Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100250
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: EUROMIKO, s .r.
o., so sídlom Vajanského 7, 911 01 Trenčín, IČO: 45 332 291, právne zastúpený: Lichner Legal s.r.o., so
sídlom Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, IČO: 47 246 804, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101267461 zo dňa 11.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101267461/2023 zo dňa 11.05.2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového

úradu Trenčín č. 100552087/2023 zo dňa 09.02.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100552087/2023 zo dňa 09.02.2023
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle ust. § 81 ods. 1 v nadväznosti na § 81 ods. 4 a ods. 10
zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá
vznikne v budúcnosti vo výške 21 200,00 EUR, slovom dvadsaťjedentisícdvesto eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 zriadil záložné právo k hnuteľnej veci daňového
subjektu EUROMIKO, s .r. o., Vajanského 7, 911 0l Trenčín, IČO 45332291, DIČ XXXXXXXXXX, IČ

DPH A..
2. Predmetom záložného práva bola hnuteľná vec - motorové vozidlo: druh vozidla: OSOBNÉ VOZIDLO,
továrenská značka: MERCEDES-BENZ B 180 245 G/M24GT2/HZBA152B, VIN: B., EČ: C., Kategória
vozidla: Ml - osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča hnuteľná vec - motorové
vozidlo: druh vozidla: MOTOCYKEL, továrenská značka: TRIUMPH STREET CUP 4-/-, VIN: A., EČ:
C., kategória vozidla: L3e-A2 motocykel so stredným výkonom do 35 kW, max. objem motora nad 125
cm3, max. pomer výkon/ hmotnosť' do 0,2 kW/kg.

3. Daňový úrad Trenčín na základe vykonanej vyhľadávacej činnosti zistil, že daňový subjekt - žalobca
je v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej
doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov evidovaný v registri autoškôl a školiacich stredísk,
pričom jeden z predmetov jeho podnikateľskej činnosti je prevádzkovanie autoškoly. Daňový subjektpodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018, pričom správcom dane
bola zistená nesporná značná disproporcia medzi jeho priznanými príjmami a daňovou povinnosťou,
ktorá priznaná mala byť. S poukazom na toto konanie daňového subjektu vznikla u správcu dane

odôvodnená obava že dorubený rozdiel dane daňový subjekt neuhradí a jeho vymáhanie bude spojené
soznačnýmiťažkosťami.Odôvodnenáobavaznevymožiteľnostivyčíslenejbudúcejdaňovejpohľadávky
bola založená na jednoznačnej rizikovosti dotknutého daňového subjektu. Správca dane mal rizikovosť
daňového subjektu za jednoznačne preukázanú z dôvodu existencie nasledovných skutočnosti: Daňový
subjekt primal v podanom daňovom priznaní za rok 2018 príjmy z jeho podnikateľskej činnosti vo

výške 49 510,00 EUR. Zároveň tento subjekt nahlásil v rámci splnenia jeho povinnosti za rok 2018
absolventov kurzov autoškoly v počte 364 osôb, ktorých účasť nebola stornovaná. Tento počet osôb je
podľa typu kurzu rozdelený nasledovne: B 364. Vychádzajúc z ceny kurzov a z údajov evidovaných v
jednotnom cestnom informačnom systéme v zmysle zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom
systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nesporná značná disproporcia
medzi priznanými príjmami dotknutého daňového subjektu a daňovou povinnosťou, ktorá priznaná mala

byť. Na základe daného počtu osôb a odhadovaných cien kurzov v danom období boli odhadnuté
tržby daňového subjektu za rok 2018 na sumu 203 320,00 EUR, pričom daňový subjekt v príjmoch
v daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 uviedol sumu len vo výške 49
510,00 EUR, čo predstavuje nesúlad vo výške 153.810,00 EUR. Zo sumy vykázanej v príjmoch
v daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 pripadá na jednu osobu, ktorá

začala navštevovať kurz autoškoly, resp. školiaceho strediska, podiel len vo výške 136,00 EUR. Za
predpokladu zvýšenia objemu tržieb daňového subjektu o153 810,00 EUR v roku 2018 a uplatnenia
straty za roky 2015, 2016 a 2017 je daň z príjmov právnickej osoby vo výške 21 200,00 EUR. Za
predpokladu, že by sa preukázalo, že straty za obdobia 2015, 2016 a 2017 nie sú oprávnene vykázané
a daňový subjekt by teda nemal nárok na ich uplatnenie pri vykázanom kladnom základe dane, vyčíslená

daň by bola vo ýške 26 100,00 EUR. Správca dane má za to, že uvedené je výrazným indikátorom
snahy neoprávnene znížiť daňovú povinnosť, nepriznať dosiahnuté príjmy v správnej výške, a vyhnúť
sa náležitému splneniu daňových povinností. Správanie daňového subjektu má výrazný potenciál
podvodného konania implikujúci jednoznačnú obavu, že daňový subjekt dorubený rozdiel dane neuhradí
a bude sa snažiť vyhnúť aj nútenej úhrade daňovej povinnosti v rámci daňovej exekúcie, čo zakladá

z pohľadu správcu dane jednoznačnú obavu z nevymožiteľnosti budúcej dane. Správca dane má za
nevyhnutné rozhodnúť o zriadení záložného práva podľa ust. § 81 daňového poriadku. Dôvodom je
skutočnosť, že daňový subjekt svojím správaním indikuje výraznú snahu vyhnúť sa úhrade daňovej
povinnosti, z čoho správca dane vyvodzuje nutnosť zabezpečiť majetok dotknutého daňového subjektu
a obmedziť možnosti daňového subjektu previesť majetok, ktorý má aktuálne vo vlastníctve, na iné

osoby a týmto ohroziť vymožiteľnosť vyrubenej dane. Pred zriadením záložného práva na hnuteľný
majetok daňového subjektu správca dane zisťoval aktuálny stav majetku. Z preverovania majetkových
pomerov daňového subjektu správcom dane vyplýva, že daňový subjekt nevlastní nehnuteľný majetok,
ale je vlastníkom hnuteľnej veci, a to motorového vozidla a má vedený účet u poskytovateľa platobných
služieb. Vzhľadom na výšku ešte predpokladaného nevyrubeného rozdielu dane a skutočnosť, že

zistené finančné prostriedky na účte daňového subjektu vedenom u poskytovateľa platobných služieb v
čase lustrácie majetkových pomerov daňového subjektu sú vysoko likvidné a scudziteľné a v nepomerne
nízkej hodnote oproti predpokladanej vyrubenej dane, existuje odôvodnená obava, že v prípade
splatnosti vyrubeného rozdielu dane správca dane nebude môcť vzniknutý daňový nedoplatok vymôcť
v plnej výške.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca včas odvolanie v ktorom uviedol,
že rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, nemajúce oporu v spise, boli ním porušené ustanovenia zákona a správca dane
nesprávne zistil skutkový stav. Daňový subjekt namieta, že správca dane len odhadol hodnotu zálohu
hnuteľných vecí a nezabezpečil si posúdenie hodnoty zálohu odborným vyjadrením subjektu, respektíve

znaleckým posudkom. Daňový subjekt namieta, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do kompletného
listinného spisu vedeného v posudzovanej veci, a nemal možnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, na
základe ktorých bolo vydané rozhodnutie správcu dane, čo považuje daňový subjekt za porušenie § 23
ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt poukazuje, že na základe vyjadrenia správcu dane nahliadol
do elektronického spisu na portáli B., pričom v danom spise nič nenašiel a právny zástupca, ktorý

chcel taktiež nahliadnuť do elektronického psiu daňového subjektu zistil, že k žiadnemu elektronickému
portálu nemá prístup. K dôvodnej obave správcu dane daňový subjekt uvádza, že ako autoškola,
čo je hlavný predmet činnosti, funguje od roku 2009, zamestnáva 9 inštruktorov, vozový park tvorí
8 vozidiel, tržby od roku 2018 neustále rastú, s výnimkou rokov 2019 a 2020, ktoré boli poznačenépandémiou, za rok 2022 dosiahol tržby vo výške 190 820,00 eur. Namieta, že zo žiadnych skutočností
nevyplýva, že by sa zbavoval majetku, ukončoval svoju činnosť, prepúšťal zamestnancov, mal v
minulosti daňové nedoplatky alebo iné nedoplatky, naopak od začiatku roka 2023 kúpil 4 nové osobné

motorové vozidlá (prostredníctvom lízingu) a má v pláne zmodernizovať a rozšíriť svoju prevádzku.
Daňový subjekt nepovažuje za dôvodné tvrdenie správcu dane, že existuje odôvodnená obava, že v
prípade, ak sa preukáže daňový nedoplatok, že by tento neuhradil. Podľa daňového subjektu správca
dane nepreukázal odôvodnenú obavu ale vychádzal len zo svojich domnienok. K výške budúcej
pohľadávky daňový subjekt v odvolaní uvádza, že správca dane si neuvedomil, že elektronický systém

jednak neumožňuje storno, ale umožňuje predčasne ukončiť kurz a že značné množstvo z celkového
počtu zaevidovaných bolo prenesených a ukončených v roku 2019 a daň z príjmu za tieto osoby bola
odvedenáažvzdaňovacomobdobí2019,keďreálnedošlokukončeniukurzu.Ďalejnamieta,žesprávca
dane vychádzal z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola po celý rok 2018 vo výške 540,00 eur. Systém
„JISCD“ nezobrazuje hodnoverne všetky údaje, z ktorých by bolo možné tak jednoducho, ako to robí
správca dane, zistiť výšku daňovej povinnosti. Podľa daňového subjektu budúca pohľadávka vo výške

21 200,00 EUR nie je ničím podložená, je neodôvodnená a určená nesprávne.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101267461/2023
zo dňa 11.05.2023 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie správcu dane.
6. V odôvodnení uviedol, že správca dane pred vydaním rozhodnutia preveroval ekonomickú situáciu,

finančnú hotovosť daňového subjektu, vykonal lustráciu majetku daňového subjektu a preveril majetok
daňového subjektu, ktorý by mohol byť primeraný k výške pohľadávky, a to z podkladov, ktoré si správca
dane zabezpečil vlastnou činnosťou. Právna úprava nešpecifikuje konkrétne dôvody obavy, ktoré by sa
malibraťdoúvahypriposudzovaníodôvodnenejobavy.Zostranysprávcudanejepotrebnéodôvodnenú
obavunáležiteodôvodniť,čosprávcadanevykonal.Vrozhodnutísprávcadaneuviedoldôvody,zktorých

vychádzal v rozhodovacom procese. I keď daňový subjekt nemá u správcu dane evidované nedoplatky,
s prihliadnutím na zistenia správcu dane, ktoré indikujú nepriznanie tržieb daňového subjektu, a tým
vyhýbanie sa daňového subjektu plneniu daňových povinností, odvedenia dane, nedostatočný zostatok
finančných prostriedkov na bankových účtoch u poskytovateľov platobných služieb, možno objektívne
predpokladať odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti rozdielu dane, ktorý správca dane zistí napríklad

daňovoukontrolou,nebudetentorozdieldaneuhradený,budeproblematickávymožiteľnosťpohľadávky,
respektíve vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, ak by daňový subjekt začal rozpredávať
svoj majetok – hmotný majetok, vozidlá, respektíve môže dôjsť k situácii, že pohľadávka správcu
dane, v prípade jej neuhradenia, by nebola uspokojená, napríklad aj z dôvodu, že nastane situácia, že
záložné právo správcu dane v budúcnosti nebude zapísané ako prvé, alebo jedno z prvých v poradí.

Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti, z ktorých vyplýva,
že je predpoklad daňovej pohľadávky v budúcnosti, dorubenia dane na dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2018, ktorú bude potrebné uhradiť. Správca dane si vlastnou vyhľadávacou
činnosťou zabezpečil dôkazy, z ktorých vyplývajú dostatočné poznatky o očakávanej budúcej povinnosti
plnenia peňažného charakteru, výške daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti daňovému

subjektu. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie
rozhodnutia, to znamená, na základe akých skutočností a podkladov predpokladá, že daňový subjekt si
nepriznal všetky tržby, ktoré prijal v roku 2018 z podnikateľskej činnosti a je predpoklad dorubenia dane
z príjmov (informácie získané z údajov evidovaných v jednotnom cestnom informačnom systéme, ktoré
zadával sám daňový subjekt, cena kurzov v posudzovanom období, ktorú si učil sám daňový subjekt),

odôvodnil prečo výška príjmov, ako aj daňovej povinnosti, ktorú si daňový subjekt priznal nezodpovedá
skutočnosti a taktiež odôvodnil z akých skutočností vyplýva odôvodnená obava, že daň, ktorá bude
vyrubená, nebude uhradená (priznaný príjem nezodpovedá údajom, ktoré zaevidoval daňový subjekt v
jednotnom cestnom informačnom systéme a cene kurzov, ktoré daňový subjekt poskytoval, nedostatok
finančnýchprostriedkovuposkytovateľovplatobnýchslužieb,rizikonemožnostiuspokojeniapohľadávky

z hmotného majetku v budúcnosti). Správca dane uložil predbežné opatrenie v takom štádiu, keď mal za
preukázané, že zdaniteľný príjem daňového subjektu bol pravdepodobne vyšší, ako si daňový subjekt
priznal v daňovom priznaní a objektívne vedel zdôvodniť aj odôvodnenú obavu, že rozdiel dane, v
posudzovanom čase ešte nevyrubený rozhodnutím správcu dane, daňová pohľadávku, ktorá vznikne
v budúcnosti, nebude uhradená. V čase zriadenia záložného práva mal správca dane dôvod na jeho

zriadenie, a to v súlade s § 81 ods. 1, ods. 4. ods. 6 a ods. 10 Daňového poriadku. Skutočnosť,
že v čase zriadenia záložného práva nebola u daňového subjektu napríklad začatá daňová kontrola,
daňový subjekt sa nezbavoval majetku, neukončoval svoju činnosť, nemal nedoplatky, neprepúšťal
zamestnancov, nepreukazuje v posudzovanom prípade nezákonnosť postupu správcu dane, ktorýje v súlade s ustanoveniami § 81 ods. 1, ods. 4, ods. 6, ods. 10 a ods. 11 Daňového poriadku.
Čo sa týka námietky daňového subjektu vo vzťahu k žiadosti daňového subjektu o nahliadnutie do
listinného spisu, ktorú podal daňový subjekt správcovi dane po doručení preskúmavaného rozhodnutia

(podaná dňa 21.02.2023), táto taktiež nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením
záložného práva, ako ani samotného vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Je zrejmé (aj
z obsahu preskúmavaného rozhodnutia), že správca dane vychádzal pri zriadení záložného práva
z dôkazov, ktoré sú daňovému subjektu známe z jeho činnosti a rozhodnutie o zriadení záložného
práva je elektronický úradný dokument, ktorý vychádzajúc z informačného systému finančnej správy,

je súčasťou elektronického spisu daňového subjektu, ku ktorému má daňový subjekt alebo jeho
zástupca (je potrebné v prípade zástupcu vychádzať z rozsahu udeleného plnomocenstva) prístup v
osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy. Z dôvodu, že spis vo veci 100552087/2023 sa
nachádza v elektronickom spise daňového subjektu, správca dane oznámením č. 100653400/2023 zo
dňa 22.02.2023 oznámil daňovému subjektu, že ide o elektronický spis, do ktorého má možnosť daňový
subjekt nahliadnuť na portáli finančnej správy.

Správna žaloba a žalobné body
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal tak zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správcu dane v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) SSP. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

8. V odôvodnení žaloby konkretizoval nasledovné dôvody nezákonnosti nasledovne:
- z napadnutého rozhodnutia a ani z rozhodnutia správcu dane nevyplývajú konkrétne čísla, resp. úvahy
správcu dane ako k výške pohľadávky, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, prišiel, a ako postupoval pri jej
výpočte, taktiež nie sú uvedené výšky strát za roky 2015, 2016 a 2017 a ani sadzba dane pre daň z
príjmu právnických osôb pre zdaňovacie obdobie roku 2018.

- právny zástupca žalobcu mal záujem nahliadnuť po doručení rozhodnutia správcu dane do
kompletného listinného spisu u správcu dane, pričom toto mu bolo znemožnené, resp. mu bolo
oznámené, že v listinnej podobe je možné nahliadnuť len do častí spisu, v ktorej je len napadnuté
rozhodnutie bez iných listín. Zvyšná časť spisu mala byť súčasťou elektronického spisu. Žalobca
nahliadol do elektronického spisu na portáli B., pričom v danom spise nič nenašiel. Taktiež aj právny

zástupca žalobcu chcel nahliadnuť do elektronického spisu, pričom tento po návšteve portálu zistil,
že k žiadnemu elektronickému spisu žalobcu nemá prístup, pričom ako vyplýva z oznámenia zo dňa
22.02.2023, má na to právny zástupca oprávnenie, keďže dňa 21.02.2023 oznámil správcovi dane
prevzatie právneho zastúpenia v konaní vedenom pod č. 100552087 023, čo nepochybne zahŕňa aj
nahliadanie do akýchkoľvek spisových materiálov či už v listinnej alebo elektronickej forme. Žalobca,

resp. právny zástupca tak nemali možnosť riadne oboznámiť sa s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, čo považuje žalobca za porušenie § 23 ods. 1. V spisovom materiály sa
mali nachádzať listiny, na základe ktorých došlo k vydaniu rozhodnutia správcu dane, napr. vyjadrenia
k hodnotám OMV, export údajov z JISCD a iné dôležité dokumenty, ktoré mali byť podkladom pre
rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 40/97, z ktorého

vyplýva,žepodpojmomspistrebarozumieťúplnýžurnalizovanýaoriginálnyspisovýmateriálsprávneho
orgánu v danej veci.
- správca dane a ani žalovaný nepreukázali odôvodnenú obavu, že aj keby mal v skutočnosti žalobca
vyššie uvedený nedoplatok na dani z príjmu za rok 2018, že by daň nebola uhradená a vychádza
len zo svojich domnienok. Tu žalobca uvádza, že predmetné záložné právo sa nezriaďuje v bežnom

exekučnom konaní, ale jedná sa len o rozhodnutie ”neodkladného” charakteru, ktoré možno prirovnať k
zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle § 343 CSP, takže existencia dôvodnej obavy by mala byť určitým
spôsobom preukázaná (zbavovanie sa majetku a pod.), ako to je v zmysle CSP.
- správca dane, resp. žalovaný vychádzal pri určení výšky pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti
vo výške 21 200,00 EUR z JISCD, kde bolo podľa jeho tvrdenia v roku 2018 zaevidovaných 364

osôb, ktorých účasť nebola stornovaná. Správca dane a žalovaný si zjavne neuvedomili, že elektronický
systém jednak neumožňuje storno, ale umožňuje predčasne ukončiť kurz, čo je tam aj vyznačené a
tiež, že značné množstvo z celkového počtu zaevidovaných ľudí bolo prenesených a ukončených do
(v) roku 2019, t. j. aj daň z príjmu bola za tieto osoby odvedená až v zdaňovacom období roku 2019,
keď reálne aj došlo k ukončeniu kurzu danej osoby. Taktiež uviedol, že finančné orgány vychádzali pri

svojich výpočtoch z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola u žalobcu po celý rok 2018 vo Výške 540,00
EUR. Elektronický systém „JISCD” nezobrazuje hodnoverne všetky údaje, z ktorých by bolo možné tak
jednoducho, ako to robia orgány, zistiť výšku daňovej povinnosti. Z uvedeného je zjavné, že budúcapohľadávka vo výške 21 200, 00 EUR nie je ničím podložená, je neodôvodnená a prvostupňový orgán
ju určil nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietol ako
nedôvodnú. Podľa žalovaného právna úprava nešpecifikuje konkrétne dôvody obavy, ktoré by sa mali
brať do úvahy pri posudzovaní odôvodnenej obavy. Zo strany správcu dane je potrebné odôvodnenú
obavu odôvodniť, čo správca dane vykonal. V rozhodnutí správca dane uviedol dôvody, z ktorých

vychádzal v rozhodovacom procese.
10. I keď žalobca nemá u správcu dane evidované nedoplatky, s prihliadnutím na výsledky vyhľadávacej
činnosti správcu dane, ktoré indikujú nepriznanie tržieb žalobcu, a tým vyhýbanie sa žalobcu plneniu
daňových povinností, odvedenia dane, nedostatočný zostatok finančných prostriedkov na bankových
účtoch u poskytovateľov platobných služieb, bolo opodstatnené zo strany správcu dane objektívne
predpokladať odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti rozdielu dane, ktorý správca dane zistí napríklad

daňovoukontrolou,nebudetentorozdieldaneuhradený,budeproblematickávymožiteľnosťpohľadávky,
respektíve vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, ak by žalobca začal rozpredávať svoj
majetok – hmotný majetok, vozidlá, respektíve môže dôjsť k situácii, že pohľadávka správcu dane, v
prípade jej neuhradenia, by nebola uspokojená, napríklad aj z dôvodu, že nastane situácia, že záložné
právo správcu dane v budúcnosti nebude zapísané ako prvé, alebo jedno z prvých v poradí.

11. V prípade predaja majetku (hnuteľného, nehnuteľného) a jeho speňažovania v zmysle ustanovení
§ 151k Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, resp. v zmysle ustanovenia § 81 ods.
8 Daňového poriadku ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa
záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového

nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu.
Uvedené znamená, že pre poradie na uspokojenie z predaja zálohu je rozhodujúca doba registrácie
záložného práva. V prípade vecného bremena je daná prekážka plnohodnotného užívania nehnuteľnosti
(strpieť právo doživotného užívania inou osobou), čo môže mať taktiež vplyv na zníženie ceny ako aj
záujem o draženú nehnuteľnosť.

12. Daňový poriadok v ustanoveniach § 81 neuvádza správcovi dane povinnosť zabezpečiť znalecké
určenie ceny veci dotknutej záložným právom. Ak by sa vyžadovalo v prípade záložného práva napríklad
ocenenie majetku znalcom, bola by takáto povinnosť upravená zákonom, ako napríklad v prípade
daňovej exekúcie po doručení daňového exekučného príkazu (§ 130 ods. 7, § 114 ods. 6 Daňového
poriadku), čo v prípade záložného práva nie je zákonom dané.

13. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že
je predpoklad daňovej pohľadávky v budúcnosti, dorubenia dane na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2018, ktorú bude potrebné uhradiť. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistené
skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia, to znamená, na základe akých skutočností a
podkladov predpokladá, že žalobca si nepriznal všetky tržby, ktoré prijal v roku 2018 z podnikateľskej

činnosti a je predpoklad dorubenia dane z príjmov, odôvodnil, prečo výška príjmov, ako aj daňovej
povinnosti, ktorú si žalobca priznal, nezodpovedá skutočnosti a taktiež odôvodnil z akých skutočností
vyplýva odôvodnená obava, že daň, ktorá bude vyrubená, nebude uhradená. Správca dane uložil
predbežné opatrenie v takom štádiu, keď mal za preukázané, že zdaniteľný príjem žalobcu bol
pravdepodobne vyšší, ako si žalobca priznal v daňovom priznaní a objektívne vedel zdôvodniť aj

odôvodnenúobavu,žerozdieldane,vposudzovanomčaseeštenevyrubenýrozhodnutímsprávcudane,
daňová pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, nebude uhradená. V čase zriadenia záložného práva
mal správca dane dôvod na jeho zriadenie, a to v súlade s § 81 ods. 1, ods. 4. ods. 6 a ods. 10 daňového
poriadku. Skutočnosť, že v čase zriadenia záložného práva nebola u žalobcu napríklad začatá daňová
kontrola, žalobca sa nezbavoval majetku, neukončoval svoju činnosť, nemal nedoplatky, neprepúšťal

zamestnancov, nepreukazuje v posudzovanom prípade nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý je v
súlade s ustanoveniami § 81 ods. 1, ods. 4, ods. 6, ods. 10 a ods. 11 daňového poriadku.
14. Čo sa týka nahliadnutia do spisu u správcu dane, žalovaný trvá na závere, že táto skutočnosť
nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného
vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Je zrejmé, že správca dane vychádzal pri zriadení

záložného práva z dôkazov, ktoré boli žalobcovi známe z jeho činnosti a o ktorých mal žalobca vedomosť
(údaje do jednotného cestného informačného systému zadával žalobca, ceny kurzov v posudzovanom
období si učil sám žalobca, daňové priznanie a výkazy podal žalobca, preverovaný majetok je vo
vlastníctve žalobcu). Je zrejmé že správca dane si v rámci vyhľadávacej činnosti zaobstaral podklady,ktoré sú známe žalobcovi. V prípade podkladov, ktoré si správca dane zaobstaral v rámci vyhľadávacej
činnosti, internej komunikácie medzi útvarmi finančnej správy, ide o podklady, ktoré slúžia výlučne pre
potreby správcu dane a nepatria medzi písomnosti sprístupňované žalobcovi alebo jeho zástupcovi na

nazeranie podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku v tomto konaní.

Replika žalobcu
15. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný, resp. správca dane neustále tvrdia, že si z verejne dostupných
zdrojov overili trhovú hodnotu hnuteľných vecí, na ktoré zriadili záložné právo, tak tieto preverenia, resp.

dôkazy o preverení mali byt' súčasťou administratívneho spisu, do ktorého by bolo možné nahliadnuť
a oboznámiť sa s nimi, nakoľko verejne dostupné zdroje a hodnota hnuteľných vecí sa časom menia
a nie sú rovnaké. Keďže však nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu (zrejme v
dôsledku jeho neúplnosti) nebolo možné sa presvedčiť, či predmetný administratívny spis obsahuje
všetky listiny, na ktoré správca dane, resp. žalovaný poukazuje. Správca dane si žiadne informácie ani
dôkazy nezaobstaral a jednoducho zriadil záložné právo na celý majetok, na ktorý bolo možné záložné

právo zriadiť. Žalobca nemal možnosť riadne sa oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané
napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane. Po predložení administratívneho spisu správnemu
súdu je presvedčený, že tento nie je úplný, nakoľko tam chýbajú aj ďalšie potrebné listiny ako napr.
daňové priznania, exporty z JISCD a iné. V dôsledku absencie predmetných listín nemohol správca dane
určiť výšku pohľadávky správne. Žalovaný ani v predmetnom vyjadrení riadne nepreukázal odôvodnenú

obavu, že aj keby mal v skutočnosti žalobca vyššie uvedený nedoplatok na dani z príjmu za rok 2018,
že by daň nebola uhradená a vychádza len zo svojich domnienok, pričom existencia dôvodnej obavy
by mala byt' určitým spôsobom preukázaná.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný uviedol, že z vyhľadávacej činnosti správcu dane (dôkazy vyhľadávacej činnosti sú
súčasťou predloženého spisu) vyplýval značný nepomer v počte účastníkov kurzu oproti počtu
účastníkov, vyplývajúci z tržieb priznaných žalobcom (priznané tržby žalobca nerozporuje). V čase
zriadenia záložného práva mal správca dane dôvod na jeho zriadenie, a to v súlade s § 81 ods.
1, ods. 4. ods. 6, ods. 10. ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následné preverenie výsledkov
vyhľadávacej činnosti je účelom napríklad daňovej kontroly a na základe jej priebehu, výsledku, resp.
výsledku vyrubovacieho konania, úhrady rozdielu dane a pod., môže správca dane postupovať podľa
§ 82 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Ide len o zabezpečovacie právo, ktoré v tomto prípade

žalobcu neobmedzuje viac ako je nevyhnutné a založený majetok je vo vlastníctve žalobcu. Námietky
žalobcu ohľadne nahliadnutia do spisu u správcu dane nie sú dôvodné. Táto skutočnosť nepreukazuje
nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného vydania
rozhodnutia o zriadení záložného práva, zriadenie ktorého je odôvodnené a predloženým spisom
preukázané. Žalovaný opätovne poukazuje, že interná komunikácia medzi útvarmi finančnej správy

nepatrí medzi písomnosti sprístupňované žalobcovi alebo jeho zástupcovi na nazeranie podľa § 23 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Daňový spis je vedený pod DIČ daňového subjektu. V posudzovanom
prípade ide o elektronický daňový spis, časť daňového spisu. Elektronický daňový spis je technický
prostriedok, prostredníctvom ktorého sa sprístupnia daňovým subjektom tie elektronické dokumenty z

daňového spisu, ktorých sprístupnenie je v súlade so zákonom. Každý daňový subjekt má sprístupnený
na portáli finančnej správy eSpise a má v ňom sprístupnené tie dokumenty týkajúce sa jeho daňových
povinností, do ktorých je oprávnený on alebo jeho zástupca nazerať. Keďže eSpis majú daňové subjekty
sprístupnené, u správcu dane je možné nazerať len do listinného spisu. Takýto postup je v súlade s
internými predpismi finančnej správy. Žalovaný trvá na tom, že v tomto preskúmavanom prípade nie je

dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ako ani rozhodnutia správcu dane. Žalovaný, ako aj správca
dane postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na posudzovanú vec vzťahovali.
Námietky žalobcu nie sú podľa žalovaného dôvodné.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe správnej žaloby v
režime § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”) zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane je potrebné pre nezákonnosť zrušiťa vec vrátiť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa
od 11.11.2025 do 18.12.2025.
18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.05.2023, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.02.2023, ktorým v zmysle § 81 ods. 1 v nadväznosti na § 81
ods. 4 a ods. 10 Daňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá

vznikne v budúcnosti vo výške 21 200 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, k hnuteľnej
veci (motorové vozidlo: druh vozidla: OSOBNÉ VOZIDLO, továrenská značka: D. E. XXX XXX F., VIN:
B., EČ: C., Kategória vozidla: Ml - osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča
hnuteľná vec - motorové vozidlo: druh vozidla: MOTOCYKEL, továrenská značka: TRIUMPH STREET
CUP 4-/-, VIN: A., EČ: C., kategória vozidla: L3e-A2 motocykel so stredným výkonom do 35 kW, max.
objem motora nad 125 cm3, max. pomer výkon/ hmotnosť' do 0,2 kW/kg.) vo vlastníctve daňového

subjektu (žalobcu).
19. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane
rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka
alebokpohľadávkedaňovéhodlžníka.Záložnéprávosprávcudanevznikávykonateľnosťourozhodnutia
o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového

nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne
v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí
od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným
pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo
k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o

zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí
daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka,
rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového
dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový

dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik
pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá
odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle
na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému
registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa

poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
20.Podľa§81ods.2Daňovéhoporiadku,rozhodnutiepodľaodseku1musíobsahovaťokremnáležitostí
podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového
nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe
evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho

súhlasu správcu dane.
21. Podľa § 81 ods. 4 Daňového poriadku, záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na
zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná
alebo nevyrubená daň nebude uhradená.
22. Podľa § 81 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva

podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné
právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní
predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca
dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.
23. Podľa § 81 ods. 10 Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako

vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v
budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.
24. Podľa § 81 ods. 11 Daňového poriadku, ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov
o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.26. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že žalobca primárne namietal nezákonnosť
vo veci vydaných rozhodnutí o zriadení záložného práva s poukazom na to, že finančné orgány svoje
závery/argumentáciu postavili na nesprávnych/nepravdivých zisteniach, či takých skutočnostiach, ktoré

napokon ani neboli doložené v administratívnom spise, resp. že sa s námietkou žalobcu týkajúcou
sa neúplnosti administratívneho spisu žalovaný ani nevysporiadal. Konkrétne žalobca poukázal na
argumentáciusprávcudane,ktorásamalaopieraťoúdajeevidovanévjednotnominformačnomsystéme
cestnej dopravy v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z., ktoré správca dane použil pri vyčíslení dane z príjmov
žalobcu za rok 2018 vo výške 21 200 EUR, keď porovnajúc výšku priznaných príjmov za rok 2018

a počtom absolventov kurzu autoškoly s prihliadnutím na ceny žalobcom ponúkaných kurzov v roku
2018 ustálil, že ide o evidentný nepomer v počte účastníkov kurzu oproti počtu účastníkov kurzu, ktorý
vyplýva z tržieb priznaných žalobcom v roku 2018. Správny súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil
ako dôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôvod/zdroj zmienených údajov tak správca dane ako
i žalovaný vo svojich rozhodnutiach špecifikovali, keď odvolávajúc sa na vykonanie tzv. vyhľadávacej
činnosti v zmysle § 36 ods. 1 Daňového poriadku uviedli, že ide o informácie evidované v Jednotnom

informačnom systéme cestnej dopravy, pričom v tomto smere rozpísali i jednotlivé typy kurzov a počet
žalobcom nahlásených osôb.
27. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že jeho súčasťou sú aj zoznamy účastníkov/
absolventov kurzu autoškoly za rok 2018 a to aj s uvedením typu kurzu a dátumu jeho začiatku. V týchto
zoznamoch sa uvádza, v akom počte a aký typ kurzu konkrétni absolventi kurz autoškoly v r. 2018

ukončili.Najednejstranejepotrebnésúhlasiťstým,žeuvedenéúdajekorešpondujúsúdajmi/zisteniami,
ktoré finančné orgány popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, keď porovnávajúc príjmy žalobcu
v roku 2018 s ohľadom na ním uvádzané ceny kurzov a počet absolventov, ktorých mal zaevidovať
do Jednotného informačného systému cestnej dopravy dospeli k záveru, že ním deklarované príjmy
pravdepodobne nezodpovedajú jeho skutočným príjmov. Na strane druhej však správny súd uvádza,

že z obsahu administratívneho spisu nemožno spoľahlivo zistiť pôvod zmienených údajov a teda
ani verifikovať, či ide o údaje práve zo zdroja, na ktorý odkazuje tak správca dane ako i žalovaný.
Správny súd pritom stotožňujúc sa s tvrdením žalobcu uvádza, že pokiaľ sa týka údajov evidovaných
v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, nejde v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z. o verejne
dostupné informácie a pre prístup k ním sa vyžaduje prihlásenie autorizovaným subjektom. Ani správny

súd tak nemohol v tomto smere náležite overiť, či ide skutočne o údaje, na ktoré sa tak správca dane ako
i žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú. Išlo pritom o údaje, na ktorých finančné orgány postavili
nielen svoje závery viažuce sa k vyčísleniu daňovej pohľadávky, ktorá vznikne žalobcovi v budúcnosti,
ale opreli o ne i argumentáciu týkajúcu sa požiadavky zakotvenej v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku,
t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Správny súd

v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že administratívny spis nebol riadne žurnalizovaný, teda
netvoril ho zväzok listín, ktorý by umožňoval preveriť časovú postupnosť pri jeho tvorbe. Nie je teda ani
zrejmé, kedy boli jednotlivé listiny tvoriace jeho obsah (lustrácie majetku žalobcu, výpisy z bankových
účtov a ďalšie), predovšetkým zmienené zoznamy absolventov kurzu autoškoly založené (ak malo
ísť o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy) doň. Je teda otázne nielen to, či

išlo o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy, ale i tom, či ich správca dane mal
k dispozícii v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Správny súd taktiež poznamenáva,
že i žalovaný ako odvolací orgán je oprávnený v zmysle 74 ods. 3 Daňového poriadku vykonávať
v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné, no zároveň je povinný pred
vydaním svojho rozhodnutia účastníka konania s týmito dôkazmi oboznámiť. Z obsahu spisu však tieto

skutočnosti nevyplývajú. Z obsahu administratívneho spisu, je zrejmé, že žalobca sa vyslovene domáhal
sprístupnenia dokumentov tvoriacich jeho obsah (teda aj údajov z Jednotného informačného systému
cestnej dopravy), ktoré mu ale neboli poskytnuté s odvolaním sa na to, že ide o skutočnosti jemu známe.
Správny súd poznamenáva, že pokiaľ sa finančné orgány vo svojich rozhodnutiach odvolávali na tieto
údaje, ako podklad pre vydanie rozhodnutia, bolo potrebné z ich obsahom žalobcu oboznámiť, resp. (v

odôvodnení rozhodnutia) náležite ozrejmiť, z akých dôvodov tak nie je možné postupovať. Zdôvodnenie,
že išlo o informácie žalobcovi známe správny súd nepovažoval za dostačujúce o to viac, ak žalobca
rozporoval práve správnosť údajov, ktoré mali tvoriť obsah podkladu pre vydanie rozhodnutia, a na
ktorých postavil správca dane a žalovaný svoje závery o výške daňovej pohľadávky a napokon i o
naplnení požiadavky v zmysle ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku.

28. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal
nesprávnosť jeho postupu v súvislosti s určením výšky daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti
nielen s ohľadom na ním tvrdenú nesprávnosť údajov (informácie z Jednotného informačného systému
cestnej dopravy), na ktoré sa odvolával správca dane, ale argumentoval i nemožnosťou realizácievýcviku v správcom dane ustálenom rozsahu. Na uvedenú námietku žalobcu uplatnenú v odvolacom
konaní pritom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval. Žalovaný obdobne nereagoval
ani na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že správca dane vychádzal pri určení výšky

pohľadávky, z JISCD, kde bolo podľa jeho tvrdenia v roku 2018 zaevidovaných 364 osôb, ktorých účasť
nebola stornovaná. Pričom nevzal do úvahy fakt, že elektronický systém jednak neumožňuje storno,
ale umožňuje predčasne ukončiť kurz, a tiež, že značné množstvo z celkového počtu zaevidovaných
ľudí bolo prenesených a ukončených do (v) roku 2019. Taktiež finančné orgány vychádzali pri svojich
výpočtoch z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola u žalobcu po celý rok 2018 vo výške 540,00 EUR.

29. Okrem uvedeného žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadne
jeho konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave z nesplnenia si daňovej
povinnosti. Správny súd v tejto spojitosti predovšetkým uvádza, že pokiaľ sa týka požiadavky zakotvenej
v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená
daň nebude uhradená, táto obava v zásade nemusí byť absolútne preukázaná, keď v podstate ide
o osvedčenie na základe indícií zakladajúcich podozrenie, ktoré sa v budúcnosti môžu ale i nemusia

naplniť. Vydaniu rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva nepredchádza ani vykonávanie
dokazovania a následne hodnotenie dôkazov až v takom rozsahu, ako je to napr. v prípade vyrubenia
dane alebo uloženia pokuty, kde skutkový stav je nutné preukázať v konečnej objektívnej rovine. Z
uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie
takéhoto rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich

má osvedčiť dôvodnú obavu správcu dane. Rozhodnutie o zriadení záložného práva však musí mať
všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosti, ktorých sa záložné právo
týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie inštitútu záložného práva odôvodňovali, teda,
ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. V danej veci mali
spočívať dôvody, v ktorých finančné orgány vzhliadli obavu, že daň ktorá bude žalobcovi vyrubená

nebude uhradená v tom, že identifikovali skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca v roku 2018
dosiahol (vzhľadom na zistenia finančných orgánov popísané v ich rozhodnutiach) zjavne vyššie príjmy,
ako ich deklaroval v daňovom priznaní, resp. indikujú možné vyhýbanie sa plneniu daňových povinností.
Dôvodnosť tejto obavy pritom vychádzala z toho, že priznaný príjem žalobcu nezodpovedal správcom
dane preverovaným údajom a na bankových účtoch žalobcu bol nedostatok finančných prostriedkov.

Z uvedeného však podľa názoru správneho súdu nie je úplne zrejmé, aké konkrétne konanie,
resp. kroky žalobcu relevantne zakladajú obavu finančných orgánov, že daňová pohľadávka, ktorá
vznikne v budúcnosti nebude uhradená. Samotné zistenie skutočností smerujúcich k tomu, že príjmy
žalobcu neboli priznané v správnej výške síce nasvedčuje vzniku daňovej pohľadávky, no dostatočne
neodôvodňuje záver o tom, že daňová pohľadávka nebude uhradená. Pokiaľ správca dane ako aj

žalovaný spájali relevantnosť tejto obavy s predpokladaným vyhýbaním sa plneniu daňových povinností
žalobcom, toto nebolo podložené a ani odôvodnené žiadnym jeho konkrétnym konaním. Identifikovaný
nepomer medzi príjmami priznanými žalobcom a ich výškou určenou správcom dane, či zostatky
na účtoch vedených u poskytovateľov bankových služieb tak správny súd v kontexte odôvodnenia
požiadavky zakotvenej v ust. § 81 ods. 4 Daňového poriadku nepovažoval za uspokojivé.

30. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako
aj rozhodnutia správcu dane pristúpil k ich zrušeniu a vráteniu veci orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Úlohou finančných orgánov bude
v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom t.j. vytýkané nedostatky
odôvodnenia rozhodnutia odstrániť a vo veci znova rozhodnúť.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve má právo
na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správny súd s
poukazom na § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v konaní
v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP.).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).