Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5020200241.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa), v
právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ F. G. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H. X, XXX XX G., obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Krišťák, s. r.
o., so sídlom Tupého 51/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 251 042, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ F. I.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. I. XXX, XXX
XX K. I., 4/ L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M. XXX/XX, XXX XX E., 5/ Pozemkové spoločenstvo

KOMPOSESORÁT Veľká Čierna, so sídlom Veľká Čierna 118, 015 01 Veľká Čierna, IČO: 37 909 983, 6/
K. E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., 7/ J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/
XX, XXX XX M. J., 8/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa 04. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcom v rade 1/ a 2/ ani žalovanému právo na náhradu trov konania pred

správnym súdom a právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

III.Ďalšímúčastníkomkonaniavrade1/,2/a4/až8/právonanáhradutrovkonania pred
správnym súdom a právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Obec Veľká Čierna ako stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“)
príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného

zákona účinného do 31. 03. 2025) (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnutím č. s.: 08/222/2019/ST/63-
Ja zo dňa 26. 07. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v konaní o dodatočnom povolení stavby
na základe návrhu stavebníkov I. J. a J. J. povolil stavbu „Novostavba RD Praktik 64“ na pozemkoch
KN-C parcela č. 120/4, 120/3, 120/2, 120/1, 120/5 a 109/5 v katastrálnom území C. D. (ďalej len
„k. ú. C. D.“). Z výroku rozhodnutia vyplýva definovanie aktuálneho stavu stavby s tým, že počas
výstavby boli realizované zmeny stavby oproti odsúhlasenej projektovej dokumentácii v územnom a
stavebnom konaní. Zároveň stavebný úrad v rozhodnutí určil podmienky pre dokončenie stavby. Vo

vzťahu k námietkam účastníčok konania R. B. a A. B. zo dňa 13. 06. 2019 prvostupňový správny
orgán uviedol, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a súčasné umiestnenie stavby na
pozemku parcela č. 120/4 v k. ú. C. D. neobmedzuje možnosť využitia susedného pozemku, t. j.
pozemku na parcele č. 121 na účel, na ktorý je v súčasnosti určený – v zmysle záznamu v katastrinehnuteľností obce C. D., list vlastníctva č. XXX, druh pozemku orná pôda. Stavebný úrad sa zaoberal aj
námietkou vlastníkov o nemožnosti výstavby, resp. o výraznom obmedzení budúceho možného využitia
pozemku KN-C parcela č. 121, k. ú. C. D. na výstavbu rodinného domu. Uviedol, že v zmysle platnej

legislatívy nie je pozemok určený na výstavbu a stavebný úrad sa môže zaoberať a posudzovať len
konkrétny návrh umiestnenia stavby, tzn. nie je možné túto námietku vyhodnotiť. Pokiaľ účastníčky
konania vyslovili názor, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nie je možné podľa stavebného
zákona meniť územné rozhodnutie a dodatočne povoliť zmenu umiestnenia stavby rodinného domu,
ktorá je v rozpore s územným rozhodnutím, stavebný úrad uviedol, že táto námietka je irelevantná,

keďže v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je začatá, to znamená umiestnená, sa povoľujú
vykonané práce na stavbe a zároveň jej umiestnenie. Účastníčky konania tiež namietali nedoručenie
oznámenia o začatí konania a termínu ústneho pojednávania ich zástupcovi, k čomu prvostupňový
správny orgán uviedol, že splnomocnenie udelené G. H. bolo predložené až deň po odoslaní oznámenia
o začatí konania a termínu ústneho pojednávania. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež
vyplýva, že stavebný úrad neskúmal súlad stavby s územným plánom, keďže obec Veľká Čierna

nemá územný plán. Stavebný úrad posudzoval podklady rozhodnutia podľa § 62 stavebného zákona a
súvisiacichpožiadaviek–urbanistických,architektonických,životnéhoprostredia,hygienických,ochrany
povrchových a podzemných vôd, požiarnej bezpečnosti a možnosti údržby stavby. Uviedol, že neboli
riešené požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, keďže na
susednom pozemku sa nenachádzajú stavby, ku ktorým by uvedené požiadavky bolo možné vzťahovať.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002/PAV zo dňa 04. 05. 2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) spoločné odvolanie účastníčok konania A. B. a R. B. zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že stavebný úrad sa v konaní o dodatočnom povolení stavby riadil ustanoveniami viažucimi

sa ku konaniu o dodatočnom povoľovaní stavieb (§ 88a a primerane §§ 58 až 66 stavebného zákona),
náležite zistil skutkový stav veci a následne rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného
zákona a správneho poriadku. Žalovaný mal preukázané splnenie podmienky v zmysle ust. § 32
správneho poriadku, ktorá v prvom rade predpokladá správne a dôsledné zistenie skutkového stavu.
Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad sa s námietkami účastníčok konania uplatnenými pred vydaním

prvostupňového rozhodnutia vysporiadal dostatočne obsiahlo, zrozumiteľne a v súlade s príslušnými
ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška
č. 532/2002 Z. z.“), pričom svoje odôvodnenie, prečo námietky zamietol, náležite vecne a právne

odôvodnil. Žalovaný uviedol, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie
závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka (v tomto prípade
predchádzajúceho vlastníka stavby rodinného domu, ktorý ju zrealizoval ešte predtým, ako ju súčasní
vlastníci a stavebníci kúpou nadobudli do svojho vlastníctva) pod podmienkou preukázania skutočnosti,
že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno

je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Uskutočňovanie územného konania v
rámci, resp. pred konaním o dodatočnom povolení stavby, je bezpredmetné, keďže územné konanie
slúži na umiestnenie navrhovanej stavby. V konaní o dodatočnom povolení stavby sa však stavba
rozhodnutím neumiestňuje, keďže už je (mnohokrát celá) zrealizovaná, alebo je zrealizovaná aspoň
jej časť. Preto je právne bezvýznamné umiestňovať stavbu a určovať podmienky pre jej umiestnenie,

keďže dodatočne povoľovaná stavba je už zrealizovaná (alebo ako v tomto prípade je už tesne
pred dokončením). Žalovaný sa zároveň stotožnil s posúdením námietky účastníčok konania týkajúcej
sa odstupovej vzdialenosti rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov. Uviedol, že odstupová
vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom KN-C
parcela č. 121, k. ú. C. D. je 1,13 m, pričom táto je postačujúca na vykonávanie bežnej údržby dodatočne

povoľovanej stavby. Účastníčky konania tiež poukazovali na budúce možné tienenie ich pozemku KN-C
parcela č. 121, k. ú. C. D. vplyvom výstavby betónového oplotenia na hranici pozemkov KN-C parcela
č. 121 a KN-C parcela č. 120/1, k. ú. C. D.. K tomu žalovaný uviedol, že v žiadnom právnom predpise
nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé umiestnené
pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Hranica susediacich pozemkov s poukazom na zistené tienenie

nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho názoru vlastníkov
susediacich pozemkov, ktorí poukazujú na splnenie tejto podmienky aj s odkazom na ust. § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie podľa názoru žalovaného neoprávňuje účastníčky
konania na taký postup, ktorý by zabránil dodatočnému povoleniu stavby v predmetnej veci. V konanío dodatočnom povolení stavby rodinného domu navyše nebolo tienenie pozemku KN-C č. 121, k. ú.
C. D. preukázané. V súvislosti s tvrdeniami o možnej výstavbe rodinného domu na pozemku KN-C č.
121, k. ú. C. D. žalovaný uviedol, že táto argumentácia nie je ničím podložená, pričom nie je zrejmé, či

účastníčky konania v budúcnosti plánovanú stavbu rodinného domu vôbec uskutočnia, a preto bola táto
námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Pokiaľ by aj takúto stavbu v budúcnosti realizovali, odstupové
vzdialenosti dotknutých stavieb môžu byť aj odlišné a nielen také, ako sú vymedzené v ust. § 6 ods. 3
a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Samozrejme musí byť dodržaná odstupová vzdialenosť rodinného domu
od hranice pozemku, avšak podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. možno určiť aj iné riešenia

vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, a to na podklade výpočtov a meraní
preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného
plánu zóny, pokiaľ bude vypracovaný. Pokiaľ účastníčkami konania navrhovaná stavba rodinného domu,
ktorú plánujú v budúcnosti postaviť, bude spĺňať urbanistické a architektonické požiadavky na denné
preslnenie a osvetlenie (napríklad na základe vypracovanej svetlo-technickej štúdie) a na zachovanie
pohody bývania, môžu za dodržania týchto podmienok postaviť na svojom pozemku navrhovanú stavbu

rodinného domu.

Správna žaloba

3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote na Krajský súd v Žiline
žalobcovia v rade 1/ a 2/ správnu žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia,
ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedli, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci. Žalobcovia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici
pozemku C-KN parcela č. 121 o výmere 1 705 m2, orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
C. D.. Pozemok je podľa evidencie katastra nehnuteľností umiestnený mimo zastavaného územia obce
Veľká Čierna, na susedných a okolitých pozemkoch je však už realizovaná výstavba rodinných domov,
resp. viaceré rodinné domy na týchto pozemkoch sú už postavené, teda na základe precedenčnej

zásady je možné konštatovať (napriek absencii územného plánu v obci Veľká Čierna), že aj na pozemku
parcela č. 121 je možné umiestniť stavbu rodinného domu. Účastníkmi administratívneho konania boli v
tejto veci žalobkyňa v rade 1/ a pani R. B., ktorá však svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku previedla
na žalobcu v rade 2/, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 30. 12. 2019 pod č. C. XXXX/XXXX.

4. Žalobcovia uviedli, že sporná stavba rodinného domu je podľa evidencie v katastri nehnuteľností
postavená na pozemku C-KN parcele č. 120/4 o výmere 86 m2. Uvedená parcela bola vytvorená na
základe geometrického plánu zo dňa 20. 07. 2018, overeného Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor dňa 04. 09. 2018. Uviedli, že na základe skutočného vyhotovenia stavby rodinného domu je

zrejmé, že táto stavba nie je umiestnená v súlade s vydaným územným rozhodnutím (rozhodnutie o
umiestnení stavby č. j. 08/153/2003/ÚR/16-Ja zo dňa 08. 01. 2004 vydané obcou Veľká Čierna) a na jeho
základe vydaným stavebným povolením na stavbu rodinného domu, ale stavba je ako celok posunutá
bližšie k pozemku C-KN parcela č. 121 tak, že odstup stavby tohto rodinného domu od hranice
pozemku parcela č. 121 je menej ako 1 m. Z rozmeru, ktorý prislúchal šírke domu (8,5 m), ako bola

uvedená na výkrese, ktorý tvoril prílohu územného rozhodnutia, je zrejmé, že sa pri zakreslení stavby
nebralovonkajšieschodiskosprístreškomnavstupdostavbydomudoúvahy.Žalobkyňavrade1/pritom
ako účastníčka územného konania a stavebného konania vedúceho k vydaniu územného rozhodnutia
a následne stavebného povolenia výslovne požadovala dodržanie odstupu od hranice pozemku v
rozsahu 3,6 m, čo bolo podľa odôvodnenia uvedeného v stavebnom povolení už „vyriešené pri územnom

konaní, preto nie je potrebné opakovane túto podmienku zahŕňať do stavebného povolenia“. Dodržanie
požadovaného odstupu v rozsahu 3,6 m od hranice s pozemkom parcela č. 121
považovalažalobkyňavrade1/zazásadné,atátopožiadavkabolaakozáväznápodmienkazahrnutádo
územného rozhodnutia. Rozpor skutočného umiestnenia stavby rodinného domu s vydaným územným
rozhodnutím, ako aj skutočnosť, že jej skutočným umiestnením došlo k porušeniu príslušných právnych

predpisov, žalobcovia ako účastníci konania uvádzali v rámci prvostupňového konania v námietkach zo
dňa 10. 06. 2019, doručených obci Veľká Čierna ako príslušnému stavebnému úradu dňa 13.
06. 2019. Žalobcovia v podrobnostiach odkázali na obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu,
konkrétne na skutočnosť, že podľa územného rozhodnutia mala byť stavba rodinného domu umiestnenána pozemku tak, že odstup od susedného pozemku parcela č. 121 mal byť 3,63 m a od pozemku parcela
č. 119 mal byť 1 m. Stavba mala byť umiestnená tak, ako bolo určené územným rozhodnutím, t. j.
bližšie k pozemku parcela č. 119, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že podľa projektu na pravej strane

domu nemá byť žiadne okno. Je pritom irelevantné, že umiestnenie stavby rodinného domu vykonal
jej predchádzajúci vlastník pán H., keďže stavebníci si mali pri kúpe rozostavanej stavby rodinného
domu riadne overiť jej stav, a to aj podľa vydaných povolení na jej stavbu, teda umiestnenie stavby
rodinného domu na pozemku v rozpore s územným rozhodnutím muselo byť stavebníkom zrejmé, a to
najmä s ohľadom na skutočnosť, že podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení má byť stavba rodinného

domu dokončená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej F. I. J., t. j. stavebníkom. Žalobcovia
tiež poukazovali na skutočnosť, že podľa verejne dostupného registra na webovej stránke Slovenskej
komory stavebných inžinierov nie je F. I. J. vedená v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov,
teda zrejme nemá oprávnenie vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe podľa § 45 stavebného zákona,
t. j. ani projektovú činnosť.

5. Žalobcovia uviedli, že skutočná vzdialenosť rodinného domu od KN-C parcely č. 121 sa znížila po
realizácii prístupového schodiska v šírke 1,70 m. Skutočnú vzdialenosť stavby rodinného domu od
hranice pozemku parcela č. 121 stavebný úrad v konaní vôbec nepreveril, keďže by v prípade preverenia
dospel k záveru, že ním uvedená vzdialenosť nie je 1,13 m, ale je menšia. Prvostupňový správny orgán
mal dodatočne overiť, aký je skutočný odstup stavby rodinného domu od pozemku parcela č. 121, teda

mal podľa § 21 správneho poriadku vykonať miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním, čo
však neurobil. V odvolaní tiež namietali, že na základe merania vykonaného autorizovaným geodetom
F. K. O. vyplynulo, že obvodový múr stavby rodinného domu je od hranice pozemku parcela č. 121
vzdialený 2,67 m, pričom samotné prístupové schodisko (vonkajší obvod) je od hranice pozemku parcela
č. 121 vzdialené 0,95 m a vonkajší okraj strechy prístupového schodiska (priemet vonkajšieho obvodu

stavby rodinného domu na zemský povrch) je od hranice pozemku parcela č. 121 vzdialený 0,70 m. Z
vykonaného zamerania je teda preukázané, že skutočná vzdialenosť stavby rodinného domu od hranice
pozemku parcela č. 121 je 0,70 m a nie 1,13 m, ako je uvedené v rozhodnutí o dodatočnom povolení.
Zameranie vypracované autorizovaným geodetom priložili žalobcovia k odvolaniu ako dôkaz.

6. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby bolo
stavebníkom povolené realizovať aj stavebný objekt SO09 – oplotenie, pričom toto má dosiahnuť výšku
2,23 m od úrovne terénu, má byť z tvárnic šírky 250 – 300 mm s betónovou striežkou, a to v dĺžke
34 m, pričom celé oplotenie „svojou nadzemnou ani podzemnou konštrukciou nezasiahne do susednej
nehnuteľnosti a bude vyhotovené a udržiavané výlučne z pozemku investora bez vstupu na susedný

pozemok“. Žalobcovia namietali, že takto odsúhlasené betónové oplotenie s výškou 2,23 m a šírkou
približne 0,3 m, ktoré bude musieť byť v celej jeho šírke postavené na pozemku stavebníkov, efektívne
zmenší priestor medzi oplotením a vonkajším obvodom stavby rodinného domu potrebný na údržbu
stavby rodinného domu na približne 0,40 m.

7. Ďalej žalobcovia v podrobnostiach odkázali na jednotlivé ustanovenia správneho poriadku, ako aj
stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedli, že už v rámci prvostupňového správneho
konania pred stavebným úradom namietali jednoznačný nesúlad umiestnenia povoľovanej stavby
rodinného domu so všeobecne záväznou reguláciou umiestňovania stavieb uvedenou vo vyhláške
č. 532/2002 Z. z., ako aj rozpor uskutočnenia stavby rodinného domu s územným rozhodnutím,

ktorým sa podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona určilo umiestnenie stavby rodinného domu na
príslušnom pozemku a podmienky jej umiestnenia, pričom vonkajšie schodisko pri stavbe rodinného
domu nebolo v tej dobe plánovanou súčasťou stavby rodinného domu. Prvostupňový stavebný úrad
sa však uvedenými námietkami žalobcov dostatočne nezaoberal a naviac ich nesprávne posúdil a
vyhodnotilaichposúdenienedostatočneodôvodnil.Námietkyžalobcovbolivprvostupňovomrozhodnutí

len citované a je k nim uvedené iba stručné konštatovanie, že sú irelevantné, alebo že ich nemožno
vyhodnotiť, a to bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby tak trpí vadami, keďže jeho odôvodnenie nie je v súlade s ust. §
47 ods. 3 správneho poriadku, pričom zhodnou vadou trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré
takýto postup prvostupňového stavebného úradu potvrdzuje ako správny. V predmetnom

administratívnom konaní stavebníci žiadali o dodatočné povolenie zmien na stavbe rodinného domu,
pričom najzásadnejšou zmenou bolo práve posunutie stavby rodinného domu bližšie k pozemku parcela
č. 121 vo vlastníctve žalobcov.8. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/203/2010, z
ktorého vyplýva, že pri postupe podľa § 88a stavebného zákona dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením

nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby. Vlastník stavby na základe
výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j.
rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa
v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Žalobcovia zdôraznili, že

pokiaľ bolo na základe ich námietok zistené, že navrhovaná stavba rodinného domu je umiestnená na
predmetnom pozemku v rozpore s územným rozhodnutím a v rozpore s vyslovenou
požiadavkou žalobkyne v rade 1/, ktorú uviedla už v rámci územného konania, a takým jej umiestnením
sú porušené podmienky umiestňovania stavby uvedené vo vyhláške č. 532/2002 Z. z., bol správny orgán
povinný vyzvať stavebníkov, aby riadne preukázali, že ďalšia existencia tejto stavby uskutočňovanej
v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami,

najmäzáujmamichránenýmiosobitnýmizákonmiavšeobecnezáväznýmivyhláškami,tedaajvyhláškou
č. 532/2002 Z. z. Prvostupňový stavebný úrad však stavebníkov nevyzval na preukázanie takéhoto
súladu s verejnými záujmami, a to aj napriek jeho vedomosti o zásahu do verejných záujmov chránených
vyhláškou č. 532/2002 Z. z., a toto porušenie verejných záujmov chránených vyhláškou č. 532/2002 Z.
z. ani sám v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby nevyhodnotil.

9. Žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietali nedostatočný odstup stavby
rodinného domu, a to z dvoch dôvodov – z dôvodu nedostatočného odstupu stavby rodinného domu
od okraja pozemku, ktorý nebude umožňovať vykonávanie údržby stavby rodinného domu z pozemku
stavebníkov a z dôvodu trvalého obmedzenia žalobcov ako vlastníkov susedného pozemku parcely

č. 121 v jeho užívaní, keďže je výrazne obmedzené právo žalobcov ako vlastníkov tohto pozemku
realizovať na ňom stavbu rodinného domu v približne rovnakej vzdialenosti od uličnej čiary, ako je
umiestnená stavba rodinného domu a ďalšej stavby v danej lokalite, keďže pri dodržaní vzdialenosti
7 m (resp. 4 m, ak by podmienky boli vyhodnotené ako stiesnené) od stavby sporného rodinného
domu by musel svoju stavbu na pozemku parcela č. 121 umiestniť vo vzdialenosti približne 6,5 m

od hranice s pozemkom stavebníkov, čo pri celkovej šírke pozemku približne 15 m výrazne limituje
žalobcov vo výbere projektu, resp. im výstavbu úplne znemožňuje. Žalobcovia poukázali na nesprávne
závery vyslovené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý poukázal na odstup stavby rodinného
domu stavebníkov v rozsahu 1,13 m od hranice pozemku so žalobcami, pričom v skutočnosti je to 0,7
m. Žalovaný navyše nevzal do úvahy skutočnosť, že vedľa stavby rodinného domu bude umiestnený

murovaný plot v šírke 0,3 m, ktorý má byť v celom rozsahu postavený výlučne na pozemku stavebníkov
tak, aby ho vedeli zo svojho pozemku aj udržiavať. Žalobcovia ako vlastníci pozemku parcela č. 121
v podaných námietkach v administratívnom konaní a tiež v odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu vyjadrili legitímny záujem v budúcnosti využiť pozemok na
výstavbu objektu na trvalé bývanie (rodinného domu), t.j. záujem aby umiestnenie

stavby rodinného domu na pozemku parcela č. 120/4 neobmedzilo užívanie pozemku parcela č. 121 a
jeho budúce využitie na uvedený účel. Je pravda, že aktuálne je pozemok parcela č. 121 v evidencii
katastra nehnuteľností vedený ako orná pôda, takto však bol vedený aj pozemok parcela č. 120, k.
ú. C. D., z ktorého sa geometrickým plánom vytvorili súčasné pozemky parcely registra C č. 120/1
(tento je stále vedený ako orná pôda), 120/2, 120/3 a 120/4, ktoré patria stavebníkom a na ktorých

realizovali stavbu rodinného domu. Zhodne sú vedené aj ďalšie okolité pozemky v obci Veľká Čierna,
pričom na niektorých z nich sú už dokončené stavby rodinných domov. Skutočnosť, že obec Veľká
Čierna nemá schválený územný plán, kladie väčší dôraz na územné rozhodovanie miestne príslušného
stavebného úradu tak, aby stavebný úrad nedôvodne nezasahoval do vlastníckeho práva vlastníkov
nehnuteľností v danom území a vo výkone vlastníckeho práva ich neobmedzoval nad nevyhnutne

potrebnú mieru. Pri takom rozhodovaní je súčasne miestne príslušný stavebný úrad povinný pristupovať
k jednotlivým vlastníkom nehnuteľností tak, aby neposkytovali niektorým z nich neodôvodnenú výhodu
len kvôli tomu, že realizujú stavbu na dotknutých pozemkoch skôr, v opačnom prípade bude totiž také
rozhodnutie miestne príslušného stavebného úradu protiústavné. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žalobcovia poukázali na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/10/2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že
„súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania
rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb, a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie
priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčnýmvyužívaním územia“. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne
rovnaké postavenie. Nie je možné, aby vlastník jednej nehnuteľnosti musel zabezpečiť vzdialenosť 7 m
lennaťarchusvojhopozemku.ZuzneseniaNajvyššiehosprávnehosúduČRsp.zn.1Ao1/2009vyplýva,

že „oprávnenie príslušného orgánu vykonať zmenu územnoplánovacej dokumentácie alebo rozhodnúť
v rámci územného rozhodovania je do určitej miery limitované a pri každom takom zásahu by mali
byť rešpektované zákonom upravené podmienky, ako aj základné ústavné, resp. ústavou garantované
práva. Pri každom takom zásahu by mala byť zohľadnená aj požiadavka rovnakého zaobchádzania,
požiadavka predvídateľnosti, regulácie a legitímneho očakávania adresátov a požiadavka minimálneho

zásahu do práv fyzických a právnických osôb. Regulácia vykonaná územným plánom alebo územným
rozhodnutím môže legitímne obmedziť výkon vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností v danom
území, také obmedzenia však majú mať zásadne výnimočnú povahu, musia byť uskutočňované z
ústavne legitímnych dôvodov a len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich
ešte rozumne k zamýšľanému cieľu, nediskriminačným spôsobom a s vylúčením ľubovôle a byť
uskutočňované na základe zákona“. Teda aj zásah do vlastníckeho práva (v danom prípade môže mať

podobu obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti užívať nehnuteľnosť na určitý špecifický účel, napríklad
na umiestnenie stavby rodinného domu) vykonaný reguláciou v územnom pláne alebo územnom
rozhodnutí je prípustný za predpokladu, že je proporcionálny v širšom zmysle, teda je legitímny,
nevyhnutný a proporcionálny v užšom zmysle a neposkytuje nedôvodnú výhodu iba niektorým fyzickým
alebo právnickým osobám. V opačnom prípade bude taký zásah protiústavný. Ak obec Veľká Čierna

postupne povoľuje výstavbu rodinných domov v danej lokalite, nemala by pri absencii územného plánu
obce posudzovať podmienky zastavania danej lokality a umiestňovania stavieb v nej izolovane ale
vo vzájomných súvislostiach tak, aby neodôvodnene nezasahovala do vlastníckeho práva niektorých
vlastníkov.

10. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/6/2017, z ktorého vyplýva,
že „v súvislosti s prístavbou stavebníčky z pohľadu jej zlegalizovania prostredníctvom dodatočného
povolenia je preto nutné skúmať len podmienky, resp. obmedzenia upravené v § 6 ods.
2 uvedenej vyhlášky, t. j. posudzovať možnosť umiestnenia stavby na hranici pozemku (umiestnenie
stavby vo vzdialenosti 0,21 m od hranice susedného pozemku sa nepochybne považuje za umiestnenie

na hranici pozemku) s ohľadom na prípadné obmedzenie užívania susedného pozemku na určený účel“.
Pri umiestnení stavby sporného rodinného domu v takej tesnej blízkosti hranice s pozemkom, parcela
č. 121 mal teda príslušný stavebný úrad tiež skúmať, či sú splnené podmienky pre umiestnenie stavby
na hranici pozemku podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., čo sa však nestalo a námietky žalobcov
o obmedzení užívania ich pozemku príslušný stavebný úrad a aj žalovaný zamietli ako nepodložené

a nedôvodné. Žalobcovia vyslovili názor, že nemôžu námietky žalobcov zamietnuť ako nepodložené
a nedôvodné len kvôli tomu, že zatiaľ na svojom pozemku nerealizujú žiadnu stavbu. Rozhodnutím o
dodatočnom povolení a napadnutým rozhodnutím tak došlo k nedôvodnému zásahu do vlastníckeho
práva žalobcov, ktoré nemá oporu v zákone.

11. Žalobcovia tiež poukázali na to, že rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby bolo stavebníkom
povolené zrealizovať aj oplotenie vo výške 2,23 m od úrovne terénu z tvárnic šírky 250 - 300 mm
s betónovou strieškou, a to v dĺžke 34 m. Takto povolené murované oplotenie bude spôsobovať
na pozemku žalobcov tienenie. Pokiaľ žalobcovia prezentovali tieto argumenty v administratívnom
konaní, touto námietkou nebránili dodatočnému povoleniu stavby rodinného domu, chceli tým uviesť

to, že stavebníkom nič nebránilo v tom, aby po celej dĺžke hranice s pozemkom parcela č. 121 bol
umiestnenýpletivovýplot,rovnakoakonaostatnéčastiobvoduichpozemku,ktorýsúčasnestavebníkom
zachová vedľa stavby rodinného domu viac priestoru na jeho údržbu. Predmetné oplotenie nebolo
uvedené ako súčasť stavby ani v oznámení obce Veľká Čierna č. j. 08/222/2019-Ja zo dňa 29. 04.
2019 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, teda žalobcom ako účastníkom konania ani

nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v tejto časti v zmysle § 33 ods. 2 správneho
poriadku. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhovali, aby žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zrušil a vec vrátil prvostupňovému stavebnému úradu
na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby stavebníkom bolo podľa § 88a ods. 4 stavebného
zákona uložené odstrániť prístupové schodisko vedľa stavby rodinného domu a realizovať oplotenie

po celej dĺžke hranice s pozemkom parcela č. 121 iba ako pletivové oplotenie (ako na ostatnom
obvode ich pozemku). Žalovaný sa však týmto návrhom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
nezaoberal, ale namiesto toho iba zdĺhavo zdôvodnil, že dodatočné vykonanie územného konania vo
veci zmeneného umiestnenia stavby rodinného domu na pozemku stavebníkov je už bezpredmetné,keďže stavba rodinného domu už bola na danom mieste umiestnená a zrealizovaná, pričom vôbec
neposudzoval možnosť nariadenia úprav už zrealizovanej stavby rodinného domu tak, aby boli dodržané
vyššie uvedené verejné záujmy chránené osobitnými zákonmi a všeobecne záväznými vyhláškami, teda

aj vyhláškou č. 532/2002 Z. z.

12. Žalobcovia vyslovili názor, že v danej veci správne orgány uprednostnili individuálny záujem
stavebníkov. Uviedli, že prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní o vydaní rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby nebol vo veci nestranný, keďže manželka starostu obce Veľká Čierna (ako

predstaviteľa obce, ktorá vykonáva pôsobnosť stavebného úradu) je príbuznou stavebníkov, teda tu
existujú okolnosti nasvedčujúce konfliktu záujmov.
Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia ďalších účastníkov konania

13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedol,žežalobajeobsahovotakmertotožnásodvolanímpodanýmprotiprvostupňovémurozhodnutiu,

z ktorého dôvodu zotrval na odôvodnení, ktoré vyslovil v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vyslovil
názor, že sa s odvolaním žalobcov vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je
potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej žalobe.

14. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2 vo vyjadrení k podanej žalobe poukázali na to, že žalobcovia v žalobe

neuviedli žiadne nové skutočnosti ale len také, ktoré boli uvedené v námietkach v prvostupňovom
konaní, ako aj odvolaní proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby. Zdôraznili, že nikto nevylúčil
možnosť výstavby na pozemku parcela č. 121 v k.ú. C. D. a susedná rozostavaná stavba neznemožňuje
výstavbu na tomto pozemku, dokonca aj pri zachovaní pomyselnej uličnej čiary, ktorá tam v skutočnosti
nie je zadefinovaná. Preukázanie vzdialenosti zabezpečuje verejná listina, a to geometrický plán

č. 74/2018 overený na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline dňa 04. 09. 2018 pod č.
G1/1800/2018, autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom F. L. E.. Ak by aj bolo
uvažované s odchýlkou merania a odstupom 0,95 m od hranice pozemku, aj po realizácii murovaného
oplotenia stále ostáva na prechod vedľa stavby 0,70 až 0,65 m, čo bohato postačuje aj vzhľadom
na požiarnu ochranu. Čo sa týka prestrešenia vstupu do rozostavanej novostavby rodinného domu,

táto bola pôvodne menšia a kratšia. Prestrešenie vstupu bolo aj v pôvodnej dokumentácii stavby a
bolo povolené pôvodným stavebným povolením. V súčasnosti je ale nad celým vstupným priestorom
a vstupná podesta je širšia oproti pôvodnému návrhu o 0,7 m. Zdôraznili, že údržba stavby je možná
výlučne z ich pozemku bez použitia susedných nehnuteľností. Pri údržbe je možné plne využiť aj
vzniknutú prestrešenú vstupnú podestu (šírka 1,7 m), či novovybudované murované oplotenie (budúca

šírka 0,25 alebo 0,30 m), ktoré bude celou svojou časťou vyhotovené na ich pozemku. Na údržbu
stavby teda ostáva 2,55 m, ak sa nezapočíta murované oplotenie. Na komunikačný priestor vedľa
stavby a vedľa budúceho murovaného oplotenia ostáva pri zohľadnení riadneho zamerania stále 0,85
m, pričom údržbový priestor nie je rovnaký ako ten komunikačný, určený výlučne na prechod osôb
povedľa stavby. V žiadnom prípade stavba nie je postavená na hranici pozemku a ani nie je v jej

tesnej blízkosti, preto nie je dôvod takého posúdenia, a preto poukazovanie na rozsudky súdov s
touto problematikou je irelevantné. Projektová dokumentácia stavby bola súčasťou žiadosti o dodatočné
stavebné povolenie. Je vyhotovená osobou s príslušným odborným vzdelaním. Na konci technickej
správy je táto skutočnosť ozrejmená a priložením diplomu (F. I. J. – diplom z vysokoškolského štúdia
STU, odbor architektonické konštrukcie a projektovanie v Bratislave) aj preukázaná. Keďže sa v tomto

prípade jedná o jednoduchú stavbu v zmysle § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona, vzhľadom na
to, že vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchej a drobnej stavby a zmien týchto stavieb sa
nepovažuje za vybrané činnosti vo výstavbe v zmysle § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona, využili
možnosť vyhotovenia výkresov stavebnotechnickej časti projektu pre dodatočné stavebné povolenie
osobouspríslušnýmodbornýmvzdelanímnazákladeabsolvovaniavysokejtechnickejškolystavebného

zamerania. Žalobcovia dokonca využili svoje právo a do spisu a projektovej dokumentácie nahliadli,
teda nikto im neznemožnil sa vyjadriť k povahe oplotenia pozemku. Oplotenie na hranici pozemku
žalobcov je murované a vysoké z dôvodu vytvorenia dostatočného súkromia pre plnohodnotný život
a konfliktnej povahy žalobcov. K tvrdeniam žalobcov o konflikte záujmov pri rozhodovaní v tejto veci
ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ uviedli, že manželka starostu obce pani L. K. nie je právnym zástupcom

obce a nemá nič spoločné s výkonom práce jej manžela, ktorý nie je pokrvná rodina ani jedného z
účastníkov konania. Manželka starostu obce nemá žiadne právomoci ani kompetencie, a teda nemá
právo zasahovať do chodu obce, maximálne iba ako riadny občan obce a na to má právo ktorýkoľvek
občanobce.Naozrejmenieuviedli,žepánF.G.H.jebratranecF.I.J.apanimanželkystarostuzdruhéhopokolenia a pani A. B. je teta F. I. J. (sesternica s matkou účastníčky konania) a pani manželky starostu
(sesternicasotcommanželkystarostu).Starostasisvedomitoariadnevykonávasvojepovolanieanikdy
nemieša pracovné a súkromné záležitosti a aj preto bol možno práve z tohto dôvodu opakovane zvolený

občanmi obce do tejto funkcie. Snáď nedostatok argumentov alebo neznalosť príslušných zákonov
viedla žalobcov k uvedenému názoru o nestrannosti starostu.

15. Pôvodne ďalší účastník v rade 3/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v čase prvého aj druhého
povoľovacieho procesu bol vlastníkom pozemku parcela č. 118 a č. 119 v obci Veľká Čierna. Prvé

stavebné povolenie povolilo vzdialenosť rodinného domu na pozemku č. 120 od ich spoločnej hranice
1 m, s čím súhlasil a nemal námietky. Následné dodatočné stavebné povolenie povolilo inú vzdialenosť
rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov na vzdialenosť 1,7 m. Ani v jednom konaní nevyjadril
žiadne námietky, súhlasil s rozostavanou stavbou a nestotožňuje sa s podanou žalobou. Upozornil na
skutočnosť, že medzičasom pozemok C-KN parcela č. 118 a č. 119 v k. ú. C. D. predal, a teda pozemky
majú aktuálne nových vlastníkov (ďalších účastníkov konania v rade 7/ a 8/, pozn. správneho súdu).

16. Žalobcovia v replike uviedli, že podaná žaloba obsahuje argumentáciu, ktorá bola uvedená
aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby, čo je
dôsledkom toho, že obec Veľká Čierna ako prvostupňový stavebný úrad a žalovaný ako odvolací orgán
sa s námietkami žalobcov riadne nevysporiadali. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

iba odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby ako
„dostatočne obsiahle a zrozumiteľné“, ktoré bolo len citáciou podaných námietok s uvedením stručného
konštatovania, že námietky sú irelevantné, a to bez ich akéhokoľvek ďalšieho právneho zdôvodnenia.
K vyjadreniu ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/ žalobcovia uviedli, že predmetom tohto konania nie
je posudzovanie osadenia budúcej stavby na pozemku žalobcov, ale dôsledky porušenia príslušných

povolení vydaných pre stavbu, ktorú realizujú stavebníci, a to dokonca porušenie skutočnosti, na ktorej
žalobcovia (resp. ich predchodca) v rámci pôvodného povoľovacieho konania na predmetnú stavbu
výslovne trvali (zachovanie dostatočného odstupu). Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho
účastníka v rade 3/ L. G. uviedli, že pán G. bol označený za ďalšieho účastníka konania s poukazom
na § 32 ods. 3 písm. a) SSP, keďže bol účastníkom správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Postavenie účastníka správneho konania mu vyplývalo z toho, že pôvodne
bol vlastníkom pôvodného pozemku registra C parcela č. 119 o výmere 1 471 m2, orná pôda, ktorý bol
evidovaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, okres S., obec C. D., k. ú. C. D., ktorý
susedil s pozemkom registra C parcela č. 120/1 v k. ú. C. D. vo vlastníctve stavebníkov. Z dokumentácie
predloženej pánom G. k jeho vyjadreniu však vyplýva, že z pôvodného pozemku registra C parcela

č. 119 bol odčlenený nový pozemok parcela registra C č. 118 o výmere 857 m2, orná pôda, ktorý je
už evidovaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, okres S., obec C. D., k. ú. C. D. a
ktorý susedí s pozemkom registra C parcela č. 120/1, k. ú. C. D. vo vlastníctve stavebníkov, avšak ani
novovytvorený pozemok parcela registra C parcelné č. 118, k. ú. C. D. a ani pozemok parcela registra C
parcelné č. 119, k. ú. C. D. už nie sú vo vlastníctve pána G., teda jeho postavenie ako osoby potenciálne

dotknutej napadnutým rozhodnutím a aj jeho postavenie ako ďalšieho účastníka konania o správnej
žalobe fakticky zaniklo. Tvrdenie pána G., že pozemky plnohodnotne predal a nemal s predajom žiaden
problém, je subjektívnym a účelovým tvrdením.

17. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že pán G. bol vlastníkom

susednej nehnuteľnosti. Tento pozemok C-KN parcela č. 118 a 119 bol vo vlastníctve jeho rodiny
niekoľko generácií. S týmto susedom vždy vychádzali dobre, budovali si dobré susedské vzťahy, a
keď sa podala prvá žiadosť o stavebné povolenie, pán G. podpisom súhlasil s umiestnením stavby aj
bližšie k hranici pozemkov (presne 1 m). Vedel, že v prípade výstavby na jeho pozemku budú ďalší
účastníci v rade 1/ a 2/ rovnako ústretoví, ako bol on pri plánovaní ich stavby. Ďalší účastníci v rade

1/ a 2/ akcentovali skutočnosť, že so žalobcami sa nie je možné dohodnúť. Stavebný úrad pri výkone
štátneho stavebného dohľadu stavbu navštívil za prítomnosti starostu obce, teda polohu stavby si
neoveroval len z geometrického plánu a projektovej dokumentácie, ale stavenisko osobne navštívil, z
čoho je vyhotovený záznam. Žalobcovia uvádzajú imaginárnu odstupovú vzdialenosť stavby. Logicky
sa odstupové vzdialenosti počítajú od nosných častí stavby, preto je vo vyhláške č. 532/2002 uvedené,

že odstupové vzdialenosti sa uvádzajú na najkratšej spojnici medzi povrchmi obvodových stien. Nikdy
sa do odstupových vzdialeností nepočítal previs strechy, pretože tento ju nijako neovplyvňuje. Pozemok
parcela č. 120/1 je síce v súčasnosti vymeraný, ale spoločné hranice nie sú na pozemku ničím
zaznačené.18. Ďalšia účastníčka v rade 6/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že je vlastníčkou susedného
pozemku od začiatku roka 2022 a chce si na ňom postaviť rekreačnú chatu. Jeden z majiteľov

dotknutého rodinného domu je jej sestra, a preto sa rozhodla kúpiť práve tento pozemok. O hranici
jej budúceho objektu (chaty) a pozemku sa s majiteľmi dotknutého rodinného domu už bez problémov
dohodli. Mala vedomosť, že majitelia rodinného domu už s osadením stavby nemohli nič robiť, pretože
nadobudliužrozostavanústavbu.Tiežmalavedomosť,žesatítomajiteliachcelisožalobcamidohodnúť,
ale žalobcovia si kládli neobjektívne a neprimerané podmienky zahŕňajúce vynaloženie nemalých

finančných prostriedkov pre stavebníkov. Mala za to, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
vydal prvostupňový stavebný úrad správne a nie sú porušené žiadne práva žalobcov.

Pôvodné rozhodnutie správneho súdu, kasačná sťažnosť a rozhodnutie kasačného súdu

19. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 31S/83/2020-240 zo dňa 31. 01. 2023 zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na to, že špecifikom
posudzovanej veci bola nemožnosť uplatnenia princípu koncentrácie administratívneho konania podľa
§ 61 ods. 1, resp. ods. 3 stavebného zákona, keďže účastníkom bola síce stanovená lehota na
prezentovanie námietok proti vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby v prospech účastníkov

v rade 1/ a 2/, avšak prvostupňový orgán úplne opomenul upozorniť účastníkov na neprípustnosť
prezentovania námietok v neskorších fázach konania. Pokiaľ sa v zázname o ústnom pojednávaní
uvádza, že účastníci boli upozornení na to, že na neskôr uplatnené námietky sa nebude prihliadať,
išlo o poučenie vykonané zo strany správneho orgánu oneskorene - teda pokiaľ boli oboznámení
s koncentračnou zásadou až pri ústnom pojednávaní, takýto postup nemohol reparovať absenciu

daného poučenia v predvolaní, ako to vyžadoval zákon. Krajský súd potom vychádzal z oprávnenia
účastníkov produkovať argumenty v konaní až do právoplatného skončenia administratívneho konania.
Krajský súd uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vecne nevysporiadal s námietkami
žalobcov (resp. len prevzal tvrdenia ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/), t. j. žalobcovia nedostali od
žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa posunu stavby v rozpore s územným i

stavebným povolením. Podľa krajského súdu argumentácia prezentovaná žalovaným i prvostupňovým
orgánom mala všeobecný charakter, poukázala na predloženú projektovú dokumentáciu a skutočnosť,
že tienenie stavby plota fakticky nie je možné v danom konaní riešiť. Krajský súd mal za to, že
odvolacie námietky žalobcov boli relevantné a zároveň konkrétne. Žalovaný mal dostatočne jasným
a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť odvolacie námietky žalobcu a posúdiť ich opodstatnenosť vo

svetle nielen hmotnoprávnych, ale aj procesnoprávnych predpisov. K námietke žalobcov, že im nebolo
umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pokiaľ ide o výstavbu betónového oplotenia, krajský
súd uviedol, že toto bolo súčasťou projektovej dokumentácie a uvádza sa aj v žiadosti o vydanie
dodatočného stavebného povolenia ako „oplotenie novo navrhované“ s tým, že priložený výkres uvádza
murované a pletivové oplotenie na určených úsekoch. Pokiaľ ide o závery žalovaného, že pre prípadnú

budúcu výstavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcov je možné uvažovať aj o iných odstupových
vzdialenostiach, ako uvádza vyhláška č. 532/2002 Z. z., krajský súd zdôraznil, že pre stanovenie
odstupových vzdialeností by mali byť základom pravidlá vymedzené v ustanovení § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z., s tým, že ak sa použije výnimka podľa odseku 1, musí byť daný postup riadne
odôvodnený. Krajský súd mal za to, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na možnosť budúcej výstavby na

svojom pozemku, išlo o relevantnú námietku, najmä, ak v danom priestore už výstavba existuje. Uviedol,
že nemožno ponechať bez povšimnutia takéto tvrdenia (vrátane tvrdení o zatienení pozemku), a tak
zásadným spôsobom obmedziť susedný pozemok v jeho využití aj na prípadne iný účel ako vyplýva z
údajov katastra nehnuteľností.

20. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Svk/36/2023 zo dňa 30. 04. 2024 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
31S/83/2020-240 zo dňa 31. 01. 2023 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva.

21.Kasačnýsúdpovyhodnotenínámietokuvedenýchvkasačnejsťažnostidospelkzáveruodôvodnosti
kasačnej sťažnosti podanej žalovaným. S právnym posúdením krajského súdu sa najvyšší správny
súd nestotožnil. Uviedol, že predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného
zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo vrozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby,
aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými

predpismi. Vo vzťahu k predchádzajúcemu územnému konaniu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie
o umiestnení stavby zo dňa 08. 01. 2004, najvyšší správny súd poukázal, že podľa § 88a ods.
7 stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia
o stavebnom konaní, nie aj ustanovenia o územnom konaní. Predmetom konania o dodatočnom
povolení stavby je stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená. Okolnosti, ktoré

sú významné pre umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 stavebného zákona), sa tak v tomto konaní
zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami
v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. Vo vzťahu k porušeniu koncentračnej zásady zo strany
prvostupňového orgánu, ktorú namietal krajský súd v napadnutom rozsudku, najvyšší správny súd
uviedol, že zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom
stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne

neprihliadne. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový orgán listom zo dňa 29.
04. 2019 oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a zároveň ich
vyzval na predloženie možných námietok a pripomienok s tým, že určil dátum ústneho prejednania
veci s miestnym zisťovaním. Vzhľadom na nemožnosť dostavenia sa žalobkyne 1/ na ústne prejedanie,
prvostupňový orgán presunul toto prejednanie listom zo dňa 09. 05. 2019 a zároveň účastníkov konania

opätovne vyzval na predloženie možných námietok a pripomienok. Žalobca 2/ dňa 24. 05. 2019 využil
možnosť nahliadnutia do administratívneho spisu prvostupňového orgánu, pričom si z uvedeného
spisu vyhotovil aj kópie dokumentov tvoriacich administratívny spis. Následne svoje právo vyjadriť sa
formou námietok a pripomienok využil (aj žalobkyňa 1/ prostredníctvom žalobcu 2/ - splnomocnenie)
listom adresovaným prvostupňovému orgánu dňa 10. 06. 2019, v rámci ktorého vyslovili svoj nesúhlas

s dodatočným povolením stavby a jej zmeneným umiestnením. V rámci ústneho prejednania veci
uskutočneného dňa 13. 06. 2019, žalobca 2/ opätovne predložil písomné stanovisko vo vzťahu k
dodatočnému povoleniu stavby, pričom záverom tohto prejednania bol záver, že prvostupňový orgán
vyhodnotí podané námietky a pripomienky a rozhodne vo veci. Z uvedenej zápisnice zároveň vyplynulo,
že prvostupňový orgán poskytol účastníkom 1/ a 2/ lehotu na jednanie s vlastníkmi susedného pozemku,

pričom dňa 22. 07. 2019 bolo do uvedenej zápisnice doplnené, že žalobca 2/ svoje stanovisko (záporné)
nezmení.Následnebolovydanéprvostupňovérozhodnutie.Namargosprávnejžalobyžalobcovnajvyšší
správny súd poznamenal, že zo strany žalobcov nebolo tvrdené porušenie koncentračnej zásady, pričom
z ich strany bolo využité ich právo na vyjadrenie sa formou námietok a pripomienok k tomuto konaniu,
zároveň využili aj svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu a robiť si z neho kópie. Žalobca

namietal prvýkrát porušenie koncentračnej zásady až v rámci svojho vyjadrenia k podanej kasačnej
sťažnosti žalovaným, pričom v zmysle § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ustanovené inak, zároveň nešlo o výnimku uvedenú v § 134 ods. 2 SSP. Ak teda
krajský súd vyčítal prvostupňového orgánu, resp. žalovanému porušenie koncentračnej zásady v rámci
administratívneho konania (bez toho, aby to žalobcovia tvrdili v podanej správnej žalobe), najvyšší

správny súd vzhliadol tento postup krajského súdu za nesprávny, a to vzhľadom na ustanovenie § 134
SSP.

22. Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietali, že zo strany prvostupňového
správneho orgánu, resp. žalovaného došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci v kontexte

určenia vzdialenosti stavby od ich pozemku, tak prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný vychádzali
z geometrického plánu a projektovej dokumentácie, ktoré boli súčasťou žiadosti o dodatočné povolenie
stavby podanej účastníkom 1/ a účastníkom 2/. Odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby
rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom na parc. č. 121 je 1,13 m, ktorá z podkladov
vyplývala, bola vyhodnotená ako postačujúca na vykonávanie bežnej údržby dodatočne povoľovanej

stavby. Najvyšší správny súd k otázke odstupov poukázal na § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá rieši
odstupy od stavieb, a nie odstupy od stavby a susediaceho pozemku, ako na to upozorňovali žalobcovia,
preto mal za to, že § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je možné v plnej miere zohľadniť, vzhľadom na to,
že na pozemku žalobcov sa žiaden rodinný dom nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje
vzdialenosti rodinných domov, čo nie je prípad žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/ (na uvedenú

skutočnosť upozorňoval aj prvostupňový orgán v rámci jeho vyjadrenia sa k námietkam a pripomienkam
žalobcov počas administratívneho konania). Kasačný súd konštatoval, že v prípade, ak by žalobcovia
na svojej parcele evidovanej pod číslom 121 mali postavenú stavbu a následne by na susednej parcele
stavebníci(ďalšíúčastnícikonania1/a2/)postavili,respektívezahájilistavburodinnéhodomuvblízkostistavby žalobcov, bol by potom poukaz žalobcov na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
a s tým súvisiace námietky žalobcov ohľadom odstupov medzi stavbami boli relevantné a zvlášť v
prípade, ak by každý z dotknutých účastníkov konania (rozumej žalobcovia 1/ a 2/ na jednej strane a

ďalší účastníci 1/ a 2/ na strane druhej) uvádzal iné odstupy od stavieb. Žalobcovia však vyslovili len
možný budúci zámer uvedený pozemok využiť na stavbu rodinného domu a nijakým ďalším spôsobom
nepreukázali naplnenie tohto zámeru, keďže predmetný pozemok má stále charakter ornej pôdy a nie je
určený na výstavbu. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že parcela žalobcov
č. 121 je širšia než parcela stavebníkov, teda v hypotetickom ponímaní v budúcnosti majú možnosť si

odstup od stavby stavebníkov sami korigovať zvlášť v prípade, keď so žalobcami susediaca parcela
č. 122/1 a 122/2 je rovnako ako parcela žalobcov evidovaná ako orná pôda, ktorú skutočnosť zistil
najvyšší správny súd z verejne prístupného registra https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/.

23. Vo vzťahu k samotnému posunu stavby v rozpore so stavebným rozhodnutím, resp. rozhodnutím
o umiestnení stavby, najvyšší správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Sžp/13/2013 zo dňa 31. 03. 2014. Konštatoval, že na podporu vydania rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby svedčia aj stanoviská vydané dotknutými orgánmi, ktoré napriek vykonaným zmenám
poskytli kladné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby, čím sa okrem iného vylúčil aj rozpor s
verejným záujmom. K ďalším námietkam a pripomienkam, ktoré súviseli aj s koncentračnou zásadou
administratívneho konania, najvyšší správny súd uviedol, že žalobcovia v rámci odvolacieho konania

pridali ďalšie námietky a pripomienky, ktoré si predtým neuplatnili v rámci konania pred prvostupňovým
orgánom, a napriek tejto skutočnosti, žalovaný v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu sa vyjadril aj k týmto vzneseným námietkam. Záverom najvyšší správny súd konštatoval,
že považoval za dostatočné vysporiadanie sa žalovaným s takto vznesenými námietkami.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Po vrátení veci správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho
rozhodnutí (§ 469 SSP) opätovne posúdil podanú správnu žalobu. Správny súd nariadil vo veci
pojednávanie na 21. januára 2026, keďže žalobcovia trvali na nariadení pojednávania aj po vrátení veci

na ďalšie konanie kasačným súdom. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcov, ktorý uviedol,
že žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavajú podanej správnej žaloby a trvajú na skutočnostiach
a návrhoch v nich uvedených. Pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline považujú za vecne správne,
riadne odôvodnené a zohľadňujúce skutočný stav a právny stav. Poukazujú na vady konania, ktoré sa
vyskytli pri rozhodovaní žalovanej, ako aj pri rozhodovaní prvostupňového stavebného úradu vo veci,

na ktoré poukázal vo svojom odôvodení Krajský súd v Žiline a to znamená, že tieto rozhodnutia neboli
riadne odôvodnené a vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nebolo vykonané
zo strany príslušných správnych orgánov riadne zistenie namietanej vzdialenosti stavby stavebníkov
od hranice pozemku. Najvyšší správny súd rozhodol tak, že pôvodné rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zrušil. Najvyšší správny súd podstatnú mieru argumentácie venoval tomu, či bola alebo

nebola zachovaná koncentrácia konania v pôvodnom konaní pred prvostupňovým správnym orgánom.
V kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla nie pravdivú skutočnosť a to v tom zmysle, že keď bolo
oznamované začatie konania účastníkom konania, tak účastníci konania neboli riadne upozornení na
skutočnosť, že aj na neskôr vznesené námietky sa nebude prihliadať. Táto vada spôsobovala to,
že ku koncentrácii konania nedošlo a teda reálne účastníci konania mohli produkovať námietky aj

v neskoršom štádiu a to teda najmä v odvolaní, ktoré bolo podané proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Jediná námietka, ktorá bola vznesená naviac v odvolaní, oproti pôvodne podaným námietkam v rámci
ešte prvostupňového konania pred príslušným správnym orgánom, bola námietka týkajúca sa tienenia
betónového oplotenia smerom na pozemok žalobcov. Skutočnosti, ktoré sa týkali odstupu stavby
a všetkých súvislostí s tým spojených, boli riadne namietané už v rámci pôvodne vznesených námietok.

Nestotožňujú sa ani s názorom a vyjadrením najvyššieho správneho súdu o tom, že tým, že žalobcovia
nadanompozemkueštenerealizujústavbu,respektívejevedenývkatastrinehnuteľnostíakoornápôda,
tak by mali byť z tohto dôvodu do výraznej miery znevýhodňovaní v porovnaní s ostatnými vlastníkmi
pozemkov, ktoré sú v danej lokalite, iba kvôli tomu, že stavbu ešte nezačali, ale majú možnosť ju tam
umiestniť a to bez ohľadu na to, že pozemok je vedený ako orná pôda. Za celú dobu konania stavebníci

neprejavili žiaden relevantný záujem smerom na žalobcov s pokusom o nejakú dohodu. Návrh dohody,
ktorý bol predložený zo strany žalobcu, bol kategoricky odmietnutý bez toho, aby bola predložená
nejaká iná alternatíva dohody zo strany stavebníkov. Ďalšia účastníčka konania 1/ na pojednávaníuviedla, že dohodu spripomienkovali, pretože sa im zdala jednostranne výhodná iba pre žalobcov, avšak
pripomienky boli zamietnuté druhou stranou. Čiže sa tiež snažili dohodnúť.

25. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj administratívneho spisu, správny súd
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

26. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne 1/ zamietol a potvrdil

rozhodnutie obce Veľká Čierna zo dňa 26. 07. 2019, číslo: 08/222/2019/ST/63-Ja. Prvostupňovým
rozhodnutím prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby
povolil stavbu: „Novostavba RD Praktik 64“ na pozemkoch parc. č.: KN-C 120/4, 120/3, 120/2, 120/1,
120/5 a 109/5 v k. ú. C. D. pre stavebníkov: I. J. a J. J.. Z pripojeného administratívneho spisu mal
správny súd zistený nasledovný skutkový stav.

27. Rozhodnutím č. j. 8/153/2003/UR/16-Ja zo dňa 08. 01. 2004 rozhodol Stavebný úrad – obec Veľká
Čierna o umiestnení stavby – novostavby rodinného domu, studňa, žumpa, prípojky inžinierskych sietí,
prístupová cesta na parcele č. 120, 109/2, k. ú. C. D., a to v prospech stavebníkov G. H. a manželky L.
H.. V rámci podmienok umiestnenia stavby bolo uvedené, že stavba sa bude realizovať podľa situácie
osadenia stavby „Rodinný dom Praktik 64“ na pozemku parcela č. 120, k. ú. C. D. vypracovanej F. K. G.,

ktoréjesúčasťouúzemnéhorozhodnutiaprestavebníka.Rozhodnutím č.j.07/189/2004/
ST/85-Ja zo dňa 31. 12. 2004 Stavebný úrad – obec Veľká Čierna vydala stavebné povolenie v prospech
G. H. a jeho manželky L. H. vo vzťahu k novostavbe rodinného domu – Praktik 64, žumpa, studňa,
prístupová cesta v obci Veľká Čierna v k. ú. C. D. na pozemku parcela č. 120/2, 120/3, 109/5. Stavba
malabyťumiestnenánapozemkuvk.ú.C.D.vsúladesrozhodnutímoumiestnenístavbyzodňa08.01.

2004 vydaným obcou Veľká Čierna a situáciou osadenia stavby, ktoré je súčasťou daného rozhodnutia.
Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ sa žiadosťou doručenou Stavebnému úradu – obci Veľká Čierna dňa
25. 04. 2019 domáhali vydania dodatočného stavebného povolenia, a to vo vzťahu k rozostavanej
novostavbe rodinného domu Praktik 64, prípojky IS, studňa, žumpa. Zo žiadosti vyplýva umiestnenie
stavby na C-KN parcele č. 120/4, k. ú. C. D.. Pri výstavbe došlo k posunutiu novostavby rodinného domu

Praktik 64, k zmene napojenia stavby na zdroj vody, k výstavbe dvoch oporných múrikov vzhľadom k
terénu stavebného pozemku, k vyhotoveniu exteriérových dverí v suteréne s vonkajším schodiskom, k
prestrešeniu celej vstupnej podesty pozdĺž celého domu, k zväčšeniu či k zmenšeniu niektorých okien
alebo k posunu či k vytvoreniu/zrušeniu okna, k posunu a obmurovaniu komína, k zdvihnutiu strechy a
zväčšeniu úžitkovej plochy obytných izieb a k zmene materiálu a systému vyhotovenia stropných dosiek

a vonkajších prekladov (bod 10 Žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia). Pri dokončení
stavby dôjde k zmene vykurovania stavby z plynového kotla na elektrickú energiu + krb, k miernym
stavebným zmenám vnútornej dispozície rodinného domu, k zväčšeniu dverného otvoru v nosnej stene,
k zväčšeniu okna v podkroví, k výmene exteriérových stĺpov prestrešenia vstupnej podesty a k realizácii
terasy za rodinným domom (bod 11 Žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia). V rámci

Žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia bolo pod bodom 8 (Členenie stavby na objekty)
uvedené okrem iného „SO 09 oplotenie /novo navrhované/“ a súčasťou projektovej dokumentácie bol
aj projekt oplotenia.

28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal za preukázané, že stavebný

úrad a žalovaný sa vysporiadali s námietkami účastníčok konania dostatočne rozsiahlo a presvedčivo,
pričom svoje odôvodnenie, prečo jednotlivé námietky zamietli, vecne a právne náležite odôvodnili.

29. Prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný zistili, že stavebníci pri žiadosti o dodatočné stavebné
povolenie postupovali v zmysle platných právnych predpisov. Predložená žiadosť obsahovala všetky

zákonné náležitosti potrebné pre povolenie predmetnej stavby a správne orgány nezistili rozpor
s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Stavebný úrad nemal dôvod dodatočne
povoľovanú stavbu nepovoliť.

30. Kľúčovou námietkou žalobcov bolo nedostatočné posúdenie vzdialenosti stavby od pozemku

žalobcov zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp. žalovaného. Žalobcovia namietali, že
zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp. žalovaného došlo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu veci v kontexte určenia vzdialenosti stavby od ich pozemku. Namietali, že posunom
stavby rodinného domu na pozemku stavebníkov (vrátane realizácie vonkajšieho schodiska a okrajastrechy) sa zasiahlo do ich vlastníckeho práva, je obmedzené ich právo realizovať na pozemku parcela
č. KN-C 121 stavbu rodinného domu v približne rovnakej vzdialenosti „od uličnej čiary“ ako je umiestnená
sporná stavba RD a ďalšie stavby v danej lokalite. Podstatnú časť žalobných námietok teda tvorili

námietky, ktoré sa týkali rozporu dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu s pôvodne vydaným
územným rozhodnutím. Stavebný úrad vychádzal z projektovej dokumentácie a geometrického plánu
č. 74/2018 overeného na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline dňa 04. 09. 2018 pod č.
G1/1800/2018, autorizačne overeného autorizovaným geodetom a kartografom F. L. E., ktorý bol
súčasťou žiadosti o dodatočné povolenie stavby podanej účastníkom 1/ a účastníkom 2/. Z podkladov

vyplynulo, že odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu od spoločnej
hranice s pozemkom na parcele č. 121 je 1,13 m, ktorá bola správnymi orgánmi vyhodnotená ako
postačujúcanavykonávaniebežnejúdržbydodatočnepovoľovanejstavby.Účastníčkykonaniapredložili
zameranie stavby vypracované autorizovaným geodetom F. K. O., z ktorého vyplývalo, že skutočná
vzdialenosť stavby rodinného domu od hranice pozemku parcela č. 121 je 0,70 m a nie 1,13 m, ako je
uvedené v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

31. Správny súd posúdil uvedenú námietku žalobcov ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov.

32. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahujú
len ustanovenia o stavebnom konaní, nie aj ustanovenia o územnom konaní. Z dikcie § 88a ods. 7

stavebného zákona vyplýva primeranosť postupu stavebného úradu, ktorý je rovnaký resp. podobný ako
v prípade stavebného konania, v tom prípade, ak je možné stavbu dodatočne povoliť. Podľa rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23. 02. 2022, sp. zn. 8Sžk/41/2020 (bod
18): „ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je okolnosť, že stavba bola síce povolená,
ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne

prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Z § 88a odseku 1 stavebného zákona totiž
vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby ako celok slúži na rozhodnutie o tom, či stavba
tak ako je postavená, respektíve ako sa ešte má dokončiť nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom. Preto § 88 a ods. 5 stavebného zákona ustanovuje, že ak sa v konaní
o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote

nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie
stavby. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej
chyby,ktoroujeprvotnévedoméignorovaniezákonazostranystavebníka,podpodmienkoupreukázania
skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (bližšie pozri
tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/13/2013 zo dňa 31. 03. 2014).“

33. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Predmetom konania o
dodatočnom povolení stavby je však už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená.

Okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 stavebného zákona),
sa tak v tomto konaní zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s
verejnými záujmami v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. Aj v tomto prípade však platia vyššie
uvedené závery o limitoch opätovného preskúmavania obsahu skoršieho stavebného rozhodnutia, ak
bolo vydané v spojenom územnom konaní a stavebnom konaní (§ 39a ods. 4 stavebného zákona).

34. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným
úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný
úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,

najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad v tomto konaní
môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2, ak
vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže
rozpor stavby s verejným záujmom, alebo aj v prípade podľa § 88a ods. 6, ak stavebník nepredloží
žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Stavebný úrad zároveň posudzuje, či následné odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene
pomerov,žestavba(vrátanejejprípadnýchčastí,ktorésamyosebesúpostavenévsúladesostavebným
povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni stavebný zákon. Dôkazné bremeno preukázať, že
ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolenímnie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia
zákona.Vlastníkstavbynazákladevýzvystavebnéhoúradusisámanavlastnénákladymusízaobstarať
všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy

a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a
pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy.
Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným
využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie

je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126
stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté,
kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011). Na
podporu vydania rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby v prejednávanej veci

svedčili aj kladné stanoviská vydané dotknutými orgánmi, to znamená, že napriek vykonaným zmenám
v rozpore so stavebným povolením, resp. rozhodnutím o umiestnení stavby, dotknuté orgány poskytli
kladné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby, čím sa okrem iného vylúčil aj rozpor s verejným
záujmom. S ohľadom na uvedené, nebola dôvodná námietka žalobcov, v ktorej poukazovali na rozpor
postupu stavebných orgánov s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/203/2010 a neuvádzali,

v čom malo spočívať porušenie povinnosti stavebníkov preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej
stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými
záujmami.

35. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 6Svk/36/2023 zo dňa 30. 04. 2024 k otázke odstupov

poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedol, že § 6 vyhlášky upravuje odstupy od
stavieb, čo vyplýva aj z jeho jazykového označenia „Odstupy stavieb“ a nie odstupy od stavby a
susediaceho pozemku, ako na to upozorňovali žalobcovia, preto § 6 vyhlášky nie je možné v plnej
miere zohľadniť, vzhľadom na to, že na susednom pozemku žalobcov sa žiaden rodinný dom (stavba)
nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje vzdialenosti rodinných domov, čo nie je prípad

žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/. Na uvedenú skutočnosť upozornil v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia aj stavebný úrad v rámci jeho vyjadrenia sa k námietkam a pripomienkam žalobcov počas
administratívneho konania (na str. 5 prvostupňového rozhodnutia). Najvyšší
správnysúdkonštatoval,ževprípade,akbyžalobcovianasvojejparceleevidovanejpodčíslom121mali
postavenústavbuanáslednebynasusednejparcelestavebníci(ďalšíúčastnícikonania1/a2/)postavili,

resp. začali stavbu rodinného domu v blízkosti stavby žalobcov, bol by poukaz žalobcov na príslušné
ustanovenia vyhlášky a s tým súvisiace námietky ohľadom odstupov medzi stavbami relevantné a zvlášť
v prípade, ak by každý z dotknutých účastníkov konania (rozumej žalobcovia 1/ a 2/ na jednej strane a
ďalší účastníci 1/ a 2/ na strane druhej) uvádzal iné odstupy od stavieb. To však nebol prípad žalobcov.
Pokiaľ žalobcovia len vyslovili možný budúci zámer uvedený pozemok využiť na stavbu rodinného domu,

jedná sa len o hypotetickú možnosť, a žalobcovia nijakým ďalším spôsobom nepreukázali naplnenie
tohto zámeru. Predmetný pozemok má stále charakter ornej pôdy a nie je určený na výstavbu, preto
by bolo predčasné tieto okolnosti posudzovať. S poukazom na vyššie uvedené správny súd námietky
žalobcov týkajúce sa odstupových vzdialeností od spoločnej hranice s pozemkom parcela č. 121 v k.
ú. C. D. posúdil ako nedôvodné.

36. Žalobcovia v rámci odvolacieho konania pridali ďalšiu námietku, ktorá konkrétne súvisela s možným
tienením ich pozemku, ktorú si predtým neuplatnili v rámci konania pred prvostupňovým orgánom, a
napriek tejto skutočnosti, žalovaný v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
sa vyjadril aj k tejto námietke. Uviedol, že v žiadnom predpise a ani v stavebnom zákone, či vyhláške

č. 532/2002 Z.z. nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé
pozemky, záhrady, resp. iné pozemky atď. (str. 5 napadnutého rozhodnutia). Správny súd k uvedenej
námietke naviac poukazuje na ust. § 6 vyhlášky, ktoré chráni pred tienením len obytné miestnosti, nie
pozemky ani neobytné miestnosti. V predmetnej veci je preto otázka posúdenia tienenia irelevantná,
keďže pozemok žalobcov, ktorý je vedený v katastri ako orná pôda, nie je zastavaný a tým pádom nemá

ako prípadné tienenie zasahovať obytné miestnosti, ktoré neexistujú (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžo/80/2016 z 31. 01. 2019).37. K námietke žalobcov, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pokiaľ ide
o výstavbu betónového oplotenia a odsúhlasiť ho, správny súd uvádza, že návrh nového oplotenia
bol súčasťou predloženej projektovej dokumentácie a uvádza sa aj v žiadosti o vydanie dodatočného

stavebného povolenia ako „SO 09 oplotenie /novo navrhované/“ s tým, že priložený výkres uvádza
murované a pletivové oplotenie na určených úsekoch. Uvedená námietka žalobcov preto nebola
dôvodná.

38. K námietke žalobcov ohľadom príbuzenského pomeru stavebníkov s manželkou starostu obce Veľká

Čierna správny súd uvádza, že podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčený zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,
k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Preto
je právne irelevantná námietka žalobcov ohľadne príbuzenského pomeru stavebníkov s manželkou
starostu obce, pretože v danom prípade nie je možné námietku zaujatosti použiť, keďže ako správny
orgán vystupuje jediná fyzická osoba - starosta obce, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca

správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/80/2016 z 31. 01. 2019).

39. K námietke vypracovania projektovej dokumentácie F. I. J. správny súd konštatuje, že projektová
dokumentácia stavby bola súčasťou žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a bola vyhotovená F. I. J.
ako osobou s príslušným odborným vzdelaním, ktorú skutočnosť mal preukázanú z priloženého diplomu

(F. I. J. predložila diplom z vysokoškolského štúdia STU v Bratislave, odbor architektonické konštrukcie
a projektovanie). Keďže sa v tomto prípade jedná o jednoduchú stavbu v zmysle § 139b ods. 1 písm. a)
stavebnéhozákona,vypracovaniedokumentácieaprojektujednoduchejadrobnejstavbyazmientýchto
staviebsanepovažujezavybranéčinnostivovýstavbevzmysle§45ods.6písm.a)stavebnéhozákona,
preto stavebníci vyhotovili výkresy stavebnotechnickej časti projektu pre dodatočné stavebné povolenie

osobou s príslušným odborným vzdelaním. Správny sud z vyššie uvedeného dôvodu konštatuje, že táto
námietka žalobcov nebola dôvodná.

40. K námietkam žalobcov, v ktorých poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
4Sžk/10/2016, sp. zn. 2Sžk/6/2017) a Najvyššieho správneho súdu ČR (sp.

zn. 1Ao/1/2009) správny súd uvádza, že skutkový stav vo veciach, na ktoré žalobcovia poukázali nebol
zhodný a ani obdobný so skutkovým stavom v prejednávanej veci. Vo veciach sp. zn. 4Sžk/10/2016,
2Sžk/6/2017 sa jednalo o posúdenie sporného odstupu od hraníc pozemkov, na ktorých boli postavené
stavby a v sp. zn. 1Ao/1/2009 rozhodoval rozšírený senát Najvyššieho správneho súdu ČR o otázke
zásahu územného plánu do vlastníckych práv osôb. Z uvedeného dôvodu námietky žalobcov posúdil

ako nedôvodné.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcom, ktorí
v konaní neboli úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň v súlade s § 467 ods. 1 a
3 SSP žalobcom nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Správny súd nezistil, že by boli
splnené podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu

nepriznal právo na náhradu trov konania a kasačného konania. Správny súd zároveň nepriznal právo
na náhradu trov konania a kasačného konania ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ a 4/ až 8/,
keďže nezistil, že by vo veci boli splnené podmienky pre ich priznanie podľa § 169 SSP.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.