Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-9C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120208427
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120208427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: Cirkevný

zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava Staré Mesto, so sídlom
Konventná 11, Bratislava, zastúpeného : advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL, s.r.o., Kominárska
2, 4, Bratislava, IČO : 529 612 49 proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so
sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 8.586,22 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 14.5.2020, sa žalobca domáhal aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie 3060,- EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3060,- EUR od 14.05.2020 do
zaplatenia, ako i sumy 5.526,22 eur a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako vlastník a prenajímateľ reštituovaných nehnuteľností si podľa
§ 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie kompenzácie za
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v „A. B.", konkrétne byt č. X, X, X, XX, a za nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v „A. C.", konkrétne byt č. XX, X,XX,X, X, X,XX,XX, X,XX,X,XX a to na základe žiadosti zo
dňa 12.05.2017 vyplatenie rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného
nájomného vypočítaného podľa zákona č. 260/2011 Z. z. Pri uplatnení nároku na kompenzáciu podľa
uvedeného zákona žalobca vychádzal primárne zo znaleckého posudku č. 34/2018 vo veci odhad
hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 20.03.2018 vyhotovený D. E. D., B., ktorý sa týkal A. B. a zo znaleckého
posudku č. XXX/XXXX vo veci odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 30.12.2017, vyhotovený D. E. D.,
B., ktorý sa týkal A. C.. Žalobca musel uhradiť znalcovi za znalecký posudok č. XXX/XXXX sumu 1

980 EUR vrátane DPH a za znalecký posudok č. XX/XXXX sumu 1 080 EUR vrátane DPH. Žalobca
musel teda za oba znalecké posudky uhradiť znalcovi sumu 3 060 EUR vrátane DPH. Žalovaný vydal
dňa 02.07.2018 rozhodnutia k časti bytov. Žalovaný uhradil požadované kompenzácie žalobcovi až dňa
14.08.2018 podľa zákona č. 260/2011 Z. z., za obdobie od 01.01.2018 do 31.07.2018, to znamená, že
až vyše rok po podanej žiadosti, čo je v príkrom rozpore so zákonom č. 260/2011 Z. z. Rovnako tak
žalovaný nepodal žalobcovi upozornenie o predĺžení lehoty a o dôvodoch, ktoré by ho k danému úkonu
viedli. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t. j. zákonného

úroku z omeškania a to výzvami zo dňa 07.11.2018, na ktoré žalovaný do dnešného dňa nereagoval
a pohľadávku neuhradil. Žalovaný k zvyšným bytom č. XX, X, XX, X, XX, nachádzajúcich sa v A. C.
vydal príslušné rozhodnutia až 12.09.2019, teda niečo vyše 2 roky po podaní vyššie uvedenej žiadosti,
vyplývajúce práve z vyššie uvedených dodatočných rozhodnutí vydaných dňa 12.09.2019. Žalovanýkompenzácie uhradil žalobcovi až dňa 14.10.2019 podľa zákona č. 260/2011 Z. z., za obdobie od
01.01.2018 do 31.07.2018 za byty o ktorých rozhodol 12.09.2019.Nakoľko o žiadostiach žalobcu nebolo
rozhodnuté v lehote do 30 dní, ani ako už bolo vyššie uvedené, v lehote do 60 dní, žalobca nebol

upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutia, tieto boli vydané oneskorene. Žalobca v tejto súvislosti
poukazuje, že v dôsledku oneskorených rozhodnutí vydaných žalovaným, boli aj jednotlivé mesačné
kompenzácie boli vyplatené oneskorene, čím sa žalovaný nepochybne dostal do omeškania, pričom
omeškanie sa týka samostatne každej kompenzácie a predstavuje obdobie od podania žiadosti do
vydania rozhodnutia.

3. Ako dôkaz označil žalobca: znalecký posudok č. XX/XXXX , znalecký posudok č. XXX/XXXX
Príloha č. 3: žiadosť zo dňa 12.05.2017, Faktúra č. XXXXXXX a potvrdenie o jej úhrade Príloha č. 5:
Faktúra č. XXXXXX a potvrdenie o jej úhrade, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie
č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie č: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie č.: MAGS
ONB 31333/18/368176, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/

XX/XXXXXX, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX,
Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, Rozhodnutie č.: E. F. XXXXX/XX/XXXXXX, G. zo dňa
07.11.2018 za byty č. X, X, X, XX nachádzajúce sa G. A. B., Výzvy zo dňa 07.11.2018 za byty č. X, X,
X, X,XX,XX nachádzajúce sa G. A. C., Rozhodnutie č.: E. F., Rozhodnutie č.: E. F.,Rozhodnutie č.: E.
F., Rozhodnutie č.: E. F., Rozhodnutie č.: MAGS ONB29258/19/386181, výpočet úrokov z omeškania k

bytu č. X nachádzajúceho sa v A. C., výpočet úrokov z omeškania k bytu č. X nachádzajúceho sa v A. C.,
výpočet úrokov z omeškania k bytu č. XX nachádzajúceho sa v Dome C., výpočet úrokov z omeškania
k bytu č. XX nachádzajúceho sa v A. C., výpočet úrokov z omeškania k bytu č. XX nachádzajúceho
sa v A. C., List prokurátora, zo dňa 23.01.2019,Upozornenie zo dňa 23.01.2019, Metodika zo dňa
25.05.2017,Upovedomenie zo dňa 30.01.2020, Rozhodnutie H. I. X, zo dňa 06.04.2020, Rozhodnutie

H. I. X, zo dňa 14.04.2020, Rozhodnutie F. J. I. X, zo dňa 03.08.2020, Rozhodnutie F. J. I. X, zo
dňa 03.08.2020, Akceptácia návrhu na zmier ESĽP, zo dňa 24.02.2022, Upovedomenie ESĽP, zo dňa
17.11.2021, Rozhodnutie ESĽP zmier, zo dňa 14.04.2022, Výzva žalovaného na doplnenie žiadosti o
kompenzáciu zo dňa, 17.07.2017 vrátane prílohy k nej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Tvrdil, že konajúci
súd civilný súd nedisponuje právomocou na to, aby vec prejednal a následne o nej rozhodol, a to s
poukazom na ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok . Taktiež tvrdil, že žalobca nevyužil
žiaden z prostriedkov nápravy voči nečinnosti žalovaného, nakoľko nevyužil žiadne z opatrení v zmysle
Správneho poriadku a nevyužil ani žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ust. § 242 a

nasl. SSP; časť nároku uplatneného žalobcom predstavuje trovy administratívneho konania, pričom túto
časť žalobcom uplatneného nároku nie je možné žalobcovi priznať, nakoľko to vylučuje ust. § 31 a
nasl. Správneho poriadku. Podľa žalovaného k omeškaniu na strane žalovaného v administratívnom
konaní (kde žalovaný vystupoval v postavení orgánu verejnej moci) nemohlo dôjsť, nakoľko lehoty
pre vydanie rozhodnutia stanovené Správnym poriadkom majú výlučne poriadkový charakter. Žalovaný

nemohol o žiadosti v prípade niektorých v nej uvedených nárokov rozhodnúť v lehote stanovenej
Správnym poriadkom, nakoľko žalobca využil možnosť podať proti rozhodnutiam žalovaného odvolanie.
Žalovaný taktiež predložil prehľad konaní, preukazujúcu kedy boli jednotlivé žiadosti podané, kedy bol
žalobca vyzvaný na ich doplnenie, kedy boli na výzvu doplnené voči ktorým rozhodnutiam podal žalobca
odvolanie a kedy žalovaný opätovne rozhodol.

5. Na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný predložil: list zo dňa 04.08.2017 označený ako Odpoveď na
výzvu na doplnenie žiadosti o kompenzáciu a Výzva žalovaného na doplnenie žiadosti o kompenzáciu,
zo dňa 17.07.2017.

6. V replike doručenej súdu dňa 19.04.2023 k námietkam žalovaného žalobca, doplnil v žalobe uvedený
skutkový stav veci o skutočnosti, ktoré nastali v období od vyplatenia kompenzácie hodnoty rozdielu
medzi regulovaným a trhovým mesačným nájomným. Uvedené skutkové tvrdenia mali ilustrovať postup
žalobcu v snahe zabrániť nečinnosti žalovaného, no týkali sa však bytov č.X a č.XX a konaní, ktoré
neboli predmetom tohto sporu, čo nebolo medzi stranami sporné. Taktiež k nároku na úroky z omeškania

poukazoval na nález ÚS SR I. US 279/2019. V prípade právnych vzťahov vyplývajúcich z ust. § 12 ods. 5
zák. č. 260/2011 Z. z. sa podľa žalobcu z hľadiska povahy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným jedná o
situáciu analogickú s postavením veriteľa a dlžníka, zo záväzkovo právneho vzťahu. Nárok na vyplatenie
kompenzácie rozdielu medzi trhovým a regulovaným mesačným nájomným (t. j. pohľadávky žalobcu)vznikol zo zákona, pričom čas jeho plnenia bol viazaný na jeho žiadosť. Žalobca (veriteľ) túto žiadosť
riadne podal, čím svoju pohľadávku voči žalovanému riadne uplatnil. Týmto okamihom však nedošlo k
automatickej aplikácii ust. § 563 OZ (t. j. že splatnosť dlhu nastala deň nasledujúci po dni po uplatnení

pohľadávkyvočižalovanému),nakoľkogenerálnepravidloplatívýlučnevtomprípade,akprávnypredpis
nestanovujeniečoiné.Vkonkrétnomprípadevšakprávnypredpisstanovujelehotu,vktorejmážalovaný
rozhodnúťopriznanínároku.Práveust.§49ods.2Správnehoporiadkuvkonkrétnomprípadestanovuje
lehotu 30 dní na potvrdenie žalobcom uplatneného nároku, alternatívne spôsob, akým možno túto lehotu
predĺžiť. Skutočnosť, že táto lehota má poriadkový charakter však nemá vplyv pre posúdenie toho, či

na strane žalovaného (dlžníka) došlo k vzniku omeškania. Pre omeškanie žalovaného má význam, že
ten zákonne rozhodol (t. j. bez potreby ďalšej revízie jeho rozhodnutí) o žiadosti až dňa 02.07.2018 t.
j. po viac ako roku od doručenia žiadosti žalovanému, resp. až 12.09.2019, teda niečo vyše 2 rokov od
doručenia žiadosti žalovanému (resp. od okamihu, kedy si veriteľ (žalobca) uplatnil svoju pohľadávku
u dlžníka).

7.Vduplikedoručenejsúdudňa8.6.2023žalovanýuviedol,žesanestotožňujestvrdenímžalobcu,žesa
doomeškaniamaldostaťporušením§49zákonač.71/1967osprávnomkonaní(t.j.Žalovanýpredmetné
rozhodnutia nevydal včas, teda v lehote 30 dní od podania žiadosti. Rovnako sa žalovaný nestotožňuje s
tvrdením žalobcu:„ V prípade právnych vzťahov vyplývajúcich z ust. § 12 ods. 5 zák. č. 260 Z.z. sa teda z
hľadiska povahy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným jedná o situáciu analogickú s postavením veriteľa

a dlžníka, zo záväzkovo právneho vzťahu“. Podľa § 12 ods. 5) zákona č. 260/2011: „Ak obec neposkytne
bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu
trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods.
1 až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento
nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce

odôvodnenosť výšky nároku." Podľa § 15 ods. 1) zákona č. 260/2011: na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Žalobca nikdy nespochybnil, že preskúmavanie
žiadosti o priznanie kompenzácie podľa § 12 ods. 5) zákona č. 260/2011 je správnym konaním. Vzťahy,
ktorévznikajúvrámcisprávnehokonania,súzaloženénanerovnomprávnompostaveníichúčastníkova
v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti,

sú verejnoprávne, pritom právo požadovať úrok z omeškania, tak ako je upravené v § 517 ods. 2 OZ má
povahu špeciálnej (súkromnoprávnej) peňažnej sankcie ako dôsledok nekonania dlžníka včas. Žalovaný
má zato, že nález ÚS SR I. US 279/2019 nemožno automaticky vykladať takým spôsobom - nečinnosť
orgánu verejnej moci zakladá nárok účastníka konania požadovať aj úroky z omeškania. Odôvodnenie
nálezu: ..."Podanie návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia možno vnímať ako vystavenie faktúry

s lehotou splatnosti. Je oprávnením štátu prostredníctvom okresného súdu skontrolovať správnosť
vyúčtovania, rovnako je aj povinnosťou štátu v primeranej lehote rozhodnúť o priznaní trov právneho
zastúpenia"...jepotrebnévnímaťakoobiterdictum,tedačasťodôvodneniarozhodnutia,kdesauvádzajú
ďalšie argumenty, ktoré však nie sú záväzné a sú uvádzané len na dovysvetlenie.“Rozhodovanie o
trovách konania v zmysle § 553 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. je jednoduchým konaním (nález ÚS SR

I. US 279/2019) v ktorom vyšší súdny úradník rozhoduje len na podklade súdneho spisu. Naproti tomu
pri rozhodovaní o priznaní kompenzácie v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. žalovaný nebol
viazaný len podkladmi preukazujúcimi odôvodnenosť výšky nároku predloženými žalobcom. Žalovaný
povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupoval v zmysle Správneho poriadku

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu, keď iné dôkazy
navrhnuté neboli.

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.05.2020 domáha zaplatenia sumy 8 586,22 EUR s príslušenstvom, a
to z titulu: náhrady nákladov vynaložených na obstaranie znaleckého posudku č. XXX/XXXX a nákladov

vynaložených na obstaranie znaleckého posudku č. XX/XXXX ,v súhrnnej výške 3 060,- EUR spoločne
s úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. zo sumy 3 060,- EUR, a to od 14.05.2020 až do zaplatenia;
zaplatenia sumy vo výške 5 526,26 EUR, ako úroku z omeškania s vyplatením rozdielu medzi sumou
regulovanéhoatrhovéhomesačnéhonájomnéhopodľaust.§12ods.5zák.č.260/2011Z.zzaprenájom
bytov č. 1, 5, 8, 12)a bytov č. XX, X, XX, X, X, X, XX, XX, X, XX, X, XX.

10. Žalobca si v rámci konkrétneho konania uplatnil nárok na príslušenstvo pohľadávky , čo je civilný
nárok, ktorý spadá do právomoci všeobecného súdu, preto ho súd i napriek námietkam žalovaného
prejednal.11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca žiadosťou dňa 12.05.2017 požiadal žalovaného o
vyplatenie rozdielu hodnoty medzi trhovým mesačným nájomným a regulovaným mesačným nájomným

k bytom upresneným v žalobe a žalovaný o týchto žiadostiach rozhodoval podľa Správneho poriadku.
Nebolo sporné skutkové tvrdenie, že žalobca voči rozhodnutiam žalovaného o nepriznaní kompenzácie
rozdielu trhového a regulovaného mesačného nájomného v prípadoch bytov č. X, X, X, XX a bytov č.
X, X, X, X, XX a XX využil riadny opravný prostriedok, čo malo bezprostredný vplyv na celkovú dĺžku
konaniaožiadosti.Bolonesporné,žeznaleckýposudokč. XXX/XXXXzodňa30.12.2017,bolobjednaný

22.11.2017 a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.03.2018, objednaný 05.03.2018 a že boli
predložené spolu s odvolaniami proti rozhodnutiam žalovaného. Nebola sporná dĺžka administratívneho
konania, rovnako ani výška a výpočet nárokov ktoré si žalobca uplatnil.

12. V konaní bolo medzi stranami sporné, aké nároky si žalobca uplatňuje resp. a akého titulu, rovnako
boli sporné okruhy tém nastolené v námietkach žalovaného v rámci jeho vyjadrenia z 24.03.2023.

13. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

14. Podľa ust. § 12 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.

z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zák. č. 260/2011 Z. z.“).Ak obec neposkytne
bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu
trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods.
1 až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento
nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce

odôvodnenosť výšky nároku.

15. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem lehoty podľa § 9 ods. 4.

16. Podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej ako „Správny poriadok“):
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je
začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil
voči účastníkovi konania prvý úkon.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

18. Podľa ust. § 31 ods. 1) Správneho poriadku trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša
tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní
vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

19. Podľa ust. § 34 ods. 1) Správneho poriadku ,na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

20. Podľa ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku , v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto

lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania.

21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”),, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.22. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

25. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

26. Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a
11.(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

28. Podľa ust. § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.

29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu zaplatenia sumy vo výške 3.060,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 3.060,00 EUR od 14.05.2020 do zaplatenia v konaní nebolo sporné, že predmetná

suma spočíva v nákladoch na obstaranie znaleckého posudku č XXX/XXXX, za ktorý žalobca uhradil
sumu vo výške 1980 EUR a znaleckého posudku č XX/XXXX, za ktorý žalobca uhradil sumu vo výške
1080 EUR.

30. Podľa § 31 Správneho poriadku ,trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento

orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli
zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. V zmysle uvedeného sumu za obstaranie znaleckých
posudkov,akotrovykonaniaznášažalobca,akoúčastníkkonaniapodľa§12ods.5)zákonač.260/2011.
K tvrdeniu žalobcu, že uvedený nárok predstavuje príslušenstvo pohľadávky, súd poukazuje na to, že
vo všeobecnosti za príslušenstvo pohľadávky možno považovať aj náklady na jej uplatnenie avšak tieto

náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené, splatnosť rozdielu medzi
trhovým a regulovaným nájomným nastala však až 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

31. Z žiadosti o vyplatenie rozdielu regulovaného a trhového mesačného nájomného z 12.5.2017
súd zistil, že k výške trhového nájomného k jednotlivým bytom, žalobca predložil vyjadrenie Národnej

asociácie realitných kancelárií Slovenska (ďalej NARKS) .

32. Z Výzvy na doplnenie žiadosti o kompenzáciu z 17.07.2017 súd zistil, že za účelom preukázania
nároku žalobcu v súlade so zákonom a jeho následného posúdenia zo strany hlavného mesta SRBratislava žalovaný požiadal o poskytnutie dokladov a informácií uvedených vo formulári, ktorý je
prílohou tohto listu.( č.l.162 spisu).

33. Z prílohy výzvy na doplnenie žiadosti o kompenzáciu z 17.07.2017 súd zistil, že ako
podklady preukazujúce súčasnú výšku trhového mesačného nájomného uvedené v tretej časti
formulára (Trhového mesačného nájomné) žalovaný demonštratívne uvádza„[môže ísť napr. o
zmluvnú dokumentáciu, znalecké posudky, odborné vyjadrenia a pod.]."Účelom výzvy žalovaného zo
dňa14.06.2017 teda preukázateľne nebola požiadavka na doloženie znaleckých posudkov, ale uvedenie

komplexnej informácie potrebnej pre posúdenie nároku žalobcu.(č.l.249 spisu).

34. Z listu zo dňa 04.08.2017 označeného ako Odpoveď na výzvu na doplnenie žiadosti o kompenzáciu
( č.l.164 spisu) mal súd za preukázané, že žalobca sa domnieva, že svoj nárok uplatnil v žiadosti
z 25.05.2017 správne, pričom výška nároku klienta bola preukázaná potvrdením NARKS. Prílohou tohto
listu neboli znalecký posudok č. 230/2017 a znalecký posudok č. XX/XXXX.

35. Súd mal za preukázané, že znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 30.12.2017, objednaný
22.11.2017, ( vyplýva z č.l. 37) a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.03.2018, objednaný
05.03.2018, ( vyplýva z č.l. 9) oba boli predložené v rámci prebiehajúceho správneho konania spolu s
odvolaniami proti rozhodnutiam žalovaného, táto skutočnosť napokon nebola v konaní sporná.

36. Z predmetnej skutočnosti je zrejmé, že žalobca obstaral znalecké posudky dobrovoľne z vlastnej
iniciatívy. Uvedené preukazuje i tvrdenie samotného žalobcu ( bod 34 repliky), kde žalobca tvrdí, že
napokon podklady ( nad rámec už doručených) predložil, a to s cieľom urýchliť už v tom čase zjavne
neprimerane dlhé konanie o vyplatenie jeho pohľadávky. Z vykonaného dokazovania však nevypláva,

žeby žalovaný opakovane vyzval žalobcu na doplnenie podkladov potrebných pre rozhodnutie, resp.,
žeby bolo ich doloženie žalobcom ( v čase kedy doložené boli) nutné. Naopak, z jednotlivých
vžalobedoloženýchrozhodnutívyplýva,žežalovanývychádzalpristanovenívýškytrhovéhonájomného
z v priebehu odvolacích konaní predložených znaleckých posudkov i napriek tomu, že tieto sumy sa
odlišujú od pôvodne požadovaného nároku žalobcu preukázaného potvrdením NARKS v žiadostiach,

pričom žalovaný rozhodol v prvom stupni preukázateľne i bez doloženia týchto posudkov. V konaní teda
nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že pri uplatnení nároku na kompenzáciu vychádzal primárne zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX a zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX.

37. Podľa druhej vety § 12 ods. 5) zákona č. 260/2011 zákona, tento nárok si uplatní prenajímateľ od

obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.
Podľa súdu je potrebné predmetné ustanovenie vykladať takým spôsobom, že prenajímateľ nesie nie len
ťarchu dôkazného bremena preukázať odôvodnenosť výšky nároku, ale aj náklady s jeho uplatnením.
Ak by zákonodarca chcel preniesť náklady na obec spojeného s uplatňovaním nároku prenajímateľa,
tak by to upravil priamo v príslušnom právnom predpise, alebo by dôkazné bremeno spojené s nárokom

prenajímateľa preniesol priamo na obec.

38. Z uvedených dôvodov, súd považoval sumu zaplatenú žalobcom počas správneho konania za trovy
tohto konania, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania a ktoré znáša účastník (žalobca), preto jeho
nároku na zaplatenie sumy za v konaní doložené znalecké posudky nevyhovel.

39. Žalobca sa taktiež v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.526,26 Eur, ktorá mala
vzniknúť titulom omeškania žalovaného s vyplácaním sumy rovnajúcej sa rozdielu trhového mesačného
nájomného a regulovaného mesačného nájomného podľa § 12 ods. 1 zákona č. 260/2011 za byty č.
X, X, X, X, X, X,XX,XX,XX,XX v A. C. XX. a za byty č. X, X, X,XX od 12.06.2017, t.j. po uplynutí 30

dní od podania žiadosti, úrok z omeškania za jednotlivé mesačné kompenzácie podrobne vypočítal vo
výzve adresovanej žalovanému dňa 07.11.2018, samotný výpočet resp. výška požadovaných úrokov
nebola v konaní sporná.

40. Podľa žalobcu pre omeškanie žalovaného je významné, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu až

dňa 02.07.2018, t. j. po viac ako roku od doručenia žiadosti žalovanému resp. až 12.09.2019. teda niečo
vyše 2 roky po podaní vyššie uvedenej žiadosti , čiže podľa neho od okamihu, kedy si veriteľ (žalobca)
uplatnil svoju pohľadávku u dlžníka. Na konanie podľa § 12 ods. 5) Zákona č. 260/2011 sa vťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní , teda žalovaný rozhodoval o žiadostiach žalobcu v správnomkonaní. Z prehľadu rozhodnutí je zrejmé, že ani v jednom prípade nerozhodol žalovaný do 30 resp. do
60 dní od podania žiadosti. Vzťahy, ktoré vznikajú v rámci správneho konania, sú nepochybne založené
na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach

a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Úrok z omeškania má povahu
sankcie za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže
disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa,
využíva vo svoj prospech. Právo požadovať úrok z omeškania, tak ako je upravené v § 517 ods. 2 OZ má
povahušpeciálnej(súkromnoprávnej)peňažnejsankcieakodôsledoknekonaniadlžníkavčas.Vprípade

právnychvzťahovvyplývajúcichzust.§12ods.5zák.260/2011satedazhľadiskapovahyvzťahumedzi
žalobcom a žalovaným nejedná o situáciu analogickú s postavením veriteľa a dlžníka, zo záväzkovo
právneho , tak ako tvrdí žalobca. Aplikácie súkromnoprávnej sankcie vo vzťahu verejnoprávnej povahy
je neprípustná. Ak žalobca opakovane tvrdil, ,že žalovaný sa dostal do omeškania z dôvodu svojej
nečinnosti, Správny poriadok upravuje opatrenia proti nečinnosti, preto vzhľadom na vyššie uvedené
nie možné nachádzať analógiu s § 517 ods. 2 OZ ( tak ako ju našiel žalobca), aj v prípade ak správny

orgán ostane nečinným v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobcom predložený nález ÚS SR
I. US 279/2019 resp. jeho časť odôvodnenia nepredstavuje záväznú časť a ani nie je podkladom pre
vyvodenie záveru, že činnosť orgánu verejnej moci zakladá nárok účastníka konania požadovať aj úroky
z omeškania, pričom nie je zanedbateľné, že lehoty na vydanie rozhodnutia ( v správnom poriadku)
majú len poriadkový charakter. Ich nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Na

strane žalovaného (dlžníka) nedošlo k vzniku omeškania, nakoľko splatnosť rozdielu medzi trhovým a
regulovaným nájomným nastala, až 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd
žalobcovi ani v tejto časti uplatneného nároku nevyhovel.

41. Napokon súd poukazuje na to, že z obsahu žaloby i písomných podaní žalobcu sa môže javiť, že

by sa vec mala týkať náhrady škody za nesprávny úradný postup žalovaného ako orgánu územnej
samosprávy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).A to napriek tomu, že
žalobca to nikde vyslovene neuvádza (tvrdí, že nežiada preskúmavať postup žalovaného, a ani nežiada
zmeniť niektoré z jeho rozhodnutí), no svoje nároky uplatnené v tomto konaní odvádza preukázateľne

od nečinnosti žalovaného pri rozhodovaní, vydania rozhodnutí oneskorene, porušenia povinnosti
žalovaného, podľa ktorej ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o
tomúčastníkakonaniasuvedenímdôvodovupovedomiť.Taktiežžalobca dôvodil,ževadministratívnom
konaní ním predložené znalecké posudky boli od neho žiadané žalovaným bezdôvodne.

42. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z.z .obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci
ktorého môže územná samospráva dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody
uspokojiť za predpokladu ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína
doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má

lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok
žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.
V tomto spore, žalobca síce vyzval žalovaného na zaplatenie príslušenstva pohľadávky , no tie nespĺňali
náležitosti podľa ust. § 16 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. Nakoľko z nich však bolo zrejmé, čoho sa žalobca
domáha a prečo, pričom podľa obsahu odvádza žalobca svoj nárok od nečinnosti žalovaného čiže od

skutočnosti, že vydal rozhodnutia o kompenzácii oneskorene ako i z dôvodu, že postupoval nesprávne
a neoznámil mu , že dôjde k rozhodnutiu v neskoršej lehote, bolo možné ich považovať za žiadosť o
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorej žalovaný nevyhovel.

43. Nesprávny úradný postup definuje § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. ako porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávny úradný postup je možné
definovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho
činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti

za nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto
hľadiska je nesprávnym úradným postupom napríklad nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia,
prípadne iná nečinnosť orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.44. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť je objektívna, založená na kumulatívnom splnení troch podmienok:

1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

45. Z vyššie uvedených možných nesprávnych úradných postupov bolo nesporné, že žalovaný
o žiadostiach rozhodoval v administratívnom konaní, pričom pri rozhodovaní o priznaní kompenzácie

v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. žalovaný nebol viazaný len podkladmi preukazujúcimi
odôvodnenosť výšky nároku predloženými žalobcom. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku bol
žalovaný povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupoval v zmysle § 34 ods. 1 Správneho poriadku,
no nedodržal postup podľa ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené bolo spôsobené i konaním
samotného žalobcu, ktorý dôkazy na preukazovanie svojho nároku k žiadosti nepredložil úplne, pričom
až v priebehu odvolacieho konania predložil znalecké posudky z ktorých potom žalovaný vychádzal

pri priznaní nároku , taktiež v dôsledku podaných odvolaní žalobcom ani nebolo možné lehoty v ust.
§ 49 ods. 2 Správneho poriadku, pričom nároky z dôvodu nezákonných rozhodnutí si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Právny poriadok účastníkovi správneho konania priznáva viacero prostriedkov,
prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy ak orgán je pri svojom rozhodovaní nečinný,
pričom tieto prostriedky sú obsiahnuté jednak v samotnom Správnom poriadku, jednak v osobitných

predpisoch. V konaní bolo nesporné, že v rozhodnom čase, majúcom vplyv na dĺžku prebiehajúcich
administratívnych konaní, žalobca žiadne z týchto prostriedkov nevyužil (skutkové tvrdenia žalobcu
v replike vzťahujúce sa k tejto otázke, sa týkajú výsostne rozhodovacej činnosti žalobcu , ktorá s týmto
konaním nesúvisí).Ďalej mal súd za preukázané, že trovy ktoré v konaní žalobcovi vznikli v spojení
s predložením znaleckých posudkov, nemožno považovať za škodu následkom nesprávneho úradného

postupu žalobcu, nakoľko znalecký posudok č XXX/XXXX, a znalecký posudok č XX/XXXX na poklade
výziev žalovaného do konania predložený nebol , čo vyplýva i z listu žalobcu zo dňa 04.08.2017
označeného ako Odpoveď na výzvu na doplnenie žiadosti o kompenzáciu, keď tieto posudky nie sú
prílohou tohto písomného podania. Z výsledkov dokazovanie nevyplynulo, žeby žalovaný opakovane
vyzýval na doplnenie žiadostí. Súd nemal za preukázanú, priamu príčinu žalobcom tvrdenej škody, teda,

že existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak by aj existoval v prejednávanej
veci nesprávny úradný postup, medzi týmto postupom a tvrdenou škodou neexistuje vzťah príčinnej
súvislosti.

46.Vzhľadomkuskutočnosti,žežalobcanepreukázalkumulatívnesplneniepredpokladovvznikunároku

na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd nemal inú možnosť ako nárok aj v tomto prípade
zamietnuť.

47. Právo na náhradu trov konania vzniklo v spore plne úspešnému žalovanému a to s poukazom na §
255 ods. 1 CSP. Pretože žalovaný výslovne uviedol, že si právo na náhradu trov konania neuplatňuje,

pričom žiadne trovy konania nevyplývali ani zo spisu súd o trovách konania rozhodol tak, že nárok na
ich náhradu žalobcovi nepriznal.

48. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR
1Cdo92/2011 str.: 8).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.