Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925203722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7925203722.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX,
E. zast. JUDr. Ľubomír Cibere, advokát so sídlom M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, IČO: 35543540
proti odporcom: 1. rade F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. X, 2. rade I. G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom H. G. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 27.11.2025
domáhal toho aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti, evidované na
Okresnom úrade Trebišov, Katastrálny odbor, okres: G., katastrálne územie: H. G., a to zapísaných na

LV č. XXXX v obci Zemplínska Teplica: pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 96 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 822 m2, pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 97 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 117 m2, pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 98/1 trvalý trávny
porast o výmere 827 m2, stavby – rodinný dom súpisné číslo 8 postavenej na parcele č. 96 (ďalej len
„nehnuteľnosti“), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a vypratané odovzdať navrhovateľovi
v lehote do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania

voči odporcom v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.8.2025 na dobrovoľnej dražbe vydražil nehnuteľnosti
za sumu 40 275,00 Eur, čím sa stal ich výlučným vlastníkom v podiele 1/1 v pomere k celku. Dňa
10.9.2025 sa konalo odovzdanie a prevzatie nehnuteľností za účasti všetkých strán sporu, pričom bola
spísaná zápisnica, ktorú odporca v 1. rade odmietol podpísať a odporkyňa v 2. rade nebola prítomná.

Bývalí vlastníci odmietli odovzdať predmet dražby. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovia odmietajú opustiť
vydražené nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je navrhovateľ a odporcovia ich užívajú bez akéhokoľvek
zákonného dôvodu. Navrhovateľ dňa 17.9.2025 zrušil odporcom a ich maloletým deťom trvalý pobyt.
Navrhovateľ vyzval listom zo dňa 10.9.2025 odporcov na vypratanie nehnuteľností do 18.9.2025,
pričom odporcovia si výzvu neprevzali a nedoručená zásielka sa vrátila navrhovateľovi dňa 22.9.2025.
Navrhovateľ má dôvodné podozrenie, že odporcovia nehnuteľnosti demolujú, poškodzujú a domnieva

sa, že tam dochádza aj k páchaniu trestnej činnosti v súvislosti s omamnými a psychotropnými látkami.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že odporcovia sa v nehnuteľnostiach zdržiavajú neoprávnene pričom
poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhovateľ
domáha vydania neodkladného opatrenia, na vypratanie nehnuteľností a ochrany svojho vlastníckeho
práva pričom poukazuje na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré odporcovia užívajú
neoprávnene.3.KnávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniavtejtosúvislostinavrhovateľpripojilVýzvunavypratanie
nehnuteľností v k.ú. H. G. zo dňa 10.9.2025 spolu s potvrdením o nedoručení, Výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie H. G.. Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.9.2025.

4. Súd preskúmal návrh navrhovateľa spolu s pripojenými listinnými dôkazmi a po oboznámení sa so
spisovým materiálom v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, teda návrh je potrebné zamietnuť.

5. Z Výzvy na vypratanie nehnuteľností v k.ú. H. G. zo dňa 10.9.2025 spolu s potvrdením o nedoručení
mal súd za preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcov na vypratanie nehnuteľností a to v dodatočnej
lehote do 18.9.2025 s tým, že odporcovia boli upozornený, že v prípade ak na výzvu nebudú reagovať
navrhovateľ pristúpi k výkonu svojich práv. Zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a dňa 22.9.2025
bola odoslaná späť navrhovateľovi

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H. G. mal súd za preukázané, že výlučným
vlastníkom pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 96 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
822 m2, pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 97 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117
m2, pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 98/1 trvalý trávny porast o výmere 827 m2, stavby –
rodinný dom súpisné číslo 8 postavenej na parcele č. 96 je v podiele 1/1 A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom C. D. XXX/XX, E..

7. Zo Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.9.2025 mal súd za preukázané, že odporca v 1.
rade odmietol Zápisnicu podpísať a odporkyňa v 2. rade na odovzdávaní nehnuteľností nebola prítomná.
Bývalí vlastníci nehnuteľností tak odmietli nehnuteľnosti odovzdať.

8. Podľa §324 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z, Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa §324 ods.2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

10. Podľa §324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa §325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a. poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b. zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c. nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d. niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e. nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f. nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h. sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa §330 ods.2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

21. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa §123 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach

zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

25. Podľa 126 ods.1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej možné aplikovať doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku
uplatňovaného navrhovateľom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy ktorá by hrozila, ak by
k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ tak musí existenciu a dôvody ujmy
dostatočne spravdepodobniť.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6M
Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012 podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

28. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín ovplyvňujúcich úsudok súdu
osplnenípredpokladovprenariadeniepredbežnéhoopatrenia.(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn.: 5Obdo 33/2012 zo dňa 13.12.2012).29. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 6MCdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012.

30. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou , najmä

naliehavosťou jejriešenia.Preukázaniealeboaspoňosvedčenieskutočnostíodôvodňujúcichnariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností, z nich vyplývajúcich ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2MCdo 3/2010)

31. Súd však v danom prípade zistil, že navrhovateľ neosvedčil všetky skutočnosti odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených predpokladov navrhovateľ jednoznačne
splnil iba jediný a to dôvodnosť samotného nároku. Navrhovateľ totiž preukázal, že je vlastníkom
nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha, ako aj skutočností, že právo odporcov užívať tieto
nehnuteľnosti zaniklo vydražením.

32. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je súd povinný skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi spornými stranami. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

33. V predmetnej veci nie je možné navrhovateľom sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením podľa §324 ods.3CSP. Podstatou sporu je totiž právo navrhovateľa ako vlastníka
nehnuteľností na ich vypratanie a povinnosť odporcov nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa
vypratať. Predmetom sporu tak nie je zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa
či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia musí vziať na zreteľ fakty proporcionality následku

a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv sporu. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo
dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že

jetunebezpečenstvoohrozenia(znemožneniebudúcehovýkonurozhodnutia).Neodkladnýmopatrením
sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia
neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma pre odporcov.

35. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva ale aj

osvedčenie ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo
dotknutého subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť ohrozovania pri neodkladnom opatrení musí
byť podmienená preukázaním takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú interakciu súdu, najmä
za predpokladu, že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených
navrhovateľom. Osvedčenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnostidôležitéprerozhodnutienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Výsledkomtakéhoto
postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysokopravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor
na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie na doplnenie
dokazovania.

36. Navrhovateľ predložením listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. G. preukázal súdu, že
je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa voči odporcom domáha. Zo skutočností uvádzaných
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti
vydražením na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 14.8.2025, pričom ako vyplýva zo Zápisnice

o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 10.9.2025 odporcovia odmietli odovzdať predmet dražby.

37. Neodkladné opatrenie je inštitútom práva, ktorého cieľom je zabezpečiť rýchlu ochranu porušených
práv a to bez vykonania riadneho dokazovania. Prvým a nevyhnutným predpokladom preto, aby súd
mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je neodkladnosť vydania rozhodnutia
v takom rozsahu ako to navrhovateľ žiada. Pred ostatnými požiadavkami teda prevláda požiadavka

okamžitej úpravy pomerov strán ak právo navrhovateľa je tak vážne ohrozené, že bez okamžitej
intervencie súdu ho nemožno vykonávať. Tomu zodpovedá aj nutnosť posúdenia proporcionality
zásahov do práv a povinností strán sporu.

38. Z opísaných skutočností bezpochyby vyplýva, že odporcovia boli vlastníkmi nehnuteľností, pričom

navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe dražby a odporcovia
odmietli nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich navrhovateľovi. V tejto súvislosti je tak potrebné
konštatovať, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.
Predmetom neodkladného opatrenia je v danom prípade stret dvoch práv a to na jednej strane vlastnícke
právo navrhovateľa a na druhej strane právo odporcov na obydlie a súkromie.

39. Podľa čl. 20 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý
má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

40. Obydlie je charakterizované ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je
nedotknuteľné a nemusí byť totožné s miestom trvalého pobytu osoby. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

41. Vo vzťahu k základnému právu zaručenému článkom 21 Ústavný súd už v Náleze sp. zn.: I ÚS
13/2020 zo dňa 10.7.2021 judikoval, že Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práv na
súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych
životnýchsituáciách.Dosféryochranysúkromiapatríajochranaobydlia.Zásahdoobydliaznemožňujúci
ho zžívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa

okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia ako aj
práva na ochranu obydlia.

42. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
onávrhunajehonariadeniepotrebnévykonaťdokazovanie,avšaksplneniepredpokladovprenariadenie

neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, je potrebné tieto
tvrdeniaaspoňspoľahlivoosvedčiťatoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodnenadobudnúťpresvedčenie
o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda záujem
na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pri nariadení neodkladného
opatrenia súd poskytuje strane sporu dočasnú ochranu prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti ( potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda
predpokladá aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu

pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, avšak aj dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod prevydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej
neodkladné opatrenie nariadiť.

43. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Práve potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade navrhovateľ
vôbec nepreukázal. Navrhovateľ v tomto prípade dokonca ani neuniesol bremeno tvrdenia o takých
skutočnostiach, ktoré by pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovali, že právo
navrhovateľa je tak vážne ohrozené, že bez okamžitej intervencie súdu ho nemožno vykonávať.

Navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh iba všeobecnými tvrdeniami o tom, že vlastníkom nehnuteľností sa
stal na základe ich vydraženia a odporcovia mu odmietli nehnuteľnosti odovzdať, pričom sa domnieva,
že v prípade odporcov ide o osoby ktoré sú užívateľmi omamných a psychotropných látok, čo zvyšuje
nebezpečenstvo poškodenia nehnuteľností. Uvedené tvrdenia však samé o sebe nevzbudzujú ani
len podozrenie, že by konanie odporcov vyžadovalo taký okamžitý zásah zo strany súdu, ktorým je
nariadenie neodkladného opatrenia, respektíve, že by daná situácia vyžadovala potrebu neodkladnej

úpravy pomerov strán sporu alebo, že by právo navrhovateľa užívať svoje nehnuteľnosti bolo tak vážne
ohrozené, aby namiesto konania o prípadnej žalobe na vypratanie nehnuteľnosti mal súd nariadiť
neodkladné opatrenie. Navrhovateľ totižto v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil
súdu, že by v súvislosti s užívaním nehnuteľností odporcami došlo respektíve mohlo dôjsť k ich
znehodnoteniu. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

44. Podľa názoru súdu navrhovateľom uvádzané skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej
potreby úpravy pomerov strán sporu. Súd posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia
zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, pričom najmä

pre nesplnenie kritéria osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musel návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

45. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby
bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, respektíve pravdepodobnosti ohrozenia jej

práv a oprávnených záujmov.

46. Súd poukazuje na prípady, kedy súdna prax nepovažovala za postačujúci predpoklad na
nariadenie neodkladného opatrenia iba osvedčenie danosti nároku. V súvislosti s vyššie uvedeným
kritériom potreby neodkladnej úpravy pomerov súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn.: 4Co/88/2022 zo dňa 29.7.2022. V tam riešenom prípade sa navrhovateľ domáhal
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia povinnosti vypratať byt, pričom svoj návrh
odôvodňoval dokonca tým, že odporcovia opakovanie vykonávajú nelegálne odbery elektriny a plynu,
zároveňsanačiernopripájajúkelektrineaplynovémupotrubiutak,ženeodbornezasahujúdoplynového
potrubiavbyteaelektrickýchobvodochvdome,čímdochádzakvšeobecnémuohrozeniuživota,zdravia

a majetku obyvateľov bytového domu. Súd však ani v takomto prípade nepovažoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia za dôvodný, nakoľko nepovažoval za osvedčené že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Mal za to, že nie sú splnené zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia
pre neosvedčenie naliehavosti potreby okamžitého zásahu nariadením neodkladného opatrenia.

47.Súdnespochybňujevlastníckeprávonavrhovateľaknehnuteľnostiam,ktorýchvyprataniasadomáha
avšak je potrebné uviesť, že ochrany vlastníckeho práva má možnosť sa domáhať žalobou na vypratanie
nehnuteľnosti a nie využitím inštitútu neodkladného opatrenia.

48. Nemožno v danom prípade zohľadňovať ani otázku prípadnej rýchlosti poskytnutia ochrany

vlastníckemu právu navrhovateľa, či prípadnú dĺžku konania o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti,
ktoré kritériá je za daných okolností možné považovať za právne bezvýznamné, vzhľadom k potrebe
osvedčenia splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, ktoré navrhovateľ
žiada, nakoľko nie sú splnené podmienky pre vypratanie nehnuteľností prostredníctvom inštitútu
neodkladného opatrenia a suplovanie ochrany, ktorej sa navrhovateľ môže domáhať žalobou na

vypratanie nehnuteľnosti.

49. Navrhovateľ neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Zo strany
navrhovateľa neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to v tom, ženeosvedčil naliehavosť jeho nariadenia. Vzhľadom na uvedené nepovažoval súd na základe tvrdení
navrhovateľa obsiahnutých v návrhu za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania.

50. Z uvedeného hľadiska pre posúdenie dôvodnosti neodkladného opatrenia bolo pre súd dôležité,
že odporcovia majú v nehnuteľnosti, ktorej vypratanie malo byť neodkladným opatrením nariadené
svoje obydlie. Užívacie právo k nehnuteľnosti pritom môže mať aj širší rozsah ( napr. uskladnenie
osobných vecí v prípade, že tam oprávnená osoba nebýva). Ide tu o Ústavou Slovenskej republiky

chránené právo každého človeka na nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie (čl. 16 a čl. 21
Ústavy Slovenskej republiky) To sa prejavuje aj v tom, že žiadna osoba nemôže byť zbavená svojho
obydlia inak ako zákonom prípustným spôsobom, bez ohľadu na to, či odporcovia bývajú v nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu. Vyhovením navrhovaného neodkladného opatrenia sa fakticky vytvorí rovnaký
stav aký by nastal uložením povinnosti odporcom meritórnym rozhodnutím predmetné nehnuteľnosti
vypratať. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením. Je pravda,

že ho možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním avšak to nemá vplyv na jeho
okamžité vykonanie. Takto sa dotknutá osoba síce môže odvolať ale neovplyvní to, že sa dobrovoľne
alebonútenebudemusieťznehnuteľnostívypratať.Takýtosvojimidôsledkamizávažnýzásahdobytovej
situácieodporcovbybolnielenvrozporesčl.46ods.1Ústavyaleajsčl.6Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd. Musí tak byť garantované právo strany sporu aby sa jej vec prejednala

v konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu
a až následne sa podrobiť rozhodnutím uloženej povinnosti (k tomu porovnaj uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn.: 6Co/339/2018).

51. Pre úplnosť súd dodáva, že v súvislosti s výrokom neodkladného opatrenia, ktorého obsah by

bol totožný s výrokom vo veci samej musí súd vziať do úvahy aj povahu veci, ktorá by totožnosť
predbežného a konečného výroku pripúšťala. Súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť či povaha
veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. V danom
prípade by sa nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia fakticky vytvoril rovnaký stav aký
by nastal uložením povinnosti odporcom predmetné nehnuteľnosti vypratať meritórnym rozhodnutím.

Odporcovia by boli povinný vypratať nehnuteľnosti už okamihom doručenia neodkladného opatrenia,
ktoré nie je výsledkom dokazovania medzi stranami sporu ohľadom sporných skutočností ale iba na
základe osvedčenia základných relevantných okolností. Zásadná právna otázka, ktorú je potrebné riešiť
je stret práva vlastníka bytu na ochranu vlastníctva s právom odporcov na bývanie. Súd nepopiera, že
každý má právo vlastniť majetok avšak zároveň poukazuje na to, že právo na bývanie je základným

ľudským právom. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi (§3 ods.1 OZ). Z povahy veci je zrejmé, že predmetnú vec je potrebné prejednať v konaní,
v ktorom bude môcť každá zo strán sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju
obranu a následne bude môcť súd vydať rozhodnutie vo veci samej.

52. Súd na záver konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo súdu zrejmé,
že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého vlastníka vážne ohrozené.
Uvedené skutočnosti v danom prípade navrhovateľom osvedčené neboli, a navrhovateľ sa svojho
vlastníckehoprávadoktoréhomuodporcoviazasahujúsamôžedomáhaťpodanímžalobynavypratanie

nehnuteľnosti, pričom v takomto konaní sa budú môcť obe strany sporu v riadnom procesnom postupe
vyjadriť, prípadne riadne uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré im prináležia
( skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dokazovania, námietky k návrhom
protistrany, či hmotnoprávne námietky)

53. Súd je tak v danom prípade toho názoru, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil naliehavosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ súdu nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V tomto prípade sa nejedná o taký stav, ktorý by
bolo potrebné bezodkladne upraviť nariadením neodkladného opatrenia. Súd nemal za preukázané,
že sa jedná o takú situáciu ktorá neznesie odklad. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút

súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že
navrhovateľovi reálne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia
bol ohrozený a to v tomto prípade súd nemal za preukázané.54. Zo strany navrhovateľa nedošlo k osvedčeniu naliehavosti potreby nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré by odporcov pozbavilo ich práva na obydlie už doručením uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia a teda nedošlo k osvedčeniu skutočností, pre ktoré by takýmto spôsobom

malo nariadenie neodkladného opatrenia suplovať konanie o žalobe na vypratanie nehnuteľností v jeho
vlastníctve.

55. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak ako
je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

56. Podľa §255 ods.1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa §255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa §257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59. Podľa §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257CSP, nakoľko navrhovateľ bol v konaní neúspešný,
čím vznikol nárok na náhradu trov konania odporcom. Po preštudovaní súdneho spisu však mal súd
za preukázané, že odporcom žiadne trovy nevznikli, odporcom v tomto štádiu konania návrh nebol
doručený a teda nemali vedomosť o prebiehajúcom konaní, ku ktorému sa tak nevyjadrovali. Vzhľadom
na vyššie uvedené preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania

samostatnému uzneseniu, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto uznesenia a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

62. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je

v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v dvoch
vyhotoveniach. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355

ods. 2 CSP).

Podľa § 357 CSP, písm. d) odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.