Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát so sídlom Štúrova 27, 040 01
Košice, proti žalovanej: Obec Abrahámovce, so sídlom Abrahámovce 56, 059 72 Abrahámovce, právne
zastúpená: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK-4C/17/2023-163 zo dňa
21. novembra 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I.Žalovanájepovinnázaslaťpísomnežalobcovinae-mailomnaadresy:[email protected],[email protected],[email protected],
[email protected], [email protected], ospravedlnenie, v nasledovnom znení : „Obec Abrahámovce, v zastúpení starostom
obce, Ing. X. D., sa týmto ospravedlňuje P. S., ktorého v e-maily zo dňa 3.2.2023, s názvom „Žiadosť
o odpoveď: List Prokuratúra - podnet S.“ poslaného z e-mailu: [email protected], neprávom obvinila, že klame,

rozpráva polopravdy, je chudák, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na
druhého. Pravda je taká, že nebol to P. S., ale bola to Obec Y., ktorá porušila zákon v súvislosti s
vydaním rozhodnutia o vydaní kolaudácii stavby, a to konkrétne vo vzťahu k nečinnosti stavebného
úradu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších právnych predpisov, pričom na porušenie zákona bola Obec Abrahámovce
upozornená Okresnou prokuratúrou O. podľa § 28 Zákona o prokuratúre“, do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.320
eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške k rukám zástupcu

žalobcu JUDr. P. H., PhD., adresa sídla: Q. XX, XXX XX O., IČO: 423 29 230, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka o jej výške.“

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§11,§13, §20odsek1zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že starosta obce Abrahámovce, ktorú žalobca označil
ako žalovanú v spore, Ing. X. D., dňa 03.02.2023 vyhotovil a odoslal z e-mailovej adresy obce [email protected] piatim adresátom na e-mailové adresy [email protected], [email protected], [email protected], [email protected] a [email protected], e-
mailovú správu s predmetom „Žiadosť o odpoveď: List Prokuratúra - Podnet S.“, a obsahom: „Vážení
poslanci, Zasielam Vám list z prokuratúry, na základe podnetu podaného M. S.. Prečítajte si tie klamstvá

a polopravdy chudáka, ktorý namiesto toho, aby si plnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého.
Po prečítaní mi kľudne zavolajte, vysvetlím nejasnosti. Príjemné čítanie. S pozdravom Ing. X. D., Obec
Abrahámovce.“. Nebolo sporné, že zhodne s údajmi uvedenými v e-mailových adresách, na ktoré bola
správa odoslaná, išlo o elektronické poštové schránky, ktorých užívateľmi boli piati poslanci obecného
zastupiteľstva obce Abrahámovce a tiež, že prílohou tejto e-mailovej správy bol podnet žalobcu na

nečinnosť obce v kolaudačnom konaní podaný na prokuratúru dňa 27.01.2023.

Súd prvej inštancie vykonal tzv. test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O
KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade zásah do osobnosti žalobcu vykonal. Vychádzajúc
z uvedených hodnotiacich kritérií dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci bolo
potrebné uprednostniť ochranu osobnosti žalobcu pred slobodou prejavu žalovanej. Zásah žalovanej

do osobnosti žalobcu bol neoprávnený a bol aj objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobcu.
Zásah starostu obce ako verejného činiteľa do osobnosti žalobcu nielen že postrádal legitímny ciel a
zákonný podklad a bol aj dehonestujúcim a difamačným prejavom verejnej obecnej autority vo vzťahu
k žalobcovi ako „bežnému“ občanovi. Odporoval dobrým mravom, tzn. zásadám vzájomnej slušnosti,
ohľaduplnosti a vzájomného rešpektu. Nakoniec, žalovaná obec si je svojho konania do značnej

miery aj sama vedomá, keď sama navrhla ospravedlnenie, a sama v priebehu konania prezentovala
opodstatnenosť preskúmania a zlepšenia spôsobu a obsahu svojej internej komunikácie obce. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že občianskoprávna zodpovednosť za zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby je založená na objektívnom princípe, a preto sa nevyžaduje popri neoprávnenosti zásahu aj
zavineniejehopôvodcu.Pretosúdprvejinštancieobranužalovanejspočívajúcuvtvrdeniachadôkazoch

o tom, že nečinný v kolaudačnom konaní nebol starosta obce, ale stavebný úrad O., ktorý neposkytoval
v kolaudačnom konaní účinnosť, považoval za právne irelevantnú. V priebehu konania zástupca žalobcu
upravil znenie navrhovaného ospravedlnenia tak, že obe sporové strany s ním súhlasili. Súd prvej
inštancie takéto ospravedlnenie z hľadiska jeho obsahu a formy považoval za primerané. Preto priznal
žalobcovi satisfakciu za neoprávnený zásah do jeho osobnosti vo forme ospravedlnenia tak, ako je

obsahom výroku I. tohto rozsudku, na ktorom sa obe sporové strany zhodli.

Podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sú splnené vo všetkých prípadoch,
kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej
veci neoprávneným zásahom žalovanej do osobnosti žalobcu podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k

zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Žalobca uviedol, že nie, že by
sa mu ľudia v obci priamo vyhýbali, ale že cíti zmenu vo vzťahu k obyvateľom obce, že sa cíti nepríjemne,
keď musí odpovedať na nepríjemné otázky ľudí v súvislosti s e-mailovou správou. Súd mal za to, že
takétopocityžalobcumalisvojracionálnyzákladvpsychikekaždejfyzickejosobyzadanejsituácie.Išloo
zásahdomimoriadnecitlivejaťažkonapraviteľnejzložkyosobnostifyzickejosoby,jejctiadôstojnosti,zo

strany najvyššej verejnej autority v obci, ktorá k takémuto konaniu navyše ani nemala legitímny podklad
a nesledovala ním legitímny cieľ. A spôsobom značne difamujúcim a dehonestujúcim osobu žalobcu. To,
že najmä použité difamujúce výrazy sa rozšírili aj mimo okruhu ich originálnych adresátov, vyplynulo zo
svedeckých výpovedí. Podľa výsledkov dokazovania ľudia ani nevedeli, že išlo o nejaký podnet žalobcu
na prokuratúru súvisiaci s kolaudačným konaním. Reflektovali na obsah e-mailovej správy hlavne v

spojitosti s označením žalobcu výrazmi „chudák“ a „klamár“, ktoré nakoniec aj sám žalobca vnímal
za najviac urážajúce a dohonestujúce. Žalobca na druhej strane nepreukázal, že by neoprávneným
zásahom žalovanej bolo došlo aj k poškodeniu jeho zdravia. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva
žalobcom tvrdený rozvrat rodinných vzťahov. Žalobca nepreukázal ani konkrétne dôsledky, ktoré by
mal mať neoprávnený zásah žalovanej do jeho podnikania. Súd okrem uvedených skutočností pri

rozhodovaní o priznaní a výške nemajetkovej ujmy a pri hodnotení intenzity zásahu do osobnostných
práv žalobcu vzal na zreteľ aj fakt, že sa jednalo o jednorazové konanie žalovanej a že obec prejavila
snahu o nápravu prostredníctvom ospravedlnenia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti danej
veci súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celej žalobcom požadovanej výške,
tzn. 3.320 eur, ktorú považuje v danej veci za primeranú, a ktorá zodpovedá cca dvojnásobku priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v SR v roku 2024 a je len o málo vyššia ako plat starostu v obci do 500
obyvateľov.4. Proti II. a III. výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v rozsahu výroku II. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v rozsahu

výroku II. zamietne. Uviedla, že počas konania nebolo objektívne preukázané, že by bol predmetný
e-mail rozšírený mimo okruh adresátov, konkrétne po celej obci, ako to opakovane tvrdil žalobca.
Komunikácia prostredníctvom uvedených e-mailových adries bola určená výlučne poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorí boli zároveň poučení o tom, že pracovná komunikácia je obmedzená na okruh
adresátov a nie je určená na ďalšie šírenie. Toto tvrdenie potvrdili aj svedecké výpovede samotných

poslancov obecného zastupiteľstva. Svedkovia z radov poslancov obecného zastupiteľstva vo svojich
výpovediach jednoznačne uviedli, že o predmetnej e-mailovej správe nepočuli od žiadnej inej osoby
v obci a podľa ich názoru o jeho existencii nikto iný nemal vedomosť. Napriek tejto skutočnosti sa
však súd prvého stupňa priklonil výlučne k výpovediam svedkov predložených žalobcom, konkrétne
jeho manželky a matky, ktorých nestrannosť a objektivita môže byť dôvodne spochybnená vzhľadom
na ich blízky vzťah k žalobcovi. Zo svedeckých výpovedí svedkov žalobcu jednoznačne vyplynulo,

že sa o predmetnom e-maily dozvedeli od samotného žalobcu. Táto skutočnosť však súdom nebola
nijako zohľadnená. Navyše, žalobca v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce to,
že by sa predmetný e-mail šíril po obci, hoci takúto skutočnosť opakovane tvrdil. Svedecké výpovede
poslancov obecného zastupiteľstva boli súdom nedostatočne vyhodnotené, pričom súd sa obmedzil
na izolované konštatovanie, že si z obsahu predmetného e-mailu pamätali iba označenie žalobcu

slovom „chudák“. Týmto spôsobom však súd nereflektoval na celkový kontext ich výpovedí. Súd prvej
inštancie pri odôvodnení Rozsudku úplne opomenul, že vážnosť a dôstojnosť žalobcu v spoločnosti
objektívne nemohla byť vzhľadom na jeho doterajší spôsob života a správanie sa v obci Abrahámovce
nijako znížená. Vzhľadom na veľkosť obce (cca 250 obyvateľov) a obmedzený rozpočet je starosta
obce povinný informovať poslancov obecného zastupiteľstva o všetkých skutočnostiach, ktoré majú

finančný dopad na rozpočet obce, vrátane podaného podnetu na prokuratúru. Žalovaná nevstupovala
do hodnotenia podnetu na prokuratúru, ani si neuzurpovala kompetenciu rozhodovania o jeho obsahu.
Žalovaná však reagovala na klamstvá a osočovania obsiahnuté v podnete. Informácie uvedené v
podnete na prokuratúru nemožno považovať automaticky za objektívne a pravdivé, nakoľko obsahujú
zavádzajúce a účelové tvrdenia, ktoré mali diskreditovať žalovanú pričom ich pravdivosť a relevantnosť

v konaní o podnete ďalej vyhodnocuje príslušný orgán prokuratúry. Žalobca vo svojej výpovedi
jednoznačne priznal, že cieľom sporu o ochranu osobnosti nie je ochrana jeho osobnostných práv, či
náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej údajným zásahom do jeho osobnosti. Namiesto toho uviedol,
že jeho motiváciou je akési „zadosťučinenie“ či „potrestanie“ konkrétne starostu obce Abrahámovce za
spôsob, akým voči nemu vystupoval. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami

a argumentáciou žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a v konečnom dôsledku aj
jeho nezákonnosť. Súd prvého stupňa nevykonal a nevyhodnotil viaceré dôkazné návrhy predložené
žalovaným,ktorémohlimaťzásadnývplyvnasprávneposúdenieskutkovéhostavu.Medziopomenutými
dôkazmi bolo aj rozhodnutie z priestupkového konania vedeného pod č. F. týkajúce sa priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Predmetné rozhodnutie dokazuje, že žalobca už v minulosti vedome

a zámerne skresľoval skutočnosti s cieľom presadiť osobné záujmy, čo má priamy význam pre
posudzovaný spor. Súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť aj kľúčové dôkazy týkajúce sa e-mailovej
komunikácie žalovanej so spoločným stavebným úradom O., ktoré preukazujú reálnu snahu žalovanej
o postup v súlade so zákonom v rámci kolaudačného konania. Správne zohľadnenie e-mailovej
komunikácie by mohlo viesť k inému právnemu záveru, a to najmä v otázke legitímnosti konania

žalovanej a dôvodnosti výrokov, ktoré sú predmetom sporu. Súd prvej inštancie nepredložil konkrétne
odôvodnenie výšky priznanej nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 eur. Rozhodnutie obsahuje len
všeobecné tvrdenia o závažnosti zásahu, ktoré nie sú dostatočne podložené ani skutkovými zisteniami,
ani právnou analýzou. Ustálená judikatúra zdôrazňuje, že nemajetková ujma má byť kompenzačná,
nie represívna, a jej výška musí byť vždy primeraná závažnosti porušenia práva a následkom, ktoré

z neho vyplývajú. Priznanie nemajetkovej ujmy v tomto prípade, bez dostatočného odôvodnenia a
zohľadnenia vyššie uvedených aspektov, nielenže narúša princíp právnej istoty, ale taktiež vyvoláva
pochybnosti o spravodlivosti rozhodnutia. Tento nedostatok odôvodnenia predstavuje závažné procesné
pochybenie, ktoré má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Výška náhrady vôbec
nezohľadňuje okolnosti prípadu, a to predovšetkým skutočnosť, že žalovaná nekonala úmyselne, išlo o

jednorazové konanie, a samotný e-mail, sám svojím konaním rozšíril žalobca. Rozporuplnosť rozsudku
je zrejmá aj z toho, že súd na jednej strane priznáva žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy, no na
druhej strane konštatuje, že z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť príčinnú súvislosť medziúdajným neoprávneným zásahom a zvýšeným psychickým vypätím, stresom, či rozvratom rodinných,
partnerských alebo podnikateľských vzťahov žalobcu.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Navrhol konajúcemu súdu, aby súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalobca považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné v plnom rozsahu, pričom
celé odvolanie žalovanej je podľa žalobcu de facto len zopakovaním toho, čo už žalovaná v konaní
pred súdom prvej inštancie tvrdila, pričom tieto tvrdenia boli súdom prvej inštancie posúdené a úplne
vyvrátené. Šírenie difimačného e-mailu žalobca preukázal tým, že ho priložil k žalobe (ako inak by sa

k nemu žalobca dostal, ak nie tým, že ho niekto rozšíril?) ako aj svedeckou výpoveďou U. H., ktorý
uviedol, kto e-mail rozšíril, svedeckou výpoveďou D. S., ktorý uviedol, že predmetnú e-mailovú adresu
používa aj jeho manželka, svedeckou výpoveďou jeho manželky, matky, suseda. Rozšírenie e-mailu
preukazuje aj samotná skutočnosťou, že obec Y. (žalovaná) má cca 200 obyvateľov, pričom je logické,
že keď niekto prepošle e-mail piatim poslancom z danej obce, tento e-mail príde de facto do všetkých
domácnosti v obci. Je evidentné, že takýto e-mail je objektívne spôsobilý znížiť vážnosť a dôstojnosť

osoby, pričom že sa to reálne aj stalo, žalobca preukázal svedeckými výpoveďami poslancov obecného
zastupiteľstva, ktorí si jediné čo pamätali z predmetného mailu bolo označenie „chudák“, a ktorí sami
uviedli, že žalobcu vnímali negatívne.

6. K vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že sa žalobca mýli, keď tvrdí, že pravdivosť

výrokov uvedených v spornom e-maile je irelevantná. Naopak, pravdivosť výrokov predstavuje kľúčový
faktor pri posudzovaní zásahu do osobnostných práv a prípadného uloženia povinnosti nahradiť
nemajetkovú ujmu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pochybil, keď nevyhodnotil všetky predložené
dôkazy, ktoré preukazovali, že sporný e-mail mal svoj skutkový základ a vychádzal z pravdivých
skutočností. Ďalej uviedol, že prokuratúra síce potvrdila prieťahy v konaní zo strany žalovanej ale

nezaoberala sa pravdivosťou obsahu celého podnetu žalobcu, ktorý obsahoval osočujúce tvrdenia voči
starostovi obce len preto, že si plnil svoje zákonné povinnosti.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“),

vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8.Podľaustanovenia§11Občianskehozákonníka,fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

9. Podľa ustanovenia § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa odseku 3, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.01.2023 bol na Okresnej prokuratúre Kežmarok prijatý podnet

zo strany žalobcu ako splnomocneného zástupcu stavebníka s označením „Podnet na prešetrenie
činnosti obce Abrahámovce ako stavebného úradu“ (ďalej len „Podnet“). Podnet žalobca odôvodnil
tak, že zástupca obce Abrahámovce, starosta Ing. X. D., mu svojou nečinnosťou a nekonaním
spôsobuje škodu, a to tým, že napriek doloženiu všetkých požadovaných dokumentov nevydal v
prebiehajúcom kolaudačnom konaní rozhodnutie o kolaudácii stavby a stavbu tak nemôže užívať na

určenú podnikateľskú činnosť. V podnete uviedol, že zastáva názor, že dôvodom nečinnosti, resp.
činnosti obce ako stavebného úradu smerujúcej k nevydaniu kolaudačného rozhodnutia je najmä to, že
obec v zastúpení starostu Ing. X. D. v roku 2021 iniciovala voči stavebníkovi súdny spor, ktorý stále
prebieha, a v minulých rokoch aj viacero priestupkových konaní. Z toho má za to, že obec Abrahámovcev zastúpení starostom Ing. X. D. znemožňuje, prípadne oddiaľuje, vydanie kolaudačného rozhodnutia
na stavbu z dôvodu zaujatosti voči osobe stavebníka. Má za to, že starosta obce tak prekračuje svoje
zákonné právomoci a zneužíva svoju funkciu, keď z dôvodu osobných sporov a susedskej nevraživosti

útočí na stavebníka z pozície štatutárneho zástupcu obce (pozri č.l. 10-13 súdneho spisu).

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 03.02.2023 bola z e-mailovej adresy [email protected] odoslaná správa
spísaná starostom obce Abrahámovce, Ing. X. D., s predmetom označeným ako „Žiadosť o odpoveď:
List Prokuratúra - Podnet S.“, obsahom ktorej bolo cit.: „Vážení poslanci, Zasielam Vám list z prokuratúry,

na základe podnetu podaného M. S.. Prečítajte si tie klamstvá a polopravdy chudáka, ktorý namiesto
toho, aby si plnil zákonné povinnosti zvaľuje vinu na druhého. Po prečítaní mi kľudne zavolajte, vysvetlím
nejasnosti. Príjemné čítanie. S pozdravom Ing. X. D., starosta, Obec Abrahámovce.“ Prílohou tejto e-
mailovej správy mal byť Podnet žalobcu.

12.Občianskyzákonníkprávonaochranuosobnostifyzickejosobyupravujeakojednotnéprávo,ktorého

úlohou je v občianskej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný
slobodný rozvoj. Pritom je možné tiež zvážiť, že vo svojej podstate ide o dôležité rozvedenie a
konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V tomto jednotnom rámci
práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu
ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej

fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Zoznam týchto jednotlivých práv tak, ako sú uvedené
v Občianskom zákonníku, je potom len demonštratívny. Preto do skupiny týchto práv možno napríklad
zaradiť aj v § 11 Občianskeho zákonníka výslovne nespomenuté práva. Za takéto práva treba považovať
aj právo na dôstojnosť fyzickej osoby, právo na jej vážnosť, právo na podobu, právo na meno a pod.
Otázku prípadného dotknutia takýchto jednotlivých čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti

treba u každého z takýchto práv posudzovať samostatne. Preto je potrebné zdôrazniť, že napríklad pre
úvahy o neoprávnenosti zásahu do práva na podobu alebo na meno fyzickej osoby nie je dôležité, či
ich použitie so sebou súčasne nieslo znaky difamácie (k uvedenému pozri Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 30 Cdo 2304/99, z 26. júla 2000).

13. Na úvod odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov dospel
k záveru, že konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 11
Občianskeho zákonníka, zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre daný záver za podstatné, v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver.

14. Tak ako aj poznamenal súdu prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, spornou
bola forma právnej ochrany, ktorá by bola vzhľadom na danú situáciu adekvátna.

15. Samotná žalovaná považovala za zodpovedajúce primerané zadosťučinenie ospravedlnenie. Na
forme ospravedlnenia, ako aj na samotnom texte ospravedlnenia sa sporové strany zhodli. Vzhľadom na

uvedené preto súd prvej inštancie rozhodol v I. výroku napadnutého rozsudku tak, ako je tam uvedené.
Voči uvedenému výroku žalovaná nepodala odvolanie.

16. Súd prvej inštancie ďalej postupoval správne, pokiaľ vzniknutú situáciu podrobil testom
proporcionality, za účelom posúdenia vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd

prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že je potrebné uprednostniť ochranu osobnosti
žalobcu pred slobodou prejavu žalovanej. Zhodnotil správne, že zásah starostu obce ako verejného
činiteľa do osobnosti žalobcu postrádal legitímny cieľ a zákonný predpoklad, bol dehonestujúcim a
difamačným prejavom verejnej obecnej autority vo vzťahu k žalobcovi ako „bežnému“ občanovi. Správne
tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná si svojho konania bola do určitej miery aj vedomá tým, že

sama navrhla ospravedlnenie. Nemožno sa preto stotožniť s odvolateľom, ktorý uvádza, že „starosta
obce je povinný informovať poslancov obecného zastupiteľstva o všetkých skutočnostiach, ktoré majú
finančný dopad na rozpočet obce“ a že „reagovala na klamstvá a osočovania obsiahnuté v Podnete“.
Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že zásah žalovanej odporoval dobrým mravom.
Vzhľadom na jeho formu a obsah sa teda nemôže jednať o bežný postup starostu obce a žalovaná by

takéto správanie nemala zľahčovať.

17. Treba však prisvedčiť odvolateľovi v tom smere, že odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie,
čo do priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, si značne odporuje. Súd prvej inštanciena jednej strane uvádza, že žalobca nepreukázal, že by neoprávneným zásahom žalovanej došlo k
poškodeniujehozdravia,krozvraturodinnýchvzťahov,čikzásahudojehopodnikania,konštatujetiežže
sa jednalo o jednorazové konanie a že obec prejavila snahu o nápravu prostredníctvom ospravedlnenia.

Na strane druhej však považuje za primerané žiadanú náhradu vo výške 3.320 eur a to bez bližšieho
odôvodnenia, ako dospel k priznaniu nároku na náhradu v takejto výške. Podľa názoru odvolacieho súdu
nestačí poukázať na primeranosť danej sumy s ohľadom na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v
SR, či na plat starostu. Vzhľadom na výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie (bod 41, 42, 43
a 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku) sa odvolaciemu súdu javí, že je na mieste mať pochybnosti

o samotnom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej
forme nemôže slúžiť ako satisfakcia, alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere.
Primeranosť, ktorá je pojmovým znakom zadosťučinenia, sa vzťahuje nielen na výšku poskytnutého
zadosťučinenia, ale aj na jeho zvolenú formu a rozsah. Na rozdiel od žalobného nároku na náhradu

škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie
sa bude uhrádzať primerane. Súd priznáva peňažné zadosťučinenie vrátane jeho konkrétnej výšky na
základe vlastnej úvahy; takto má dostatočný priestor na zváženie všetkých okolností prípadu. Nemožno
síce stanoviť žiadnu stupnicu, žiadne ohodnotenie závadného konania, táto úvaha však nie je a nemôže
byť ľubovoľná. Vždy bude súd o výške uvažovať v intenciách konkrétneho sporu. Vo svojom hodnotení

musí vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností a pre základ tohto svojho uváženia môže
vykonať i dôkazy, ak je to možné. Z judikatúry vyplýva i to, že sudcovská úvaha o výške peňažného
zadosťučinenia musí byť preskúmateľná (pozri tiež Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík M.,
Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2019.
s. 83-96).

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 odsek
1 písm. b) C.s.p. rozsudok v napadnutom rozsahu, výrokoch II. a III., zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie zaujme stanovisko k samotnému nároku
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a pokiaľ by dospel k záveru, že zadosťučinenie

v nepeňažnej forme nie je dostatočnou satisfakciou, svoje odôvodnenie k prípadne priznanej výške
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch náležite odôvodní, s prihliadnutím na samotnú nemateriálnu
ujmu.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).