Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sas/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100515
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená advokátom JUDr.
Júliusom Jánošíkom, so sídlom advokátskej kancelárie E. XX, D., zapísaným v zozname SAK pod č.
lic. 2493, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej
žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.
XXX XXX XXXX X z 19. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X z 19. júna 2023 a vec vracia žalovanej na nové konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Žiadosťou spísanou dňa 3. novembra 2022 požiadala žalobkyňa o priznanie starobného dôchodku
o ktorej rozhodla žalovaná dňa 21. novembra 2022 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že ju zamietla z dôvodu, že žalobkyni nárok na starobný
dôchodok od 15. augusta 2022, kedy dosiahla dôchodkový vek, nevznikol, pretože nezískala obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.

2.Opodanomodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiu,vktoromžalobkyňanamietalanezhodnotenie
celkovej doby poistenia (tzn. doby poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia
ako aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia) a rozpor s čl. 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
(ďalej len „Dohovor“) ako aj ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 19. júna 2023 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu

potvrdil.
3.Generálnyriaditeľžalovanejúvodomzhrnul,žežalobkyňapožiadalaopriznaniestarobnéhodôchodku
od 15. augusta 2022, žiadosťou spísanou 3. novembra 2022. S poukazom na § 65 ods. 1 a 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) dovŕšila dôchodkový vek 60
rokov a 6 mesiacov (keďže vychovala jedno dieťa) dňa 15. augusta 2022. K tomuto dátumu žalobkyňa
získala 5.048 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 13 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového
poistenia.

4. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. novembra 2022 č. B./XXXX-XX bol
žalobkyni od 1. júla 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu jej bola zhodnotenádoba výkonu služby od 1. októbra 1987 do 28. februára 1993 v II. kategórii funkcií, od 1. júla 1995 do 31.
decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 30. júna 2015 v III. pracovnej kategórii,
spolu 25 rokov a 158 dní.

5. Keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento
jej bol priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená
pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia v dôsledku čoho
žalobkyni nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.
6. V rámci odvolacieho konania generálny riaditeľ žalovanej zistil, že pre nárok na starobný dôchodok

jej nebolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1979 do 5. februára 1980,
po dodatočnom zhodnotení ktorého získala 5.206 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 14 rokov
a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia.
7. Napriek uvedenému, keďže k 15. augustu 2022 žalobkyňa získala iba 14 rokov a 96 dní obdobia
dôchodkového poistenia, a teda nesplnila jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65
zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na starobný dôchodok jej nevznikol.

II. Správna žaloba
8. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.
c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), namietajúc neriadenie sa
žalovanej ustáleným právnym názorom kasačného súdu vyjadreným, okrem iného, v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, navrhujúc ho zrušiť

a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
9. Žalobkyňa namietla, že žalovaná nevzala do úvahy aplikáciu článku 33 Dohovoru, ktorá má
prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná nesprávne tvrdí, že aplikácia tohto Dohovoru sa
týka iba prípadov, v ktorých ju súd zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenému v jeho
právoplatnom rozhodnutí. Žalobkyňa poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorú bolo potrebné

zohľadniť, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/13/2011 z 15.
augusta 2011 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 83/2013, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 publikovaný v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10So/162/2014 zo 16. decembra 2015. Žalovaná sa pri zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok síce

odvoláva na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., no účelovo používa iba prvú časť
týchto ustanovení.
III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne
10. Na výzvu správneho súdu sa ako správne žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zrekapitulovala
argumentáciuobsiahnutúvnapadnutomrozhodnutí,ateda,žecelkovádobavýkonuštátnejslužby,ktorá

bola žalobkyni zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a vymeriavacie základy v nej dosiahnuté,
nie sú započítateľným obdobím dôchodkového poistenia a na nárok na starobný dôchodok a určenie
jeho sumy sa nezohľadňujú. Žalobkyňa teda nezískala potrebný počet 15 rokov obdobia dôchodkového
poistenia ale len obdobie 14 rokov a 96 dní.
11. Žalovaná uviedla, že svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným právnym názorom

kasačného súdu, podľa ktorého nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II.
kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok na určenie sumy
starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, i keď títo poistenci za dobu služby
získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. V prípade poistencov, ktorým sa podľa
§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie,

bol im priznaný výsluhový dôchodok a vznikne im nárok na znížení dôchodkový vek podľa § 21,
§ 132 alebo § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, žalovaná započítava do doby
dôchodkového poistenia aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku až po takomto stanovení
výšky sumu starobného dôchodku kráti v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
12. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej zopakovala

podstatné námietky, že žalovaná mala aplikovať čl. 33 Dohovoru a vykonať teoretické krátenie po
zohľadnení celého obdobia dôchodkového poistenia aj v jej prípade. Opätovne poukázal na konštantnú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1 Sdo/20/2005 z 30. mája 2006, sp.
zn. 9So/127/2015 z 26. apríla 2017, a tri rozsudky z 28. februára 2018 sp. zn. 9So/15/2016, sp. zn.
9So/29/2016 a sp. zn. 9So/79/2016).

IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených

podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
13. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe
v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202

ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
14. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2026, nakoľko boli splnené

podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.
15. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ konštatoval

nedôvodnosť námietky ohľadom nezhodnotenia obdobia služobného pomeru pre vznik nároku a určenie
sumystarobnéhodôchodkuspoukazomnazásadnýfakt,žežalobkynibolpriznanývýsluhovýdôchodok.
V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na
výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný
dôchodok. V dôsledku uvedeného mal generálny riaditeľ žalovanej za to, že žalobkyňa, hoci dovŕšil dňa

15. augusta 2022 dôchodkový vek, nesplnila podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia,
keďže vo všeobecnom systéme získala iba 14 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia.
16. Správny súd zo súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, že
- žalobkyňa žiadosťou spísanou na predpísanom tlačive dňa 3. novembra 2022 požiadala o priznanie
starobného dôchodku od 15. augusta 2022;

- z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. novembra 2022 č. B./XXXX-XX vyplýva,
že žalobkyni bol od 1. júla 2015 priznaný výsluhový dôchodok, pričom na jeho nárok bola žalobkyni
zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 25 rokov a 158 dní získaná od 1. októbra 1987 do 28.
februára 1993 v II. kategórii funkcií, od 1. júla 1995 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1.
januára 2000 do 30. júna 2015 v III. pracovnej kategórii,

-dňa21.novembra2022vydalažalovanározhodnutie,ktorýmzamietlažiadosťžalobkynez3.novembra
2022 o starobný dôchodok, pretože nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia a s ohľadom
skutočnosť, že jej bol priznaný výsluhový dôchodok, podľa ustanovenia § 60 ods. 2 s § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia;- dňa 15. marca 2023 podala žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej odvolanie,
namietajúc,žepriposudzovanínárokuavýškystarobnéhodôchodkumalbyťaplikovanýčl.33Dohovoru
a teda jej mala byť pri určovaní starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby v rozsahu 25 rokov

a 158 dní;
- dňa 19. júna 2022 vydal generálny riaditeľ napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne
vcelomrozsahuzamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil,stotožňujúcsastamuvedenýmiprávnymi
závermi o nemožnosti zhodnotiť obdobie získané v osobitnom systéme poistenia na účely nároku na
starobný dôchodok v rámci všeobecného systému poistenia. V odvolacom konaní však bolo zistené, že

žalobkyňa v skutočnosti získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 96 dní, namiesto
pôvodne zisteného rozsahu 13 rokov a 303 dní, pretože pôvodne jej nebolo zhodnotené obdobie od 1.
septembra 1979 do 5. februára 1980.
17. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že žalobkyňa získala obdobie dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme v rozsahu 14 rokov a 96 dní (ako to vyplýva z osobného
listu dôchodkového poistenia), v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia dosiahla obdobie

v rozsahu 25 rokov a 158 dní, a vychádzajúc z potvrdenia ministerstva nie je sporné, že doba služobného
pomeru žalobkyne bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií v období od 1. októbra
1989 do 31. decembra 1999. Od 1. januára 200 do 30. júna 2015 bola zaradená do III. pracovnej
kategórie.
18. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru, ktorá bola započítaná pre nárok

na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní
nároku žalobkyne na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
19. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe,
správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach,
ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014
z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla
2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019,
ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia
a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd

poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku
nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa
ktorých:
„39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia

(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne

zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,

ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom

dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.
41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým

výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna

úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený

výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať
zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu

dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako

s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná
poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý
zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení
dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku
a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok

vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a
následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali
časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba
poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom
systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná

niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov

osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.
44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.Ustanovenie§1ods.3zákonaosociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovpretonebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi

ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).
45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,

resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového
vekupodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení(zabezpečení).Zčl.19Dohovoruoinvalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok

na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití
ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo
fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné
prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.
a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.

46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výškyinvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch

dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.
47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení

(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.
48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v

akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v
súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na
tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre

zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
20. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít
je v nastolenej otázke ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok
dlhodobo ustálená, vnútroštátna právna úprava naďalej nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33
ods. 2 Dohovoru, v dôsledku čoho je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov

spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo
zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Bez zmienenej judikatúry by žalovaná
pre nárok na starobný dôchodok v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať žalobkyni dobu jej služobného
pomeru. Tento záver vyplýva napríklad z rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol

napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo
16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018.
21. Vychádzajúc zo zmienenej judikatúry správny súd výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60
ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých mal vyplynúť záver, že doba poistenia získaná
v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť

žalobkynizhodnotenánaúčelystarobnéhodôchodkupodľazákonač.461/2003Z.z.t.j.zovšeobecného
systému sociálneho poistenia, považuje za neudržateľný. Výkladom citovaných ustanovení kasačný
súd opakovane dospel k názoru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych
rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje,
aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č.

461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na
následné určenie jeho výšky.
22. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích
základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky

starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný
dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili obdobie dôchodkového poistenia získané
a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 25 rokov a 158 dní. Keďže žalovaná
zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného

súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie pre
nesprávne právne posúdenie veci postupom podľa § 199 ods. 3 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a
vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
23.Vďalšomkonanížalovanáviazanáprávnymnázoromvyslovenýmvpredmetomrozhodnutíopätovne
posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok a určí sumu starobného dôchodku, t. j. žalobkyni

zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby bez ohľadu na kategóriu funkcií
resp. pracovnú kategóriu jej zaradenia (a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia) a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku,
ktorá by jej patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vovšeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku
potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej

dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude
vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s
právnym názorom kasačného súdu v prezentovanej judikatúre.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s

poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu v plnom rozsahu.
25. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci.