Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208620
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125208620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E. C. F. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martina
Barnová, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857 proti žalovanému: BENCONT
FINANCE, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 právne zastúpený:
ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO:

45 946 868 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX,
zo 16.6.2011, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v
O Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo 16.6.2011,

- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2], v znení:
„Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami pre úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov,
Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona
č. 186/2009 Z.z. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient
vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre

štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícií na
obchodnom mieste Banky.“
- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4], v znení:
„Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách [ZoB] a je si vedomý,
že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého
úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5], v znení:

„Podpisom tejto ZoÚ zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.
40/1964Zb.[Občianskyzákonník],ktorájezabezpečenímpohľadávkyBankyvzniknutejzoZoÚvsúlade
s čl. 5, bod 5.8 OP pre úver.“
- v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik,
platnosťavýklad,budúrozhodovanévsúladesrozhodcovskoudoložkouuvedenouvčlánku10.,II.Časti

Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“
O v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva
- v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania

[3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi saplatby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu
na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“
- v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZOÚ, bod 6.4], v znení:
„V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť

nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej
v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“
- v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZOÚ, bod 6.6], v znení:
„Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient
súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“

- v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1], v znení:
„Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené

konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke
vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“
O v Sadzobníku poplatkov, s účinnosťou od 3. januára 2011, v odd. Úvery pre obyvateľstvo, Dostupná

pôžička k Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo 16.6.2011, v znení:
„2. Poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 €
3. Poskytnutie úveru Šikovná rezerva v hotovosti 8,30 €
4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako Poštová banka. 29,87 €
10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €

11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €
16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok zmluvná pokuta 33,19 €“
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 21.10.2025 sa žalobca domáhal určenia a) neprijateľnosti vo výroku tohto
rozsudku uvedených zmluvných podmienok a b) určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
„Žalovanýnaúvodvovzťahukvýzvesúduodoručeniepožadovanejdokumentácieuvádza,ževzhľadom
k tomu, že pohľadávka voči žalobcovi je viac ako 5 rokov od posledného vymáhania, konkrétne od
upomínacieho konania, v ktorom bol žalovaný neúspešný, žalovaný postupoval v súlade s platnou
legislatívou a zmluvnú dokumentáciu vo vzťahu k spornej pohľadávke skartoval.

V prvom rade žalovaný podotýka, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie a zjavné zneužívanie
práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si totiž od právneho predchodcu žalovaného
požičal sumu vo výške 4 000 Eur a do dnešného dňa vrátil sumu vo výške 2 159 Eur, teda len polovicu
istiny a on ešte žiada právnu ochranu. Navyše žalobca už voči žalovanému inicioval jedno konanie, v
ktorom od žalovaného požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 Eur a to na základe

toho, že upomínacie konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalovaného, ktorý
vystupoval v procesnom postavení žalobcu, pričom v tomto konaní bol žalobca úspešný a súd mu
priznal primerané finančné zadosťučinenie, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný
opätovne podotýka, že žalobca doposiaľ nevrátil ani len istinu požičanej sumy od pôvodného veriteľa,
následne získal primerané finančné zadosťučinenie a teraz iniciuje ďalší súdny spor. Takéto konanie

nemožno označiť inak ako šikanózny výkon práva.Žalobca ako prvý nárok žiada určenie, že úver vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedená celková výška nákladov a aj
RPMN z dôvodu, že pri výpočte sumy mesačnej splátky a počtu splátok žalobcovi nevyšla rovnaká suma

celkových nákladov ako je uvedená v zmluve o úvere. Žalovaný k vyššie uvedenému uvádza, že celková
výška nákladov aj RPMN je v zmluve o úvere
uvedené správne, pričom dôvodom, pre ktorý žalobcovi nevyšiel výpočet je, že žalobca si zvolil
základný súbor poistenia, ktorý sa do celkových nákladov nezapočítava a ten ovplyvnil, že výpočet
uskutočnený žalobcom nevyšiel.

V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov„Naúčelytohtozákonasarozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,

ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.“
Vo vzťahu k žalovaným zmluvným podmienkam žalovaný uviedol, že ich za neprijateľné nepovažuje.

3. V rámci repliky žalobca zotrval na svojom.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich skutkových a právnych úvah:
4.1. Súd považuje za nesporné, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a právnym predchodcom
žalovaného ako dodávateľom bola uzavretá dňa 16.06.2011 zmluva o spotrebiteľskom úvere, súčasťou
ktorej sú aj žalobcami napádané zmluvné podmienky.

5. Podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
§53ods.1-Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Civilného sporového poriadku
§ 298 ods.1 - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
§ 298 ods.2 - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Zmluvná podmienka uvedená v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2], v znení:
„Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami pre úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov,
Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona

č. 186/2009 Z.z. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient
vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícií na
obchodnom mieste Banky.“
6.1. Obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS Prešov sp. zn.

8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024 ako aj rozsudkom 18Csp/85/2023 zo dňa 29.01.2024 s nasledujúcim
odôvodnením:
„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijalnávrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy

žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná

podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne

menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021

z 13.12.2021).
6.2. V predmetnej veci nemá súd dôvod posudzovať napádanú zmluvnú podmienku inak a rovnako ju
považuje za neprijateľnú.

7. Zmluvná podmienka uvedená v v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4], v znení:

„Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách [ZoB] a je si vedomý,
že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého
úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
7.1. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C-66/19:
46 V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany

spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom
ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité informácie sú určené záväznými právnymi predpismi
členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa
s obsahom predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10,
EU:C:2012:242, bod 29).

47 V tom zmysle nestačí jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach na právny
predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca
2013, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 50).
7.2. Podľa citovanej zmluvnej podmienky by spotrebiteľ mal „z hlavy“ ovládať zákon o bankách v časti
upravujúcej osobitný vzťah osoby k banke. Uvedené je nerealizovateľné a keďže zmluvná podmienka

neuvádza obsah predmetného zákonného ustanovenia, je neprijateľná. Neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky bola potvrdená rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024.

8. Zmluvná podmienka uvedená v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5], v znení:
„Podpisom tejto ZoÚ zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.

40/1964Zb.[Občianskyzákonník],ktorájezabezpečenímpohľadávkyBankyvzniknutejzoZoÚvsúlade
s čl. 5, bod 5.8 OP pre úver.“
8.1. V prípade tejto podmienky ide o notorickú neprijateľnosť. Táto podmienka je bez akéhokoľvek
zvýraznenia uvedená v časti zmluvy s názvom „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a teda je ľahko
prehliadnuteľná vyvolávajúc dojem nedôležitosti. Táto podmienka je však netransparentná aj z hľadiska

jej obsahu, keďže spotrebiteľovi neobjasňuje mechanizmus jej aktivovania a následky s tým spojené.
Vzhľadom na možnosť postihu mzdy spotrebiteľa sa možno domnievať, že pri vysvetlení podstaty tejto
zmluvnej podmienky by s ňou tento pri individuálnom dojednávaní nesúhlasil, pričom ide o podmienku,ktorá sa podľa OZ neaplikuje automaticky ale musí byť dojednaná. Túto zmluvnú podmienku teda súd
považuje za neprijateľnú.

9. Zmluvná podmienka v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik,
platnosťavýklad,budúrozhodovanévsúladesrozhodcovskoudoložkouuvedenouvčlánku10.,II.Časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených

v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“
9.1. Ide znovu o notoricky známu neprijateľnú zmluvnú podmienku zbavujúcu spotrebiteľa práva na
všeobecný súd. Táto zmluvná podmienka nie je rovnocenná pre postavenie dodávateľa a spotrebiteľa,
keďže iniciovanie súdneho konania inou osobou ako dodávateľom prakticky do úvahy neprichádza.
Správny postup dojednania rozhodcovskej doložky je uvedený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Cdo/80/2017
(Súčasťou bodu 14.4. uvedenej zmluvy je vyhlásenie žalobcu, že prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy,

podľa ktorej vzájomné spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou,
je príslušný prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk, a zároveň bola žalobcovi daná možnosť vyznačením označeného políčka vyjadriť nesúhlas
s uvedeným návrhom rozhodcovskej zmluvy, kedy by vzájomné spory v súvislosti s úverovou zmluvou
bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Žalobca nesúhlas s návrhom rozhodcovskej

zmluvy v označenom políčku nevyznačil. Dovolací súd pri posudzovaní, či uvedená rozhodcovská
doložka napĺňa alebo nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky. Rozhodcovská
doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania, nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej
nevýhode jednej z procesných strán. Žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných

sporoch z úverovej zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, žalobca
však možnosť výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas s
príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou
o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy prijal. pričom k postupu tam uvedeného v prejednávanej zmluve
nedošlo.

10. Zmluvná podmienka uvedená v v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a
zabezpečenie, bod 5.6, v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania

[3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné

pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“
11.1. Táto zmluvná podmienka navonok kopíruje § 330 Obchodného zákonníka
(1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie
všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní,

je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
(2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník
neurčí inak.
(3)Akmádlžníkvočiveriteľoviniekoľkopeňažnýchzáväzkovadlžníkneurčí,ktorýzáväzokplní,platenie
sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak

záväzku najskôr splatného.,
ale cez Obchodné podmienky bez individuálneho dojednania, diktátom dodávateľa vylučuje možnosť
voľby spotrebiteľa, čím robí zmluvnú podmienku neprijateľnou.
11.2. Na podporu vecnej správnosti záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky odvolací
súd poukazuje rozsudok č.k. 9Csp/74/2022 - 224 zo dňa 28.11.2022, rozsudok Krajského súdu Žilina

sp. zn. 9CoCsp/53/2020 zodňa 25.3.2021 a rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2020
z 29.06.2020 a sp. zn.5CoCsp/46/2020 zo dňa 26.08.2021.“12. Zmluvná podmienka uvedená v v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZOÚ, bod 6.4], v znení:
„V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť

nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej
v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“
12.1. Súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka nie je súladná so zbierkovým rozhodnutím, ako sa to
snaží žalovaný naznačiť. Žalovaný síce správne uvádza závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

že kumulácia je viazaná na pôvodnú splatnosť úveru, no zmluvná podmienka takúto situáciu neupravuje
arg. „až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Najvyšší súd vo veci sp. zn.
5Cdo/42/2020 dospel k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí"
12.2. Dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením § 53
ods. 1 OZ. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/172/2020 z 29.4.2021).

13. Zmluvná podmienka uvedená v v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZOÚ, bod 6.6], v znení:
„Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient
súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“
13.1. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať „všetky“ náklady veriteľa

spojené s vymáhaním jeho pohľadávky, navodzuje stav, kedy spotrebiteľ už vopred uznáva akékoľvek
takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na ich úhradu, a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť, bez
ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti, presne stanovej výšky, bez ohľadu na výsledok
jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Zmluvné ustanovenia v uvedenom znení zároveň neprimerane
a pre spotrebiteľa nepredvídateľne rozširuje okruh nárokov veriteľa, ktoré sa majú stať príslušenstvom

pohľadávky, čo môže viesť k neprehľadnému navyšovaniu pohľadávky veriteľa, z čoho vyplýva,
že zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a preto je neprijateľná (KS v Prešove sp. zn. 6CoCsp/7/2025).
Súhlas spotrebiteľa daný pri vzniku zmluvného vzťahu s postúpením pohľadávok veriteľa a prevodom
práv a povinností zo zmluvy v prospech akejkoľvek tretej osoby zakladá značnú neistotu, pokiaľ

ide o otázku, či nedôjde k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly. Právo veriteľa postúpiť pohľadávku akejkoľvek tretej
osobe na základe súhlasu spotrebiteľa daného vopred pri uzavretí zmluvy je zároveň v hrubom
nepomere s právom spotrebiteľa postúpiť pohľadávku voči banke na tretiu osobu len na základe

jej predchádzajúceho písomného súhlasu. Táto zmluvná podmienka je zameraná jednostranne v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Poukazujeme tiež na
ustanovenie § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré neumožňuje banke postúpiť svoju
pohľadávku kedykoľvek, ale až po márnom uplynutí 90 dní po písomnej výzve banky klientovi, aby dlh

zaplatil.
Podľa KS v Prešove sp. zn. 6CoCsp/7/2025 – „Okrem toho citovaná zmluvná podmienka umožňuje
preniesť veriteľovi na tretiu osobu všetky svoje záväzky zo zmluvy o úvere, keď individuálny súhlas
vyžadovaný § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahrádza bianco súhlasom spotrebiteľa s prevzatím
záväzku vopred neznámou treťou osobou. Javí sa, že za týchto okolností uvedená zmluvná podmienka

môže spôsobiť hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.“

14. Zmluvná podmienka uvedená v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1], v znení:
„Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho

osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené
konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Bankevzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“

14.1. Obdobné zmluvné dojednanie už bolo posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka, konkrétne
rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, ako aj 2CoCsp/107/2023.
14.2. Krajský súd v Prešove konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá,
nakoľko jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré
sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Nemožno prisvedčiť argumentácii veriteľa, že uvedenú zmluvnú

podmienkunemožnovyhlásiťzaneprijateľnú.Odvolacísúdtotižtozastávanázor,ženaznačenázmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity
spotrebiteľa bolo namieste, bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred
poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné považovať za
neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka.

15. Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, s účinnosťou od 3. januára 2011, v
odd. Úvery pre obyvateľstvo, Dostupná pôžička k Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo
16.6.2011, v znení:

„2. Poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 €
3. Poskytnutie úveru Šikovná rezerva v hotovosti 8,30 €
4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako E. G. 29,87 €
10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €

16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok zmluvná pokuta 33,19 €“
15.1. Pokiaľ ide o poplatky č. 10 a 11 - k tejto neprijateľnej zmluvnej podmienke sa už vyjadrili súdy a súd
nevidí dôvod na odklon od vysloveného právneho záveru cit.: „38. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v
zmluve o úvere, v Sadzobníku poplatkov – účinného od 16.05.2011, a to v časti Úvery pre obyvateľstvo,
Pôžička na bývanie, v znení: „Zasielanie upomienok: 6.1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € 7.

2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
ich výška prevyšuje náklady na ich vyhotovenie a zaslanie a že svojou povahou ide o skryté sankcie
predstavujúce zmluvnú pokutu, ktorá podľa odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne
ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V

tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil žalovanej upomienky, a či za ne účtoval
v zmluve o úvere uvedené poplatky; relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky
vo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal
akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve
vopred sám určil pevnou sumou, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a
účelných výdavkov. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne
splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní (por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
9C/137/2016 z 03.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoCsp/23/2020z 11.02.2021,

rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z 29.06.2021, či rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z 28.09.2021).“
15.2. K poplatku č. 16 súd uvádza - zmluvná pokuta v zásade nesmie byť dojednaná ako súčasť
nepodpísaných VOP, o to viac ani Sadzobníka. V tomto smere súd poukazuje na závery Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013: „28. Ve spotřebitelském právu je

dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou převahu nad spotřebiteli, kterým své
služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z výše uvedeného principu rovností prostředků
lze od dodavatele také očekávat (případně i vyžadovat), že se ve vztahu ke spotřebiteli bude chovat
v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří se důvěře druhého účastníka
smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému jednání nelze poskytnout právní

ochranu [srov. § 265 obchodního zákoníku nebo § 6 nového občanského zákoníku]. 30. Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitěformulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním

vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
15.3. K poplatkom č. 2,3 a 4 - podľa rozsudku SdEÚ sp. zn. C – 280/24
33. Je pravda, že z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode nevyplýva, že veriteľ je povinný
v dotknutej zmluve podrobne špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu
poplatkov stanovených v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú

má smernica 93/13 poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení
vočipredajcovialebododávateľovi,pokiaľideovyjednávaciusilu,akoajoúroveňinformovanosti,jevšak
dôležité, aby povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť primerane pochopená alebo vyvodená
zo zmluvy posudzovanej ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa jednotlivé
poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, neprekrývajú.
35. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či finančná inštitúcia

oznámila spotrebiteľovi dostatočné údaje na to, aby sa oboznámil s obsahom a fungovaním zmluvnej
podmienky,ktorámuukladápovinnosťzaplatiťprovíziuzaposkytnutieúveru,akoajsjejúlohouvzmluve
o úvere, čím sa spotrebiteľovi umožní, aby spoznal dôvody, ktoré opodstatňujú odmenu zodpovedajúcu
tejto provízii.
36. Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca

tak z článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5 bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa
zmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať
preskúmanie, aké je opísané v bodoch 32 až 35 tohto rozsudku.
39 V tejto súvislosti napriek tomu, že výška poplatku, ako je „spracovateľský poplatok“, o ktorý ide vo
veci samej, je určená presne, nemožno pripustiť, že názov zmluvnej podmienky sám osebe postačuje na

to, aby umožnil spotrebiteľovi po prvé pochopiť konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý odkazuje
dotknutá zmluvná podmienka, ako aj ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú, po druhé
pochopiť povahu skutočne poskytovaných služieb a po tretie overiť, či sa jednotlivé poplatky alebo
služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, neprekrývajú.
40 Okrem toho okolnosť, že obsah služieb účtovaných pod názvom „spracovateľský poplatok“ je

internou záležitosťou bankovej inštitúcie, a preto sa môže v jednotlivých inštitúciách líšiť, podporuje
záver, že informovanie spotrebiteľa len prostredníctvom tohto názvu nemožno považovať za dostatočné
na splnenie požiadavky transparentnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13, keďže
nemožno predpokladať, že interné postupy bankovej inštitúcie sú známe priemernému spotrebiteľovi,
ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

41 Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 a článok 5
smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej
zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so
spotrebiteľom, spĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu,
že jednak z názvu tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné

na uzavretie tejto zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa, a jednak, že výška uvedeného poplatku je
v uvedenej zmluve presne určená.
52 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1
a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka týkajúca sa
„spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, musí na to, aby

splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať skutočným službám alebo nákladom,
ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje pri uzatváraní tejto zmluvy, a ktoré
sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa jednotlivé poplatky alebo služby, za
ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za
nekalúlenztohodôvodu,ženaspotrebiteľaprenášanákladynaekonomickúčinnosťfinančnejinštitúcie,

pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými
službami alebo výške úveru.
Keďže z uvedených poplatkov nie je zrejmé za čo ich má spotrebiteľ platiť a aké mu poskytnuté služby
sú nimi hradené, ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

16. Jednotiaci dôvod neprijateľnosti všetkých namietaných zmluvných podmienok.
Zmluva a v nej uvedené napádané zmluvné podmienky ako aj Obchodné podmienky sú písané písmom
o veľkosti 1 mm. OP sú uvedené v 2 stĺpcoch. Každý stĺpec má nie menej ako 130 riadkov, teda na
jednej strane je riadkov nie menej ako 260. Z hľadiska žalovaným zvolenej úpravy sú tieto zmluvnédojednania nezrozumiteľné, je ich takmer nemožné prečítať bez pomôcok na zväčšovanie textu a nie
je ich možné prečítať ako celok naraz. Len pre zaujímavosť zmluvné ustanovenia a OP sú písané
nasledujúcim spôsobom – Zmluva a v nej uvedené napádané zmluvné podmienky ako aj Obchodné

podmienky sú písané písmom o veľkosti 1 mm. OP sú uvedené v 2 stĺpcoch. Každý stĺpec má nie menej
ako 130 riadkov, teda na jednej strane je riadkov nie menej ako 260. Z hľadiska žalovaným zvolenej
úpravy sú tieto zmluvné dojednania nezrozumiteľné, je ich takmer nemožné prečítať bez pomôcok na
zväčšovanie textu a nie je ich možné prečítať ako celok naraz.
Bolo by zaujímavé poznať názor žalovaného, ak by mu bol zo súdu doručený rozsudok v podobnom

formáte.
Súd tieto zmluvné dojednania považuje za neplatný právny úkon a v rámci právnej argumentácie tohto
záveru poukazuje na
- rozhodnutie Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012: „Pokud jde o posouzení formálních
náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru shledal, že Instituce tuto
smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů

smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti
odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil,
že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je
psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr
dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na

barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky
žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení
oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají
výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.
Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez

Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou
a udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o
úvěru pro něj plynoucí. Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu,
s přihlédnutím k doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01

6910 11 Úprava písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní
písemnosti se mají psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy
o úvěru by v takovém formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických
bodů, text bez sloupců) vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního

světla,nelzeSmlouvuoúvěrubezvyužitípomůcek,jakojsoubrýle,lupačizdrojuměléhoosvětlení,abez
dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení písemností
obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání Smlouvy o
úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru působilo velké
obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o úvěru skutečně

prakticky nečitelná. Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad
účelovým, neboť i obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky,
který například ve svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro
standardní adhezní smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným
písmem, popřípadě dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.

Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.

zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
- rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené
na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi
drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno

považovať za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich
obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi
veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú
praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného
dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé

praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153
ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú
neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky
nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť

s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť
správne určil prvostupňový súd.
16.1. Na možnú námietku žalovaného, že veľkosť písma v čase uzavretia zmluvy právnym predpisom
stanovená nebola, poukazuje súd na Slovenskú technickú normu STN 01 6910 s názvom „Pravidlá
písania a úpravy písomností“, podľa ktorej – Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté

písmo veľkosti 12 bodov. V čase podpisu spornej zmluvy bol účinný aj § 37 ods.2 OZ - Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. K otázke nepotrebnosti naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky.

NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny

záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa
v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje.
Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje.
Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy

splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať
v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva

priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu.

C- 321/22: Právny záujem spotrebiteľa na vyhlásení NZP
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,

vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
17.1. Žalobca teda nebol povinný preukazovať akýkoľvek „záujem“ na vyhlásení neprijateľnosti

zmluvných podmienok.

18. Všeobecné východiska žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k času uzavretia
zmluvy.
Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:

33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,
že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy

zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:
71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť

spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva
táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom
postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba

na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu
ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,

ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť
kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:

77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ

disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa

na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento
záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.
Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala

(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).
Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je
právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.

Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto

neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnýmipodmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).
Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti

vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.
Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká

povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).
18.1. V zásade tak samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné
podmienky nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný
neuviedoldôvody,ktorébysúdmohliviesťkúvaheozneužitíprávaakonanívrozporesdobrýmimravmi.

19. Všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

SdEÚ spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
84 Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného
smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu
alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti
s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto

smernice niesol spotrebiteľ.
SdEÚ č. C-212/20:
77 Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice
93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky
vzmyslečlánku3ods.1tejtosmernice,závisieťodskutočnéhouplatňovaniatejtopodmienky(uznesenie

z 11. júna 2015, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-602/13, neuverejnené, EU:C:2015:397, bod 50).
58 - Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že dodržanie požiadavky
jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok 5 smernice 93/13, predstavuje
jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré
má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia

uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil v prvom rade možné
nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy ku
škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C-621/17, EU:C:2019:820, bod 49 - Transparentná povaha
zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok 5 smernice 93/13, tak predstavuje jednu zo skutočností,

ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny
súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby
vzhľadom na všetky okolnosti danej veci posúdil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej
viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy na úkor spotrebiteľa v zmysle tohto
posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc

a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 56).).
19.1. Okrem už vyššie uvedeného tak súd konštatuje, že žalovaný neobhájil transparentnosť zmluvných
podmienok, ich odklon od zákona v neprospech spotrebiteľa a to, že by s nimi spotrebiteľ pri
individuálnom vyjednávaní súhlasil, resp. že boli vyrovnané inými zmluvnými ustanoveniami v prospech
spotrebiteľa.

20. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
21. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 9 ods.2 písm.) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.21.1. Posudzovaná zmluva obsahuje vyjadrenie, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Takéto vyjadrenie neobsahujúce konkrétnu sumu je
nedostatočné. Zmluva rovnako neuvádza predpoklady výpočtu RPMN v zmysle rozsudku SdEÚ č. C

– 677/23: Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať
v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia
byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.
21.2. Posudzovaný úver je tak bezúročný a bez poplatkov.

22.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti
neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.