Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201974
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824201974.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., D. D. E. F.,

G. H. I. XXXX/XX, J.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom v
Ružomberku, A. Bernoláka 1400/7, IČO: 52959601, proti žalovanej: I. C., K.. E. J. L., D. D. E. M., N. X,
J.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom v Bratislave – mestská
časť Nové Mesto, Vajnorská 55, v spore o zaplatenie sumy 127,26 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 127,26 eura s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za
obdobie od 29.12.2023 až do jej zaplatenia a náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 175,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,68 %.

IV. Znalcovi J. O. P. s miestom výkonu znaleckej činnosti Q., C. R. XXX, priznáva nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudatovanouk29.07.2024,doručenoutunajšiemusúdu29.07.2024elektronicky,autorizovanou

podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej
s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoPZP“) domáhal zaplatenia
sumy 127,26 eura s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 14.12.2023 až do jej
zaplatenia a náhrady nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- eur, ako aj náhrady
trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Pri dopravnej nehode zo 14.09.2023 v okrese Námestovo došlo k poškodeniu motorového vozidla
K. (ďalej len „MV“). Náklady na jeho opravu boli stanovené faktúrou č. 23VF00128 z 02.11.2023 vo výške
907,72 eura (ďalej len „fa“). Žalovaná vyplatila poškodenému náhradu škody v celkovej výške 780,46
eura, čo oznámila písomným podaním z 13.12.2023.
2.2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.07.2024 nadobudol žalobca od poškodeného

pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na poškodenom MV.
2.3. Žalobca požiadal znalca J. O. P., C. R. XXX, Q. o stanovenie výšky škody na MV vzniknutej pri
dopravnej nehode zo dňa 14.09.2023. Zo záverov znaleckého posudku č. 70/2024 zo dňa 17.06.2024
(ďalej len „ZP“) vyplýva, že výška škody na MV je 1.269,- eur.2.4. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne krátila poistné plnenie v žalovanej výške a podanou žalobou sa
žalobca domáha zaplatenia náhrady škody na poškodenom motorovom vozidle v rozsahu stanovenom
fa.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 09.09.2024 k žalobe túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť,
neuznávajúc žalobcom uplatnený nárok v celom jeho rozsahu, považujúc ho za neodôvodnený a
nepreukázaný.
3.1.Považovalazadôvodnéaoprávnené,keďvrámcipredmetnéhošetreniapoistnejudalostipristúpilak

objektívnemu posúdeniu uplatneného nároku na poskytnutie poistného plnenia a posudzovala účelnosť
vynaložených nákladov na opravu vozidla (náhradné diely, materiál a i.) tým, že porovnala náklady na
opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami náhradných dielov a cenu práce za
normohodinu, čo bolo v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a likvidácia
poistnej udalosti bola preto vedená a ukončená správne.
3.2. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške

sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné plnenie v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v
rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Ak žalobca (resp. právny
predchodca ako poškodený) akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa len o
zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, v kontexte čoho poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009.

3.3. Faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej
poškodenému, za ktorú by mala v plnom rozsahu niesť zodpovednosť žalovaná, ako taká nepreukazuje
skutočnú výšku škody a na základe nej nejde o hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane
žalobcu – nejde o právne relevantný dôkaz.
3.4. Žalovaná nepristúpila ku kráteniu uplatňovaného poistného plnenia, ale k poskytnutiu poistného

plnenia v zmysle kontrolnej kalkulácie, odzrkadľujúcej účelne vynaložené náklady na opravu MV v
neautorizovanom servise. Kalkulácia nákladov žalovanej na opravu (Audatex) vychádza priamo z dát
udávaných výrobcami vozidiel vo vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a
pracovným metódam. Poskytnuté poistné plnenie zodpovedá nasledovnému výpočtu (plnenie priznané
podľa doloženej predkalkulácie žalobcu, ponížená Nh na 21,- eur): náhradné diely 286,20 eura, práca

2,58 x 21 54,18 eura, lakovanie práca 3 x 21 63,- eur, lakovací materiál 247,03 eura, spolu bez DPH
650,38 eura, 780,46 eura s DPH.
3.5. Nesúhlasila so závermi ZP, odkazujúc na vyjadrenie príslušného úseku likvidácie: „Rozdiel medzi
našou kalkuláciou a kalkuláciou servisu je v inej metóde lakovania ktorú servis nepreukázal (účtujú
metódu K1G priznanú majú K1N). Znalec použil v prípade lakovania najlacnejšiu základnú metódu

lakovania K1R preto vzniká rozdiel v časových jednotkách. Rozdiel v lakovacom materiáli je v lakovacej
konštante. V našej kontrolnej kalkulácii je lakovacia konštanta PK51 = 100 %. Znalec použil PK = 120
% bez podloženia výpočtu. Autoservis I. A. tiež použil lakovací materiál PK51 = 120 %. Znalec ďalej
účtuje vyššiu normohodinu práce podľa cenníka pravdepodobne autorizovaného servisu. V znaleckom
posudku je použitá ešte vyššia normohodina prác (115€ bez DPH), ako fakturoval sám servis vo faktúre

(40€ bez DPH). Poisťovňa v plnení priznala výšku normohodiny prác 21€ bez DPH a lakovaciu konštantu
100 % v zmysle metodiky pre neautorizovaný nezmluvný servis. Servis ktorý vykonal opravu nemá
autorizáciu a tak si nemôže účtovať normohodiny autorizovaného servisu.“
3.6. S poukazom na čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a vyjadrenie likvidačného úseku – osôb odborne spôsobilých v danom obore, podľa nej závery ZP nie

sú náležite odôvodnené, nie je preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej veci a
znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal.
3.7. S poukazom na § 15 ods. 1 ZoPZP, uvádzajúc, že rozdiel medzi uplatneným a poskytnutým plnením
spočíva v neúčelných a nepreukázaných nákladoch na opravu MV konštatovala, že:
ad1) Žalobca nepreukázal, prečo v danom prípade lakoval poškodené časti iným spôsobom, ako

mu uznal technik spoločnosti D. pri obhliadke a teda bezdôvodne vyúčtoval neprimerané náklady
na lakovací materiál na úrovni materiálového indexu 120. Žalovaná využijúc systém Audatex pri
výpočte spotreby lakovacieho materiálu kalkuluje na úrovni 100 % (podporný kód PK51), teda v
žiadnom prípade neznižuje primerané náklady na lakovanie (napr. na 90 %, 80 % a pod.). Vo výpočte
spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné

k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál sú
vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné
ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH).
Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov av kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom neodôvodnil odchýlky v spotrebe lakovacieho materiálu, pritom dôkazné bremeno je na jeho
strane. Tieto skutočnosti nie sú zdôvodnené ani v ZP.

ad2) Z oznámenia o poistnom plnení z 13.12.2023 je zrejmé, že pri výpočte poistného plnenia boli
priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod.,
ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne
a čase.
3.8. V ZP znalec vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom

servise, čo nie je podľa žalovanej správne, keďže v prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY
ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej ako „vyhláška“), ods. 5 určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná oprava
(oprava v neautorizovanom servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave,
čo reálne vykonaná nebola. „V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná
opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na

základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.“ (ods. 5. Neštandardné opravy bod
C. prílohy č. 6 vyhlášky). Podľa žalovanej sa výpočet nákladov mal realizovať podľa ods. 2.2 Náklady
na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č. 6 vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby
opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne. „Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov
nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na

vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj)
a sadzby za 1 Nh, čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých
opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených
výrobcom vozidla v danom regióne.“ (ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č.
6 vyhlášky).

3.9. Žalobcom stanovená hodnota ceny práce musí byť primeraná, v zmysle porovnateľná s inými
opravcami. Nie je možné bez ďalšieho akceptovať ako primeranú cenu práce stanovenú žalobcom,
ktorej hodnotu si sám zvolil.
3.10. Predložila faktúry doložené k poistným udalostiam, vystavené nezmluvnými, neautorizovanými
servismi z daného regiónu (Orava a okolie):

S. M., H. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.
S. T. K. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.
K. L. K., Q. – sadzba NH práce 16,50 eura/hod.
O. I. K., H., – sadzba NH práce 25,- eur/hod.
Predložila aj výpis zo systému žalovanej zmluvných, neautorizovaných servisov v danom regióne s

popisom sadzby normohodiny práce.
3.11. Žalobca prevádzkuje nezmluvný a neautorizovaný servis, ktorý si voči poisťovni uplatňuje cenu
práce obdobnú autorizovaným servisom.
3.12. Povinnosťou žalobcu je preukázať jeho nárok a zdôvodniť ho. Žalobcovo konanie, kedy ako
opravca postúpením prevzal nárok poškodeného, samo o sebe nie je konaním proti dobrým mravom,

avšak v kontexte s účtovaním bezdôvodne vysokej sumy za cenu práce, už nesie znaky takéhoto
konania. Donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu vo výške 20,- eur. Uviedla, že
považujevýškuskutočnejškody,ktorávzniklakonanímpoistenéhozaužnahradenúvcelejodôvodnenej
výške. Poukázala aj na nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS. 2043/17 zo 14.02.2018:
3.13. K uplatnenej náhrade nákladov za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur, označiac ju za nedôvodnú,

uviedla, že uvedený nárok nespadá do definície poistného krytia taxatívne vymedzeného v ustanovení
§ 4 ods. 2 ZoPZP, tvrdiac, že nesporne ide o trovy dôkazu, ktoré nemožno subsumovať pod „účelne
vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov“ v zmysle § 4 ods. 2 písm.
c) ZoPZP. Považuje za absurdné, aby žalovaná znášala náklady žalobcu, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Náklady súkromného znaleckého posudku aj v

zmysle ustanovení CSP znáša výlučne tá strana sporu, ktorá požiadala o jeho vypracovanie a preto
takto uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný.
3.14. Namietla aj uplatnený úrok z omeškania ako nezákonný tým, že ako poisťovateľ sa nemohla dostať
do omeškania deň nasledujúci po dni ukončenia šetrenia poistnej udalosti, a to s poukazom na zákonnú
lehotu 15 dní na poskytnutie poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP.

4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 25.09.2024:
4.1. Poprel skutkové aj právne tvrdenia žalovanej z jej vyjadrení.4.2. Podľa žalobcu medzi sporovými stranami nie je sporný základ nároku na náhradu škody, t. j.
povinnosť žalovanej na úhradu vzniknutej škody, ale je sporná výlučne výška škody vzniknutá pri
dopravnej nehode dňa 14.09.2023.

4.3. Zdôraznil, že výška škody na MV je absolútna veličina, ktorá má svoju výšku bez ohľadu na
skutočnosť, kde dôjde k oprave MV a vychádza výlučne zo zákonných štandardov na jej výpočet. Práve
z dôvodu rozporu medzi vyčísleniami výšky škody sporových strán, t. j. z dôvodu rozporu medzi fa za
opravu MV s výpočtom žalovanej z 13.12.2023, požiadal žalobca znalca J. O. P. o objektívne vyčíslenie
výšky škody prostredníctvom ZP, ktorým znalec určil, že výšky škody na MV je 1.269,- eur, t. j. výška

škody je reálne vyššia ako náklady na jej opravu stanovené fa. Skutočnosť, že žalobca nepožaduje plnú
výšku škody stanovenú ZP, ale žiada len jej časť predstavujúcu zvyšok neuhradenej fa, je rozhodnutím
žalobcu, ktoré nemá žiadny vplyv na predmet konania.
4.4. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz spochybňujúci závery ZP. V otázke stanovenia výšky
normohodiny prác poukázal na vyhlášku (MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov) – jej prílohu č. 6 písm. C. bod 2., podľa ktorej znalec hodnotu

opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.
Podľa žalobcu znalec postupoval pri stanovení výšky škody správne a v súlade so zákonnými normami
upravujúcimi výpočet výšky škody na MV.
4.5. Náklady za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur možno považovať za príslušenstvo pohľadávky v
zmysle § 121 ods. 3 OZ, nakoľko vypracovanie ZP bolo nevyhnutne potrebné za účelom objektívneho

stanovenia výšky škody na MV.
4.6. Podľa žalobcu riadnym nevyplatením škody na poškodenom MV sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením peňažného plnenia a je daná právna povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi uplatnený úrok
z omeškania.

5. Podľa dupliky žalovanej danej podaním z 15.10.2024:
5.1. Argumentácia z repliky žalobcu nie je spôsobilá spochybniť a vyvrátiť námietky žalovanej o
nedostatočnom preukázaní jej nároku. Zdôraznila, že výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne
vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné
plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo

zisteného skutkového stavu. Stanovená cena za normohodinu práce vychádza z priemernej ceny prác
na relevantnom trhu a rovnako podľa nej mal postupovať s poukazom na relevantné ustanovenia
vyhlášky aj znalec. Je nesporné, že pri hodnotení ZP neprináleží hodnotiť jeho odborné závery, ale
ak posudzuje iba samotnú úplnosť ZP vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a
súlad s ostatnými skutočnosťami vo veci, tak ten nemôže byť relevantným pre preukázanie žalobcovho

nároku. Znalec pri vypracovaní ZP neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim zo skutočného
skutkového stavu veci. Napriek vykonaniu opravy v neautorizovanom servise žalobcu vypočítal znalec
náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise. Vyhláška pritom
ustanovuje ako má znalec postupovať v tom-ktorom prípade (ne/autorizovaný servis). ZP nie je úplný
vo vzťahu skutkovému stavu veci a jeho závery sú nesúladné s ostatnými dôkaznými prostriedkami

predloženými v konaní.
5.2. Náklady na opravu poskytnuté žalovanou v rámci likvidácie poistnej udalosti sú adekvátne k rozsahu
poškodenia, ako aj k cene náhradných dielov a času potrebného na opravu. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa špecializuje nie len na opravu vozidiel, ale aj na pomoc vodičom po dopravnej
nehode, na čo využíva svoje vlastné autoservisné služby a poskytuje spotrebiteľom služby spojené s

riešením škodovej udalosti. Náklady týchto služieb následne žalobca vymáha priamo od poisťovní, a
to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Uvedené spôsobuje
stav, že skutočná výška škody je de facto v rukách žalobcu, nakoľko je to výhradne žalobca, kto určuje
cenu práce, ako aj kvalitu a druh objednávaných súčiastok. Má zato, že uvedené konanie popiera účel
povinného zmluvného poistenia.

5.3. Ohľadne nákladov na vypracovanie ZP uviedla, že žalobca nie je oprávnenou osobou na uplatnenie
predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila, je jeho
právny zástupca. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie tohto nároku.
Žalobcovi s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tvrdené náklady za vypracovanie ZP.

6. Podaním z 13.03.2025 zástupca žalobcu predložil faktúru zo dňa 02.09.2024, ktorou boli žalobcovi
zo strany jeho právneho zástupcu fakturované náklady na vypracovanie ZP spolu s dokladom o úhrade
fa, ako aj certifikáty kvality vystavené žalobcovi.7. Na predbežnom prejednaní sporu 20.01.2025 a následných pojednávaniach 10.03.2025
a 24.03.2025, ktorých sa žalovaná strana napriek riadne vykázanému doručeniu jej zástupcu
nezúčastnila, zástupca žalobcu uviedol, že úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa

nasledujúceho po vyhotovení oznámenia žalovanej o výške poistného plnenia. Je im síce známe
rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého by sa mala v takomto prípade pripočítavať lehota 15 dní,
čo však neaplikovali aj z dôvodu, že toto rozhodnutie nepovažuje za celkom správne, ale samozrejme
ho rešpektuje. V danom prípade je výška škody odbornou otázkou, ktorú posúdil znalec v ZP a s tým
sú v rozpore tvrdenia žalovanej ničím nepodopreté. Žalobca vykonával na MV lakýrnické práce, ktoré

sú vysoko špecializované, odborné a musia byť na ich výkon vytvorené v servise podmienky. Nie všetky
autorizované servisy takéto práce vykonávajú a ich výkon zadávajú iným servisom ako subdodávku.
Je tomu tak napríklad u autorizovaného servisu J., S. I., ktorá je autorizovaným servisom pre vozidlá
Škoda, Volkswagen a Seat a zadáva ich, pokiaľ sa nemýli, U. D., U., o čom má vedomosť od znalca,
ktorý žiadal aj od tejto spoločnosti potvrdenie o výške normohodiny za výkon lakýrnických prác, čo mu
táto spoločnosť odmietla dať s tým, že ona takéto práce nevykonáva, ale ich zabezpečuje subdodávkou.

Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení spomínala normohodiny prác iných servisov, tak nie je mu známe, že by
niektoré z týchto servisov vykonávali lakýrnické práce. Účelovým postupom sa mu javí postup žalovanej
v tejto veci aj s ohľadom na to, že v minulosti v inej veci, v ktorej bol obdobný problém a súd vydal
platobný rozkaz, tak sa nebránil voči uplatnenému nároku a vydaný platobný rozkaz správoplatnel, čo
bolo v apríli 2024 vo veci sudcu V. U. C.. Žalobca nevykonáva klasické práce servisu ako napr. výmena

oleja, servisné prehliadky, ale vykonáva práce súvisiace s potrebnými opravami, s ktorými súvisí aj
výkon lakýrnických prác, teda ak dôjde k výmene poškodeného dielu, tak zaobstará potrebný diel, tento
nalakuje a namontuje. Gro jeho činnosti teda pozostáva a aj v danom prípade pozostávalo z výkonu
lakýrnických prác, ale nešlo o výlučne lakýrnické práce. Ešte pred podaním žaloby dal vypracovať
ZP, ktorý ako terajší zástupca žalobcu aj uhradil, čo dokladoval príjmovým pokladničným dokladom zo

17.06.2024. ZP dal vypracovať preto, aby mohli verifikovať danosť uplatneného nároku, ktorý si žalobca
mienil uplatniť podanou žalobou, ako aj skutočnú existenciu výšky pohľadávky na náhradu škody.
Následne tento náklad, ktorý vynaložil na úhradu znalečného, fakturoval žalobcovi. Až po vypracovaní
ZP došlo k postúpeniu pohľadávky a následne k podaniu žaloby. V záverečnom vyjadrení zotrval na
všetkých skutkových aj právnych tvrdeniach uvedených v žalobe a následných vyjadreniach a navrhol

žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Na pojednávaní 10.03.2025 vypočutý znalec J. O. P., ktorý na objednávku zástupcu žalobcu vyhotovil
ZP predložený v tomto konaní, zotrval v celom rozsahu na jeho záveroch, uvádzajúc, že pri jeho
vypracovaní postupoval v zmysle platnej legislatívy. Už dlhodobo – najmenej posledných 15 až 20

rokov, a to odvtedy, ako sa zakázalo používať pôvodné syntetické farby riedené riedidlami, ktoré boli
neekologické a začali sa používať farby riaditeľné vodou alebo inými ekologickými riedidlami, ktoré
sú podstatne drahšie, sa začala používať lakovacia konštanta 120 – 130 %. Dokonca pri niektorých
značkových servisoch sa už stretol aj s lakovacou konštantou 150 %, avšak dlhodobo obvyklou je
lakovacia konštanta v rozmedzí 120 – 130 % zohľadňujúca jednak vyššie náklady na lakýrnický materiál

a aj náročnejší technologický postup, pretože v minulosti používané farby nevyžadovali až tak jemné
opracovanie povrchu striekaného dielu, keďže sa mohla farba naniesť aj hrubšia, čo potom prípadné
nerovnosti vyrovnalo, ale dnes sa farba strieka veľmi tenká, čiže diel musí byť precíznejšie opracovaný
pred striekaním. Táto lakýrnická konštanta zohľadňuje aj zmenu v technológii. Ako znalec sa musí
pridržiavať zákonov, vyhlášok a znaleckých štandardov, preto pre účely stanovenia výšky normohodiny

na vykonanie opravárenských prác vychádzal z cenníka služieb, ktorý aj pripojil k posudku od O. R.,
D., kde je uvedená cena normohodiny o. i. za klampiarske a lakovnícke práce 138,- eur bez DPH. Ide
o autorizovaný servis vozidiel BMW. Podarilo sa mu nájsť len tento jeden autorizovaný servis a podľa
neho je to najbližší autorizovaný servis v Žilinskom kraji. Zo svojej skúsenosti vie, že čím viac je servis
bližšie Bratislavy, tak tým tie ceny sú ešte vyššie. Na východe môžu byť porovnateľné alebo trochu

nižšie ceny ako u nás. V prílohe ZP, keď robil výpočet – kalkuláciu nákladov na opravu cez systém DAT,
dosadil hodinovú normohodinu 115,- eur, ktorá je nižšia ako je cenníková. Túto sumu zvolil, lebo aj ich
program, cez ktorý to rátal, mu ponúka cenu normohodiny značkových servisov a tu mu ju odporučil
v takejto výške. Pritom žalobca dal sumu 40,- eur bez DPH a žalovaná odporučila 21,- eur bez DPH.
V danom prípade servis a lakýrnické práce vykonával autoservis, ktorý už dlhodobo pôsobí na trhu, má

riadne vybavenú lakovaciu linku, používa značkové ekologické farby. Nejde o nejaké, ľudovo povedané,
striekanie v nejakej garáži, ale ide o vykonanie prác predpísaným postupom. Na Orave je veľmi málo
servisov s takýmto vybavením, ktoré robia lakýrnické práce. Možno sú rádovo 3 až 4. Dokonca veľký
značkový autoservis J. S. I. pre vozidlá zn. Škoda, Audi, Hyundai a Volkswagen sám nemá linku nastriekanie vozidiel a dávajú si to striekať v súkromnej lakovni – nie autorizovanej v Ružomberku a účtujú
si ceny značkových opravovní. Ide teda o to, nie kto to robí, ale ako kvalitne to robí. Hoci nevidel ako
bolo opravené MV, ktoré posudzoval, má osobnú skúsenosť s daným autoservisom, keďže si tam jeho

kolegyňa dávala opravovať auto, ktoré videl a na ktorom bola striekaná kapota, predný blatník a nárazník
a vie, že práca bola urobená veľmi dobre. Dôležité bolo, že bol dodržaný aj odtieň, lebo často vidno pri
pohľade na niektoré autá, že boli opravované, lebo odtieň celkom nesedí. Dáva si tam opravovať autá
veľa firiem, lebo tento servis má dobré meno. Porovnateľne dobrú prácu má ďalší servis, ktorý strieka,
prevádzkovaný p. T. v D. S.. Vie, že servisy majú za rovnakú prácu rôzne ceny za normohodiny, pretože

niektoré pristupujú podľa jeho názoru k nekalým praktikám niektorých poisťovní, čím chcel povedať aj
to, že ten istý servis používa rôzne výšky normohodiny v závislosti na tom, o akú poisťovňu sa jedná,
teda takto pristupuje na praktiky niektorých poisťovní. Ľudia si ani nemusia dať opraviť auto, ak nejde
o také poškodenie, ktoré by malo vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Aj spoločnosť J. je rada, že
si našla servis, ktorý jej robí lakýrnické práce, kde to robí subdodávkou a prepláca mu hodnotu tiež
autorizovaného servisu, lebo je problém vôbec nájsť kvalitný a rýchly servis s lakýrnickými prácami. Na

Orave je ešte autorizovaný servis na zn. Peugeot v Námestove, ale tiež nemajú svoju lakovňu a účtujú
si za lakovnícke práce 60,- až 80,- eur/normohodina. K hodnote normohodiny uvádzanej žalovanou –
21,- eur, táto v danom čase bola tak nízka, že za takú sumu sa nedá urobiť kvalitná práca. Dokonca
má osobnú skúsenosť, keď jeho matke bolo poškodené jej vozidlo Mazda a žalovaná, v ktorej mala
jeho matka aj PZP, aj havarijné poistenie, vypočítala výšku škody za poškodenie prehnutia dverí pri

nehode ako náklady na opravu 250,- eur, za čo nebo možné nájsť opravovňu, ktorá by to v takejto sume
dokázala opraviť. Potom dlhodobo komunikoval s poisťovňou v mene jeho matky a nakoniec to dali
opraviť v značkovom servise Mazda do Žiliny, kde oprava stála cca 1.300,- eur, čo poisťovňa uhradila,
hoci pôvodne poisťovňa vypočítala náklady na opravu 250,- eur.

9. Nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu C. E., H. XXX, bola dopravnou nehodou
zo dňa 14.09.2023 spôsobená škoda na jeho MV BMW 3, EČ: K. vozidlom škodcu EČ: H., ktorý
mal dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla
u žalovanej, a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/X. Žalovaná riešila túto škodu ako poistnú udalosť
pod č. XXXXXXXXXX. Oprava MV poškodeného prebiehala v autoservise I. A., H. I. XXXX/XX, F., ktorý

náklady na opravu vyúčtoval fa (faktúrou č. 23VF00128 vystavenou 02.11.2023 splatnou 16.11.2023
na sumu 907,72 eura s DPH). Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 13.12.2023, čo oznámila
poškodenému listom z 13.12.2023 – oznámením o poistnom plnení, s výpočtom výšky poistného plnenia
vo výške 780,46 eura, poukázaným na účet opravcu vozidla. Dané oznámenie obsahuje vyjadrenie
likvidátora, podľa ktorého pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané

alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške
21,- eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných
servisov v danom regióne a čase a že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané
v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %), že časové jednotky za prácu, lakovací
materiál, priznané podľa doloženej kalkulácie. Krátená cena práce. Z výpočtu výšky plnenia tiež vyplýva,

že rozdiel medzi fa a kalkuláciou žalovanej predstavuje 364,63 eura, ktorá suma predstavuje žalovanú
istinu v tomto spore.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.07.2024 poškodený postúpil žalobcovi pohľadávku tvoriacu
predmet tohto konania za odplatu vo výške 126,26 eura. Nakoľko daná zmluva spĺňa všetky zákonné

náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia došlo k prevodu celej žalovanej
pohľadávky na žalobcu, čím je daný predpoklad pre jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k nej za
predpokladu jej vecnej dôvodnosti.

11. Sporným bol rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu a výškou poistného plnenia poskytnutého

ztitulupoisteniazodpovednostizaprevádzkumotorovéhovozidlaškodcužalovanoupriamoautoservisu,
t. j. ktorá z uvedených súm má predstavovať skutočnú výšku škody spôsobenej na MV danou dopravnou
nehodou.

12. Nebolo medzi stranami sporným, že celkový rozdiel medzi fakturovanými nákladmi a plnením

žalovanej, predstavujúci výšku žalovanej istiny, bol spôsobený dvoma veličinami použitými v rozdielnej
hodnote (výške) pri výpočte nákladov na opravu. Konkrétne spornou bola:
a) správna výška tzv. lakovacej konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená na úrovni 100 %,
keď fakturovaná suma vychádzala z jej hodnoty 120 %;b) správna výška hodinovej sadzby za vykonávané práce – normohodiny (ďalej len „Nh“), keď žalovaná
vychádzala zo sumy 21,- eur/hod. a fakturovaná suma vychádzala z hodinovej sadzby 40,- eur.

13. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, ktorý z vyššie uvádzaných rozdielnych údajov reflektuje skutočnú
výšku škody.

14. Žalobca na preukázanie dôvodnosti fakturovanej sumy predložil súkromný ZP, podľa ktorého výška
škody na MV predstavovala k 14.09.2023 sumu 1.269,- eur s DPH, pričom znalec vychádzal pri výpočte

z ceny práce 115,- eur/hod. bez DPH, keď podľa v ZP zdokladovanej ceny Nh autorizovaného servisu
(O. R. D.) Nh jednotná ako pre mechanické, tak aj klampiarske a lakovnícke práce predstavovala až
138,- eur bez DPH a z tzv. lakovacej konštanty v hodnote 120 %.

15. Použitie lakovacej konštanty v takejto hodnote znalec pomerne podrobne zdôvodnil vo svojej
výpovedi zhrnutej pod bodom 8. poukazujúc predovšetkým na to, že v súčasnosti sa štandardne používa

jej hodnota v rozmedzí 120 – 130 % (znalec vychádzal zo spodnej hranice) tvrdiac, že tak je tomu
cca posledných 15 – 20 rokov a stalo sa tak v súvislosti so začatím používania ekologických farieb
riediteľných vodou alebo ekologickými riedidlami, ktoré sú podstatne drahšie ako predtým používané
farby a nakoľko sa nanášajú v tenkých vrstvách, je náročnejšie a tým aj pracnejšie predchádzajúce
opracovanie striekaných dielov, t. j. náročnejší a pracnejší je celý technologický postup lakovania.

K uvedenej argumentácii znalca žalovaná nijako nenamietala, pričom uvedená výpoveď jej už bola
známou v čase posledného pojednávania vo veci (24.03.2025), na ktoré sa jej zástupca nedostavil
z vlastného rozhodnutia, rovnako ako na predchádzajúce pojednávanie (10.03.2025), na ktorom bol
znalec vypočutý, keď jej jedinou reakciou bolo, že svoju neúčasť ospravedlnila. Znalec teda dostatočným
spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri výpočte výšky

škody použil, použitou pri fakturácii aj autoservisom, v ktorom sa uskutočňovala oprava MV a jeho
argumentáciu žalovaná následne vôbec nerozporovala. Preto aj súd pre výpočet výšky náhrady škody
považoval za dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote 120 %, keď žalobcom použitá
metodika lakovania K1G (namiesto žalovanou požadovanej najlacnejšej metodiky K1N) umožňovala
kvalitné prevedenie potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie veci (MV) do pôvodného

stavu.

16. K výške Nh za vykonané práce, pri ktorej žalovaná vychádzala z hodnoty 21,- eur/hod., servis
z hodnoty 40,- eur/hod. a znalec pri výpočte z hodnoty 115,- eur/hod., ktorú mu mal podľa výpovede
znalca odporučiť ním použitý program – Systém DAT Kalkulácia nákladov na opravu (všetko bez DPH),

súd k námietke žalovanej, podľa ktorej znalec pri výpočte nákladov na opravu vozidla mal postupovať
nie podľa prílohy č. 6 vyhlášky – jej časti C. Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách – bodu
2. ako postupoval (podľa neho „Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z
technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien
autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.“), ale podľa bodu 5. danej časti (podľa neho

„V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli
dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu,
určí TH opravovanej skupiny.“) uvádza:
16.1. Žalovaná z citovaného bodu 5. časti C. vyvodzovala, že dané ustanovenie určito a jasne špecifikuje
čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom servise), teda ak znalec vyčíslil náklady na

opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, takýto jeho postup považovala za
nesprávny, nakoľko vyčíslil náklady na opravu ako pri štandardnej oprave, čo reálne vykonaná nebola.
16.2. Podľa žalovanej znalec s ohľadom na znenie bodu 5., mal vychádzať pri vyčíslení nákladov na
opravu z priemerných cien neautorizovaných opravovní platných v danom čase a regióne, ktorá podľa
jej tvrdení má predstavovať ňou uvádzanú hodnotu za práce 21,- eur/hod.

16.3. Podľa názoru súdu, také niečo (čo žalovaná tvrdila) z bodu 5., ktorý vyššie doslovne citoval,
nevyplýva. Postup znalca pri vyčísľovaní nákladov na opravu ním realizovaným spôsobom jednoznačne
určuje bod 2. taktiež vyššie citovaný. Žalovaná svojím nepochybne „tvorivým“ výkladom bodu 5.
domýšľa niečo, čo daný bod neupravuje. Dané ustanovenie rieši v prípade splnenia tam uvádzaných
predpokladov (ak opravu nevykonala autorizovaná opravovňa, alebo ak neboli dodržané postupy

predpísané výrobcom vozidla) len postup znalca pri určení TH opravovanej skupiny, kedy má túto určiť
na základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak,
že to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej výpočtu.16.4. Súd opäť poukazuje na výpoveď znalca, ktorý tvrdil nielen to, že jeho výpočet v ZP vychádzal
dokonca z nižšej Nh, než akú účtoval v tomto regióne pôsobiaci autorizovaný servis pre vozidlá BMW
(O. R., D.), ale súčasne poukázal aj na to, že žalobcom prevádzkovaný servis, hoci ide o neautorizovaný

servis, nie je nejakým tzv. garážovým servisom, ale plnohodnotným servisom disponujúcim potrebným
vybavením na kvalitnú realizáciu aj lakovacích prác, t. j. ide o kvalitný neautorizovaný servis, v ktorých sa
musia pracovníci podrobovať pravidelne školeniam, z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje,
žetútoroboturobiaodbornepodľapredpisovapostupovvýrobcovfarieb,čomajúuvedenétakétoservisy
zvyčajne na svojich stránkach. Znalec súčasne uviedol, že v regióne Oravy pozná len tri takéto servisy

vykonávajúce kvalitne lakovacie práce. Znalec poukázal aj na to, že v regióne Oravy, v ktorom pôsobia tri
autorizované servisy (J. S. I., C. H. a I. S. I.) všetky tieto servisy lakovacie práce nevykonávajú, ale si ich
ako subdodávku dávajú robiť v iných neautorizovaných servisoch a účtujú si ceny za takéto práce ako
autorizované servisy. Aj táto časť výpovede znalca zostala bez akejkoľvek reakcie žalovanej, resp. jej
zástupcu. Pritom následne žalujúca strana doručila 5 vystavených certifikátov pre žalobcu z obdobia r.
2007 až 2023, z ktorých dva boli z r. 2023 (29.03., 27. – 28.07.), potvrdzujúcich absolvovanie odborných

školení týkajúcich sa o. i. karosárskych opráv.
16.5. Významnou (a opäť bez akejkoľvek reakcie žalovanej) bola aj prezentovaná vedomosť znalca
o praktikách niektorých poisťovní, v dôsledku ktorých ten istý autoservis na základe dohôd s jednotlivými
poisťovňami, ak vykonáva práce likvidované určitou poisťovňou, tieto účtuje s inou normohodinou ako
v prípade inej poisťovne.

16.6. Žalovanou uvádzaná hodnota Nh 21,- eur má predstavovať priemer 4 servisov, z ktorých dva mali
mať Nh 20,- eur, ďalší 16,50 eura a posledný 25,- eur podľa ich fakturácií tiež z r. 2023 doložených do
spisu. Už z uvedeného rozptylu je zrejmé, že žalovaná za „nadhodnotenú“ nepovažovala ani fakturáciu
vychádzajúcu z Nh 25,- eur. Naviac u niektorých doložených faktúr od daných servisov sú účtované
ako položky „režijný materiál“ (K. – 5,- eur bez DPH, K. L. K. – 17,60 eura bez DPH popri lakovníckom

materiáli účtovanom vo výške 423,- eur bez DPH, S. M. – 4,78 eura bez DPH).
16.7.Vžalovanoupredloženomvýpisezjejsystémusúuvedenéďalšie4autoservisy.Znehovyplýva,že
Nhudvochznichje25,-eur,vďalšomjednom26,-euravposlednom(C.T.–K.Q.)vovýške28,50eura.
V danej súvislosti zostalo otáznym, z akého dôvodu žalovaná (ak dané údaje z jej systému považovala
za relevantné) nezohľadnila pri svojom „spriemerovaní“ aj uvádzané Nh tých ďalších ňou uvádzaných

servisov za prácu, ktoré sú všetky vyššie ako 21,- eur/hod., ako Nh, ktorá podľa nej mala byť tou
„adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu. Z doloženého počtu žalovanou zdokladovaných autoservisov
(v počte 8) je súčasne zrejmé, že určite nemôže ísť o všetky neautorizované servisy v regióne Oravy
(z nich päť má byť z okresu Námestovo, tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín).
16.8. Predmetný autoservis si pritom neúčtoval za vykonanú prácu cenu vychádzajúcu z Nh

autorizovaného servisu, ktorá má podľa znalca a ním doloženého dokladu tvoriaceho súčasť ZP
predstavovať (jednotne pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce 138,- eur bez DPH a ani nižšiu
cenu Nh, z ktorej pri výpočte vychádzal znalec (115,- eur bez DPH), ale cenu od oboch predchádzajúcich
výrazne nižšiu – vo výške 40,- eur bez DPH. Znalec súčasne označil Nh, ktorú pri svojom výpočte použila
žalovaná, za nepostačujúcu.

16.9. Už bolo uvedené, že na výpoveď znalca, ktorou tento doplnil svoj ZP, žalovaná strana nijakým
spôsobom nereagovala, hoci zápisnica z pojednávania, na ktorom bol znalec vypočutý, bola zástupcovi
žalovanej doručená 17.03.2025 aj spolu so zástupcom žalobcu predloženými certifikátmi vystavenými
pre žalobcu.
16.10. Aj z argumentácie žalovanej je zrejmé, že nie je možné pre výpočet skutočnej výšky škody

v danom mieste a čase vychádzať len z jednej konkrétnej výšky normohodiny, keď aj žalovanou
akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50 eur/hod. až 25,- eur/hod. je sám o sebe významný (vyššia
hodnota tú nižšiu prevyšuje o tretinu), nehovoriac, že ďalšie dva servisy podľa výpisu žalovanej mali
vyššiunormohodinu(26,-eur,resp.28,5eura).Predmetnýmservisomuplatnenánormohodinaprevyšuje
tú vyššiu o cca 40 %.

16.11. Naviac žalovaná nijakým spôsobom nereagovala ani na tú časť výpovede znalca, ktorý poukázal
na rôzne ceny vykonaných prác aj u totožného autoservisu, ak ide o likvidáciu zo strany rôznych
poisťovní (je pritom otázne, či tomu tak nie je aj u tých autoopravovní, ktoré označila žalovaná)
a nereagoval ani na to, že žiadny z autorizovaných servisov v regióne Oravy nevykonáva lakovacie
práce, ale tieto si subdodávateľsky dáva robiť v neautorizovaných servisoch s účtovaním normohodín

aj za lakovacie práce, hoc ich priamo nevykonával ako autorizovaný servis.
16.12. Aj podľa znalca predstavuje predmetný servis kvalitný neautorizovaný servis disponujúci
potrebným vybavením pre kvalitné vykonávanie mechanických a lakovacích prác, čo žalobca dokladoval
aj získanými certifikátmi o absolvovaní školení.16.13. Za uvedenej dôkaznej situácie a v konkrétnych okolnostiach súd nemá prečo považovať
predmetným servisom účtovanú Nh 40,- eur – jednotnú pre mechanické, klampiarske a lakovacie
práce, ktorá nie je ani len v tretinovej výške ceny Nh autorizovaného servisu (138,- eur bez DPH) za

neprimeranú, neúčelnú, a teda nereflektujúcu skutočne vzniknutú škodu, ktorá by nezodpovedala cene
práce servisov s porovnateľnou kvalitou poskytovaných služieb (prác), aké poskytuje predmetný servis,
a to bez ohľadu, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, ak súčasne aj všetky autorizované
servisy pôsobiace v regióne Oravy si dávajú robiť lakovacie práce subdodávateľsky u neautorizovaných
servisov (súd predpokladá, že tieto práce dávajú robiť u „kvalitných“ servisov, ktorých vybavenie

apoužitátechnológiajezodpovedajúca,resp.porovnateľnátomu,akbysitakétoprácerealizovalpriamo
autorizovaný servis).

17. Závery citované žalovanou z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009 (z neho
žalovaná citovala, čo sa rozumie pod pojmom škoda podľa § 442 ods. 1 OZ) nijakým konkrétnym
spôsobom nepodporuje argumentáciu žalovanej, pokiaľ sa ňou snažila spochybniť správnosť záverov

ZP. Dôvodnosť postupu žalovanej nepreukazujú ani ňou citované časti z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS.
2043/17 zo 14.02.2018. Z postupu predmetného servisu pri fakturácii nákladov na opravu poškodeného
MVpredmetnoufatotižsúdnezistil,žebyzjehostranydošlok„účelovému“,resp.umelémunavyšovaniu
nákladov na odstraňovanie škôd, a teda k nepoctivému čerpaniu finančných prostriedkov zo systému
povinného zmluvného poistenia.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný servis, ktorý vykonal opravu MV, predstavuje
kvalitný servis (čo žalovaná nijako nerozporovala), ktorý si za vykonané práce (ich účelnosť a kvalitu
žalovaná taktiež nerozporovala) účtoval cenu predstavujúcu 74 % normohodiny autorizovaného servisu,
pričom tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok nejakých častí potrebných

prác. Samotný fakt, že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia, než predstavovali normohodiny
iných neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, a to práve tých, ktoré uvádzala žalovaná,
ale ktorého cena (a to je podstatné) dokonca predstavovala len necelých 29 % z Nh autorizovaného
servisu a necelých 35 % Nh použitej pri výpočte znalcom, bez ďalšieho neznamená, že táto v celom
vyúčtovanom rozsahu nezodpovedá skutočne vzniknutej škode. Hoci súd chápe, že prirodzenou snahou

žalovanej ako podnikateľského subjektu je minimalizovať svoje náklady na povinné zmluvné poistenie,
napriek tomu súd nezistil, že by žalovanú čokoľvek oprávňovalo krátiť poistné plnenie pod rámec
fakturovaných nákladov na opravu MV len preto, že mala inú predstavu o výške normohodiny za
vykonané práce a považovala za správnu inú hodnotu tzv. lakovacej konštanty. Inak (z opačnej
strany) povedané, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by fa vyúčtovaná cena za opravu mala

z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať cenu neprimeranú, resp. že by čo i len sčasti
mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený náklad (napr. preto, že boli vykonané aj
práce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t. j. nad jej rámec, že účtovaný počet normohodín
nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál prevyšovali skutočné náklady opravcu na
materiál a pod.).

19. Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,

aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej
na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť
a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou (R 25/1990).

20. V súdenej veci mal súd preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda (§ 442 ods. 1 OZ)
poškodením MV vo výške 907,72 eura vyúčtovanej fa, predstavujúcej potrebné náklady na uvedenie
MV do pôvodného stavu. Z tejto škody bolo poškodenému doposiaľ uhradených žalovanou 780,46 eura,
čiže zostala neuhradená žalovaná istina, hoci žalovaná ako poisťovateľ, bola povinná nahradiť celú
vzniknutú škodu a nakoľko tak neurobila, tak tento nárok za splnenia predpokladov uvedených v § 15

ods. 1 ZoPZP, ktoré v súdenej veci boli naplnené, si voči nej mohol uplatniť priamo poškodený, resp.
jeho právny nástupca, ktorému poškodený svoj nárok zmluvne postúpil.21. Žalobca ako právny nástupca poškodeného preukázal vznik škody na MV poškodeného v celej
fa žalovanej výške predloženým ZP, ktorého závery neboli relevantne spochybnené, keď námietky
žalovanej z už uvádzaných dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodné, teda nedôvodné boli už uvádzané

„krátenia“ žalovanej, pričom fakturované náklady na opravu (907,72 eura) boli v danom prípade výrazne
nižšie (o viac než štvrtinu) ako škoda na MV vypočítaná ZP (1.269,- eur).

22. Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd považuje aj náklady
vynaložené v konečnom dôsledku žalobcom na vypracovanie ZP. Zástupcom žalobcu prezentovanú

časovú súvislosť a spôsob súvisiaci s objednávkou ZP súd považuje za logicky zdôvodnenú. Náklad
súvisiaci s vypracovaním ZP súd považuje za účelne vynaložený v súvislosti so žalobou uplatneným
nárokom, keďže ZP mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (včítane jej výšky)
voči žalovanému. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody.
Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so ZP, ktorého objednávateľom (ale
pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho konania) bol terajší zástupca žalobcu, ktorý tieto

náklady následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto následne fakturoval žalobcovi doloženou
faktúrou č. 2024042 z 02.09.2024, splatnou 16.09.2024, ktorej súčasťou bola aj fakturácia nákladov za
vypracovanie znaleckých posudkov v počte 6 ks po 175,- eur, spolu 1.050,- eur, uhradenou žalobcom
podľa výpisu z účtu advokáta dňa 02.09.2024.

23. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania zo žalovanej istiny 127,26 eura, v danej časti súd žalobe
v prevažnej časti vyhovel, keď tieto úroky uplatnené v správnej (zákonnej) výške s poukazom na §
517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal za obdobie od 29.12.2023 až do jej zaplatenia, pričom
vychádzal z § 11 ods. 7 ZoPZP, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Žalovaná nesporne ukončila šetrenie danej poistnej udalosti dňa 13.12.2023, tak ako to uviedla
vo svojom oznámení z 13.12.2023 o poskytnutí poistného plnenia. Nasledujúcim dňom (14.12.2023)
potom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 29.12.2023 a až
nasledujúcim dňom sa mohla žalovaná prvýkrát dostať do omeškania s plnením (aj žalovaného zvyšku)

poistného plnenia.

24. Nakoľko žalobca si úroky z omeškania uplatnil aj za obdobie od 14.12.2023 (čo je deň nasledujúci
po vyhotovení oznámenia žalovanej o poistnom plnení) do 28.12.2023 vrátane, v danej (s ohľadom na
celý predmet tohto sporu nepatrnej) časti potom súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. S poukazom na § 797 ods. 4 OZ (podľa neho, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesťdôvodneplneniaalebozníženiaplnenia;tentodôvodniejemožnédodatočnemeniť)sasúdnemal
dôvod zaoberať akýmikoľvek ďalšími argumentami žalovanej než tými, ktorými ako poistiteľ v oznámení
o poistnom plnení odôvodnila „krátenie“ poistného plnenia, resp. pre ktoré neuhradila celú servisom

fakturovanú sumu za opravu, bližšie už uvádzanými pod bodom 9.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc
podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi ako prevažne úspešnej strane sporu proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 99,68 % (úspech žalobcu predstavoval

z celkového predmetu konania, teda aj po vyčíslení percentuálne priznaných úrokov z omeškania
z uplatnených úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku 99,84 % a jeho neúspech zvyšných 0,16 %,
predstavujúcich zároveň úspech žalovanej).

27. Nakoľko v rámci tohto konania vznikli trovy konania aj znalcovi vypočutému na pojednávaní dňa

10.03.2025, a to v súvislosti s jeho výsluchom, ktorých náhradu si následne uplatnil v zákonnej lehote
podaním z 19.03.2025, a ktoré neboli kryté žiadnou zálohou na trovy dôkazu, súd súčasne v závislosti na
pomereúspechuaneúspechustránsporu,postupujúcpodľa§258ods.2CSPazaprimeranéhopoužitia
§ 255 ods. 1 CSP, ak súčasne neúspech žalobcu bol len v doslova zanedbateľnej časti, priznal nárok
na ich náhradu znalcovi výlučne voči žalovanej, ktorej neúspech predstavoval až 99,84 %, keďže pri

takomto pomere úspechu a neúspechu strán sporu a predpokladanej výšky trov znalca, nemá praktický
zmysel pomerovať tento nárok.28. O výške náhrady trov konania či už žalobcu alebo znalca rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník – § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.