Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100040.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a A. B. A. C., v právnej veci žalobcu: D. A. E., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XX,XXXXXF.,právnezastúpený:doc.JUDr.JozefSotolář,PhD.,advokát
so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, IČO: 31 942 423, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, 040 01 Košice, IČO: 54 669 464,
za účasti ďalších účastníkov konania: 1. A. G., trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX F., 2. I. J. G., bytom K.
XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení: AK JUDr. Dušan Pavčík s.r.o., so sídlom Kuzmányho 1867/57,
040 01 Košice, IČO: 57 247 331, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Pavčík, 3. D. J. L., E.

XXX/XX, XXX XX F., 4. D. E. M., C. XX, XXX XX F., 5. Ing. arch. L. E., miesto podnikania Tomášikova
11, 040 01 Košice, IČO: 34 742 107, v konaní o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 08497/2024-16.1.2. zo dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu tých trov konania, ktoré
im vznikli v súvislosti s uložením povinností, ktoré im uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou dňa 22.01.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny
súd“), sa žalobca domáhal, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 08497/2024-16.1.2. zo dňa 18.11.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice (ďalej aj ako „stavebný úrad MKE“) č. MK/

A/2024/11385-10/I/SEL zo dňa 15.07.2024 (ďalej aj ako „Stavebné povolenie“), napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Administratívne konanie

2. Ďalší účastníci 1. a 2. (ďalej aj ako „stavebníci“) žiadosťou dňa 05.01.2024 požiadali o stavebné
povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní. Malo ísť o prístavbu a nadstavbu existujúcej

stavby rodinného domu DAMA. Po predložení časti dokladov (projektová dokumentácia, atď.)
a stanovísk bolo konanie prerušené za účelom doplnenia potrebných dokladov a následne dňa
20.03.2024 bolo vydané oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania a nariadenie
ústneho pojednávania. Dňa 18.04.2024 sa uskutočnilo ústne pojednávania spojené s miestnymzisťovaním, ktorého sa zúčastnil jeden zo stavebníkov a zástupca žalobcu, ktorý predložil stanovisko
žalobcu k predmetnej žiadosti o stavebné povolenie, v ktorom uviedol, že so stavbou nesúhlasí. Mal za
to, že balkón a poschodie mu bude brániť vo výhľade na ulicu a uvedenými stavebnými zmenami dôjde

k narušeniu línie domu z prednej aj zadnej strany. Nesúhlasil s výškou prístavby (4 m), keďže mal za to,
že sa tým zabráni prístupu svetla do jednej z izieb v jeho dome a tiež to bude mať vplyv na úrodnosť
plodín, ktoré pestuje na svojom pozemku. Problém videl aj v prípade väčšieho množstva snehových
zrážok v zimných mesiacoch, po ktorých roztopení by mu mohlo zatekať do pivnice. Vyjadril nesúhlas
so vstupom pracovníkov na jeho pozemok a obavu z búracích prác.

3. Ešte dňa 17.04.2024 sa žalobca písomným podaním vyjadril k predmetnému konaniu a uplatnil
námietky a pripomienky, s tým, že s predloženou projektovou dokumentáciou nesúhlasí. V tomto
vyjadrení uviedol, že:
- žiadal dodržať odstup stavby 2 m v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,
- nesúhlasí s akýmkoľvek využitím jeho pozemku počas aj po vykonaní stavebných prác,

- žiada posúdenie oslnenia miestnosti na prvom podlaží jeho domu,
- žiada pri návrhu zohľadniť pôvodnú zástavbu a jej kvality,
- pri styku domov, je zateplenie navrhnuté na jeho pozemku a objekt tak priamo zasahuje za hranicu
pozemkov,
- navrhuje projekt prepracovať v zmysle jeho námietok.

K vyššie uvedeným pripomienkam žalobcu sa vyjadrili stavebníci, ktorí následne doplnili stavebným
úradom žiadané podklady, ku ktorým sa vyjadril žalobca s tým, že nesúhlasí s vydaním stavebného
povolenia.

4. Následne stavebný úrad MKE vydal Stavebné povolenie, ktorým v spojenom územnom a stavebnom

konaní podľa § 39, § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej aj ako „Stavebný zákon“) v spojení s
§ 4 a § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z.
z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“) povolil stavbu
„RodinnýdomDAMA,Slovenská73,Košice“(ďalejajako„spornástavba“).Spornástavbabolapovolená

na pozemkoch KN-C parc. č. 4979/1, 4978/1, 4978/2, 4978/3 a 4979/2 v k. ú. E. A. pre stavebníkov.
V Stavebnom povolení stavebný úrad MKE určil podmienky na uskutočnenie stavby, uviedol zoznam
predložených dokladov a zaujal stanovisko k pripomienkam žalobcu, ktorým nevyhovel.

5. Voči stavebnému povoleniu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal:

- porušenie uličnej čiary,
- v stiesnených pomeroch by nemali byť povoľované rozširujúce prístavby,
-vsúvislostisožalobcovihroziacimneprimeranýmobmedzením,čiohrozením jehoprávaoprávnených
záujmov vo väčšom rozsahu, poukázal na ust. § 62 ods. 4 Stavebného zákona,
- hrozbu podmáčania a pádu snehu a ľadu,

- neprimerane dlhú dobu Stavebného povolenia (5 rokov),
- znížený komfort a pohodu bývania,
- proporcionálnu ochranu práv stavebníka a práv susedov ex offo,
- nevykonanie miestneho zisťovania,
- nesúlad medzi právnou vlastníckou hranicou a skutočnou hranicou susediacich pozemkov,

- absenciu objektívneho posúdenia zo strany statika,
- nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu,
- vzdialenosť 0,5 m nie je dostatočná,
- stavebný úrad MKE sa nepokúsil o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi,
- nesplnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania,

- svetlotechnický posudok vypracovala osoba, ktorá na to nie je oprávnená,
- hodnovernosť svetlotechnického posudku a jeho neobjektivitu,
- absenciu vyhodnotenia požiarnej bezpečnosti,
- absenciu vyhodnotenia kritéria pohody bývania,
- nepreskúmateľnosť Satvebného povolenia.

6. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom citoval príslušné zákonné
ustanovenia, zhrnul odvolacie námietky žalobcu a v krátkosti zhrnul skutkový stav a priebeh konania.
V rámci vlastného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetné konanie jenávrhovým konaním a pokiaľ stavebník splní všetky zákonom stanovené podmienky, stavebný úrad
musí návrhu vyhovieť. Stavebný úrad podľa žalovaného riadne posúdil skutočnosť, či predložená
žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre povolenie navrhovanej stavby a pripustil jej umiestnenie

v územných podmienkach podľa § 6 ods. 1 až 5 vyhlášky, nakoľko konkrétne danosti pozemku
a charakter okolitej zástavby to umožňujú. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže sa nejedná o novostavbu,
pri ktorej je povinnosť dodržať odstupovú vzdialenosť od všetkých susedných pozemkov min. 2,0
m, ale o prístavbu a prestavbu existujúcej stavby v lokalite s jestvujúcou zástavbou samostatne
stojacich rodinných domov alebo dvojdomov, kde je umiestnenie stavieb v tomto prostredí považované

za umiestnenie v stiesnených podmienkach, vyhláška pripúšťa aj odlišné riešenia s podmienkou
individuálneho komplexného zhodnotenia, a to striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní
(ust. § 6 ods. 1 vyhlášky). Posúdenie rozsahu a spôsobu zisťovania podkladov v súlade s ust.
§ 32 ods. 2 Správneho poriadku je pritom v právomoci stavebného úradu. Vzhľadom na obsah
uplatnených námietok v konaní bolo pre stavebný úrad MKE podkladom pre rozhodnutie vyhodnotenie
požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie obytných priestorov prostredníctvom svetlotechnického

posúdenia z 05/2024, vypracovaného A. K. – autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý v ňom
skonštatoval, že posudzovaná okolitá zástavba bude mať vyhovujúcu dobu insolácie aj po zrealizovaní
navrhovanej stavby. Posudzovaniu podliehalo aj hľadisko požiarnej ochrany, a to prostredníctvom
riešenia požiarnej bezpečnosti na stavbu z 02/2023, vypracovaného špecialistkou požiarnej ochrany
D. I. F., ktorá skonštatovala, že navrhované konštrukcie, materiálové a dispozičné riešenie stavby,

odstupovévzdialenostivzmysleprojektu,budúvyhovovaťpožiadavkámpreprotipožiarnezabezpečenie
stavby, t. j. v súlade s vyhláškou č. 94/2004 Z. z. a príslušnými STN. Povolením predmetnej stavby
v spojenom územnom a stavebnom konaní boli dodržané požiadavky urbanistické, architektonické,
životného prostredia, hygienické, požiarnej bezpečnosti, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a
na zachovanie pohody bývania tak, ako to ustanovuje ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Navrhovaná stavba svojim umiestnením zachováva charakter miestnej zástavby v danom území a
zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia. Údržba prístavby k rodinnému
domu bude zabezpečená tak, ako doteraz údržba existujúceho domu.

7.Knámietkežalobcu,vktorejnamietalrozšírenieexistujúcejzástavbyžalovanýuviedol,žepodochranu
subjektívnych práv účastníka konania nepatrí to, aby prezentoval, ako si on predstavuje navrhovaný
stav. Dispozičné právo s návrhom majú jedine stavebníci, ktorí nemajú povinnosť meniť svoj návrh
podľa predstáv iného účastníka konania a pokiaľ splnia podmienky pre povolenie navrhovanej stavby

v zmysle predloženého návrhu, majú právo na to, aby bolo ich návrhu vyhovené. Keďže pôvodná
stavba rodinného domu už v území umiestnená bola, prístavba a prestavba tejto existujúcej stavby
vychádza z jej polohy bez ohľadu na rozsah navrhovaných zmien. Keďže nejde o novostavbu, ale
len o prístavbu a nadstavbu existujúceho domu, za súčasného dodržania regulatívov vyplývajúcich zo
záväznej časti ÚPN HSA Košice, bez spracovania územného plánu zóny pre danú lokalitu, dodržanie

minimálnej odstupovej vzdialenosti 2 m od spoločných hraníc pozemkov nemožno od stavebníkov
vynútiť. V súvislosti s judikatúrou ohľadne pohody bývania a práva na súkromie, túto žalovaný vyhodnotil
pre daný prípad ako irelevantnú, keďže pojem „pohoda bývania“ nie je definovaný v Stavebnom zákone,
anivjehovykonávacíchpredpisoch.Jemožnévychádzaťlenzdikcieust.§6ods.1vyhláškyč.532/2002
Z. z., podľa ktorého nie je možné umiestňovať stavby tak, aby nespĺňali kritériá, ktoré sú v citovanej

vyhláške uvedené. Splnenie týchto kritérií je verejným záujmom a verejný záujem chráni stavebný úrad
a predovšetkým dotknuté orgány (§ 126 ods. 1 v spojení s ust. § 140a Stavebného zákona).

8. K námietke ohľadom nedodržania jestvujúcej uličnej čiary žalovaný uviedol, že uličná čiara sa
primárne vzťahuje na polohu hlavnej fasády budovy v kontakte so zónou verejného priestoru (ulice)

a teda určuje, kde musí byť umiestnená fasáda rodinného domu. Ide teda o pevne stanovenú líniu,
ktorá zabezpečuje jednotnú architektonickú a urbanistickú koncepciu ulice. Vychádzajúc z výkresovej
časti predloženej projektovej dokumentácie, v danom prípade je predmetný rodinný dom umiestnený
presne na uličnej čiare, pričom sporná vystupujúca nepochôdzna konštrukcia (rozšírenie deky prvého
poschodia), ktorá bude slúžiť ako prístrešok, resp. markíza nad vchodovými dverami umiestnenými zo

strany ulice, sa vzhľadom na dĺžku do 1,5 m podľa § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nezohľadňuje. K
námietke ohľadom nesúhlasu so závermi svetlotechnického posúdenia žalovaný uviedol, že vzhľadom
na koncentračnú zásadu upravenú v § 42 ods. 5 Stavebného zákona nemohol stavebný úrad MKE na
tvrdenia týkajúce sa spochybnenia tohto posúdenia, vrátane odbornosti osoby, ktorá ho vypracovala.Namietané skutočnosti sa prekludovali, keďže žalobca ich nevzniesol v lehote určenej stavebným
úradom MKE napriek tomu, že v oznámení zo dňa 22.05.2024 bol vyzvaný na vyjadrenie sa k doplneným
podkladom pre rozhodnutie, vrátane predloženého svetlotechnického posúdenia. K časti námietky

týkajúcej sa trvalého obmedzenia užívania z dôvodu zatienenia záhrady žalobcu uviedol, že stavebný
zákon a jeho vykonávacie vyhlášky odkazujú na ustanovenia slovenských technických noriem týkajúcich
sa posúdenia oslnenia, presvetlenia a denného osvetlenia budov (STN 73 43 01 – Budovy na bývanie,
STN 73 0580 – Denné osvetlenie budov) a nie pozemkov. Neexistuje všeobecne záväzný právny predpis
alebo stavebno-technická norma, ktoré by riešili prípadné tienenie záhrady.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že postupy odborne spôsobilých osôb, ktoré vypracovali jednotlivé časti
dokumentácie stavby, sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako také sú spôsobilé,
aby boli podkladom pre konania vedené podľa Stavebného zákona, t. j. aj na preukázanie možnosti
určenia odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných nehnuteľností. K ďalšej z námietok
žalobcu žalovaný uviedol, že zmenou jestvujúcej časti rodinného domu bude vytvorený dvojpodlažný

objekt s plochou zelenou strechou a rovnako aj prístavba bude s plochou zelenou strechou, t. j. nie
sú potrebné opatrenia proti pádu snehu a ľadu formou zábran, resp. zachytávačov snehu. V dvorovej
časti pred navrhovanou prístavbou sa bude nachádzať oceľová pergola so sklenenou strechou, ktorej
sklon je smerom do záhradnej časti pozemku stavebníkov. Ako vyplýva z technickej správy projektovej
dokumentácie(str.4),dažďovávodazostrechybudeodvádzanáprostredníctvomvonkajšíchdažďových

zvodov, ktoré budú napojené na akumulačnú nádrž bez vsaku. Riešenie odvodnenia strešných vôd a
dažďovej vody z prístavby spĺňa normy a neohrozuje susedný pozemok. K neprimerane dlhej 5-ročnej
lehote na dokončenie stavby žalovaný uviedol, že uvedená lehota je štandardná a v súlade s ust. §
66 ods. 2 Stavebného zákona. Zároveň však stavebníci nesmú zneužívať túto dobu na neprimerané
predĺženie prác alebo prerušenie stavby a je ich povinnosťou vykonávať stavebné práce spôsobom,

ktorý obmedzuje hluk, prach, vibrácie a iné negatívne vplyvy na najnižšiu možnú mieru. K námietke
nevykonania miestneho zisťovania a neupovedomenia žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca po prevzatí
oznámenia o začatí predmetného konania zo dňa 20.03.2024 písomne splnomocnil inú fyzickú osobu na
zastupovanie na predmetnom ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní dňa 18.04.2024. Zo zápisnice,
ktorej zmyslom je podať presný a výstižný obraz o uskutočnenom pojednávaní a miestnej obhliadke

je zrejmé, že jeho priebeh zúčastnení nenamietali a na znak súhlasu s jeho priebehom zápisnicu
podpísali, vrátane splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý jej obsah nenamietal. Z uvedeného dôvodu
preto nemožno tvrdiť, že by žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Ohľadom nesúladu
medzi právnou a skutočnou hranicou susediacich pozemkov žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri
posudzovaní projektu vychádza z právnych hraníc, a preto sa vzdialenosti rátajú od hraníc evidovaných

v katastri. Ak by sa výstavba realizovala na základe skutkovej hranice, ktorá nezodpovedá právnej,
dochádzalo by k právnym problémom.

10. K námietke uvedenej posúdenia otázok zachovania pohody bývania žalovaný uviedol, že
je v kompetencii stavebného úradu posúdiť charakter námietok a rozhodnúť, či ide o námietky

občianskoprávneho charakteru alebo o námietky územnoplánovacieho charakteru, prípadne technické
(odstupy, výška stavby, tienenie podľa STN noriem týkajúcich sa osvetlenia a tienenia atď.), ktoré
môžu byť vyriešené v rámci stavebného konania podľa príslušných predpisov, vrátane Stavebného
zákona, a ktoré vyhodnotil, že nie sú nad rozsah požiadaviek uvedených v ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č.
532/2002 Z. z. K neskúmania zložitého stavebného ukotvenia a vzájomne sa opierajúcich spoločných

múrov žalovaný uviedol, že stavebný úrad nezodpovedá za detailné technické posúdenie statiky stavby
a nemá povinnosť kontrolovať výpočty navrhnutých riešení projektantom. Práve projektant (alebo
špecializovaný statik) nesie zodpovednosť za statické výpočty a návrh konštrukcie stavby, zodpovedá
za správnosť navrhnutých konštrukčných prvkov a ich súlad s normami, ako aj za vypracovanie
dokumentácie umožňujúcej realizáciu bezpečnej stavby. Na základe uvedeného vyhodnotil žalovaný

odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené a postup a rozhodnutie stavebného úradu ako správny
a súladný so zákonom.

III. Konanie na správnom súde

11. Žalobca podaním správnej žaloby inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. V správnej
žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodov uvedených v
§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“),
najmä pretože:- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

-skutkovýstav,ktorývzalžalovanýzazákladnapadnutéhorozhodnutia,jev rozporesadministratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu.

12.Vďalšomtextepodanejsprávnejžalobyžalobcapodrobilkritikeodôvodneniejednotlivýchodvolacích
námietok žalovaným, ktoré v prevažnej miere považoval za nedostatočné, alebo ho vyhodnotil ako

žiadne. Mal za to, že:
- správny orgán nerešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach a európsku judikatúru k tomu
prislúchajúcu,
- správny orgán sa nevysporiadal s ust.§ 6 ods. 3 posledná veta vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa
ktorého vzdialenosť domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre,
- správny orgán na jednom mieste na vyhlášku odkazuje, na inom ju nerešpektuje,

- posudok vypracovala osoba, ktorá na to nemá oprávnenie, na základe čoho z neho nie je možné
vychádzať,
- správny orgán nepozná rozdiel medzi koncentračnou zásadou a dokazovaním v stavebnom konaní,
- 5-ročnú lehotu nepovažoval za štandardnú, keďže v prípade 5 rokov trvajúcej rekonštrukcie by toto
znamenalo zásadný zásah do práva žalobcu na pokojné bývanie,

- neboli vytýčené právne hranice a reálne sa postupuje podľa skutkovej hranice,
- v zmysle § 62 ods. 4 Stavebného zákona má stavebný úrad možnosť zamietnuť žiadosť o stavebné
povolenie, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené
Stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené
záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,

-správnyorgánpovolilstavbu,ktorásazásadnýmspôsobomrozširujeakomplikuje existujúcestiesnené
pomery,
- stavebný úrad neskúmal zložité stavebné ukotvenia v rámci skutkového stavu, ani vo vzťahu
k objektívnemu posúdeniu zo strany statika a bez statického posudku nie je možné objektívne
skonštatovať únosnosť a možnosť realizácie daného druhu stavby,

- pojem „právo na pokojné bývanie“ sa odvádza z európskej legislatívy, najmä z Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, resp. jeho čl. 8, v ktorom je zakotvené právo jednotlivca na
rešpektovanie súkromné a rodinného života a obydlia, do ktorého spadá aj právo na jeho pokojné
užívanie,
- právo na súkromie je chránené Ústavou Slovenskej republiky a štát, resp. jeho orgány sú povinné

toto právo jednotlivca chrániť,
- každý orgán – aj stavebný úrad – v tomto konaní pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade bola
zaistená pohoda bývania nemôže abstrahovať ani do určitých subjektívnych hľadísk daných spôsobom
života osôb v danej komunite,
- zotrváva argumentácii uvedenej v rámci správneho konania.

13. K správnej žalobe sa písomným podaní zo dňa 30.04.2025 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom
vyjadrení k žalobnej argumentácii žalobcu uviedol:
- Územie, na ktorom je pôvodná stavba rodinného domu umiestnená, sa vyznačuje stiesnenými
priestorovými pomermi a z urbanistického hľadiska je historicky zastavaná hustou zástavbou tzv.

„dvojdomov“, pričom technické riešenie spočívajúce v odstupovej vzdialenosti od spoločnej hranice
pozemkov 0,5 m od spoločnej hranice dotknutých pozemkov, je prípustné a v súlade s ust. § 6 ods.
5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj ako „vyhláška č.

532/2002 Z. z.“). Navrhovaná stavba svojim umiestnením zachováva charakter miestnej zástavby v
danom území a zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia.
- Posudzovanie pohody bývania bolo zverené orgánom verejnej správy na úseku výstavby a bytovej
politiky. To znamená, že aj posudzovanie námietok týkajúcich sa zásahu do pohody bývania patrí do
právomoci orgánov verejnej správy na úseku výstavby a bytovej politiky. Pojem pohoda bývania je

neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť,
že pojem pohoda bývania v sebe nesie aj silný subjektívny prvok. Je logické, že každý vníma tento
pojem individuálne, čo znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, mohlo by to mať za
následok utlmenie stavebnej činnosti, keďže takmer každá stavebná činnosť má už vo svojej podstatenegatívny dopad na pohodu bývania. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne a
jepotrebnéprihliadaťajnazásaduproporcionalitymedzioprávnenýmizáujmamistavebníkaavlastníkov
susedných pozemkov a stavieb. Z uvedeného vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať

objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritériá vymedzené v ust. § 4 ods. 2 a ust. § 6 ods. 1 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z.
- Právo na súkromie nie je absolútne právo; zásah do súkromia je prípustný, ak je tento zásah sleduje
legitímny cieľ a je proporcionálny. V tejto súvislosti konajúce správne orgány pri rozhodovaní zohľadnili
dané pomery v území, ktorého sa týka povolenie stavby a jej vplyv na toto územie, a dospeli k záveru,

že nepresahuje únosnú mieru.
- Uličná čiara sa primárne vzťahuje na polohu hlavnej fasády danej stavby v kontakte so zónou
verejného priestoru (ulice), t. z. určuje, v akej vzdialenosti musí byť umiestnená fasáda stavby. Ide
teda o pevne stanovenú líniu, ktorá zabezpečuje jednotnú architektonickú a urbanistickú koncepciu
konkrétnej ulice. Správne orgány v stavebnom konaní vychádzali z výkresovej časti predloženej
projektovej dokumentácie stavebníkmi, pričom mali za preukázané, že pôvodná stavba rodinného

domu je umiestnená na uličnej čiare. Sporná vystupujúca nepochôdzna konštrukcia (rozšírenie prvého
poschodia), ktorá bude slúžiť ako prístrešok, resp. markíza nad vstupnými dverami do stavby,
umiestnenými zo strany ulice, sa vzhľadom na dĺžku do 1,5 m nezohľadňuje (§ 6 ods. 7 vyhlášky č.
532/2002 Z. z.).
- K námietke žalobcu týkajúcej sa vypracovania svetlotechnického posudku neoprávnenou osobou

žalobca uviedol, že žalovaný sa s predmetnou námietkou v odvolacom konaní nezaoberal, a to s
prihliadnutím na koncentračnú zásadu uvedenú v ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona, keďže nebola
v prvostupňovom správnom konaní vznesená včas. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20.07.2011, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol, že: „V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí

koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky
a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa
považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne
upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.“ Koncentračná zásada
podľa žalovaného predstavuje vo všeobecnosti procesnú zásadu, podľa ktorej musia byť normatívne

určené procesné úkony (napr. vznesenie námietok, predloženie dôkazov, rozšírenie, dopĺňanie a
zmena návrhu) sústredené (skoncentrované) v určitom štádiu konania, pričom je súčasne vylúčené
uplatniť tieto procesné úkony v následných štádiách konania. Uplatnenie koncentračnej zásady v
slovenskom právnom poriadku je v rámci administratívnych konaní spojené predovšetkým s konaniami
upravenými Stavebným zákonom, pre ktoré je zároveň typické, že v nich stoja účastníci konania

s rozdielnymi záujmami na výsledku konania. Účelom koncentračnej zásady je preto vzhľadom
na početnosť účastníkov konania a rozpor v ich záujmoch zabezpečiť predovšetkým rýchlosť a
hospodárnosť konania. Žalobca bol oznámením zo dňa 22.05.2024 stavebným úradom MKE vyzvaný
na vyjadrenie sa k doplneným podkladom pre rozhodnutie v prebiehajúcom administratívnom konaní,
vrátane predloženého svetlotechnického posúdenia. Žalovaný dodal, že podľa § 45 ods. 4 Stavebného

zákona, je na posúdenie svetlotechnických pomerov možné využiť podklady od odborne spôsobilých
osôb. Svetlotechnický posudok č. 24059 zo dňa 10.05.2024 bol vypracovaný D. A. K., autorizovaným
stavebným inžinierom so špecializáciou na stavebnú fyziku, ktorý má oprávnenie na výkon tejto
činnosti. Z dôvodu, že svetlotechnický posudok nie je znaleckým úkonom, bol na vypracovanie
svetlotechnického posudku oprávnený. Z uvedeného svetlotechnického posudku podľa žalovaného

vyplynulo, že navrhovanou stavbou budú podmienky denného osvetlenia a preslnenia vnútorných
priestorov okolitej zástavby v súlade s požiadavkami platných STN noriem a príslušných právnych
predpisov.
- K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania statického posudku si žalovaný uviedol,
že v konaní bol predložený statický posudok vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom Ing.

Jozefom Sterankom, ktorý preukázal mechanickú odolnosť a stabilitu stavby v zmysle ust. § 43 ods.
1 písm. a) Stavebného zákona a spoľahlivosť povoľovanej stavby v zmysle STN EN 1990 a STN
73 0002 navrhovanie nosných konštrukcií stavieb – Základné ustanovenia. Podľa § 43d Stavebného
zákona stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa
osobitného predpisu, čo bolo v tomto prípade podľa žalovaného preukázané.

- K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranej lehoty piatich rokov na dokončenie stavby
žalovaný uviedol, že ustanovenia Stavebného zákona ani iných právnych predpisov vzťahujúcich sa
na stavebné konanie, neustanovujú všeobecnú lehotu na dokončenie stavby; dĺžka lehoty určenej vstavebnom povolení je na zvážení stavebného úradu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že stavebníci
boli v rámci stanovených podmienok stavebného povolenia zaviazaný túto lehotu nezneužívať.
- V záverečnej časti vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia s tým, že mal za to, že v napadnutom rozhodnutí reagoval na všetky zásadné
odvolacie námietky žalobcu a vo všeobecnosti poukázal na zákonné náležitosti rozhodnutia vydaného
v správnom konaní a na judikatúru, podľa ktorej súdy ale ani správne orgány nie sú povinné vo svojich
rozhodnutiach reagovať na každý argument, či námietku účastníka konania.
- Mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie boli vydané v súlade so zákonom,

preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať trovy konania.

14. K správnej žalobe sa vyjadrili aj stavebníci (ďalší účastník konania 1 a 2), ktorí vo svojom vyjadrení
zo dňa 28.08.2025 v zásade zopakovali argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí
a vo vyjadrení k správnej žalobe s tým, že na podporu tejto argumentácie predložili:
- Rozhodnutie Mestskej časti Košice – Sever, č. 2025/001946/00550/PRA zo dňa 14.05.2025, ktorým

bol zamietnutý návrh na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zásahu do pokojného stavu,
- Geometrický plán č. 38/2025 reg. pod č. G1-746/2025 na podporu argumentácie vo vzťahu k námietke
žalobcu ohľadne nedodržania uličnej čiary,
- Autorizačné osvedčenie, na základe ktorého je podľa stavebníkov jednoznačné, že posudok bol
vypracovaný osobou s platnou autorizáciou v oblasti svetlo-techniky, so vzdelaním a praxou v oblasti

stavebnej fyziky, pričom výpočty a hodnotenia boli vykonané v súlade s platnými STN normami a
vyhláškami MZ SR. Zároveň dali do pozornosti ustanovenie § 5 ods. 1b) bod 1 zákona č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov v znení neskorších predpisov: „ l1
(označenie na osvedčení a pečiatke) – Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb – (modrá pečiatka)
– na zadnej strane osvedčenia je uvedený nasledovný text: Držiteľ toho osvedčenia podľa § 5 ods. 6

zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov v znení
neskorších predpisov ďalej: a) vypracúva odborné posudky a odhady b) vykonáva odborný autorský
dohľad nad uskutočňovaním stavieb podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v
územnom konaní alebo stavebnom konaní.“ Zdôraznili, že do roku 2004 bolo členenie autorizácií odlišné
od súčasného stavu. Autorizácia pre oblasť stavebných konštrukcií – stavebná fyzika (označenie 4-3)

bola samostatnou autorizáciou. Od roku 2004 však táto oblasť spadá pod autorizáciu s označením l1
– inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb. Už 21 rokov sa preto samostatná pečiatka s označením
„stavebná fyzika“ nevydáva.
- Svetlotechnický posudok z júla 2025, ku ktorému uviedli, že napriek tomu, že už predložený
svetlotechnický posudok jasne uvádza, že nedôjde vplyvom navrhovaného rodinného domu ku

prekročeniu maximálnej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia, na nie malé finačné náklady
bol vyhotovený ešte jeden svetlotechnický posudok vplyvu RD na susedný RD, vypracovaný D. A. N.,
ktorý rovnako v závere svojho posudku z júla 2025 uvádza že: „Preslnenie posudzovaného susedného
rodinného domu s parc. č. 4980 nebude vplyvom navrhovaného rodinného domu s parc. č. 4979/1 v
KošiciachnaSlovenskejul. neprípustnéovplyvnené,vzmyslepožiadaviekSTN734301Bytovébudovy.

Na základe posúdenia zatienenia denného osvetlenia v okne najkritickejšie položenej obytnej miestnosti
susedného rodinného domu par. č. 4980 nedôjde vplyvom navrhovaného rodinného domu parc. č.
4979/1 v Košiciach na Slovenskej ul. Ku prekročeniu maximálnej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla
tienenia ?e, max=30 podľa požiadaviek STN 73 0580 – 1 Denné osvetlenie budov – časť 1 – základné
požiadavky.“

- Stavebný denník, Geometrický plán č. 38/2025 reg. pod č. G1-746/2025 a Znalecký posudok č.
84/2025, ktoré majú podľa stavebníkov preukazovať, že stavba napreduje rýchlo a podľa projektovej
a stavebnej dokumentácie.
- Vyjadrenie statika D. O. E. k žalobnej argumentácii žalobcu súvisiacej s absenciou statického
posúdenia, ku ktorej zároveň uviedli, že posúdenie statickej bezpečnosti stavby patrí výlučne do

kompetencie odborne spôsobilých osôb – autorizovaných statikov a projektantov. Stavebný úrad pri
posudzovaní žiadosti o stavebné povolenie vychádza zo stanovísk a odborných posudkov takýchto
osôb, pričom tieto predstavujú objektívny a záväzný podklad pre rozhodovanie. Nemožno preto
tvrdiť, že stavebný úrad „vôbec neskúmal“ statické riešenie stavby, keďže v procese stavebného
konania je povinný vychádzať z odborného posúdenia projektovej dokumentácie a zo stanovísk

príslušných autorizovaných osôb. Samotné tvrdenie žalobcu o „vzájomne sa opierajúcich spoločných
múroch“ je podľa stavebníkov zavádzajúce, pretože spoločná stena so žalobcovou nehnuteľnosťou
nikdy realizovaná nebola. V skutočnosti ide o dve samostatné, dilatačne oddelené obvodové steny
susediacich stavieb, ktoré z technického hľadiska nemajú charakter spoločnej nosnej konštrukcie.Použitie termínu „spoločný múr“ je preto nesprávne a neodráža skutočný stavebno-technický stav.
Treba tiež zdôrazniť, že statik je viazaný zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a
autorizovaných stavebných inžinieroch, ako aj technickými normami, ktoré mu ukladajú povinnosť

posudzovať všetky relevantné zaťažovacie stavy a navrhovať konštrukčné riešenia tak, aby bola v
každom prípade zachovaná bezpečnosť a stabilita nielen navrhovanej stavby, ale aj susedných objektov.
Vyhotovený statický posudok a vyjadrenie statika preto predstavuje objektívny, odborný a dostatočný
podklad pre vydanie stavebného povolenia. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania statického
posudku uviedli, že v konaní bol predložený statický posudok vypracovaný autorizovaným stavebným

inžinierom Ing. Jozefom Sterankom, ktorý preukázal mechanickú odolnosť a stabilitu stavby podľa § 43
ods. 1 písm. a) Stavebného zákona a z hľadiska STN EN 1990 a STN 73 0002 „Navrhovanie nosných
konštrukcií stavieb – základné ustanovenia“.

15. V záverečnej časti svojho vyjadrenia stavebníci uviedli, že Na základe uvedených skutočností je
zrejmé, že žalobné námietky nie sú opodstatnené. Žalobca vo svojom podaní vychádza z nesprávneho

skutkového stavu a nesprávne používa stavebno-technickú terminológiu, čím vytvára mylný dojem
o ohrození jeho vlastníckeho práva a pokojného bývania. Stavebné konanie podľa stavebníkov
prebehlo v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom boli dodržané všetky zákonom stanovené
postupy a doložené odborné posudky, ktoré garantujú bezpečnosť a súlad stavby s územnoplánovacou
dokumentáciou a technickými požiadavkami na výstavbu. Žaloba, tak ako bola koncipovaná podľa

stavebníkov nesmeruje proti nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu, ale
predstavuje len subjektívny nesúhlas žalobcu so stavebnou činnosťou v susedstve. Takýto nesúhlas
však sám o sebe nemôže zakladať dôvodnosť žaloby.

16. Písomným podaním zo dňa 29.09.2025 stavebníci navrhli zrušenie odkladného účinku správnej

žalobe podľa § 189 SSP, v ktorom poukázali na dôvody, pre ktoré mali za to, že priznanie odkladného
účinku v danom prípade nie je dôvodné a stratilo opodstatnenie.

17. Po výzve správneho súdu a doručení jednotlivých vyjadrení žalobcovi, žalovanému a ďalším
účastníkom konania už správnemu súdu neboli predložené žiadne ďalšie písomné podania, resp.

vyjadrenia žiadneho z účastníkov predmetného súdneho konania.

18. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1
písm.a/SSP,bolovpredmetnejvecinariadenépojednávaniena30.12.2025,ktoréhosazúčastnilprávny
zástupca žalobcu, zástupkyňa žalovaného, právny zástupca stavebníkov, stavebníci (ďalší účastníci

konania 1 a 2) a ďalší účastník konania 3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že
žalobca zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a tvrdeniach, že v danom prípade došlo k porušeniu
právnych predpisov. V tejto súvislosti na doplnenie poukázal na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžp/1/2012 a sp. zn. 3Sžp/25/2011, v ktorých najvyšší súd konštatoval, že zachovanie pohody bývania
je v územnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi

stavieb, ale aj ďalšími faktormi, musí sa skúmať vždy autonómne a je potrebné prihliadať aj na zásadu
proporcionality medzi právnymi záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov, k čomu
v danom prípade nedošlo. V súvislosti s pokojným užívaním nehnuteľnosti a pohodou bývania spomenul
tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/27/2012, ktorý sa zaoberal pojmom
pohoda bývania, uviedol, že medzi jednotlivé činitele, ovplyvňujúce pohodu bývania prináleží taktiež

podstatné zníženie odstupovej vzdialenosti medzi budovami, úbytok výhľadovej zložky, obmedzenie
výhľadu a teda aj miera oslnenia a osvetlenia bytu, narušenia súkromia pretože, tieto zložky sa na
pohode bývania podieľajú. A tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, sťažnosť 11212/2023,
vec Djodrdjevič vs Srbsko, zo dňa 07.10.2025, ktorý riešil otázky výstavby budovy v tesnej blízkosti
bytu žiadateľky, v nadväznosti na to, konštatoval skutočnosti v súvislosti s potrebou zabezpečenia

spravodlivej rovnováhy medzi protichodnými záujmami, kedy stavebné práce boli vykonávané susedom
sťažovateľky a pripomína, že jednotlivec má právo na rešpektovanie svojho domova, čo znamená,
nielen právo na samotný fyzicky priestor, ale aj na pokojné užívanie tohto priestoru. Podľa právneho
zástupcu žalobcu samotný stavebný zákon a vykonávacia vyhláška č. 532 odkazuje na tento inštitút
práva pokojného bývania § 6 ods. 1 priamo vyžaduje, aby sa stavebný úrad v každom konaní zaoberal

aj touto otázkou pohody bývania. V nadväznosti na ostatné dôvody, poukázal na to, že ak vznikli
občianskoprávne problémy spočívajúce v rozporoch medzi právnou hranicou a skutočnou hranicou,
mal stavebný úrad prerušiť konanie a odkázať účastníkov konania na konanie pred súdom, k čomu ale
nedošlo. Uviedol tiež, že na uvedenom pozemku už existovala iná stavba a bolo tiež vedené samostatnékonanie o odstránenie stavby. Právny zástupca zároveň predložil aktuálne fotografie predmetnej stavby
a vyjadril obavu, že stavba bude ešte vyššia ako je v aktuálnom stave.

19. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom na základe správneho právneho posúdenia veci a nedošlo k tým pochybeniam, ktoré uvádza
žalobca, v ďalšom v celom rozsahu zotrvala na písomnom vyjadrení a vo vzťahu k vyjadreniam právneho
zástupcu žalobcu uviedla, že namietaný test proporcionality považuje za rozšírenie žalobných dôvodov v
rozpore s koncentračnou zásadou správneho súdneho konania, nakoľko žalobca nijakým spôsobom vo

svojej správnej žalobe nespochybňoval vykonanie testu proporcionality. Opätovne zdôraznila, že nejde
o novú výstavbu, ale o nadstavbu a prístavbu existujúceho domu, to znamená, že sa pristupuje inak
pri umiestňovaní novej výstavby a inak, keď je to v prípade nadstavby a prístavby. Ďalej uviedla, že k
odkázaniu na civilný súd dochádza v tých prípadoch kedy dochádza k sporu o vlastníctvo a o takýto
spor v danom prípade nešlo. Záverom navrhla predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú postupom
podľa § 190 SSP zamietnuť.

20. Právny zástupca stavebníkov zopakoval argumentáciu z písomného podania zo dňa 28.08.2025
a poznamenal, že v danom prípade bol predmetnej správnej žalobe priznaný odkladný účinok a správny
súd mal rozhodnúť v lehote 6 mesiacov podľa § 187 ods. 1 SSP s tým, že zároveň bol podaný návrh na
zrušenie odkladného účinku, ku ktorému sa správny súd nevyjadril. Záverom navrhol zrušiť uznesenie

o odkladnom účinku zo dňa 11.06.2025, správnu žalobu zamietnuť a priznať stavebníkom právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Stavebníčka na pojednávaní uviedla, že pri vybavovaní stavebného povolenia sa riadila vždy
pokynmi stavebného úradu a mala za to, že všetky tieto pokyny a postupy boli v súlade so zákonom preto

nerozumie, z akého dôvodu sa toto konanie predlžuje. Ďalší účastník konania 3 vyjadril poľutovanie
nad danou situáciou, s tým, že poukázal, že stavebníci, ktorí sú taktiež v susedstve jeho stavby pri
odstraňovaní garáže postupovali s ohľaduplnosťou aj vo vzťahu k jeho pozemku. Poukázal na to, že
v danom prípade žijú v meste a je potrebné strpieť určitý diskomfort pokiaľ ide o priestorové usporiadanie
pomerov.

22. V rámci ďalšieho priebehu pojednávania právni zástupcovia žalobcu a stavebníkov a zástupkyňa
žalovaného reagovali na jednotlivé vyjadrenia, prípadne na otázky členov senátu a v rámci svojich
vyjadrení rozšírili svoju argumentáciu prezentovanú či už v písomných podaniach alebo na pojednávaní
dňa 30.12.2025.

23. Následne správny súd na pojednávaní dňa 30.12.2025 verejne, v mene Slovenskej republiky vyhlásil
v predmetnej veci rozsudok, ktorým predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, žalovanému
nepriznal voči žalobcovi práv na náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania priznal voči
žalobcovi právo na náhradu tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s uložením povinností, ktoré

im uložil správny súd.

IV. Relevantná právna úprava

24. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej

správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“).

25.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.27. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

28. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

29. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

30. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im

správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

31. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v čase podania žiadosti o stavebné
povolenie, teda do 31.03.2024 (ďalej aj ako „Stavebný zákon“), rozhodnutím o umiestnení stavby sa

určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie
stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

32. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení

stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú
podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

33. Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť

verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

34. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002

Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie v znení účinnom od 01.03.2020 (ďalej aj ako „Vyhláška“), pri umiestňovaní stavby
a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu

obce, prípadne územného plánu zóny.

35. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie
nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných
komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru

prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

36. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie

a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia.

37. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením

nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.38. Podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi
nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m.

39. Podľa § 6 ods. 4 Vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

40 Podľa § 6 ods. 5 Vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch
3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné
vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

41. Podľa § 6 ods. 7 Vyhlášky, vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších

spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

V. Právne závery správneho súdu

42. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, okrem výnimiek podľa § 134 ods. 2 , ktoré v danom prípade neboli
naplnené, je v zmysle § 134 ods. 1 SSP správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Pokiaľ
žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu len absenciou statického posudku

a že svetlotechnický posudok vypracovala neoprávnená osoba a žiadnym ďalším a zároveň konkrétnym
spôsobom tieto žalobné body nerozvinul, správny súd k tomu uvádza, že túto žalobnú argumentáciu,
resp. žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné. Súčasťou administratívneho spisu je technická správa
statického posúdenia č. P-35/22-B2 z júla 2022 vypracovaná D. O. E. a opatrená zelenou okrúhlou
pečiatkou, podľa ktorej je D. E. autorizovaným stavebným inžinierom so špecializáciou na statiku

stavieb. Súčasťou administratívneho spisu je tiež Svetlotechnický posudok č. 24059 zo dňa 10.05.2024
vypracovaný D. A. K. a opatrený modrou okrúhlou pečiatkou, podľa ktorej je D. K. autorizovaným
stavebným inžinierom so špecializáciou na konštrukcie pozemných stavieb. Je teda zrejmé, že sporná
stavba bola po statickej aj svetlotechnickej stránke posúdená autorizovaným stavebným inžinierom,
správny súd tak nevidel v postupe orgánov verejnej správy pochybenie, ak podkladom ich rozhodnutí

boli vyššie uvedené dokumenty. Na základe uvedeného správny súd všeobecnej argumentácii žalobcu
založenej prevažne na subjektívnych názoroch bez opory odborných podkladov a záverov nemohol
priznať relevanciu a vyhodnotiť ju ako dôvodnú.

43. Žalobca z viacerých dôvodov namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K tomuto

správny súd uvádza, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo
rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, prípadne prečo bolo takto rozhodnuté. Nepreskúmateľnosť
môže spočívať v nezrozumiteľnosti alebo nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Na tomto mieste
musí správny súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné keďže jeho
obsahom je to, ktorý orgán ho vydal, na základe akých právnych predpisov bolo vydané, v akej veci,

s označením účastníkov konania, jasným výrokom a odôvodnením, v ktorom je zhrnutý skutkový stav,
resp. opis priebehu stavebného konania, ustanovenia právnych predpisov, ktoré žalovaný aplikoval,
vlastné právne posúdenie a vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami. Pokiaľ žalobca
namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako dôvod jeho nepreskúmateľnosti,
správny súd na tomto mieste uvádza, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so

všetkými zásadnými odvolacími námietkami žalobcu. Skutočnosť, že dôvody a závery, ktoré žalovaný
prezentoval v napadnutom rozhodnutí nie sú v zhode s argumentáciou žalobcu nemôže zakladať dôvod
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Je prirodzene právom žalobcu mať vlastný subjektívny
pohľad a výhrady k rozsiahlosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý však vyplýva zo samotnej
povahy procesného postavenia žalobcu, ktorý sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. Na

základe uvedeného správny súd žalobný bod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil
ako nedôvodný.44. Pokiaľ ide o správnosť právneho posúdenia, túto žalobca namietal primárne vo vzťahu
k ustanoveniam § 6 Vyhlášky, v ktorom sú upravené podmienky odstupov stavieb. Ak žalobca namietal
nedodržania uličnej čiary, správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že v § 6 ods. 7 Vyhlášky je

pomerne jednoznačne uvedené, že vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, až vtedy, ak vystupuje
viac ako 1,50 m od steny. V danom prípade z administratívneho spisu vyplynulo, že táto podmienka
bola dodržaná, preto správny súd nemohol konštatovať nesprávnosť právneho posúdenia žalovaným.
Kľúčovou žalobnou argumentáciou žalobcu však bolo vyhodnotenie pohody bývania, ktorej zohľadnenie
vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1 Vyhlášky. V súvislosti s rozsudkami Najvyššieho súdu SR, na ktoré

poukazoval žalobca správny súd uvádza, že pohoda bývania je pomerne neurčitý pojem, ktorý si
každý jednotlivec môže vykladať na základe vlastných subjektívnych pocitov a očakávaní. Tomu podľa
správneho súdu má následne zodpovedať aj vyhodnotenie zo strany konajúceho orgánu verejnej
správy v každom jednotlivom prípade, pretože pri každej stavbe sú konkrétne podmienky rôzne.
V uvedených rozsudkoch sa jednalo buď to o polyfunkčnú budovu alebo vyhodnotenie umiestnenia
okien, čo nezodpovedá situácii v predmetnom prípade. Rovnako tak v prípade rozsudku Európskeho

súdu pre ľudské práva, na ktorý poukázal žalobca, išlo o stavbu výškovej budovy, dôsledkom výstavby
ktorej malo dôjsť k zmene samotného charakteru bytu sťažovateľky na podmienky ako v suteréne.
S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu nie je možné závery z uvedených rozsudkov v celosti
aplikovať na predmetný prípad, a to z dôvodu skutočných podmienok, ktoré sa značne líšia od prípadov
opísaných v uvedených rozsudkoch. Vo vzťahu k samotnému pojmu „pohoda bývania“, ktorý nie je

zákonne definovaný, správny súd uvádza, že sám žalobca v podanom odvolaní uviedol znaky tohto
pojmu, ktoré mali vyplynúť z judikatúry, a to napríklad právo na život podľa vlastných predstáv chránené
pred publicitou, právo ktoré umožní, aby sa jednotlivec cítil a konal ako slobodná ľudská bytosť, ktorá
nebude podliehať ľubovôli verejnej moci, atď. Správny súd mal za to, že uvedené znaky majú značne
subjektívnu povahu, preto nie je úlohou orgánu verejnej správy tieto znaky vyhodnocovať, ak na ne

účastník konania sám počas konania nepoukáže. Pokiaľ žalobca tieto nedostatky konkrétnym, nielen
všeobecnýmspôsobom,akotomubolovrámcipodanéhoodvolaniaasprávnejžaloby,nenamietalpočas
správneho konania, nemožno žalovanému vytknúť, že sa s takto koncipovanými odvolacími námietkami
vysporiadal len všeobecným spôsobom. Správny súd má za to, že pohodu bývania v súvislosti
s odstupom stavieb je potrebné vyhodnocovať v každom jednotlivom prípade zvlášť, pretože je rozdiel,

či sa jedná o stavbu rodinného domu, ako tomu bolo v predmetnom prípade, alebo napríklad o stavbu
polyfunkčného objektu, či stavbu určenú na podnikanie, využívanie ktorej môže mať na pohodu bývania
susediaceho vlastníka podstatne negatívnejší vplyv ako stavba rodinného domu. S ohľadom na uvedené
nemohol správny súd konštatovať nesprávnosť právneho posúdenia žalovaným a z tohto dôvodu dospel
k záveru o nedôvodnosti aj tohto žalobného bodu.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda konštatovanej nedôvodnosti žalobných bodov, správny súd
dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo
zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd

správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. V súvislosti s návrhom stavebníkov na zrušenie uznesenia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok v § 186 ods. 2 SSP spája s
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej zánik odkladného účinku a keďže vo veci samej bolo

rozhodnuté, správny súd o tomto návrhu nerozhodoval.

XX. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku, pretože
žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli
žiadneodôvodnenétrovy,ktorébybolomožnéodžalobcuspravodlivopožadovať,správnysúdmunárok

na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

48. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP výrokom
III. tohto rozsudku, podľa ktorého majú ďalší účastníci konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol
v konaní úspešný, v danom prípade voči žalobcovi, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v

súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd a v danom prípade zároveň nebol podaný
návrh na priznanie náhrady ďalších trov konania.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.