Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123282355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123282355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Hilti Slovakia spol. s
r.o., sídlo: Galvaniho 7, Bratislava 821 04, IČO: 31 344 445, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., sídlo: Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: OPTI - WER, s.r.o., sídlo:
Jesenná 22, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 908 293, o zaplatenie 3.873,05 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 31Cb/28/2023 –
74 zo dňa 6. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 31Cb/28/2023 – 74 zo dňa 6. novembra 2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/28/2023 – 74 zo dňa 6. novembra
2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.873,05 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 282,86 eura od 21.10.2022
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.720,53 eura od 20.08.2022
do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to

všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a 2, žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
3.873,05 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil nasledovne: Strany sporu uzatvorili
kúpnu zmluvu v nepísomnej forme podľa Obchodného zákonníka. Na základe splnenia záväzku
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy vystavila žalobkyňa žalovanej faktúry č. 1840725567 a č. 1840711902.

Z celkovej dlžnej sumy, ktorá predstavuje sumu vo výške 3.873,05 eur, neuhradil žalovaný ani časť
dlžnej sumy. Nesplnením svojej povinnosti uhradiť dlžnú sumu riadne a včas sa žalovaný dostal do
omeškania a je ako dlžník v omeškaní povinný, v súlade s § 365 a nasl. Obchodného zákonníka, zaplatiť
spolu s dlhovanou čiastkou aj úrok z omeškania z dlhovanej sumy až do poskytnutia riadneho plnenia.
Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem vyššie uvedeného nároku, v súlade s § 369c Obchodného
zákonníka, aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú výšku
paušálnej náhrady nákladov ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, čo odôvodnil tak, že nepopiera zmluvný vzťah so žalobcom, ale
namieta kvalitu dodaného tovaru. Aj s prihliadnutím na bežné opotrebenie nebolo podľa žalovaného
možné pracovať s týmito nástrojmi, čo spôsobilo komplikácie pri plnení jeho zmluvných záväzkov. Tútoskutočnosť konzultoval telefonicky pri prenájme a bola garantovaná náprava, resp. výmena, ktorá sa
neuskutočnila. Viackrát požadoval výmenu, resp. nápravu daného stavu. Napríklad akumulátory 822/4
nedisponovali kapacitou, ktorá bola potrebná a vyžadovaná. Po úplnom nabití akumulátorov sa vybili

počas niekoľkých minút. Rovnako boli problémy s nabíjačkou 4/36-90. To sa prejavilo na možnosti
používať náradie, ktoré bez adekvátneho akumulátora je na stavbe bezcenné. Žalovaný uznal chybný
reklamačný postup, keďže reklamačné konanie nezahájili v listinnej podobe. Má za to, že by mal platiť
len za tovar, ktorý reálne využil.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním
(listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise) zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa so
žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu v nepísomnej forme podľa príslušného ust. Obchodného zákonníka.
Na základe splnenia záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy vystavila žalobkyňa žalovanému faktúry č.
1840725567 a č. 1840711902. Z celkovej dlžnej sumy, ktorá predstavuje sumu vo výške 3.873,05 eur,
neuhradil žalovaný ani časť dlžnej sumy.

5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, § 427, § 428, § 447,
§ 365, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak si kupujúci nesplní včas svoju notifikačnú
povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní,
pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti
predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Kupujúci je povinný oznámiť
predávajúcemu zjavné vady bez zbytočného odkladu, keď ich zistil (t. j. za predpokladu vykonania

prehliadky tovaru podľa § 427). Aj skryté vady je kupujúci povinný oznámiť bez zbytočného odkladu
potom, čo ich zistil [§ 428 ods. 1 písm. a)], t. j. po prechode nebezpečenstva škody na tovare.
Ak ide o skryté vady, ktoré neboli zistiteľné pri prehliadke tovaru podľa § 427, potom lehota na
oznámenie týchto skrytých vád bez zbytočného odkladu začne plynúť od okamihu, keď ich kupujúci
mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, ale ich nezistil, pretože nepostupoval s odbornou

starostlivosťou potrebnou na ich zistenie. V tomto prípade zákon obmedzuje lehotu oznámenia vád
maximálne do 2 rokov od dodania tovaru alebo jeho dôjdenia do určeného miesta podľa zmluvy. V
prípade poskytnutia záruky za akosť tovaru sa namiesto tejto lehoty uplatní lehota určená v záruke.
Ak boli vady oznámené včas, práva vyplývajúce z vád tovaru sa premlčiavajú v štvorročnej premlčacej
lehote odo dňa odovzdania tovaru kupujúcemu alebo odo dňa porušenia povinnosti kupujúceho prevziať

tovar (§ 393 ods. 2). Ak teda vady boli oznámené včas, ale nároky z nich neboli uplatnené na súde v
rámci premlčacej lehoty, súd tieto práva neprizná, ak bude vznesená námietka ich premlčania.

6.1. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Primárne bolo potrebné posúdiť otázku, či
žalovaný prípadné vady tovaru uplatnil u žalobkyne včas, resp. vôbec. Medzi stranami sporu nebolo

sporné, že tovar bol odovzdaný. Žalovaný namietal, že predmetné náradie nedosahovalo požadovanú
kvalitu, čo považovala zároveň za dôvod na úpravu rozsahu nároku žalobkyne. Zákonnou povinnosťou
žalovaného je v zmysle § 428 ObZ v prípade zistenia vád na prevzatom tovare riadne a včas si uplatniť
nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady. V prípade, ak tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa
žalobkyňa v konaní domáha, mal vady, ktoré by znemožňovali jeho riadne užívanie, žalovaný si mal

uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady tovaru, čo však žalovaný nevykonal. Žalovaný v priebehu
celého konania neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že si uplatnil vady tovaru
u žalobkyne. Zo strany žalobkyne došlo k splneniu jej zmluvného záväzku voči žalovanému v plnom
rozsahu a v požadovanej kvalite a kvantite, v dôsledku čoho je žalovaný povinný zaplatiť dohodnutú
kúpnu cenu uplatnenú jednotlivými faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala,

a to v celom rozsahu. Súd ďalej uviedol, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal.

6.2. Výrokonáhradetrovkonaniasúd,citujúc§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil tým, že vo veci mal žalobca plný

úspech, preto žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.7. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7.1. V odvolaní uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení. Nepopiera zmluvný vzťah
so žalobcom, ale dodaný tovar nedosahoval požadovanú kvalitu. Uvedené konzultoval telefonicky pri
prenájme a bola mu garantovaná náprava, resp. výmena, ktorá sa neuskutočnila. Ako chybný postup
považuje, že reklamačné konanie nezahájil v listinnej podobe. V takom prípade by žalobca zrejme

nekonal unáhlene a nevymáhal by sumu v súdnom konaní. Vinou rôznych okolností sa ako konateľ
nemoholzúčastniťpojednávaniaaplnohodnotnesavyjadriť.Mázato,žesúdopomenulzískaťčonajviac
informácií pre objektívne posúdenie veci. Nejednalo sa o účelové nedostavenie sa a jeho vyjadrenie
by prispelo k objektívnemu posúdenie veci. Právo žalovaného vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku
všetkým vykonaným dôkazom nemohol žalovaný naplniť, čo považuje za závažný nedostatok konania.
Predsa spravidla predseda senátu bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo považuje za významné. Svoju neúčasť na pojednávaní
pritom objektívne preukázal. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou
účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci (záverečná reč). Súd prvej inštancie podľa jeho názoru svojím nesprávnym procesným postupom
zaťažil vec vadou, pre ktoré musí byť rozsudok zrušený. Poukázal aj na možnosť zmeny rozsudku

odvolacím súdom v prípade zopakovania dokazovania. Napadnutý rozsudok považuje za predčasný.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
riadne odôvodnený a námietky žalovaného za neodôvodnené a nepreukázané. Žalovaný v odvolaní
argumentuje ustanoveniami neplatného právneho predpisu, nakoľko OSP bol od 01.07.2016 nahradený

novým právnym predpisom (CSP). Odvolateľ neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia či dôkazy, ktoré by
odôvodňovali nesprávnosť právneho posúdenia napadnutého rozsudku. Nespochybňoval uzatvorenie
jednotlivých kúpnych zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru zo
strany žalobcu žalovanému, špecifikovaného v jednotlivých faktúrach vystavených zo strany žalobcu
žalovanému, ktorých úhrady sa žalobca v tomto konaní domáha a rovnako ani výšku dohodnutej

kúpnej ceny tovaru a dodanie tovaru žalovanému. Odvolateľ tiež uznal, že reklamačné konanie
nezahájil v listinnej podobe, ale telefonicky, aj keď mu táto povinnosť vyplývala jednak priamo zo
Všeobecných obchodných podmienok, dostupných na webovej stránke žalobcu a jednak priamo zo
zákona. Nepredložil žiadne listiny, resp. dôkazy, ktoré by preukazovali komunikáciu medzi žalobcom
a žalovaným, v ktorej sa žalovaný domáha uplatnenia si nároku z vád tovaru. Z uvedeného dôvodu

pokladá predmetnú námietku žalovaného za irelevantnú. Má za to, že zo strany žalobcu došlo k splneniu
jeho zmluvného záväzku voči žalovanému v plnom rozsahu a v požadovanej kvalite a kvantite.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. S ohľadom na

nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie
dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Skutočnosť, že odvolateľ

v odvolaní dôvodil aj poukazom na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ktorý bol zrušený
a nahradený CSP), nemožno hodnotiť ako vadu odvolania, keďže posúdením obsahu odvolania (§ 124
a čl. 11 CSP) bol zrejmý jeho obsah a zákonné náležitosti odvolania boli dané. K odvolaniu žalovaného,
odvolací súd uvádza:14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti

jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ bližšie tento odvolací
dôvod nešpecifikoval, t.j. neuviedol, aký žalovaným navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal.
Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie opomenul získať čo
najviac informácií a to v kontexte s neúčasťou žalovaného na pojednávaní. Odvolací súd má za to, že
odvolateľ uplatnil v tejto súvislosti odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a nie podľa § 365

ods. 1 písm. e) CSP. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal skúmaním jeho naplnenia.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolaniužalovaného,odvolací

súd udáva:

20. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie na deň 06.11.2023
bolo žalovanému riadne doručené (prevzal ho dňa 12.10.2023). Podaním zo dňa 06.11.2023 žalovaný
oznámilkonajúcemusúdu(emailomanáslednepodanímdoručenýmpoštou),žežiadaoospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a vyjadruje súhlas s pojednávanom v jeho neprítomnosti. Odvolací súd

zo súdneho spisu tiež zistil, že žalovanému súd prvej inštancie poskytol poučenia o procesných
právach (podanie doručené žalovanému dňa 25.08.2023), vrátane možnosti dať sa v konaní zastupovať
a o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Všetky podania žalobcu
súd prvej inštancie žalovanému riadne doručoval. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje,
že k porušeniu procesných práv žalovaného nedošlo, ak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa

06.11.2023 vo veci rozhodol a to na základe dôkazov, ktoré boli k danému momentu stranami sporu
predložené. Žalovaný vo svojich podaniach, ktoré predchádzali pojednávaniu, žiadne iné návrhy na
vykonanie dokazovania nevzniesol a žiadne iné tvrdenia neuviedol (než tie, ktoré súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vzal do úvahy). Tvrdenie, že žalovaný žiadal výmenu tovaru a žalobca ju telefonicky
prisľúbil, žalovaný v konaní nepodporil žiadnym dôkazom, ani návrhom na vykonanie dokazovania.

Žalobca na pojednávaní (zhodne s už skôr uvedeným tvrdením) uviedol, že žalovaný vady tovaru
nereklamoval (do doby vydania platobného rozkazu vady nenamietal). S ohľadom na uvedené sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v odôvodnení napadnutého
rozsudku,žetovar,zaplateniaktoréhosažalobcadomáha,bolžalovanémuriadnedodanýažalovanému
vznikla povinnosť na jeho zaplatenie.

21. Odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že vinou rôznych okolností sa nemohol
plnohodnotne vyjadriť k veci (a zúčastniť sa pojednávania), vyhodnotil odvolací súd ako subjektívnu,
nespôsobilú viesť k naplneniu niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Civilné sporové konanie
je konaním kontradiktórnym, v zmysle čoho platí, že strana sporu má možnosť vyjadriť sa k výsledkom

procesnej aktivity druhej strany sporu. Uvedená zásada ovládajúca sporové konanie zvyšuje nároky
na procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu, čomu zodpovedá úprava v § 149 až § 154
CSP. Skutkové zistenia súdu sú v zásade limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd
(až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Výnimkou sú v tomto smere
najmä spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory, o ktoré sa však v danom

prípadenejednalo,keďžespormedzistranamibolsporomobchodnoprávnym.Súdrozhodujenazáklade
zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia (§ 215 a § 217 CSP). Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný bol riadne oboznámený
s tvrdeniami žalobcu, ku ktorým sa niekoľkokrát v konaní písomne vyjadril, mal vytvorený priestor pre
svoju procesnú obranu, ktorú však plne dobrovoľne nevyužil (keď súdu uviedol, že sa pojednávania

nezúčastní a súhlasí s pojednávaním bez osobnej prítomnosti), uvedené nie je možné vnímať ako
porušenie procesných práv žalovaného, prípadne ako naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho
v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).