Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12Cpr/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1219204344.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v spore

žalobcu : L.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. R. č. X/XX, XXX XX N., zast. : JUDr. Ivica Štiglitz,
advokátka, so sídlom ul. Šafárikova č. 14/8, 046 01 Rožňava, IČO : 42 324 017, proti žalovanému :
Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom ul. Karadžičova č. 10, 814 53 Bratislava, IČO : 36 284 831,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II ( sp. zn. 31C/22/2019) a následne Okresnému súdu
Bratislava III dňa 16.08.2019 sp. zn. 12Cpr//5/2020, sa žalobca domáhal ochrany osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že :
A/ pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce, v zmysle
pracovnej zmluvy, ktorú mal v čase neoprávneného získania osobných údajov o jeho osobe uzatvorenú
so subjektom, ktorý sa porušenia dopustil. Žalovaný ako podnikateľský subjekt je podľa zák. č. 513/1991

Zb. v znení neskorších predpisov povinný niesť objektívnu zodpovednosť za porušenie právnych
povinností (podnikateľské riziko) a musí zabezpečiť rozsah takých právnych prostriedkov aby zabezpečil
výkon práce v právne danom kvalifikačnom rámci ako aj predchádzať vzniku škody. Žalobca ako
bývalý zamestnanec je oprávnený od zamestnávateľa žiadať náhradu škody pod ktorú možno právne
kvalifikovať aj nemajetkovú ujmu v predmetnom prípade na základe v ustanovení Zákonníka práce.
Právo žalobcu ako bývalého zamestnanca žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti danej
podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov ako aj jednotlivých článkov nariadenia

EÚ parlamentu a rady číslo 2016/679 o ochrane osobných údajov. Žalobca uviedol, že k porušeniu
ochrany jeho osobných údajov došlo počas mesiaca august v roku 2016, kedy pôsobil ako zamestnanec
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2006 ako manažér odboru nákupu ambulantnej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca porušenie ochrany spracúvania jeho osobných údajov vidí vo viacerých smeroch,
pričom údaje mali byť spracované osobami, ktoré na takéto konanie nemali oprávnenie. Porušenie malo
spočívať v neoprávnenom vstupe do informačného zdravotného systému a to jeho nadriadeným L.. Z.
F., ktorý bol v tom čase zamestnanec žalovaného (riaditeľ úseku) a to tak, že tento si mal neoprávnene

prehliadať údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcu, ktorá mu bola poskytnutá v dňoch
19.08.2016. Žalovaný ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia spracúva údaje od svojich
poistencov za účelom sprostredkovania primeranej zdravotnej starostlivosti. Žalobca uviedol, že v čase
kedy malo k porušeniu právnej povinnosti dôjsť boli v informačnom systéme žalovaného evidovanéjeho údaje o zdravotnom stave, pričom tieto údaje podľa odseku 15 článku 4 nariadenia o ochrane
osobných údajov možno radiť pod také, na ktoré sa vzťahuje právny režim zvýšenej ochrany. Žalovaný
ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia prevádzkuje komerčný zdravotný systém „O.“, v

ktorom eviduje všetky informácie ku svojim klientom podľa § 16 odsek 1 zákona č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach. V rámci predmetného informačného programu existuje viacero modulov
s ktorými zamestnanci žalovaného pracujú za účelom poskytovania služieb verejného zdravotného
poistenia. K úniku údajov žalobcu malo dôjsť tak, že v module „zúčtovanie zdravotných výkazov“,
v ktorom sú evidované všetky vykázané zdravotné výkony príslušnom mesiaci takzvané „dávky“,

ktoré značia počet finančných prostriedkov uhradených na účely verejného zdravotného poistenia
žalovaným v prospech jeho klientov a v ktorých je takisto obsiahnutý údaj za akým účelom tieto finančné
prostriedkyboliuhradenéčoznamená,žeobsahujúinformácieozdravotnomstaveklientov.Žalovanýna
spracúvanie svojej agendy v rozhodujúcom období používal vyššie špecifikovaný informačný program
aj spolu s aplikáciou „O.“, ku ktorým majú priamy vstup zamestnanci žalovaného a ku ktorým mal
vstup aj priamy nadriadený žalobcu L.. Z. F.. K úniku informácií ako aj k ich neoprávnenému získaniu

malo dôjsť práve konaním nadriadeného zamestnanca žalovaného pánom F. a to tak, že tento si
mal dňa 19.08.2016 o 10.38 hod. prezerať dávku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorá bola
v rámci jeho zdravotného poistenia poskytnutá žalobcovi a to v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016
absolvovaním odborného vyšetrenia u svojho urológa. Žalobca poukázal na § 4 ods. 2 písm. e/, §
13 ods. 1 a § 14 písm. f/ zák. č. 122/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, s tým, že v zmysle

uvedeného žalobca namietal konanie oprávneného zamestnanca L.. F., ktorý mal konať nad rozsah
daných právomocí vyplývajúcich mu z poučenia zo dňa 20.01.2016 signovaným so žalovaným a to
tak, že v samotnom poučení žalovaný koncipoval rozsah právomoci týkajúci sa spracúvania osobných
údajovdotknutýchsubjektovibavrozsahuzák.č.580/2004Z.z.ozdravotnompoistení,pričompoučenie
presne špecifikovalo zoznam osobných údajov, ktoré možno spracúvať (Protokol o kontrole spracúvania

osobných údajov zo dňa 27.03.2019 vyhotovený Úradom pre kontrolu osobných údajov). K porušeniu
malo dôjsť spôsobom, že osoba, ktorá údaje získala nemala právo akýmkoľvek spôsobom s nimi
nakladať a takéto práva jej nevyplývali ani z pracovnej zmluvy. Zamestnanec žalovaného získal údaje
pomocou informačného systému O. a to tak, že v module zúčtovanie zdravotných údajov je možné
zistiť výkony až po úroveň vstupu do faktúr každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorých

sú evidované všetky uskutočnené zdravotné výkony ako aj vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorá
bola poistencovi poskytnutá. Cez takýto vstup v predmetnom module je teda možné získať informácie
o ktoromkoľvek konkrétnom poistencovi, ktorému poisťovateľ zdravotnej starostlivosti v danom čase
poskytoval zdravotnú dávku v rámci poistenia. Uvedené je v hrubom rozpore nakoľko na prístup k
takýmto informáciám nemá mať žiadny zamestnanec v súvislosti s už uvedeným ustanovením § 13

ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o ochrane osobných údajov a s takýmito údajmi môže disponovať
len dotknutá osoba žalobca a ošetrujúci lekár. Žalobca uviedol, že samotná poistná zmluva, ktorá je s
poistencomuzatvorenáajspoučenímospracúvaníosobnýchúdajovneobsahujetakýtovýslovnýsúhlas
poistenca na spracúvanie osobných údajov. Ak je potrebné spracúvať osobné údaje, ktoré prekračujú
rozsah rámca stanoveného zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poisťovateľ je povinný

si vyžiadať od poistenca osobitný súhlas dotknutej osoby, ktorý si od žalobcu nikto pred získaním
údajov o jeho zdravotnom stave nevyžiadal. Žalobca uviedol, že takýto neštandardný postup prístupu
k informáciám dotknutých osôb žalovaný subjekt zaviedol v súvislosti s navýšením finančných objemov
pre subjekty, s ktorými má žalovaný zmluvne dohodnuté poskytovanie týchto finančných prostriedkov.
Vyhodnocovaniežiadostionavýšenietýchtoobjemovpresubjekty,ktorýmježalovanýpovinnýposkytnúť

tieto prostriedky na základe zmluvy o poistení by mali byť vyhodnocované na základe algoritmu bez
zásahu zamestnancov žalovaného, avšak títo sú oprávnení tieto žiadosti vyhodnocovať samostatne
pri žiadostiach, ktoré prevyšujú priemer navýšenia o viac ako 800,- eur pre predchádzanie vzniku
škôd u žalovaného, a preto majú aj prístup k informáciám o zdravotnom stave poistencov. K údajom
o poskytnutom zdravotnom výkone konkrétnemu poistencovi tak môže zamestnanec v úseku nákupu

zdravotnej starostlivosti pristúpiť iba v súvislosti s vykonávaním analýzy opodstatnenosti vykázaných
zdravotných výkonov v príslušnom mesiaci, tzv. „dávky“. Vo vzťahu k analyzovaniu navýšenia objemov
v prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava, v ktorej bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť
v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016 pracovníci z úseku nákupu zdravotnej starostlivosti pri analýze
opodstatnenosti navýšenia finančných objemov mali prístup aj k údajom o zdravotnom stave dotknutej

osoby (žalobcu). Žalovaný pri prerokúvaní veci pred osobitným orgánom na dohľad ochrany osobných
údajov, uviedol, že k vstupu prostredníctvom informačného systému L.. F. dňa 19.08.2016 malo
dôjsť na podnet samotného žalobcu. Žalobca uviedol, že toto stanovisko je v rozpore nakoľko ak by
chcel mať prístup k dosiahnutým výkonom poskytovanej poskytnutej zdravotnej starostlivosti, mohol bypostupovať kontrolou vo svojich svojom vlastnom užívateľskom konte alebo vstupom do informačného
systému O. a W. ako aj to, že on sa nemal akýkoľvek dôvod preverovať si lekárom poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný pri získaní jeho osobných informácií

prostredníctvom svojho zamestnanca postupoval v hrubom rozpore s jeho vnútornými normami nakoľko
L.. Z. F. nemal žiadne relevantné pracovné dôvody na kontrolu vykázanej zdravotnej starostlivosti
(navýšenie objemov pre univerzitnú nemocnicu N.) nakoľko analýza opodstatnenosti o navýšenie
finančnýchobjemovpreuniverzitnúnemocnicuvktorejžalobcovibolaposkytnutázdravotnástarostlivosť
spadal pod kompetenciu manažérky odboru nákupu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca uviedol,

že konanie žalovaného nebolo ani v súlade s ním vydanou internou smernicou č. 215 a č. 224, platnou
od 01.01.2016, ktorá presne vymedzovala pôsobnosť jednotlivých organizačných útvarov kontrolovanej
osoby. Za kontrolou vykázaných zdravotných výkonov zodpovedal úplne iný odbor a to odbor metodiky a
schvaľovacích činností spadajúci pod úsek revíznych činností a nie úsek nákupu zdravotnej starostlivosti
pod ktorú spadala aj činnosť Ing. Z. F.. Vzhľadom na uvedené pracovníci na pozíciách špecialista
nákupu zdravotnej starostlivosti a manažér nákupu zdravotnej starostlivosti nemajú disponovať ďalšími

dôležitými údajmi o poistencoch, ktoré sú potrebné pre spracovanie analýz o navýšení finančných
objemov pre subjekty verejného zdravotného poistenia, a preto má žalobca za preukázané, že samotný
zamestnanec žalovaného ako aj iní zamestnanci na úseku nákupu zdravotnej starostlivosti nemajú
mať povolený prístup k jednotlivým údajom o poistencoch žalobca porušenie povinnosti prístupom k
jeho zdravotnej dokumentácie zdravotným údajom odôvodnil aj tým, že vzhľadom na zdravotný stav

poistenca, účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti
ako aj vykazovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s odsekom 9 odsekom 6 zákona
č. 581/2004 Z. z. a metodického usmernenia UDZS č. 01/2016 pre hodnotenie výkonových a
ekonomických ukazovateľov majú vzhľadom na povahu osobných informácií kontrolovať iba revízni
lekári s medicínskym vzdelaním, ktoré pracovníci žalovaného v čase úniku informácií nemali. Žalobca

mal preto za preukázané, že žalovaný v rozhodnom čase postupoval v rozpore s ustanovením § 6 ods.
2 písm. b/ zák. č. 122/2013 Z. z. pretože nastavením časti užívateľských prístupov do informačného
systému Mediform umožnil prístup neoprávnenej osoby k údajom žalobcu. Vstupom do informačného
systémuMediform jepreukázanépodľažalobcu,žepracovnícinaúsekunákupuzdravotnejstarostlivosti
nemajú mať prístup k údajom o diagnózach, o komplexných údajoch o zdravotnom stave. K údajom o

zdravotnom výkone konkrétnemu poistencovi môže takýto zamestnanec žalovaného získať prístup iba
v súvislosti s vykonávaním analýzy vykázaných zdravotných výkonov v príslušnom mesiaci. Ak existuje
podozrenie pre neoprávnené navýšenie finančných objemov zo strany subjektu, ktorému sa toto plnenie
poskytuje, je zamestnanec úseku nákupu zdravotnej starostlivosti povinný odstúpiť tento prípad na
preskúmanie úseku revíznych a zdravotných činností. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že v čase

získania osobných informácií o jeho zdravotnom stave neexistovali žiadne relevantné dôvody pre ich
získanie pánom F.. Podľa čl. 4 ods. 15 Nariadenia č. 2016/679 „sú údaje týkajúce sa zdravia sú osobné
údaje týkajúce sa fyzického alebo duševného zdravia fyzickej osoby, vrátane údajov o poskytovaní
služieb zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave.“ Žalobca
poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2016/679 : osobné údaje dotknutých osôb musia byť spracované

v súlade s týmto článkom pričom prevádzkovateľ systému, v ktorom takéto informácie uchováva podľa
nariadenia musí prípadný súlad so spracovaním podľa odseku 1 preukázať. V tomto prípade podľa
názoru žalobcu prišlo k hrubému rozporu nakoľko prišlo k porušeniu samotných interných predpisov
žalovaného a interných smerníc, keď žalovaný rozsahom nastavených oprávnení pre pracovníkov
úseku nákupu zdravotnej starostlivosti umožnil oboznámenie sa s individuálnymi údajmi o poskytnutej

zdravotnej starostlivosti a konkrétnym poistencom nezabezpečil primeraný rozsah ochrany osobných
údajov vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním podľa Zásady v článku 5
odsek 1 písmeno v nariadenia týkajúcej sa dôvernosti. Rozpor nastal aj v porušení v súvislosti s článkom
24 odsek 1, článkom 25 odsek 1 a článkom 32 odsek 2 nariadenia nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ
nebral do úvahy špecifickosť postavenia dotknutej osoby žalobcu ako poistenca, nakoľko okrem

právneho vzťahu postaveného na zmluve o zdravotnom poistení bol so žalovaným v pracovnoprávnom
vzťahu Žalovaný bol povinný zabezpečiť rozsah technickej ochrany pseudonymizácia, pre žalobcu ako
zamestnanca. Z Dodatku o kontrole ako aj z Protokolu vyplýva, že zamestnanci, ktorí mali prístup
k posúdeniu dosiahnutých výkonov (dávok) a ktorí mali prístup k informáciám o zdravotnom stave
osôb, nemali po preskúmaní pracovných zmlúv ako aj požiadaviek žalovaného ako zamestnávateľa na

obsadenie pozície manažér nákupu zdravotnej starostlivosti dostatočné medicínske vzdelanie a to tak,
že ako už uviedol v žalobe právo na posúdenie týchto údajov, ak sú dostupné aj údaje o zdravotnom
stave poistencov, má byť výlučne zverené podľa žalobcu revíznym lekárom. Podľa posúdenia ani jeden
zo zamestnancov, ktorí mali prístup k dotknutým informáciám nemal vzdelanie v odbore medicíny, čímdošlo k porušeniam vyhlášky štatistického úradu číslo 384/2015 z spolu s nariadením číslo 34/2018 Z.
z. ktorým sa dopĺňa nariadenie číslo 296/2010 Z. z. o odbornej starostlivosti na výkon zdravotníckeho
povolania a to tak, že osobu ktorá má prístup k informáciám o zdravotnom stave subjektu a údajom o

zdraví poistencov nemožno považovať za osobu, ktorá je odborne spôsobila na spracúvanie takýchto
informácií. Žalobca mal za to, že kumuláciou s uvedeným došlo aj k porušeniu zákona číslo 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákona číslo 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a to tak, že zamestnanci žalovaného nesplnili kvalitatívne znaky na medicínskeho pracovníka, čím
nenaplnili odbornú požiadavku stanovenú k spracúvaniu informácií o zdravotnom stave poistencov a

dopustilisahrubéhoporušeniamlčanlivostistanovenejakojednejzozákladnýchzásadetickéhokódexu.
Z dodatku o kontrole možno vyvodiť aj porušenie zákona č. 580/2004 Z. z. a to paragrafu § 27b/. Žalobca
konštatoval, že žalovaný nezabezpečil uschovávanie údajov spôsobom vhodným ich povahe čo je v
rozpore so zásadou dôvernosti podľa článku 5 odsek 1 Nariadenia o ochrane osobných údajov, podľa
ktorého spracúvanie osobných údajov musí byť primerané, relevantné, obmedzené na rozsah, ktorý je
nevyhnutný vzhľadom na účel a teda mali byť čo najväčšej miere minimalizované a čím došlo podľa

žalobcu k porušeniu a naplneniu skutkovej podstaty nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu vzhľadom
ku konaniu žalovaného na základe textu odôvodnenia 75 nariadenia. Žalobca okrem iného uviedol,
že takéto konanie u žalovaného, ktoré je v rozpore so spracúvaním osobných údajov pretrváva dlhé
obdobie a mohlo dôjsť k úniku informácií u niekoľkých ďalších poistencov. Uvedené podľa žalobcu
možno vyvodiť z celkového hodnotenia kontrolného orgánu, ktorý podľa žalobcu žalovanému prikázal

tento stav napraviť a údaje spracúvať v súlade s platnými právnymi predpismi pričom kontrolný orgán
pri posudzovaní námietok žalovaného pri kontrole nebral do úvahy žiadne z jeho tvrdení a konštatoval
hrubý rozpor s nariadením o ochrane osobných údajov na čo žalovaný reagoval tak, že sa zaviazal k
celkovej reforme interných predpisov ako aj k odňatiu práv vstupu do informačných systémov Mediform
a Discoverer jednoznačne uznal svoje pochybenie. Podľa žalobcu v súvislosti s podaným žalobným

návrhom zamestnanec žalovaného L.. Z. F. zneužil údaje a to tak, že dňa 19. 08. 2016 si neoprávnene
prezeral údaje o zdravotnom stave žalobcu. Následne dňa 21. 09. 2017, rok po neoprávnenom získaní
týchto informácií ich ako nadriadená osoba voči žalobcovi hrubo zneužil a to tak, že po návrate z
konferencie slovenské zdravotníctvo 2017, kde sa stretol s pánom V. C., vtedy členom predstavenstva
Pro Diagnostic Group a. s., a pred ostatnými zamestnancami úseku nákupu zdravotnej starostlivosti

povedal, že má informáciu , že žalobca podstúpi MR prostaty (na žiadanke a výkaz v systéme bolo
vyšetrenie uvedené pod kódom Dg. C61). V zmysle uvedeného žalobca je toho názoru, že sa tak
žalovaný dopustil prezradenia osobných údajov žalobcu a to veľmi závažným spôsobom.
B/ žalobca uviedol, že v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom žalovaný nijakým spôsobom nebol
oprávnený zisťovať údaje o zdravotnom stave zamestnanca. Žalovaný nebral do úvahy ani špecifickú

povahu postavenia žalobcu ako jeho zamestnanca a zároveň aj poistenca. Zamestnávateľ nie je
oprávnený akokoľvek zisťovať špecifické údaje o zdravotnom stave zamestnanca pokiaľ tieto nemajú
vplyv na výkon práce, nakoľko sa jedná o druh osobitných údajov, na ktoré možno použiť doktrínu
absolútneho práva to znamená subjekt nie je povinný tieto údaje zverovať nikomu. Do úvahy pripadá
iba použitie na účel zistenia prekážok v práci na strane zamestnanca ( § 144 odsek 2 zákona číslo

311/2001 Z. z. Zákonníka práce). Žalobca poukázal na ustanovenie § 13 odsek zákonníka práce a podľa
názoružalobcudošlokzávažnémuporušeniuvzmyslenezabezpečeniajehoúdajovozdravotnomstave
a to tak, že jeho nadriadený si tieto údaje zisťoval a neskôr ich proti žalobcovi použil pred ostatnými
zamestnancami. Žalobca namietal porušenie ústavných článkov, s ktorými je konanie žalovaného v
rozpore a to článok 16 a článok 19 ústavy slovenskej republiky ( zák. č. 460/1992 Z. z.) a poukázal

na všeobecnú zásadu práva na súkromný život, ktoré je ako základné ľudské právo chránené najmä
medzinárodnými dohovormi dohovor rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, charty
základných práv Európskej únie a ústavou slovenské republiky. Nemožno podľa žalobcu opomenúť
ani právo na ochranu osobnosti a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromnej sféry. Ústava
SR v článku 16 odsek 1 zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. V súvislosti s ochranou

osobnosti s poukazom na článok 19 Ústavy SR žalobca uviedol, že každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Zistením jeho zdravotného stavu a prezradením týchto informácií došlo k porušeniu ústavného rámca

poukázal na článok 11 tvoriaci jeden zo základných zásad stanovených zákonom č. 311/2001 Z. z.
Zákonníkom práce v platnom znení, zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné
údaje spojené s identifikáciou zamestnanca a jeho skúsenosťami a údaje, ktoré môžu byť významné z
hľadiska práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, vykonáva alebo vykonával. V zmysle toho žalobcanepovažujezarelevantnéaodôvodnenékonaniežalovanéhoatotak,žetentozisťovalúdajeožalobcovi
nad rozsah právnych kompetencií, ktoré sú mu predpisom priznané a uviedol, že jeho zdravotný stav
nijako neohrozoval jeho pracovný výkon ako zamestnanca u žalovaného, po zistení osobných informácií

o zdravotnom stave žalobcu a následne vyzradení týchto informácií, malo dôjsť podľa žalobcu zo strany
žalovaného, za ktorého konal priamy nadriadený žalobcu L.. Z. F., ako aj ďalšie iné poverené osoby,
neoprávnenému zásahu do jeho mzdových odmien. Žalobca uviedol, že po vyzradení jeho osobných
informácií stratil u žalovaného dôveru, nakoľko sa podľa žalobcu v kolektíve, v ktorom pracoval, táto
informácia rozšírila pomerne rýchlo. Žalobca vyslovil, že kvôli jeho neustálej obave o ďalšie zneužitie

svojich informácií, nakoľko žalovaný kedykoľvek mohol vstúpiť do informačných systémov a dohľadať
si ďalšie informácie o jeho zdravotnom stave bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu, panovala u neho
psychická nepohoda, stres a frustrácia a pocit diskreditácie a porušenia jeho dobrého mena, ktorá
sa prenášala aj mimo jeho pracovisko. Žalobca uviedol, že sa niekoľkokrát snažil problém úniku
jeho osobných informácií, aj porušenia ustanovenia § 13 odsek 4 Zákonníka práce, riešiť so svojimi
nadriadenými, e-mailovou komunikáciou zo dňa 31.01.2018 sa snažil v zmysle ustanovenia § 13 odsek

5 Zákonníka práce, riešiť problém prostredníctvom podania sťažnosti a žiadania stanoviska od vedenia
spoločnosti, na základe čoho prišlo k neoprávnenému úniku osobných informácií o jeho osobe. Žalovaný
sa k uvedenému postavil pasívne a na uvedenú sťažnosť neodpovedal primeraným spôsobom, čo
vyvrcholilo k podaniu návrhu na prešetrenie úniku osobných informácií pred Úradom pre kontrolu nad
ochranou osobných údajov. Žalobca uviedol, že toto konanie žalovaného bolo v rozpore s ustanovením §

13 odsek 6 Zákonníka práce. Podľa názoru žalobcu, konanie žalovaného možno aplikovať pod konanie
napĺňajúce znaky bossingu a to podľa viacerých sprievodných znakov medzi ktoré možno radiť viaceré
znaky ako odmietnutie priamej komunikácie, spochybňovanie a diskvalifikovaní obete kedy agresia
neprebieha otvorene a vykonáva sa skôr skrytou formou v podobe narážok a poznámok v tomto prípade
aj mzdovou diskrimináciou. Bossing v tomto prípade podľa žalobcu ako zdĺhavý proces viedol až k

ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca mal za preukázané,
že išlo o dlhodobú dynamickú fázu konania žalovaného, ktorá smerovala proti porušovaniu „ dobrých
mravov“ a konanie bolo v rozpore s ustanovením § 13 odsek 3 Zákonníka práce. Doplnil, že po
zistení informácií o jeho zdravotnom stave prišlo k šikane v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je v rozpore
so zákonníkom práce, zákonom číslo 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon ako aj nariadeniami

a inými komunitárnym právom Európskej únie a to tak, že okrem pasivity žalovaného týkajúcej sa
prejednania úniku osobných údajov, aj napriek tomu, že o úniku osobných údajov žalovaný vedel alebo
mal vedieť (objektívna zodpovednosť), malo dôjsť aj ku mzdovej diskriminácii. Žalobca poukázal na to,
že v rozhodnom období kedy nastal únik informácii mal sa žalobca voči nemu prostredníctvom svojho
zamestnanca dopustiť neoprávneného krátenia variabilnej zložky mzdy, pričom všetky úkony žalobcu

boli plnené na 100 %. Žalobca sa s uvedeným problémom obrátil na predstavenstvo žalovaného ako aj
nainépoverenéosobyžalovaného,ktoréksťažnostinepodaližiadnerelevantnéstanovisko.Akovyplýva
z dokumentu “individuálna variabilná zložka mzdy“, ktorej posledná aktualizácia bola prevedená dňa
26.01.2018, nadriadený zamestnanec L.. F. sa mal dopustiť neoprávneného krátenia odmien žalobcu za
jeho pracovný výkon a to tak, že pri cykle hodnotenia pracovných výkonov v roku 2017 bola žalobcovi zo

strany nadriadeného zamestnanca oprávneného toto hodnotenie vykonať za 2 polrok za rok 2017, bola
žalobcovi priznaná iba 75% miera percentuálnej odmeny odvíjajúca sa vo variabilnej zložke mzdy práce.
Nadriadený v priebehu hodnotenia svoje stanovisko pomerného zníženia percentuálneho hodnotenia
nijako neodôvodnil a vo formulári hodnotenia neuviedol kritéria na základe ktorých k tomuto zníženiu
malo dôjsť, ale iba v časti formulára s názvom „ ročné ciele“ položku vyznačil stroho uvedením znaku

„X“ , čím sa plnenie úloh stalo nemerateľným a nebolo možné určiť percentil úspešnosti aj keď ešte v 1.
polroku za rok 2017 žalobca dosahoval percentuálne hodnotenie 100%. Žalobca uviedol, že faktom je,
že za rok 2017 mal odbor nákupu zdravotnej starostlivosti, pod ktorým žalobca pracoval ako zaradený
zamestnanec na pozícii manažéra, vykázaný pracovný výkaz všetkých činností bez nedostatkov a
žalovaný dosiahol zisk 10 miliónov EUR, pričom zamestnanci odboru nákupu ambulantnej starostlivosti

sa na tomto zisku uzatvorením zmlúv s ambulantnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti priamo
podieľali. Po vznesení nesúhlasu o výške hodnotenia percentuálnej úspešnosti vykonanej práce
žalobcom, nadriadená osoba v pozícii členky predstavenstva uznala pochybenie svojho podriadeného
zamestnanca Ing. Z. F. a žalobcovi postupne zvýšila odmenu zo 75% hodnotenia na 80% hodnotenia
až nakoniec na 100 % individuálna variabilná zložka mzdy v podobe odmien mu bola vyplatená na

výplatnej páske v mesiaci 01/2018 a 03/2018. Na základe uvedeného žalobca mal za preukázané,
že došlo k nezákonnému postupu nadriadeného zamestnanca, ktorý sa dopustil konania v rozpore so
Zákonníkom práce ako aj a diskriminačným zákonom a poukázal na § 3 odsek 1 tohto zákona a článok
23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd (§ 13 ods. 1 Zákonníka práce). Konanie žalovanéhopovažuje žalobca voči svojej osobe za nepriateľské a to z dôvodu, že bol zamestnancom žalovaného 11
rokov, nikdy sa voči nemu nedopustil akéhokoľvek protiprávneho konania alebo porušovania predpisov,
pričom on si neoprávnene zisťoval prostredníctvom svojho zamestnanca údaje o jeho zdravotnom stave,

čo následne zneužil, ale u žalovaného dochádzalo aj nezákonnej šikane, čo žalobca považoval za
hrubý rozpor s ustanovením § 2 a odsek 4 antidiskriminačného zákona. Žalobca sa vyjadril v žalobe,
že na základe takého konania žalovaného bol nútený ukončiť pracovný pomer výpoveďou a to dňa
29.01.2018, ktorá bola potvrdená zamestnávateľom (žalovaným) dňa 28.03.2018. Podľa personálneho
obsadenia odboru na kúpu ambulantnej starostlivosti mal žalobca vo svojej pozícii zostať do 30.06.2018,

napriek nepriaznivým podmienkam považoval žalobca toto riešenie za krajné východisko. Uvedené
konanie bolo v rozpore nielen s platnými právnymi predpismi, ale aj s oznámením komisie rade a
európskemu parlamentu o európskej rámcovej dohode o obťažovaní a násilí na pracovisku ako aj
samotnou dohodou, nakoľko protiprávneho konania sa proti osobe žalobcu dopustil v pozícii manažéra
zamestnanec žalovaného ako aj vytváral na pracovisku voči žalobcovi nepriateľské prostredie. Podľa
názoru žalobcu ide o preukázané zneužitie právomoci zo strany zamestnanca žalovaného, ktorá pre

odstránenie tohto konania nepodnikol kroky k odstráneniu stavu, v dôsledku čoho žalobca stratil svoje
pracovné miesto ako aj utrpel psychickú ujmu v podobe šikany (bossing), ktorú možno charakterizovať
ako psychosociálny úraz, ktorý žalobca utrpel pri výkone svojej práce s čím právne predpisy slovenskej
republiky spájajú nárok na náhradu škody alebo majetkovej a nemajetkovej ujmy. K posúdeniu nároku
žalobcu na nemajetkovú ujmu uviedol, že vidí opodstatnenosť nároku s poukazom na § 11 a § 13 zákona

č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. K možnej námietke premlčania zo strany žalovaného
žalobca uviedol, že nárok na nemajetkovú ujmu ako osobitný druh ochrany vzniká okamihom porušenia
právnej povinnosti a teda k prvému porušeniu prišlo dňa 19.08.2016, keď boli údaje nezákonne získané
údaje o zdravotnom stave žalobcu žalovaným, pričom premlčacia lehota na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch je trojročná, žalobca svoj žalobný návrh podal na súd pred uplynutím tejto lehoty v termíne

do 19.08.2019.
C/ Uplatnené náhrady :
- k posúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia spracúvania osobných údajov a
porušenia nariadenia o ochrane osobných údajov a zákona č. 122/2013 Z. z. žalobca dospel k záveru, že
mu v súvislosti z porušením viacerých ustanovení nariadenia č. 679/2016 ako aj zákona č. 122/2013 Z.

z. a Ústavy SR vznikla značná ujma a to tak, že žalovaný sa dopustil neoprávneného získania informácií
o zdravotnom stave žalobcu, čím konal v hrubom rozpore s uvedenými predpismi. Žalobca postupoval
v súlade s článkom 77 Nariadenia a to tak že prvotne požiadal o preverenie kontroly spracúvania
osobnýchúdajovkontrolnýorgánvpodobeÚraduprenakontroluochranyosobnýchúdajov,pričomtento
konštatoval značné porušenie ochrany osobných údajov ako aj ich neoprávnené získanie a následné

zneužitie. Žalobca poukázal na Protokol o ochrane osobných údajov kontrolného orgánu, ktorý označil
závažné porušenie a na neschopnosť kontrolovanej osoby preukázať, že nenesie žiadnu zodpovednosť
za vzniknutý stav v súvislosti s článkom 82 odsek 2 a 3 Nariadenia. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy
odôvodnil v zmysle bodu 75 a 85 Nariadenia na základe ktorého prišlo ku diskriminácii, poškodeniu
dobréhomena,stratedôvernostivosobužalovanéhoakosubjektu,ktorýzabezpečujeverejnézdravotné

poistenie a ktorý by mal konať v súlade so zákonom.
- K posúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia Zákonníka práce žalobca poukázal
na § 13 Zákonníka práce, § 9 ods. 2, 3 zák. č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca
opiera svoj nárok na peňažné plnenie ako zamestnanec a zároveň poistenec žalovaného s tým že mu
nebolo priznané špecifické postavenie a žalovaný sústavne porušoval jeho práva, tým, že si zisťoval o

jeho osobe údaje, na ktoré nebol oprávnený a spôsobom hrubého zneužitia ich podal trom osobám ako
aj po zistení údajov o zdravotnom stave žalobcu vytváral na pracovisku nepríjemnú atmosféru a takisto
voči žalobcovi bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu uplatnil mzdovú diskrimináciu poukázal
na § 9 odsek 2 antidiskriminačného zákona s tým že možno príkladom vyvodiť právne prostriedky
ochrany za porušenie Zásady rovnakého zaobchádzania pričom v prípade diskriminácie spočívajúcej v

odopretí majetkovej výhody, v tomto prípade odmeny, na základe percentuálneho ohodnotenia žalobcu
za dosiahnutý pracovný výkon, sa javí ako možný a účinný prostriedok nápravy práve nárok satisfakčný,
t. j. nárok na peňažné plnenie a v neposlednom rade aj reštitučný zmysle § 9 odsek 2 zákona číslo
365/2004 Z. z. (rozhodnutie NS SR 5Cdo/24/2014).
- k výške nemajetkovej ujmy a k preukázaniu kauzálneho nexusu medzi okolnosťami danými

protiprávnym konaním žalovaného na úkor žalobcu, žalobca uviedol, že mal výslovne za preukázané,
že došlo k závažnému zásahu do jeho základných práv a slobôd a tak isto trval na tom, že žalovaný
konal v rozpore s viacerými právnymi predpismi a aktmi Európskej únie, ktoré s takýmto konaním
porušením spájajú sankcie. K žalovanej výške nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že riadne preukázala to viacerými tvrdeniami, že zo strany žalovaného išlo o hrubé porušenie nielen v oblasti poskytovania
služieb verejného zdravotného poistenia, kde boli z informačného systému žalovaného odobraté a
prezradené údaje, na ktoré sa vzťahuje prísna úroveň ochrany, ale k uvedenému úniku informácií

podľa žalobcu nemuselo dôjsť len pri jeho osobe, ale protiprávne konanie mohlo byť použité voči
ktorémukoľvek subjektu poistenia žalovaným, pričom tento stav v prípade žalobcu trval viac ako 3
roky až do vyslovenia záveru kontrolným orgánom ktorý konštatoval porušenie. Na základe uniknutých
informácií podľa žalobcu došlo aj k závažnému porušeniu pracovnej etiky žalovaným voči žalobcovi, na
základektoréhobolnútenýukončiťpracovnýpomerzdôvodušikanóznehosprávaniažalovaného.Podľa

úvahyžalobcudošlokhrubémuporušeniuazávažnémuporušeniuprávadoosobnosti,ktorémávýlučne
absolútnu povahu. V prípade ochrany zdravia sa na takéto údaje dáva ešte väčší stupeň ochrany.
Poukázal na § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka, judikatúru súdov Slovenskej republiky s tým, že pri
posudzovaní výšky a nároku je potrebné posúdiť rozsah poškodenia a ujmy ku ktorej došlo zneužitím
práv osobnosti ako aj preukázať príčinnú súvislosť. Žalobca trval na tom, že v jeho prípade ide o závažné
porušenie a v súvislosti s výškou ujmy dal do pozornosti rozsudky súdneho dvora Európskej únie v

ktorých za menej závažné porušenie osobnostných práv. Poukázal na článok 83 Nariadenia o ochrane
osobných údajov, ktorý spája s porušením právnej povinnosti spracúvať a uchovávať osobné údaje v
súlade s predpismi značne vysoké pokuty. Žalobca uviedol, že nakoľko je žalovaný subjektom v oblasti
poskytovania verejného zdravotného poistenia, hornú hranicu výšky nemajetkovej ujmy ponecháva
na zvážení konajúceho súdu s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný vykazuje obrovské zisky a

protiprávne konanie žalovaného je absolútne neprípustné a neakceptovateľné. Z uvedeného dôvodu
podľa žalobcu priznanie vyššej sumy nemajetkovej ujmy súdom bude naň pôsobiť preventívne a voči
žalobcovi satisfakčne s ohľadom na závažnosť a hrubé porušenie zákonov Slovenskej republiky a
právnych aktov Európskej únie. Navrhol zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
40.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy, vyplývajúcej zo zásahu do osobnostných práv žalobcu

a povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.08.2020 ( l. č. 90), doručeným súdu
dňa 14.08.2020 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že je pravdou, že
na základe podnetu žalobcu bola v roku 2018 vykonaná Úradom na ochranu osobných údajov SR
kontrola zameraná na preverenie súladu spracúvania osobných údajov v informačných systémoch

žalovaného so zásadami a podmienkami spracúvania osobných údajov stanovených v príslušných
právnych predpisoch. Na základe kontroly bolo zistené, že žalovaný nastavením užívateľských prístupov
a oprávnení do informačného systému „Mediform“ umožnil zamestnancom úseku nákupu zdravotnej
starostlivosti a teda aj osobe L.. Z. F., vtedajšiemu priamemu nadriadenému žalobcu, prístup k
údajom o zdraví, ktoré boli obsiahnuté v zúčtovacích dávkach doručovaných poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti a tým aj prístup k údajom o zdraví žalobcu, ktorý je zároveň poistencom žalovaného ako
zdravotnej poisťovne. Podstatou žaloby je skutočnosť, že tým, že žalobca mal nesprávne nastavené
prístupy v informačnom systéme Mediform malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu a to tým,
že zamestnanec žalovaného L.. F. si prezrel osobné údaje žalobcu dňa 19.08.2016 a následne dňa
21.09.2017 ich voči žalobcovi mal hrubo zneužiť a tak ako uviedol žalobca v žalobe ich mal zneužiť

a pred ostatnými zamestnancami úseku nákupu zdravotnej starostlivosti povedal, že: „ má informáciu,
že žalobca podstúpi MR prostaty...“. Žalovaný odmietol, že by medzi uvedenými nedostatkami v
prístupoch v informačnom systéme O. a medzi skutočnosťou, že pán F. mal údajne povedať, že žalobca
podstúpi MR prostaty, je akákoľvek príčinná súvislosť. Medzi týmito dvoma konaniami je viac ako ročný
rozdiel, počas ktorého pán F. sa mohol oboznámiť so zdravotným stavom žalobcu kdekoľvek, aj od

samotného žalobcu. Okrem toho dňa 19.08.2016 sa pán L.. F. oboznámil s už poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalobcu, pričom bola podľa vyjadrenia žalobcu dňa 21.09.2017 táto informácia zneužitá
a L.. F. povedal, že žalobca ešte len „ podstúpi v budúcnosti predmetné vyšetrenie“. Naviac nie je zrejmé
za akých okolností pán F. povedal pred ostatnými kolegami túto informáciu, odkiaľ mal túto informáciu,
ani kontext celého z uvedeného dôvodu, preto žalovaný odmietol akékoľvek tvrdenia o úniku alebo

zneužití osobných údajov žalobcu. Žalovaný priznal, že prístupy v jeho informačnom systéme O. boli
nastavené v takom rozsahu, kedy sa s osobnými údajmi o zdraví prostredníctvom iných záznamov,
dávok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, mohli oboznamovať aj zamestnanci, ktorí tieto pre svoju
pracovnú náplň nepotrebovali, žalovaný nepoprel fakt, že pán L.. F. si prostredníctvom vykázanej
dávky pozrel údaj o zdraví žalobcu, avšak toto konanie nemalo žiadne negatívne následky, v podobe

zneužitia alebo vyzradenia osobných údajov žalobcu. Medzi konaním pána L.. F. dňa 19.08.2016 a dňa
21.09.2017, na ktoré žalobca poukazuje v súvislosti s jeho porušením osobnostných práv, nie je žiadna
príčinná súvislosť. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé , že dňa 21. 09. 2017 mal pán L.. F. povedať
inú informáciu, ako tu s ktorou sa oboznámil dňa 19.08.2016. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, žeby u žalovaného mohlo dochádzať k úniku informácií u niekoľkých ďalších poistencov, o čom má svedčiť
celkové hodnotenie kontrolného orgánu, ide iba o ničím nepodložené domnienky žalobcu s tým, že je
logické ak sa ÚOOU zistí nesúlad s platnou legislatívou čo i len v jednom prípade, nariadi tento nesúlad

odstrániť. Ostatné žalobcom uvádzané skutočnosti ďalej považoval žalovaný za irelevantné vo vzťahu
k meritu veci a opodstatnenie žaloby, najmä tie analyzujúce vhodnosť a primeranosť zabezpečenia
ochrany osobných údajov, protokol o kontrole, či oprávnenosť zamestnancov žalovaného pristupovať k
osobným údajom z pohľadu ich odbornosti. Žalobca má v tomto konaní preukázať, že tým, že žalovaný
nemal dostatočne zabezpečené oprávnenia a prístupy v informačnom systéme Mediform a bolo tak

umožnené L.. F. dňa 19.08.2016 nahliadnuť do záznamu o zdraví žalobcu, došlo k takým zásahom do
jeho osobnostných práv, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti. Túto skutočnosť podľa žalovaného žalobca nepreukázal, svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi
konkrétnymi dôkazmi, kedy, ako a akým spôsobom bola znížená dôstojnosť jeho osobnosti či jeho
vážnosť v spoločnosti. Medzi nedostatočnými zabezpečeniami prístupov v informačnom systéme O.,
konaniami pána L.. F. a údajným zásahom do osobnostných práv žalobcu nie je podľa žalovaného

žiadna príčina súvislosť. Žalovaný konštatoval, že tým, že L.. F. si prezrel zdravotné záznamy žalobcu,
išlo o jeho osobné zlyhanie, za ktoré bol disciplinárne pokarhaný. Žalovaný na základe kontroly ÚOOU
prijal primerané nápravné opatrenia, aby sa v budúcnosti takéto situácie neopakovali a aby ochrana
osobných údajov zamestnancov a poistencov žalovaného bola zabezpečená v súlade so zákonnými
zásadami a pravidlami. Napriek tomu, že zo strany už bývalého zamestnanca žalovaného L.. F. došlo

k neoprávnenému spracovaniu osobných údajov žalobcu, tento priestupok nemal žiadne negatívne
následky, pri jeho konaní nebol preukázaný jeho zlý úmysel a ak by bol, žalovaný v tomto prípade
neniesol zodpovednosť za konanie L.. F..
- K porušeniu práv zamestnanca, mzdovej diskriminácii žalovaný konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo podkladmi ktoré by preukazovali nezákonný postup

žalovaného. Žalovaný odmietol, že by porušil akékoľvek práva žalobcu v tom, že by jeho osobné údaje
o zdraví, s ktorými sa pán L.. F. oboznámil, boli prezradené a následne zneužité v súvislosti s krátením
mzdy alebo akoukoľvek diskrimináciou. Ďalej podľa žalovaného žalobca v tejto súvislosti nesprávne
aplikuje §13 odsek 6 Zákonníka práce, keď situáciu kedy žalobcovi nebola priznaná individuálna
variabilná zložka mzdy v plnom rozsahu 100% hodnotenia, pomenúva ako porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania. K mzdovej diskriminácii žalovaný uviedol, že nie je zrejmé na akom základe mal
žalovaný diskriminovať žalobcu, v danom čase žalovaný priznával svojim zamestnancom, rovnako tak
žalobcovi, ktorý pracoval na pozícii manažéra nákupu, odmeny, individuálnu variabilnú zložku mzdy, na
polročnej báze, vo vyhodnotení stanovených cieľov. Ako je zjavné aj z návrhu individuálna variabilná
zložka mzdy je nenárokovateľná časť mzdy, ktorú vôbec nemusí zamestnávateľ uhrádzať a závisí od

individuálneho vyhodnotenia pracovných úspechov jednotlivého zamestnanca. Konštatovanie žalobcu,
že pri priznaní individuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu hodnotenia 75 % išlo o neoprávnene
krátenie odmien, je v príkrom rozpore s charakterom individuálnej variabilnej zložky mzdy. To, že žalobca
bol v rámci polročného hodnotenia ohodnotený na 75% a podľa toho bola aj určená výška individuálnej
variabilnej zložky mzdy, nie je porušením žiadneho zákonného postupu. Takýto postup nevykazuje

známky diskriminácie, ani známky nerovnakého zaobchádzania, naviac žalobca ani nekonkretizoval,
čo mala diskriminácia spočívať. Krátením individuálnej variabilnej zložky mzdy o 25 % nedošlo ani k
porušeniu článku 23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd, keďže žalobca mal zachovanú a
uhrádzanú primeranú a spravodlivú odmenu, mzdu, v súlade s pracovnou zmluvou, ani k porušeniu
§ 13 Zákonníka práce, keďže žalovaný nemal v čase hodnotenia vedomosť o tom, či žalobca má

alebo nemá nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný nikdy žiadnym spôsobom nepoužil ani nezneužil
informácie o zdravotnom stave žalobcu pri stanovovaní výšky individuálnej variabilnej zložky mzdy, ide
len o subjektívny ničím nepodložený pocit žalobcu. Zo strany žalobcu ide o prehnané, nesprávne a
ničím nepreukázané tvrdenie, pri ktorom absentuje akákoľvek príčinná, časová, ale aj logická súvislosť
a následnosť. Zo žaloby nie je zrejmé, či žalobca mal nepriaznivý zdravotný stav a či žalovaný mal o

tom vedomosť. Ak by žalovaný po incidente v roku 2016 chcel žalobcu kvôli jeho zdravotnému stavu
diskriminovať, je otázne prečo by to robil až o viac ako rok a pol neskôr a medzitým mu uhrádzajú
variabilné zložky mzdy takmer v plnej výške napríklad za 1 polrok 2017. Žalobca hovorí o bossingu a
opisuje jeho všeobecne stanovené znaky, ale žiadnym spôsobom nekonkretizuje, ako a kedy sa mal
žalovaný respektíve pán L.. F. správať tak, že to vykazovalo znaky bossingu. Z predloženej emailovej

komunikácie zo dňa 29.01.2018 až 31.01.2018 je zrejmé, že žalovaný odpovedal na email žalobcu a
napokon, po prediskutovaní celej záležitosti, bola žalobcovi priznaná a vyplatená individuálna variabilná
zložka mzdy vo výške 100% a takýto postup považuje žalovaný práve za opak bossingu. Žalovaný
konštatoval, že spájanie údajného úniku osobných údajov a mzdovej diskriminácie, pričom nepriznanienenárokovateľnej časti mzdy nemožno nazvať mzdovou diskrimináciou, nemá žiaden súvis. Žalobca vo
svojej žalobe nepreukázal, že by existovala príčinná súvislosť medzi tým, že si L.. F. prezrel jeho osobné
údaje a o takmer poldruha roka neskôr nepriznaním individuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu

hodnotenia 100 %. Žalovaný odmietol, že by si prostredníctvom svojho zamestnanca zisťoval údaje o
zdravotnomstavežalobcu,čomalžalovanýnáslednezneužiťažezostranyžalovanéhomalodochádzať
k šikane, ktorá mala za následok ukončenie pracovného pomeru. Žalovaný priznal, že k pochybeniu
zo strany jeho zamestnanca pána L.. F. došlo tým, že si dňa 19.08.2016 prezrel v module zúčtovanie
zdravotnej starostlivosti, ku ktorému mali dovtedy prístup všetci zamestnanci úseku nákupu zdravotnej

starostlivosti, zdravotné záznamy žalobcu a že takto nastavené prístupy v informačnom systéme
Mediform nespĺňali Zásady ochrany osobných údajov dostatočnej miere, ale išlo len o individuálne
zlyhanie jednotlivca. Žalovaný prijal nápravné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov
svojich klientov a zamestnancov, tieto udalosti žiadnym spôsobom nemôžu byť spájané s následkami
ako šikana, bossing, zastrašovanie, ponižovanie, či s krátením individuálnej variabilnej zložky mzdy.
Absentuje tu akákoľvek príčinná súvislosť či časová súslednosť. Žalobca neuviedol príklady správania

sa svojich kolegov, alebo vtedajšieho nadriadeného, ktoré by vykazovali známky šikany, psychického
teroru, zastrašovania, ponižovania, vytvárania nepriateľského prostredia. Ako dôkaz žalobca poskytol
listinu personálne obsadenie odboru nákupu zdravotnej starostlivosti, ktorú vypracoval sám žalobca,
kde si určil predpokladaný termín odchodu do dôchodku, išlo o nezáväzný interný plán a predpoklad
ešte z roku 2016. Odchod žalobcu 3 mesiace skôr, ako plánoval, nesvedčí priamo ani nepriamo o šikane

a psychickom terore, či o iných nepriaznivých podmienkach na pracovisku, ktoré žalobca nešpecifikoval.
-K výške nemajetkovej ujmy žalovaný okrem iného uviedol : žalobca sa domáha zaviazania žalovaného
k zaplateniu 40.000,- EUR ako náhrady nemajetkovej ujmy, najskôr na tom základe, že žalovaný sa mal
dopustiť neoprávneného získania informácií o zdravotnom stave žalobcu, čo podľa žalobcu konštatoval
aj ÚOOU, ktorý mal okrem iného uviesť, že došlo k neoprávnenému získaniu osobných údajov a ich

zneužitiu. Žalovaný konštatoval, že ÚOOU žiadnom zo svojich dokumentov nehodnotí, že by zo strany
žalovaného došlo k ich zneužitiu osobných údajov. Žalobca odôvodnil vznik nemajetkovej ujmy, ku
ktorej malo prísť diskrimináciou, poškodením dobrého mena a stratu dôvernosti v osobu žalovaného
ako subjektu, ktorý zabezpečuje verejné zdravotné poistenie. Žalovaný konštatoval, že jeho konaním
nedošlo voči osobe žalobcu v žiadnej diskriminácii, keďže pri krátení individuálnej variabilnej zložky

mzdy, ako nenárokovateľné časti mzdy, o 25%, nemožno ani použitím extenzívneho výkladu dospieť
k záveru o akejkoľvek mzdovej diskriminácii alebo diskriminácii na základe zdravotného stavu taktiež
nemohlo podľa žalovaného dôjsť ani k poškodeniu dobrého mena žalobcu, žalobca v žalobe neuvádzal
žiadenargument,ktorýbysvedčilprepoškodeniedobréhomena,žalovanýodmietal,žebyžalobcastratil
dôveru voči žalovanému ako zdravotnej poisťovni, keďže naďalej aj k dátumu vyhotovenia vyjadrenia

žalovaného, je/bol žalobca zdravotne poistený u žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalovaný sústavne
porušoval jeho práva, nie je však zrejmé akým spôsobom, ani v akom časovom intervale. L.. F. sa
jednorazovo dopustili zlyhania v podobe prezretia si zdravotného záznamu žalobcu. Žalobca podľa
žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal, že by toto konanie bolo sústavné, že by išlo o zlý úmysel
pána L.. F., že tieto boli naozaj prezradené a zverejnené respektíve že by konanie malo dlhodobé

negatívne následky, ktoré žalobca popisuje v žalobe, najmä v podobe diskriminácie alebo bossingu,
ktoré mali viesť k podanej výpovedi. Žalobca sa pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy opieral aj o
argument, že k úniku informácií nemuselo dôjsť len pri jeho osobe, ale protiprávne konanie mohlo byť
použité voči ktorémukoľvek subjektu žalovaný. Žalovaný mal za to, že ide len o domnienky a ničím
nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré aj keby boli pravdivé, pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy

nezohrávajú žiadnu rolu, vzhľadom na charakter a účel náhrady nemajetkovej ujmy ako osobnostnej,
individuálnej kompenzácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 spisová značka
4Cdo/232/2010, podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy peniazoch, materiálnej satisfakcie je
vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, k jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko.
Teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase, v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a podobne, vnímala aj každá iná fyzická osoba. Prihliadnutím na uvedené rozhodnutie možno
konštatovať, že nárok, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha, nemá opodstatnenie a nie je

dôvodný. Žalobca nepreukázal, že by konaním žalovaného došlo k takému zásahu do jeho práv, ktorého
dôsledky boli preňho značnou ujmou. Dôsledky toho, že žalovaný nemal dostatočne zabezpečené
prístupy v informačnom systéme Mediform, a že vďaka tomu bolo umožnené pánovi L.. F. prezrieť si
zdravotný záznam žalobcu, neboli také ako ich popisuje žalobca. Záznamy o zdravotnom stave žalobcuzneužité neboli a už vôbec neboli voči žalobcovi použité tak, aby ho diskriminovali a zasahovali do
jeho osobnostných práv. Žalobca nelogicky spájal tieto udalosti so znížením variabilnej zložky mzdy a
jeho následne podanou výpoveďou, pričom v celej žalobe absentuje preukázanie príčinnej súvislosti

medzi týmito udalosťami. Žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú
ak požadovanej výške nemajetkovej ujmy uviedol, že priznaná finančná náhrada by v konaniach o
ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná k iným finančným kompenzáciám. V opačnom prípade
by vznikol rozpor s poukazovaním na ľudský život ako najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú
ostatné hodnoty. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol že si je vedomý, že každé rozhodnutie je prísne

individuálne a zohľadňuje konkrétnu mieru zásahu do práv poškodených , poukázal na rozhodnutia
slovenských súdov rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 13Co/954/2014,
spisová značka 17Co/352/2017, krajského súdu Žilina spisová značka 9Co/485/2012, krajského súdu
v Trenčíne spisová značka 19Co/219/2017). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme a povesti, pričom pri určovaní
výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy. Európsky súd pre ľudské

práva vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku
náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti
a zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená
výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných
činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných

a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo
násilné činy. Podobne sa vyjadril aj najvyšší súd keď konštatoval, že priznávanie premrštených súm
by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy
na iných základných právach) rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka 4Cdo/171/2005 zo dňa
27.04.2000). V zmysle vyššie uvedeného je podľa žalovaného požadovaná suma náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 40.000 EUR prehraná a neprimeraná. Na záver žalovaný konštatoval, že nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní je neoprávnený, nedôvodný a nepreukázaný. Ďalej podľa žalovaného žalobca
nelogicky, nesprávne a neodôvodnene spája udalosti, medzi ktorými nie je žiadna príčina ani časová
súvislosť, pri ktorých nepreukázal, že by ich následkami boli zásahy do jeho osobnostných práv,
pri ktorých utrpel takú ujmu, pri ktorej je kompenzácia v peniazoch spravodlivá a jediným vhodným

zadosťučinením. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepreukázal
relevantnými podkladmi.

3. Žalobca vyjadrením zo dňa 10.11.2020 k vyjadreniu žalovaného ( l. č. 101) okrem iného uviedol, že
vyjadrenie žalovaného považuje za tendenčné, poukázal na to že už pri kontrole úradom pre ochranu

osobných údajov v roku 2018 žalovaný postupoval tak, aby čo najviac znemožnil zistenie nedostatkov
týkajúcich sa najmä ochrany osobných údajov klientov v informačnom systéme Mediform, ktorého
prevádzkovateľom je žalovaný. Pri ochrane osobnostných práv a následnom uplatňovaní je dôležité,
zdôvodniť a preukázať zásah, ktorý bol schopný poškodenému spôsobiť zásadnú ujmu na právach.
Žalobca poukázal na to, že závažná ujma a zásah do jeho osobnostných práv vznikli už v čase, keď

sa L.. F. dostal do systému Mediform a prehliadal si údaje o žalobcovom zdravotnom stave. Tento
zásah bol teda dostatočne kvalifikovaný na vyvolanie závažného stavu týkajúceho sa ujmy na právach
žalobcu, lekárska dokumentácia podlieha pod systém mlčanlivosti a bez súhlasu dotknutej osoby ju nie
je možné zdieľať. L.. F. dotknuté informácie získal, žalobcovi zasiahol do jeho osobnej sféry, porušujúc
lekárske tajomstvo. Následné konanie L.. F., ktoré spočívalo v tom, že mal dňa 21.09.2017 povedať

pred ostatnými členmi kolektívu, že žalobca podstúpil MR prostaty, bolo iba pridruženým faktorom ,
ktorý spôsobil, že zásah do práv žalobcu bol ešte intenzívnejšej miery. Na preukázanie kauzálneho
nexusu medzi konaním žalovaného vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv žalobcu, preto postačuje
skutočnosť, že došlo k získaniu osobných údajov zamestnancom žalovaného, a že zistenie informácie
o zdravotnom stave žalobcu malo za následok neoprávnenú diskrimináciu na základe jeho zdravotného

stavu. Žalobca poukázal na žalobu, neoprávnenú diskrimináciu pri odmeňovaní, čo vyústilo až vo
výpoveď žalobcu. Žalobca trval na tom, že výpoveď podal v dôsledku neustáleho nátlaku zo strany
jeho nadriadeného, predčasne pred plánovaným odchodom do dôchodku, pričom odchádzali kolegovia
z úseku nákupu zdravotnej starostlivosti až vo veku 65 rokov a ak by nedochádzalo k diskriminačnému
konaniu zo strany nadriadeného L.. F. a takisto prišlo k náprave zo strany nadriadených subjektov

u žalovaného, tak je pravdepodobné, že by žalobca pracoval v UNION zdravotnej poisťovni a.s.
tiež až do 65-ich narodenín. K mzdovej diskriminácii a k bossingu uviedol, že podľa Smernice pre
odmeňovanie zamestnancov obchodnej spoločnosti UNION zdravotnej poisťovne a.s., boli požiadavky
na odmeňovanie zamestnancov pre priznanie variabilnej zložky mzdy stanovené tzv. cieľmi „ŠMRNC“t. j. špecifický, merateľný, reálny, načasovaný a cieľavedomý. Na základe splnenia kritérií preto boli
jednotliví zamestnanci po splnení cieľov hodnotení. Preukázanie žalobcom tvrdených skutočností slúži
na preukázanie toho, že jeho nadriadený mu túto zložku neoprávnene krátil aj pri dosiahnutí cieľov na

100% (neslúži na to, či mu mala alebo nemala byť priznaná odmena). Žalovaný takéto neoprávnené
krátenie podľa žalobcu potvrdil tak, že napriek pomerne zníženej variabilnej zložke mzdy nadriadeným
mu bola táto krátená odmena následne po jeho výpovedi doplatená v rozsahu 100%, čo znamená, že
predošlé krátenie nebolo oprávnené a bolo založené bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek súvislosti
s výkonom práce žalobcu (súviselo s prístupom nadriadeného, ktorý takto konal na základe svojich

vlastných uvážení ovplyvnený informáciou o zdravotnom stave žalobcu). Žalobca poukázal na to, že
od nástupu L.. F. mal nižší plat, nižšie odmeny, nižšie zvyšovanie platov ako kolegovia s rovnakým
zaradením(manažér odboru nákupu zdravotnej starostlivosti) aj napriek jeho dlhšiemu pôsobeniu vo
funkcii. Činnosť nadriadeného vyplývala i z výsledkov pohovorov s podriadenými o výhradách k
nadriadeným (apríl 2017). Žalobca uviedol, že problém s platovou diskrimináciou, s porušením jeho práv
týkajúcich sa ochrany jeho osobných údajov sa snažil riešiť so žalovaným, ale neúspešne. S problémom

žalobca konfrontoval vtedajšiu riaditeľku ľudských zdrojov V. B. na osobnom stretnutí 14.03.2018, zaslal
sťažnosť L.. O. a L.. S., ktorí ale nereagovali. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca sa odvolal
na § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že je preukázané, že zo strany žalovaného došlo k
úniku osobných údajov a nárok na finančné zadosťučinenie je primeraný, v danom prípade nie je možné
zásah do osobných práv spôsobený únikom osobných údajov žalobcu možné odstrániť ospravedlnením

žalovaného. Úrad vo svojom Protokole konštatoval a žalovaný to nepopiera, že postupoval žalovaný v
rozpore s čl. 24 ods. 1, čl. 25 ods. 1, čl. 32 ods. 2 Nariadenia č. 679/2016 o ochrane osobných údajov,
čím jednoznačne došlo k zásahu do osobnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa žalobcu je výška žalovanej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na
značný zásah primeraná a to s ohľadom na únik osobných informácií žalobcu, ale aj následné konanie

zamestnanca žalovaného, ktorý za jeho konanie zodpovedal v rozhodnom čase.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.04.2021 (duplika žalovaného - l. č. 113) odmietol tvrdenia žalobcu
s tým, že žaloba je neopodstatnená a nedôvodná, poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe s tým, že
žalobca nepreukázal únik osobných údajov, mzdovú diskrimináciu, ani bossing zo strany žalovaného,

nepreukázal príčinnú časovú ani logickú súvislosť medzi týmito údajnými javmi, tvrdenia nezdôvodnil
a nepreukázal. Odmietol tvrdenie žalobcu, o jeho postupe pri kontrole v roku 2018, ide o nepodložené
tvrdenie žalobcu, ktorý pri kontrole nebol. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že zamestnanci mali
do kontroly Úradom pre ochranu osobných údajov k dispozícii údaje o zdravotnom stave klientov
a považuje ho za zavádzajúce. Za nelogické považoval konštatovanie, že lekárska dokumentácia

podlieha pod systém mlčanlivosti a nie je možné ju zdieľať, nakoľko žalovaný je zdravotná poisťovňa ,
ktorá vykonáva zdravotné poistenie v prospech svojich poistencov, pričom nevyhnutnou súčasťou
vykonávania verejného zdravotného poistenia je spracovávanie údajov o zdraví, ktoré získava od
príslušných poisťovateľov zdravotnej starostlivosti, táto činnosť tvorí väčšinovú časť agendy zdravotnej
poisťovne a je nevyhnutná pre plnenie úloh zdravotnej poisťovne. Žalovaný a jeho zamestnanci sú

povinní pri plnení zákonom mu zverenej činnosti (§ 6 zák. č. 581/2004 Z. z.) spracúvať aj osobné údaje
o zdraví svojich poistencov a mať k nim prístup rešpektujúc rámec pravidiel ochrany osobných údajov
osobitných predpisov. Kontrola Úradu je nepodstatná vo vzťahu ku skutočnostiam , ktoré žaloba uvádza
v žalobe alebo v replike ( uviedol, že L.. F. nemohol získať údaje o zdravotnom stave žalobcu od nikoho
iného, než z informačného systému žalovaného, žalobca tvrdí, že L.. F. sa dňa 19.08.2016 neoprávnene

oboznámil s už poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, čo uznal aj žalovaný, avšak podľa vyjadrenia
žalobcu dňa 21.09.2017 L.. F. povedal, že žalobca ešte len podstúpi (v budúcnosti) MR vyšetrenia
prostaty, pričom stále nie je zrejmé za akých okolností to povedal pred ostatnými kolegami, odkiaľ mal
túto informáciu, ani kontext celého tohto jeho konania. Žalobca neuviedol podľa žalovaného ani jeden
konkrétny príklad diskriminácie ani bossingu zo strany žalovaného resp. L.. F., ani nepreukázal, že

by takéto konanie vyvolalo zistenie o zdravotnom stave žalobcu. Jedinou situáciou, na ktorú žalobca
opakovanie poukazuje a na základe ktorej vyhodnotil konanie žalovaného ako platovo diskriminačné
alebobossing,jepriznanieindividuálnejvariabilnejzložkymzdy„iba“vrozsahuhodnotenia75%,doteraz
z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, aký súvis mali zistenia o zdravotnom stave žalobcu a priznanie
individuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu 75%. Pokiaľ žalobca skutočnosť, že v roku 2018 mu

nebola priznaná variabilná zložka mzdy v rozsahu 100% hodnotenia, ale „iba“ v rozsahu 75%, vykladá
ako diskrimináciu, ide o prehnané, nesprávne a ničím nepreukázané tvrdenie, pri ktorom absentuje
akákoľvek príčinná, časová, aj logická súvislosť a následnosť (variabilná zložka mzdy nie je právne
nárokovateľná a teda nemohlo dôjsť k neoprávnenému kráteniu v rozpore so zákonom. K tvrdeniužalobcu, že bol k výpovedi dotlačený, že ak by prišlo k náprave nadriadených subjektov u žalovaného,
tak je pravdepodobné, že by žalobca u žalovaného pracoval dlhšie, žalovaný konštatoval, že výpoveď
je jednostranný právny úkon, ktorý sa žalobca rozhodol urobiť sám a slobodne, výpoveď datovanú dňa

29.01.2018 doručil žalobca žalovanému o 8 hod. z predložených podkladov - emailov „vedeniu január
2018“ vyplýva, že žalobca nadriadené subjekty žalovaného L.. I. O. členku predstavenstva, O.. O. S.
O., predsedu predstavenstva a O.. V. B. riaditeľku úseku ľudských zdrojov kontaktoval tiež 29.01.2018,
teda v rovnaký deň ako podal výpoveď a teda nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že by výpoveď
nepodal ak by prišlo k náprave nadriadených subjektov, keďže nápravy sa domáhal až po tom, čo podal

výpoveď ( stále len vo vzťahu k nepriznaniu individuálnej variabilnej zložky mzdy v rozsahu 100%).
Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani tvrdeniami ani
dôkazmi, že by zo strany žalovaného dochádzalo k takým zásahom do jeho osobnostných práv, ktoré
by mu spôsobili značnú ujmu, ktorá má byť finančne kompenzovaná a žalovaný navrhol súdu žalobu
zamietnuť.
5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne: L. F., oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou
zo dňa 31.10.2006 (l. č. 23 - 25) s dohodnutým dátumom nástupu 01.11.2006, na prácu: koordinátor
v odbore nákupu zdravotnej starostlivosti.
6. Z dokladu (l . č. 19) „Plán personálneho obsadenia odboru nákupu ambulantnej zdravotnej

starostlivosti a lekárskej starostlivosti, dlhodobá stabilizácia zamestnancov a práca na rozvoji
zamestnancov odboru“ predloženého dňa 22.11.2016 L. P. (žalobcom) vyplýva odchod do dôchodku
zamestnancov a teda skutočnosť, že : „L.. L. P. narodený dňa XX.XX.XXXX, predpokladaný odchod do
dôchodku XX.XX.XXXX“.
7. Z obsahu e-mailov a správ vyplýva :

- správy (odoslanej z iPhonu) dňa 21.09.2017 (l. č. 210) vyplýva, že L. F. požiadala V. C. na adrese :
[email protected] o dojednanie termínu na MR v N. (G.) pre L.. P.,
- e-mailu zo dňa 26.01.2018, 4:55 od L.. Z. F. (l. č. 14) vyplýva, že ide o automaticky generovaný e-mail v
prílohe ktorého sa nachádza vyplnený formulár individuálnej variabilnej zložky mzdy (VZM), ktorý vyplnil
priamy nadriadený a v prípade otázok je možné obrátiť sa na priameho nadriadeného,

- e-mailu zo dňa 29.01.2018 , 8:18 žalobcu (l. č. 14) vyplýva, že nesúhlasil s hodnotením jeho
nadriadeného , namietal, že neobsahuje odôvodnenie pri krátení percent, vyslovil, že ide o flagrantne
porušenie interných predpisov UNION ZP a očakával, že zodpovední zaujmú v predmetnej veci postoj,
- e-mailu zo dňa 31.01.2018, 15:48 ( l. č. 13) okrem iného vyplýva, že žalobca očakával od I. O.
( členky predstavenstva), O.. O. S. O. (predsedu predstavenstva) a O.. V. B. (riaditeľky úseku ľudských

zdrojov), zaujatie stanoviska k porušeniu interných predpisov UNION zdravotnej poisťovne a.s. jeho
nadriadeným a stanovisko, či hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí, namietal hodnotenie na 75%
bez sformulovaného zdôvodnenia jeho nadriadeným, trval na tom, že dosiahnuté výsledky na úseku
nákupu v roku 2017 neboli dosiahnuté vďaka vedeniu úseku L.. F., ale napriek jeho vedeniu. Uvedené
vyústilo v to, že žalobca po 11-ich rokoch v UNION podal výpoveď k 31.03.2018 a vzhľadom na to ho

nezaujíma, čo si myslí jeho nadriadený, ale aké stanovisko vo veci zaujímajú nadriadení L.. F. a žalobcu.
- e-mailu zo dňa 31.01.2018, 3:18, vyplýva, že I. O. odpovedala, potvrdila že zaevidovala dva e-maily
žalobcu a navrhla ich riešiť po ukončení PN L.. Z. F. ( po jeho návrate z PN).
- e-mailu (l. č. 105) adresovaného : I. O., V. B. a O. Z., žalobcom, okrem iného vyplýva obsah ich
komunikácie, a to že : dňa 05.03.2018 prehodnotením jeho „variabilky“ za 2. polrok 2017 L.. F. a vyšlo,

že mu bude doplatený rozdiel, keďže plnenie úloh vyhodnotila na 100%, žalobca mal za to, že týmto
uznalapochybenienadriadenéhoL..F.,žalobcapoukázalnato,žetotopochybenieL..F. vyústilodojeho
výpovede , odchodu do dôchodku a vytkol, že nezaujali k jeho e-mailom a podnetom žiadne stanovisko,
okrem oznámenia doplatenia vyššie uvedeného rozdielu.
8. Z listinného dôkazu „Individuálna variabilná zložka mzdy „ (l. č. 15) zamestnanca: P. L., manažér

odboru nákupu ambulantnej starostlivosti, je uvedené v položke Ciele - 1.polrok 2017, Percentuálne
plnenie cieľov: 98,75%, v položke : Ciele - 2.polrok 2017, Percentuálne plnenie cieľov : 75%, Ciele -
1.polrok 2018 ( bez údajov).
9. Z dôkazu „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou „ zo dňa 29.01.2018 (l. č. 12) vyplýva, že L..
L. P. dal výpoveď z pracovného pomeru zamestnanca Union zdravotnej poisťovne a.s. trvajúceho od

01.11.2006, podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce je v tomto prípade výpovedná doba dvojmesačná,
uplynutím ktorej pracovný pomer skončí 31.03.2018. Z dôvodu, že ide o prvé skončenie pracovného
pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok po odpracovaní viac ako 11 rokov v Union
zdravotnej poisťovni a.s. požiadal o priznanie odchodného podľa Smernice Union zdravotnej poisťovnea.s. č. 247 účinnej od 01.07.2017, zároveň požiadal o vyplatenie ročnej odmeny za rok 2017 (Union
zdravotnej poisťovni a.s. došlo dňa 29.01.2018).
10. Z listu „Výpoveď zamestnanca - odpoveď“ zo dňa 28.03.2018 (l. č. 17) okrem iného vyplýva, že

UNION zdravotná poisťovňa a.s. potvrdila L.. L. P. (žalobcovi) príjem listu zo dňa 29.01.2018, ktorým
oznámil skončenie pracovného pomeru výpoveďou s tým, že pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 31.10.2006 sa končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.03.2018. V
súlade s § 76a Zákonníka práce mu bude vyplatené odchodné v sume trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy po

skončení pracovného pomeru. Vedenie spoločnosti mu schválilo odmenu vo výške 2.341,- eur s tým,
že všetky mzdové nároky pri skončení pracovného pomeru mu budú vyplatené v najbližšom výplatnom
termíne.
11. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vypracoval :
- dňa 27.03.2019 (l. č. 26 - 44) Protokol o kontrole spracúvania osobných údajov vykonanej podľa
príslušnýchustanovenízák.č.18/2018Z.z.oochraneosobnýchúdajovaozmeneadoplneníniektorých

zákonov, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že bola kontrolovaná osoba : UNION zdravotná
poisťovňa a.s. (začiatok kontroly 11.10.2018) a predmet kontroly : súlad spracúvania osobných údajov
v informačných systémoch so zásadami spracúvania osobných údajov, boli uvedené preukázané
kontrolné zistenia s ich odôvodnením (protokol bol kontrolovanej osobe doručený 29.03.2019 a táto
využila svoje právo podať písomné námietky proti kontrolným zisteniam uvedeným v protokole o

kontrole .
- Dodatok k protokolu o kontrole č. 00010/2019-Ui-8, podľa § 97 ods. 5 zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva
dátum doručenia námietok : 16.04.2019, dátum a miesto vypracovania dodatku : 02.05.2019 Bratislava
(l. č. 7 - 11). Kontrolný orgán vzal na vedomie informáciu o aktuálne vykonávaných krokoch smerujúcich

k odstráneniu zistených nedostatkov zo strany kontrolovanej osoby (kontrolný orgán vyhodnotil námietky
kontrolovanej osoby ako neopodstatnené a v dodatku ju o tom informoval - doručený dňa 07.05.2019
kontrolovanej osobe).
- Zápisnicu o prerokovaní protokolu o kontrole č. 00010/2019-Ui-14, prerokovanú dňa 30.05.2019
(l. č. 46 - 47) z obsahu ktorej vyplýva, že kontrolovaná osoba sa vyjadrila , že plánuje na základe

rozhodnutia výboru pre riadenie údajov odobrať prístupové práva k informáciám o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zavedením robotizácie
do tohto procesu a kontrolovaná osoba sa vyjadrila, že do 30.06.2019 zreviduje smernice o ochrane
osobných údajov a poučenia osôb poverených spracúvaním osobných údajov.
12. Listom zo dňa 20.06.2019 „Pokus o mimosúdnu dohodu“ (l. č. 21 - 22) sa obrátil žalobca na

žalovaného a uplatnil si nárok na zaplatenie náhrady ujmy vo výške 20.000,- eur (stanovisko žiadal do
04.07.2019).
13. Listom „Pokus o mimosúdnu dohodu - odpoveď“ zo dňa 28.06.2018 (l. č. 18) UNION zdravotná
poisťovňa a.s. (žalovaný) oznámil žalobcovi, že dňa 24.06.2019 bol UNION zdravotnej poisťovni a.s.
doručený list „Pokus o mimosúdnu dohodu“, ktorým si žalobca voči zdravotnej poisťovni uplatnil nárok

na zaplatenie náhrady ujmy / majetkovej a nemajetkovej/ vo výške 20.000,- eur. Žalovaný žalobcovi
oznámil, že pri dôkladnom posúdení listu dospel k záveru, že jeho nárok nepovažuje za dôvodný a
opodstatnený a oznámil mu, že ním uplatnený nárok na zaplatenie náhrady ujmy neuhradí.
14. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. 00198/2019 - Os - 10 zo dňa
02.08.2019 rozhodol, že prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov a príčin ich vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil
a uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade
dôvodné a účelné. Žalovaný ako prevádzkovateľ porušil ustanovenia § 65 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. a
§ 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 122/2013 Z. z. tým, že nastavením časti užívateľských prístupov a oprávnení
do informačného systému Mediform určil podmienky spracúvania osobných údajov tak, že umožnil dňa

19.08.2016 prístup neoprávnenej osoby Ing. F. k údajom navrhovateľa o jeho zdraví (čl. 5 ods. 1 písm. f/
Nariadenia) tým, že rozsahom nastavených oprávnení pre zamestnancov zaradených na úseku nákupu
zdravotnej starostlivosti v rozsahu umožňujúcom oboznámenie sa s individuálnymi údajmi o poskytnutej
zdravotnej starostlivosti konkrétnym poistencom nezabezpečil primeranú bezpečnosť osobných údajov,
vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním, čím porušil zásadu dôvernosti a

čl. 24ods. 1 Nariadenia, neprijatím vhodných technických a organizačných opatrení s ohľadom na riziká
pre práva a slobody dotknutých osôb v súvislosti so spracúvaním údajov o zdraví špecifickej skupiny
zamestnancov prevádzkovateľa, ktorí sú verejne zdravotne poistení u prevádzkovateľa.15. Z výpovede žalobcu L.. L. P. ( Zápisnica o pojednávaní konanom dňa 26.10.2022 - l. č. 168) okrem
iného vyplýva, že nastúpil do práce dňa 01.11.2006, žalovaný mal v tom čase cca 30-50 zamestnancov.
Žalobca bol 9 rokov na pozícii manažér, odbor nákupu ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v tejto

pozícii aj ukončil pracovný pomer výpoveďou z jeho strany. Po celý čas bol hodnotený veľmi dobre, preto
postupoval, mal tú prácu rád a nemal ambíciu robiť niečo iné. Dňa 25.01.2018 bolo jeho nadriadeným,
L.. F., vykonané hodnotenie jeho práce za druhý polrok 2017, pričom na toto hodnotenie si vyčlenil pol
hodiny a celé hodnotenie netrvalo ani 15 min., obvykle to malo trvať 1 hodinu. L.. F. mu behom tejto
doby oznámil, že ho hodnotí na 75%, bez bližšieho zdôvodnenia. Na otázku žalobcu „prečo?“, žalobcovi

nedal žiadnu odpoveď. Každý zamestnanec mal svoje úlohy a za tieto úlohy bol hodnotený. On nemal
stanovené žiadne úlohy, preto nebol za ne hodnotený a pri každej takejto kolónke je uvedené X. Počas
neprítomnosti L.. F. ho zastupoval žalobca. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že žalobca informoval
predstavenstvo o tom, že dáva výpoveď až v deň dania výpovede, čo nie je pravda, ako to vplýva z
emailu zo dňa 26.01.2018, kde informoval žalovaného, že nesúhlasí s hodnotením svojej osoby, a že
žiada predstavenstvo, aby to riešilo. Odpoveď žalobca nedostal, resp. mu bolo povedané, že keď sa vráti

L.. F., on to vyrieši. Žalobca sa obracal na členku predstavenstva, L.. I. O., s touto bol v kontakte, bežne
mu telefonovávala, žalobca chcel preukázať, že sa neobracala vždy na L.. F., ale častokrát na žalobcu.
Žalobca mal za preukázané v spise, že Ing. F., ako nadriadený žalobcu, si v informačnom systéme
žalovaného prezeral jeho zdravotné vyšetrenia a to dňa 27.06.2016 a 28.06.2016, ide o výkony v
nemocnici F.. Tie lekárske správy si prezeral dňa 19.08.2016, a potom sa opakovala situácia 21.09.2017,

keď pred členmi kolektívu, bolo tam cca 20 ľudí povedal, že „on ide na magnetickú rezonanciu prostaty“.
Za tých 11 rokov, čo tam žalobca pracoval, nebol PN, iba štvrťročne chodil na pravidelné kontroly z
dôvodu diagnózy ochorenia prostaty, či choroba nepokračuje. A pred všetkými tými 20-timi ľuďmi sa
ho opýtal L.. F., či musí chodiť na štvrťročné kontroly. Úrad na ochranu osobných údajov konštatoval
porušenie a nariadil žalovanému, aby znemožnil prístup zamestnancom úseku k údajom jednotlivcov, a

aby dostávali údaje agregované, anonymizované. Výpoveď z pracovného pomeru žalobca uviedol, že
dal preto, lebo bol unavený z toho množstva útokov, pociťoval určitý diskonfort, či už psychický alebo
platový. Žalobca poukázal na vyšetrenie kardiológa, ktorý 20.07.2018 konštatoval, že na dôchodku sa
mu výrazne zlepšili kardiologické problémy, bol vyňatý z jeho zdravotnej starostlivosti. Žalobca uviedol,
že po tom, ako dal výpoveď mu žalovaný doplatil odmeny do výšky 100% za to hodnotenie, kedy

bol predtým hodnotený L.. F. iba na 75%, čo podľa žalobcu dokazuje, že krátenie bolo neoprávnené.
Pracovná šikana podľa žalobcu spočívala v tom, že okrem toho, že mu krátili odmeny, nemal zvyšovaný
plat, sústavne počúval komentovanie jeho zdravotných nálezov, zdravotného stavu. Pod týmto tlakom
stratil trpezlivosť, a keby nedal výpoveď, tak u žalovaného pracuje podstatne dlhšie. Poukázal na to,
že ľudia, ktorí mali plánovaný odchod do dôchodku skôr, odišli až neskôr, napr. L.. S., p. A., tieto boli

z jeho odboru. V r. 2022 nastal nedostatok pracovných síl u žalovaného a tak povolal z dôchodku
ďalšie dve pracovné sily, aj na jeho odbore. On neplánoval dať výpoveď, lebo začiatkom januára 2018
mal schválenú dovolenku na máj 2018. Žalovaný vyžadoval od svojich zamestnancov, aby boli u neho
poistení, a preto mohol dochádzať aj v iných prípadoch k úniku citlivých informácií o ich zdravotnom
stave. V máji 2017 bolo na ich úseku zorganizované personálnym útvarom, O. B., vzájomné hodnotenie

pracovníkmi ich úseku, za účelom spätnej väzby vedúcemu zamestnancovi. L.. F. z toho nevyšiel dobre,
ale predstavenstvo s tým nič nerobilo. Žalobca uviedol, že žalovaný mal ku všetkým údajom poistencov
žalovaného ( cca 300 tisíc ľudí ) prístup. Poukázal na to, že počas celej doby pracovnej bol žalobca
hodnotený od 95% - 100 %. V osobnom a rodinnom živote žalobcu to, keď L.. F. povedal pred celým
kolektívom jeho diagnózu, to spôsobovalo žalobcovi diskonfort, horšie spával, trápilo ho to, mal osobný

dojem, aj jeho kolegyňa, W. A., že namiesto toho, aby bol L.. F. rád, že úsek na 100 % funguje, viac-
menej to riadili oni dvaja, tak L.. F. neustále hľadal možnosť znepríjemňovať žalobcovi život. Vo vzťahu
k udalosti zo dňa 19.08.2016, sa L.. F. dozvedel, aké výkony a akú diagnózu má žalobca. Žalobca
sa dozvedel o tom, že L.. F. si prezeral jeho zdravotnú dokumentáciu tak, že L.. F. na celú sálu na
neho zakričal, že si prezerá jeho údaje. Ako to dokumentuje nález Úradu pre ochranu osobných údajov

a dokumentuje aj to, že on vedel presnú hodinu, kedy si to prezeral, a konštatoval to aj žalovaný.
L.. F. dostal najprv pokarhanie a potom bol k 31.12.2019 prepustený. K udalosti 21.09.2017, odkiaľ
mal informáciu L.. F., že plánuje podstúpiť MR prostaty, vysvetlil, že L.. F. bol v ten deň doobeda na
konferencii Slovenské zdravotníctvo 2017, kde sa stretol s členom predstavenstva Pro diagnostik Group,
V. C. a ten mu povedal, že on osobne vybavil vyšetrenie MR pre neho, lebo vtedy sa na to čakalo

cca 3 mesiace. Po tom, čo sa to L.. F. dozvedel od C., zase to pred všetkými uvádzal, že žalobca
pôjde na takéto vyšetrenie. Žalobca sa rozprával osobne so šéfkou personálneho oddelenia, V. B., v
marci 2018. Žalobca potvrdil, že mu boli vyplatené všetky mzdy počas prac. pomeru v súlade s prac.
Zmluvou (predložil súdu tabuľku, - tarifný plat čo určoval L.. F., tarifnú tabuľku vypracovanú personálnymoddelením). Podľa žalobcu mal nižší plat cca o 200,- eur mesačne (W. pracovala na tej istej pozícii ako
žalobca, ale podstatne kratší čas). Nebolo tajomstvom, že žalovaný pristupoval k dôchodcom tak, že
„ty už máš dôchodok“, a preto bol plat nižší. Žalobca bol dôchodca od 19.10.2017. Žalovaný žalobcovi

nezvyšoval plat predtým, ako dal výpoveď, posledných 4-5 rokov, plat sa mu zvyšoval, ale o 20,- eur -
30,- eur, čo bolo symbolické. Nemali presne stanovené úlohy na kalendárny polrok. Úlohy sa stanovujú
vždy pred obdobím, ktoré sa má hodnotiť. Ak bolo ročné hodnotenie, tak boli úlohy dané rok predtým
(hodnotenie je v spise). Žalobca za to, že nemali stanovené úlohy na ten predošlý kalendárny polrok,
nekonfrontoval svojho nadriadeného, ohľadom týchto úloh, že ich nemá stanovené, nebola to jeho

povinnosť. V tom čase bolo ešte potrebné podpísanie priepustky nadriadeným, priepustka sa odovzdala
nadriadenému a on videl z druhej strany pečiatku lekára, teda kde bol a kto bol ošetrený a tak sa L..
F. dozvedel, že žalobca chodí na pravidelné štvrťročné prehliadky. Na otázky žalobca vypovedal : „Na
poslednom pojednávaní ste tvrdili, že L.. F. vyhľadáva možnosti, ako Vám znepríjemniť život. Opíšte
to prosím.“ Žalobca odpovedal, že on (žalobca) nebol PN za celých 11 rokov, jedine chodil každý
štvrťrok k urológovi a L.. F. mu vytýkal, či to musí chodiť každý štvťrok a pričom chodil na priepustku a

jeho neprítomnosť v práci trvala 2 - 3 hodiny a L.. F. mal viacero „komentov“, vždy keď žalobca niečo
urobil. Tieto vyšetrenia u lekára žalobcovi vytýkal - povedal mu to raz, poukázal na to, že Úrad pre
kontrolu osobných údajov konštatoval, že pán L.. F. si neoprávnene pozeral údaje o jeho (žalobcových)
vyšetreniach a k udalosti zo dňa 19.08.2016, keď si mal pán L.. F. pozerať záznam v systéme, žalobca
uviedol, že povedal na celú miestnosť, kde sedeli, že práve si prezerá osobné údaje žalobcu, kde

bola tá diagnóza a následne žalobcu privolal k počítaču, kde on na jeho monitore videl , že má tam
dve vyšetrenia žalobcu. Diagnózu nahlas nepovedal (žalobca mal diagnózu rakovina prostaty, ale či to
povedal nadriadeným, to žalobca nemohol vylúčiť). Žalobcu uviedol, že keď ho privolal k počítaču aby
mu to ukázal, nekomentoval to, ale tváril sa víťazoslávne, že vidí, čo mu je (žalobcovi). Prístup k týmto
údajom nemal mať ani jeden pracovník ich úseku, zamestnávateľ trval na tom, aby všetci zamestnanci

boli poistencami Union poisťovne a.s. Žalobca na vysvetlenie uviedol, že vzhľadom na to, že nie 100%
zamestnancov bolo poistených v UNION zdravotnej poisťovni a.s., usporiadal zamestnávateľ stretnutia
v rámci raňajok, kde presviedčal zamestnancov, aby sa stali poistencami, prítomný bol aj revízny
lekár, osobne žalobca bol minimálne na štyroch takýchto stretnutiach. Žalobca nemal vedomosť, že by
zamestnávateľ UNION sankcionoval zamestnancov, ktorí neboli takto poistení a v tej súvislosti žalobca

uviedol,žeboloriziko,žesizamestnávateľbudeprezeraťúdajezamestnancov,jehopoistencov.Žalobca
potvrdil, že je ste stále poistencom v UNION zdravotnej poisťovni a.s. K otázke či žalobca kontaktoval
niekoho z vedenia spoločnosti žalovaného alebo z personálneho oddelenia, za účelom oznámenia toho,
že mali byť zneužité jeho osobné údaje do marca 2018, žalobca uviedol, že sa rozprával o tom s pani
L.. C., šéfkou personálneho oddelenia, posledná „kvapka“ bola to, že mu pán L.. F. znížil odmenu na

75%, aj keď splnili všetky úlohy. S pani L.. C. sa rozprával niekedy začiatkom roku 2018 a písal e-maily
hlavne z dôvodu, že mu pán L.. F. krátil odmenu. Žalobca namietal, že nebol neinformovaný o rokovaní
so zdravotnou poisťovňou z O. N., mal nižší náraz platu ako mala kolegyňa a L.. F., ako šéf úseku, mal
menšie skúsenosti. Povedal, že úlohy boli plnené vďaka manažérke nákupu nemocničnej starostlivosti
a jeho (žalobcu) ako manažéra odborného nákupu zdravotnej starostlivosti. L.. F. nastúpil 01.02.2016 a

svedkyni O.. L. F. žalobca priamo šéfoval do roku 2014. Rokovania so zdravotnou poisťovňou z O. N.
boli v októbri / novembri 2017, nadriadená riaditeľka sekcie nákupu si osobne nechala žalobcu zavolať,
aby šiel na to rokovanie. Žalobca sa nepýtal L.. F., prečo ho nezavolal, podľa žalobcu to vyplývalo z jeho
správania sa k nemu. Žalobca uviedol, že sa znížila jeho dôstojnosť pod vplyvom týchto udalosti, uviedol,
že bol v strese, horšie spával. Po skončení pracovného pomeru sa mu (žalobcovi) výrazne zlepšil

zdravotný stav podľa kardiológa a odovzdal žalobcu do starostlivosti len všeobecného lekára. Žalobca
na záver poukázal na to, že žalovaný nepopieral, že nikdy nedošlo k úniku informácii o zdravotnom
stave žalobcu , resp. že pán L.. F. si pozeral údaje žalobcu, keď Úrad prešetroval jeho podanie, v
tom čase žalovaný ( Union zdravotná poisťovňa a.s.) popieral, že si L.. F. prezeral zdravotné údaje
žalobcu, až na základe dokazovania, ktoré vykonal Úrad na ochranu osobných údajov bolo dokázané,

že tak to bolo, a žalovaný pred súdom už túto skutočnosť nepopieral. Čo sa týka O.. F., podľa žalobcu
došlo k nezrovnalosti vo výpovedi v tom zmysle, že na otázku, či sa hovorilo o zdravotnom stave
žalobcu v kolektíve, odpovedala, že nie, ale na druhej strane si nepamätala, že žalobcovi vybavovala MR
vyšetrenie, žalobca bol v tom čase jej jediný nadriadený, ktorému vybavovala MR vyšetrenie. Žalobca
poukázal na rozdiel v základných brutto platoch medzi ním a kolegyňou, ktorá bola na obdobnej pozícii

za uvedené obdobie. Žalovaný tvrdil, že prípadný rozdiel vo výkonnosti je zobrazený v základných
platoch, a variabilná zložka berie do úvahy prípadný rozdiel vo výkonnosti. Poukázal na dôkazy, kde
podľa organizačného poriadku mali obdobné náplne práce, kde podľa žalobcu jeho odbor mal širší
rozsah zazmluvňovaných, ako uvádzal žalovaný a zdôvodnenie, že oni narábali s väčším objemompeňazí, podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Zdôvodnenie žalovaného, že kolegyňa riadila viacej
pracovníkov, hovorí o tom, že pri menšom počte pracovníkov a väčšom počte zmlúv zhruba o viac
ako 10.000, že odbor žalobcu mal na jedného pracovníka viac práce, mal dlhodobo neobsadené jedno

pracovné miesto a toto miesto bolo presunuté neskôr na odbor kolegyne.
16. Z výpovede svedkyne O.. L. F. ( l. č. 211 ) okrem iného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému Union
zdravotná poisťovňa a. s. je zamestnancom v trvalom pracovnom pomere, pôsobí tam od roku 2010.
Predtým bola v Union zdravotnej poisťovni od roku 1999. Vo vzťahu k žalobcovi potvrdila, že žalobca
bol jej bývalý priamy nadriadený a to v rokoch 2010 až 2014. Potvrdila, že pred týmto pojednávaním

(konané dňa 20.06.2024 - l. č. 211) mala pohovor so svojím zamestnávateľom, pretože ju zamestnávateľ
informoval o tom, že bude predvolaná ako svedkyňa a predniesla svoj záujem bol dozvedieť sa o tom
viac, potvrdila, že sa rozprávali o obsahu tohto konania, o tom čo sa jej ako svedkyne budú pýtať.
Odmietla, že by dostala nejaké inštrukcie, ako by mala vypovedať. Na otázku, či má vedomosť o
skutočnosti, že pán L.. F. alebo akákoľvek iná osoba z pracovného kolektívu rozšírila informáciu, ktorá
bola sa mala týkať zdravotného stavu žalobcu, uviedla, že sa jej ťažko odpovedá, lebo je to veľmi dávno

a na túto priamu otázku bližšie okolnosti nevedela uviesť. Svedkyňa potvrdila, že , že v pracovnom
kolektíve sa konkrétny zdravotný stav L. P. nepreberal. Mala vedomosť o tom, že Úrad na ochranu
osobných údajov vykonal šetrenie ohľadom úniku informácií o zdravotnom stave L. P. a potvrdila, že
v tejto súvislosti boli zo strany Zdravotnej poisťovne urobené kroky, týkali sa obmedzenia prístupu k
osobným údajom. V tomto konaní nebola vypočutá, nemala ste účasť na tom. Na to, či sa v kolektíve

rozšírila informácia o vyšetrení žalobcu, si svedkyňa nespomínala. K otázke, či vybavovala žalobcovi
termín na MR vyšetrenia, uviedla, že je to možné, tých termínov, ktoré vybavuje a v tom čase vybavovala
na MR je/bolo veľké množstvo. K e-mailovej pošte medzi svedkyňou a pánom V. C. zo dňa 21.09.2017,
svedkyňa uviedla po nahliadnutí do e-mailu, že na to, že potom pánovi C. mala napísať výtku, že pán L..
F. sa dozvedel o vyšetrení, na to nespomína. Na otázku, či boli zamedzené svedkyni prístupové práva do

systému tak, aby nebolo možné pozerať na informácie ohľadom zamestnancov, nielen zamestnancov,
ale aj poistencov Union zdravotnej poisťovne, uviedla, že boli realizované nejaké kroky smerom k
zamedzeniu k nahliadnutiu do týchto údajov. Vo vzťahu svedkyne k L.. F., potvrdila, že to bol „ šéf
nákupu zdravotnej starostlivosti“, ktorého podriadený bol pán L.. P. a svedkyňa bola priama podriadená
L.. L. P. (žalobcovi). Svedkyňa vnímala L.. F. po ľudskej stránke „fajn“ s tým, že jeho skúsenosti so

zdravotnou poisťovňou boli iba z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred nástupom do Union
zdravotnej poisťovne a.s., čiže skúsenosti iba naberal po svojom nástupe, odborne sa učil. L.. P. bol jeho
priamo podriadený, tak v priebehu času bolo zrejmé, že medzi nimi bola napätá situácia. Či sa sťažoval
žalobca na L.. F., svedkyňa si nevedela vybaviť. V správaní L.. F. k žalobcovi, svedkyňa nezaznamenala
posmešné, hanlivé, nedôstojné správanie, vyslovila, že si myslí, že sa správal ako k ostatným, a ak mali

medzi sebou nejaké spory, nedorozumenia, tak si ich riešili osobitne. Nepočula, že by L.. F. rozprával o
zdravotnom stave žalobcu. Na otázku, či svedkyňa vedela, že žalobca postúpil v roku 2017 MR prostaty
uviedla,žeakideoMRvyšetrení,jemožné,žeonaL..P.termínvyšetreniavybavovala,akoveľaklientom
a poistencom, ale svedkyňa uviedla, že nevie o tom, že to bolo MR prostaty. Svedkyňa taktiež uviedla,
že nepočula hovoriť L.. F. o tomto vyšetrení.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, na účely tohto
zákona sa rozumie
e/ oprávnenou osobou každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho
pracovnoprávnehovzťahu,štátnozamestnaneckéhopomeru,služobnéhopomeru,členskéhovzťahu,na

základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania, alebo v rámci výkonu verejnej funkcie, a ktorá spracúva
osobné údaje v rozsahu a spôsobom určeným v poučení podľa § 21.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, na účely tohto

zákona sa rozumie
b/prevádzkovateľomkaždý,ktosámalebospoločnesinýmivymedzíúčelspracúvaniaosobnýchúdajov,
určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj
podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt
Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom

je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom,
priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky.19. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, spracúvať osobné údaje,
ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor,

členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje
týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje.

20. Podľa § 14 písm. f/ zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, Zákaz

spracúvania osobných údajov podľa § 13 ods. 1 neplatí, ak

f/ ide o spracúvanie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti a na účely vykonávania verejného
zdravotného poistenia, ak tieto údaje spracúva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zdravotná
poisťovňa, osoba vykonávajúca služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo osoba
vykonávajúca dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v jej mene odborne spôsobilá oprávnená osoba,

ktorá je viazaná povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach tvoriacich profesijné tajomstvo a povinnosťou
dodržiavať zásady profesijnej etiky.
21. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, fyzická osoba sa stáva
oprávnenou osobou dňom jej poučenia.

22. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, prevádzkovateľ je povinný
poučiť osobu podľa odseku 1 o jej právach a povinnostiach pri spracúvaní osobných údajov; poučenie
obsahuje najmä vymedzenie rozsahu jej oprávnení, povolených činností a podmienok spracúvania

osobných údajov. Prevádzkovateľ vykoná poučenie pred uskutočnením prvej operácie s osobnými
údajmi oprávnenou osobou.

23. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, prevádzkovateľ je povinný

o poučení oprávnenej osoby vyhotoviť záznam, ktorý je povinný na požiadanie úradu hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný a účinný v rozhodnom období, prevádzkovateľ

je povinný opätovne poučiť oprávnenú osobu, ak došlo k podstatnej zmene jej pracovného, služobného
alebo funkčného zaradenia, a tým sa významne zmenil obsah náplne jej pracovných činností, alebo
sa podstatne zmenili podmienky spracúvania osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných
údajov v rámci jej pracovného, služobného alebo funkčného zaradenia.

25. Podľa § 9 ods. 6 zákona číslo 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v rozhodnom období, revízni
lekári kontrolujú

a)rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti

vzhľadom na zdravotný stav poistenca,
b)účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa
písmena a),
c)opodstatnenosť zaradenia poistenca do zoznamu a vedenia poistenca v zozname (§ 6 ods. 2).

26. Podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v rozhodnom období,
Dokumentácia zdravotnej poisťovne musí obsahovať
a)prijaté a potvrdené prihlášky na verejné zdravotné poistenie; sú nimi i prihlášky prijaté informačným
systémom podľa osobitného predpisu uchovávané elektronickou formou,

b)uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)doklady o prijatom poistnom,
d)doklady o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
e)účty poistencov,f)zoznam poistencov s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu poistencov,
g)zoznam podľa § 6 ods. 2,
h)zoznam poistencov zaradených na dispenzarizáciu s údajmi podľa písmena f) [§ 6 ods. 1 písm. i)],

i)zoznam platiteľov poistného,
j)zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti,
k)zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť a zoznam neuhradených záväzkov,

l)evidenciu celkových nákladov na jednotlivého poistenca,
m)účtovné doklady podľa osobitného predpisu.
27. Podľa článku 11 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ
môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi
skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec
má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.

28. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ
môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych
vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného
zamestnanca.
29. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov,

Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
30. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov,
Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným
zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
31. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto

nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa
sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej
protispoločenskej činnosti.

32. Podľa § 13 ods. 6 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov,
zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže
sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon).
33.Podľa§13ods.7zák.č.311/2001Z.z.Zákonníkaprácevzneníneskoršíchpredpisov,zamestnanec,
ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené
nedodržaním podmienok podľa odseku 4, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
34. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o

ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) platný
a účinný v rozhodnom období, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
35. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
36. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

37. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo
jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.38. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, privolenie nie je potrebné,
ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo
obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

39. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť
primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne
spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
40. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, fyzická osoba má právo

najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
41. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

42. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.
43. Podľa článku 23 Deklarácie základných ľudských práv a slobôd :
(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné

podmienky, ako aj na ochranu proti nezamestnanosti.
(2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.
(3) Každý kto pracuje má právo na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu
samotnémuajehorodineživotnúúroveňzodpovedajúcuľudskejdôstojnosti,doplnenúvprípadepotreby
inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia.

(4) Na ochranu svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k nim.
44. Podľa bodu 4 Nariadenia č. 2016/679, spracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to,
aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo
vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade
so zásadou proporcionality. Toto nariadenie rešpektuje všetky základné práva a dodržiava slobody a

zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä rešpektovanie súkromného a rodinného
života, obydlia a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda myslenia, svedomia a náboženského
vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok
nápravy a na spravodlivý proces, a kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť.
45. Podľa bodu 5 Nariadenia č. 2016/679 Hospodárska a sociálna integrácia, ktorá je dôsledkom

fungovania vnútorného trhu, viedla k značnému nárastu cezhraničných tokov osobných údajov. Výmena
osobných údajov medzi verejnými a súkromnými aktérmi, vrátane fyzických osôb, združení a podnikov,
sa v rámci Únie zvýšila. Vnútroštátne orgány v členských štátoch sú na základe práva Únie povinné
spolupracovať a vymieňať si osobné údaje, aby mohli vykonávať svoje povinnosti alebo plniť úlohy v
mene orgánu iného členského štátu.

46. Podľa článku 4 - Vymedzenie pojmov Nariadenia č. 2016/679,
1. „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej
osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať
priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné
údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú,

fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;
2. „spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov,
napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie
alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo
poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo

likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými
prostriedkami;
3. „obmedzenie spracúvania“ je označenie uchovávaných osobných údajov s cieľom obmedziť ich
spracúvanie v budúcnosti;
4. „profilovanie“ je akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva

z použitia týchto osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa
fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich
s výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami,
spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom;5. „pseudonymizácia“ je spracúvanie osobných údajov takým spôsobom, aby osobné údaje už nebolo
možné priradiť konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, pokiaľ sa takéto
dodatočné informácie uchovávajú oddelene a vzťahujú sa na ne technické a organizačné opatrenia s

cieľom zabezpečiť, aby osobné údaje neboli priradené identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej
osobe;
6. „informačný systém“ je akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa
určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný
na funkčnom alebo geografickom základe;

7. „prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt,
ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že
sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve Únie alebo v práve členského štátu, možno
prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v práve Únie alebo v práve členského
Štátu;
8. „sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt,

ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa;
47. Podľa článku 5 - Zásady spracúvania osobných údajov, odsek 1 písm. f/ Nariadenia č. 2016/679,
Osobné údaje musia byť:
f/ spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred
neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to

prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení („integrita a dôvernosť“).
48. Podľa článku 5 - Zásady spracúvania osobných údajov, odsek 2 Nariadenia č. 2016/679,
prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať
(„zodpovednosť“).
49. Podľa článku 24 - Zodpovednosť prevádzkovateľa, odsek 1 Nariadenia č. 2016/679, S ohľadom

na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a
závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb prevádzkovateľ prijme vhodné technické a organizačné
opatrenia, aby zabezpečil a bol schopný preukázať, že spracúvanie sa vykonáva v súlade s týmto
nariadením. Uvedené opatrenia sa podľa potreby preskúmajú a aktualizujú.
50. Podľa článku 25 - Špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov, odsek 1 Nariadenia č.

2016/679, so zreteľom na najnovšie poznatky. náklady na vykonanie opatrení a na povahu, rozsah,
kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou, ktoré
spracúvaniepredstavujepreprávaaslobodyfyzickýchosôb,prevádzkovateľvčaseurčeniaprostriedkov
spracúvania aj v čase samotného spracúvania prijme primerané technické a organizačné opatrenia,
ako je napríklad pseudonymizácia, ktoré sú určené na účinné zavedenie zásad ochrany údajov, ako

je minimalizácia údajov, a začlení do spracúvania nevyhnutné záruky s cieľom splniť požiadavky tohto
nariadenia a chrániť práva dotknutých osôb.
51. Podľa článku 32 Nariadenia č. 2016/679, Súhlas by sa mal poskytnúť jasným prejavom vôle,
ktorý je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením súhlasu dotknutej osoby
so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a to napríklad písomným vyhlásením vrátane

vyhlásenia prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo ústnym vyhlásením. Mohlo by to zahŕňať
označenie políčka pri návšteve internetového webového sídla, zvolenie technických nastavení služieb
informačnej spoločnosti alebo akékoľvek iné vyhlásenie či úkon, ktorý v tomto kontexte jasne znamená,
že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracúvaním jej osobných údajov. Mlčanie, vopred označené
políčka alebo nečinnosť by sa preto nemali pokladať za súhlas. Súhlas by sa mal vzťahovať na všetky

spracovateľské činnosti vykonávané na ten istý účel alebo účely. Ak sa spracúvanie vykonáva na viaceré
účely, súhlas by sa mal udeliť na všetky tieto účely. Ak má dotknutá osoba poskytnúť súhlas na základe
požiadavky elektronickými prostriedkami, požiadavka musí byť jasná a stručná a nemala by pôsobiť
zbytočne rušivo na používanie služby, pre ktorú sa poskytuje.
52. Podľa článku 16 odsek 1, 2 Ústavy SR :

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu.
53. Medzi stranami sporu nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný UNION

zdravotná poisťovňa a.s. na účely verejného zdravotného poistenia prevádzkuje komerčný zdravotný
poistný systém Mediform, v ktorom je evidovaná všetka dokumentácia kontrolovanej osoby (§ 16 ods.
1 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) a tento
systém bol dodaný na základe kúpnej zmluvy od dodávateľa Assecco Slovakia a.s.54. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2006
(l. č. 23 - 25) s dohodnutým dátumom nástupu 01.11.2006, na prácu: koordinátor v odbore nákupu
zdravotnej starostlivosti. Z dokladu (l . č. 19) „Plán personálneho obsadenia odboru nákupu ambulantnej

zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti, dlhodobá stabilizácia zamestnancov a práca na rozvoji
zamestnancov odboru“ predloženého dňa 22.11.2016 L. P. (žalobcom) vyplýva odchod do dôchodku
zamestnancov a teda skutočnosť, že : „Ing. L. P. narodený dňa XX.XX.XXXX, predpokladaný odchod
do dôchodku dňa XX.XX.XXXX“.
55. Z obsahu žaloby vyplýva, že sa žalobca domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy

v sume 40.000,- EUR s poukazom na porušenie spracúvania osobných údajov žalovaným a na únik
osobných údajov a s poukazom na porušenie práv zamestnanca, mzdovej diskriminácie a bossingu,
šikany zo strany žalovaného. V rozhodnom čase dňa 19.08.2016 boli žalobca L.. L. P. a L.. Z. F.
zamestnancami žalovaného vo vzťahu priamej podriadenosti a dňa 19.08.2016 o 10.38 hod. si v module
„Zúčtovanie zdravotných výkonov“ prezeral L.. Z. F. dávku od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
ktorú poskytoval dotknutej osobe Ing. L. P. v dňoch 27.06.2016 a 28.06.2016.

56. Súd prihliadol aj na výpoveď svedkyne O.. L. F. ako na nezaujatú, nakoľko síce pravdivo potvrdila,
že pred pojednávaním (konané dňa 20.06.2024 - l. č. 211) ju zamestnávateľ informoval o tom, že bude
predvolaná ako svedkyňa a ona sama predniesla svoj záujem dozvedieť sa o tom viac, rozprávali sa o
obsahu tohto konania, o tom že jej ako svedkyni budú kladené otázky, pričom odmietla, že by dostala
nejaké inštrukcie, ako by mala vypovedať. Svedkyňa potvrdila, že nemá vedomosť o skutočnosti, že pán

L.. Z. F. alebo akákoľvek iná osoba z pracovného kolektívu, by rozšírila informáciu, ktorá by sa mala týkať
zdravotného stavu žalobcu L.. L. P., uviedla, že sa jej ťažko odpovedá, lebo to bolo veľmi dávno a na
túto priamu otázku bližšie okolnosti nevedela uviesť. Svedkyňa potvrdila, že v pracovnom kolektíve sa
konkrétny zdravotný stav L.. L. P. nepreberal. Skutočnosť, že svedkyňa L. F. požiadala V. C. na adrese :
[email protected] o dojednanie termínu na MR v N. (G.) pre L.. L. P., mal súd za preukázané

(aj keď si na to svedkyňa vzhľadom na odstup času nepamätala) zo správy (odoslanej z iPhonu) dňa
21.09.2017 (l. č. 210). S ohľadom na plynutie času súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodné obdobie
je rok 2016 a to, že dňa 19.08.2016, kedy boli žalobca L.. L. P. a Ing. Z. F. zamestnancami žalovaného
vo vzťahu priamej podriadenosti, dňa 19.08.2016 o 10.38 hod. si v module „Zúčtovanie zdravotných
výkonov“ prezeral L.. Z. F. dávku od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytoval dotknutej

osobe L.. L. P. v dňoch XX.XX.XXXX a dňa 28.06.2016.
57. Listinným dôkazom - automaticky generovaným „e-mailom zo dňa 26.01.2018, 4:55 „od Ing. Z. F.
(l. č. 14) bolo preukázané, že v prílohe emailu sa nachádza vyplnený formulár individuálnej variabilnej
zložky mzdy (VZM), ktorý vyplnil priamy nadriadený s tým, že v prípade otázok je možné obrátiť sa na
priameho nadriadeného.

58. Z listinného dôkazu „Individuálna variabilná zložka mzdy „ (l. č. 15) zamestnanca : P. L., manažér
odboru nákupu ambulantnej starostlivosti, je uvedené v položke Ciele - 1.polrok 2017 , Percentuálne
plnenie cieľov : 98,75%, v položke : Ciele - 2.polrok 2017 , Percentuálne plnenie cieľov : 75%, Ciele
- 1. polrok 2018 ( bez údajov). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s hodnotením jeho nadriadeného,
že namietal, že toto neobsahuje odôvodnenie pri krátení percent, vyslovil žalobca, že očakával, že

zodpovední zaujmú v predmetnej veci postoj, nakoľko žalobca dospel k záveru, že v tomto prípade ide
o porušenie interných predpisov UNION zdravotnej poisťovne a.s., mal súd za preukázanú z e-mailu
žalobcu zo dňa 29.01.2018 , 8:18 (l. č. 14).
59. Následným e-mailom zo dňa 31.01.2018, 15:48 ( l. č. 13) bolo preukázané, že žalobca očakával
od I. O. ( členky predstavenstva), O.. O. S. O. (predsedu predstavenstva) a O.. V. B. (riaditeľky úseku

ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k porušeniu interných predpisov UNION zdravotnej poisťovne
a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. stanovisko, či hodnotenie urobené jeho nadriadeným platí, namietal
hodnotenie na 75% bez sformulovaného zdôvodnenia jeho nadriadeným, žalobca trval v emaily na
tom, že dosiahnuté výsledky na úseku nákupu v roku 2017 neboli dosiahnuté vďaka vedeniu úseku L..
Z. F., ale napriek jeho vedeniu. Uvedené vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru po 11-ich rokoch

práce v UNION zdravotnej poisťovni a.s. , že podal výpoveď k 31.03.2018 s tým, že ho nezaujíma,
čo si myslí jeho nadriadený, ale aké stanovisko vo veci zaujímajú nadriadení L.. Z. F. a žalobcu (L..
L. P.). A. I. O. (členka predstavenstva)) odpovedala žalobcovi e - mailom zo dňa 31.01.2018 , 3:18,
a potvrdila, že zaevidovala dva e-maily žalobcu a navrhla ich riešiť po ukončení práceneschopnosti
L.. Z. F.. Následne prehodnotením „variabilky“ žalobcu L.. L. P. za 2. polrok 2017 L.. Z. F. bolo

rozhodnuté, že žalobcovi bude doplatený rozdiel, keďže plnenie úloh vyhodnotila na 100% (e-mail - l.
č. 105 adresovaný : I. O., V. B. a O. Z., žalobcom, okrem iného vyplýva obsah ich komunikácie, a
to že : dňa 05.03.2018). K dôvodu výpovede súd poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca mal za
to, že týmto pani I. O. uznala pochybenie nadriadeného L.. Z. F., pričom samotný žalobca poukázalna to, že toto pochybenie L.. Z. F. týkajúce sa individuálnej variabilnej zložka mzdy vyústilo do
jeho výpovede a odchodu do dôchodku (žalobca vytkol, že nezaujali k jeho e - mailom a podnetom
žiadne stanovisko, okrem oznámenia doplatenia vyššie uvedeného rozdielu). Žalobca L.. L. P. dňa

29.01.2018 dal výpoveď z pracovného pomeru zamestnanca Union zdravotnej poisťovne a.s. trvajúceho
od 01.11.2006, podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce ( dôkaz „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
„ zo dňa 29.01.2018 - l. č. 12) s tým, že uplynutím výpovednej dvojmesačnej doby pracovný pomer
skončí dňa 31.03.2018. Z dôvodu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku
na starobný dôchodok po odpracovaní viac ako 11 rokov v Union zdravotnej poisťovni a.s. požiadal

žalobca o priznanie odchodného podľa Smernice Union zdravotnej poisťovne a.s. č. 247 účinnej od
01.07.2017, zároveň požiadal o vyplatenie ročnej odmeny za rok 2017 (skončenie pracovného pomeru
výpoveďou Union zdravotnej poisťovni a.s. došlo dňa 29.01.2018). Žalovaný ( zamestnávateľ UNION
zdravotná poisťovňa a.s.) listom „Výpoveď zamestnanca - odpoveď“ zo dňa 28.03.2018 (l. č. 17) okrem
iného potvrdil žalobcovi L.. L. P. príjem listu zo dňa 29.01.2018, ktorým oznámil skončenie pracovného
pomeru výpoveďou s tým, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2006 sa končí

uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.03.2018. Žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s §
76a Zákonníka práce mu bude vyplatené odchodné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy po skončení
pracovného pomeru. Vedenie spoločnosti žalobcovi schválilo odmenu vo výške 2.341,-eur s tým, že
všetky mzdové nároky pri skončení pracovného pomeru mu budú vyplatené v najbližšom výplatnom

termíne.
60. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako kontrolný orgán vykonal kontrolu
spracúvania osobných údajov podľa § 90 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov v rámci konania
o ochrane osobných údajov, ktorého predmetom bolo podozrenie z neoprávneného spracúvania
osobných údajov dotknutej osoby L.. L. P. a iných dotknutých osôb vrátane údajov týkajúcich sa zdravia,

nakoľko k spracúvaniu uvedených osobných údajov malo dochádzať pracovníkmi kontrolovanej osoby,
ktorí nemali byť oprávnenými osobami ( ku kritickej udalosti došlo dňa 19.08.2016 vstupom L.. Z.
F. zamestnanca kontrolovanej osoby na pracovnej pozícii manažér nákupu zdravotnej starostlivosti,
do informačného systému zdravotného poistenia prevádzkovateľa kontrolovanou osobou s cieľom
prehliadania si údajov o poskytnutie zdravotnej starostlivosti ktorá bola dotknutej osobe v tom čase

podriadenému zamestnancovi L.. L. P., poskytnutá lekárom - špecialistom v dňoch 27.06.2016
a 28.06.2016). Kontrolný orgán pri kontrole zohľadnil všetky právne aspekty a súvislosti, pričom
posudzoval predmetnú udalosť v kontexte legislatívy platnej v danom čase ( zák. č. 122/2013 Z. z. o
ochrane osobných údajov). Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vypracoval dňa
27.03.2019 (l. č. 26 - 44) Protokol o kontrole spracúvania osobných údajov vykonanej podľa príslušných

ustanovení zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že bola kontrolovaná osoba : UNION zdravotná poisťovňa a.s.
( začiatok kontroly 11.10.2018) a predmet kontroly : súlad spracúvania osobných údajov v informačných
systémoch so zásadami spracúvania osobných údajov, boli uvedené preukázané kontrolné zistenia s
ich odôvodnením (protokol bol kontrolovanej osobe doručený 29.03.2019 a táto využila svoje právo

podať písomné námietky proti kontrolným zisteniam uvedeným v protokole o kontrole . Následne
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vypracoval Dodatok k protokolu o kontrole
č. 00010/2019-Ui-8, podľa § 97 ods. 5 zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva dátum doručenia námietok :
16.04.2019, dátum a miesto vypracovania dodatku : 02.05.2019 Bratislava (l. č. 7 - 11). Kontrolný orgán

vzal na vedomie informáciu o aktuálne vykonávaných krokoch smerujúcich k odstráneniu zistených
nedostatkov zo strany kontrolovanej osoby (kontrolný orgán vyhodnotil námietky kontrolovanej osoby
ako neopodstatnené a v dodatku ju o tom informoval - doručený dňa 07.05.2019 kontrolovanej osobe). Z
obsahu Zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole č. 00010/2019-Ui-14, prerokovanú dňa 30.05.2019
(l. č. 46 - 47) vyplýva, že kontrolovaná osoba sa vyjadrila , že plánuje na základe rozhodnutia výboru pre

riadenie údajov odobrať prístupové práva k informáciám o poskytovaní zdravotnej starostlivosti úseku
nákupu zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zavedením robotizácie do tohto procesu a kontrolovaná
osoba sa vyjadrila, že do 30.06.2019 zreviduje smernice o ochrane osobných údajov a poučenia osôb
poverených spracúvaním osobných údajov.
61. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. 00198/2019 - Os - 10 zo

dňa 02.08.2019 rozhodol, že:
Prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich
vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné.62. Úrad na ochranu osobných údajov konštatoval, že žalovaný ako prevádzkovateľ porušil ustanovenia
§ 65 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. a § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 122/2013 Z. z. tým, že nastavením časti
užívateľských prístupov a oprávnení do informačného systému Mediform určil podmienky spracúvania

osobných údajov tak, že umožnil dňa 19.08.2016 prístup neoprávnenej osoby L.. F. k údajom
navrhovateľa o jeho zdraví (čl. 5 ods. 1 písm. f/ Nariadenia) tým, že rozsahom nastavených oprávnení
pre zamestnancov zaradených na úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v rozsahu umožňujúcom
oboznámenie sa s individuálnymi údajmi o poskytnutej zdravotnej starostlivosti konkrétnym poistencom
nezabezpečil primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo

nezákonnýmspracúvaním,čímporušilzásadudôvernostiačl.24ods.1Nariadenia,neprijatímvhodných
technických a organizačných opatrení s ohľadom na riziká pre práva a slobody dotknutých osôb v
súvislosti so spracúvaním údajov o zdraví špecifickej skupiny zamestnancov prevádzkovateľa, ktorí sú
verejne zdravotne poistení u prevádzkovateľa.
63. Listom zo dňa 20.06.2019 „Pokus o mimosúdnu dohodu“ (l. č. 21 - 22) sa obrátil žalobca na
žalovaného a uplatnil si nárok na zaplatenie náhrady ujmy vo výške 20.000,- eur (stanovisko žiadal

do 04.07.2019). Z obsahu vyplýva, že žalobca poukázal na konanie Úradu na ochranu osobných
údajov Slovenskej republiky a jeho rozhodnutie a vyslovený záver, že UNION zdravotná poisťovňa a.s.
postupovala v rozpore so zásadami spracúvania osobných údajov (§ 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 122/2013
Z. z. v znení neskorších predpisov), pretože nastavením časti užívateľských prístupov a oprávnení
do informačného systému Mediform určila podmienky spracúvania osobných údajov tak, že umožnila

prístup v auguste v roku 2016 neoprávnenej osoby k údajom žalobcu o jeho zdravotnom stave, následne
L.. Z. F. dňa 21.09.2017 po návrate z konferencie Slovenské zdravotníctvo 2017 kde sa stretol s V. C.
(členom predstavenstva Pro Diagnostic Group a.s.) mu pred ostatnými zamestnancami úseku nákupu
zdravotnej starostlivosti povedal, že má informáciu , že žalobca ide na MR prostaty ( na žiadanke
o vyšetrenie bolo uvedené Dg. C61). Žalobca v liste uviedol, že toto bola opakovaná skúsenosť so

zasahovaním jeho nadriadeného do jeho práv, po tom u neho pretrvávala psychická nepohoda (stres,
frustrácia, ktorá sa prenášala i mimo pracoviska). A tento pretrvávajúci jav porušovania práv na ochranu
osobnostiakoineopodstatnenékrátenieodmienza2.polrok2017navýškuplnenia75%nadriadenýmL..
Z. F. oznámené žalobcovi 25.01.2018, vyústili dňa 29.01.2018 podaním výpovede z pracovného pomeru
k 31.03.2018 (predčasne pred plánovanou dobou odchodu do dôchodku k 30.06.2018). Žalovaný

listom „Pokus o mimosúdnu dohodu - odpoveď“ zo dňa 28.06.2018 (l. č. 18) žalobcovi oznámil, že pri
dôkladnom posúdení listu dospel k záveru, že jeho nárok nepovažuje za dôvodný a opodstatnený a
oznámil mu, že ním uplatnený nárok na zaplatenie náhrady ujmy neuhradí.
64. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca preukázal porušenie spracúvania
osobných údajov žalovaným dňa 19.08.2016, nakoľko žalobca toto nepoprel ( zhodné skutkové

tvrdenie), ale žiadnym dôkazom žalobca nepreukázal následný únik osobných údajov, porušenie práv
zamestnanca, mzdovú diskrimináciu a bossingu, šikanu zo strany žalovaného. Opísané listinné dôkazy,
výsluch žalobcu a svedkyne O.. F. preukázali, že žalobca bol nespokojný s prácou jeho priameho
nadriadeného L.. Z. F. a s jeho pracovným hodnotením za 2. polrok 2017, vyslovil nespokojnosť s
priznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 75%, čo súd nepovažoval za zásah do osobnostných práv

žalobcu. Čo sa týka namietaného porušenia ochrany osobných údajov dňa 19.08.2016, bolo nesporné
a listinnými dôkazmi opísanými v odôvodnení rozsudku preukázané, že dňa 19.08.2016 došlo zo strany
L.. Z. F. ( v rozhodnom období priameho nadriadeného žalobcu), k prezeraniu osobných údajov žalobcu
v systéme Mediform žalovaného, ale nebolo preukázané, že tieto informácie by boli L.. Z. F. zneužité
alebo vyzradené pred inými osobami, nebolo preukázané, že by unikli. K žalobcom opísanému tvrdeniu,

že dňa 21.09.2017, mala byť L.. Z. F. vyzradená informácia, že žalobca „podstúpi MR prostaty“, s
poukazom na výsluch svedkyne O.. F., mal súd za nepreukázané ( dávka od poskytovateľa bola dňa
27.06.2016 a dňa 08.06.2016 a k neoprávnenému prezretiu zdravotného záznamu žalobcu došlo dňa
19.08.2016), a teda súd poukazuje na časový nesúlad ( žalobca už bol na vyšetrení, a preto nemohol
L.. Z. F. uviesť v roku 2017, že pôjde na MR vyšetrenie).

65. Bolo preukázané, že L.. Z. F. za to, že zlyhal a prezrel si zdravotné záznamy žalobcu, bol
disciplinárne pokarhaný a žalovaný, na základe kontroly Úradu na ochranu osobných údajov prijal
nápravné opatrenia, aby sa v budúcnosti takéto situácie neopakovali a aby ochrana osobných údajov
našich zamestnancov a poistencov bola zabezpečená v súlade so zákonný zásadami a pravidlami

(nespornétvrdenie).ÚradnaochranuosobnýchúdajovSlovenskejrepublikyrozhodnutímč.00198/2019
- Os - 10 zo dňa 02.08.2019 rozhodol, že prevádzkovateľovi (žalovanému) neukladá opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, nakoľko prevádzkovateľ v priebehu konania
zistené nedostatky odstránil a uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ichvzniku nie je v danom prípade dôvodné a účelné. Bolo preukázané, že žalovaný po incidente v roku
2016 žalobcu kvôli jeho zdravotnému stavu nediskriminoval žiadnym spôsobom, bolo nesporné, že
žalovaný uhrádzal žalobcovi variabilné zložky mzdy v takmer plnej výške (napr. za prvý pol rok 2017). K

otázke priznania individuálnej variabilnej zložka mzdy v roku 2018 v rozsahu 75% hodnotenia, priamym
nadriadeným L.. Z. F. súd uvádza, že túto skutočnosť nie je možné spájať s tým, že zo strany L..
Z. F. ( v rozhodnom období priameho nadriadeného žalobcu), došlo k prezeraniu osobných údajov
žalobcu v systéme Mediform žalovaného a teda, že si dňa 16.08.2016 neoprávnene prezrel zdravotný
záznam žalobcu, t.j. že žalobcovi nebola priznaná individuálna variabilná zložka mzdy v rozsahu 100%

hodnotenia. Toto hodnotenie súd nepovažuje za diskrimináciu a ani za zásah do osobnostných práv
žalobcu, nakoľko tu súdu chýba príčinná, časová, logická súvislosť a následnosť s poukazom na
uvedené, pričom medzi konaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 a dňa 21.09.2017 a priznaním variabilnej
zložky mzdy, nie je žiadna príčinná súvislosť.

66. Žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčí či už priamo alebo nepriamo o šikane a psychickom terore,

o nepriaznivých podmienkach na pracovisku žalovaného a k otázke bossingu, šikany súd poukazuje na
výpoveď svedkyne O.. L. F., pričom ani z výsluchu žalobcu súd nemal za preukázanú neprijateľnú, zlú
atmosféru na pracovisku žalovaného konaním priameho nadriadeného žalobcu L.. Z. F.. Z výpovede
žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca okrem iného namietal neinformovanie o rokovaní s inou
zdravotnou poisťovňou, namietal neodbornosť L.. Z. F., ale tieto skutočnosti neboli spôsobilé zasiahnuť

do osobnostných práv žalobcu, nebolo preukázané konkrétne kedy a akým konaním sa mal L.. Z. F.
dopustiť takého konania, že by toto konanie vo vzťahu k žalobcovi vykazovalo známky ním tvrdeného
bossingu, šikany, psychického teroru, zastrašovania, ponižovania, vytvárania nepriateľského prostredia.
Nebolo žalobcom preukázané žiadnym dôkazom (svedecky či lekárskym potvrdením), že by žalobcovi
správanie žalovaného spôsobilo ním v podaniach opísaný stres, nervozitu, nespavosť, respektíve

zhoršeniezdravotnéhostavu.Zožalobcomuvedenejlekárskejsprávyozlepšeníjehozdravotnéhostavu
vyplýva zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, ale tento doklad nepreukazuje, že došlo k zhoršeniu
zdravotného stavu žalobcu pod vplyvom nejakého konkrétneho konania žalovaného resp. L.. Z. F..
67. K tvrdenie žalobcu o rozdielnom mzdovom hodnotení medzi ním a ďalšími zamestnancami
úseku s kratšou praxou, súd uvádza, že toto hodnotenie je vo výlučnej kompetencii žalovaného

(zamestnávateľa), súd neevidoval dôkaz, ktorý by namietané tvrdenie žalobcu preukazoval. Zákonník
práce ( § 119 a ) určuje, že mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa
pohlavia. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty.
Nie je v rozpore so zásadou rovnosti odmeňovania zamestnancov za rovnakú prácu, pokiaľ žalovaný
ako zamestnávateľ zohľadnil ďalšie objektívne merateľné kritéria, a to zložitosť a náročnosť práce

zamestnanca, jeho zodpovednosť a pracovné úsilie a na základe toho odlišne stanovil výšku odmeny za
prácu vykonanú jednotlivými zamestnancami. V tomto konkrétnom prípade dvaja manažéri v podobných
odboroch začlenených pod rovnaký útvar mali rovnakú náplň práce, ale podľa zamestnávateľa ich
zodpovednosť a náročnosť práce nebola totožná, s poukazom na objem peňazí, ktorý prerozdeľovali a o
ktorom rokovali s príslušnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ohľadom na počet podriadených

zamestnancov, náročnosť a početnosť rokovaní s tým, že zamestnávateľ bral do úvahy skutočnosť, že
odbor nákupu ústavnej zdravotnej starostlivosti v sebe pokrýva nielen problematiku ústavnej zdravotnej
starostlivosti, ale aj ambulantnej starostlivosti a venoval sa komplexnejšej a zložitejšej problematike
a jeho manažér zodpovedal za väčšie množstvo peňazí, zamestnancov a bol hodnotený podľa jeho
pracovného výkonu, zložitosti a zodpovednosti odlišne ako žalobca, ktorý prerozdeľoval a zodpovedal

za menší objem peňazí, a preto nedošlo podľa záveru súdu k mzdovej diskriminácií ani nespravodlivému
skracovaniu mzdy.
68. Súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že údajné ním opísané správanie sa žalovaného ho prinútilo
podať výpoveď skôr ako plánoval, nakoľko z predloženej komunikácie žalobcom mal súd za preukázané,
že dôvodom pre podanie výpovede bol nesúhlas žalobcu s postupom jeho priameho nadriadeného, s

jeho hodnotením a nepriznaním variabilnej zložky mzdy na úrovni 100%, ale na úrovni 75%, pričom
žalobca očakával od I. O. (členky predstavenstva), O.. O. S. O. (predsedu predstavenstva) a O.. V.
B. (riaditeľky úseku ľudských zdrojov), zaujatie stanoviska k ním namietanému porušeniu interných
predpisov UNION zdravotnej poisťovne a.s. jeho nadriadeným L.. Z. F. a stanovisko, či hodnotenie
urobené jeho nadriadeným platí, nakoľko namietal jeho hodnotenie na 75% a namietal, že toto bolo bez

sformulovaného zdôvodnenia jeho nadriadeným. Uvedené ( nesúhlas žalobcu s postupom priameho
nadriadeného ) vyústilo v to, že žalobca dospel k záveru podať výpoveď k 31.03.2018 (I. O. ako členka
predstavenstva odpovedala žalobcovi e - mailom zo dňa 31.01.2018, 3:18 a potvrdila, že zaevidovala
dva e-maily žalobcu a navrhla ich riešiť po ukončení práceneschopnosti L.. Z. F. a následne, žeprehodnotením „variabilky“ žalobcu L.. L. P. za 2. polrok 2017 L.. Z. F., bolo rozhodnuté, že žalobcovi
bude doplatený rozdiel, keďže plnenie úloh vyhodnotila na 100%). Žalobca im vytýkal, že nezaujali
k jeho e - mailom a podnetom žiadne stanovisko, okrem oznámenia doplatenia vyššie uvedeného

rozdielu a dňa 29.01.2018 dal výpoveď z pracovného pomeru zamestnanca Union zdravotnej poisťovne
a.s. Žalobca nepreukázal súdu, že by kontaktoval zamestnávateľa (žalovaného) v súvislosti s jeho
podozrením na diskriminačné alebo šikanózne správanie L.. Z. F., opísanou emailovou komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným žalobca riešil nepriznanie variabilnej zložky mzdy za 2. polrok roku 2017
na úrovni 100% a tento postup žalovaného súd nepovažoval za bossing, mzdovú diskrimináciu (uvedená

variabilná zložka mzdy aj keď nie je právne nárokovateľná, bola zamestnávateľom po prehodnotení
žalobcovi celkom vyplatená). Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy peniazoch, materiálnej
satisfakcie je v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencie závažnej ujmy a za
závažnú ujmu treba podľa súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba (žalobca) vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo nahliadnutím do jeho osobných údajov L.. F., intenzitu zásahu, jeho
trvanie, dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, ale nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu,

ale objektívne hľadisko, t.j. či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (2016), v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení (manažer), vnímala aj každá iná fyzická osoba.

69. Nárok, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha nie je podľa záveru súdu s poukazom na už
uvedené dôvodný a nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aj keď k zásahu došlo osobným

individuálnym zlyhaním L.. Z. F. dňa 19.08.2016 ako neoprávnenej osoby nahliadnutím do zdravotných
údajov žalobcu (čl. 5 ods. 1 písm. f/ Nariadenia), ale táto skutočnosť automaticky nezakladá nárok
na nemajetkovú ujmu žalobcu. Žalobca nepreukázal žiadne negatívne následky tohto zásahu do jeho
osobnostných práv, pri ktorom by žalobca utrpel takú ujmu, pri ktorej je kompenzácia v peniazoch
spravodlivá a jediným vhodným zadosťučinením (a nie ospravedlnenie), a preto žalobu v celom rozsahu

zamietol. Nebolo preukázané, že by záznamy o zdravotnom stave žalobcu boli zneužité a boli voči
žalobcovi použité tak, že by ho diskriminovali a že by zasahovali do jeho osobnostných práv.

70. Právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na určitú kvalitu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.Tovšakneznamená,ženakaždýargumentjesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad, právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. Vo vzťahu k ostatným námietkam súd uvádza, že
už podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné , aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania ( rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09)

71. Podľa ust. § 151 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
72. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
74. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev

spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania
v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana
musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky, trovy právneho zastúpenia a pod.), aby
bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná
neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP

každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná,
vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov ( za podmienok podľa CSP, t. j. preukázania,
odôvodnenosti a účelnosti). V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a
žalovanému, ktorého čistý pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal nárok na náhradu trov konania akoplne úspešnej strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Mestskom súde Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.