Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. X, B. práv. zastúpeného JUDr. Jurajom Dragúnom, usadeným euroadvokátom,
Pod hájkom 35, Skalica proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C./D./E. zo dňa 25.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica rozhodnutím č. D./XXXX/XXXXX-X zo dňa 19.07.2022
(ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie pani F. B.
(ďalej aj len ako posudzovaná). Dôvodom bola skutočnosť, že podľa komplexného posudku číslo: G./D.-
XXXX H. dňa 23.08.2023, sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotný postihnutím
s mierou funkčnej poruchy 80%, ale peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku
navrhnutý.

2. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie. V odvolacom konaní
bol vypracovaný dňa 29.09.2022 komplexný posudok odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností ústredia číslo C./D., I. XXXX/XXXXXX. V rámci lekárskej posudkovej
činnosti Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vydalo dňa 16.09.2022 lekársky posudok v zmysle § 11
zákona č.447/2008 Z.z., v ktorom posudkový lekár ústredia zmenil hodnotiacu položku miery funkčnej
poruchy a jej percentuálne určenie z pôvodných 80% na aktuálnych 60% v súlade s prílohou č. 3 ods.
VI.4.b, z predošlého ods. VI.2. Ťažké zdravotné postihnutie je stanovené na podklade ochorenia „zraku,

slabozrakosť dospelých (V 3/60-6/60)“. Stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol zmenený
na III.stupeň podľa počtu bodov 70. Posudkový lekár ústredia odôvodnil svoj postup dokladovaným
zdravotným stavom, ktorým je porucha zraku ako dominujúce ochorenie – slabozrakosť, na úrovni - 2
- praktickej slepoty vpravo a ťažkej slabozrakosti vľavo v dôsledku zriedkavého zápalového postihnutia
oka. Narušená je orientácia priestore, komunikácia vyžadujúca zrak ( obrazom, písmom), celková
sebestačnosť. Nie je dokladované iné posudkovo významné ochorenie. Mobilita nie je obmedzená.
Posudzovaná nie je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej

osoby na základe dosiahnutých 70 bodov je III. stupeň, podľa prílohy č.3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.

3. Rozhodnutím číslo: č. C./D./E. zo dňa 25.10.2022 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie)
žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, pričom poukázal nazávery komplexného posudku a konštatoval, že percentuálne určenie miery funkčnej poruchy priamo
neovplyvňuje rozsah navrhovaných foriem kompenzácií, nakoľko priamo nesúvisia so vznikom
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ochorenie či hodnota stanovenej

miery funkčnej poruchy priamo nesúvisí s navrhovaným rozsahom foriem kompenzácií v súlade so
zákonom č. 447/2008 Z.z. Napriek nespornému prínosu poskytovanej pomoci rodinnými príslušníkmi
v prípade posudzovanej, posudkový lekár ústredia objektívne nestanovil jej odkázanosť na pomoc inej
fyzickej osoby v rozsahu opatrovania.

II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného replika, duplika,

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Uviedol, že žalovaný dostatočne nezistil skutočný skutkový stav; žalovaný nesprávne vyhodnotil ním

zistený skutkový stav; žalovaný nevykonal potrebné dôkazy pre riadne zistenie skutočného skutkového
stavu; žalovaný založil svoje rozhodnutie na nedostatočných a nepreskúmateľných dôkazoch; žalovaný
nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom; žalovaný nezohľadnil a neposúdil všetky zdravotné
ťažkosti manželky žalobcu; žalovaný svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a preto je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

6. Pričom zrušenia napadnutého rozhodnutia sa domáhal najmä z týchto dôvodov: 1. rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, 2. rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, 3. zistenie skutkového stavu žalovaným

je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, 4. v rozhodnutí uvedený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ svojho rozhodovania, je v rozpore so skutočným skutkovým stavom a je aj v rozpore so
skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, 5. v konaní
došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení Správneho poriadku, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

7. Žalobca konštatuje, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o zamietnutí
žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby nesprávne právne posúdil viaceré
ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.

8. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a je v rozpore s článkom 6 a článkom 19 Dohovoru o
právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamietnutím žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na
opatrovanie fyzickej osoby, žalovaný de facto odoprel manželke žalobcu právo na jej plné začlenenie

a zapojenie do spoločnosti a nezabezpečil, aby manželka žalobcu so zdravotným postihnutím mala
prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných
podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a
pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti. A to aj napriek skutočnosti,
že z lekárskych správ, ktoré žalobca priložil ku svojej žiadosti a ktoré tvoria obsah administratívneho

spisu, vyplýva jednoznačný záver, že manželka žalobcu je odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť aj pri
bežnýchčinnostiach,jeodkázanánaasistenciuasprievodpricestovanímzdôvodujejpraktickejslepoty.

9. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Z napadnutého rozhodnutia totiž nie
je možné jednoznačne určiť, ako žalovaný právne posúdil niektoré rozhodujúce otázky a z akého

skutkového stavu pri rozhodovaní vychádzal. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na citáciu ustanovení právnych predpisov a uviedol stručné odôvodnenie, v ktorom sa
však dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami posudzovaného nároku a so všetkými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou spisu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje náležité právne posúdenie
veci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že manželka

žalobcu je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal
so všetkými zdravotnými ťažkosťami manželky žalobcu, na ktoré žalobca upozorňoval a ktoré preukázal
aj doložením viacerých lekárskych správ.10. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca aj v tom, že žalovaný sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s obsahom lekárskych správ ošetrujúcej

lekárky posudzovanej J. H. J. zo dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022, z ktorých je zrejmé, na aké
ochorenia je manželka žalobcu liečená, nepriaznivé prognózy jej zdravotného stavu ako aj zhodnotenie
že u manželky žalobcu nedochádza k zlepšeniu jej zdravotného stavu aj napriek poskytnutiu všetkej
dostupnej liečby. Taktiež ošetrujúci lekár posudzovanej konštatuje, že manželka žalobcu je odkázaná
na 24-hodinovú starostlivosť a pomoc aj pri bežných činnostiach v domácnosti. Žalovaný tieto

závery ošetrujúceho lekára vôbec nezohľadnil, tieto v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neuvádza,
napriek tomu, že tieto sú obsiahnuté v lekárskych správach zo dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022 a
odôvodňujú priznanie peňažného príspevkov na opatrovanie fyzickej osoby. Žalobca ďalej konštatuje, že
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný a posudkový lekár
žalovaného k záverom, že posudzovaná nie je odkázaná na opateru žalobcu, a to aj napriek záverom
lekárskych správ zo dňa 25.08.2022 a 27.7.2022.

11. Opodstatnenosť vykonania znaleckého dokazovania bola daná aj tým, že zistenia J. H. J. v
lekárskych správach zo dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022 sú v rozpore so zisteniami posudkového
lekára žalovaného. Žalovaný teda nedostatočne zistil skutkový stav veci a doteraz zistený skutkový
stav vyhodnotil nesprávne. Skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil skutkový stav podľa žalobcu vyplýva

z lekárskej správy J. H. J. zo dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022, lekárskej správy Národného ústavu
tuberkulózy pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie zo dňa 28.1.2022 a lekárskej správy Fakultnej
nemocnice Trnava zo dňa 10.1.2022. Z uvedených správ je zrejmé, že zdravotné ťažkosti (bez prognózy
zlepšenia) už boli prítomné aj v čase posudkovej činnosti posudkového lekára žalovaného. Žalobca
preto namieta úplnosť a správnosť posudku posudkového lekára žalovaného. Žalobca má za to, že v

danom prípade bude potrebné doplniť dokazovanie najmä k otázke miery odkázanosti posudzovanej
na opatrovanie vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý stav, pri ktorom je negatívna prognóza zlepšenia.
Žalobca však z opatrnosti navrhol, aby znalecké dokazovanie vykonal súd.

12. Rozhodnutie žalovaného je svojvoľné a arbitrárne, nerešpektuje obsah a účel aplikovaných

zákonných ustanovení zákon č. 71/1967 Zb. a to najmä ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, §
46 a 47 ods. 3 a bolo vydané v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného. Žalovaný
postupoval nesprávne pretože nedostatočne zistil stav veci, nezohľadnil rozhodujúce skutkové a právne
okolnosti. Žalovaný postupoval nesprávne pretože pri svojom rozhodovaní postupoval formalisticky a
svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom neodôvodnil. V dôsledku týchto pochybení vydal žalovaný

nesprávne a nezákonné rozhodnutie.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal
na skutočnosť, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká
na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených týmto zákonom. Hodnotenie a
posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, jej miery funkčnej poruchy vykonáva posudkový lekár
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle § 63 ods. 1 ZPP lekársku posudkovú
činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona je lekár,

ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností
v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Len posudkový lekár v prvostupňovom, resp.
druhostupňovom správnom konaní je schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovaného na žiadanú
formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o

peňažných príspevkoch účastník konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku.
ZPP je v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, podporuje a zabezpečuje oprávnenému požadovanú pomoc formou kompenzácií
ťažkého zdravotného postihnutia pod podmienkou splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré
určuje zákon. Príloha č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
zaraďuje ochorenia podľa funkčných porúch. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného
vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy vyjadruje vpercentách do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť celého organizmu. Sociálna poisťovňa
rozhoduje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona číslo 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Percentuálne určuje mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia jednotlivých orgánov a systémov.
Jedná sa o dva rozdielne zákony a pre určenie miery funkčnej poruchy sa berú do úvahy rozdielne
kritériá ako pre určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto nie je možné stanovené
percentuálne hodnoty porovnávať. Percentuálne určenie miery funkčnej poruchy priamo neovplyvňuje
rozsah navrhovaných foriem kompenzácií, nakoľko priamo nesúvisia so vznikom sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ochorenie či hodnota stanovenej miery funkčnej poruchy
priamo nesúvisí s navrhovaným rozsahom foriem kompenzácií v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z.
Napriek nespornému prínosu poskytovanej pomoci rodinnými príslušníkmi v prípade posudzovanej,
posudkový lekár ústredia objektívne nestanovil jej odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu
opatrovania.

14. Žalobca v v replike uviedol, že nesúhlasí s celkovým obsahom vyjadrenia žalovaného nesúhlasí
ani s jednotlivými tvrdeniami, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza. Žalobca konštatoval že
žalovaný vo svojom vyjadrení iba opakuje svoje už predtým uvedené nesprávne skutkové a právne
úvahy.Žalobcatiežpoukazujenaskutočnosť,žežalovanýsavosvojomvyjadrenínáležitenevyporiadals
dôvodmi žaloby žalobcu. Žalobca aj naďalej považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne.

Nesprávnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä z viacerých pochybení žalovaného pri
zisťovaní skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a pri procesnom postupe.
Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa ani v svojom vyjadrení žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tým, že žalobca je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný sa v svojom
vyjadrení nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

žiadnym spôsobom nevysporiadal s obsahom lekárskych správ ošetrujúcej lekárky posudzovanej zo
dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022, z ktorých je zrejmé, na aké ochorenia je posudzovaná liečená,
nepriaznivé prognózy jej zdravotného stavu ako aj zhodnotenie že u posudzovanej nedochádza k
zlepšeniu jej zdravotného stavu aj napriek poskytnutiu všetkej dostupnej liečby. Taktiež ošetrujúci
lekár posudzovanej konštatuje, že táto je odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť a pomoc aj pri

bežných činnostiach v domácnosti. Žalovaný tieto závery ošetrujúceho lekára vôbec nezohľadnil, tieto
v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neuvádza, napriek tomu, že tieto sú obsiahnuté v lekárskych
správach zo dňa 25.8.2022 a zo dňa 27.7.2022 a odôvodňujú priznanie peňažného príspevkov na
opatrovanie fyzickej osoby.

15. V duplike žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu a konštatoval, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky pomenoval a nastavil rámec pravidiel, podľa ktorých správne orgány môžu
a majú hodnotiť a súdy môžu a majú preskúmavať lekársky posudok (znalecký posudok), a to z
nasledovných hľadísk: posudok je úplný (napr. mu nechýba posudkový záver či rozhodné skutkové
zistenia), posudok je logický a presvedčivý (úvahy lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým

záverom, teda skutkové zistenia korelujú s výsledkom posúdenia). Ďalej súd skúma, či dokazovanie v
rámci správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Je nad rámec týchto pravidiel, a teda je
nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmanie odbornej stránky posudku, teda posudzovanie
jehosprávnosti(jehozáverov)zodbornejstránky,prípadneažnahradenieposudkuvlastnýmposúdením
skutočnosti z odbornej stránky.

III. Relevantná právna úprava

16. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická

osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

17. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi.

18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50%.19. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZPP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného
predpisu.10)

20. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZPP opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 ZPP účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri
realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

22. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZPP ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila
šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na

opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá
opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie

23. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 ZPP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

24.Podľa§49ods.3zákonač.448/2008osociálnychslužbáchPriposudzovaníodkázanostineplnoletej
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy
č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez
zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

25. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

26. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj
postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych

veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2
SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej
stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 19.12.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

27. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd mal za preukázané , že dňa 11. 05. 2022
podala žalobca na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Holič žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na opatrovanie. Prvostupňový orgán žiadosti vychádzajúc z komplexného

posudku zo dňa 07.07.2022 nevyhovel. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár ústredia po
preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu,
vrátane k odvolaniu doložených lekárskych nálezov, vydal dňa 16.09.2022 v ktorom v ktorom
skonštatoval anamnézu posudzovanej: očné ogg, v dôsledku očného ochorenia praktická slepota
vpravo, ťažká slabozrakosť vľavo, art. Hypertenzia. Ako objektívne ťažkosti (výňatok): manžel sa

musí starať o manželku, chodí v sprievode. Ako objektívne zistenia skonštatoval s odkazom na nález
ošetrujúceho lekára na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu:
Dr. Fischer 9.12.2021 – klientka orientovaná, pohyblivá samostatne, poruchy kontinencie neuvedené.
Z ostatných priložených lekárskych nálezov a záznamov: odkázala na oftalm J. J. zo dňa 28.2.2022– scierokeratouveitis endog grav o.u., ulcus corn o sin, NV corn o.u., macula corn o.u., mikrocyst
ed rohovky, fif diagnóza očná jazv pmfigoid, acataracta, blepharoconj, st p keratitis, st perosio corn
recit, praktická slepota vpravo, ťažká slabozrakosť vľavo d , VOD pohyb ruky pred okom, VOs

nat 0,1, analogicky vyšetrenia 3.3.2022 a 25.8.2022. Ako druhu zdravotného postihnutia bol podľa
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. skonštatovaný – zrak, slabozrakosť (V 3/60 – 6/60) – 60-70%.
Mieru funkčnej poruchy určil rozsahu 60%. Posudkový lekár skonštatoval že ide o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutým a následne vyslovil závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z.z. – posudzovaná 54 ročná žena

s dominujúcim zdravotným postihnutím – porucha zraku – slabozrakosť na úrovni praktickej slepoty
vpravo a ťažkej slabozrakosti vľavo v dôsledku zriedkavého zápalového postihnutia oka. Narušená
je orientácia v priestore, komunikácia vyžadujúca zrak (obrazom, písmom), celková sebestačnosť.
V predloženej dokumentácii nie je uvedené iné závažné zdravotné postihnutie. Mobilná je samostatne
bez kompenzačných pomôcok. Pri posúdení stupňa odkázanosti na pomoci inej fyzickej osoby –
odkázanosť na opatrovanie – posúdením postihnutia popísaného objektívnymi nálezmi v predloženej

zdravotnej dokumentácii nebol stanovený stupňa odkázanosti posudzovanej na pomoc inej fyzickej
osoby V alebo VI. Stupňa. Posudzovaná je pre poruchu zraku odkázaná na pomoci nej fyzickej
osoby pri viacerých činnostiach posudzovaných v rámci posudzovania odkázanosti, pri prehodnotení
stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby boli zohľadnené lekárske nálezy najmä porucha zraku
dokumentovaná oftalmológom a individuálna miera kompenzácie poruchy , ktorá nevznikla v detstve,

ale až v dospelosti, kedy sú už kompenzačné mechanizmy pomalšie a menej zapojené ako v detstve.
Jednotlivé samoobslužné činnosti posúdil tak, že celkový počet bodov posudzovanej bol 70 čo znamená
stupeň odkázanosti III.
28. V predmetnej veci nebola spornou (žalobca, žalovaný netvrdia opak) skutočnosť, že posudzovaná je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so stanovenou mierou funkčnej poruchy 60 % podľa

prílohy č. 3, kapitoly VI, bodu 4, písm. b zákona č. 447/2008 Z. z. –. Sporným však bolo predovšetkým
posúdenie, či je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie .
29. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného ktorým žalovaný odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu
a nepriznal mu peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

(posudzovanej).
30. Posudzovaná je ťažko zdravotne postihnutou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z
s mierou funkčnej poruchy 60 %. Sporným však predovšetkým je či je v tom dôsledku aj odkázaná na
opatrovanie, čo je podmienkou priznania tohto príspevku (§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa
§ 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na

opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k
zákona č. 447/2008 Z. z.. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. sa dosiahnuté body v prvom až
dvanástom bode odd. A prílohy č. 3 sčítajú a stupeň odkázanosti sa určí na základe celkového počtu
bodov. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. však platí, že ak fyzická osoba pri posudzovaní
odkázanosti podľa prílohy č. 3 odd. A dvanásteho bodu (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, jej stupeň

odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prvého až jedenásteho bodu sa neprihliada. Podľa
poznámok k dvanástemu bodu cit. prílohy sa hodnotí potreba dohľadu pri jednotlivých činnostiach podľa
prvého až jedenásteho bodu. Pritom platí, že fyzickej osobe patrí 0 bodov, ak je odkázaná na dohľad
pri väčšine (teda najmenej šesť) činností, 5 bodov, ak je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri
troch činnostiach, a 10 bodov fyzickej osobe, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností.

31. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vypracúva
na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a na základe posudkového
záveruzosociálnejposudkovejčinnostipodľa§13ods.9zákonač.447/2008Z.z..Súčasťoulekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti

podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Judikatúra už opakovane vyslovila, že lekárske posudky (a
logicky aj z nich vychádzajúce komplexné posudky) predstavujú dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý
správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami (porov. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Ssk
2/2022). Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v

rozporesobsahomlekárskychsprávaleboniektorélekárskesprávynezohľadňujú,alebočiniesúsvojou
celkovou skladbou nepreskúmateľné (v tomto smere porov. napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 7 Ssk 7/2022). Keďže lekárske posudky, sociálny posudkový záver, komplexný
posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, orgány verejnej správymôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia preberať ich závery.Teda príslušným orgánom na hodnotenie a
posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej
osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného
pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom,
ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov, a jednak na základe výsledkov získaných
sociálnym šetrením v preskúmavanej veci vyhodnotili, že posudzovaná síce má status osoby ťažko
zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa zákona č. 447/2008 Z. z., príloha č. 3, časť

VI., bod 4, písm.b) avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona
č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. a na to nadväzujúcej prílohy č. 3
zákona č. 448/2008 Z. z. sa zhodli na tom, že posudzovaná nie je odkázaná na opatrovanie, pretože
stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol hodnotu V alebo VI podľa zákona č.
448/2008 Z. z. Na základe bodového hodnotenia na účely určenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa Barthelovho indexu (ktorého hlavným

účelom je stanoviť stupeň nezávislosti od akejkoľvek fyzickej alebo verbálnej pomoci, a to posúdením
12 základných činností: 1. Stravovanie a pitný režim, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra, 3.
Vyprázdňovanie hrubého čreva, 4. Osobná hygiena, 5. Celkový kúpeľ, 6. Obliekanie a vyzliekanie, 7.
Zmenapolohy,sedeniaastátia,8.Pohybposchodoch,9.Pohybporovine,10.Orientáciavprostredí,11.
Dodržiavanie liečebného režimu, 12. Potreba dohľadu) posudzovaná dosiahla 70 bodov, čo predstavuje

stupeň odkázanosti III (v súlade s Prílohou č. 3 zákona o sociálnych službách).
32. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že zdravotný stav posudzovanej bol posúdený posudkovým
lekárom, ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a odborných nálezov predkladaných žalobcom.
Tieto skutočnosti žalovaný správne právne posúdil, že nenapĺňajú podmienky na priznanie príspevku na
opatrovaniežalobcu,pretožeposudzovanániejeodkázanápodľakomplexnéhoposudkunaopatrovanie

druhou osobou. Následne po podaní odvolania posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny hodnotil jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie, ako aj ich poruchy, pričom postupoval
samostatne a nezávisle od posúdenia prvostupňového správneho orgánu ( zohľadnil aj poslednú
lekársku správu J. H. J. zo dňa 25.08.2022.) Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené
podmienky stanovené v § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu, z dôvodu nesplnenia

podmienok stanovených v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu. Peňažný príspevok
na opatrovanie je podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.na kompenzáciu možné poskytnúť fyzickej
osobe,ktoráopatrujefyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorádovŕšilašesťrokovvekuaje
podľakomplexnéhoposudkuvypracovanéhopodľa§15ods.1zákonač.447/2008Z.z.nakompenzáciu,
odkázaná na opatrovanie, čo v danom prípade splnené nebolo.

33. V zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom
žalobca k svojmu odvolaniu priložil lekársku správu z 22.07.2022 do J. H. J. a neskôr aj lekársku správu
J. H. J. zo dňa 25.08.2022. Z lekárskeho posudku zo dňa 16.9.2022 vyplýva, že na poslednú lekársku
správu – predovšetkým dokumentovanú poruchu zraku posudzovanej v nej uvedenú – posudkový lekár

prihliadol).
34. Čo sa týka lekárskej správy Národného ústavu tuberkulózy pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
zo dňa 28.1.2022 a lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 10.1.2022, tieto neboli
predložené v konaní pred prvostupňovým orgánom a ani po podaní odvolania, žalovaný z ich obsahu
nemohol vychádzať. Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania vyplýva, že

správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme,
ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len
účastník konania a ich nenavrhol. Porovnaj aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016
zo dňa 25.10.2017 „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia
a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“

35. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd poukazuje na to, že žalovaný svoje rozhodnutie
založil na podklade komplexného posudku vypracovaného posudkovým lekárom Sociálneho poistenia.
Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho
orgánu a opätovne zhodnotil dôkazy a zároveň i potreby posudzovanej pri posudzovaní zdravotného
postihnutia a sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia v rámci lekárskej posudkovej

činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Dokazovanie bolo doplnené o lekársky posudok zo dňa
16.09.2022 vydaný posudkovým lekárom ústredia a o komplexný posudok zo dňa 29.09.2022
vypracovaný riaditeľkou odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia
a posudkových činností v zmysle § 15 zákona o peňažných príspevkoch.36. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu
správny súd má za to, že odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj doloženými

lekárskymi nálezmi, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia.. Čo sa týka žalobcom predložených lekárskych správ J. H. J. zo
dňa 22.07.2022 a 25.08.2022, k ním súd konštatuje že sú podľa obsahu v podstate identické (nález
z 25.08.2022 je doplnený záverom o potrebnosti pomoci posudzovanej pri bežných činnostiach (osobnej
hygiene,pohybeporovine,schodoch) akaždodennejopatery.Z lekárskehoposudkuzodňa16.09.2022

vyplýva, že práve správu z 25.08.2022 posudkový lekár zohľadnil. Odkázanie na správu z 22.07.2022
by preto vzhľadom na uvedené bolo nadbytočné. . Na lekárske správy z 28.01.2022 a 10.01.2022 keďže
neboli súčasťou administratívneho spisu, neboli podkladom pre vypracovaných lekárskych posudkov,
bolo povinnosťou žalobcu tieto žalovanému včas predložiť.
37. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na závery J. H. J. v lekárskych správach z 25.08.2022
a 22.07.2022, ktoré poukazujú na nepriaznivý zdravotný stav posudzovanej, nepriaznivé prognózy

aodkázanosťna24hodinovústarostlivosťatedamajúodôvodňovaťpriznaniepríspevkunaopatrovanie,
súd dáva žalobcovi za pravdu, že posudzovaná je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
rovnakého názoru však bol žalovaný ktorý ju klasifikoval ako fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Avšak odkázanosť fyzickej osoby s ŤZP na opatrovanie
posudzuje posudkový lekár príslušného správneho orgánu podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.

z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov, v ktorej sú ustanovené podmienky odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby. U fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa posudzuje potreba pomoci pri jednotlivých
činnostiach (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná
hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po rovine, pohyb

poschodoch,orientáciavprostredí,dodržiavanieliečebnéhorežimuapotrebadohľadu).Potrebupomoci
posudzovanej pri jednotlivých činnostiach lekársky posudok a v nadväznosti naň aj komplexný posudok
vyhodnotili, jednotlivo za každú činnosť.
38. Posúdenie schopností fyzickej osoby v uvedených činnostiach umožňuje zaradiť fyzickú osobu do
určitého stupňa s príslušným počtom bodov a následne určiť stupeň odkázanosti. Za odkázanú na

opatrovaniesapritompovažujefyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorádosiahneV.alebo
VI. stupeň odkázanosti.
39. V prerokúvanej veci lekársky posudok žalovaného svedčí o tom, že posudkový lekár sa zaoberal
všetkými lekárskymi správami, ktoré mal k dispozícii, a v nich dokumentovanými ochoreniami
posudzovanej. Na základe toho zrozumiteľne vysvetlil, ktoré postihnutie považoval za podstatné a aké

obmedzeniaposudzovanejspôsobovali.Zkomplexnéhoposudkucelkomjasnevyplýva,oakéoblastiide
a koľko bodov za ne bolo pridelených (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra,
vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy,
sedenie a státie, pohyb po schodoch). Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. pri jednotlivých oblastiach
sebaobsluhy vymedzuje konkrétne činnosti; podľa toho, či a v akom rozsahu pri nich fyzická osoba

potrebuje pomoc, pridelí sa danej oblasti buď 10, 5 alebo 0 bodov. Stupeň odkázanosti V, pri ktorom
sa môže považovať za odkázanú na opatrovanie, môže dosiahnuť len fyzická osoba, ktorá získa 25
bodov alebo menej. Znamená to, že fyzická osoba by musela získať po 5 bodov v piatich oblastiach,
prípadne po 10 bodov v dvoch oblastiach a v jednej ďalšej 5, no v ostatných by nesmela získať žiaden
bod. V prerokúvanej veci vykonané dokazovanie nachádzajúce sa v administratívnom spise dostatočne

podporuje záver, že na základe získaných 70 bodov stupeň jej odkázanosti nie je V ani VI, tak má aj
dostatočnú oporu v administratívnom spise.
40. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie zdravotného stavu ako aj určenia stupňa
odkázanosti fyzickej osoby si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým
lekárom v zmysle § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch. Posudkoví lekári v rámci svojej

praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania
jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na
mieru funkčnej poruchy u jednotlivých poistencov na žiadanú kompenzáciu. Správny súd si uvedomuje
nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu posudzovanej počas jej života, avšak
subjektívne pocity žalobcu nemôžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého

súčasťou je aj komplexný posudok o miere funkčnej poruchy a stupni odkázanosti posudzovanej na
pomoc inej fyzickej osoby.
41. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, a predovšetkým s komplexným
lekárskym posudkom dospel k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho
príčinnej súvislosti so skúmaním podmienok priznania nároku na peňažný príspevok na opatrovanie boli

zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení posudzovanej a
tieto ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi korešpondujú. Nebolo úlohou
posudkového lekára viesť polemiku zo závermi J. J. v lekárskej správe zo dňa 25.08.2022 ohľadne
jej záverov, že posudzovaná vyžaduje nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť, ale vyhodnotiť stupeň
jej odkázanosti na základe obodovania jednotlivých samoobslužných činností tak ako to v lekárskom

posudku zo dňa 16.09.2022 ( s prihliadnutím na lekársku správu z 25.08.2022) aj urobil.
43. Podľa názoru správneho súdu je preto neopodstatnenou námietka žalobcu, že jej zdravotný
stav nebol úplne posúdený, pričom v tomto smere žalobca nepreukázal, žeby v tomto procese
posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré
z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z administratívneho spisu nezistil pochybenie ani správny súd.
Lekárske správy doložené žalobcom v administratívnom konaní boli zhodnotené.

44. Ohľadne námietky žalobcu, že došlo k porušeniu článkov 6 a 19 Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím, keď žalovaný zamietnutím žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na
opatrovanie odoprel posudzovanej právo na jej plné začlenenie do spoločnosti a nezabezpečil aby mala
prístup k celému spektru podporných služieb, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti
a začlenenie sa do nej.

45. Ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa už aj kasačný súd
vo svojej judikatúre zaoberal opakovane (pozri napr. rozsudky sp. zn. 7Sk/13/2021, 7Ssk/31/2022,
7Ssk/49/2022, 7Ssk/63/2022, 7Ssk/103/2022 a iné) a jeho závery prešli aj testom ústavnosti (porov.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 92/2023). Keďže uvedený Dohovor (č.
317/2010 Z.z.) je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky

prednosť pred zákonmi. Z toho však nemožno vyvodiť, že by tento Dohovor zakladal subjektívne
práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala povinnosť štátu priznávať určité konkrétne hmotné nároky
(porov. uznesenie sp. zn. II. ÚS 737/2015 s výslovným vyrovnaním sa s predošlým nálezom sp.
zn. I. ÚS 313/2012, v ktorom povaha tohto Dohovoru nebola nijako bližšie analyzovaná). Účinky
jednotlivých článkov Dohovoru sú vo všeobecnosti upravené v jeho článku 4. Ustanovenia čl. 4 ods. 1 a

3 jednoznačne odkazujú na potrebu prijať legislatívu na účely vykonania tohto Dohovoru. Ďalej samotný
čl. 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky výslovne upravuje, že priamo uplatniteľné sú záväzky štátu
vyplývajúce z tohto Dohovoru, a nie subjektívne práva jednotlivcov. To platí aj pre čl. 20 a 28, ktoré len
predpokladajú, že zmluvné strany prijmú určité tam uvedené opatrenia. Vychádzajúc z citovaného čl. 4
tohto Dohovoru a citovanej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že tieto ustanovenia zaväzujú zmluvné

štáty, aby ich implementovali do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva ich zohľadňovali
pri aplikácii príslušných vnútroštátnych právnych predpisov (napr. zákona č. 447/2008 Z.z.). Kasačný
súd v citovanom rozsudku (7Ssk/82/2021 z 30.03.2022) nezistil, že by štát nedostál týmto svojím
záväzkom len preto, že žalobkyňa nesplnila zákonom ustanovené podmienky pre ňou žiadaný príspevok
na opatrovanie.

46. Spornou skutočnosťou tak podľa názoru súdu bolo predovšetkým posúdenie odkázanosti
posudzovanej na pomoc inej dospelej osoby pri jednotlivých sebaobslužných činnostiach a úkonoch,
ktoré sa podľa zákona vykonáva obodovaním jednotlivých položiek zákonom určených činností. Žalobca
neuviedol, v čom mohlo posúdenie zdravotného stavu posudzovanej mať vplyv na správne obodovanie
týchto činností a ani nešpecifikoval, ktorá konkrétna položka bola zle obodovaná. Namietaný procesný

postup žalovaného tak nemohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, lebo
posudkový lekár vychádza na účely kompenzácie predovšetkým z aktuálneho lekárskeho nálezu (t.j.
lekárskych správ, a vychádzal aj zo správy J. J. zo dňa 25.08.2022), čo v danom prípade splnené bolo.
47. Úlohou prvostupňového orgánu, resp. žalovaného nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov
z lekárskych posudkov, ale iba zhodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám

logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z dôkazov vykonaných prvostupňovým orgánom, resp.
žalovaným. Prvostupňový orgán, resp. žalovaný nemôže vypracované lekárske posudky posudkovým
lekárom označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočnosti z odbornej
stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti

a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Ssk/78/2022 z 30. augusta 2023). Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade
vypracovaný posudok tieto náležitosti spĺňa. Posudkový lekár pritom vychádzal z lekárskych nálezov
predložených žalobcom.48. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanej nebol v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý
peňažný príspevok na opatrovanie, nebola splnená zákonom stanovená podmienka § 40 ods. 1 zákona
č. 447/2008 Z. z., a preto žalovaný nemohol pochybiť, pokiaľ odvolaniu žalobcu nevyhovel.

49. V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobcovi nič nebráni podať novú žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu, spolu s aktuálnymi lekárskymi správami ( ako aj správami ktoré
v priebehu administratívneho konania predložené neboli) mapujúcimi vývoj ochorenia posudzovanej, na
základe ktorých bude žiadosť žalobcu opätovne posudzovaná.

50. Správny súd môže lekárskym posudkom vytknúť len nedostatok jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a
presvedčivosti, čo v konkrétnom prípade žalobcu - posudzovanej nenastalo. Medicínske hľadisko, teda
zistenia a závery lekára, je súd povinný rešpektovať.
51. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý odborne lekárskym
posudkom bol daný a hodnotil zdravotný stav posudzovanej tak, ako je v ňom uvedené. Posudok je
súčasťou administratívneho spisu. Správny súd teda nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné

zrušiť rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou ako nezákonné z niektorých dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
52. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu, súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie týkajúce
sa nemožnosti posudzovania medicínskych otázok správnym súdom, táto kompetencia patrí výlučne
posudkovým lekárom. V súhrne uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný vec správne právne

posúdil, skutkový stav zistil dostatočne (z nálezom 25.08.2022 sa oboznámil a pri spracovávaní
lekárskeho posudku ho zohľadnil, pričom jasne uviedol aké postihnutie považoval za podstatné a aké
obmedzenia posudzovanej spôsobovali, a riadne vyhodnotil jednotlivé oblasti s uvedením počtu bodov
za ne pridelených (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie
hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie,

pohyb po schodoch)Správa Národného ústavu tuberkulózy pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie zo
dňa 28.01.2022 a lekárska správa Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 10.01.2022by bol povinný sa pri
rozhodovanízaoberať,lenakbymubolpredvydanímnapadnutéhorozhodnutiažalobkyňoupredložený)
a neporušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy.
53. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)
pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú
(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“.
54. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bola v konaní

úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za nehona kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).