum vyhotovenia oznámenia o ukončení pracovného
pomeru s poukazom na dátum jeho doručenia žalobcovi po uvedenom konaní jeho manžela majú vplyv
naposúdenieplatnostiskončeniapracovnéhopomeružalovanéhoakozamestnávateľasožalobcomako

zamestnancom, teda na rozhodnutie vo veci samej, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v bode
13. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Uvedené dôkazy sa však žiadnym spôsobom
netýkajú, a o to viac potom nijak neosvedčujú tvrdenia žalobcu, z ktorých vyvodzoval dôvody nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorými bola hrozba straty príjmu, ohrozenie životnej, resp. sociálnej situácie
žalobcu či (samotným žalobcom neidentifikovaný) zásah do jeho profesnej povesti. Predmetné dôkazy

teda nie sú žiadnym spôsobom spôsobilé ovplyvniť záver o skutočnostiach, na ktorých založil súd prvej
inštancie odvolaním napadnuté uznesenie (teda o tom, že žalobca neosvedčil hrozbu svojej životnej,
resp. sociálnej situácie a zásahu do jeho profesnej povesti), a preto ani nebol povinný sa s týmito
osobitne vyporiadavať, keďže sa žiadnym spôsobom netýkajú predmetných skutočností, v ktorých
žalobca vzhliadal naplnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Predmetné dôkazy mali

vplyv len na posúdenie hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku, ktorého procesnej ochrany
sa žalobca svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, pričom však súd prvej
inštancie v tomto smere dospel k záveru, že hmotnoprávny nárok medzi sporovými stranami je daný,
ktorý záver bol v prospech žalobcu ako odvolateľa (a preto v tomto smere nemôže byť rozhodnutie
odvolacieho súdu pre neho menej priaznivé – čl. 16 ods. 3 CSP). Súd prvej inštancie správne posúdil

všetky listinné dôkazy pripojené žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy
týkajúce sa len skutočností pred vznikom pracovného pomeru a o skončení pracovného pomeru, ktoré
sú však právne významné (nad rozsah hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) len v konaní vo veci samej, ktorým konanie v prejednávanej
veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom pred začatím konania vo veci samej,

nie je.

31. Čo sa týka odvolacej námietky o „nevyžiadaní si podkladov od žalovaného“, ani táto nebola
v prejednávanej veci naplnená. Súd prvej inštancie totiž postupoval v prejednávanej veci v plnomsúlade s § 329 ods. 1 CSP, keď o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez
výsluchu, vyjadrenia strán (ktorou stranou je práve aj žalovaný) a bez nariadenia pojednávania, a to
osobitne s poukazom na zákonom stanovenú 30-dňovú poriadkovú lehotu na rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, stanovenú v § 328 ods. 2 CSP. Odhliadnuc od uvedeného,
neumožnením vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému nemohli byť
porušené procesné práva žalobcu, ktorému bolo umožnené jeho procesné práva v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu realizovať.

32. Napokon, k poslednému odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení
navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako nevykonateľné
(odhliadnuc od skutočnosti, že primárnym dôvodom zamietnutia návrhu bolo neosvedčenie skutočností
odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorý sám o sebe zakladá dôvod zamietnutia
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakuktorémusúdprvejinštancievodvolanímnapadnutom
uznesení správne dospel, a preto ani dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu by už nebola spôsobilá

ovplyvniť toto rozhodnutie o odvolaní), odvolací súd dopĺňa, že ani tento odvolací dôvod nie je
v prejednávanej veci naplnený.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v jeho právnom názore, že neodkladné
opatrenie, ktorým sa žalobca domáha „pozastavenia účinkov skončenia pracovného pomeru“ medzi

sporovými stranami do právoplatného skončenia konania vo veci samej je nevykonateľné a takéto
navrhované neodkladné opatrenie by nebolo možné nariadiť ani v prípade, ak by ostatné podmienky
nariadenia neodkladného opatrenia boli splnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom
rade na to, že zo samotného návetia § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie spočíva
v tom, že sa ním strane niečo ukladá, pričom následne CSP v predmetnom ustanovení v písm. a) až

h) demonštratívnym spôsobom vymedzuje jednotlivé druhy ukladaných povinností alebo obmedzení,
pričom vzhľadom na demonštratívny spôsob vymedzenia jednotlivých povinností alebo obmedzení je
prípustné uloženie aj v § 325 ods. 2 písm. a) až f) CSP nevymedzenej povinnosti alebo obmedzenia.
Avšak, v každom prípade, neodkladným opatrením sa vždy strane niečo ukladá, a to určitá povinnosť
alebo obmedzenie. V súlade s týmto záverom je aj to, že Civilný sporový poriadok v § 332 ako

bezvýnimočnú vlastnosť nariadeného neodkladného opatrenia stanovuje jeho vykonateľnosť, čo je
dôsledkom špecifického účelu a povahy tohto procesného inštitútu. Teda, neodkladným opatrením sa
vždy môže strane uložiť len konkrétna povinnosť alebo obmedzenie (či už demonštratívne vymedzené
v § 325 ods. 2 písm. a/ až f/ CSP alebo iná tam nevymedzená povinnosť alebo obmedzenie, hoc ide
len o teoretický záver, keďže spravidla všetky neodkladné opatrenia budú podraditeľné pod zberný kôš

vymedzený v § 325 ods. 2 písm. d/ CSP), a nariadené neodkladné opatrenie musí byť vykonateľné.
Požiadavka materiálnej vykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia je pritom splnená vtedy,
ak navrhované neodkladné opatrenie možno vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

34.Vprejednávanejvecisažalobcadomáhalnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúd„pozastaví

účinky skončenia pracovného pomeru“ medzi sporovými stranami, a to dočasne do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej. Vychádzajúc už z uvedeného, odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie uzatvára, že takéto neodkladné opatrenie nemožno podľa návetia § 325 ods. 2 CSP
nariadiť, keďže sa ním nič žalovanému ako strane sporu neukladá – neukladá sa ním žalovanému
žiadna povinnosť alebo obmedzenie, uloženie ktorej povinnosti alebo obmedzenia by bolo následne

vykonateľné jedným zo spôsobov vykonania exekúcie, stanoveným v štvrtej časti Exekučného poriadku.

35. Už z tohto dôvodu, keď je v prejednávanej veci vylúčené nariadenie žalobcom navrhovaného
neodkladného opatrenia z dôvodu neprípustnosti vyplývajúcej z návetia § 325 ods. 2 CSP, bolo
v prejednávanej veci bez právneho významu, a teda v rozpore so zásadou hospodárnosti (čl. 17 CSP)

posudzovať, či sú ostatné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia splnené, čo však nemá za
následok vecnú nesprávnosť odvolaním napadnutého uznesenia. Uvedená skutočnosť tak zakladá
druhý, samostatný dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

36. Záverom tejto časti k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd dopĺňa, že sa stotožňuje s ním

v tom, že nariadením neodkladného opatrenia možno uložiť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho
z jednostranného právneho úkonu, avšak žalobca v prejednávanej veci týmto spôsobom navrhované
neodkladné opatrenie neformuloval. Žalobca sa nedomáhal navrhovaným neodkladným opatrením,
aby súd uložil žalovanému výkon určitého konkrétneho práva. Rovnako odvolací súd nespochybňujeodvolaciu argumentáciu žalobcu o tom, že nariadené neodkladné opatrenia môže smerovať aj k
dočasnému zachovaniu určitých právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej či k ochrane pred
okamžitými následkami sporného právneho úkonu, avšak ako paradoxne aj samotný žalobca v odvolaní

uvádza, tento dôsledok musí nastať v dôsledku neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží príslušná
povinnosť (resp. obmedzenie). Žalobca však v prejednávanej neformuloval navrhované neodkladné
opatrenie tak, že sa ním domáha uloženia akejkoľvek povinnosti alebo obmedzenia žalovanému, ktorým
by dosiahol ním požadovaný následok, ale vymedzuje len následok, ktorého sa domáha, a to v podstate
tak, že skončenie pracovného pomeru nemá do právoplatného skončenia konania vo veci samej účinky,

čo nie je podľa návetia § 325 ods. 2 CSP prípustné.

37. Odvolací súd rovnako dospel k záveru o vecnej správnosti II. výroku odvolaním napadnutého
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania a
ktorý je výrokom závislým vo vzťahu k I. výroku odvolaním napadnutého uznesenia, keďže naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (nesplnenie procesných podmienok) v nadväznosti

na § 380 ods. 2 CSP nezistil a žalobca neuplatnil vo vzťahu k II. výroku žiadny odvolací dôvod, z ktorého
dôvodu odvolací súd podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP daný výrok odvolaním napadnutého uznesenia nemôže
podrobiť odvolaciemu prieskumu z hľadiska skúmania naplnenia iných odvolacích dôvodov než sú vady
procesných podmienok, naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu odvolací súd skúma ex offo.

38.Zuvedenýchdôvodov,keďodvolacísúddospelkzáveruovecnejsprávnostiodvolanímnapadnutého
uznesenia v celom rozsahu, napadnuté uznesenie v I. výroku tohto uznesenia podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
39. Keďže sa týmto uznesením konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia končí,
odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP aj o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný
proti žalobcovi ako odvolateľovi (keď potvrdenie napadnutého rozhodnutia je po procesnej stránke
považované za neúspech odvolateľa a úspech protistrany v odvolacom konaní), a preto by podľa § 255
ods. 1 CSP mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd však z
obsahu spisu nezistil, že by žalovanému akékoľvek trovy v odvolacom konaní vznikli (či už spočívajúce

v zaplatenom súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia, trovách dôkazu a pod.). Podľa právnej
vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 14/2018
z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax súdov nižšieho stupňa, ak
podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo (v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí) tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Keďže v prejednávanej veci
je už v čase rozhodovania odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania z obsahu
spisu zrejmé, že žalovanému, ktorý by podľa § 255 ods. 1 CSP mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi, doposiaľ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, vychádzajúc z právnej vety
judikátuR72/2018,jevzáujme,abybolavecpodľačl.17CSPčonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,

rozhodnúť priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, o náhrade trov odvolacieho konania priamo
tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

40. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 v spojení s čl.
17 CSP (v zmysle právnej vety judikátu R 72/2018) žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.

41. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je dovolanie prípustné iba z dôvodov podľa § 420 CSP (§ 419, § 420, § 421 ods.

2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými je uvedenie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky
tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je (a/) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (b/) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
alebo (c/) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.