Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120292463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120292463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Senica č. k. SI-2Csp/64/2020-373 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Rozsudoksúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouust.§52ods.1až4,§53ods.9,§37,§565
zákona č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník v znení ku uzavretia zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), 7 ods. 1, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, s poukazom aj na procesné ust.
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2014
poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému spotrebiteľský úver vo

výške 10.600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
139,83 eur po dobu 120 mesiacov, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 16.777,43 eur. Zmluvné strany
si zároveň dohodli RPMN vo výške 10,28 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 8,90 %, konečnú splatnosť
úveru 20.04.2024, splatnosť prvej splátky 20.05.2014 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci.
Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 28.01.2018 oznámil žalovanému, že ku dňu 28.01.2018 je v
omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.896,79 eur a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej
sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresu uvedenú v

zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej
splatnosti zo dňa 02.03.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že banka vyhlásila ku
dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Oznámenie bolo žalovanému zasielané
na adresu v zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Právny predchodca žalobcuvýzvou zo dňa 18.12.2018 oznámil žalovanému, že nakoľko je pohľadávky banky splatná v celom
rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky
predstavuje ku dňu 18.12.2018 sumu 11.144,05 eur. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresu

uvedenú v zmluve, nebola doručená s tým, že adresát je neznámy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
0215/2019/CE postupca Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpil postupníkovi EOS KSI Slovensko, s.r.o.
pohľadávku ku dňu 22.03.2019, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy s číslom 5054682732 zo dňa 01.04.2014
v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávok je zrejmé, že bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 11.628,81 eur,

príslušenstvo celkom v sume 2.758,98 eur, rozhodujúcim dňom je 22.03.2019, tiež vyplýva dátum
poslednej úhrady 27.02.2017, výška poslednej úhrady 21,25 eur a dátum zosplatnenia 01.03.2018.

4. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Zmluva o splátkovom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako

dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej
Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného
dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Zároveň predmetnú zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch

a podľa Občianskeho zákonníka. Žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Uzavretie zmluvy o úvere, výška úveru, spôsob jej splácania, suma žalovaným
vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaného splácať úver riadne a včas medzi stranami
sporu neboli sporné. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu a postúpenie pohľadávky
na nebankový subjekt, okresný súd ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu teda, či boli

splnené podmienky v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako či boli splnené
podmienky podľa špeciálnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE zo dňa 22.03.2019
vrátane Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky upravenej

v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní
pohľadávok banky, ktorá má postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenia
a povinnosti vyplývajúce zo zákona o bankách. Pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) výzvou
zo dňa 28.01.2018 oznámil dlžníkovi, že ku dňu 28.01.2022 je v omeškaní so splácaním pohľadávky
banky vo výške 1.896,79 eur a zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od

doručenia výzvy na účet uvedený vo výzve s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí,
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom
rozsahu. V takom prípade dlžník stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi,
že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre

Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a z uvedeného
dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávku
zo zmluvy vo výške 10.068,61 eur je klient povinný uhradiť do 15 dní na číslo účtu uvedené v
Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Okresný súd konštatoval, že banka musí jednostranným
právnym úkonom (výzva na zaplatenie) oznámiť spotrebiteľovi účinným spôsobom, aby tento konkrétne

mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ spoplatniť celý úver v prípade, že
uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Zo znenia ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenie omeškanej splátky, ku
ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t. j. že dlžník nesplatil
niektorú(tedanieniektoré)svojusplátku.Preskúmanímvýzvyzodňa28.01.2018možnokonštatovať,že

pôvodný veriteľ neuviedol dlžníkovi, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Veriteľ dlžníkovi
oznámil celkovú dlžnú sumu, so splácaním ktorej bol žalovaný v omeškaní ku dňu 28.01.2018. Okresný
súd jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi - výzvu zo dňa 28.01.2018 posúdil ako
neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) čo do identifikácie
omeškanej splátky (podobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/9/2023 zo dňa

20.12.2023). Zároveň dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonom,
teda nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto pokiaľ pôvodný veriteľ postúpil
predmetnú pohľadávku z úveru na žalobcu, postupoval v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úverov v spojení s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože podmienkouna postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom
rozsahu. Okresný súd tak musel konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Tiež dospel
k záveru, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať daný úver nepostupoval

s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď si nezabezpečil dostatok údajov o príjmoch a výdavkoch
žalovaného na získanie objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii. Veriteľ nemal preukázaný
skutočný príjem žalovaného, ani jeho mesačné výdavky, ktoré sú nesporne základnými údajmi pre
posúdenie schopnosti splácania úveru. Veriteľ sa obmedzil na zistenie príjmu spotrebiteľa výpisom
príjmov žalovaného (č.l. 266) čo uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2021, dopytom

do Sociálnej poisťovne a dopytom do úverového registra, čo uviedol vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 12.03.2024. Pričom veriteľa vôbec nezisťoval, ani u samotného žalovaného, výplatnými
páskami, výpisom z účtu, potvrdením zamestnávateľa, výšku jeho mesačného príjmu, ani jeho mesačné
výdavky, počet vyživovacích povinností atď. V danom prípade veriteľ nezisťoval výdavky žalovaného,
pričom iba zistenie z verejných databáz za účelom zisťovania výdavkov spotrebiteľa je podľa okresného
súdu nedostatočné. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil veriteľ

formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pretože
k tomuto posudzovaniu si nezabezpečil nevyhnutné základné informácie. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný

úver splácať. Cieľom zákonodarcu tak bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s
odbornou starostlivosťou, t.j. vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Okresný súd mal za to, že veriteľ
takýmto spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez zistenia
riadnych údajov o jeho výdavkoch a bez predloženia dokladov o jeho príjmoch a výdavkoch), čím hrubým

spôsobomporušilsvojepovinnostistanovenév§7ods.1ospotrebiteľskýchúveroch.Vprípadehrubého
porušenia povinnosti (§ 7 ods. 1) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch) a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie celého spotrebiteľského úveru (obdobne rozsudok Krajský súd v Trnave sp. zn. 11Co/2/2019,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.

9CoCsp/77/2020). Dôsledkom toho, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 v spojení
s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) je, že nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa
jednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru,vdôsledkučohoprávnyúkon,ktorýmveriteľjednostranne
vyhlásil predčasnú splatnosť daného spotrebiteľského úveru, je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý je neúčinný a keď následne prišlo

k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, k postúpeniu pohľadávky prišlo
v rozpore so zákonom, čo má za následok v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho
úkonu postúpenia a žalobca sa účinne nestal veriteľom pohľadávky. Žalobca preto nie je aktívne
vecne legitimovaným v danom spore (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoCsp/20/2023).
Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, okresný súd žalobu zamietol a

už neposudzoval ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývali zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 CSP, a úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu zistil, že mu žiadne trovy konania
nevznikli.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, s návrhom na zmenu vyhovením žalobe a priznaním
nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP. Argumentoval tým, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci okresným súdom,
v zmysle ktorého ak žalobca vyhlásil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru ku dňu 01.03.2018, pričom splátka, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola
vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikovaná, tak uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebolo platné z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu (súd v
odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru je splátku, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné špecifikovať). Zo

strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi
postupcom a žalovaným dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani okresný súd. Bolo preukázané,
že žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveňpreukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka (podaním zo dňa 28.01.2018). Je zrejmé, že v prípade,
ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 02.03.2018, právo uplatnil v súlade

s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 5Cdo/224/2021, sp. zn. 4Cdo/132/2021, sp. zn. 7Cdo/26/2023,
sp. zn. 6Cdo/87/2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.11.2017 (t. j.
splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej
nezaplatenie mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo

uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)
s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto
oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 28.01.2018). Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu by bola, prihliadnuc na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nadbytočná, keďže z
aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie
jednej konkrétnej vymedzenej splátky, teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky

toto právo uplatňuje, ako nesprávne uzatvoril súd prvej inštancie (rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/123/2022).
Určenie, pre nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym
posúdením, t.j. výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale
len skutkovo vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery okresného súdu sú tak v priamom
rozpore s procesným kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní (uznesenie sp. zn. 5Cdo

196/2009). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že k imanentným
znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95, IV. ÚS
108/2010), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).
Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej

alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). K tvrdeniu okresného súdu o neurčitosti
výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda jej klasifikácie ako neplatného právneho
úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom toho, že obsahom tejto písomností má
byť špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver, žalobca poukazuje

aj na aktuálnu rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
27CoCsp/1/2024, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/1/2023, uznesenia Krajského
súduvPrešovesp.zn.25CoCsp/2/2023,uzneseniaKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.16CoCsp/2/2023,
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/17/2022, 5CoCsp/49/2021 a 6CoCsp/12/2021,
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/7/2023. Žalobcovi nie je zrejmé z akých

zákonných ustanovení si okresný súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril. Nestotožňuje sa s právnym
posúdením veci okresným súdom, že právny predchodca žalobcu pred vstupom do zmluvného vzťahu
so žalovaným neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver,
že postupca nemal preukázaný skutočný príjem žalovaného, ani jeho mesačné výdavky, ktoré sú
podľa súdu nesporne základnými údajmi pre posúdenie schopnosti splácania úveru. Na podklade

toho mal okresný súd za to, že postupca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou, ale naopak
tieto svoje povinnosti porušil, čím boli podľa okresného súdu naplnené predpoklady hmotnoprávnej
fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch prvá veta, t. j. že nebol oprávnený od
žalovaného vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, čím je predčasné zosplatnenie
neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek právnych účinkov. Postupca teda nemohol postúpiť

tzv. „živý úver“ a konal v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj v rozpore s § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. Pri posúdení bonity žalovaného boli do
úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra,
ako aj údaje z dopytu do sociálnej poisťovne. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného

splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Žalobca už
vo vyjadrení zo dňa 11.03.2024 poukazoval na to, že postupca postupoval s odbornou starostlivosťou
a skúmal schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že „Veriteľ overil
príjem spotrebiteľa vo výške 588,- eur dopytom v Sociálnej poisťovni dňa 28.03.2014 s pozitívnym
výsledkom. Uvedené preukazuje aj dňa 27.09.2021 predložený výpis z účtu žalovaného. Veriteľ ďalej

overil dopytom do úverového registra výšku existujúcich záväzkov spotrebiteľa, kde zistil mesačné
úverové splátky vo výške 151,- eur. V rámci výdavkov bral veriteľ do úvahy životné minimum vo výške
198,- eur, nakoľko spotrebiteľ uviedol rodinný stav slobodný a neuviedol žiadne vyživované dieťa.
Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 588,- eur (príjem) – 151,- eur(existujúce záväzky) – 198,- eur (paušálna suma výdavkov) = 239,- eur. Disponibilný zostatok je vyšší
ako splátka schvaľovaného úveru.“ Žalobca predložil doklad o skúmaní bonity spotrebiteľa, z ktorého
vyplývala jeho schopnosť predmetný úver splácať i po odpočítaní aktuálnych záväzkov a životných

nákladov (výpočet primárnej návratnosti), pričom uvedené žalovaný po celý čas nerozporoval (ide o
nesporné skutkové tvrdenia v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP). Právny predchodca žalobcu pri poskytnutí
úveru posudzoval výšku príjmu žiadateľa ako aj aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný stav a vzal do
úvahy i dobu trvania zmluvy a informatívny účel poskytnutia úveru. V konaní bolo riadne preukázané,
že pôvodný veriteľ pred uzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného

splácať úver, a to aj s ohľadom na rozsah právnej úpravy posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver v čase uzatvárania Zmluvy. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu
jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať úver (s ohľadom na dobu, druh, účel úveru a príjem žiadateľa), pričom nad rámec
vyžadovaný § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ preveril aj údaje z úverového registra,
z ktorého sa oboznámil s reálnymi záväzkami spotrebiteľa, pričom zistil, že tie sú spolu vo výške

mesačnej splátky 151,- eur a po prirátaní splátky novoposkytnutého úveru (139,83 eur a odrátaní
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb mal postupca za preukázané, že žalovaný
bude disponovať aj po poskytnutí úveru dostatočnou finančnou rezervou (vo výške 99,08 eur), a preto
nemožno mať pochýb o tom, že postupca pristupoval ku skúmaniu spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver s odbornou starostlivosťou. Žalovaný naviac skutkové tvrdenia žalobcu počas celého konania

nepoprel, a teda ich bolo potrebné považovať za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP. Právny
predchodca žalobcu pri skúmaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade so zákonom a s odbornou
starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovaného. Žalobca preto považuje za preukázané, že
neboli splnené podmienky porušenia povinnosti, nakoľko si právny predchodca žalobcu svoju povinnosť
preveriť bonitu dlžníka dostatočne splnil (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/24/2023,

uznesenieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.7CoCsp/34/2023,rozsudokKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.
8CoCsp/23/2023, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/19/2021, uznesenia Krajského
súduvPrešovesp.zn.10CoCsp/20/2021,uznesenieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.8Co/233/2019).
Pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe
ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a jeho schopnosti predmetný

úver splácať, a preto je názoru, že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta dostatočne. Za
preukázané považuje žalobca, že postupca postupoval v rámci predzmluvných vzťahov s odbornou
starostlivosťouakporušeniuust.§7ods.1vspojenísust.§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch
nedošlo. Postupca, resp. žalobca náležite tvrdil skutkové tvrdenia a tieto boli v konaní pred okresným
súdom aj riadne preukázané listinnými dôkazmi – dopyt do úverového registra, dopyt do sociálnej

poisťovne a informácie o rodinnom stave (listinou označenou ako „výpočet primárnej návratnosti“).
Pred poskytnutím spotrebiteľského úveru bola bonita žalovaného náležité skúmaná, čím nemohlo dôjsť
ani k porušeniu podmienok v ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8
zákona o bankách. Podľa žalobcu nemožno dôjsť k záveru, že postupca nebol oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a nemohol platne postúpiť pohľadávku, čím

nemožno dôjsť k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie (I. a II. výrok) potvrdil.9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 3.000,- eur,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.3.2019 do zaplatenia.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 2Csp/64/2020-283 zo dňa 3.3.2022 (prvý v poradí,
ktorým bola žaloba zamietnutá) uznesením č. k. 10CoCsp/7/2023-344 zo dňa 28.11.2023 zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštačnému súdu uložil opätovne rozhodnúť o celom nároku
žalobcu, skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom splnenie podmienok platného
postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako aj splnenie podmienok pre platnosť

predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvú vetu v spojení s § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) a § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, po zohľadnení a riadnom vyhodnotení založených listinných dôkazov, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Dbať na to, aby
odôvodnenierozsudkubolopresvedčivésuvedenímskutočností,ktorépovažovalzapreukázanéaktoré
nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne

posúdil.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (suma 3.000,-
eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.3.2019 do zaplatenia), II. (závislým) výrokom

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa (s dôrazom na záver o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu zosplatnenie úveru vykonaného v rozpore so zákonom)
i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku, keď nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu
žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné:

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale

ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

14. Z obsah spisu vyplýva, že Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2014 poskytol právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.600,-

eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 139,83 eur po
dobu 120 mesiacov, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 16.777,43 eur. Zmluvné strany si zároveň
dohodli RPMN vo výške 10,28 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 8,90 %, konečnú splatnosť úveru
20.04.2024, splatnosť prvej splátky 20.05.2014 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci.
Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 28.01.2018 oznámil žalovanému, že ku dňu 28.01.2018 je v

omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.896,79 eur a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej
sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresu uvedenú v
zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 02.03.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že banka vyhlásila ku
dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Oznámenie bolo žalovanému zasielané

na adresu v zmluve, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Právny predchodca žalobcu
výzvou zo dňa 18.12.2018 oznámil žalovanému, že nakoľko je pohľadávka banky splatná v celom
rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky
predstavuje ku dňu 18.12.2018 sumu 11.144,05 eur. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresuuvedenú v zmluve, nebola doručená s tým, že adresát je neznámy. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0215/2019/CE postupca Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpil postupníkovi EOS KSI Slovensko, s.r.o.
pohľadávku ku dňu 22.03.2019, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy s číslom 5054682732 zo dňa 01.04.2014

v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávok je zrejmé, že bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 11.628,81 eur,
príslušenstvo celkom v sume 2.758,98 eur, rozhodujúcim dňom je 22.03.2019, tiež z nej vyplýva dátum
poslednej úhrady 27.02.2017, výška poslednej úhrady 21,25 eur a dátum zosplatnenia 01.03.2018.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za
spotrebiteľský, keďže citoval ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 psím. a), b)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b)
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvodne pristúpil najprv k posudzovaniu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či
ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho
oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je

pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie
nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta.

26. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie

tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

27. V danom prípade žalobca žiada od žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorej pôvodným veriteľom
bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalovanému ako spotrebiteľovi (vzniknutú zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktorý zosplatnila) bez jeho súhlasu postúpila na žalobcu, t. j. na nebankový
subjekt.

28. Postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého preveroval, či banka bola oprávnená vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, bol správny a zároveň nevyhnutný pre ustálenie konečného záveru, či zmluva

o postúpení pohľadávky je platná a či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. V preskúmavanej
veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca v konaní nie je
aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre neurčitosť (neuvedenie
splátky, pre omeškanie ktorej došlo k tomuto vyhláseniu) neplatné a zároveň, že veriteľ nebol oprávnený
požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda k postúpeniu pohľadávky

došlo v rozpore so zákonom (neplatnosť právneho úkonu postúpenia).

29. V priebehu prvoinštančného konania sa okresný súd venoval zosplatneniu úveru. Vysvetlil, že
v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka právnym predchodcom žalobcu (ku dňu 01.03.2018) a teda nedošlo k platnému

postúpeniu pohľadávky, došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona
o bankách, teda žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci. Prvoinštančný súd postupoval
správne, ak zohľadnil obsah dôkazov, konkrétne výzvu podľa § 53 ods. 9 (zo dňa 28.01.2018 na č.l.
149), pričom tento právny úkon a následne zosplatnenie úveru (zo dňa 02.03.2018 na č.l. 35) sú úkony,
pri ktorých sa predpokladá ich platnosť a výklad týchto úkonov sa aplikuje v prospech ich platnosti.

Výzvou zo dňa 28.01.2018 na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 28.01.2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške
1.896,79 eur, žiadal dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a je v nej konštatované,
že v prípade jej neuhradenia bude vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky. Aj podľa odvolacieho
súdu z tohto podania (č.l. 149) nie je jednoznačne zistiteľné, pre ktorú splátku mieni právny predchodca

žalobcupostupovaťpodľa§565Občianskehozákonníkaavyhlásiťúverzapredčasnesplatný.Zobsahu
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 vyplýva, že listina bola vyhotovená
dňa 02.03.2020, pričom ku dňu 01.03.2020 nastáva podľa rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu
mimoriadna splatnosť celého úveru a žiada vrátiť celú dlžnú sumu vo výške 10.068,61 eur. Z obsahutejto listiny je zrejmé, že ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi, avšak z listiny
tiež nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že takéto skutkové tvrdenie nie je

uvedené ani v žalobe, iba v podaní (odvolanie zo dňa 19.4.2022 na č.l. 291) žalobca uviedol, že právny
predchodca žalobcu uplatnil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20.02.2018.

30. Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, je ustanovenie § 565

Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok modifikované ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V citovanom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa spresňujú (a aj sprísňujú)
podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (akou je v zmysle ust. § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka aj predmetná zmluva o úvere) a podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
zo strany spotrebiteľa. Toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že spotrebiteľ bol naň upozornený
aspoň v lehote 15 dní.

31. Presné špecifikovanie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ
pristúpiť k zosplatneniu úveru vo výzve pred zosplatnením, má pre spotrebiteľa veľký význam, pretože
zaplatením tejto splátky (a žiadnej inej) v stanovenej lehote odvráti spotrebiteľ zosplatnenie úveru.
Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v prípade neoznačenia tejto splátky veriteľom, je

spotrebiteľ povinný sám si vyvodiť, resp. vypočítať, pre nezaplatenie ktorej splátky chce alebo môže
veriteľ úver zosplatniť, najmä ak je spotrebiteľ v omeškaní s väčším počtom splátok a ak mu bolo
zasielaných viac výziev na zaplatenie (ako v tu prejednávanom prípade).

32. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 uviedol, že: „Identifikácia

splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu

s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.“.

33. Omeškaná splátka teda musí byť presne označená nielen vo výzvach na zaplatenie dlžnej sumy
pred zosplatnením, ale aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, v opačnom prípade nie

je možné overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Ak vyhlásenie o predčasnej
splatnosti úveru takýto údaj neobsahuje, jedná sa o právny úkon neurčitý.

34. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý

jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu – výzvu zo dňa 28.01.2018 posúdil ako
neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 Občianskeho zákonníka). Hmotnoprávne úkony (vrátane
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) právneho predchodcu žalobcu svojim obsahom odporujú
zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky, pre ktorú
žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto zároveň

takýto nejednoznačný (neurčitý) právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka nemôže mať
žiadne právne následky, keďže neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie.
K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že keďže výzva pred zosplatnením (rovnako ani predčasné
zosplatnenie pohľadávky) právnym predchodcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné
a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaný, týmto

úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru podľa § 39
Občianskeho zákonníka nedošlo, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon,
ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniužiadnej zákonnej povinnosti, ani nesúhlas so záverom, že by uplatnenie práva podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka malo byť neplatným právnym úkonom.

35. K uvedenému v odseku 34 odvolací súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi
súdov nebol jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu
predčasného zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Napríklad Najvyšší súd SR v
rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.09.2024 Najvyšší súd SR dospel k záveru,
že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.“ObdobnýnázorvyjadrilNajvyššísúdSRajvrozhodnutiach
sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.07.2024 a 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024.

36.UvedenánejednotnosťbolavyriešenákolégiomNajvyššiehosúduSR,ktorérozhodnutímč.21prijalo
z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu

vetu (ktorá je publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025)
v znení: Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“

37. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na odsek 12 odôvodnenia citovaného uznesenia, v ktorom
Najvyšší súd SR uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z
dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania
na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo

upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate
zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods.
9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a

kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)
predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených

lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia
spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“.

38. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru zákonným spôsobom, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, nakoľko tomu bráni
ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie svojim obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi.

39. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu, alebo dohode s dlžníkom. Pre klientov banky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú

ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie pohľadávky
banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je
špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave postúpenia v Občianskom zákonníku, ktorá
má v zmysle zásady lex specialis derogat lege generali prednosť pred ustanoveniami Občianskehozákonníka.Akovyplývaz§92ods.8zákonaobankách,súčasnesanapostúpeniebankovejpohľadávky
uplatňujú pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky,

a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Predpokladom nadobudnutia práv žalobcu k pohľadávke banky voči žalovanému v celom jej rozsahu
ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, t. j. pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo
teda riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka za podmienok vyplývajúcich
z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

40. Postúpená pohľadávka v tu prejednávanej veci bola pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak v čase jej postúpenia (22.03.2019) na žalobcu nebol spotrebiteľský úver po konečnom
termíne splatnosti (20.04.2024) ani sa pohľadávka nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. S poukazom na uvedené odvolací súd má zhodne ako aj súd prvej inštancie za
to, že skutočnosť, že predmetný úver nebol platne zosplatnený vylučuje platné postúpenie pohľadávky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, na nebankový subjekt, bez súhlasu
dlžníka, pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v spojení s § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch). V prípade nesplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pri

postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom (zákon
o bankách), kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané
atakýtoprávnyúkonjeneplatnývzmysle§39Občianskehozákonníka.Tedaodvolacísúdsanestotožnil
s námietkou žalobcu, že bolo preukázané, že zo strany postupcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách ani § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. Námietka žalobcu, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď úver bol zosplatnený v súlade
so zákonom a následne bola platne postúpená splatná pohľadávka na žalobcu, a teda ak okresný
súd dospel k opaku, tak vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a žalobca sa nestal postupníkom
predmetnej pohľadávky. Správnym bol potom aj záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky nenadobudol žalobca predmetnú pohľadávku, preto nie je aktívne vecne
legitimovaný v predmetnom spore, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

42. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd konštatuje, že
v štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere
zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore pôvodného žalobcu). Odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho

odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených
konkrétnychnámietok.Odvolaniemusíbyťniektorou(prípadneviacerými)zuvedenýchvádodôvodnené
(§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho
identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom

použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného
odvolacieho dôvodu). Keďže žalobca označil odvolací dôvod len všeobecne, bez uvedenia odvolacích
argumentov a vytknutia konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, preto v tejto časti odvolania
absentovalo jeho obsahové vymedzenie, čo vylučovalo možnosť ich prieskumu odvolacím súdom.

43. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutiasúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

44. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania

(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

45. Vzhľadom na uvedené v odseku 41 odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadať sa
s argumentáciou žalobcu namietajúcou záver okresného súdu, že postupca zjavne nekonal s
odbornou starostlivosťou, čím porušil predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch prvá veta, keď už správny záver okresného súdu o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v kontexte neplatného zosplatnenia úveru, ktoré vylučuje platné postúpenie
pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, na nebankový subjekt, bez
súhlasu dlžníka, pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v spojení s § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch), odôvodňovalo zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

46. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba
v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

48. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v odvolaní, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.11.2017, odvolací súd konštatuje, že sa
nejedná o novotu, keď neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP a preto ani
nepostupoval podľa § 384 ods. 3 CSP.

49. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil (keď nezistil naplnenie dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), čo sa týkalo
aj vecne správneho rozhodnutia o náhrade trov (prvoinštančného i predchádzajúceho odvolacieho)

konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), keď odvolací súd nevidel v predmetnej
veci dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

51. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.54. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní nečinný, náhradu
trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli.

55.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

56. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

57. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
voči žalobcovi nepriznal.
58. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

59. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

60. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).