Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201132
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1722201132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženompredsedníčkysenátuJUDr.JanyRichterovejačlenovsenátu

JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: X/ Q.. S. R., H.. XX.XX.XXXX B. X/ Q.. B.
R., H.. XX.XX.XXXX, X. C. E., Č. L. Č.. X, X/ P.. A. Z., H.. XX.XX.XXXX B. X/ Z.. X. Z., H.. XX.XX.XXXX,
X. C. E., E. Č.. XXX, X/ P.. S. U., H.. XX.XX.XXXX, C. E., E. Č.. XX, X/ P.. P. D., H.. XX.XX.XXXX, C.
E., E. Č.. XX, X/ Q. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E., X. Č.. X, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú
koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. apríla 2024 č. k. 9C/16/22-328,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu,ktoroužalobcoviapodľazák.č.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného
postupu prokurátora uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy po 3.000 € pre každého z nich.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobcovia nepreukázali existenciu nesprávneho úradného postupu orgánov

verejnej moci v zmysle § 9 zákona, existencia ktorého je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti
štátu. Namietané odôvodnenie prokurátora v jeho rozhodnutí: „zhodnotením doterajších zistení mám
za to, že obvinení (žalobcovia) ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o hospodárskych
výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., o jej ekonomickom a finančnom
stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti, a s odkazom na vyššie uvedené
skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450.000 €, za ktorú bola budova a pozemky odpredávané
nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného

predávajúceho“ i s ohľadom na úlohy prokuratúry neposúdil ako neprípustné vyslovenie viny žalobcov;
podľa súdu išlo len o vyslovenie vlastného presvedčenia prokuratúra (jeho úvaha), že žalobcovia ako
členovia dozornej rady a obvinení v trestnej veci mali dostatočné vedomosti na to, že cena nie je cenou
obvyklou. Takéto konanie prokurátora nemožno považovať za nesprávny úradný postup; prokurátor
neporušil žiadnu procesnú normu. Okolnosti vydania rozhodnutia ESĽP č. 60101/09 Pelterau - Villnevue
proti Švajčiarsku sú podľa záverov súdu diametrálne odlišné, ako v prípade žalobcov. Prokurátor vinu
žalobcov nekonštatoval.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na priebeh trestného
konania, v ktorom vystupovali ako obvinení, na početnú judikatúru najvyšších súdnych autorít opožiadavkách na odôvodnenie rozhodnutia. Tvrdili, že súd opomenul vyvodiť logické skutkové zistenia
z vykonaných dôkazov a vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k nesprávnemu záveru o tom,
že prokurátor nevyslovil ich vinu.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

5. Súd prvej inštancie vykonal v spore dokazovanie podľa procesných návrhov strán, dôkazy vyhodnotil

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, vyvodil z nich zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne
závery o nepreukázaní danosti predpokladov zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nebol nimi preukázaný. Súd prvej inštancie svoje závery i primeraným
spôsobom odôvodnil.

6. Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu ešte neznamená,
že došlo k porušeniu ich práv.

7. Žalobcovia označili za nesprávny úradný postup odôvodnenie rozhodnutia prokurátora.

8. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup
štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj
keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie

vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne
iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení
zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým
chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a

následku.

9. V namietanej časti odôvodnenia špeciálneho prokurátora, ktorý ako druhoinštančný orgán v uznesení
zo dňa 24.6.2019 č. VII/2 Gv 268/1000-208 rozhodoval o sťažnostiach obvinených žalobcov 3/, 4/
a 6/ proti uzneseniu o vznesení obvinenia vyšetrovateľom zo dňa 12.3.2019 ČVS-PPZ-796/NKA-

PP-VY-2017, súd prvej inštancie vyvodil správny záver o tom, že prokurátor v namietanom texte
nekonštatoval vinu žalobcov, teda že žalobcovia spáchali trestný čin, čím mal porušiť ich právo na
prezumpciu neviny.

10. V danej počiatočnej fáze prípravného konania, teda na jeho začiatku vo vzťahu ku žalobcom,

úlohou prokurátora nebolo posudzovať, či napr. výsledky prípravného konania odôvodňujú podanie
obžaloby na trestný súd, ktorý jediný rozhoduje o vine a treste; išlo len o posúdenie správnosti
sťažnosťou spochybneného záveru vyšetrovateľa, či je v zmysle § 206 ods. 1 Tr.por. zo zistených
skutočností dostatočne odôvodnený záver (miera pravdepodobnosti), že trestný čin spáchali obvinení
žalobcovia (členovia dozornej rady obchodnej spoločnosti), konkrétne či mali vedomosť o tom, že cena

nehnuteľností nebola cenou obvyklou, v dôsledku čoho spáchali obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 v súbehu s pokračovacím zločinom
poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák.

11. K záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou pritom podľa doktríny stačí vyšší stupeň

pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie
je však potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná ako v prípade obžaloby. Presvedčenie
o dôvodnosti podozrenia nie je však totožné s presvedčením o vine. V danom prípade dospel prokurátor
zhodne s vyšetrovateľom k pozitívnemu záveru o tom, že suma, za ktorú sa nehnuteľnosti predali, nie
je cenou obvyklou, ktorý aj objasnil v odôvodnení svojho rozhodnutia, čím plnil svoje povinnosti. Ak sa

so závermi prokurátora a ich odôvodnením žalobcovia nestotožnili, mohli rozhodnutie napadnúť právom
prípustným prostriedkom a dosiahnuť jeho zrušenie, k čomu však nedošlo.12. Princíp prezumpcie neviny je porušený najmä akýmkoľvek súdnym rozhodnutím, ktoré vyjadruje
presvedčenie, že určitá osoba je vinná z trestného činu bez toho, aby jej vina bolo preukázaná zákonným
spôsobom. Za porušenie princípu prezumpcie neviny treba považovať, ak súd dáva verejne najavo, že

zastáva názor, že osoba je páchateľom a považuje ho za vopred odsúdeného (porovnaj III. ÚS 61/01),
obdobne podľa II. ÚS 367/2021 zásada prezumpcie neviny bude zásadne porušená vtedy, ak súdne
rozhodnutie alebo vyhlásenie sudcu (alebo inej verejne činnej osoby) týkajúcej sa osoby obvinenej z
trestného činu, odzrkadľuje názor, že táto osoba je vinná skôr, ako sa jej vina preukáže právoplatným
rozhodnutím.

13. Avšak z namietaného textu odôvodnenia uznesenia (nie verejne prezentovaného, doručovaného
zákonom určeným osobám) a jeho gramatického výkladu „... s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti
možno vysloviť záver, že suma 1.450.000 €, za ktorú bola budova a pozemky odpredávané nie
je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného
predávajúceho...“, v ktorom sa nikde neobjavuje výraz vina, spáchanie trestného činu a pod., súd prvej

inštancie správne vyhodnotil namietané tvrdenia prokurátora ako jeho úvahu, či sú dané zákonných
predpoklady pre vznesenie obvinenia voči žalobcom. Je pritom vecou každého orgánu verejnej moci,
aby predpis, ktorý má aplikovať, posúdil a vyložil sám (autoritatívny výklad), takisto ako ďalšie podklady,
ktorých predloženie je podmienkou vydania rozhodnutia (porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR II.
ÚS 9/1997).

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

15. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli

(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP)

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).