Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121467978
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121467978.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXX, zast. B. B. E., advokátkou so sídlom Michalovce, M. Gorkého 1, o zaplatenie 7.792,65

€ s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.3.2023, č.k.
14Csp/11/2022-211

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o trovách konania (III.)
a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 7.3.2023, č.k.

14Csp/11/2022-211 (ďalej len „rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
7.687,65 €, úrok vo výške 2.977,47 €, úroky z omeškania vo výške 1.214,12 € a úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.623,- € od 22.3.2022 do zaplatenia (I.), zastavil konanie o zaplatenie sumy
720,- € (II.) a priznal žalobcovi od žalovaného náhradu trov konania v plnej výške (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.792,65 €

s prísl. na tom skutkovom základe, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dňa 13.11.2020 medzi postupcom
Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa
7.4.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca uviedol, že žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splatením svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny

predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 19.11.2014 zmluvu č.
012298211141114, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“),
na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky žalovanému, pričom podmienky čerpania a splácania
peňažných prostriedkov, ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli
upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že
žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, ktorými ho v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorňoval
na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Preto postupca ku dňu 15.5.2019 poskytnutý úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu

dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 12.221,34 € a pozostávala
z istiny 8.343,- €, úroku vo výške 2.977,47 €, úrokov z omeškania vo výške 836,22 € a z poplatkovvo výške 64,65 €. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradil sumu 615,- €.
Žalobca v otázke uplatnených zmluvných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2019, sp. zn. 6Cdo 113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora

EÚ zo dňa 7.8.2018 v spojených konaniach C-96/16 a C-94/17, na základe ktorých bol presvedčený, že
má nárok na zaplatenie dohodnutých úrokov. Žalobca si taktiež uplatnil úroky z omeškania s odkazom
na ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré žiadal priznať od 8.4.2021 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky) do zaplatenia.

3.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo skutkového stavu
zodpovedajúceho jeho opisu žalobcom a zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „právny
predchodca žalobcu“) uzatvoril dňa 19.11.2014 so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ č. 012298211141114 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalovanému vo výške 13.000,- € s lehotou splatnosti 120 mesiacov. K čerpaniu úveru
došlo jednorazovo dňa 19.11.2014, pričom celkový počet splátok bol dohodnutý 120, dátum prvej splátky

bolurčenýnadeň17.12.2014adátumposlednejsplátkynadeň17.11.2024.Výškaúrokovejsadzbybola
stanovená na 13,90 % ročne, mesačná splátka vo výške 211,44 € (z toho mesačná splátka poistného
10,53 €). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 14,80 %, pričom celkové náklady
dlžníka boli vyčíslené sumou 11.109,27 €. Celková čiastka na zaplatenie dlžníkom bola stanovená na
sumu 24.109,27 € a priemerná RPMN - 11,25 %. Ku dňu 7.4.2021 právny predchodca žalobcu postúpil

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

3.2. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju uzatváral právny
predchodca žalobcu v postavení dodávateľa a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy o úvere
ako aj VOP bol predložený žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Zároveň

išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie preskúmal
zmluvu o úvere, či táto vyhovuje náležitostiam vyžadovaným zákonom č. 129/2010 Z.z. so záverom,
že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
účinného ku dňu jej uzavretia. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné
podmienky, ktoré by mali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a žalovaný

ako dlžník bol s obsahom zmluvy riadne oboznámený. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že údaj
o RPMN je uvedený správne, rovnako správna je ročná úroková sadzba, ktorá podstatne neprevyšuje
výšku úrokových sadzieb pri obdobných úveroch v rozhodnom období.

3.3. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, ktorý uviedol, že pohľadávka žalobcu sa premlčala

dňa 18.3.2021 (vychádzajúc z názoru, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky
za marec 2018), súd prvej inštancie „sa v celom rozsahu stotožnil so stanoviskom žalobcu a presnou
špecifikáciou aplikácie ustanovení § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ tak, ako to žalobca správne
uviedol a vysvetlil vo viacerých vyjadreniach“.

3.4. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca si nesplnil povinnosť posúdiť pred uzavretím úverovej
zmluvy s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z., súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca preukázal a zrozumiteľne popísal, ako boli zisťované
ukazovatele schopnosti splácania u žalovaného, a teda zachoval odbornú starostlivosť. Preto ani z tohto
dôvodu súd nepovažoval poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, pričom zastával názor, že bolo

na samotnom žalovanom uvážiť, či bude schopný predmetný úver splácať.

3.5. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uviedol,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko predložil súdu dôkazy o tom, že
jeho právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ustanoveniami OZ

a zmluvným dojednaním, výzvou zo dňa 15.5.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
a zároveň ho aj upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Súd zároveň považoval za
platné a v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“)
aj postúpenie pohľadávky na žalobcu, nakoľko žalovaný bol so splácaním úveru v omeškaní po dobu
dlhšiu ako tri mesiace.

3.6. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná,
nakoľko žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o úvere (splatenie úveru) nesplnil.
Nakoľko sa žalovaný svojou nečinnosťou dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrokyz omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 5 % ročne. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

4. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku (I.) a výroku o trovách konania (III.) podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiealternatívne,abyodvolacísúdžalobuzamietol
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4.1. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené
a neobjektívne z dôvodu jednostranného hodnotenia vykonaných dôkazov v prospech žalobcu, a teda
je arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Napadnutému rozsudku žalovaný vytkol nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnosť rozhodnutia videl v tom, že súd
prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu, dostatočne sa nevysporiadal

s námietkami žalovaného a so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie, pričom neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu jeho argumentov a prijatiu
argumentov žalobcu. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie len opísal
priebeh konania, poskytol citáciu všeobecne záväzných právnych predpisov a na záver k namietaným
skutočnostiam iba stroho skonštatoval, že sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu bez toho, aby

presvedčivo zdôvodnil svoje argumenty a úvahy, ktoré ho viedli k prijatému právnemu záveru. Ďalej
žalovaný poukázal na povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie, čo je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami účastníka. Porušením tejto povinnosti súdu/práva účastníka sa odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

4.2. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie
nesprávnym spôsobom po právnej stránke posúdil otázku, či veriteľ posúdil schopnosť žalovaného
splácať úver s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný zastával

názor, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je
rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného v prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nebol
v prvom rade oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v

druhom rade uzatvorená spotrebiteľská zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní jeho bonity vychádzal z
údajov uvedených v žiadosti o úver, avšak bez toho, aby skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane
spotrebiteľa (výdavky na zabezpečenie ubytovania, stravy, zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť). V dôsledku toho si právny predchodca

žalobcu nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebný pre posúdenie jeho
schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

4.3. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že dôsledne neskúmal náležitosti zmluvy o úvere,
nevykonal kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok a nevysporiadal sa s jeho námietkou o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Namietol, že zmluva obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky
211,44 €, z ktorej však nie je možné zistiť jej členenie (na istinu, úroky a poplatky) a zároveň nesprávne
je uvedená celková suma, ktorú má žalovaný v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť. Pri počte splátok
120 a výške mesačnej splátky 211,44 € by mal žalovaný uhradiť celkovú sumu 25.372,80 € (ktorý údaj
v zmluve absentuje) a nie sumu vo výške 24.109,27 €, ktorá je v zmluve uvedená. Keďže tento údaj

v zmluve absentuje, žalovaný aj z tohto dôvodu považoval zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú.

4.4. Zároveň žalovaný namietol aj nesprávnu výšku RPMN uvedenú v zmluve (14,80 %), keďže
parametrom úveru uvedeným v zmluve zodpovedá RPMN - 15,21 %. Daný údaj považoval žalovaný
za nesprávny a v neprospech spotrebiteľa, preto naň nemožno prihliadnuť a hľadí sa naň, ako keby

tam nebol uvedený vôbec. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/27/2017 zo dňa 13.12.2017.4.5. Vo vzťahu k poisteniu žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy nemal vedomosť o jasných
podmienkach poistenia, ktoré bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a v dôsledku jeho
neurčitosti ho považoval za neprijateľné, a teda neplatné zmluvné dojednanie. Preto bol názoru, že

žalobcom uplatnený poplatok za poistenie v sume 568,62 (10,53 € mesačne) nie je dôvodný.

4.6. Poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. aj z toho dôvodu, že v zmluve je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN (§
9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.) ako aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Za stavu, že by úver bol
považovaný za bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca nárok na zaplatenie iba rozdielu medzi výškou
poskytnutého úveru (13.000,- €) a zaplatenými splátkami (12.514,15 €), čo predstavuje sumu 485,85 €.

4.7. Žalovaný tiež vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou aktívnej
legitimácie žalobcu a nepreskúmanie splnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.
Poukázal na to, že tak výzva právneho predchodcu zo dňa 28.3.2019 s názvom Tretia upomienka
– pokus o zmier (ďalej len „Výzva zo dňa 28.3.2019“), ktorou bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej
pohľadávky v sume 657,07 € ako aj Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 15.5.2019

na zaplatenie 10.369,27 € neobsahovali text v zmysle § 92 ods. 2 zákona o bankách, teda taký, ktorý
by žalovaného ako dlžníka upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/301/2019 zo dňa 21.5.2020, z ktorého vyplýva, že za výzvu
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je možné považovať výzvu na úhradu dlžnej sumy, resp.
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ak sa v tejto výzve, alebo v tomto vyhlásení neodkazuje na

postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ totiž vo výzve musí byť upozornený nielen na
omeškanie, ale aj na jeho následok, a teda na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť dlžníka
zvrátiť toto postúpenie. Žalovaný nemal za preukázané, že by mu právny predchodca žalobcu pred tým,
než postúpil svoju pohľadávku na žalobcu, takú výzvu, ktorá by spĺňala predpoklady uvedené v § 92
ods. 8 zákona o bankách doručil. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu

posúdil ako absolútne neplatné, nakoľko je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách a keďže k platnému
postúpeniu predmetnej pohľadávky na terajšieho žalobcu nedošlo, nie je na podanie žaloby žalobca
aktívne vecne legitimovaný. Okrem uvedeného právny predchodca žalobcu vo Výzve zo dňa 28.3.2019
ako aj vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 15.5.2019 neuviedol, s ktorou splátkou je
žalovaný v omeškaní, v dôsledku čoho nie je možné zistiť, či si právny predchodca uplatnil svoje právo

na predčasné zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky. Takýto právny úkon posúdil žalovaný ako
nejasný, nie dostatočne určitý a zrozumiteľne formulovaný právny úkon.

4.8. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že sa s ňou
presvedčivo a dostatočne nevysporiadal. Poukázal na prehľad o úhradách v čase zosplatnenia úveru,

z ktorého vyplynulo, že bol v omeškaní so splátkou splatnou dňa 17.3.2018. Taktiež poukázal na záver
vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, v zmysle
ktorého v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie, ktorej sa stal splatným celý dlh, za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov

od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže
veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát. Aplikujúc uvedené závery na posudzovaný prípad,
žalovaný uviedol, že právny predchodca žalobcu sa mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý
deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania žalovaného so splnením splátky,
ktorá nebola zaplatená, teda so splnením splátky splatnej dňa 18.3.2018. Trojmesačná doba odo dňa

18.3.2018 uplynula dňom 18.6.2018, a teda od 19.6.2018 právnemu predchodcovi žalobcu plynula
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva požadovať splnenie celého dlhu, ktorá uplynula dňom
19.6.2021, a keďže žaloba bola na súd doručená dňa 25.8.2021, nárok žalobcu považoval žalovaný za
premlčaný.

4.9. V závere odvolania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
ako sa vysporiadal s tvrdením žalovaného na pojednávaní dňa 29.9.2022 vo vzťahu ku späťvzatiu
žaloby v časti o zaplatenie 720,- €, ktorá suma bola uhradená ešte pred podaním žaloby, a s následnou
povinnosťou nahradiť trovy zastaveného konania.5.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.4.2023 uviedol, že k splneniu povinností jeho právneho
predchodcu stanovených v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa dostatočne vyjadril v podaní zo dňa

4.4.2022, na ktoré odkázal. K tvrdeniu žalovaného, že postupca neskúmal iné aspekty a okolnosti na
strane dlžníka, napr. mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy a zabezpečenie
základných životných potrieb nielen spotrebiteľa ale aj osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, atď.,
uviedol, že žalovaný v žiadosti uviedol počet členov rodiny - 1 a počet vyživovaných detí - 0. Požiadavka
naskúmaniekonkrétnychvýdavkovnaubytovanie,stravuapod.včaseposkytnutiaúveruneexistovalaa

neexistuje ani aktuálne, nakoľko by vždy išlo len o údaje subjektívne uvedené klientom. Náklady dlžníkov
sú zohľadňované vo vzťahu k životnému minimu, čo je postup platný v zmysle aktuálne platnej právnej
úpravy.Včaseposkytnutiaúverualetakátozákonnáúpravaneexistovala,atoanivoformeodporúčania.
Postupca posúdil príjmy, výdavky, rodinné pomery, ako aj nahliadol do príslušného registra, čo podľa
názoru žalobcu vylučuje akékoľvek porušenie povinností postupcom.

5.2. K splneniu podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca odkázal na bod III
podania zo dňa 4.4.2022 a k splneniu podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ a k námietke
premlčania odkázal na vyjadrenie zo dňa 21.1.2022.

5.3. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní namieta

viacero nových skutočností, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, a to aj napriek tomu,
že bol v konaní aktívny a kvalifikovane právne zastúpený. Mal za to, že ide o neprípustné novoty,
preto sa k nim vyjadril len stručne. Pokiaľ ide o chýbajúce členenie (rozpis) splátok – uviedol, že taká
požiadavka je prekonaná judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie zo dňa 17.4.2018, sp. zn.
3Cdo/56/2018,uzneseniezodňa30.4.2019,sp.zn.7Cdo/98/2018auzneseniezodňa23.4.2018,sp.zn.

4Cdo/187/2017. Celková čiastka na zaplatenie a hodnota RPMN podľa žalobcu boli správne uvedené.
Poistenie schopnosti splácať úver bolo v tomto prípade voliteľnou službou, preto nevstúpilo do výpočtu
celkovejčiastkyaaniRPMN.Zároveňžalobcapoukázalnaskutočnosť,žeonlinekalkulačkaMinisterstva
financií SR (z ktorej pri svojom výpočte vychádzal žalovaný) neslúži na právne úkony a zároveň sú
jej výsledky veľmi približné, nakoľko neumožňuje zadanie všetkých predpokladov pre výpočet hodnoty

RPMN. Čo sa týka priemernej hodnoty RPMN, táto bola uvedená na strane 3 zmluvy vo výške 11,25 %.
S poukazom na ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní) žalobca žiadal, aby na ne odvolací súd
neprihliadal, nakoľko žalovaný ich mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, no neurobil tak.
V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 2CoCsp/18/2020
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.

7. Rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie (II.) nebol odvolaním napadnutý, v
tejto časti nadobudol právoplatnosť v zmysle § 367 ods. 2 a 3 CSP, a preto nebol v odvolacom konaní

preskúmavaný.

8.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

10. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, ktorými vytýka napadnutému rozsudku, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, procesne účinne uplatnil
odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní žalovaným formálne
označený a i citovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol podopretý konkrétnymiodvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší
odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia
(nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach

a povinnostiach strán.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích
námietok žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené a ním uplatnené
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v prejednávanej veci sú preukázané.

14. K názoru žalobcu uvedenému vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný v odvolaní namieta viacero
nových skutočností, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal a ide o neprípustné novoty,
odvolací súd uvádza, že s týmito výhradami nesúhlasí. Všetky námietky, ktoré žalovaný v odvolaní
uplatnil, uplatňoval už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to i samostatne vo viacerých

svojich vyjadreniach a písomných podaniach.

15.Predmetomodvolaciehoprieskumubolone/splneniepovinnostiprávnehopredchodcužalobcukonať
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (t.j. skúmať bonitu klienta); ne/
správnosť právneho posúdenia obsahových náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z.. účinného v čase uzavretia spotrebiteľského úveru; nesprávne, resp nedostatočné posúdenie
otázky platnosti postúpenia predmetnej pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a posúdenie
premlčania uplatneného nároku.

16. Predmetom konania je plnenie na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“

uzavretej dňa 19.11.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý účelový úver
vo výške 13.000,- € s výškou mesačnej splátky vrátane poistného v sume 211,44 € (z toho 10,53 €
mesačná splátka poistného), počtom splátok 120, termínom konečnej splatnosti 17.11.2024, ročnou
úrokovou sadzbou - 13,90 %, RPMN - 14,80 %, priemernou hodnotou RPMN - 11,25 %, pričom celková

čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 24.109,27 € so splatnosťou 120 mesiacov po poskytnutí
úveru. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) bol určený ku dňu, ktorý sa číselne
zhodoval s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky (17.12.2014). Žalobca nadobudol pohľadávku od
právneho predchodcu žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.4.2021.

17. Žalovaný v odvolaní ako prvé namietal, že právny predchodca žalobcu pred uzatvorením úverovej
zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda
dôsledne neskúmal bonitu žalovaného. Súd prvej inštancie v konaní zisťoval, či si právny predchodcažalobcu splnil v požadovanom rozsahu svoju povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1, s možným nástupom
sankcií v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže ide o jednu zo zákonných podmienok,
ktorej splnenie pri uzatvorení zmluvy vyžaduje právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52

a nasl. OZ) a dospel k záveru, že svoju povinnosť stanovenú týmto ustanovením zákona si splnil.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že právny predchodca žalobcu Všeobecná
úverová banka, a.s. disponoval už v čase pred uzatvorením dotknutej zmluvy informáciami o finančných
pomeroch žalovaného. V žiadosti o flexipôžičku zo dňa 14.11.2014 (ďalej len „žiadosť“) boli
špecifikované refinancované úvery žalovaného s uvedením spoločnosti, ktorá mu úver poskytla,
pôvodnej výšky úveru, zostatku úveru k uvedenému dňu a výšky mesačnej splátky toho ktorého

úveru. Ďalej žiadosť obsahovala Informácie o žalovanom s uvedením počtu vyživovaných detí (0)
a členov rodiny (1), Informácie o bývaní, o zamestnaní žalovaného so špecifikáciou jeho zamestnávateľa
s uvedením doby, od kedy je žalovaný zamestnaný a na akej pozícii a taktiež Finančnú situáciu
žalovaného, v rámci ktorých údajov bola uvedená výška čistého príjmu žalovaného za posledné tri
mesiace.

21. Žalobca v priebehu konania tiež predložil za účelom preukázania skúmania jeho bonity pred
uzatvorením zmluvy výsledok zisťovania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.11.2014 (materiál
v rozsahu 23 strán), ktorý zahŕňa podrobné údaje o schválenom predmetnom úvere, refinancovaných
úveroch, osobné údaje, sociologické údaje, podrobné údaje o zamestnaní žalovaného a z telefonickej

verifikácie jeho zamestnávateľa, ako aj mesačné príjmy a výdavky zahŕňajúce čistý mesačný príjem
žalovaného za posledný mesiac a splátky spotrebného úveru. V uvedenom výsledku zisťovania je
uvedený aj výsledok dopytu (SIC) týkajúci sa zamestnania žalovaného, jeho vymeriavacieho základu,
poberania starobného a invalidného dôchodku a pod., ako aj výsledok dopytu z SBCB (Slovak
Banking Credit Bureau) s uvedením splátkových operácií (ich zostatkov a mesačných splátok), operácií

kreditných kariet a nesplátkových operácií.

22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právny predchodca žalobcu z dostupných informácií
mal možnosť získať objektívny obraz o osobnej a finančnej situácii žalovaného s možnosťou jej analýzy.
Zároveň mal prehľad aj o komplexnom úverovom zaťažení žalovaného, kedy je zrejmé, že poskytnutím

úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nemalo dôjsť k navýšeniu mesačného úverového
zaťaženia žalovaného, ale naopak k jeho poníženiu nie v zanedbateľnej výške, keďže predmetným
refinančným úverom mali byť splatené zostatky štyroch spotrebiteľských úverov, ktoré sú špecifikované
v čl. I bod 1 zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že právny predchodca žalobcu neskúmal iné
aspekty a okolnosti na jeho strane, napr. mesačné výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy

a zabezpečenie jeho základných životných potrieb ako aj potrieb osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciupovinnosť,odvolacísúdzhodnesvyjadrenímžalobcupoukazujenato,žezákonč.129/2010
Z.z. v čase uzavretia zmluvy neukladal povinnosť poskytovateľovi úveru skúmať uvedené náklady.
Zákon v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ukladá veriteľovi pri posúdení schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver povinnosť vziať do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,

výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Na všetky
uvedené skutočnosti právny predchodca žalobcu prihliadol, čo vyplýva z výsledku zisťovania zo dňa
14.11.2014 pred poskytnutím úveru (viď bod. 46), pričom v dôsledku uvedeného si odôvodnene vytvoril
záver, že žalovaný si bude môcť vzhľadom na svoj príjem a finančnú situáciu plniť svoje zmluvnépovinnosti. Nezodpovednosť dlžníka v podobe zlej finančnej disciplíny, ktorú reálne nebol dôvod so
zreteľom na výšku príjmu a zníženie mesačného úverového zaťaženia dlžníka (žiadateľa o úver)
predpokladať, však nemôže byť bez ďalšieho (bez existencie relevantných okolností, ktoré však v danej

veci zistené neboli) pripísaná na ťarchu veriteľa, keďže aj ochrana spotrebiteľa má svoje zákonné aj
racionálne limity.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že
námietka žalovaného o nesplnení povinnosti právneho predchodcu žalobcu (resp. jej hrubé porušenie)

ustanovenej § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dôvodná. Tým je aj následná polemika o nástupe
sankcií s porušením takejto povinnosti či už v podobe nemožnosti jeho zosplatnenia alebo v podobe
následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, bezpredmetnou.

24. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že v zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. V Základných podmienkach zmluvy (časť I. bod 1) je jednoznačne uvedené, že počet splátok je 120,
mesačná anuitná splátka vrátane poistného je 211,44 € (z toho mesačná splátka poistného 10,53 €),
pričom termín splatnosti prvej splátky bol 17.12.2014 a termín splatnosti každej ďalšie splátky bol vždy

17. dňa v mesiaci, čo vyplýva z časti I. bod 4 zmluvy. Nie je preto možné dať za pravdu žalovanému, že
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je v zmluve uvedená.

27. Súdna prax okrem toho už vyriešila otázku, že dohodnutá splátka úveru nemusí byť osobitne členená
na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úverunemôžebyťchýbajúciúdajokonkretizáciisplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovvzmysle§9ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda nedostatok špecifikácie
splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov.

28. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom

do 31.3.2015), riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo
146/2017zodňa22.02.2018(anásledneaj3Cdo56/2018zodňa17.04.2018).Zuvedenéhorozhodnutia
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie

vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení
vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne
zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané
tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť.
Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne

súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona
nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič
nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho
práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú

účinnosť (odkaz na rozsudok ESD vo veci C-212/07, bod 110).

29. Z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni
členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o
úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru,

že zákonom č. 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica č. 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v
rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri
aplikácii § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach

samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú

v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Aplikujúc závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy je možné pri eurokonformnom výklade
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 dospieť k záveru, že
zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona.

30. Žalovaný v odvolaní taktiež vytkol súdu prvej inštancie, že neskúmal splnenie zákonnej podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to existenciu výzvy na úhradu dlžnej sumy, resp.
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spĺňajúcej podmienky podľa zákona o bankách (podľa § 92 ods.
8) a v tejto súvislosti nesprávne, resp. nedostatočne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

31. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

32. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Splnenie podmienky aktívnej
legitimácie je základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.

33. V prejednávanom spore ešte pred podaním žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
z právneho predchodcu žalobcu (banky /postupcu/ - Všeobecná úverová banka, a.s.) na žalobcu
(nebankový subjekt /postupník/ - EOS KSI Slovensko, s.r.o.).

34. Keďže pôvodným nositeľom pohľadávky z úverovej zmluvy bola banka, ktorá pohľadávku postúpila

na nebankový subjekt, na daný vzťah a postúpenie pohľadávky zo Všeobecnej úverovej banky, a.s.
na postupníka (žalobcu) je potrebné aplikovať režim zákona o bankách a skúmať platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

35. Súd prvej inštancie v danej veci založil svoj záver o platnosti postúpenia pohľadávky ako aj o

preukázaní aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby na úvahe, že právny predchodca
žalobcu splnil všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré sú zakotvené v ust. § 53 ods. 9, § 565 OZ,
ako aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom do 31.12.2014, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.37. Rozborom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu,

ktorý nie je bankou. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou
na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto
podmienok: a/ existencia splatnej pohľadávky, b/ písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý
je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a c/ dlžníkovo následné nepretržité

omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke. Je pritom na veriteľovi preukázať tieto
skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie takejto výzvy dlžníkovi bankou.

38. Súdna prax je jednotná v názore, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore
so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda

o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so
zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc.).

39. Splnenie podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je teda potrebné pre platné
postúpenie pohľadávky banky na inú osobu a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je
daná vecná legitimácia postupníka v spore.

40. Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový

subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v
čase postúpenia. Banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej
pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere, pretože môže postúpiť bez súhlasu klienta iba
splatnú pohľadávku ako takú (nie ich časti splatné alebo nesplatné). Postúpením nesplatnej pohľadávky
inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho

právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť
iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená
prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku. O splatnú pohľadávku pôjde iba v tom prípade, že
pre jej zosplatnenie boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.

41. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

42. Pokiaľ ide o podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ, dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565
OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Dohoda o strate výhody splátok
musí vyplývať z obsahu pôvodnej dohody a existenciu takej dohody preukazuje veriteľ.

43. Pre splatnosť celého dlhu teda zákon predpokladá kumulatívne naplnenie týchto skutočností: 1/
dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, 2/ veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a 3/ pred využitím tohto práva
upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva min. 15 dní vopred.

44. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky možno charakterizovať ako jednostranný adresný
a hmotnoprávny právny úkon, čo znamená, že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi (§ 45
ods. 1 OZ). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu výzvou označenou
ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ vyzýval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 657,07 €, v opačnom prípade bude od žalovaného požadovať, aby mu vrátil celú poskytnutú

sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Išlo o výzvu
pred zosplatnením pohľadávky, ktorá bola žalovanému doručená dňa 2.4.2019 (č.l. 172 spisu). V
danom prípade bolo teda preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Následne právny predchodca žalobcu výzvou na predčasné splateniezostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.5.2019, k tomuto dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
vrátane príslušenstva so zostatkom úveru vo výške 10.369,27 €.

45. Z uvedeného vyplynulo, že v spotrebiteľských vzťahoch, akým je právny vzťah medzi stranami sporu
v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru) až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
tejto splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
a len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

46. Bolo potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo veriteľovi právo (a veriteľ ho využil)
v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j. v dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa
stal zročným celý dlh). Uvedené musí súd skúmať vychádzajúc z toho, kedy (ktorým právnym úkonom
právneho predchodcu žalobcu) došlo k uplatneniu práva v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ.
V danom prípade bola predčasná splatnosť vyhlásená ku dňu 15.5.2019, čo nebolo sporné. Taktiež

z prehľadu splátok (čl. 63 – 64 spisu) vyplýva, ako žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky.

47.Aktedakzosplatneniudošlodňa15.5.2019,mohlototozosplatnenievyvolaťibanezaplateniesplátky
splatnej dňa 17.1.2019. Až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky mohol
právny predchodca žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky, t.j. až dňa 18.4.2019

(po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky) a mohol tak urobiť do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky 17.5.2019 (v zmysle § 565 druhá veta OZ), t.j. v období medzi 18.4.2019
do 16.5.2019. Keďže právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver dňa 15.5.2019, urobil tak
včas a v zákonom určenom termíne.

48. Čo sa týka námietky žalovaného, že výzva zo dňa 28.3.2019, ani výzva na predčasné splatenie
zostatkuúveruzodňa15.5.2019,neobsahovaliodkaznapostuppodľaust.§92ods.8zákonaobankách
a z tohto dôvodu ich nie je možné považovať za výzvu na úhradu dlžnej sumy, resp. vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, spĺňajúce zákonné podmienky, odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí.
V ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je len uvedené, že „banka

alebo pobočka zahraničnej banky môže svoju pohľadávku postúpiť, ak je jej klient napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky v omeškaní...“. V texte zákona nie je nikde uvedené,
čo by malo byť obsahom takejto výzvy, resp. že v dôsledku absencie odkazu na § 92 ods. 8 zákona
o bankách, nevyvolá takáto výzva právne účinky, ktoré s ňou zákon o bankách spája.

49. Okrem uvedeného žalovaný v odvolaní namietal, že právny predchodca žalobcu vo výzve zo dňa
28.3.2019 ako aj vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 15.5.2019 neuviedol, s ktorou
splátkou je žalovaný v omeškaní, v dôsledku čoho nie je možné zistiť, či si právny predchodca uplatnil
svoje právo na predčasné zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky.

50. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom právnom úkone o zosplatnení je nesporne
skutkovou otázkou; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na

účely určenia zosplatnenia, príp. začatia počítania premlčacej doby, len právnym konštruktom. Pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §
565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v
čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2024,

sp. zn. 1Cdo/123/2022).

51. S poukazom na uvedené dôvody zastáva odvolací súd názor, že právny predchodca žalobcu vyhlásil
okamžitúsplatnosťúveruvsúladesozákonomaspodmienkamiuvedenýmivzmluvečl.Ibod5písm.b).

52. Žalovaný ďalšou námietkou nastolil predmetom odvolacieho prieskumu aj otázku premlčania
uplatneného nároku a mal za to, že k premlčaniu nároku došlo dňa 19.6.2021, preto žaloba (podaná na
súde dňa 25.8.2021) bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.53. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že nárok žalobcu nepovažuje za premlčaný a tento názor
považuje odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie však neurčil začiatok plynutia premlčacej doby
celého zosplatneného úveru a nijako neodôvodnil tento svoj právny záver.

54. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

55. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

56. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

57. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

58. Podstata dosahu ust. § 53 ods. 9 OZ na usporiadanie vyplývajúce z úpravy § 103 v spojení s § 565
OZ spočíva na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo, podľa ktorého môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 veta druhá OZ), z čoho vyplýva, že z hľadiska § 103 veta druhá OZ sa môže stať dlh

zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných splátok. To potom znamená, že
zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí poslednej (najneskôr zročnej)
splátky, nech by už bol rozsah omeškania akýkoľvek, s tým, že skôr splatné splátky sa podľa prvej
vety tohto zák. ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti. Druhým signifikantným
prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie ustanovení § 103 a § 565 OZ je, že

predpoklad pre zosplatnenie úveru spočíva len v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V
tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky
vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len
logické, že práve v tento deň podľa § 103 veta druhá OZ začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie
zosplatnenej časti záväzku.

59. V tejto súvislosti – pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch – sa veriteľ mohol na súde
po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od
omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Práve tento
deň je najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo znamená, že tento deň je aj

začiatkom plynutia premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu.

60. V danom prípade tak premlčacia doba začala plynúť dňa 18.4.2019 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí
trojmesačnej lehoty odo dňa 17.1.2019, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala) a
uplynula dňom 18.4.2022. Žalobca podal žalobu na súde dňa 25.8.2021, teda tak urobil pred uplynutím

trojročnej premlčacej doby. Nakoľko k uplatneniu nároku na súde došlo ešte počas plynutia premlčacej
doby, uplatnený nárok aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je premlčaný. Súd prvej inštancie preto
správne rozhodol, pokiaľ nevyhovel námietke premlčania vznesenej žalovaným, resp. túto posúdil ako
nedôvodnú.

61. V ďalšej časti odvolania žalovaný argumentuje tvrdením o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť a nesprávne je vypočítaná RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa preto, že do
celkových nákladov nebolo zahrnuté aj poistenie a toto nebolo ani predpokladom pre výpočet RPMN.

62. Žalovaný už v podaní zo dňa 30.1.2023 namietal, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal
vedomosť o jasných podmienkach poistenia, keďže poistenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskejzmluvy. Dojednanie o poistnom považoval pre jeho neurčitosť neprijateľným, a teda neplatným
zmluvným dojednaním podľa ust. § 53 ods. 5 OZ. Zároveň žalovaný uviedol, že celková čiastka, ktorú
má pri počte splátok 120 a výške každej splátky 211,44 € uhradiť, predstavuje sumu 25.372,80 €, a nie

sumu 24.109,27 €, ktorá je v úverovej zmluve uvedená. S poukazom na uvedené aj údaj o RPMN
uvedený v zmluve (14,80 %) nezodpovedá skutočným parametrom, keďže správna výška RPMN by
mala predstavovať 15,21 %.

63. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

64. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom.

65. Podľa § 9 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

66. Z citovaných ustanovení vyplýva, že podmienkou, aby poistné mohlo byť zarátané do celkových
nákladov spotrebiteľa (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a tým obsiahnuté aj v celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.) je, aby spotrebiteľ musel
- bol povinný navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby (poistenia), aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. A contrario poistné sa do celkových
nákladov nezahŕňa, pokiaľ sa z pohľadu dostupnosti úveru jedná o nepovinnú, spotrebiteľom dobrovoľne
zvolenú službu.

67.Napriektomu,žežalovanývpriebehuprvoinštančnéhokonanianamietalpoložkupoistenia,súdprvej

inštancie sa v rozsudku obmedzil iba na hodnotenie zmluvy o úvere bez toho, aby sa nejakým spôsobom
vysporiadal s touto námietkou v rámci procesnej obrany žalovaného. Nedal odpoveď ani na základnú
otázku, a to, či žalovaný musel uzavrieť zmluvu o poistení, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok, prípadne či voľba poistenia úveru bola výlučne na spotrebiteľovi.
Táto skutočnosť je pritom rozhodujúca z hľadiska možného zahrnutia poistného do celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, následne do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Od posúdenia tejto skutočnosti zároveň závisí aj posúdenie správnosti výšky RPMN ako aj
priemernej RPMN uvedených v zmluve o úvere. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve je správne
uvedená celková čiastka na zaplatenie dlžníkom a že údaj o RPMN je správny bez toho, aby súd uviedol,
či a prečo sa do ich výpočtu (ne)zahŕňa poistné, považuje odvolací súd za predčasný, neodôvodnený,

a teda odvolacím súdom nepreskúmateľný.

68. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci
predčasne rozhodol, nakoľko nezameral dokazovanie na zistenie všetkých relevantných skutočností
pre toto konanie, konkrétne nezisťoval, či bolo pristúpenie žalovaného na poistenie schopnosti splácať

úver dobrovoľné a individuálne dojednané. Toto zistenie má nepochybne širší skutkový a právny rozmer
a vyžaduje si preto nielen izolované hodnotenie zmluvy o úvere, ale aj iných dokumentov, ktoré celému
procesu uzatvárania úverovej zmluvy v tejto konkrétnej veci predchádzali (žiadosť poskytnutie úveru
a i.) a posúdenie v ich vzájomnej súvislosti. Zistenie a vyhodnotenie uvedenej skutočnosti má význam
pre určenie a posúdenie správnej výšky (hodnoty) RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa spojenými

so spotrebiteľským úverom, ako aj celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým
spotrebiteľským úverom uhradiť. Okrem uvedeného od tohto zistenia závisí aj záver súdu, či predmetný
úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. alebo nie. Súd prvej inštancie tak neustálil skutkový stav v celom spektre rozhodujúcich okolnostípotrebnom pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Chýbajúce úvahy súdu prvej inštancie vo
vzťahu k tejto spornej otázke tak nebolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Nakoľko tento
nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť

v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

69. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o trovách konania (III.) a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

70. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
rozhodovania, zabezpečiť si procesne predpokladaným spôsobom dostatočný skutkový podklad pre
svoje skutkové závery a posúdenie, v akej výške je uplatnený nárok žalobcu dôvodný. V tomto

postupe sa najmä náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu v priebehu konania už
predložili, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo
veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 CSP. Po
prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom
rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP)

procesne správnym postupom, vysporiada sa so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci vyjde
tiež z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP) a opätovne
vo veci rozhodne.

71. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s námietkou žalovaného uvedenou
v odvolaní, v ktorej poukázal na skutočnosť, že časť dlžnej sumy, ohľadne ktorej bola žaloba vzatá
sčasti späť a následne došlo k zastaveniu konania o zaplatenie sumy 720,- €) uhradil žalobcovi už pred
podaním žaloby a súd sa s touto skutočnosťou pri rozhodovaní o trovách konania nevysporiadal.

72. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie zároveň tiež o nároku strán na náhradu trov
konania, včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch
uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.