Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Petra Vysaníková

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200231
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7017200231.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B. C.,
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a 2./ Poľovnícka organizácia Gočaltovo – Rozložná, so sídlom
Ábelová 166, IČO: 50 053 060, oboch právne zastúpených: BAKO LEVRINC – advokáti s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava,
pozemkový a lesný odbor, F. G. XX, G., za účasti: 1/ Poľovnícke združenie D. E. H., so sídlom Gočaltovo
53, IČO: 31 301 215, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Zachar, advokát so sídlom 1.mája 1018/81,
Liptovský Mikuláš, IČO: 42 069 599, 2/ Poľovnícka organizácia Gočaltovo, so sídlom Gočaltovo 53, IČO:

50 422 251, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-RV-PLO-2017/000249-017-MAR
zo dňa 05.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcom, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd.

IV. Návrh žalobcov zo dňa 18.08.2025 na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnoužaloboudoručenoudňa27.03.2017KrajskémusúduvKošiciachakosprávnemusúdu(ďalej
aj „krajský súd“) sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-RV-
PLO-2017/000249-017-MAR zo dňa 05.01.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zastavil konanie vo veci poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v Poľovnom

revíri č. 10 Gočaltovo – Rozložná podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“). Žalobcovia žiadali zrušiť napadnuté
rozhodnutie žalovaného a priznať im náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.Administratívne konanie

3.Žalovanýverejnouvyhláškouč.OU-RV-PLO-2016/010666-001-MARzodňa10.10.2016,zverejnenou

na úradnej tabuli žalovaného od 14.10.2016 do 02.11.2016, začal správne konanie podľa § 13 ods.
5 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“). Následne žalovaný verejnou vyhláškou č.
OU-RV-PLO-2016/010666-006-MAR zo dňa 04.11.2016 upovedomil vlastníkov poľovných pozemkov
v predmetnom poľovnom revíri, že výkon práva poľovníctva môžu postúpiť poľovníckej organizácii, alebo

ho môžu sami vykonávať, o čom môže rozhodnúť zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov podľa
§ 5 zákona č. 274/2009 Z. z..

4. Dňa 18.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť o poverenie vykonávaním ochrany poľovníctva
a starostlivosti o zver v Poľovnom revíri Gočaltovo – Rozložná od D. I. D. E. H., so sídlom Gočaltovo
53. Dňa 21.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť o poverenie vykonávaním ochrany poľovníctva

a starostlivosti o zver v tomto revíri od Poľovníckej organizácie Gočaltovo, so sídlom Gočaltovo 53 a dňa
31.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť od žalobcu v 2. rade.

5. Následne žalovaný na deň 16.12.2016 nariadil ústne prejednanie podaných žiadostí, ktorého sa
zúčastnili zástupcovia D. I. D. E. H. J. D. I. K. – G., ktorí predložili žalovanému písomné odôvodnenia

svojich žiadostí.

6. Dňa 23.12.2016 bola žalovanému predložená žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného
revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná, na základe ktorej žalovaný dňa 29.12.2016 zaevidoval Zmluvu
o užívaní D. G. L. XX K. – G. zo dňa 22.12.2016 (ďalej len „zmluva zo dňa 22.12.2016“) v prospech

Poľovníckej organizácie Gočaltovo, so sídlom Gočaltovo 53, v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009
Z. z..

7. Následne dňa 05.01.2017 žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie vo veci poverenia
vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“),
v zmysle ktorého správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet
správneho orgánu. Žalovaný toto rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko bola zaevidovaná zmluva
o užívaní poľovného revíru, nie je daný zákonný dôvod pokračovať v konaní o poverení vykonávať
ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver v D. G. L. XX K. – G.. Toto rozhodnutie obsahuje poučenie

o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.

8. Proti správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu podali odvolanie žalobca v 2. rade (dňa 30.1.2017),
D. M. D. E. H. (dňa 30.01.2017) a žalobca v 1. rade (dňa 10.02.2017).

9. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, opatrením č. OU-KE-OOP-2017/015396-5/
SZC zo dňa 28.03.2017, označeným ako upovedomenie o neprípustných odvolaniach, účastníkom
konania oznámil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je právoplatné, pričom
právoplatnosť nadobudlo dňa 24.01.2017, nakoľko podané odvolania neboli prípustné, keďže proti
rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. sa nemožno odvolať.

V oznámení poukázal na to, že v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí je uvedené nesprávne
poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie.

Súdne konanie

10. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, ako aj to, že žalovaný v správnom konaní nesprávnym procesným postupom odňal

žalobcom možnosť brániť svoje práva v administratívnom konaní. Je nevyhnutné konštatovať, že vo
vzťahu k prvým trom uvedeným žalobným námietkam v správnej žalobe absentujú žalobné body,
z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobcovia považujú
napádané rozhodnutie za nezákonné. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v ktorej namietajú nezákonnýpostup žalovaného v správnom konaní, uviedli, že posledný úkon, ktorý žalovaný pred vydaním
napadnutého rozhodnutia o zastavení konania vykonal bolo ústne pojednávanie dňa 16.12.2016.
Po tomto úkone žalovaný nedal účastníkom konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy

účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobom jeho zistenia, či uplatniť
svoje návrhy. Žalobcovia vytkli žalovanému unáhlenú evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru
Gočaltovo – Rozložná vykonanú dňa 29.12.2016 v prospech „nezúčastnenej Poľovníckej organizácie
Gočaltovo“ (pozn.: Poľovnícka organizácia Gočaltovo sa nezúčastnila ústneho pojednávania dňa
16.12.2016) na základe žiadosti zo dňa 23.12.2016, pričom žalovaný nedal žalobcom ani iným

účastníkom konania priestor na vyjadrenie sa k evidencii, alebo k tomu, či skutočne odpadol zákonný
dôvod na pokračovanie v konaní.

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe namietal v prvom rade nesprávne označenie žalovaného
v správnej žalobe, nakoľko spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred
súdom v rozsahu svojej pôsobnosti má výlučne okresný úrad, a nie jeho odbor, ako to uviedol žalobca.

Žalovaný tento nedostatok správnej žaloby považoval za neodstrániteľnú vadu, ktorej následkom má byť
odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, resp. zastavenie konania podľa § 99 SSP. Žalovaný uviedol,
že zaevidoval platnú zmluvu o používaní poľovného revíru po splnení všetkých zákonných podmienok
a nesúhlasil s tvrdením, že ide o unáhlenú evidenciu zmluvy. Uviedol, že dôkladne preveril všetky
potrebné náležitosti a až potom zmluvu zaevidoval, o čom bol vyhotovený aj protokol. Z predloženej

notárskej zápisnice, ktorá dokumentuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je
zrejmé, že žalobca v 1. rade nedisponoval nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov poľovných
pozemkov v prepočte na výmeru poľovných pozemkov. Právne dôvody žaloby označil žalovaný za „fikcie
a účelové tvrdenia žalobcu“, ktoré nepodložil a nepreukázal. Žalovaný vo vyjadrení popísal podrobne
priebeh administratívneho konania s tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané

z dôvodu, že dňa 23.12.2016 bola žalovanému predložená žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní
Poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná a následne bola dňa 29.12.2016 zaevidovaná Zmluva
o užívaní D. G. L. XX K. – G. v prospech Poľovníckej organizácie Gočaltovo, a to v zmysle § 16 ods.
1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Uviedol tiež že podľa § 13 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. sa rozhodnutie
o poverení vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie

zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára. Vzhľadom na to, že bola
zaevidovaná nová zmluva o užívaní poľovného revíru (Zmluva o užívaní D. G. L. XX K. – G. zo dňa
22.12.2016 v prospech Poľovníckej organizácie Gočaltovo), nebol daný zákonný dôvod na pokračovanie
v konaní o poverení vykonávať ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver v predmetnom poľovnom
revíri. Uviedol, že podľa § 13 ods. 5 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad rozhodnutím

poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods.
1 a § 26 tohto zákona ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do
30 dní od ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú
zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. Z uvedených ustanovení je podľa žalovaného
zrejmé, že konanie o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver je konaním

časovo obmedzeným a to do času, kým je zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru. Na základe
uvedeného je teda logické, že ak je v dotknutom revíri zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru,
tak nie je daný zákonný dôvod na pokračovanie v konaní o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva
a starostlivosti o zver v tomto revíri. Uvedené vyplýva z logického výkladu citovaných ustanovení zákona
č. 274/2009 Z. z.. Čo sa týka procesných ustanovení, žalovaný poukázal na to, že konanie začal

z vlastného podnetu a bolo zastavené na základe ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967
Zb.. Žalovaný záverom uviedol, že využil všetky zákonné možnosti, aby zistil skutkový stav veci, získané
dôkazy hodnotil jednotlivo, dával ich do vzájomného vzťahu, a vzniknutú situáciu vyhodnotil tak, že
vzhľadom na zaevidovanie zmluvy o užívaní D. G. L. XX K. – G. zo dňa 22.12.2016 konanie zastavil.

12. Dňa 20.10.2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie k správnej žalobe ďalšieho účastníka
konania v 1. rade. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil s právnymi názormi a námietkami žalobcov vo
vzťahu k vytýkaným procesným nedostatkom, keď uviedol, že rovnako ako žalobcovia má za to,
že účastníkom konania nebolo pred vydaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia umožnené
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia. Ďalší účastník konania vyjadril názor, že

správny orgán pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nemôže selektovať, či dá účastníkom
konania možnosť sa k dôvodom vedúcim k zastaveniu konania vyjadriť. Namietal, že v konaní mu
malo byť umožnené vyjadriť sa k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, ako aj k tomu, či
skutočne odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe označilza nesprávne, nezákonné a účelové, pričom poukázal aj na to, že z tohto vyjadrenia plynie osobný
a zaujatý postoj povereného zamestnanca žalovaného (vedúceho pozemkového a lesného odboru).
V reakcii na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe ďalší účastník konania v 1. rade uviedol, že

nie je podstatné, koľkými hlasmi disponoval žalobca v 1. rade na zhromaždení, ale len to či bolo
zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnuté o ďalšom užívaní poľovného revíru vlastníkmi poľovných
pozemkov, a či tieto skutočnosti sú aj z administratívneho spisu preskúmateľné. Namietal, že Poľovnícka
organizácia Gočaltovo uviedla vo svojej žiadosti nepravdivé a účelové informácie. I keď správne
konanie o poverenie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v poľovnom

revíri nemá za cieľ skúmať a sledovať vlastnícke vzťahy v poľovnom revíri, nakoľko v tomto konaní
nie je rozhodnutie podmienené súhlasom vlastníkov poľovných pozemkov. Zdôraznil, že ani jeden
z troch najväčších vlastníkov poľovných pozemkov v D. G. K. – G. (Lesy Slovenskej republiky š.
p., Slovenský pozemkový fond a Lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo) neprejavili podporu
poveriť vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver Poľovnícku organizáciu
Gočaltovo. Poukázal na to, že táto poľovnícka organizácia bola založená iba nedávno a nemá žiadne

skúsenosti s výkonom práva poľovníctva.

13. Dňa 08.12.2017 doručili žalobcovia krajskému súdu spolu s replikou aj návrh na prerušenie konania.
Uviedli, že popierajú skutkové a právne tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení. Žalobcovia
zotrvali naskutkovýchaprávnychtvrdeniachuvedenýchvsprávnejžalobe.Žalovanýmateriálnustránku

vecipodľažalobcovpredvydanímrozhodnutiaozastaveníkonaniadostatočnenepreskúmal.Žalobcovia
v replike pomerne podrobne uvádzajú právnu argumentáciu, na základe ktorej majú za to, že evidencia
zmluvy o užívaní D. G. L. XX K. – G. bola nezákonná, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
na jej zaevidovanie žalovaným. Proti tomuto opatreniu bola podaná správna žaloba vedená Krajským
súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/24/2017. Uviedli, že v prípade, ak súd v tomto konaní rozhodne

o zrušení nezákonnej evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, platí naďalej stav, že v poľovnom
revíriniejezabezpečenéjehoriadneužívanie,atedaniejeriadnezabezpečenáaniochranapoľovníctva
a zabezpečenie starostlivosti o zver. Rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/24/2017 má
teda význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, preto žalobcovi navrhli, aby súd toto konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/24/2017.

14. Ďalší účastník konania v 1. rade sa vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 01.03.2018,
v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcov.

15. Žalovaný v duplike, ktorá bola doručená krajskému súdu dňa 16.06.2018, navrhol zastaviť konanie,

nakoľko správna žaloba bola podaná proti procesnému rozhodnutiu žalovaného, ktoré nemohlo mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, keďže takéto rozhodnutia súdy podľa §
7 písm. e) SSP nepreskúmavajú. Poukázal zároveň na to, že inštitút poverenia ochranou poľovníctva
a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona č. 274/2009 Z. z. je verejnoprávnym aktom,
kde zákonodarca myslel na situácie, kedy by poľovný revír ostal bez užívateľa, aby bola zabezpečená

základná starostlivosť o zver, najmä v období núdze, plnenie veterinárnych opatrení, minimalizácia
inej protispoločenskej činnosti zabezpečovaná členmi poľovníckej stráže a v neposlednom rade lov
zveri. Výsledkom tohto konania je meritórne rozhodnutie predbežnej povahy, v ktorom okresný úrad vo
verejnom záujme poverí poľovnícku organizáciu určitými povinnosťami, ktoré vyplývajú nielen zo zákona
o poľovníctve, najviac však na jeden rok, pričom zároveň toto poverenie zaniká dňom evidencie zmluvy

alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovného hospodára. Záverom poukázal na to, že vo veci
evidencie zmluvy sa v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. nevydáva rozhodnutie,
nakoľko o užívaní poľovného revíru rozhodujú vlastníci poľovného revíru podľa § 11 ods. 1 zákona č.
274/2009 Z. z. spôsobom upraveným v § 5 tohto zákona. Okresný úrad vykonal všetky úkony, ktorých
nevykonanie mu vytýkajú žalobcovia, v dostatočnej miere aplikoval zásady správneho konania a tým

vyriešil všetky potrebné otázky dôležité v procese evidencie zmluvy, pričom sa neobmedzil iba na
notársku zápisnicu a na zmluvu.

16. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8S/9/2017-80 zo dňa 28.06.2018 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/24/2017. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2018.

17. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7S/24/2017 zo dňa 17.10.2018 odmietol žalobu
a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe kasačnej sťažnosti podanejžalobcamiNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.2Sžk/7/2019zodňa29.11.2021
zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/24/2017-250 zo dňa 17.10.2018 a vec vrátil
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

18. Správny súd v Košiciach následne uznesením č. k. KE-8S/9/2017-124 zo dňa 13.11.2024 rozhodol
o pokračovaní v konaní. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2024.

19. Dňa 18.08.2025 doručili žalobcovia súdu návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnili tým,

že proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/3/2022 zo dňa 20.05.2025 bola
podaná kasačnú sťažnosť. Opakovane poukázali na súvislosť vecí prejednávaných v oboch konaniach
(pozn.: predmetom prieskumu v súdnom konaní vedenom Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn.
KE-7S/3/2022 je opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný dňa 29.12.2016 zaevidoval Zmluvu o užívaní
D. G. L. XX K. – G. zo dňa 22.12.2016).

20. Na žiadosť žalobcov správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 11.12.2025.
Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, ktorý zotrval na podanej žalobe a opakovane
predniesol návrh na prerušenie konania. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Ďalší účastníci konania sa pojednávania
nezúčastnili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili.

Právne východiská

21. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri

(ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru.

22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú
užívať celý spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie,
dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.

23. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu
vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného
revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od
a)právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a
nenavrhnú poľovníckeho hospodára,

b)ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu
vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

24.Podľa§13ods.7zákonač.274/2009Z.z.rozhodnutieopoverenísavydávanajviacnajedenrokpre
jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním

poľovníckeho hospodára.“

25. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní,48) ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

27. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod
konania začatého na podnet správneho orgánu.28. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm.
b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach

žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenými osobami
(§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

30. Súd v prvom rade poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 135 SSP v znení účinnom do 30.06.2023
je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pri

posudzovaní veci tak súd vychádzal zo skutkového a právneho stavu daného v čase rozhodovania
orgánu verejnej správy (žalovaného).

31. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobcovia namietali v prvom rade procesný postup
žalovaného, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o poverení vykonávaním ochrany

poľovníctva a starostlivosti o zver bez toho, aby oboznámil účastníkov konania s podkladmi, z ktorých pri
rozhodovaní vychádzal. Namietali predovšetkým skutočnosť, že nemali možnosť sa vyjadriť k evidencii
zmluvy zo dňa 22.12.2016, ani k tomu, či skutočne odpadol dôvod na pokračovanie v tomto správnom
konaní.

32. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 23.12.2016 bola žalovanému doručená
žiadosť o zaevidovanie zmluvy zo dňa 22.12.2016 o užívaní poľovného revíru. Táto zmluva bola
žalovaným zaevidovaná dňa 29.12.2016 opatrením číslo: OU-RV-PLO-2016/012754-003. Na základe
tejto skutočnosti následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil prebiehajúce konanie
vo veci poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri č. 10

Gočaltovo – Rozložná.

33. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 13 ods. 5 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. je potrebné konštatovať,
že ustanovenie povinnosti správneho orgánu z úradnej moci poveriť konkrétny subjekt výkonom ochrany
poľovníctva a starostlivosťou o zver v prípade, ak nastanú skutočnosti vymedzené v § 13 ods. 5 zákona

č. 274/2009 Z. z. vychádza z verejného záujmu na ochrane práva poľovníctva a starostlivosti o zver
v poľovnom revíri. Takéto poverenie sa vydáva najviac na jeden rok a má motivovať vlastníkov, resp.
potenciálnych záujemcov o užívanie poľovného revíru, aby iniciovali zvolanie zhromaždenia vlastníkov,
ktoré by rozhodlo o riadnom užívateľovi poľovného revíru. Tento inštitút má len dočasný charakter,
pričom môže byť nahradený práve aktivitou vlastníkov (napr. vo forme evidencie zmluvy vlastníkov,

resp. zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru poľovníckej organizácii). Zákon č. 274/2009 Z. z.
teda favorizuje primárne vôľu vlastníkov poľovných pozemkov, pokiaľ ide o užívanie poľovného revíru,
ktoré v sebe zahŕňa všetky činnosti predstavujúce výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorým
sa rozumie aj povinnosť zver cieľavedome chovať a chrániť. Subsidiarita tohto konania a rozhodnutia
vyplývapriamozustanovenia§13ods.7zákonač.274/2009Z.z.,podľaktoréhorozhodnutieopoverení

sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo
zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaný
nemôže v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. vydať rozhodnutie o poverení podľa § 13 ods. 5 tohto zákona
v prípade, kedy je zaevidovaná zmluva podľa § 16 tohto zákona.

34. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona
č. 71/1967 Zb. nakoľko mal za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, ktoré začalo na podnet
správneho orgánu. Je nevyhnutné konštatovať, že ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
nepripúšťa možnosť správnej úvahy v otázke, či správny orgán zastaví konanie v prípade, ak je daný
niektorý z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Ak správny orgán v konaní zistí, že

je daný niektorý zo zákonne vymedzených dôvodov na zastavenie konania, toto konanie obligatórne
zastaví, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sa konanie nachádza. V prejednávanej veci konštatoval
žalovaný odpadnutie dôvodu na pokračovanie v konaní na základe skutočnosti, ktorou bola evidencia
zmluvy zo dňa 22.12.2016. V konaní nebolo sporným, že zmluva zo dňa 22.12.2016 bola žalovanýmzaevidovaná dňa 29.12.2016 podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z.. Túto skutočnosť nespochybnili ani
samotní žalobcovia, ktorí napádali výlučne zákonnosť tejto evidencie.

35. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom,
keď zaevidovanie zmluvy zo dňa 22.12.2016 považoval za takú skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej
došlo k odpadnutiu právneho dôvodu na pokračovanie v konaní podľa § 13 ods. 5 zákona č. 274/2009
Z. z..

36. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že nemali pred vydaním napadnutého rozhodnutia možnosť
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o zastavení konania je svojou
povahou rozhodnutím procesným, ktorým sa končí konanie bez meritórneho rozhodnutia veci. Dôvody
na zastavenie konania sú procesného charakteru, pričom ako už bolo uvedené vyššie správny orgán
nemá možnosť správnej úvahy na vyhodnotenie, či v prípade, keď je daný niektorý zo zákonom
vymedzených dôvodov na zastavenie konania, konanie zastaví, ale je povinný konanie zastaviť.

V prejednávanom prípade evidencia zmluvy zo dňa 22.12.2016 bola objektívnou skutočnosťou, ktorej
danosť vyvolala prekážku pre ďalšie pokračovanie v konaní. Žalovaný tak nemal možnosť správnej
úvahy vo vzťahu k zastaveniu konania. Zároveň je nevyhnutné poukázať na to, že nespadá do
kompetencie správneho orgánu posudzovať v tomto konaní ako predbežnú otázku zákonnosť už
vykonanej evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru.

37. Súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na to, že žalovaný nerozhodoval meritórne vo veci samej,
nevzťahovala sa jeho postup pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania ani povinnosť podľa § 33
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Rozhodnutie o zastavení konania z procesných dôvodov nevychádza
z podkladov, ktoré boli v administratívnom konaní získané v procese vykonania dokazovania, na ktoré

sa viaže ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Vychádza výlučne zo skúmania procesných
podmienok konania, ktoré sú alebo nie sú objektívne dané, a ktoré správca dane nevyhodnocuje tak,
ako skutkový stav vychádzajúcich z podkladov rozhodnutia.

38. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa zákona o poľovníctve (v relevantnom

znení) je neformálny, nepodlieha procesnému režimu Správneho poriadku (§ 79 ods. 2 písm. c/
zákona č. 274/2009 Z. z.), na jeho konci zákon neukladá správnemu orgánu vydať rozhodnutie s
predpísanými náležitosťami a nepočíta ani s možnosťou opravného prostriedku proti zaevidovaniu či
nezaevidovaniu zmluvy. Tento evidenčný úkon, ktorý môže mať (tak ako v prejednávanom prípade)
formu jednoduchého oznámenia, je však konštitutívnym správnym aktom majúcim za následok vznik

práva poľovníctva. Ak bol teda evidenčný úkon správnym orgánom vykonaný, čo aj jednoznačne vyplýva
z obsahu administratívneho spisu, správny orgán nevychádza zo správnej úvahy ani ho nehodnotí (jeho
zákonnosť či nezákonnosť). Je viazaný prezumpciou správnosti a zákonnosti správnych aktov.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nepovažoval túto procesnú žalobnú námietku za dôvodnú.

40. Čo sa týka ostatných žalobných námietok, žalobcovia v správnej žalobe namietali, že správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj to, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vo vzťahu k týmto

žalobným námietkam však v správnej žalobe absentuje akékoľvek odôvodnenie, uvedenie skutkových
či právnych tvrdení. Z uvedeného dôvodu sa súd týmito žalobnými námietkami nezaoberal. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že prieskum zákonnosti rozhodnutia sa sústreďuje na rozsah a dôvody
(§ 134 ods. 1 SSP), ktoré žalobca prezentoval vo svojej správnej žalobe, resp. ich bol spôsobilý v
súdnom konaní vzniesť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). K uvedenému súd

poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo
dňa 29. septembra 2021: „Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť,
že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon
bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný
porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie. ... Na tomto mieste považuje kasačný súd za
dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených vžalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná
zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na
podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky

a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani
na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby
správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať
dôvodom,ktorýžalobcavrámcižalobyneuplatnil(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). ... Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho

správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste,
aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti,
ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by
funkciu žalobcovho advokáta. ... Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby
a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1

S.s.p. viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech
nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.“

41. Žalobcovia podali návrh na prerušenie konania z dôvodu, že proti opatreniu žalovaného, ktorým

bola zaevidovaná zmluva zo dňa 22.12.2016 bola podaná správna žaloba, o ktorej rozhodol Správny
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. KE-7S/3/2022 zo dňa 20.05.2025, proti ktorému podali žalobcovia
kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo ešte kasačným súdom rozhodnuté. Súd posúdil návrh žalobcov
na prerušenie konania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daný zákonný dôvod na
jeho prerušenie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP. Ako už bolo uvedené vyššie súd pri rozhodovaní

v tejto veci podľa § 135 ods. 1 SSP vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Otázka posúdenia zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-RV-
PLO-2016/012754-003 zo dňa 29.12.2016 (ktorým bola zaevidovaná zmluva zo dňa 22.12.2016) tak
nemá pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci právny význam. Tak ako už súd konštatoval vyššie,
zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že v čase, kedy žalovaný vydal napadnuté

rozhodnutie bola zmluva zaevidovaná opatrením č. OU-RV-PLO-2016/012754-003 zo dňa 29.12.2016.
V prejednávanej veci tak v konaní vznikla procesná prekážka, ktorej existencia v čase rozhodovania
žalovaného vyplýva z obsahu administratívneho spisu a nebola v tomto konaní spochybnená, a pre ktorú
nebolomožnévkonaníďalejpokračovať.Záveromsúdpoukazujenato,žeajvprípade,akbyvýsledkom
súdnehoprieskumuzákonnostiopatreniač.OU-RV-PLO-2016/012754-003zodňa29.12.2016bolojeho

zrušenie, uvedené by neovplyvnilo právne posúdenie zákonnosti rozhodnutia preskúmavaného v tomto
konaní. Podľa § 13 ods.5 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. je okresný úrad povinný z úradnej moci poveriť
poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v prípade, ak nie je
zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru. A teda vždy v prípade, kedy nie je zaevidovaná zmluva
o užívaní poľovného revíru, je okresný úrad povinný z úradnej moci začať konanie podľa § 13 ods. 5

zákona č. 274/2009 Z. z. Napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie procesnej povahy v danom prípade
nespôsobilo vznik prekážky veci rozhodnutej (res iudicata).

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcom a žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní

úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcov
spravodlivo požadovať (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 168 SSP). Vo vzťahu k ďalším
účastníkom konania v 1. a 2. rade súd rozhodol o trovách konania podľa § 169 SSP zohľadniac, že
tieto subjekty majú právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešným účastníkom, ktoré
im vznikli v súvislosti s plnením im správnym súdom uložených povinností. Na základe uvedeného súd

priznal ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade voči žalobcom právo na náhradu tých trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. Ďalšiemu účastníkovi konania
v 2. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v znení účinnom do 30.06.2023).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej

lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.