Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21CbZm/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204716
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123204716.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: SIBA s.r.o. v

likvidácii, so sídlom Ružinovská 4812/14, 821 01 Bratislava, IČO: 31 365 833, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária Mikači s.r.o., so sídlom Steinov dvor 2, 811 07 Bratislava, IČO:
47 252 871, proti žalovanému: JUDr. Štefan Jurčo, PhD., advokát, Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava, IČO: 36 099 473, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, Thurzova 6,
040 01 Košice, IČO: 35 555 823, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.10.2021, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.10.2021,
voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že právo žalovaného na uplatnenie výkonu záložného práva
zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 02.01.2006, uzavretou medzi žalobcom a
žalovaným, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura),

ktorá vznikla z nezaplatenia zmenky, je premlčané. Zároveň sa domáhal, aby súd rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z opatrnosti žalobca alternatívne v
nadväznosti na ustálená súdnu prax slovenských súdov pri rozhodovaní v obdobných právnych veciach
akjezjavnepremlčanápohľadávka,akoajzáložnéprávoknej,žalobcažiadal,abysúdurčilneexistenciu
záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX a na LV č. XXXX, vedenými
na Okresnom úrade Sabinov, Katastrálny odbor, pre Okres: file_0.jpg

file_1.A.

B., Obec: B. a katastrálne územie: B., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Zároveň sa domáhal, aby súd
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ
uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len „Záložná zmluva” v príslušnom gramatickom

tvare) datovanú dňom 02.01.2006, k nasledovným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, Katastrálnym úradom pre Okres: B., Obec: B. a katastrálne
územie: B., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísané pôvodne nasledovne: Pozemok —
parcely registra C-KN č. XX, o výmere 83 m2, druh pozemku — záhrady, Pozemok - parcely registraC-KN č. 1182, o výmere 1908 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely
registra C-KN č, XXXX/X, o výmere 33949 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok
- parcely registra C-KN e. XXXX/X, o výmere 1146 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,

Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 2203 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 470 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 1530 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 441 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 43 m2,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere 266
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/X, o výmere
94 m2, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/XX, o
výmere113m2,druhpozemku-zastavanéplochyanádvoria,Pozemok-parcelyregistrač.XXXX/XX, o
výmere 966 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok-parcely registra C-KN č. XXXX/XX,
o výmere 20 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok-parcely registra C-KN č. XXXX/

XX, o výmere 26 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č.
XXXX/XX, o výmere 412 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra
C-KN č. XXXX/XX, o výmere 13 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely
registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 749 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok
- parcely registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 499 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,

Pozemok - parcely registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 151 rn2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č.XXXX/XX o výmere 27 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, Pozemok- parcely registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 485 m2, druh pozemku-
zastavané plochy a nádvoria, Pozemok-parcely registra C-KN č. XXXX/XX, C. výmere 2684 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Pozemok - parcely registra C-KN č. X XXX/XX, o výmere 835

m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, garáže - dielne s. č. 1746 na parc. č. XXXX/XX, sklad
s. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, sklad s. č. XXXX parc. č. XXXX/XX, skládka na parc. č. XXXX/X,
lisovňa na parc. č. XXXX/X (ďalej len ako „nehnuteľnosti” v príslušnom gramatickom tvare), ktorou bolo
zriadené záložné právo na nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia domnelej pohľadávky žalovaného
ako záložného veritelia vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura), ktorý vznikol z nezaplatenia

zmenky. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom Dohodu o urovnaní, datovanú dňom
02.01.2006, na základe ktorej žalobca uznal záväzok vo výške 510.000.000,- Sk, 16.928.898,62 eura ),
voči žalovanému (ďalej len „Dohoda o urovnaní” v príslušnom gramatickom tvare). Dňa 09.08.2006
žalobca a žalovaný spísali uznanie záväzku zo zmenky vo forme Notárskej zápisnice č. D., D. XXXXX/
XXXX, D. u notára JUDr. Miloslava Kováča (ďalej len „Notárska zápisnica” v príslušnom gramatickom

tvare). Žalobca žalovaným uplatnenú pohľadávku neuhradil, nakoľko zmyslom uzatvorenia oboch zmlúv,
záložnej zmluvy, ako aj dohody o urovnaní, bolo ochrániť majetok žalobcu pred pohľadávkou iného
veriteľa zo zmenkového platobného rozkazu, vydaného Krajským súdom v Bratislave dňa 20. 12. 2005,
č. k. 8Cb 2/03-68. Žalovaný v rozpore s dohodou s vtedajšími konateľmi žalobcu opakovane pristupuje k
výkonu záložného práva a dáva návrhy na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa opakovane pokúša
o uspokojenie svojej domnelej pohľadávky realizáciou záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu, naposledy bolo žalobcovi dňa 04.10.2021 dražobníkom -spoločnosťou BestAuctions, s. r. o,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka č.: 46152/N, so sídlom

Kmeťova 30, 949 01 Nitra, IČO: 50 107 607 (ďalej tiež len „dražobník” v príslušnom gramatickom
tvare) doručené oznámenie o dražbe, ktorej predmetom sú nasledovné nehnuteľnosti s príslušenstvom
a súčasťami evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., Obec B., okres B. ako pozemkové
nehnuteľnosti registra „C“: parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1146 m2,
parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2203 m2, parcela číslo XXXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 470 m2, parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 441m2, parcela číslo XXXX/X-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 43 m2, parcela číslo
1184/8-zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria výmere 94 m2, parcela číslo XXXX/XX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 113 m2,
parcela číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/XX -

zastavené plochy nádvoria o výmere 20 m2, parcela číslo XXXX/XX-XXXXXXXXX plochy a o výmere
26 m2, parcela číslo XXX/XX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 412 m2, parcela číslo XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 749 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 944 m2, parcelačíslo - XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parcela číslo XXXX/XX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere
485 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, parcela číslo XXXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1480 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4895, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parcela číslo 1189 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2, parcela číslo XX - záhrada o výmere 83 m2 a stavby —
administratívna budova so súpisným číslom 358 na p. č. XXXX/X, lisovňa so súpisným číslom 1729 na
p. č. 1184/3 a dielňa so súpisným číslom XXXX na p. č. XXXX/X; v celku v podiele 1/1 a spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 9038/10000 k pozemku evidovanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec
B., C. B., ako parcela registra ”C” číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 33949 m2.
V záujme ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podáva žalobca žalobu podľa § 137
písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP”) o určenie
neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti. file_2.jpg

file_3.wmf

Podľa 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka platného v rozhodnom období: „právo sa premlčí uplynutím

premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitá.“ Podľa § 388 ods. 1 Obchodného
zákonníka platného v rozhodnom období: „premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v rozhodnom období: „ak dlžník

písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od uznania. Ak sa uznanie týka
iba časti záväzku plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.“ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, platného v rozhodnom období: „právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho

zákonníkaplatnéhovrozhodnomobdobí:„premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka. Námietka premlčania výkonu záložného bola už vznesená žalobcom v postavení záložcu v
priebehu prvoinštančného konania vedeného na Okresnom súde Prešov v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, vedeného pod zn. 8C/3/2016. V rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa

04.12.2019, č. k. 8C/3/2016-601, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 14.7.2021, č. k. súd doslovne uviedol (bod 25): „Na základe listinných dôkazov mal súd
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe
ktorého bola žalobcom vystavená zmenka dňa 30.11.2005 na sumu 510.000.000.- Sk (16.928.898,62
eura). Z tohto dôvodu na uznanie dlhu zo strany žalobcu použije Obchodný zákonník, ktorý stanovuje

štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti
pohľadávkyuvedenomvdohodeourovnaní,podľaktorejsadlžníkkzaviazalzaplatiťzáväzokzozmenky
do 10.08.2006. file_4.jpg

file_5.wmf

Premlčacia doba záložného práva je takisto štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz (t. j. odo dňa keď vzniklo právo na upokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. ).
Premlčacia doba pri tejto pohľadávke uplynula dňa 10.08.2010 a toho istého dňa došlo aj k premlčaniu
záložného práva.“ Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia súdu, pohľadávka, ktorú eviduje

žalovaný voči žalobcovi v celkovej výške 510.000.000,-Sk (16.928.898,62 eur), vyplývajúca zo zmenky,
jevzťahmedzižalobcomažalovanýmnespornenevyhnutnéposudzovaťakoobchodnoprávny.Vzmysle
§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník právo písomne uznal svoj záväzok, plynie
nová premlčacia doba od tohto uznania. V notárskej zápisnici zo dňa 09.08.2006 sa žalobca ako dlžník
zaviazal zaplatiť záväzok zo zmenky do 10.08.2006. V nadväznosti na uvedené, tak premlčacia doba

pri pohľadávke žalovaného uplynula najneskôr dňa 10.08.2010 a toho istého dňa došlo aj k premlčaniu
výkonu záložného práva, keďže bola nepochybne naplnená aj dikcia ust. § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a teda že záložné práva sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka. V intenciách
vyššie citovanej právnej úpravy má žalobca za to, že nárok na uplatnenie výkonu záložného právažalovaným je premlčaný. Podmienkami premlčania práva podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sú: A) márne uplynutie premlčacej doby, B) uplatnenie námietky premlčania dlžníkom na súde. file_6.jpg

file_7.wmf

Pokiaľ ide o splnenie podmienky márneho uplynutia premlčacej lehoty, žalobca sa stotožňuje s názorom,
žepremlčanievýkonuzáložnéhoprávasariadiustanovObčianskehozákonníkaajvprípade,aknímbola
zabezpečená pohľadávka spravujúca sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rovnako sa žalobca
stotožňuje s názorom, že premlčacia doba pri pohľadávke žalovaného uplynula dňa 10.08.2010, a toho
istéhodňadošloajkpremlčaniuvýkonuzáložnéhopráva,keďžebolanepochybnenaplnenáajdikciaust.
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda, že záložné práva sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená

pohľadávka. Splnenie druhej podmienky premlčania práva podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka predstavuje dovolanie sa premlčania jednostranným právnym úkonom dlžníka. Z jeho povahy
vyplýva, že musí ísť o výslovný a adresný právny úkon smerujúci voči druhému účastníkovi právneho
vzťahu, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku (R 9/2001).
Dovolanie sa premlčania je hmotnoprávnym úkonom dlžníka v súdnom procese voči subjektívnemu

právu (FEKETE, I., Občiansky zákonník , 1 Zväzok, Veľký komentár, 2. vydanie, Eurokódex, 2014)
Premlčania sa možno tak dovolať na súde. Mimosúdne dovolanie sa premlčania nemá podľa file_8.jpg

file_9.wmf

súčasnej právnej úpravy právne účinky. Právne účinky má len dôvodné vznesenie námietky premlčania,
pričom dôvodnosť skúma súd vo vzťahu k žalobnému návrhu. Výkon záložného práva (s výnimkou
predaja zálohu v exekúcii podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. file_10.jpg

file_11.wmf

Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov) sa v zásade realizuje bez ingerencie súdu, tzn.
mimosúdny výkon záložného práva, ktorý je spravidla dohodnutý v záložnej zmluve alebo sa realizuje
formou dobrovoľnej dražby, ktorá taktiež môže byť dohodnutá v záložnej zmluve, pripadne ide o
realizáciu zákonného záložného práva a pod. V prípade dobrovoľnej dražby, ktorá patrí do kategórie

mimosúdnych výkonov záložného práva je záložca v postavení žalobcu, ktorý domáha, aby bolo
file_12.jpg

file_13.wmf

záložnému veriteľovi zabránené vo výkone záložného práva. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom,
ktorý vo svojej podstate spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa ČI. 20 Ústavy SR
s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s Čl. 20 ústavy a to bez akejkoľvek
(preventívnej) ingerencie súdnej moci. Nakoľko nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, žalobca na jeho preukázanie uvádza nasledovné. Naliehavý právny záujem na
podaní tejto žaloby žalobca vidí v tom, že vlastnícke právo je Ústavou SR aj medzinárodnými zmluvami
chránenéakozákladnéprávo(Čl.20ÚstavySR).Žalobcamázapreukázané,žesažalovanýopakovane
pokúša o uplatnenie nároku na uspokojenie svojej domnelej pohľadávky, a to napriek tomu, že je
preukázateľne premlčaná a rovnako premlčané je aj záložné právo k nej, čo bolo konštatované aj

v citovanom Rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016-601 (bod 25).
Žalobca má na určení neexistencie záložného práva naliehavý právny záujem, pretože bez tohto určenia
na nehnuteľnostiach bude naďalej viaznuť záložné právo v prospech žalovaného, ktoré však preňho
nemá žiaden význam, keďže je „de facto“ nevykonateľné. Žalobca nemá žiaden iný spôsob, akým
by sa domáhal výmazu tohto záložného práva, ktoré ho okrem iného obmedzuje pri nakladaní s

nehnuteľnosťou a pri scudzovaní nehnuteľnosti v procese likvidácie žalobcu. Žalovanému by v prípade
zamietnutia žaloby nič nebránilo pokúšať sa opätovne vykonať záložné právo predajom nehnuteľností.
Takýto predaj by nepodliehal schváleniu súdu a následne by sa žalobca musel domáhať určenia
vlastníckeho práva žalobou na súde. Postavenie žalobcu je teda bez určenia neexistencie záložnéhopráva neisté. Žalobou o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovaného, sa odstráni zároveň neisté postavenie žalobcu, nakoľko v prípade, ak záložné
právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,

ani iným spôsobom. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré je v súčasnosti medzi
žalobcom a žalovaným sporné, nebude môcť prebehnúť na návrh žalovaného, ako navrhovateľa
dražby, dobrovoľná dražba a napokon v prípade, ak by prebehla dražba od tohto určenia na základe
neexistujúceho záložného práva, pôjde o nezákonná dražbu, na základe ktorej reálne hrozí žalobcovi
nezákonná strata vlastníctva k nehnuteľnostiam formálne zaťaženým záložným právom. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti ako aj kogentnú právnu úpravu zániku záložného práva v zmysle §
151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré medzi dôvody zániku záložného práva nesubsumuje jeho
premlčanie, žalobca podáva túto žalobu.

3. Okresný súd Bratislava I prípisom zo dňa 3.11.2022 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu

Bratislava V, keďže vyslovil svoju kauzálnu nepríslušnosť a postúpil vec v zmysle § 43 ods. 1 Zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 22 písm. a) CSP.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.1.2023, č. k. 3Ncb/1/2023-194 určil, že na prejednanie
a rozhodnutie danej právnej veci je príslušný Okresný súd Prešov.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 12.6.2023 k žalobe žalobcu, okrem iného
uviedol, že pohľadávka žalovaného nie je premlčaná, a preto sa nemohlo premlčať ani záložné právo.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh.“ Podľa ust. § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka: „Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.“ Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka:
„Akveriteľvpremlčacejdobeuplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý

výkon rozhodnutia.“ V zmysle ust. § 402 Obchodného zákonníka: „Premlčacia doba prestáva plynúť,
keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa
považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už
začatom konaní.“ Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní: „Exekučné
konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým

sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia
o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie
exekúcie za vrátené.“ Už na úvod možno poznamenať, že si žalobca opomenul splniť povinnosť, ktorú
normuje ust. § 132 ods. 1 CSP, a teda pravdivo a úplne neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by konajúcemu súdu predostreli úplný obraz o skutočnom stave veci rozhodujúcom pre posúdenie

dôvodnosti žaloby. Základom argumentácie žalobcu k preukázaniu dôvodnosti žaloby bolo tvrdenie, že
pohľadávka žalobcu je premlčaná a premlčané je tak aj záložné právo, ako i nárok na výkon záložného
práva. Toto tvrdenie sa má opierať nielen o skutkové tvrdenia žalobcu, ale i o názor Okresného súdu
v Prešove, ktorý posudzoval žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podanú spoločnosťou
SIBA s. r. o. v likvidácii. Výsledkom konania pred Okresným súdom Prešov bolo zamietnutie tejto

žaloby, a teda procesný neúspech žalobcu. Aj napriek tejto skutočnosti sa žalobca opiera o tento
rozsudok a uvádza, že námietka premlčania výkonu záložného práva bola žalobcom vznesená už v
priebehu konania vedeného na Okresnom súde Prešov v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, vedeného pod sp. zn. 8C/3/2016. V rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019, č.
k. 8C/3/2016-601, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z dňa 14.7.2021, č. k. 2Co/27/2020-658 (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, a tým zavŕšil
procesný neúspech žalobcu), mal tento súd uviesť, že tak pohľadávka žalovaného ako i záložné právo,
ktoré ju zabezpečovalo sú premlčané, a to ku dňu 10.08.2010. Vo vzťahu k včasnosti svojej obrany
námietkou premlčania priamo pri napádanej držbe však neuviedol text odôvodnenia predmetného
rozsudku, ktorý nasledoval hneď za ním citovaným textom (priamo v bode 25 odôvodnenia rozsudku,

z ktorého citoval). V bezprostredne nadväzujúcom texte Okresný súd Prešov uviedol: „Záložný veriteľ
sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania mohol záložca
najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániťvykonaniu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na
dobrovoľnej dražbe. V prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania bude dražobník povinný
upustiť od dražby, a to aj v situácii, keď takýto dôvod upustenia od dražby nie je výslovne v Zákone

o dobrovoľných dražbách upravený.... Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno
už úspešne uplatniť. Žalobca uplatnil námietku premlčania až po výkone záložného práva, a to v
žalobe o určenie neplatnosti dražby, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne
právne následky.“ Okresný súd Prešov navyše nepoznal všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie
plynutia premlčacej doby ako i samotného premlčania pohľadávky a záložného práva, ktoré pohľadávku

žalovaného zabezpečuje. Okresný súd Prešov preto nereflektoval na skutočnosť, že takmer 15 rokov
prebiehalo exekučné konanie na vymoženie zabezpečenej pohľadávky, ktoré malo bezprostredný vplyv
aj na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako i jej zabezpečeniu, ktorého
určenia premlčania sa žalobca v tomto konaní domáha. V žalobe teda žalobca zámerne opomenul
uviesť skutočnosť, že už dňa 05.09.2006 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie 5104*010434
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie - pohľadávky 16.928.898,63

eura s príslušenstvom (vtedy 510.000.000,- Sk) zo dňa 14.08.2006 (na štvrtý deň po uplynutí lehoty na
plnenie), a to Okresným súdom Bratislava IV, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.09.2006.
V súlade s vtedy platnou a účinnou úpravou Exekučného poriadku (časová verzia predpisu účinná
od 01.01.2006 do 30.11.2006) v súlade s ust. § 36 ods. 2 exekučné konanie sa začalo už dňom, v
ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (t. j. ešte pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie). Preto v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie už jednoznačne musela
spočívaťpremlčaciadoba,ktoráneplynulaužododňapodanianávrhunavykonanieexekúcie.Exekučné
konanie v prejednávanom prípade v súlade s ust. § 8 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých starých
exekúcií sa skončilo až právoplatnosťou Uznesenia OS Bratislava IV, č. k. 37Er/10971/2006-343 z
31.03.2021, ktorým sa námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietli.

Do momentu právoplatnosti tohto uznesenia premlčacia doba neplynula. Tieto skutočnosti odôvodňujú
nemožnosť premlčania pohľadávky, ktorá vyplývala z exekučnej notárskej zápisnice, na základe ktorej
sa dlhé roky vykonávala exekúcia. Za týchto okolností sa pohľadávka ako i záložné právo, ktoré ju
zabezpečovalo nemohli premlčať. Toto tvrdenie sa v plnej miere opiera o príslušnú právnu úpravu ako
i o odborný výklad relevantných ustanovení rozhodných právnych predpisov. Vychádzajúc z toho, že

spočívanie premlčacej doby upravuje tak Občiansky zákonník ako i Obchodný zákonník, a to najmä v
citovaných ustanoveniach, je zrejmé, že počas exekučného konania premlčacia doba neplynie. Táto
skutočnosť vyplýva tak z gramatického ako i teleologického výkladu ust. § 112 druhá veta Občianskeho
zákonníka ako i z teleologického výkladu ust. § 402 Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné vykladať
v nadväznosti na obdobnú úpravu obsiahnutú práve v ust. § 112 Občianskeho zákonníka. E. vo vzťahu

k spočívaniu premlčacej doby uvádza, že Občiansky zákonník pozná dva osobitné prípady, v ktorých
dochádza k „zastaveniu plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčacej doby).“ Tým druhým prípadom
je práve navrhnutie začatia výkonu exekúcie na základe exekučného titulu. C. zase vo vzťahu k ust.
§ 402 Obchodného zákonníka uvádza: „Občiansky zákonník výslovne uvádza ako dôvod zastavenia
plynutia premlčacej doby aj navrhnutý výkon rozhodnutia (§112).“ Ovečková vychádzajúc z ustáleného

názoru odbornej verejnosti pokračuje a uvádza: „Treba prisvedčiť názoru, že aj v obchodných vzťahoch
napriek absencii výslovnej úpravy v Obchodnom zákonníku, sa návrhom na výkon rozhodnutia plynutie
premlčacej doby zastavuje. Platí to, čo zdôrazňuje F. G., že podanie návrhu na výkon rozhodnutia treba
považovať za právny úkon, ktorý robí veriteľ za účelom uspokojenia svojho práva, ktorý sa považuje
podľa predpisov procesného práva za uplatnenie práva.“ Premlčacia doba v prípade jej spočívania sa

skladá z dvoch častí, a to pred prerušením plynutia premlčacej doby a po skončení jej spočívania.
Počas jej spočívania prirodzene neplynie. S prihliadnutím na skutočný stav veci je po sčítaní týchto
období možné dospieť k záveru, že premlčacia doba k dňu podania tohto vyjadrenia ešte neuplynula,
pretože z nej uplynulo len niečo vyše 2 rokov. Vonkoncom tak nemohla premlčacia doba uplynúť dňa,
ku ktorému bola podaná žaloba, t. j. 29.10.2021. Opierajúc sa o vyššie uvádzané skutočnosti, a to bez

ohľadu na to či sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za občianskoprávny alebo
obchodnoprávny,sprihliadnutímnapovahunotárskejzápisnice,zktorejvyplývapohľadávkažalovaného
a potvrdenie uznania dlhu žalobcu čo do dôvodu a výšky, ktorá má byť podľa tvrdení žalobcu premlčaná,
premlčanou nemôže byť. To, že pohľadávka ako i záložné právo, ktoré ju zabezpečuje nemôžu byť
premlčané zvýrazňuje i skutočnosť, že v nútenom výkone spôsobilého exekučného titulu – exekučnej

notárskej zápisnice, z ktorej bol zaviazaný žalobca žalovanému plniť, sa kontinuálne pokračovalo (napr.
riadne ukončený výkon exekúcie predajom nehnuteľností - Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 37Er 10971/2006-191, Ex 280/2006 z dňa 22.08.2011 – schválenie príklepu exekútora; Uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er 10971/2006-191, Ex 280/2006 – JUDr. Mruškovič, Ex 321/201– JUDr. Parrák z dňa 22.02.2012, ktorým sa povinnému (v tomto konaní žalobcovi) ukladá povinnosť
nahradiť trovy konania), a ak mal žalovaný ako oprávnený v rámci exekučného konania o kontinuálnom
postupesúdnehoexekútorapochybnosť,takvykonalpotrebnéúkonynajehozmenuzaúčelomriadneho

priebehu exekučného konania (Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er 10971/2006-191,
Ex 280/2006 z dňa 22.08.2011, ktorým sa vyhovuje návrhu oprávneného na zmenu exekútora; Výzva
súdnemu exekútorovi JUDr. Mruškovičovi na vydanie finančných prostriedkov z dňa 02.07.2012).
Po zrealizovaní potrebných úkonov za účelom riadneho priebehu exekučného konania vykonával
potrebné kroky „nový“ exekútor, ktorý týmto napĺňal účel exekúcie aj po roku 2011 (Upovedomenie

o ďalšom spôsobe vykonania exekúcie Ex 321/2011-27 z dňa 19.10.2015; Súpis hnuteľného majetku
Ex 321/2011-27 z dňa 19.10.2015; Exekučný príkaz Ex 321/2011-32 z dňa 02.11.2015; Oznámenie
termínu dražby hnuteľných vecí Ex 321/2011-33 z dňa 02.11.2015). Prípadné speňažovanie jednotlivých
nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo sa však realizovalo aj na dobrovoľných dražbách, a
to z dôvodu, že žalovaný mal záujem na aspoň čiastočnom uspokojení svojej pohľadávky aj popri
exekučnom konaní, ktoré vždy nedosahovalo želané výsledky. To, že vo vzťahu k jednej z dražieb, ktorá

bola napadnutá žalobou žalobcu, dôvody jej neplatnosti neboli dané potvrdil i rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016-601, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.7.2021, č. k. 2Co/27/2020-658 (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie, a tým zavŕšil procesný neúspech žalobcu). Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvádzaných
skutočností sme toho názoru, že ak sa nepremlčala pohľadávka zabezpečená záložným právom,

nemohlosavintenciáchust.§100ods.2tretiavetaObčianskehozákonníkapremlčaťanizáložnéprávo.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto je ju potrebné
zamietnuť.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.5.2024, okrem iného uviedla, že žalobca

má za to, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo svojim účelom odporuje
zákonu a obchádza ho a tiež sa prieči dobrým mravom. Najmä svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
zákon dodržaný nebol. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca navrhuje v konaní vypočuť svedkov,
ktoríbolioprávneníkonaťzaspoločnosťSIBAs.r.o.včaseuzatváraniazáložnejzmluvy,aleajmandátnej
zmluvy,ktorábolauzavretápreduzavretímzáložnejzmluvy.Žalobcanavrhuje,abybolivkonanívypočutí

svedkoviaF.H.H.,G.,bytomI.XX,I.,F.J.K.,C.XX,I.aJUDr.PavelPolievka,Pečnianska13,Bratislava.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o staršie osoby, navrhuje, aby títo svedkovia boli vypočutí cestou
dožiadaného súdu, a to Mestského súdu Bratislava IV.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.5.2024, okrem iného uviedol, že

žalovaný trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach uvedených v konaní, najmä na vyjadrení k
žalobe zo dňa 6.6.2023, na ktoré v plnej miere odkazuje. Čo sa týka samotného prednesu žalobcu, tak
žaloba bola podaná z dôvodu, že malo dôjsť k premlčaniu záložného práva, a preto sa domáhajú jeho
neexistencie. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca na dnešnom pojednávaní, sú nové v tomto konaní,
pretože nikdy nepoukazoval na neplatnosť záložnej zmluvy. Zároveň aj svedkov, ktorých uviedol na

dnešnom pojednávaní, neuviedol vôbec v žalobe, čiže tu vzhľadom na zásadu koncentrácie konania,
nakoľko v doterajšom konaní vôbec nebolo prezentované, že by mala byť záložná zmluva neplatná,
žalovaný navrhuje súdu, aby návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Čo sa týka samotnej žaloby,
túto považuje žalovaný za nedôvodnú. Poukazuje na množstvo rozhodnutí, kde už bolo judikované, že
pohľadávka nie je premlčaná.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2024, okrem iného uviedol, že v
nadväznosti na písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.06.2023, ktorý v úvode
svojho písomného podania poznamenal, že si žalobca v texte žaloby opomenul splniť povinnosť, ktorú
normuje ust. § 132 ods. 1 CSP, a teda pravdivo a úplne neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré

by konajúcemu súdu predostreli úplný obraz o skutočnom stave veci rozhodujúcom pre posúdenie
dôvodnosti žaloby, žalobca dohľadal ďalšie dokumenty, ktoré súvisia so žalovanou záložnou zmluvou.
Po podrobnom preskúmaní dostupných podkladov žalobca v snahe ozrejmiť rozhodujúce skutočnosti
predložil časť dokumentov, jednoznačne preukazujúce pochybné konanie žalovaného, ktoré hneď
z niekoľkých dôvodov opodstatňuje skúmanie absolútnej neplatnosti úkonov, z ktorých žalovaný

odvodzuje existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom, absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti ex officio. Žalobca podôkladnej kontrole interných dokladov, ktoré súvisia so žalovanou záložnou zmluvou, vrátane zmluvnej
dokumentácie, dospel k záveru, že vyššie uvedené právne úkony sú absolútne neplatné, a preto žalobca
v rámci prebiehajúceho poukazuje na túto závažnú skutočnosť a domáha sa určenia ich neplatnosti

súdnou cestou. K tomuto záveru Žalobcu viedlo predovšetkým oboznámenie sa s dokumentom – Čestné
prehlásenie JUDr. Poljovku, bývalého konateľa žalobcu, ktorý sa vyjadril k otázke uzatvorenia týchto
právnych úkonov. Prvotným dôvodom neplatnosti sporných právnych úkonov je skutočnosť, že neboli
za žalobcu podpísané kompetentným štatutárnym orgánom a tento nedostatok nie je možné nijakým
spôsobom zhojiť. V čase uzatvorenia sporných právnych úkonov boli konateľmi žalobcu - JUDr. Pavel

Poljovka, Ing. Juraj Havaš a doc. Ing. Zoltán Zabák, PhD. Doc. Ing. Zoltán Zabák, PhD. bol zvolený
do funkcie konateľa žalobcu na valnom zhromaždení uskutočnenom dňa 13. 4. 2003. Sporné právne
úkony sú absolútne neplatné, nakoľko neboli podpísané spoločne všetkými menovanými konateľmi
žalobcu. Žalovaný mal vedomosť o tom, že sporné právne úkony neboli podpísané všetkými konateľmi
žalobcu, a teda tieto právne úkony nemôžu byť platné, keďže uvedené zmeny v spoločnosti ako advokát
pripravoval. Žalobca považuje sporné právne úkony za neplatné pre rozpor s ust. § 20 ods. 1 a § 40

ods. 3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj pre rozpor s
ustanovením § 133 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa názoru žalobcu nato, aby sporné právne úkony mohli obstáť ako platné museli by byť podpísané
zažalobcuvšetkýmikonateľmispoločne.Vzmysleustanovenia§585Občianskehozákonníka,dohodou
o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Podľa názoru žalobcu je

dohoda o urovnaní neplatná pre evidentný rozpor s ustanovením § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
absentuje v nej totiž podstatná náležitosť tejto dohody, a to vymedzenie sporného vzťahu, ktorý je
predmetom urovnania zmluvných strán. V spornej dohode o urovnaní totiž nie je určite a zrozumiteľne
definované právo, resp. právny vzťah, ktorý by bol medzi žalobcom a žalovaným v čase uzatvorenia
dohody, t. j. k 2. 1. 2006 sporný. V spornej dohode o urovnaní sa uvádza, že žalobca uznáva svoj

záväzok voči žalovanému vo výške 510.000.000 SKK zo zmenky. Zmluvné strany však v dohode o
urovnaní neuviedli, v čom mala spočívať spornosť uznaného záväzku žalobcu voči žalovanému, z akého
titulu tento údajný záväzok žalobcu vznikol, neuviedli z akého dôvodu bola zmenka vystavená, kto,
kedy a kde vystavil údajnú zmenku na 510 mil. SKK, ani kedy bola táto údajná zmenka splatná. O
existencii zmenky nemal vedomosť ani vtedajší konateľ a neskorší likvidátor žalobcu - doc. Ing. Zoltán

Zabák, PhD. Žalobca namieta existenciu uvedenej zmenky, podľa jeho názoru takáto zmenka nikdy
neexistovala a rovnako nikdy neexistoval záväzok žalobcu voči žalovanému na sumu 510.000.000,-
SKK. Vzhľadom na enormnú výšku uznanej pohľadávky, je nevyhnutné, aby zmluvné strany jasne,
určito a zrozumiteľne zadefinovali záväzok, ktorý je predmetom uznania. Pokiaľ Dohoda o urovnaní
zo dňa 2. 1. 2006 neobsahuje takéto jasné a určité vymedzenie záväzku, ktorý žalobca uznáva voči

žalovanému, nemôže byť táto dohoda platná pre jej neurčitosť. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V
Dohode o urovnaní uzatvorenej dňa 2. 1. 2006 chýba jasné, určité a zrozumiteľné vymedzenie záväzku,
ktorý je predmetom uznania, preto tento právny úkon odporuje ustanoveniu § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a je absolútne neplatný. Z rovnakých dôvodov je neplatný aj právny úkon - Uznanie záväzku

vo forme notárskej zápisnice č. N 390/2006 Nz31082/2006 NCRLs/31007/2006 zo dňa 9. 8. 2006.
Zmluva o zriadení záložného práva je svojou povahou akcesorický právny úkon nadväzujúci na Dohodu
ourovnaní.Nakoľkopredmetnádohodaourovnaníjeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,zdôvodov,
ktoré žalobca podrobne špecifikoval vyššie, je neplatným právnym úkonom aj záložná zmluva. Nakoľko
medzižalobcomažalovanýmneexistuježiadnyzáväzok,ktorýbymalozáložnéprávozriadenézáložnou

zmluvou zabezpečovať, je záložná zmluva neplatná. Odhliadnuc od týchto dôvodov je nutné vziať v
úvahu, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na základe ktorého vznikla údajná
pohľadávka žalovaného na sumu 510 mil. SKK, čo spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu a tým
aj jeho neplatnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/82/2022
konštatuje: „súd poukazuje na ustanovenie § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tzv.

absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona
(ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu
právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku
práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný,
akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie

účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie súdu. Inak povedané, v
prípadeabsolútnejneplatnostijeprávnyúkonneplatnýodpočiatku,neplatnosťpôsobípriamozozákona,
takýto úkon od počiatku nespôsobuje žiadne právne následky a táto neúčinnosť pôsobí voči každému
a jej zhojenie nie je možné. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca považuje sporné právne úkony zaabsolútne neplatné je zrejmé obchádzanie zákona. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Zmluvným stranám pri uzatváraní sporných právnych úkonoch muselo byť zrejmé,

že žalobca, ktorý v tom čase nevykonával žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť, nebude schopný
uspokojiť údajnú pohľadávku žalovaného, špecifikovanú v spornej dohode o urovnaní, v neprimerane
krátkej osemmesačnej lehote. Zmluvné strany sporných právnych úkonov tým podľa názoru žalobcu
sledovali jediný cieľ, a to čo najskôr vykonať záložné právo žalovaného a speňažiť majetok žalovaného
za nevýhodných podmienok, čím jednoznačne konali v rozpore s dobrými mravmi a obišli zákon. Na

záver si dovoľuje žalobca poukázať na ustálenú súdnu prax v otázkach absolútnej neplatnosti právnych
úkonov, kde na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a
to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti – ex officio) a je povinný vysporiadať sa s touto otázkou aj bez
výslovného namietania tejto skutočnosti stranou sporu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2024 právna zástupkyňa žalobcu, okrem iného uviedla, že trvá na

navrhnutom dôkaze vypočutím navrhnutých svedkov dožiadaným súdom, a to z dôvodu preukázania
neplatnosti právneho úkonu. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že by sa len v krátkosti chcela
vyjadriť k tvrdeniu, ktoré uviedol právny zástupca žalovaného na pojednávaní, a to, že až do roku 2016
mala spoločnosť SIBA s.r.o. len dvoch konateľov. Uvedené tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože
dňa 13.4.2003 na valnom zhromaždení bol ešte vymenovaný za konateľa Ing. Zoltán Zabák a toho

istého dňa, t. j. 13.4.2003 bol uzavretý Dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti
SIBA s.r.o., v ktorom je uvedené, že konateľmi spoločnosti sú Ing. Juraj Habaš, Ing. Zoltán Zabák a
JUDr. Pavel Poljovka. Takisto došlo k zmene v konaní za spoločnosť, kde v dodatku je uvedené, že
podpisovanie za spoločnosť sa vykonáva tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu
spoločnosti pripojujú svoj podpis konatelia spoločne s uvedením mena a funkcie. Žalobca má teda

za to, že Zmluva o urovnaní a taktiež aj Záložná zmluva sú absolútne neplatné právne úkony, pretože
neboli uzavreté osobami, ktoré boli oprávnené konať za spoločnosť, čiže neboli uzavreté spôsobom
riadnym. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že žalobca má za to, že zápis zmeny konateľa do
Obchodného registra má iba deklaratórny účinok. Ku zmene v osobe konateľa dochádza v dôsledku
rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti. Platnosť tejto zmeny v osobe konateľa je podmienená

zápisom v príslušnom Obchodnom registri. Návrh na zápis zmien do Obchodného registra bol podaný
a je evidovaný na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7RE/14/2004. V prípade pochybnosti o tom
navrhuje, aby bol priložený do konania tento spis. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečného
prednesu uviedla, že navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a aby určil neexistenciu záložného práva
žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV. XXXX, vedenými na Okresnom úrade

Sabinov, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca zastáva právny názor, že záložná zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom a má za to, že súd bol v tomto konaní povinný skúmať absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.5.2024, okrem iného uviedol, že
posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu špecifikácie zmätočného návrhu žalobcu s tým, že
súd umožnil žalovanému uplatniť si nárok na separátne trovy z dôvodu zmarenia pojednávania, keďže
dané podanie bolo doručené tesne pred pojednávaním. Uložil žalobcovi krátku lehotu na špecifikácie
jeho návrhu. Žalobca však svoju povinnosť porušil a až včera, t. j. 29.5.2024 doručil do mailovej

schránkyprávnehozástupcužalovanéhosvojevyjadrenie,vktoromuvádzanepravdivéskutočnostiapre
žalovaného je zarážajúce, že zjavnými klamstvami sa žalobca snaží natiahnuť celé toto pojednávanie.
Žalobca v podanom vyjadrení tvrdí, že záložné právo nevzniklo ako akcesorický záväzok záväzku, ktorý
mal vzniknúť v zmysle dohody o urovnaní a najmä notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná na základe
dohody o urovnaní, ktorou žalobca vyslovuje súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v prípade,

ak nebude záväzok splnený v stanovenej lehote. Žalobca vo svojom podaní tvrdí, že predmetný úkon
nevykonali osoby, ktoré boli oprávnené konať za žalobcu , resp. že nie je tento úkon právne perfektný,
nakoľko podľa jeho tvrdenia okrem osôb F. J. K. a JUDr. Poljovku mal daný úkon za žalobcu podpisovať
aj L. F. H. H., PhD. Uvedená skutočnosť sa však nezakladá na pravde, pretože v rozhodnej dobe, a to
až do roku 2016 spoločnosť SIBA mala výlučne dvoch konateľov, a to F. J. K. a JUDr. Pavela Poljovku.

To znamená, že podstatný argument žalobcu, ktorý je uvedený v tomto jeho podaní je nepravdivý, čiže
nemôžme uvažovať o tom, že dohoda o urovnaní je neplatná a aj v prípade, ak žalobca namieta, že
táto dohoda je neplatná z dôvodu, že tam nie je uvedený sporný záväzok, resp. ako sa tento sporný
záväzok vysporiadava, z tejto dohody je zrejmé, že žalobca tento záväzok v zmysle tejto dohody uznala následne ho uznal aj formou notárskej zápisnice, čiže tento záväzok je nespochybniteľný. Záložné
právo, ktoré na základe tohto záväzku vzniklo, je dohodnuté platne a nie je možné sa domáhať jeho
neexistencie. S ohľadom však na postup žalobcu v tomto konaní, ktorý evidentne vyvoláva úmyselné

prieťahy konania si žalovaný uplatňuje podľa § 256 ods. 2 CSP, separátne trovy za pojednávanie
konané dňa 9.5.2024 a v prípade ich priznania súdom v krátkej lehote ich vyčísli. V ostatnom sa žalobca
stotožňuje s právnym posúdením súdu, trvá na nedôvodnosti podanej žaloby, a preto navrhuje, aby
ju súd zamietol. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania, tak ako uviedol aj na predošlom
pojednávaní, s poukazom na zásadu koncentrácie konania a zmenu žaloby, ktorá nebola pripustená,

navrhuje, aby súd ani nepripustil výsluch týchto svedkov. Právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že
z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SIBA vyplýva, že štatutárny orgán, čiže pán H. začal byť
konateľomspoločnostiod22.4.2016,dotohočasunebolkonateľomspoločnostizapísaný vObchodnom
registri. Spôsob konania v Obchodnom registri - konanie menom spoločnosti, tak od 30.11.1998 do
5.12.2017 je konanie menom spoločnosti – menom spoločnosti konajú obaja konatelia spoločne. Čiže
nakoľko tieto zápisy vychádzajú z Obchodného registra, je zrejmé, že sú záväzné voči každému, čiže

preto má žalovaný za to, že akékoľvek iné listiny neboli premietnuté v Obchodnom registri, a preto nie
je možné sa dovolávať nejakých účinkov z týchto listín. Žalovaný trvá na všetkých svojich vyjadreniach
a skutočnostiach, ktoré uviedol v tomto konaní. Má za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko nebola
preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že zmluva je neplatná a že došlo k premlčaniu
záložného práva. S poukazom na uvedené žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu zamietol. V prípade

úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a žiada, aby súd rozhodol o separátnych trovách
konania.

11. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise, a to Rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/3/2016-601 zo dňa 04.12.2019,

Rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.. 2Co/27/2020-658 zo dňa 14.07.2021, Upovedomenia o
zastavení starej exekúcie, č. k. 37Er 10971/2006-191 zo dňa 09.05.2020, Uznesenia Okresného súdu
Bratislava IV, č. k. 37Er 10971/2006-343 zo dňa 31.03.2021, Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 37Er 10971/2006-191, Ex 280/2006 zo dňa 22.08.2011, Uznesenia Okresného súdu Bratislava
IV, č. k. 37Er 10971/2006-191, Ex 280/2006 – JUDr. Mruškovič, Ex 321/2011 – JUDr. Parrák zo dňa

22.02.2012, Výzvy súdnemu exekútorovi JUDr. Mruškovičovi na vydanie finančných prostriedkov zo dňa
02.07.2012, Upovedomenia o ďalšom spôsobe vykonania exekúcie Ex 321/2011-27 z dňa 19.10.2015,
Súpisu hnuteľného majetku Ex 321/2011-27 zo dňa 19.10.2015, Exekučného príkazu Ex 321/2011-32
zo dňa 02.11.2015, Oznámenia termínu dražby hnuteľných vecí Ex 321/2011-33 zo dňa 02.11.2015, ako
aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli dňa 02.01.2006 Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Sabinov, Katastrálnym úradom pre Okres B., Obec B. a katastrálne územie B., ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísané pôvodne nasledovne: pozemok — parcela registra C-KN č. XX

o výmere 83 m2, druh pozemku — záhrady, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX o výmere 1908
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere
33949 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/X
o výmere 1146 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č.
XXXX/X o výmere 2203 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra

C-KN č. XXXX/X o výmere 470 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela
registra C-KN č. XXXX/X o výmere 1530 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok
- parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere 441 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere 43 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere 266 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere 94 m2, druh pozemku –
zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/XX o výmere 113 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra č. XXXX/XX o výmere 966 druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok-parcela registra C-KN č. XXXX/XX, C. výmere 20 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok-parcela registra C-KN č. XXXX/XX o výmere

26 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX/XX,
o výmere 412 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č.
XXXX/XX o výmere 13 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra
C-KN č. XXXX/XX o výmere 749 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcelaregistra C-KN č. XXXX/XX o výmere 499 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok
- parcela registra C-KN č. XXXX/XX o výmere 151 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
pozemok - parcela registra C-KN č.XXXX/XX o výmere 27 m2, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoria, pozemok- parcela registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 485 m2, druh pozemku-zastavané
plochy a nádvoria, pozemok-parcela registra C-KN č. XXXX/XX, o výmere 2684 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C-KN č. 1 184/23 o výmere 835 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, garáže - dielne s. č. 1746 na parc. č. XXXX/XX, sklad s. č. XXXX
na parc. č. XXXX/XX, sklad s. č. 1748 parc. č. XXXX/XX, skládka na parc. č. XXXX/X, lisovňa na parc.

č. XXXX/X, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného ako záložného veritelia vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura), ktorá vznikla z
nezaplatenia zmenky. Dňa 2.1.2006 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Dohodu
o urovnaní, na základe ktorej žalobca uznal svoj záväzok vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62
eura), voči žalovanému. Dňa 09.08.2006 žalobca a žalovaný spísali uznanie záväzku zo zmenky vo
forme Notárskej zápisnice č. N390/2006, NZ 31082/2006, NCRLs/31007/2006 u notára JUDr. Miloslava

Kováča. Žalobca žalovanému predmetnú zabezpečenú pohľadávku neuhradil. Podľa žalobcu žalovaný
v rozpore s dohodou s vtedajšími konateľmi žalobcu opakovane pristupuje k výkonu záložného práva
a dáva návrhy na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa opakovane pokúša o uspokojenie svojej

pohľadávky (ktorú žalobca definuje ako pohľadávku údajnú, teda neexistujúcu) realizáciou záložného
práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Naposledy bolo žalobcovi dňa 04.10.2021 dražobníkom-
spoločnosťou BestAuctions, s.r.o, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro,
Vložka č.: 46152/N, so sídlom Kmeťova 30, 949 01 Nitra, IČO: 50 107 607, doručené oznámenie o
dražbe, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti s príslušenstvom a súčasťami evidované na LV č. XXXX

pre katastrálne územie B., Obec B., okres B. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9038/10000 k pozemku
evidovanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec B., okres B., ako parcela registra ”C” číslo
1184/1 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 33949 m2. Žalobca má za to, že už vzniesol námietku
premlčania výkonu záložného práva, a to v postavení záložcu v priebehu prvoinštančného konania,
vedeného na Okresnom súde Prešov v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedeného pod

sp. zn. 8C/3/2016. Žalobca má za to, že nárok na uplatnenie výkonu záložného práva žalovaným je
premlčaný. Nakoľko nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, žalobca v tejto
súvislosti uviedol, že naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby vidí v tom, že vlastnícke právo je
Ústavou SR aj medzinárodnými zmluvami chránené ako základné právo (Čl. 20 Ústavy SR). Žalobca má

za preukázané, že sa žalovaný opakovane pokúša o uplatnenie nároku na uspokojenie svojej domnelej
pohľadávky, a to napriek tomu, že je preukázateľne premlčaná a rovnako premlčané je aj záložné právo
k nej, čo malo byť konštatované aj v predmetnom rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019,
č. k. 8C/3/2016-601 (bod 25.). Žalobca má na určení neexistencie záložného práva naliehavý právny
záujem, pretože podľa jeho názoru bez tohto určenia na nehnuteľnostiach bude naďalej viaznuť záložné

právovprospechžalovaného,ktorévšakpreňhonemážiadenvýznam,keďžejedefactonevykonateľné.
Žalobca nemá žiaden iný spôsob, akým by sa domáhal výmazu tohto záložného práva, ktoré ho okrem
iného obmedzuje pri nakladaní s nehnuteľnosťou a pri scudzovaní nehnuteľnosti v procese likvidácie
žalobcu. Žalovanému by v prípade zamietnutia žaloby nič nebránilo pokúšať sa opätovne vykonať
záložné právo predajom nehnuteľností. Takýto predaj by nepodliehal schváleniu súdu a následne by

sa žalobca musel domáhať určenia vlastníckeho práva žalobou na súde. Postavenie žalobcu je teda
bez určenia neexistencie záložného práva neisté. Žalobou o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, sa odstráni zároveň neisté postavenie žalobcu,
nakoľko v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, ani iným spôsobom. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré

je v súčasnosti medzi žalobcom a žalovaným sporné, nebude môcť prebehnúť na návrh žalovaného,
ako navrhovateľa dražby, dobrovoľná dražba a napokon v prípade, ak by prebehla dražba od tohto
určenia na základe neexistujúceho záložného práva, pôjde o nezákonná dražbu, na základe ktorej
reálne hrozí žalobcovi nezákonná strata vlastníctva k nehnuteľnostiam formálne zaťaženým záložným
právom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj kogentnú právnu úpravu zániku záložného

práva v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré medzi dôvody zániku záložného práva
nesubsumuje jeho premlčanie, žalobca podáva túto žalobu.13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

15. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

16. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

17. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,

musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

18.Podľa§585ods.3Občianskehozákonníka,doterajšízáväzokjenahradenýzáväzkom,ktorývyplýva
z urovnania.

19. Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka, urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť
ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.

20.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá

sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

27. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.28. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

29. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

30. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

31. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

32. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

33. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

34. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí

pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

35. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

36. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

37. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

38. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,

byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

39. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.40. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

44. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

45.Podľa§47ods.1Občianskehozákonníka,akzákonustanovuje,žekzmluvejepotrebnérozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

46. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči
žalovanému domáha určenia, že právo žalovaného na uplatnenie výkonu záložného práva zriadeného
Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 02.01.2006, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo výške 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura), ktorá vznikla z

nezaplatenia zmenky, je premlčané, ako aj v tej časti, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil neexistenciu
záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX a na LV č. XXXX, vedenými
na Okresnom úrade Sabinov, Katastrálnom odbore, pre Okres: B., C.: B. a katastrálne územie: B., ktoré
sú vo vlastníctve žalobcu, je v celom rozsahu nedôvodná.

47. Konajúci súd má za to, že pohľadávka žalovaného nie je premlčaná, a preto sa nemohlo premlčať
ani záložné právo. Podľa ust. § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne

pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré
bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon
rozhodnutia. V zmysle ust. § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ
za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje
podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom

konaní.“ Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, exekučné konanie
sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa
námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o
zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie
exekúcie za vrátené. K dôvodnosti svojej žaloby žalobca uvádzal, že pohľadávka žalobcu je premlčaná

a premlčané je tak aj záložné právo, ako i nárok na výkon záložného práva. Toto tvrdenie sa má opierať
nielen o skutkové tvrdenia žalobcu, ale i o názor Okresného súdu v Prešove, ktorý posudzoval žalobu
žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Výsledkom konania pred Okresným súdom Prešov
bolo však zamietnutie tejto žaloby, a teda procesný neúspech žalobcu. Aj napriek tejto skutočnosti
sa žalobca opiera o tento rozsudok a uvádza, že námietka premlčania výkonu záložného práva

bola žalobcom vznesená už v priebehu konania, vedeného na Okresnom súde Prešov, v konaní o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedeného pod sp. zn. 8C/3/2016. V rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016-601, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z dňa 14.7.2021, č. k. 2Co/27/2020-658 (ktorý potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, a tým zavŕšil procesný neúspech žalobcu), mal tento súd uviesť, že tak pohľadávka

žalovaného ako i záložné právo, ktoré ju zabezpečovalo sú premlčané, a to ku dňu 10.08.2010. Vo
vzťahu k včasnosti svojej obrany námietkou premlčania priamo pri napádanej držbe však neuviedol
text odôvodnenia predmetného rozsudku, ktorý nasledoval hneď za ním citovaným textom (priamo
v bode 25. odôvodnenia rozsudku, z ktorého citoval). V bezprostredne nadväzujúcom texte Okresnýsúd Prešov totiž uviedol: „Záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že dovolať sa premlčania mohol záložca najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok

toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť vykonaniu práva, v posudzovanej veci práva
záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. V prípade úspešného
uplatnenia námietky premlčania bude dražobník povinný upustiť od dražby, a to aj v situácii, keď
takýto dôvod upustenia od dražby nie je výslovne v Zákone o dobrovoľných dražbách upravený....
Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno už úspešne uplatniť. Žalobca uplatnil

námietku premlčania až po výkone záložného práva, a to v žalobe o určenie neplatnosti dražby, preto
takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky.“ Okresný súd Prešov pre
svoje rozhodnutie nepotreboval poznať všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie plynutia premlčacej
doby ako i samotného premlčania pohľadávky a záložného práva, ktoré pohľadávku žalovaného
zabezpečuje. Okresný súd Prešov sa preto nezaoberal skutočnosťou, že takmer 15 rokov prebiehalo
exekučné konanie na vymoženie zabezpečenej pohľadávky, ktoré malo bezprostredný vplyv aj na

plynutie premlčacej doby vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke, ako i jej zabezpečeniu, ktorého určenia
premlčania sa žalobca v tomto konaní domáha. V žalobe žalobca zrejme zámerne opomenul uviesť
skutočnosť, že už dňa 05.09.2006 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie 5104*010434, na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie - pohľadávky 16.928.898,63 eura
s príslušenstvom (vtedy 510.000.000,- Sk) zo dňa 14.08.2006 (na štvrtý deň po uplynutí lehoty na

plnenie), a to Okresným súdom Bratislava IV, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.09.2006.
V súlade s vtedy platnou a účinnou úpravou Exekučného poriadku (časová verzia predpisu účinná od
01.01.2006 do 30.11.2006) v súlade s ust. § 36 ods. 2 exekučné konanie sa začalo už dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (t. j. ešte pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie). Preto v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie už jednoznačne musela spočívať

premlčacia doba, ktorá neplynula už odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie
v prejednávanom prípade v súlade s ust. § 8 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých starých exekúcií sa
skončiloažprávoplatnosťouuzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.37Er/10971/2006-343zodňa
31.03.2021, ktorým sa námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietli.
Do momentu právoplatnosti tohto uznesenia premlčacia doba neplynula. Tieto skutočnosti odôvodňujú

nemožnosť premlčania pohľadávky, ktorá vyplývala z exekučnej notárskej zápisnice, na základe ktorej
sa dlhé roky vykonávala exekúcia. Za týchto okolností sa pohľadávka ako i záložné právo, ktoré ju
zabezpečovalo nemohli premlčať. Toto tvrdenie sa v plnej miere opiera o príslušnú právnu úpravu ako
i o odborný výklad relevantných ustanovení rozhodných právnych predpisov. Vychádzajúc z toho, že
spočívanie premlčacej doby upravuje tak Občiansky zákonník ako i Obchodný zákonník, a to najmä v

citovaných ustanoveniach, je zrejmé, že počas exekučného konania premlčacia doba neplynie. Táto
skutočnosť vyplýva tak z gramatického ako i teleologického výkladu ust. § 112 druhá veta Občianskeho
zákonníka, ako i z teleologického výkladu ust. § 402 Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné vykladať
v nadväznosti na obdobnú úpravu obsiahnutú práve v ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Podanie
návrhu na výkon rozhodnutia treba považovať za právny úkon, ktorý robí veriteľ za účelom uspokojenia

svojho práva, ktorý sa považuje podľa predpisov procesného práva za uplatnenie práva. Premlčacia
doba v prípade jej spočívania sa skladá z dvoch častí, a to pred prerušením plynutia premlčacej doby
a po skončení jej spočívania. Počas jej spočívania prirodzene neplynie. S prihliadnutím na skutočný
stav veci je po sčítaní týchto období možné dospieť k záveru, že premlčacia doba ku dňu, ku ktorému
bola podaná žaloba, t. j. 29.10.2021, neuplynula. Bez ohľadu na to či sa právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným považuje za občianskoprávny alebo obchodnoprávny, s prihliadnutím na povahu notárskej
zápisnice, z ktorej vyplýva pohľadávka žalovaného a potvrdenie uznania dlhu žalobcu čo do dôvodu a
výšky, ktorá má byť podľa tvrdení žalobcu premlčaná, premlčanou nemôže byť. To, že pohľadávka ako
i záložné právo, ktoré ju zabezpečuje nemôžu byť premlčané zvýrazňuje i skutočnosť, že v nútenom
výkone spôsobilého exekučného titulu – exekučnej notárskej zápisnice, z ktorej bol zaviazaný žalobca

žalovanému plniť, sa kontinuálne pokračovalo. S poukazom na vyššie uvedené má konajúci súd za
to, že nedošlo nepremlčaniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom, a preto sa s poukazom na
ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohlo premlčať ani predmetné záložné právo. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ďalšie závažné skutočnosti. Medzi zákonné dôvody zániku záložného
práva nepatrí premlčanie záložného práva a ani premlčanie práva, ktoré je zabezpečené záložným

právom. Je tomu tak preto, že premlčaním práva premlčané právo nezaniká (nemožno ho len v súdnom
konaní priznať po riadnom vznesení započítacej námietky, resp. nemožno vykonať dobrovoľnú dražbu
ak je riadne a včas vznesená námietka premlčania – pred začatím dražby), premlčané právo sa len
mení na naturálnu obligáciu (právo je súdne nepriznateľné, resp. nevymožiteľné, ale v prípade prijatiadobrovoľného plnenia zo strany dlžníka by nedošlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu).
Možno konštatovať, že ani uplynutím premlčacej doby, ani riadnym vznesením premlčacej námietky,
ani zamietnutím žaloby pre včas a riadne vznesenú námietku premlčania v súdnom alebo inom

obdobnom konaní, resp. ani nevykonaním dražby pre riadne a včas vznesenú námietku premlčania,
premlčané právo nezaniká. Keďže v danom konkrétnom prípade nedošlo k zániku zabezpečenej
pohľadávky žalovaného jej zaplatením zo strany žalobcu a nebol preukázaný ani iný zákonný dôvod jej
zániku,pričomnedošloanikjejpremlčaniuavzhľadomnato,že aniprípadnépremlčaniebynespôsobilo
jej zánik, nemožno hovoriť o neexistencii predmetnej zabezpečenej pohľadávky, a teda nemožno hovoriť

ani o neexistencii záložného práva, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje. Naopak, keďže v danom konaní
nebol preukázaný zánik zabezpečenej pohľadávky, nebol preukázaný ani zánik predmetného záložného
práva, je žaloba žalobcu nedôvodná, a preto bola zamietnutá.

48. Žalobca poukazoval na to, sporné právne úkony sú absolútne neplatné, nakoľko neboli podpísané
spoločne všetkými konateľmi žalobcu. Žalobca poukázal aj absolútnu neplatnosť dotknutých právnych

úkonov, t. j. predmetnej Záložnej zmluvy zo dňa 2.1.2006, Dohody o urovnaní zo dňa 2.1.2006 a Uznania
záväzku vo forme notárskej zápisnice č. N 398/2006, NZ 31082/2006, NCRLs/31007/2006 zo dňa
9.8.2006 z dôvodu, že nemajú podstatné náležitosti, resp. že nie sú dostatočne určité a zrozumiteľné,
resp. že neboli urobené slobodne a vážne, resp. že odporujú zákonu, obchádzajú zákona a priečia
sa dobrým mravom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa Obchodného registra

SR v rozhodnej dobe, a to až do roku 2016 spoločnosť SIBA mala výlučne dvoch konateľov, a to
F. J. K. a JUDr. Pavela Poljovku (z Obchodného registra vyplýva, že pán H. začal byť konateľom
spoločnosti až od 22.4.2016, do toho času nebol konateľom spoločnosti zapísaným v Obchodnom
registri). To znamená, že predmetné právne dokumenty boli podpísané osobami oprávnenými konať
v mene žalobcu. Predmetné právne úkony považuje súd za platné a má za to, že sú dostatočne určité,

zrozumiteľné. Žalobca netvrdil a zároveň ani nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by mohol
súd dospieť k záveru, že predmetné úkony neboli urobené slobodne a vážene, resp. že by tieto úkony
boli v rozpore zo zákonom, obchádzali zákona alebo sa priečili dobrým mravom.

49. Pokiaľ ide o Dohodu o urovnaní zo dňa 2.1.2006, tak v súvislosti s jej uzatvorením je potrebné

poukázať na to, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nielen podľa tohto
ako je označený. Aj keď možno pripustiť, že predmetný právny úkon nemá všetky náležitosti dohody
o urovnaní v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka, nepochybne však mala všetky náležitosti
dohody o uznaní v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Záväzok je tu špecifikovaný
ako záväzok v celkovej hodnote 510.000.000 Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej zmenky. Zmenka je

abstraktným právnym úkonom, pri ktorom nie je potrebné preukazovať kauzalitu (nejde v danom prípade
o spotrebiteľský vzťah). Ale ak by tu aj boli pochybnosti o určitosti takto špecifikovaného záväzku,
nemalo by to pre rozhodnutie súdu podstatnejší význam, keďže tento záväzok bol následne bližšie
vyšpecifikovaný v ďalšom uznaní záväzku vo forme notárskej zápisnice, a to nielen odkazom na
predmetnú Dohodu o urovnaní zo dňa 2.1.2006, ale aj podrobnou špecifikáciou zmenky, v súvislosti

s vystavením ktorej vznikol predmetný záväzok. Dostatočne určitá a zrozumiteľná, a preto platná je aj
predmetná záložná zmluva – Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, keďže obsahuje
dostatočnú špecifikáciu záložného veriteľa, záložcu, dlžníka, zálohu a zabezpečenej pohľadávky (hoci
v prípade zabezpečenej pohľadávky len uvedením výšky sumy a meny, čo súd považuje za dostatočnú
špecifikáciu, keďže nebolo v priebehu konania tvrdené, že by mal žalobca inú pohľadávku v rovnakej

výške alebo akúkoľvek inú pohľadávku v nejakej inej výške a z obsahu záložnej zmluvy je zrejme, že
predmetomzabezpečeniajelenistinypohľadávkybezjejpríslušenstva;navyšesamotnýžalobcavpetite
svojho žalobného návrhu špecifikuje založenú pohľadávku ako pohľadávku, ktorá vznikla z nezaplatenej
zmenky).

50. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalobcu na vypočutie svedkov F. H. H., G., bytom I. XX, I.,
F. J. K., bytom C. XX, I. a J. G. G., bytom G. XX, I. s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie
konania. Za účelom prejednania danej právnej veci boli zo strany súdu stanovené dve pojednávania,
pričom žalobca alebo jeho právny zástupca ani na jedno z týchto pojednávaní nezabezpečili účasť
navrhovaných svedkov. Je pravdou, že bolo žiadane, aby z dôvodu ich vyššieho veku boli títo vypočutí

inýmdožiadanýmsúdom.Samotnáskutočnosť,ženavrhovanísvedkoviamajúvyššívek,niejedôvodom
pre ich vypočutie prostredníctvom dožiadaného súdu. Takouto skutočnosťou by mohol byť nepriaznivý
zdravotný stav toho-ktorého svedka, ktorý by tomu-ktorému svedkovi bránil zúčastniť sa pojednávania
na Okresnom súde v Prešove. Dôkazy o takejto skutočnosti vo vzťahu k tomu-ktorému svedkovi však zostrany žalobcu predložené neboli. Navyše súd má za to, že vzhľadom na charakter daného sporu nebolo
pre rozhodnutie súdu nevyhnutné daných svedkov vypočuť, keďže pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci
obsah dotknutých právnych úkonov.

51. Podľa§ 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262

ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.