Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206907
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424206907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu:

Bytkomfort - BA, a.s., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 736 275, zast.: JUDr. Anna
Dugová, advokátka, so sídlom Lazaretská 4, Bratislava, IČO: 42 261 007, proti žalovaným: 1/ A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom
mlyne 50, Bratislava, IČO: 43 272 428, 2/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zast.: C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., o zaplatenie 1.555,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.555,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne od 04.07.2024 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1.
a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na 3. p. vo vchode D. 6 bytového
domu súpis. č. 564 na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves, tak ako je zapísaná v evidencii
OkresnéhoúraduBratislava,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.XXXXokresBratislavaIV,obecBA-

m.č. KARLOVA VES, k. ú. I. F.. Žalobca má vedomosť, že ich manželstvo bolo rozvedené dňa
10.06.2020. Žalobca je na základe ustanovenia §8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v platnom znení a Zmluvy o výkone správy zo dňa 08.01.2007 (ďalej
len „Zmluva“) správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza uvedený byt. Žalobca je odo dňa
04.11.2021 právny nástupca spoločnosti Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o., so sídlom: J. C. X/X,
XXX XX E., IČO: 35 696 583 zaniknutej zlúčením dňa 03.11.2021, z uvedeného dôvodu je vo všetkých

písomných dokumentoch z obdobia pred dňom 04.11.2021 ako správca predmetného bytového domu
uvedená spoločnosť Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o., čo vyplýva z výpisu z obchodného registra
ako žalobcu, tak aj zaniknutej spoločnosti. Pri správe domu je správca podľa ustanovenia § 8b ods.
1, písmeno e) zákona č. 182/1993 Z. z. povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky. Žalobca zo zákona zastupuje vlastníkov predmetného bytového domu. Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. povinní

v súlade so Zmluvou prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku ako aj zálohové platby za
služby spojené s užívaním bytu. Na tento účel vlastníci poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky,údržbyaopráv.Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovsúpodľačl.IIIods.8Zmluvyovýkonesprávy povinní poukazovať predpísané zálohové platby vopred. Podľa čl. II ods. 3 Zmluvy správca
vypočíta vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome výšku mesačných zálohových platieb podľa
skutočných nákladov účtovaných v predchádzajúcich obdobiach a podľa predpokladaných nákladov na

nasledujúce účtovné obdobie. Podľa čl. II ods. 6 vyúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31.
mája nasledujúceho roku. Podľa Zmluvy a Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, správcom
zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je
vlastník povinný vyrovnať do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Podľa čl. III Zmluvy sú okrem iného
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome povinní na zabezpečenie prevádzky, údržby,

opráv a správy bytového domu poukazovať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv
domu, ďalej sú povinní platiť mesačne správcovi odmenu za výkon správy, ďalej poukazovať mesačne
na účet preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu. Výška preddavkov za služby spolu s
príspevkom do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré boli žalovaní povinní v rozhodnom období (rok
2020) uhrádzať bola v sume 251,18 Eur mesačne. Žalovaní v rozhodnom období neuhrádzali zálohové
platby v predpísaných výškach a termínoch v zmysle ust. § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaní

sú dlžní na neuhradených skutočných nákladoch z ročného vyúčtovania za 2020 sumu 1.555,62 Eur.
Medzi sporovými stranami bolo vedené skoršie konanie pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp.
zn. 22C/19/2019 o zaplatenie 2.238,70 Eur s prísl., a v tomto konaní si žalobca uplatnil pohľadávku na
neuhradených skutočných nákladoch z ročných vyúčtovaní za roky 2017, 2018 a časť z r. 2019. Súd
vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 22C/19/2019 vydaným dňa 19.04.2021, ktorým žalobcovi v celom

rozsahu vyhovel, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2023 a vykonateľnosť dňa 06.06.2023. U
žalovaných dlh každomesačne narastá, nakoľko každý mesiac je z ich strany uhrádzaná len polovica
mesačného zálohového predpisu. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca žiadal súd, aby
žalovaných zaviazal uhradiť istinu pohľadávky v sume 1.555,62 Eur, spolu s príslušenstvom - úrokom z
omeškania z dlžnej sumy. V Sumárnej analýze platieb sa nachádza prehľad predpísaných zálohových
platieb a prehľad platieb žalovaných, kde je uvedené v akej výške a v aký deň bola platba žalovaných
pripísaná na účet bytového domu. Mesačný zálohový predpis je podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.

z. a aj podľa ustanovení Zmluvy splatný mesačne k 10-temu dňu každého predchádzajúceho mesiaca.
Napr. do 10.11.2020 bol splatný zálohový predpis za 12/2020. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu sa zisťujú skutočné náklady, pričom výsledok
vyúčtovania je uvedený na ročnom vyúčtovaní ako rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami
a skutočnými nákladmi za konkrétny rok. Žalobca vykonal ku dňu 31.05.2021 Vyúčtovanie nákladov

spojených s užívaním bytu č. 8 za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020 v súlade so svojou zákonnou a
zmluvnou povinnosťou. Skutočné náklady za rok 2020 sú v sume 3.037,11 Eur, úhrady žalovaných sú
v sume 1.481,49 Eur. Žalobca teda žiadal rozdiel medzi skutočnými nákladmi za rok 2020 a úhradami
žalovaných v roku 2020, čoho výsledkom sú neuhradené skutočné náklady za rok 2020 v sume 1.555,62
Eur (čiže: - 3.037,11 Eur + 1.481,49 Eur = - 1.555,62 Eur). Ďalej žalobca žiadal, aby mu boli priznané

aj trovy konania.

2. Mestský súd Bratislava IV vo veci vydal dňa 22.08.2024 platobný rozkaz č. k. 58C/77/2024-48, proti
ktorému žalovaní podali odpor.

3. Žalovaný 1/ v odpore uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na Novackého 6
v Bratislave, pričom sú od 10.06.2020 právoplatne rozvedení. Od decembra 2014, byt užíva výlučne
žalovaná 2/, pričom do konca roka 2017 žalovaný 1/ napriek tomu, že v byte vôbec nebýval, hradil všetky
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Od toho času, napriek tomu, že v tejto nehnuteľnosti býva
žalovaná 2/, táto buď nehradila náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti vôbec, alebo len čiastočne,

takže je pravdou, že voči žalobcovi celé roky narastá dlh. Rovnako je pravdou, že medzi stranami
sporu bolo vedené skoršie konanie, pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 22C/19/2019, kde si
žalobca uplatňoval jeho pohľadávku za nezahradené skutočné náklady za roky 2017, 2018 a časť roku
2019. Toto rozhodnutie napadla žalovaná 2/ odvolaním, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu. Žalovaný 1/ si časť jeho pohľadávky v zmysle súdneho rozhodnutia

smerom k žalobcovi riadne splnil, žalovaná 2/, však pohľadávku podľa informácií žalovaného 1/ doposiaľ
neuhradila. Od roku 2020 sa zároveň vedie na Mestskom súde Bratislava IV aj konanie o vysporiadanie
BSM sp. zn. 4C/27/2020, súčasťou ktorého je aj táto nehnuteľnosť, pričom toto konanie nebolo meritórne
rozhodnuté ani na súde prvej inštancie. Žalovanému 1/ bolo doručené vyúčtovanie skutočným nákladovna nehnuteľnosť za rok 2020 e-mailom a to dňa 01.06. 2021. Keďže žalovaný 1/ nehnuteľnosť vôbec
nevyužíva, nevidí dôvod na to, aby hradil náklady, ktoré spôsobila žalovaná 2/ užívaním nehnuteľnosti.
Podľavyúčtovanianákladovzarok2020,žalobcažiadaluhradiťnedoplatokpovyúčtovaní,do30dníodo

dňa doručenia ročného vyúčtovania na bankový účet domu s uvedením variabilného symbolu. Lehota 30
kalendárnych dní na úhradu nedoplatku z uvedeného vyúčtovania začala žalovanému 1/ plynúť dňom
02.06.2021 a uplynula dňom 02.07.2021. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súd
04.07.2024. Žalovaný 1/ mal za to,

že pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanému 1/, je premlčaná a žalovaný 1/ vzniesol
námietku premlčania. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Vo vzťahu k žalovanému 1/ mohol žalobca svoju pohľadávku uplatniť prvý raz 03.07.2021, avšak
spravil tak až 04.07.2024, čiže po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaný 1/ mal za to, že návrh na

vydanie platobného rozkazu bol podaný voči žalovanému 1/ oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Zároveň,
pokiaľ sa súd nestotožní s vyššie uvedenom argumentáciou, žalovaný 1/ žiadal, aby pri posudzovaní
nároku žalobcu voči žalovaným v prvom a druhom rade postupoval zhodne s ostatným rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/19/2019, ktoré bolo v celom rozsahu potvrdené odvolacím
súdom. V tomto súdnom spore súd prvej inštancie zohľadnil fakt, ktorý nebol medzi stranami sporu
sporný, že žalovaný 1/ predmetný byt, ktorého sa vyúčtovanie nákladov za rok 2020 týka, dlhodobo
vôbec neužíva a nemôže užívať, keďže mu v tom žalovaná 2/ bráni. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalovaný 1/ od decembra 2014 nebýval v byte na D. X, F. E., čo napokon potvrdzuje mesačný

zálohový predpis, kde sa uvádza počet osôb: 4, t.j. žalovaná 2/ a 3 deti. Žalobca ako správca mal a
stále má nahlásené v predmetnom byte len 4 osoby. Z predložených dokladov je zrejmé, že žalovaná 2/
spočiatku neuhrádzala mesačné zálohové platby vôbec (12/2017-04/2018), neskôr začala uhrádzať iba
časť mesačnej zálohovej platby vo výške 125,59 Eur, poprípade inú sumu. Súd prvej inštancie rozdelil
platby, ktoré mali žalovaní platiť žalobcovi na tie, ktoré sú viazané na vlastníctvo nehnuteľnosti a na

náklady, ktoré sú spojené s reálnym užívaním nehnuteľnosti. Následne podľa konkrétneho výsledku
rozdelil platby medzi žalovaného 1/ a žalovanú 2/. Žalovaný 1/ poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný
1/ uhradil k rukám žalobcu časť dlhu na základe rozhodnutia súdu už 10.07.2023 vo výške 150,53 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
zamietol žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu a priznal mu plnú náhradu trov konania voči

žalobcovi.

4. Žalovaná 2/ v odpore uviedla, že súd vydal dotknutý platobný rozkaz len na základe skreslených
a neúplných informácii, ktoré v návrhu uviedla právna zástupkyňa žalobcu, preto je potrebné vec
riadne prejednať a rozhodnúť. Žalovaná 2/ uviedla, že v roku 2020 (t.j. v sledovanom období od

1.1.2020 až 31.12.2020) od marca 2020 (ale aj mnoho rokov predtým) platila ako rozvedená polovicu
zo zálohových platieb v sume 125,- Eur mesačne, zatiaľ čo žalovaný 1/ neplatil v sledovanom období a
ani roky predtým ani cent. Veriteľovi mesačne na účet pribudlo 125,- Eur, ktoré platila výhradne sama
žalovaná 2/ z jej súkromného účtu už ako rozvedená a bez akýchkoľvek záväzkov v zmysle práva a
povinností voči žalovanému 1/. Súd o rozvode rozhodol dňa 03.03.2020, právoplatnosť rozhodnutie

nadobudlo dňa 10.03.2020. Žalovaná 2/ predložila výpis z účtu za sledované obdobie od 1.1.2020 do
31.12.2020, z ktorého je explicitne preukázané, že z jej účtu odchádzala mesačne suma 125,- Eur na
účet žalobcu. Žalovaná 2/ trvala na tom, že z dôkazov je explicitne dokázané, že veriteľom vymáhaný dlh
vytvoril žalovaný 2/, ktorý podpísal Zmluvu o výkone správy č. 0110600803 z 08.01.2007 a po rozvode
manželstva dňa 03.03.2020 zanikli všetky bezpodielové vzťahy

medzi nim a žalovanou 2/, z čoho vyplynula jeho povinnosť platiť polovicu zálohových preddavkov
správcovi bytov tak, ako si túto povinnosť plnila žalovaná 2/. Na základe dôkaznej situácie žalovaná 2/
žiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol tak, že prikáže žalovanému 2/, aby zaplatil správcovi plnú

výšku vymáhaného dlhu spolu s úrokmi z omeškania a prikázal mu zaplatiť trovy konania v rozsahu 100
%. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že už v mesiaci jún 2020 podala žalobu, ktorou žiada o rozhodnutie vo
veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov č.k. 4C/27/2020, o veci doposiaľ nebolo
rozhodnuté. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že čo sa týka rozsudku 22C/19/2019, na ktorý poukázalžalobca, súd rozhodoval za celkom iného právneho stavu t.j. v tom čase trvalo manželstvo a tiež
poukázala, že v inom súdnom konaní sp. zn. 12C/5/2023 žalovaná 2/ žiada, aby v konečnom rozhodnutí
ten dlh zaplatil žalovaný 1/, o čom súd ešte nerozhodol.

5. V podaní doručenom súdu dňa 05.09.2024 žalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania uvádzajúc, že
všeobecná premlčacia doba je 3-ročná, z explicitných dôkazov je preukázané, že veriteľ vyúčtovanie
nákladov zaslal dňa 20.05.2021 s lehotou v zmysle právneho poriadku na zaplatenie nedoplatku do 30
dní od doručenia, ktorá táto uplynula už dňa 20.06.2021. Právna zástupkyňa veriteľa žalobu podala až

dňa 04.07.2024, teda o 14 dní potom, čo uplynula premlčacia 3-ročná lehota, pretože premlčacia doba
začala plynúť dňom 20.06.2021 a skončila dňom 20.06.2024.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o
výkone správy zo dňa 08.01.2007, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. I. F., sumárna analýza platieb
žalovaných za obdobie 01.11.2017 do 30.04.2024, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za

obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020, rozúčtovanie tepla za 2020, správa o činnosti správcu týkajúcej sa
domu za rok 2020, doklad o odoslaní vyúčtovania nákladov za rok 2020, rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 22C/19/2019 zo dňa 19.04.2021 spolu s doložkou právoplatnosti zo dňa 01.06.2023
a vykonateľnosti zo dňa 06.06.2023, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014-2038
zo dňa 03.03.2020 právoplatný dňa 10.06.2020, výpis z účtu žalovanej 2/, vyúčtovanie nákladov za rok

2024 zaslané žalovanej 2/ emailom dňa 15.05.2025, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
4C/27/2020-1038 zo dňa 18.10.2023, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/27/2020-467
zo dňa 25.05.2022, zápisnica z pojednávania dňa 27.10.2025 na Mestskom súde Bratislava II sp.
zn. B4-17Pc/1/2023, sledovanie zásielky (doklad o doručení) podanej dňa 04.06.2021, doručenej dňa
09.06.2021.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca, ako správca, na základe
zmluvy o výkone správy zo dňa 08.01.2007 vykonáva správu bytového domu so súpisným číslom XXX
na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves. Podľa čl. II bod 6 zmluvy o výkone správy,
rozúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Podľa čl. II bod 9

zmluvy o výkone správy, správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté
plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

8. Žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na 3. p. vo vchode D. 6

bytového domu súpis. č. 564 na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves, tak ako je zapísaná
v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX okres Bratislava
IV, obec BA-m.č. KARLOVA VES, k. ú. I. F.. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014-2038 zo dňa 03.03.2020, právoplatným dňa
10.06.2020, t.j. ku dňu 10.06.2020 zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k predmetnému

bytu. O vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných je na Mestskom súde Bratislava IV
vedené konanie sp. zn. B4-4C/27/2020 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
4C/27/2020), ktoré ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo právoplatne skončené.

9. Žalobca dňa 31.05.2021 vykonal vyúčtovanie nákladov spojených s užívaným bytu za obdobie

01.01.2020 - 31.12.2020, z ktorého vyplýva, že skutočné náklady za rok 2020 sú v sume 3.037,11 Eur;
v záhlaví vyúčtovania je uvedená žalovaná 2/. Vyúčtovanie bolo zaslané žalovanému 1/ emailom dňa
01.06.2021. Žalovanej 2/ bolo vyúčtovanie zasielané poštou, zásielka bola podaná dňa 04.06.2021 a
doručená dňa 09.06.2021.

10. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

11. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný najneskôr do 31. mája

nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia sosprávou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

12. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z., pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

13. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je možné vyhovieť. V priebehu konania obaja žalovaní
vzniesli námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, a preto žalobcom požadovanú sumu
nebolo možné priznať.

19. V prvom rade súd zdôrazňuje, že žalobca ako správca je povinný vykonať vyúčtovanie použitia
fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory
v dome do 31. mája nasledujúceho roka. Uvedená povinnosť žalobcovi vyplýva jednak z § 8a ods. 2
zákonač.182/1993Z.z.(vzmyslektoréhosprávcajepovinnýnajneskôrdo31.májanasledujúcehoroka

predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu; zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome) a jednak z čl. II bod 6 zmluvy o výkone správy (v zmysle

ktorého rozúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka).

20. Podľa názoru súdu uvedené vyúčtovanie má správca do 31. mája nasledujúceho roka nielen
vykonať, ale ho aj predložiť (zaslať) jednotlivým vlastníkom. V danom prípade si však žalobca túto
svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť podľa názoru súdu nesplnil, keď vyúčtovanie za rok 2020 zaslal

žalovanému 1/ emailom dňa 01.06.2021 a žalovanej 2/ poštou až dňa 04.06.2021 (uvedené vyplýva
zo sledovania zásielky s podacím číslom K., ktorá bola podaná dňa 04.06.2021 a doručená dňa
09.06.2021). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nezrovnalosti pri doručovaní vyúčtovania za rok 2020
v tom zmysle, že žalovanému 1/ bolo vyúčtovania zasielané emailom a žalovanej 2/ poštou. V emaile
zo dňa 01.06.2021 zaslanom žalovanému 1/ správca uviedol, že v najbližších dňoch mu bude zaslané

vyúčtovanie aj poštou. Uvedené vyúčtovanie však žalovanému 1/ následne poštou zaslané nebolo;
vyúčtovanie bolo poštou zaslané iba žalovanej 2/.

21. Čo sa týka povinnosti žalovaných uhradiť nedoplatok z vyúčtovania za rok 2020, žalobca v žalobe
uviedol, že podľa zmluvy o výkone správy správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka

zaposkytnutéplneniaspojenésužívanímbytu,jevlastníkpovinnývyrovnaťdo30dníododňadoručenia
vyúčtovania. Uvedené tvrdenie žalobcu však nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zo zmluvy o výkone
správy, predloženej žalobcom spolu so žalobou, totiž vyplýva, že správcom zistené nedoplatky ročného
vyúčtovaniavlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 15 dní

odo dňa doručenia vyúčtovania (čl. II bod 9 zmluvy o výkone správy). Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 17.12.2025 iba neurčito uviedol, že vlastníci si asi odhlasovali zmenu
príslušného ustanovenia zmluvy o výkone správy a lehotu na úhradu nedoplatku zmenili na 30 dní, avšak
v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Tvrdenie žalobcu,
žežalovaníbolipovinnívyrovnaťnedoplatokdo30dníododňadoručeniavyúčtovaniataksúdpovažoval

za nepreukázané. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, najmä zmluvy o výkone
správy, z ktorej vyplývala povinnosť vyrovnať nedoplatok do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

22. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak je lehota na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania 15
dní odo dňa doručenia vyúčtovania, žalobca podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Vo
vzťahu k žalovanému 1/, ak mu vyúčtovanie bolo doručené dňa 01.06.2021, 15-dňová lehota na úhradu

nedoplatku žalovanému 1/ uplynula dňa 16.06.2021 a nasledujúci deň, t.j. dňa 17.06.2021 sa žalobca
mohol prvý raz domáhať zaplatenia nedoplatku na súde. Týmto dňom (keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka) začala žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/
plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 17.06.2024. Vo vzťahu k žalovanej 2/, ak jej
vyúčtovaniebolodoručenédňa09.06.2021,15-dňoválehotanaúhradunedoplatkužalovanej2/uplynula

dňa 24.06.2021 a nasledujúci deň, t.j. dňa 25.06.2021 sa žalobca mohol prvý raz domáhať zaplatenia
nedoplatku na súde. Týmto dňom (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka) začala žalobcovi vo vzťahu k žalovanej 2/ plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa 25.06.2024. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 10.07.2024, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby.

23. V danom prípade súd zdôrazňuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k predmetnému
bytu zaniklo dňa 10.06.2020, a teda ku dňu vykonania vyúčtovania ako aj ku dňu podania žaloby už
byt nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a teda plynutie premlčacej doby je potrebné
podľa názoru súdu posudzovať u každého žalovaného samostatne. Navyše, súd poukazuje na to, že

aj v prípade solidárnych záväzkov pôsobí premlčanie in personam. U každého zo solidárnych dlžníkov
sa dlh premlčuje osobitne. Ak súdne konanie začalo iba proti jednému zo spoludlžníkov, premlčanie
spočíva iba vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. V prípade pasívnej solidarity má teda každý zo solidárnych
dlžníkov samostatnú povinnosť plniť. Každý solidárny dlh sa premlčuje samostatne (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR z 28.07.2004 sp. zn. 32 Odo 529/2003). U každého solidárneho dlžníka sa dlh

premlčuje zvlášť a spočívanie premlčania, ku ktorému došlo vo vzťahu k jednému zo spoludlžníkov,
nepôsobí voči ostatným. Námietka premlčania vznesená len niektorým zo spoludlžníkov (v konaní
vedenom iba proti nemu) proti žalobe veriteľa má účinky iba vo vzťahu k tomuto spoludlžníkovi.

24.Vovzťahukžalovanému1/navyšesúduvádza,žeakmuvyúčtovaniebolodoručenédňa01.06.2021,

žalobca voči nemu podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby aj v prípade 30-dňovej lehoty na
úhradu nedoplatku. Žalovanému 1/ by prípadná 30-dňová lehota na zaplatenie nedoplatku uplynula dňa
01.07.2021, nasledujúci deň (02.07.2021) sa

žalobca mohol prvý raz domáhať zaplatenia nedoplatku na súde a 3-ročná premlčacia doba by tak
uplynula dňa 02.07.2024. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd uvádza, že ak by jej žalobca zaslal vyúčtovanie
za rok 2020 včas (t.j. v súlade so zákonom a zmluvou o výkone správy do 31.05.2021), aj v prípade
30-dňovej lehoty na úhradu nedoplatku by žalobca voči žalovanej 2/ podal žalobu po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby. Žalobca však žalovanej 2/ zaslal vyúčtovanie poštou, a to zásielkou podanou až dňa

04.06.2021, ktorá bola doručená dňa 09.06.2021. Vo vzťahu k žalovanej 2/ si žalobca nesplnil svoju
povinnosť zaslať vyúčtovanie za rok 2020 do 31.05.2021. V prípade, ak by oneskorené zasielanie
vyúčtovania bolo akceptovateľné, uvedené by malo za následok, že správca by de facto mohol toto
vyúčtovanie zasielať kedykoľvek po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty a umelo tak predlžovať aj
plynutie premlčacej doby.

25. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu,aby povinné osoby neboli časovo neprimeranej dobe plniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto
zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Použitie námietky premlčania
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo

priznať. Premlčaním teda samotné právo nezaniká, iba sa oslabuje a to práve tým, že sa dlžník po
uplynutí premlčacej doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu. Námietku premlčania môže povinný subjekt vzniesť v ktoromkoľvek štádiu
konania, až do právoplatného skončenia veci. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žalobca
uplatnil svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej lehoty, a to vo vzťahu k obom žalovaným. Žaloba
tak bola podaná oneskorene, po uplynutí premlčacej doby. Keďže obaja žalovaní vzniesli námietku
premlčania, súd nemohol žalovanú pohľadávku priznať.

26.Čosatýkaprípadnéhorozporusdobrýmimravmivprípadenámietkypremlčaniauplatnenejzostrany
žalovaných, súd je toho názoru, že v predmetnej veci sa nejedná o taký výnimočný prípad, že by bolo
možné žalovaným odoprieť právo uplatniť námietku premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2015,

sp. zn. 7 Cdo 507/2014, podľa ktorého: „Pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými
mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom mohlo byť
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými
mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom

zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke
premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak

druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie

priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu
je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného
práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto
súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré
by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (II. ÚS 176/2011). Samotná dôvodnosť

vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by
mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona – t. j. neznalosť plynutia premlčacích
dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva –
vigilantibus iura scripta sunt – právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu

s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupoval s dostatočnou mierou
starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ktorá predpokladá, že
každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj
pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.“

27. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSP
1/2015), v zmysle ktorého dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva
uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany
svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné

vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že vznesenie námietky premlčania žalovanými môže byť
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, iba vo výnimočných prípadoch. V rozpore

s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania, ktorý je výrazom zneužitia tohto
práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Zo skutkových
okolností prípadu súd nemal za to, že by žalovaní svojim konaním žalobcovi akýmkoľvek spôsobomsťažili, resp. znemožnili včas uplatniť jeho práva podaním žaloby a že by z ich strany tak došlo k zneužitiu
práva na jeho úkor. Ak žalobca oneskorenou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho
hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania

práva žalovanými, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

29.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženakoľkožalovanívpriebehu
konania vzniesli námietku premlčania, pričom súd túto námietku posúdil ako dôvodnú, súd nemohol

uplatnený nárok priznať, a teda žalobu bolo potrebné zamietnuť.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným
žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.